Zoroslav Kollár: Slovensko skrachuje do roku 2030, ak neurobíme revolučné zmeny

[hudba] [hudba] V tejto chvíli sa začína nové vydanie diskusie na palete dnes predsedom strany Právo na pravdu Zoroslavom Kollárom. >> Ďakujem zač. [hudba] >> Máme prakticky rok do volieb. Zvolebnieva sa, ako sa hovorí. No a strana Právo na pravdu je už súčasťou tiež tejto predvolebnej kampane, ktorá tu začína celkom očividne. Hovorí sa o mnohých vnútropolitických témach a jednou z nich je aj údajné zrušenie transakčnej dane, o ktorom ste nedávno tiež písali v svojom statuse. Čo o tom vieme? No teraz použijem výraz, ktorý používajú všetci politici opozičného tábora a možno aj kritici eh transakčnej dane, že tá daň nikdy nemala byť prijatá. Naozaj to je jedno veľké špecifikum, veľký unikát, ktorý nie je takmer nikde na svete, čiže nemala byť prijatá a mala byť čo najskôr zrušená. [smrkanie] Eh, pán premiér avizoval teda, že tá transakčná daň už nebude fungovať od budúceho roku v rámci schvaľovania eh série zákonov o štátnom rozpočte alebo zákonov súvisiacich s prijatím štátneho rozpočtu na rok 2027. No a potom zase zmenil názor a vyjadril sa teda, že pravdepodobne zrušená nebude a myslím, že včera to potvrdil pán podpredseda parlamentu pán Tibor Gašpár, že teda budú len nejaké kozmetické zmeny. Eh, jednu vec chcem k tomu možno pripomenúť, že väčšinou teda samozrejme hlavne politici z toho koaličného tábora tvrdia, že transakčnú daň platia podnikatelia a firmy. No nie je to pravda, pretože to je štandardný náklad pri akomkoľvek výrobnom procese a všetky náklady sa na konci dňa zarávajú do ceny služieb a výrobkov pre občanov. Čiže môžu to oni maľovať na akúkoľvek farbu. Na konci dňa tú transakčnú daň platíme my všetci občania. Názor môj osobný ako podnikateľa, ale ako aj politika je, že tá transakčná daň by mala byť zrušená. A nechápem jednu vec. Eh, keď eh tá transakčná daň na príjmovej časti štátneho rozpočtu predstavuje nejaké [smrkanie] 1,5 maximálne 2%, tak nerozumiem, prečo politici, ktorí vládnú v tejto krajine, nenájdu rezervu v takejto výške. Aby to bolo také ľahko pochopiteľné, netuším, aký máte príjem, pán moderátor, ale ak by som vám dal za úlohu v ú v úvodzovkách, že z 1000 € máte eh ušetriť nejakých 15 € tak ja si myslím, že to by sa asi dalo zvládnuť. Ale vláda evidentne takúto úlohu zvládnuť nevie. >> A čo by malo podľa vás byť eh namiesto tej transakčnej dane, lebo naozaj tie príjmy potrebujeme v rámci tej konsolidácie? >> No namiesto transakčnej dane by sa mali znižovať výdavky v prvom rade, lebo my stále uvažujeme a vidíte aj tú otázku ste položili tak, že nahradiť príjmy. Veď ja tvrdím, že najrýchlejšie zarobené peniaze sú ušetrené a ja si myslím, že každý, kto vníma, ako funguje politika na Slovensku, vidí, že na Slovensku sa rozhadzujú peniaze a plytvajú sa. pritvá peniazmi na nezmyselné veci. Takže tých príkladov, kde sa dajú tie peniaze ušetriť, by som vám vedel vymenovať desiatky. >> Poďme na ďalšiu tému. Nedávno ste hovorili o potrebnej zmene ústavy na Slovensku. Tých zmien ústavy už bolo veľmi veľa odvtedy, čo vznikla v roku 1992. Prečo je teraz eh potrebná ďalšia podľa vás? No prešlo 34 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a ja tvrdím, že takisto ako nikto z nás nejazdí na 30ročnom aute, ani nepoužíva 30ročný mobilný telefón alebo nenosí 30 ročnový odev, tak prišiel čas na nejaké prehodnotenie toho, čo tá ústava priniesla, čo funguje a čo nefunguje. Tých zmien v ústave treba urobiť viac. Jedna z takých najvypuklejších, ktorá podľa mňa ľudí trápi, je to, že tam nie je upravená dostatočne, ja to nazvem politická zodpovednosť politikov. Ľudia majú oprávnene pocit, že dajú politikom Biankošek mandát, dostanú ich do parlamentu a potom tých politikov tí občania prestanú zaujímať. A občania sa pýtajú, že či by nebolo správne urobiť také riešenie, aby v prípade, že poslanec, politik, ktorému dajú mandát, sa spreneverí tým svojím sľubom, neplní to, čo občanom sľúbil, aby mali možnosť ho aj počas teda toho funkčného obdobia odvolať. Podľa mňa minimálne v tejto oblasti tá zmena je požadovaná zo strany občanov. Uhm >> ďalšie zmeny podľa môjho názoru je potrebné urobiť preto, aby sa zefektívnilo riadenie štátu a krajiny. Pretože keď vidíte, ako dnes funguje legislatívny proces, aký ako aký dlhý čas si vyžaduje aj tá najrozumnejšia zmena v parlamente. Máme od myšlienky vo vláde, ktorá niekedy môže byť celkom dobrá pre realizáciu v praxi pri štandardnom legislatívnom procese prejdú mesiace, kým v ostatných krajinách vedia o významných veciach rozhodnúť takmer na počká. U nás to strašne brzdí postup v rozvoji Slovenska a brzdí to ekonomiku. Ale opakujem, vrátim sa k tomu, čo som povedal. Ten najvýznamnejší moment, ktorý ja vnímam zo stretnutí s ľuďmi, je, že občania sa dožadujú naozaj eh vyvodenia reálnej politickej zodpovednosti za zlyhanie politikov a v tejto oblasti minimálne by tá ústava mala byť zmenená. >> No to by som chcel, aby sme si teraz rozmenili na drobné, že akým spôsobom by sa to v tej ústave zakotvilo a ako by sa to prakticky dalo urobiť. No dnes politici hovoria, že veď oni majú politickú zodpovednosť a tá sa uplatňuje každé štyri roky niekedy skôr, keď sú predčasné voľby, kde teda občania im vystavia vysvedčenie úbrazne povedané, že buď ich zvolia alebo nezvolia. Ale to je nedostačujúce. My máme pripravný návrh eh na kompletnú zmenu ústavy, ale vy poviem teda o tejto jednej časti. My si myslíme, že by mal byť zrušený jeden volebný obvod. Malo by byť vytvorených 25 volebných obvodov. V každom volebnom obvode by malo byť zvolení štyria poslanci, ktorí tam majú dlhšiu dobu trvalé bydlisko, aby sa prípadní kandidáti nepresúvali po Slovensku. >> Ja do to vstúpim. To niekedy bolo, to bolo na začiatku v tých 90. rokoch. Potom sa to zmenilo za vlády Vladimíra Mečiara. >> Viete, ja tvrdím v mnohých oblastiach, že keď chceme urobiť so Slovenskom krok dopredu, najprv musíme urobiť dva kroky dozadu. Toto je možno typický príklad. vrátiť sa k tomu, čo tu fungovalo a bolo efektívne. Ale ja by som k tomu ešte doplnil práve tú ten reálny výkon politickej zodpovednosti. My máme pripravený v podstate mechanizmus, na základe ktorého počas volebného obdobia, ak poslanec, ktorý bude zvolený v tomto menšom obvode, mali by sme teda iba 100 poslancov v parlamente, to je dôležité, čiže šetrenie na štáte a potom by som mal taká priama zodpovednosť voči svojim voličom, keďže bolo by eh 25 volebných obvodov, priemerný počet voličov v jednom obvode by bol cirka 150 000. Tí štyria poslanci, ktorí budú zvolení v takomto obvode, by boli známi. Všetci občania by ich poznali. by sa zodpovedali tým občanom. Teraz je to také anonym niečo. No zodpovedali by sa občanom, pretože teraz vlastne občania, voliči volia politickú stranu. Áno. Keď majú keď dajú niekomu preferenčný krúžok, tak majú pocit, že zvolili teda toho svojho kandidáta, pokiaľ sa dostane do parlamentu. Ale v zásade to, že kto bude sedieť v parlamente, rozhodovať o Slovensku, rozhodujú politické strany a nie občania. Čiže dať reálne do rúk občanovi možnosť vybrať si konkrétneho poslanca a v prípade teda, že by neplnil to, čo sľúbil tým svojim voličom v rámci predvoľbenej kampane, aby mali možnosťou možnosť, ja to nazvem takým lokálnym referendom toho poslanca odvoliť si iného. Čiže tento mechanizmus by sa mal uplatňovať na Slovensku, pokiaľ by sa nám podarilo v budúccom období presadiť tieto zmeny. >> Ale ako by to v praxi fungovalo, že ja neviem, by nejaká skupina občanov dala podnet niekam? aby sa vyvolalo referendum. Koľko by bolo treba občanov na to? Ten návrh je samozrejme predložený alebo bude predložený na diskusiu, ale keď to veľmi zjednoduším, tak každý poslanec dostane určitý počet hlasov a ak by minimálne 50% plus jeden z týchto voličov vyjadrilo nespokojnosť, tak by museli byť vlastne vyvolaní niečo ako lokálne referendum, kde ho odvolajú a zároveň zvolia druhého. Čiže nebolo by potrebné, aby v rámci toho jedného volebného obvodu sa vyjadrovali k pokračovaniu toho poslanca všetci voliči, ale iba ten počet voličov, ktorý mu dal mandát alebo umožnil mu dostať sa do národnej rady. Je to trošku zložitejší mechanizmus. Eh, keby som bol vedel, že mi tú otázku dáte, tak si pripravím presnú dikciu a prečítam vám ju. Ale bude to predložené na verejnú diskusiu už teraz pred voľbami, pretože si myslím, že je to taká objednávka zo strany občanov Slovenska a voličov, pretože sú s tou súčasnou situáciou veľmi nespokojní. naozaj majú pocit, že eh politikov zaujímajú občania a ich problémy tak maximálne tri mesiace pred voľbami. Vtedy je pre politikov občan na prvom mieste a potom ten zbytok obdobia až do ďalších volieb je občan na poslednom mieste. >> Áno, lebo aj tí poslanci parlamentu si eh uvedomujú, že sú prakticky neodvolateľní tým aktom zvolenia a vlastne takto by na nich bol vytváraný permanentný tlak, aby sa snažili, aby pre tých občanov naozaj robili to, čo sľúbili. To je taký princíp asi ľudskej mysle. Ja poviem svoje skúsenosti možno z podnikania. Ak som prevzal nejakú firmu, ktorá bola v zlej kondícii a chcel som tam upratať, no tak eh samozrejme teraz to preženiem, aby to bolo pochopiteľné, že vyhodil som polovicu zamestnancov a tá druhá polovica začala makať. Uhm. A to platí všetkých keď akože človek má, že širokúškálu možností, keď má obrovskú moc a nemá žiadnu zodpovednosť a nemá pocit, že sa mu niečo udeje, keď nerobí nič alebo robí niečo zlé, no tak tým pádom nemá motiváciu to svoje správanie zmeniť. Toto by bol naozaj minimálne hrozba. Už tá samotná hrozba, že môže o ten mandát prísť podľa mňa by zmenila uvažovanie aj prácu tých poslancov a všetkých politikov. >> Poďme teraz ešte k tým ďalším zmenám ústavy, o ktorých ste hovorili. No to je to by som musel predložiť celú ústavu a postupne ju postupne ju vysvetľovať. >> Tie najhlavnejšie. >> No jedna taká kľúčová vec, ktorá je tak eh viete, my máme dnes eh parlamentnú demokraciu a napriek tomu mnohí politici a mne je to niekedy až úsmevné, keď hovoria o tom, že máme systém trojdelenia štátnej moci. To je jednoducho hlúposť. To nefunguje. My totižto už len keď si zoberieme jednu vec, aby som to vysvetlil dnes. Eh, zákonodarná, výkonná moc sú jedno. Dneska poslanci sú stlačači gombíkov, pretože keďže existencia vlády a mandátu pre vládnutie je podmienená vlastne vyslovením dôvery v parlamente, tak to nie je žiadna oddelená výkonná moc a zákonodarná, ale je to jeden celok. Ak by sme chceli [smrkanie] naozaj dosiahnuť, by som povedal, eh efektívnejšie riadenie štátu, aby sa nemohli politici vyhovárať na to, že majú nejakú eh koaličnú zmluvu a koaliční partneri nedodržiavajú dohody, pretože kreovanie tej každej vlády, pokiaľ teda v histórii Slovenska sme mali iba jedenkrát jednofarebnú vládu v roku 2012 a 16, vtedy nebola potrebná žiadna koaličná zmluva, ale v tom ostatnom období sme mali vždy koalície a zase tieto impulz alebo podnet zo strany občanov nie sú spokojní s tým, že politici im niečo nasľubujú, predložia nejaký plán, nejaký program a potom sa vyhovárajú, že jednotlivé body nie sú schopní vyplniť, pretože sú viazaní koaličnou zmluvou a obmedzovaním obmedzovaní koaličnými partnermi. No toto sa dá vyriešiť takýmto spôsobom. Ak by sa oddelila reálne zákonodárná od výkon, hej, to znamená, že by bol parlament, ktorý by mal 100 členov, ako som už uviedol v tých 25 volebných obvodoch. Ale zmenili by sme systém tak, že by bol priamo tak ako máme dnes volený prezident republiky, ktorý by bol zároveň predsedom vlády. menoval by si svoj kabinet, nepotreboval by, >> čiže prezidentský systém, ako je >> prezidentský systém niečo trošku modifikované, to znamená veľkú operatívnosť v rozhodovaní, pretože on by si menoval svoj kabinet, nebola by tam žiadna koaličná zmluva, žiadne koaličné strany, pretože by to jednoducho to tú funkciu predsedu vlády rovná sa prezident v tomto prípade by vykonával politik, ktorého by si vybrali občania ako lídra, ako jedného človeka a on by nepotreboval ani vyslovene dôvery v parlamente. Musel by sa samozrejme uchádzať pri eh každom zákone, ktorý by potrebovala vláda presadiť o dôveru v parlamente. To znamená, že by tam bol trošku konštruktívnejší a taký pracovnejší náboj v tom v tej spolupráci, ale zároveň by mal prezident určitý rozsah právomoci, presne limitovaný, kde by mohol rozhodovať prezidentskými dekrétmi. Samozrejme, tam musí byť tiež nejaký systém brzda, protivah a posilnila by sa, by som povedal na jednej strane, samostatnosť, ale aj zodpovednosť súdnej moci ako tretej zložky. A súdna moc by mohla v prípade, že by prezident hm zneužíval svoje postavenie alebo by rozhodoval nad rámec eh ústavou stanovených právomocí, tak by mohla tieto rozhodnutia zrušiť. Takto to funguje aj v Spojených štátoch amerických. Uhm >> a možno ešte jeden príklad, ktorý hm sa dotýka každého občana Slovenskej republiky a je naozaj asi v dnešnej dobe na prvom mieste problémov, ktoré občania pociťujú. A to je naozaj ako príklad, ale veľmi trefný. Viete, my máme eh z každej strany počujete od politikov, že máme eh bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď si prečítate článok ústavy, tak sa tam hovorí, že občan má ústavné právo, aby na základe poistenia dostal bezplatnú zdravotnú starostlivosť a bezplatné zdravotnícke pomôcky, ale v rozsahu ustanovenom zákonom. To znamená, že keby tento článok 40 v ústave nebol, tak ten občan má presne také isté práva ako s týmto článkom, pretože je tam napísané, že má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a bezplatné zdravotné pomôcky na základe zdravotného poistenia, čiže už to nie je ústavné právo nepodmienené a v rozahustanovenom zákonom. Čo z toho vyplýva? že máme síce, ako deklarujú politici, ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale v zásade toto naše právo môže obmedziť interný predpis zdravotnej poisťovne, keď ktorí vám povedia, že toto vám jednoducho neuhradíme, pretože my máme na to svoje pravidlá. Tento článok 40 treba zmeniť a preformulovať tak, aby priamo z ústavy, prípadne možno formou ešte nejakého dodatočného ústavného zákona, bolo jasne definované, načo [smrkanie] má občan zákonný nárok, aby to nebolo podmienené za a zdravotným poistením a ak, tak tam musí byť definované, kto ho má platiť a za akých podmienok, lebo štát dneska za svojich poistencov platí oveľa menej ako podnikatelia a občania a zamestnanci. A na druhej strane tam musí byť definovaný rozsah toho, čo štát je povinný zaplatiť. A samozrejme okrem toho, pokiaľ niekto si chce urobiť nejaké pripoistenie, môže si ten servis zaplatiť väčší alebo širší, je kvalitnejší. Ale toto je treba definovať jednoznačne, pretože nemôže sa stať, ak niekto tvrdí, že máme ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, aby odmietli chorému človeku v nejakom zdravotníckom zariadení zdravotnú starostlivosť preto, lebo povedia, že interný predpis im to nedovoľuje. Máme nejakú sústavu právnych noriem a ústava jednoducho základný zákon štátu. Je to zákon najvyššie najvyššej právnej sily a nemôže byť porušovaný internými predpismi eh poisťovni alebo prípadne nejakým zákonom, ktorý obmedzuje to, čo má ústava občanovi zaručovať. Čiže toto je taký praktický príklad, kde si podľa mňa eh každý občan, ktorý si to naštuduje, prečíta, ktorému to vysvetlíme, eh chápe a vníma tú nutnosť zmeny ústavy, minimálne v tomto článku, ale takto by som mohol pokračovať ešte dlho. Máme pripravený návrh kompletnej ústavy Slovenskej republiky. >> Zverejníme ho v najbližších mesiacoch a uvidíme, aká bude reakcia. Ja by som sa ešte vrátil k tomu navrhovanému zmenu, tej navrhovanej zmene volebného systému a tiež k tomu prezidentskému eh systému, ktorý navrhujete. Boli by to doslova revolučné zmeny. Lenže tu vždy pri presadzovaní takýchto zmien je dôležité to čarovné slovné spojenie, že politická vôľa. A väčšinou tí politici nemajú vôľu potom už, keď sú zvolení, naozaj takéto veci schváliť. Budete mať na to silu presadiť takéto doslova revolučné návrhy? >> No ja si myslím, že Slovensko je v situácii, samozrejme výnimoč ako vo výnimočne zlej situácii sme hlavne z hľadiska ekonomického stavu krajiny a eh tieto veci, ktoré ktoré spomíname eh s tým úzko súvisia. Eh som presvedčený, že v najbližšej dobe nastanú na geopolitickej úrovni v Európe aj na Slovensku také zmeny, o ktorých sa nám možno ani nesníva. Budeme tak trošku takým tým prúdom svetového vývoja, kdesi kdesi ťahaný a tlačený. A z hľadiska Slovenska, ktorý nie je opustený ostrov niekde v strede oceánu, ale sme napojení ekonomicky, politicky na nejaké zoskupenie a nejaký ekonomický systém, buď nastane výrazná zmena prístupu politikov k výkonu svojich mandátov a k Ukrajine a k občanom ako takej, eh veľmi, by som povedal, k radikálnej zmene príde a budú sa ináč musieť správať a budú sa snažiť zachrániť tú krajinu, lebo keď sa to nestane a to nie je strašenie, to sú jednoducho čísla a fakty, ktoré mi nezmeníme, ani neovplyvníme, tak Slovensko zbankrotuje tak, ako sa to stalo Grécku, ale bude to ešte horšie, pretože my sme oveľa senzitívnejšia a slabšia ekonomika. No a potom by som povedal ten reštart eh slovenského slovenskej ekonomiky a podmienok, ako v akých budú fungovať politici a občania, už budú riadiť nie naši politici a naši občania, ale naši veritelia. názoru sa asi dopracovať. Čiže veľa sa ma ľudia pýtajú na stretnutiach, že áno, kritizujete v rámci vašej politickej strany každého a všetkých. Ja tvrdím, že ak ich je za čo kritizovať, tak ich kritizovať budeme. Potom druhá otázka úplne logická, legitímna je, eh, tie strany nezmiznú z parlamentu, ktoré dnes v tom parlamente sú, alebo tie, ktoré sa chystajú do parlamentu a majú vysoké preferencie. S kým chcete vládnuť, kým s kým to chcete robiť. Ja tvrdím, že s každým, kto pochopí, že treba urobiť revolučnú zmenu. Ale samozrejme na začiatkoch na začiatok musia urobiť tú revolučnú zmenu eh bežní ľudia v hlavách a musia si vybrať naozaj niekoho, komu dajú mandát a tú to právo vládnuť na Slovensku, kto má nejaké výsledky. Asi by mali odmietnuť politikov, ktorí dlhodobo niečo sľubujú a nič nedodržia. A potom samozrejme nejakým spôsobom v tých voľbách sa ten parlament vyskladá. A druhá vážna zmena musí prísť naozaj zmena prístupu eh k správe vecí verejných v hľavách tých politikov, pretože ak nezmenia tí politici, ktorí získajú možnosť spravovať túto krajinu, eh neurobia tú zmenu prístupu k tým svojim povinnostiam, tak potom skončíme v bankrote. Eh poviem to tak úplne niekedy možno až tak eh dramaticky, že neželám si to, ale ak sa naozaj nenastane ten okamih nejakého precitnutia na úrovni voličov, ale aj politikov, no tak možnože nakoniec sa ukáže, že tá cesta nejakého reštartu takého tvrdého, viete, ako keď vám zamrzne počítač, že to musíte vypnúť zo zástričky a úplne začať doznova. Možno, že to bude nevyhnutnosť a možno nakoniec si povieme, že to bolo dobré, ale myslím si, že ešte stále máme šancu opraviť si ten štát sami. >> Pred chvíľou ste hovorili o tom hroziacom krachu Slovenska. Nehovoríte to po prvý raz pôsobí to dosť hrozivo naozaj možno v očiach občanov. Do akej miery to nie je len nejaká predvolebná rétorika z vašej strany, ale reálna hrozba. >> Nehovorím to iba ja. Hovorí to veľa politikov napriek politickým spektrom. Takže nie je to môj výmysel. Takto, pán redaktor, ja eh poviem to, čo hovorím aj veľakrát občanom, aby to jednoducho pochopili. Eh môžeme sa baviť o kultúrnoetických otázkach a o rôznych názoroch, na ktoré na niektoré veci môžu mať rôzny názor. Eh na vieru v Boha napríklad, či Boh existuje, neexistuje, či je zem guľatá plocha, či povedzme páry rovnakého pohlavia eh majú právo na sobáš a adopciu detí. A každý môže mať na to iný názor, ale ja som celý život podnikal a ja mám rád tabuľky, čísla a grafy. A o tom, že aká je ekonomická situácia na Slovensku, sa hádať nebudem s nikým, pretože čísla sú nemenné. Viete, ak máte vo vrecku 100 € tak nemáte ani 80, ani 120, máte tam 100 €. To je jednoducho fakt, ktorý nezmeníme. A keď vidíme dneska čísla, koľko je príjem štátneho rozpočtu, aký je deficit štátneho rozpočtu, aký máme dlh, ako stúpajú úroky, eh, na ktoré si požičiavame peniaze, aby sme splácali len tie staré dlhy. Tak myslím si, že aj eh človek, ktorý absolvoval základnú školu a ovláda trojčlenku, čo naozaj nie je žiadna veľká žiadny veľký matematický výkon, tak vie odhadnúť plus mínus rok, kedy to Slovensko dospe štádia, že zbankrotujeme. Takže to nie je môj výmysel, to je môj výpočet. A o tom sa naozaj nebudem s nikým hádať, pretože ak by sa so mnou chcel niekto hádať, tak si sadneme k stolu, zoberieme jednu A4 a jednu ceruzku, jednu kalkulačku a ja vám to presne vyrátam. Určite sa budem mýliť, pretože čo sa týka času. Čiže otázka znie, že ak sa niečo po parlamentných voľbách v budúcom roku nezmení, tak potom nie je otázka, že či zbankrotujeme, ale iba kedy. A v tom sa samozrejme čiastočne mýliť môžem, pretože ten, nazvem to, že dobeh ekonomický, ktorý ešte to bude mať, môže by som povedal, rozdiel v tom čase, ktorý odhadnem, byť nejaký možno od roka rok, >> ale keď si pozriete, ako hrozivo sa vyvíja výška výška eh deficitu verejných financií alebo teda štátneho dlhu, tak ja som povedal na možno jednom z prvých stretnutí s občanmi eh keď som začal chodiť po Slovensku, že odhadujem, že v roku 28 dosiah stane výška nášho zahraničného dlhu 100 miliárd €. No ukazuje sa, že to stihneme v úvodzovkách a to je veľmi negatívna, zlá správa oveľa oveľa skôr. Odhadoval som vtedy výšku úrokov, ktoré budeme platiť za požičané peniaze medzi 3,5%. Dneska si už požičiavame za viac ako 4%. Čiže ja keby som chcel byť optimista, tak poviem, že ak sa niečo významné nezmení, tak ten bankrot nastane v roku 2030. A dnes eh to prehodnocujem, že ak sa niečo významné nezmení, tak to bude možno ešte aj skôr. >> Čiže ten tie voľby v roku 2027 je ich výsledok a to, či tí politici akože začnú iný eh nájdu iný prístup k správe veci verejných bude veľmi veľmi dôležitý. Ja som realista. Je mi jasné, že eh tie politické strany, ktoré sú tam a sú tu niektoré desaťročia, tam budú ľudia. Každý tá každá tá politická strana má ten svoj nejaký fan klub, taký také to tvrdé jadro, ktorý im všetko odpustia a vždy im ten hlas dajú. Potom veľakrát samozrejme ľudia nerozhodujú podľa nejakých výpočtov, ktoré mám rád ja, ale rozhodujú podľa emócií, pretože bohužiaľ tá politika je trošku taká reality show a ľuďom sa to páči. Na druhej strane vidím takú nádej v tom, že sa niečo zmení preto, lebo hoci to je zase zlá správa, ale vidím, že to, čo tvrdím ja, ten pragmatizmus, tie počty, matematika, výpočty, grafy, eh, sa prejavujú eh v rámci toho negatívneho vývoja. eh verejných verejných financií v peňaženke každého občana. A vidím, keď chodím po Slovensku, samozrejme mimo Bratislavy, Bratislava a okolie je výnimkou, že stúpa počet ľudí, ktorí si to čoraz viac uvedomujú. Eh, vždycky hovorím tak obrazne, že a oni to tak aj vnímajú, aj mi dávajú za pravdu doslova, keďže my to nazývame, že sa znižuje reálna mzda, ale pre nich to znamená to, že ako keby si z tej 100 € každý mesiac za tú 100 € kupujú menej a menej. A čím viacej ľudí bude, ktorí takto precitnú a je to také tvrdé precitnutie a nepríjemné, tak si myslím, že hádam dajú šancu v tých voľbách niekomu, kto eh bude eh inak pristupovať k správe vecí verejných a prinúti to aj tých politikov. Veď to sú takisto bežní ľudia, majú svojich známych príbuzných kamarátov. Oni to musia vidieť, kam sa rútime. Tak hádam zmenia prístup a zachránime to Slovensko spoločne. >> Dobre. Tak sa teda opýtam takto. Dá sa v tejto situácii ešte zachrániť Slovensko? Určite sa dá. Bolo, bolo by treba urobiť niekoľko fakt radikálnych opatrení. Ako som už uviedol, ja ako podnikateľ to vnímam tak, že treba prestať zadlžovať Slovensko. A prestať zadlžovať Slovensko znamená tak, že najrýchlejšie to dosiahneme extrémnym šetrením na prevádzke štátu. Používam rád prirovnania, lebo to si ľudia vedia tak predstaviť a zhmotniť. dneska tá naša krajina, čo sa týka eh aj ústredných orgánov štátnej správy, ale aj celej verejnej správy, aj samosprávy ako taký zápasník sumo. Veľký, taký akože veľkú spotrebu má, aj pomalý, ťarbavý. My z neho potrebujeme urobiť šprintera na 100 m, lebo tým pádom bude lacnejšia prevádzka toho štátu, bude rýchlejší, akčnejší a efektívnejší. Eh, všade všade mi hovoria, že ľudia eh si dokážu zhmotniť a predstaviť sumu maximálne do 200 000 € lebo to je cena bytu. A keď hovoríme o miliardách, tak je to pre nich niečo imaginárne. Ale napriek tomu, keďže to máme spočítané, ja si viem predstaviť, že eh keby sme mali možnosť zúčastniť sa vlády a presadiť naše opatrenia, tak dokážeme už v druhom roku novej vlády ušetriť rádovo niekoľko miliárd €, čo môže napríklad vyriešiť minimálne každoročný deficit sociálnej poisťovne. Samozrejme, že to bude aj trošku bolestivé, ale paradoxne [smrkanie] sa to nebude dotýkať občanov v tých oblastiach, kde naozaj pociťujú ten extrémny ekonomický problém, ale bude sa to dotýkať najmä Bratislavy, pretože na ústredných orgánoch štátnej správy, organizáciách, eh zriaďovateľskej pôsobnosti štátu je obrovská prezamestnanosť. Sú tam vysoké platy, vysoké benefity. Plittvajú eh títo politici peniazmi na úplne nezmysly. napríklad len taká, čo ja viem, reklamy z tiposu alebo prehnané právne služby, rôzne výzvy, ktoré neprinášajú eh žiadne žiadny efekt. Ja napríklad nechápem, prečo sa eh keď politici hovoria o tom eh že ako sa im podarilo napríklad vyčerpať na koľko percent eurofondy, tak hovoria o tom, že podarilo sa nám to vyčerpať na také a také percento a považujú to za úspech, ale nikto nekontroluje na čo sa tie peniaze vlastne použili. Že ten efekt vynakladania tých peňazí je taký, že eh z tých peňazí sa možno 2/3 vyplýtvajú na úplný nezmysel, ktorý neprináša občanovi Slovenska nič. Tieto veci, keď vyriešime, tak naozaj vieme ušetriť značnú sumu peňazí, zastabilizovať verejný dlh a potom z tej ušetrenej sumy treba podporovať dve veci. Podporovať slovenských podnikateľov, malých, stredných aj veľkých, pretože tí by mali byť pevnou kostrou slovenskej ekonomiky. Keď im znížime napríklad jedno z tých opatrení, ktoré sme aj verejne prezentovali, bolo zníženie dane z príjmu právnickych osôb na 16%. Keď to hovorím podnikateľom, ktorí teda živia tento národ, tak hovoria, že ak sa im zníži táto daňová povinnosť, no tak okamžite vedia tie peniaze použiť na investovanie do rozvoja tých svojich podnikov a firiem, čo prinesie štátu z druhej strany vyšší príjem. No a samozrejme aj jednu časť tých ušetrených zdrojov musíme použiť na stabilizáciu sociálneho sektora, pretože eh dneska 87% dôchodcov má dôchodok menší ako 1000 € a ja tvrdím, že dneska z takýchto peňazí výž to je úplne hrdinstvo. Naozaj tí dôchodcovia si nezaslúžia. Hlavne tí čím sú starší paradoxne a čím viacej pracovali, tak tým majú nižšie dôchodky. že z tých zdrojov, ktoré ušetríme, vieme udržať ten sociálny štandard dôchodcov, pomáhať vlastne najmä tým najzraniteľnejším, to znamená matky a otcovia, samoživitelia, ktorí majú sami deti. Potrebujeme zároveň podporiť eh uzatváranie manželstiev a eh aby tieto manželstvá mali rodiny, zakladanie rodín a detí, pretože nám hrozí reálne zlý demografický vývoj. naznačuje, že zase matematika, ak sa niečo nestane, tak Slovákom hrozí v priebehu 20 30 rokoch doslova vyhynutie. No a potom samozrejme podpora tých, ktorí tú pomoc potrebujú. Ja to veľmi zjednoduším. Ja hovorím, že sa pomáha starým, chorým a deťom. Normálnym, zdravým, schopným, vzdelaným ľuďom štát nemusí pomáhať, ale musí im vytvoriť dobré podmienky na to, aby sa mohli realizovať, aby mali dobré podnikateľské prostredie, aby mali príležitosť nájsť si vhodné zamestnanie, aby sme urobili to, že namiesto odlivu slovenských občanov do zahraničia, aby sme urobili ten trend naopak, aby tí ľudia buď neodchádzali alebo ak už odídu, tak aby sa so skúsenosťami a slušným vzdelaním vrátili a podporili rozvoj Slovenska. >> Uhm. Hovoril ste o tom kritickom roku 2030. Ja by mňa by ale zaujímalo, že by sme sa posunuli trošku ďalej, možno o 10 rokov ďalej. Aká je vaša vízia Slovenska, povedzme do toho roku 2040 taká reálna? >> Nemám rád slovo vízia, lebo a úprimne ani si neviem predstaviť, čo za tým je. Eh, víziaj môže byť také niečo, že chcem tu mať v roku 2040 raj na ze