Peter Pellegrini: Slovensko chce s Čínou budovať partnerstvo

Dovoľte, aby som vás informoval o priebehu môjho stretnutia s čínskym pánom prezidentom.

Máme za sebou naozaj viac ako hodinový rozhovor bilaterálny medzi našimi dvoma delegáciami a ďalší skorohodinový rozhovor počas slávnostného banketu, ktorý bol organizovaný na našu počesť.

Na úvod chcem povedať, že ide aj o historickú návštevu, ktorá sa vo formáte štátnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky uskutočňuje v Číne po 23 rokoch a tomu zodpovedá aj vysoká profesionalita prípravy tejto návštevy tak po protokolárnej stránke, ako aj po obsahovej stránke.

Táto návšteva nadväzuje aj na povýšenie našich vzťahov medzi Slovenskom a Čínou na strategické partnerstvo, ktoré uzavrel pri svojej návšteve v roku 2024 premiér Slovenskej republiky spolu s čínskou protistranou.

S pánom prezidentom sme mali naozaj veľmi priateľský a veľmi otvorený a priamy rozhovor, ktorý vlastne jasne naznačil, že vzťahy medzi Slovenskom a Čínou už len formou toho rozhovoru sú nadštandardné a sú veľmi priateľské a otvorené.

Hovorili sme o vzťahoch Slovenska a Číny, ale aj o vzťahoch Európskej únie a Číny.

Prešli sme aj geopolitické záležitosti, ako je vojna na Ukrajine, vojna na Blízkom Východe, rozklad multilateralizmu alebo moderné technológie.

Za Slovensko som samozrejme vyzdvihol veľkú intenzitu našich vzájomných vzťahov, ktorá sa pretavuje aj do značného množstva návštev na najvyššej úrovni smerom do Číny. S tým, že som pána prezidenta Číny pozval na návštevu Slovenska, ktorá by sa mohla uskutočniť možno niekedy budúci rok pri jeho návšteve Európy, na čo reflektoval veľmi pozitívne a vyjadril presvedčenie, že v prípade, že vycestuje do Európy, tak určite Slovensko navštívi a opätuje nám túto návštevu.

Slovensko má s Čínou naozaj veľmi intenzívne obchodné vzťahy.

Čína je náš najväčší obchodný partner po krajinách Európskej únie a naša obchodná výmena presahuje už 10 miliárd €.

Samozrejme, treba ale povedať, že to obchodné saldo s Čínou je negatívne. To znamená, z Číny viac dovážame, ako do Číny vyvážame.

A preto som požiadal pána prezidenta aj členov vlády, ktorí boli na tomto rokovaní, o lepší a férovejší prístup slovenských firiem na čínsky trh, aby sme tak mohli znižovať to negatívne obchodné saldo.

Zároveň som otvoril oblasti, v ktorých môžeme ďalej rozvíjať našu spoluprácu.

Najväčší prínos vidím momentálne v oblasti moderných technológií, umelej inteligencie a tak ďalej. Zároveň sme otvorili aj novú tému našich vzťahov, aby sme zintenzívnili spoluprácu našich vzdelávacích a výskumných inštitúcií.

Preto po mojej návšteve budem informovať a žiadať pána ministra školstva, aby som navštívil Čínu spolu so zástupcami našich vedeckovýskumných organizácií.

Je to dohodnuté aj s pánom prezidentom, že takúto delegáciu budú očakávať, aby sme posilnili spoluprácu medzi čínskymi univerzitami a výskumnými ústavmi a slovenskými univerzitami a vedeckovýskumnými inštitúciami. Pretože len pre príklad, v Číne končí s vysokoškolským diplomom 12 miliónov študentov ročne.

Z toho viac ako 40% je práve absolventov v oblastiach technických a vedeckých oblastí.

To znamená, sú tu kvalitné centrá vzdelávania, ktoré môžu nájsť prienik aj so slovenským vzdelávacím systémom, tak ako to pán minister Drucker sa snaží robiť aj s inými veľkými európskymi univerzitami alebo univerzitami zo Spojených štátov.

Pevne verím, že táto druhá návšteva jeho tu bude takisto veľmi úspešná.

Hovorili sme aj o vzťahoch Čína a Európska únia, ktoré musím povedať otvorene, sú považované za napäté, hlavne kvôli ekonomickým problémom. Pretože to saldo obchodnej bilancie vo vzťahu k Európskej únii je značne negatívne a obchodné saldo v neprospech Európskej únie dosahuje skoro objem jednej miliardy € denne.

Čo samozrejme spôsobuje nervozitu, ale postoj Slovenska, tak ako som ho prezentoval, je, že najväčším nešťastím by bolo, ak by Európska únia reagovala na túto situáciu nejakou formou obchodnej vojny alebo izolácie.

Nebolo by to na prospech ani jednej, ani druhej strany, pretože tak ako zaznelo z úst prezidenta Číny, len vzájomná spolupráca prináša benefit obom partnerom, nie konfrontácia.

Preto aj Slovensko bude za európskym stolom presadzovať teóriu, aby sme rokovaniami a dialógom za okrúhlym stolom hľadali riešenia tejto situácie. Aby sa podarilo vyjednať pre európskych výrobcov, nielen pre slovenských, ale aj pre európskych výrobcov lepší prístup, férovejší prístup na čínske trhy, aby sa to saldou postupne darilo znižovať.

A ja pevne verím a hovorili sme o tom priamo aj s pánom prezidentom, že Maroš Šefčovič, ktorý zastupuje v týchto rokovaniach Európsku úniu, bude úspešný v týchto rokovaniach a že vnesie do týchto vzťahov pragmatizmus a zamedzi nejakej panike alebo nejakým urýchleným obchodným reakciám vo forme vysokých dovozných ciel a tak ďalej. Z ktorého by teda Európska únia možno krátkodobo benefitovala, ale z dlhodobého hľadiska by strácala ďalej svoju konkurencioschopnosť a ekonomický rast.

Komunikovali sme aj o geopolitickej situácii.

Opäť sme došli k zhode s pánom prezidentom, že ani v jednom z vojenských rozhorených konfliktov nevidíme vojenské riešenie tejto situácie, ale jediným možným receptom na upokojenie tejto situácie je snaha o čo najskorší dialóg, zastavenie bojov a hľadania mierového riešenia.

Čína sa v týchto vojenských konfliktoch oficiálne neprikláňa na žiadnu z bojujúcich strán.

A to je jedno, o ktorom vojenskom konflikte hovoríme.

Zachováva si neutrálnu pozíciu a nereaguje nejakým spôsobom zbrklo, ale veľmi vyvážene a komunikuje svoje stanoviská až po takom hlbšom uvážení.

A hovorili sme aj o vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Čínou, kde je paradoxne paradoxná situácia, že napriek tomu, že Čína a Spojené štáty majú mnoho zásadných rozdielov a mnoho oblastí, kde sa nezhodnú, pri obchodnej politike dokážu predsa len nachádzať nejakú zhodu. A na rozdiel od Európskej únie dosahujú lepšie a konkrétnejšie výsledky.

Samozrejme, v prípade EÚ je to pravdepodobne spôsobené aj tým, že komisia najprv musí nájsť konsenzus 27 členských krajín a potom následne prezentovať nejaké stanovisko, čo trošku komplikuje tieto vzťahy.

Preto chcem naozaj vyhodnotiť túto návštevu nielen za extrémne dôležitú a historickú, ale preukázala, že Slovensko je vnímané ako priateľská krajina. Úroveň našich vzťahov ako členskej krajiny Európskej únie patrí k nadštandardným, možno vo vzťahu k ostatným našim susedom a ostatným členským krajinám Európskej únie.

A samozrejme, že Slovensko je vnímané aj ako bezpečný priestor pre čínske investície.

Pripomínam, že čoskoro bude uvedená do prevádzky výroba v automobilke Volvo, ktorá cez spoločnosť je vo vlastníctve čínskych investorov.

Uvidíme, ako ďalej bude postupovať veľká investícia, ktorá objemovo predstavuje druhú najväčšiu investíciu v Slovenskej republike. To je spoločnosť Gion.

Ale v nejakom zásobníku projektov a budúcich investícií sú aj rozpracované možnosti projektu v oblasti výroby automobilov, špeciálnych technológií aj v oblasti leteckého priemyslu a podobne. Ale to sú samozrejme ešte veci, ktoré sú rozpracované a ktoré sa ešte verejne nekomunikujú, pokiaľ nedôjde k nejakému definitívnemu rozhodnutiu.

Ale prezentoval som pozíciu Slovenska, ktorej je otvorené vytvoriť ďalšie podmienky aj pre vstup čínskych investorov na slovenský trh.

Som rád, že v oblasti moderných technológií sme otvorili aj tému umelej inteligencie, pretože prezident Si Ťin-Pching sa nedávno sám zapojil do diskusie o budúcnosti umelej inteligencie a tu sme sa našli veľkú zhodu v tom, že treba hľadať riešenie, ktoré zabezpečí, aby umelá inteligencia naozaj slúžila všetkým ľuďom alebo celému ľudstvu rovnako a nestala sa predmetom nového geopolitického boja.

Ukazuje sa, že moderné technológie, ktoré dnes monopolne patria do rúk veľkých hráčov a v Spojených štátoch dokonca do rúk niekoľkých veľkých technologických gigantov, ktoré vlastnia konkrétne osoby, nie je to najbezpečnejšie a najsprávnejšie riešenie, pretože tieto osoby alebo tieto technologické giganty môžu rozhodovať o tom, komu poskytnú, komu neposkytnú umelú inteligenciu alebo jej modely, respektíve môžu obmedzovať kvalitu a úroveň jednotlivých modelov, tak ako sme to videli už pri rozhodnutí o firme Anthropic, ktorá z titulu rozhodnutia americkej vlády poskytuje vyššiu úroveň a kvalitnejšiu spoločnostiam zo Spojených štátov a nižšiu úroveň pre ostatné členské krajiny.

V tomto sme s pánom prezidentom hovorili, že je potrebné nájsť globálny systém regulácie, spôsob taký, aby umelá inteligencia nepredstavovala ďalší spôsob rozdeľovania sveta na rozvinutejší a menej rozvinutejší, aby umelá inteligencia nebola predmetom obchodného súperenia alebo používaná ako nová geopolitická zbraň.

A tu samozrejme pred nami ešte dlhá cesta, ale vo svete je viacero veľkých lídrov, ktorí rozmýšľajú veľmi podobne a pevne verím, že aj za účasti takého veľkého globálneho hráča, ako je Čína, sa podarí nájsť riešenie, ktoré vytvorí možnosti aj pre menej rozvinuté krajiny alebo krajiny tretieho sveta, prístup k týmto najmodernejším technológiám, aby sme vytvárali viac rovnosti a nie ešte prehlbovali nerovnosť, ktorej dnes vo svete čelíme.

Moja cesta bude pokračovať ešte ďalej stretnutím s predsedom parlamentu, s predsedom vlády Čínskej ľudovej republiky, ale zároveň sa teším, že budeme môcť navštíviť aj hightech centrá, ktoré nám predvedú úspechy v oblasti robotiky, humanitných robotov, kde nám bude prezentovaná autonómna jazda vozidlami, kde takisto čínske spoločnosti patria k špičke.

Treba si povedať veľkú pravdu. Hoci niekedy môžu vyskytnúť názory, ktoré môžu komentovať spôsob fungovania tejto krajiny alebo ich režim alebo spôsob spravovania vecí verejných. Na druhej strane realita je tvrdá a treba ju pomenovať.

Ak dnes hovoríme o 45 prelomových alebo 34 prelomových technológiách sveta, tak Čína dosahuje svetovú úroveň alebo konkuruje Spojeným štátom až v 35 týchto technológiách. Takže z tohto dôvodu tá krajina napreduje obrovským tempom.

Už dávno to nie je krajina, ktorá len kopíruje, ale naopak dnes udáva svetové trendy cez vesmírny výskum až po robotiku. A preto je potrebné, aby sme s touto krajinou udržiavali vzťahy a aby sme si aj to najlepšie, čo k dispozícii je, možno prevzali na Slovensko a tam, kde to je možné, čo najskôr implementovali do reálneho života.

Pretože opakujem moju teóriu, že Slovensko pravdepodobne nebude svetovým lídrom vo výskume a inovácii, ale Slovensko môže byť minimálne európskym lídrom v čo najskoršom začatí implementovania a používania tých najmodernejších technológií v rôznych oblastiach života, či je to robotizácia vo výrobe, v zdravotníctve, v školstve a v podobných dôležitých sférach nášho života.