MAINSTREAMOVÝ DETOX

21:24

PÁTEK 28.SRPNA28.SRPEN 2026

Štátny rozpočet a problémy s deficitom

Článek se zabývá problematikou deficitu státního rozpočtu Slovenské republiky a kriticky hodnotí způsob, jakým o něm informují média, opoziční představitelé a veřejné instituce. Autor upozorňuje, že expresivní výrazy, jako jsou „sekera“ či „pohroma“, nemohou nahradit odbornou analýzu příčin, důsledků a možností řešení rozpočtové nerovnováhy. Jako základní analytický nástroj představuje dvouperiodní mezičasové rozpočtové omezení vlády, které propojuje současné a budoucí daňové příjmy, vládní výdaje, deficit, dluh a úrokové náklady. Z tohoto vztahu vyplývá, že dnešní fiskální rozhodnutí nevyhnutelně ovlivňují budoucí úroveň zdanění, veřejných výdajů a zadlužení. Článek zdůrazňuje potřebu vytvořit ekonometrický model státního rozpočtu Slovenské republiky, který by umožňoval kvantifikovat dopady fiskálních opatření na hospodářský růst, produkci, zaměstnanost, národní důchod a obchodní bilanci. Daňová soustava má být analyzována a reformována jako vzájemně propojený celek, nikoli prostřednictvím izolovaných změn jednotlivých daní. Účinná konsolidace veřejných financí proto vyžaduje kombinaci výdajové racionalizace, systémové daňové reformy, ekonometrického modelování a dlouhodobé fiskální disciplíny.

Jaroslav Husár27. srpna 20268 min čtení0 komentářů

Už sa rozprúdila diskusia o štátnom rozpočte, citujem:

„Kamenický pomenoval tri Ficove priority, ktoré chce premiér dostať do rozpočtu:

  • Boj proti následkom sucha. Detaily Kamenický neprezradil, ale Fico už predtým načrtol svoje predstavy. Riešením by podľa neho bolo, ak by štát zveril zanedbané závlahy na poliach a ich opravy investorom zo Spojených arabských emirátov.

  • Výstavba nového jadrového zdroja. Fico presadzuje odkúpenie podielu českej firmy ČEZ za 200 miliónov eur. Ak by sa štát stal jediným vlastníkom projektu, musel by zrejme znášať aj všetky budúce náklady.

  • Rozvoj dopravy. Ministerstvo dopravy má viacero projektov, na ktoré nemá v rozpočte finančné krytie. Jedným z nich je diaľničný úsek Turany – Hubová za 1,5 miliardy eur.

Podľa rozpočtovej rady by európske výdavkové limity umožnili vláde na budúci rok deficit až 6,1 % HDP, čo je najviac za celé volebné obdobie. Slovensko by tak naďalej patrilo medzi najhoršie hospodáriace štáty EÚ. Nie je síce isté, že vláda sa dopracuje až k takej veľkej sekere, ale riziko je vysoké. Jedným z dôvodov je práve ľahostajnosť vládnych politikov.“

 

Ozaj musíme, aj politici, porozumieť poznatkom o deficite. V tvrdení

„Nie je síce isté, že vláda sa dopracuje až k takej veľkej sekere, ale riziko je vysoké“

som vyčiernil slovo ľahostajnosť aj najhoršie hospodáriace štáty EÚ. Slová sú predovšetkým neodborné (ľahostajnosť či sekera), zato priam hanlivé.

Od RRZ by som ozaj očakával odborné stanovisko založené na poznatkoch.

Čitateľ si prečítal 3 druhy uvažovaných výdavkov vlády; odbornejší výklad pre čitateľa urobím iba na výdavkoch vlády spolu. Kvôli zrozumiteľnosti. V ekonómii je dobre známa rovnica ohraničenia vládneho deficitu.

 

Čo je rovnica ohraničenia vládneho deficitu

Verím, že MF SR používa na konštrukciu ŠR ekonometrické modely. Práve zato si dobre pozrime známu rovnicu ohraničenia vládneho dlhu, jej model, ktorým sa dá skúmať, aké sú vzťahy medzi príjmami a výdavkami vlády. Iba ekonomická analýza odpovedá na otázku akéefektydôsledky fiskálnych opatrení (všetkých druhov daní, ciel, či úrokovej miery) na tie makroekonomické premenné ekonomiky, ktorých zmeny, pohyb sú vodítkom  pre kvantifikáciu zmeny výkonu ekonomiky, vnímané cez

  • národný príjem

  • output

  • rast

  • zamestnanosť

  • obchodnú bilanciu

Rovnica nám zdôvodňuje aj tvrdenie, že novinárske (pozri citát), žurnalistické komentáre či diskusie sú populistické,  sú jednoduché, simplistické.

 

Uvažujme dve obdobia, hospodárstvo dnes (obdobie 1) a hospodárstvo v budúcnosti (obdobie 2). Nech v období 1 má vláda príjmy z daní T1 a výdavky vlády G1. V období 2 bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Musíme hlbšie pochopiť vzťahy TG.

Ako sú teda zviazané príjmy a výdavky vlády za dve obdobia?

Deficit vlády v prvom období bude rozdiel výdavkov a príjmov, čiže

 

D = G1 – T1                      (4.48)

 

kde D je premenná deficit. Vláda vyfinancuje tento deficit tak, že predá obligácie vlády v rovnakej výške. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a samozrejme vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže

 

T2 = (1 + r)D + G2              (4.49)

 

kde r je úroková miera. Pre získanie veľkosti deficitu v druhom období je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb pre rok dva. Dosadením (4.48) do (4.49) dostaneme

 

T2 = (1 + r) (G1 – T1)  + G2    (4.50)

 

Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého  obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (4.50)

 

         

         (4.51)

 

Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jej význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní. Vláda by ju mali rešpektovať. Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky (T, G), ktoré vláda robí dnes (T1) sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti (T2 ). Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období voči tým, čo kúpili vládne obligácie. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní.

 

Profesionálna literatúra  fiskálnej politiky  používa  veľmi sofistikovanú analýzu a nepoužíva slová ako sekera, či pohroma, ale opozícia ju asi nedokáže zvládnuť a tak sa uchyľuje k ohováraniu.

 

Citát RRZ neponúka riešenie. Na Slovensku je náročným problémom veľkosť G, teda výdavkov vlády, ktorá musí hľadať spôsob zníženia počtu ministerstiev a ich organizácií ale hlavne aj počtu pracovníkov na ministerstvách.

Vo vzťahu 4.48 výdavky vlády G a príjmy vlády nie sú rozdelené. Predseda vlády uvažuje s tromi druhmi výdavkov, čo by sme mohli napísať

 

G1+ G2+  G3 =  G

 

Nielen to, nemôžeme očakávať, že bude iba jediná úroková miera r. A tak sa riešenie komplikuje, avšak aj to rieši veda.

 

Teraz si pozrime niektoré tvrdenia  z článku Vláde sa skončila dlhá pauza a Kamenický naznačil rozpočtovú pohromu a článku Budúcoročný rozpočet by sa mal tvoriť inak, ako to robí koalícia, uviedla opozícia.

Začnem takto. Keďže mám 90 rokov a absolvoval som VHŠ a predmet stenografia, na ktorom učiteľ venoval jednu hodinu slušnému správaniu. V tom čase sa chodilo na konferencie stenografovať, kde sme sa stretli s rôznymi osobnosťami, preto sme museli vedieť pozdraviť, či správne podať ruku a či osloviť. Naši žurnalisti píšu Kamenický, nie p. Ing. Kamenický, či p. minister Kamenický.

 

Opozícia mala tri roky na to , aby problém deficitu, jeho vyčíslenia a experimentovania s ním riešila vedecky.

Mala skonštruovať model: Ekonometrický model štátneho rozpočtu SR. Na jeho báze by jej kritika  bola vedecká a užitočná.

 

Pozrime si aj citát:

Budúcoročný štátny rozpočet je zatiaľ záhadou, ale keď si pospájame výroky kľúčových politikov, ich správanie počas leta a okolnosti, v ktorých sa nachádzajú, môže z toho byť ešte väčšia pohroma než v predošlých rokoch vládnutia Smeru, Hlasu a SNS.“

Slovo pohroma označuje zničujúcu udalosť. Mne by sa žiadalo tú pohromu zdôvodniť. Podľa SAS už ďalšiu konsolidáciu nemôžu opäť zaplatiť občania a podnikatelia.

Ficov recept je stále rovnaký. Nestačia peniaze? Zvýšia dane. Nestačí to? Zvýšia odvody a poplatky alebo vymyslia novú daň. SaS hovorí jasne: dosť. Rozpočet musí podporovať rast ekonomiky a šetriť musí konečne štát, nie ľudia,“ zdôraznil.“

 

Nepostrehol som aké majú riešenie. SAS bola rázna. Jej vyjadrenia boli hodnovernejšie, ak by mala k dispozícii ich materiál s názvom:  Daňová reforma ako problém  optimalizácie a jej softvérová implementácia.  Z neho by vyplynulo čo a ako. Ak má sústava tri rovnice, potom jej riešením získame x, yz.

Preto daňovú sústavu treba riešiť ako sústavu, ako komplex, nie zasahovať dnes do jednej a zajtra do druhej. Máme viacero druhov daní. Ani jeden ekonóm opozície nenapísal dielo Ekonomická teória fiskálnej politiky.

 

Nevedia, ba si ani neuvedomujú si dôsledky,  chýba profesionálna úroveň. Musia mať kognitívne schopnosti.

 

Záver

Zanedbáva sa nielen rovnica ohraničenia vládneho dlhu. Zanedbáva sa teória. Videli sme, že model je zásadným príspevkom do tejto dôležitej oblasti verejných financií, teda zostavenia štátneho rozpočtu a s ním spojeného deficitu. Akceptovaním ekonomickej teórie fiskálnej politiky opretú o makroekonómiu a po jasnej, prísnej, presnej a dôslednej analýze by vláda zistila, ako sa deficit správa, a nielen to použitím modelu by zistila možnosť jeho liečby pomocou nástrojov fiskálnej politiky  v záujme ekonomického rastu a riešenia kompromisu nezamestnanosť –  inflácia  pre stabilizačnú politiku dynamicky sa rozvíjajúcej ekonomiky.

Model nám pomohol dešifrovať problém deficitu a následne ho analyzovať. Dnes sme sa, žiaľ, stali majiteľmi dlhov.

Riešenia opozícii chýbajú, ale sa predbiehajú v lacnej kritike. Ekonomické dielo neponúkli.

Efektívna konsolidácia sa nemôže spoliehať len na medziročné znižovanie deficitu, ale na aplikovanie  ekonomických nástrojov fiskálnej politiky, ktoré vyžadujú predovšetkým aj skutočnú fiskálnu disciplínu.

 

Ale predovšetkým médiá nemôžu nahradiť poznatky ekonomických vied.

 

prof. J. Husár

Rohovce, 25/8/2026

Diskuse

Komentáře

K videu: Štátny rozpočet a problémy s deficitom

Načítám komentáře...