Nový svetový poriadok. Čínska alternatíva k západnému modelu

Oslovil ma nadpis, ktorý je nadpisom dnešnej úvahy.

A citujem:

„Nakonec byla vytvořena historie. Země BRICS překonaly i ta největší očekávání a udělaly obrovský krok k multipolaritě tím, že rozšířily skupinu na BRICS 11. Od 1. ledna 2024 se k pěti původním členům BRICS připojí Argentina, Egypt, Etiopie, Írán, Saúdská Arábie a Spojené arabské emiráty (SAE).“

Ekonomická multipolarita znamená presun ekonomického ťažiska, napr. rast Ázie a globálneho juhu mení podiely na HDP, výrobe a obchode. Západný model je teda zlý, keďže Čína hľadá alternatívu. Sedemnásť z 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) prekročilo v minulom roku limity pre rozpočtové deficity a verejný dlh. Žiaľ aj Slovensko, hoc ČSSR nebolo zadlžené. Veľmi sú zadlžené USA – The debt has been increasing at an average rate of approximately $59,362 per second, teda dlh rastie v priemere približne $59,362 za sekundu. Neuveriteľné! Ekonomický rast Číny je 4,5 percenta.

Ekonómia dôkladne pozná ako má fungovať ekonomický systém a hlavne zabezpečiť jeho rozvoj. Vyjadruje to ekonometricky, či graficky:

Jasne vidíme tri základné funkcie každého ekonomického systému:

• výrobu outputu (Y, HDP)

• akumuláciu

• distribúciu outputu

To musí zabezpečiť hospodárska politika; v ČSSR sme ju robili input/output analýzou. Na obrázku vidíme 4 sektory:

• domácnosti

• vláda

• podniky

• zahraničie

a kolobeh tokov medzi nimi.

Vidíme:

• príjmy domácností, výdavky domácností

• príjmy vlády, výdavky vlády

• príjmy podnikov, výdavky podnikov

• príjmy zahraničia a výdavky zahraničia

(nepotrebujeme, žiaden anglikanizmus cash flow).

Napríklad vláda má 4 druhy príjmov a dva druhy výdavkov. Všetky toky začínajú v útvare vpravo od obdĺžnika HDP. Text hovorí, čo znamenajú. Môžeme teda sledovať zdroj tokov a konečné ich určenie, napr. mzdy. Spojnice v reálnej ekonomike nadobúdajú rôznu „hrúbku“, ktorú treba optimalizovať, čo je úloha hospodárskej politiky.

Žiaľ, po vstupe do EÚ sme to nerobili. EÚ neurobila metodiku, či regionálny model. Možno to boli pre nich sofistikované myšlienkové postupy. Normy a morálka chýbali. Bola to namáhavá cesta plná prekážok. Čínska alternatíva k západnému modelu, ako sa dozvieme nižšie, je iná.

Pri vstupe do EÚ nám EK ani graficky ani verbálne nepovedala, ako budú začlenené naše finančné toky do tokov starých krajín EÚ. Žiadali od nás iba kapitoly a tak zistili, aké máme bohatstvo a aké odvetvia, či úspešné podniky. Vyjednávači to od EÚ ani nežiadali, nedostatok poznatkov; a poslúchali.

Ako čítame v citáte:

Země BRICS překonaly i ta největší očekávání a udělaly obrovský krok k multipolaritě tím, že rozšířily skupinu na BRICS 11.

Cesta vedúca k BRICS 11 bola počas dvojdenných diskusií v Johannesburgu ťažká a hrboľatá, ako priznal ruský prezident Vladimír Putin. (a čo EÚ, cesta nebol hrboľatá?). Konečný výsledok BRICSu sa ukázal byť zázrakom transkontinentálneho začlenenia. Západná Ázia bola združená v plnej sile. Arabský svet má troch plnoprávnych členov, podobne Afrika.  A Brazília strategicky lobovala za začlenene problémovej Argentíny. Nič také sme nezažili pri našom vstupe do EÚ.

Skupina G7 aj v dôsledku vojny sa vlastne ocitla  na ekonomickom chodníku poklesu. A G20 má analogické problémy. Očakáva sa, že BRICS 11 bude čoskoro BRICS 20. Iste sa to prejaví i v petrodoláre.

„Ještě více než geopolitický a geoekonomický průlom však BRICS 11 skutečně prorazí v oblasti energetiky. Podpisem Teheránu, Rijádu a Abú Zabí se BRICS 11 okamžitě stává ropnou a plynovou velmocí, která podle společnosti InfoTEK kontroluje 39 % světového vývozu ropy, 45,9 % prokázaných zásob a 47,6 % veškeré celosvětově vytěžené ropy.“

Vážne ekonomické fakty. Uvedomujú si to tvorcovia hospodárskej politiky? BRICS má asi lepších ekonómov ako SR, či EK.

Kde začína nový svetový poriadok? Rusko – Čínske strategické rokovanie v Johannesburgu má zásadný perspektívny význam, ba určilo hlavné smery rozvoja ekonomík (ropa, plyn). BRICS súčasne hovorí aj o potrebe reformy súčasného inštitucionálneho rámca a to od Rady bezpečnosti OSN po MMF a WTO.

Teda sa rúca aj medzinárodný poriadok, ktorý bol založený na pravidlách, asi neboli dobré. A denne to cítime na správaní sa USA.

Vzhľadom na prírodné zdroje Ruska a Číny, objavuje sa Rusko – Čínske vedenie. BRICS vystupuje proti akejkoľvek hegemónii, čo znamená nechať fungovať ekonomické systémy krajín podľa ich vlastnej hospodárskej politiky, ktorú zobrazuje obrázok v úvode.

Práve preto, že očakávame nový svetový poriadok, aj ako dôsledok vojen, musíme si uvedomiť dôležitosť vlastnej hospodárskej politiky národných ekonomík, čo je množina opatrení štátu (zabudla EÚ, či závisí od jej milosti?), ktoré sa snažia ovplyvniť fungovanie národnej ekonomiky (na čo zabudla EK) počas určitého obdobia.

Hlavným subjektom hospodárskej politiky je teda vláda (viď obrázok), ktorá je výkonným orgánom štátnej moci.

Ekonomická  veda hovorí o krátkodobých a dlhodobých cieľoch hospodárskej politiky a dnes sa krátkodobé predovšetkým týkajú iba zamestnanosti, cenovej stability, a samozrejme ekonomického rastu, ktorý neodvádzame z príslušného modelu. Nástrojom je len monetárna politika (obmedzenú, lebo je ECB), fiskálna politika, sociálno – ekonomická politika a politiku zahraničného obchodu. To sme po roku 1993 robili iba čiastočne, lebo úlohu, subjektom  bola EÚ, ktorá národný aspekt mohla ignorovať, čiže nespravujme si ekonomiku. Ba nevieme víziu EÚ.

Potrebujeme celý komplex ekonomických nástrojov vrátane optimalizačných metód.

Dnes si naviac musíme uvedomiť vznik AI. Keďže sa AI stáva hlavným nástrojom na predpovedanie aj medzinárodných udalostí, domnievam sa, že ukazujúce sa jej nedostatky môžu viesť k vážnym geopolitickým problémom, a aj ekonomickým .

Xenofón napísal významné dielo Oikonomikos. Oikonomikos je vôbec prvá kniha o ekonómii (ako mohlo Grécko skrachovať; niekoho pričinením). Slovo ekonómia pochádza z tohto slova odvodeného zo slov starovekej gréčtiny pre dom (oikos)  a spravovať (némein).

Spravujeme našu ekonomiku? Spravuje EÚ ekonomiky krajín EÚ? Alebo máme povinné ekonomiky? Ty môžeš to, ty nesmieš tamto. A preto nemôžeme optimalizovať fungovanie ekonomiky SR.

Záver

Ekonomický model Západu je zlý, krajiny sú zadlžené. Rysuje sa nový svetový poriadok. Ekonomická multipolarita znamená zmenu ekonomického ťažiska, o čom hovorí BRICS. Nadpis úvahy je až provokujúci. Musíme sa však naň pripraviť, lebo nás to čaká po skončení vojen. Svet sa zmenil po prvej svetovej vojne a zmenil sa aj po druhej svetovej vojne. Politici by nemali nevnímať aké ekonomické zoskupenia vznikajú. Najďalej je BRICS. Má určenú aj jeho perspektívu. Nám chýba komplexná vlastná hospodárska politika. Obraz o ktorejkoľvek ekonomike vidno na obrázku v úvode úvahy.

Treba ho ekonometricky optimalizovať.

Čitateľ by si ho mal dôkladne pozrieť a všimnúť si kde finančné toky začínajú a kde smerujú a končia (žiaľ, dnes aj na Belize). BRICS vystupuje proti akémukoľvek hegemónii, čo znamená nechať fungovať ekonomické systémy krajín ich vlastnej hospodárskej politike, Náš ekonomický systém a jeho vývoj je obmedzený. Musíme však mať perspektívu a s ňou spojenú víziu. Spravuje EÚ ekonomiky krajín EÚ? Maastrichtské kritériá sú zlé, nestanovujú krajinám stupeň ekonomického rozvoja. Vlastná ekonomika nie je milosť. Našu treba zvelebiť. Uvedomiť si jej dôležitosť a význam pre SR, pre jej občanov.

Nemáme strážcu dobrého fungovania EÚ.

Prof. J. Husár

Rohovce, 26/7/2026