Čo je horšie

Pomalý rast nie je negatívum, ekonomiku treba zveľadiť. Porovnávanie krajín sa dá uskutočniť iba pomocou metód diskriminačnej (rozlišovacej) analýzy.

To, žiaľ, EÚ neurobila.

Hoc som v Reminiscenciách už uverejnil makroekonomický model tvorby ekonomickej politiky o 6 rovniciach, nadpis a jeho tri sprievodné body si žiadajú, aby som problémy fungovania ekonomiky rozobral hlbšie. Do ekonomiky treba „vidieť“ a potom robiť závery, inak sú to výmysly, ohovárky komentátorov. Ekonomika SR potrebuje rozmach a musíme vedieť ako. To čaká našu hospodársku politiku.

Vláda musí robiť našu ekonomickú politiku. Nie takú, ktorá sa niekomu hodí.

Musím začať veľkými svetovými úspechmi nášho priemyslu, teda ekonomiky SR:

Roky prosperity 1960 – 1989:

* Vyrábali sa riečno-morské nákladné lode, osobné lode

Hlavným odberateľom sa stal Sovietsky zväz.  Loď OL-400 sa stala najväčšou riečnou osobnou loďou s kapacitou 400 cestujúcich.Pre Československú plavbu dunajskú sa vyrábali korčekové bagre. V rokoch socializmu zamestnávali lodenice takmer 5000 zamestnancov a patrili do skupiny ZŤS pod názvom Slovenské Lodenice Gábora Steinera.

Čo sa s nimi stalo po prechode na trhové hospodárstvo?

* Najväčší elektromotor na svete

Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch (tam som začínal po VŠ). Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.

Budovanie týchto dvoch podnikov boli investície do výroby. To boli skutočné úspechy ekonomiky SR. Aká bola pohnútka v pozadí likvidácie oboch, či aký bol podnet?

Oba prípady hovoria, kde bola sila ekonomiky SR. Silou ekonomiky myslím čo zvládnu podniky vyrobiť a schopnosť ekonomiky uskutočňovať výrobné a ekonomické aktivity, ktoré sú založené na poznatkoch vedy, o čom hovoria aj elektromotor aj najväčšia loď, a ktoré sme začali ignorovať. Oba podniky mali vysoko odborne vzdelaných zváračov. SES malo iste aspoň 300 zváračov. Kde našli prácu?

Čakala ich rekvalifikácia.

V roku 1989 mnohých očarilo heslo trh všetko vyrieši a štát je najhorší vlastník; ilúzia, mýtus.

Začnem takto – v ekonomike SR je síce veľa rozporností. Miera tejto rozpornosti už má kritickú úroveň a práve zato musíme vedieť čo robiť v ekonomike, uvedomiť si náročnosť riadenia ekonomiky.

Hlavným rozporom je, že vznikla vrstva oligarchov a vznikla vrstva chudobných.

Čoho je to dôsledkom? Po roku 1993 sa riadenie ekonomiky neopieralo o poznatky, a pritom máme ešte aj disciplínu teória riadenia ako samostatnú vednú disciplínu s výrazným interdisciplinárnym a systémovým charakterom, skúmajúcu štruktúru riadiacich procesov v ekonomike. Ba každá kniha o makroekonómii hovorí, že najdôležitejšia je výroba outputu, akumulácia outputu a distribúcia outputu, teda produkcie podnikov v rámci spoločnosti.

Zničenie oboch podnikov sa tak nemohlo podieľať na raste ekonomiky (žiada ju bod prvý). A tvrdenie v citáte – Rast nekopíroval ani jarné oživenie v eurozóne – nie je odborným vyjadrením problému. Náš rast nemá kopírovať, ale maximálne využívať naše zdroje. pôdu, prácu, kapitál.

Zničených či sprivatizovaných podnikov, žiaľ, bolo viac ako 151.

A toto je to horšie. Preto sa ekonomika SR nachodí podľa výkonnosti ekonomiky na chvoste krajín EÚ a v minulosti sme vyrobili najväčší elektromotor na svete.

Predovšetkým tvorca hospodárskej politiky musí vedieť, že v ekonómii hľadáme vždy najlepšie možné čiže optimálne riešenie. Neviem, či to robí EÚ?

Zmysel optimálne riešenie spočíva v tom, že si stanovíme cieľ, kritérium v kvantitatívnej podobe a vzťahy, závislosti a obmedzenia disponibilných zdrojov ekonomiky, prírodných aj ľudských tiež v kvantitatívnej podobe. Čiže aj vo výkonnosti ekonomiky tiež hľadáme extrémne hodnoty, t. j. minimalizáciu alebo maximalizáciu toho cieľa. Kritériá môžu byť rôzne – napr. minimalizácia nákladov, či maximalizácia zisku, a na úrovni ekonomiky maximalizácia investícií v zlomku I/S, (teda podiel investícií na úsporách), a či maximalizáciu uspokojenia ľudských potrieb.

Na to sa v Pláne obnovy zabudlo a investície klesli.

Autor v citáte tvrdí:

„Slovenská ekonomika naďalej rastie pomaly. Jedno percento neprekročila šesť kvartálov za sebou“.

Ekonómovia nehovoria iba o raste. Hovoria aj o ekonomickom rozvoji. Ak súkromník svoj príjem z predaja zemiakov investuje a kúpi si moderný traktor, ktorý mu predovšetkým ušetrí prácu, alebo si vybuduje závlahový systém  a tak jeho úroda plodín už nezávisí plne na daždi, či si kúpi nové, ekologické hnojivá, ktoré tak neničia pôdu a udržuje sa tak jej kvalita znamenajú rozvoj hospodárstva súkromníka a aj ekonomiky.

Ešte podotknem aj to, že tvorcovia hospodárskej politiky si asi neuvedomujú koľko v súčasnej ekonomickej vede bolo skúmaných a experimentálne overených veľkých modelov umožňujúcich, a to s dostatočnou presnosťou, stanoviť aj dlhodobé perspektívy rozvoja národného hospodárstva (nevyužila to vízia EÚ SAV), ale aj bežného fungovania ekonomiky a jej jednotlivých zložiek.

Vedela EÚ ako sa budú vyvíjať ekonomiky jednotlivých štátov pri našom vstupe?

Spomeniem iba Key Theories and Models in Urban and Regional Planning History z roku 2025, čiže Kľúčové teórie a modely v histórii mestského a regionálneho plánovania.

Plán obnovy EÚ nie je založený na regionálnom modely, hodnoty komu koľko z Plánu obnovy sú ľubovôľou a nie vedou stanovené hodnoty.

EÚ má 27 štátov a v prvom rade treba rešpektovať ich podmienky  Ekonomika je zložitá, hierarchicky organizovaná sústava, teda aj celej EÚ, charakterizovaná určitým stupňom zotrvačnosti, teda nemožnosti meniť štruktúru ekonomiky ľubovoľne, podľa vlastného priania a v krátkych obdobiach, napr. ukazovateľ podiel investícií na úsporách, teda koeficient I/S.

Tvorca hospodárskej politiky sa nemôže spoliehať na náhodu.

Záver

Citát nenačrel do hĺbky problémov ekonomiky SR. Ukázal som vyspelosť nášho priemyslu a to dvoch našich podnikov počas socializmu. Vyrobili najväčšiu loď a najväčší elektromotor na svete. V úvahe som ukázal, že také technologické riešenia si ozaj žiadajú vedecké poznatky. Zároveň som ukázal aj iný aspekt, že ekonomiky ako objekt riadenia (vrátene rozvoja jeho odvetví a článkov) vyžadujú hlboké poznatky z konštrukcie modelov a ich aplikáciu, pretože umožňujú celkom nový vhľad do ich fungovania  a tak ekonomické opatrenie môže byť cielené s očakávaným výsledkom. Naše podniky sa po roku 1993 dostávali iba do finančnej neschopnosti.

Zanedbala sa ekonomická teória a teória riadenia ako samostatnej vednej disciplíny s výrazným interdisciplinárnym a systémovým charakterom, skúmajúca štruktúru riadiacich procesov v ekonomike.

Ekonomika ako zložitý systém a hlavne hospodársky priestor EÚ si žiada veľké modely umožňujúce s dostatočnou presnosťou stanoviť aj dlhodobé perspektívy rozvoja národného hospodárstva; sú dnes u nás neznámym pojmom. Vôbec sme nevyužívali prognostické modely.

Nemôžem nezdôrazniť, že triezvy, dostatočne hlboký a komplexný prístup k hospodárskej politike našej opozícii úplne chýba.

Ako sa mohlo stať, že Lodenice sa dostali  do finančnej neschopnosti? Prečo neboli ako pred rokom 1988? Čo to prišlo k nám?

Čo je horšie?

Prof. J. Husár

Rohovce 12/9/2026