Dnes je dlh lacnejší ako vlastný kapitál, kedy bude klesať

Citát hovorí o veľkých problémoch ekonomiky. Tvrdenia v citáte sú vágne, neurčité, nekonkrétne. Dlh rastie práve  v dôsledku deficitu. Musíme vedieť ako, zákonitosť. Ekonomický rozbor dlhu je veľmi náročnou oblasťou. Preto musím začať dielom členky Svetovej banky D. Moyovej, ktorá v knihe Kterak Západ zbloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají, v ktorom rozoberá bázickú rovnicu analýzy dlhu. Nad dlhom musia mať predovšetkým štáty kontrolu, nie bankári.

*

Mudrci bývali

ctení viac než králi…

V našom zanedbanom

a pochabom svete

– múdrosť nenájdete…

A konzumný priemer?

O tom, kto nám vládne

– nemá ani pary…

Ani nechce vedieť

že sú to zločinci

– nazvaní BANKÁRI…

                              (V. Hornáček)

*

V júli 2009 urobil Barney Frank , vysoký americký politik, a čo je zásadné, predseda výboru snemovne pre finančné služby, zodpovedný za dohľad nad finančnými službami, t. j. sektorom cenných papierov, poisťovníctvom, bankovníctvom a bývaním, vyjadril nasledujúce prehlásenie:

„Manažment má voči svojim akcionárom povinnosť dbať na znižovanie rizika spoločnosti“.

A. Moyová píše:

„tento zdanlivý nevinný výrok dokazuje zásadné nepochopenie štruktúry kapitálu, dôležitého rozdielu medzi úlohou  držiteľa dlhu a držiteľom vlastného kapitálu, ktoré nakoniec prispelo k finančnej kríze v roku 2008″.

Svoj výklad problematiky dlhu založila na rovnici opierajúcej sa o 3 faktory:

• hodnotu podniku (EV)

• hodnota vlastného kapitálu (EQ)

• hodnota dlhu (ED)

ktoré sú v takomto vzťahu:

EV = EQ + ED

Náročnosť jej výkladu žiada hlboké ekonomické poznatky. Problém vysvetlím.

Východiskom mi musia byť Maastrichtské kritéria, ktoré priam vedeckou nezrelosťou určili viacero kritérií vstupu do EÚ:

• dlh vlády nesmie prekročiť 60 percent HDP, čiže – Dlh/HDP  60%

• deficit rozpočtu  vlády nesmie prekročiť  3%, teda – Deficit rozpočtu vlády 3%

Porovnávacia základňa HDP je zlou bázou. Predovšetkým preto, že je vo finančných jednotkách, autentický je podiel dlh / počet obyvateľov. Kritériá neindikujú varovné príznaky. Pritom pozorujeme narastajúcu mieru dlhu. Veda má  nástroje.

Pozrime si problémy dlhu a deficitu pomocou poznatkov ekonomickej vedy. Skonštruujme takýto dynamický model, kde D je premenná dlh a Y je HDP:

Jeho riešenie nie sú čísla, ale dráhy pre dlh a pre HDP, pre dlh dráha je:

pre HDP:

V rovnici (4.52) vidíme predpoklad, že ako ročne bude rásť dlh (čiže alfa časť Y(t) , nie určených 60%) a v rovnici (4.53) vidíme predpoklad rastu HDP, konštantnou rýchlosťou ß. Riešenie modelu ukázalo, že dlh (4.66) rastie kvadratickou funkciou a funkcia HDP je priamka (4.67). Jasne vidíme, čím je determinovaný dlh a čím HDP.

Máme dôležité informácie a to vopred, predtým aké reálie bude ekonomika vykazovať. Model sme úplne vyriešili a podstatu dráh v premennej čas už vieme vysvetliť. Dôležitá informácia pre ministra.

My sa však musíme zaujímať o viac. Vyplýva to z požiadavky Maastrichtského kritéria. Požaduje podiel dlhu na HDP. Ak by sme dali do pomeru D(t) a Y(t) a ho vyriešili, získali by sme jeho dráhu. Neuvediem ju. Záujemca ju môže vypočítať, či prípadne pozrieť v mojej knihe Makroekonomická analýza. Vďaka modelu tvorca hospodárskej politiky vie eklatantne a vopred, čo má robiť, vidí vývoj dlhu roky dopredu.

Ak by sme obe dráhy zakreslili do grafu, zistili by sme, že dlh prevýši hodnotu HDP už v 6. období. Teda prekročil aj hranicu 60%. To v EÚ nevedeli skonštruovať takýto matematický model, ba komplexnejší? To IFP pri MF SR a Útvar hodnota za peniaze nevedeli skonštruovať tiež dynamický ekonometrický model a s ním experimentovať, aby to minister priam presvedčivo a názorne mohol ukázať a zdôvodniť, že:

 „a keby sme zotrvali v tej jednopercentnej konsolidácii ďalšie roky, deficit by nám klesol na tri percentá niekde na konci volebného obdobia v roku 2027 a hrubý dlh by sa nám začal otáčať dole“.

Verbálne tvrdenia nepresvedčia, ba v nich sa stráca podstata problému.

Akú majú IFP aj Útvar hodnota za peniaze pracovnú zodpovednosť? Či ide o vedeckú nezrelosť? Ministrovi sa musia poskytnúť relevantné informácie. Každý teoretik a teda aj oni si podľa intelektuálnej, duchovnej a vzdelanostnej úrovne vytvárajú vlastné názory.

Eufemisticky: potrebujeme eknomickú gotiku.

Ale predovšetkým  Delorsov výbor pri stanovení kritérií mal použiť vedecké metódy diskriminačnej (rozlišovacej) analýzy. Ona porovnáva a sa zaoberá problémami rozčlenenia danej množiny objektov do skupín (štáty, okresy,..) či aj problémom medzinárodnej klasifikácie krajín podľa stupňa ekonomického rozvoja. Iba vedecká metóda umožní robiť hodnoverné závery, teda v tomto prípade splnením kritéria prijať za člena EÚ. Ešte sú čakatelia.

Inak je to ľubovôľa a hlavne EÚ nevedela ako zabezpečiť rozvoj ekonomík krajín tak, ako jej to dovoľujú jej vlastné zdroje a členstvom v EÚ sa zabezpečí, upevní a stabilizuje jej rozvoj, nie úpadok. Problém musí tvorca politiky dešifrovať.

V duchu nadpisu úvahy nemôžem nepripomenúť veľký poznatok nášho velikána:

„Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné platenie. Je to smena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia , medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu“.

Definícia je z diela Národné hospodárstvo z roku 1943. Úver je dlh.

V ekonomickom a právnom zmysle je dlh to isté ako záväzok, najčastejšie vzniká:

• prijatím úveru od banky (finančný dlh)

• neodvedením dane štátu (daňový dlh)

Dlh si žiada odhaliť hlbšie príčinné súvislosti, ak ho chceme riadiť, čiže inak, potrebujeme komplexný pohľad.

Záver

Problém dlhu si žiada napísať ešte aj toto. Prečítal som si, čo uvádza RRZ, a síce že náš dlh sa nachádza vysoko nad bezpečnou (?) úrovňou, čo podľa rady znamená, že:

„Slovensko nemá dostatočný rozpočtový vankúš pre prípad veľkej neočakávanej krízy“.

Pojem rozpočtový vankúš je hantírka, nehodný RRZ. Príslušné útvary sa nemôžu pozerať sa na dlh cez svoje ideologické oči, hoc sú to aj predstavitelia dôležitých orgánov.

Ale dnes to nie je otázka politiky.

Dlh je otázkou stability, bezpečnosti a suverenity Slovenskej republiky a schopnosti Slovenskej republiky reagovať na mimoriadne vážne udalosti, ktoré sa dejú okolo nás. Žiaľ dnes dlhová politika je priam presiaknutá novým nástrojmi, či pojmy ako swap, čo je finančný derivát, ktorý komplikuje analýzu jeho rôznymi formami, často sa využíva na špekulácie. Má slúžiť na riadenie rizík. Dlh je zvyčajne lacnejší ako vlastný kapitál kvôli daňovým výhodám a nižšiemu riziku pre veriteľov.

Čitateľ iste pozná: dlh je „dobrý sluha, ale zlý pán“. Treba rozumieť celému pozadiu dlhov.

Prof. J. Husár

Rohovce  17/10/2026