Magál, Križan: Médiá pri kauze Očistec vyvolávajú obrovské očakávania, o to väčšia bude frustrácia

Pán Magval, pán Krížan, eh tento týždeň sa konalo ďalšie pojednávanie v kauze Očistec.

Eh tie udalosti naberajú taký zaujímavý spád, zatiaľ čo minulý týždeň médiá oslavovali Bernarda Slobodníka, jeho výpoveď.

Vyzerá to, že tento týždeň tie médiá a možno aj obhajoba pána Slobodníka, prokurátor už neboli takí nadšení s neho.

Vy zastupujete klienta Dušana Kováčika, ktorý sa ocitol v tejto kauze takisto.

Ten viackrát povedal počas pojednávania pre médiá, že nerozumiem, čo tu robím. Je to absurdné.

Tak keby ste vedeli povedať, z čoho je obvinený váš klient a eh na čom bola založená táto zločinecká skupina?

>> Tak eh začal by som tým, že doktor Kováčik bol vlastne ešte v tom novembri 2020 obvinený z dvoch skutkov. To sú tie skutky, ktoré sú aj teraz prejednávané na hlavnom pojednávaní.

Eh, bolo to založenie, zosnovanie, podporovanie zločineckej skupiny a druhé bolo zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Eh, dá sa povedať, že tie skutky sa tak povediac zlievajú do jedného, pretože aj ten prvý skutok, tá zločinecká skupina je vlastne založený na tom druhom skutku skutkovo, že sú veľmi obdobné a podstata tkví v tom, že má ísť teda o tie eh už čo boli aj medializované tie údajné stretnutia na tom v tej budove Transpetrolu.

Eh mali tam dochádzať teda k nejakým stretnutiam údajne, kde mal byť inžinier Beder, mal tam eh doktor Gašpar byť, doktor Kováčik, eh údajne teda podľa obžaloby, hoci z výpovede Bernarda Slobodníka sme sa dopočuli na tom hlavnom pojednávaní, že eh sa k tomu nevie vyjadriť, či tam chodilo.

Malo tam dochádzať k nejakému odovzdávaniu nejakých informácií.

Problém, ale je a to sme namietali už od začiatku toho vyšetrovania, že že je absolútne nešpecifikované a to si to je aj teraz v tom súdnom konaní problém, že že o aké vôbec malo ísť eh konanie, o aké informácie konkrétne, kedy komu mali byť poskytované.

A v konečnom dôsledku aj minulý týždeň na tom hlavnom pojednávaní sme sa dopočuli, že aj prokurátor je toho názoru, lebo sa vyjadrilo, že on sám nevie ten skutok presne špecifikovať a nevie teda, že eh aké konkrétne konania sa majú na mysli, aké informácie, kto komu čo mal vlastne poskytovať.

Eh takže tá obžaloba je v tomto smere neurčitá.

Namietali sme to už v priebehu vyšetrovania.

Eh tá vada pretrváva naďalej aj po výsluchu Bernarda Slobodníka.

Eh, chcem sa spýtať ešte predtým, než začnete vy odpovedať, eh, pán Krížan, že prečo eh Bernard Slobodník eh, ak teda hovoríme o tej zločinnej skupine a že Gašpar a Beder všetko koordinovali a mali tam, ja neviem, eh, pána Kraimera a pána Hráška, prečo by všetko riešili cez pána Slobodníka?

Bol taký nenahraditeľný pán Slobodník, >> nie?

To už bola, skôr by som povedal eh vec toho, že v pánovi Slobodníkovi našli osobu, ktorá eh bola ochotná povedať čokoľvek, kde už aj na tomto hlavnom pojednávaní, keď eh vypovedal napríklad pán Štal, jeden z obžalovaných, tak hovoril, že vtedy, keď sa začínala tá spolupráca Bernarda Slobodníka, keď začal chodiť, lebo to bolo aj medializované na USŠP, na tie výsluchy, eh, tak pán Štal hovoril eh, že eh predtým sa rozprával s pánom Slobodníkom, že pán Slobodník mu povedal, že že problém je, že naňho, teda na pána Slobodníka, že vypovedá Ľudovít Mako.

A tým pádom je evidentné, že Bernard Slobodník išiel na USŠP s tým, že ide niečo hovoriť.

Hoci bolo jasné už z tej medializovanej nahrávky pána Košča Švarca, Bernarda Slobodníka.

To bolo známe v médiách, že Bernard Slobodník nič nevedel už predtým, ako išiel na to USŠP.

Nevedel, s čím tam vlastne ide, ale potom absolvoval niekoľko stretnutí.

Aj ten pán Štal na tom hlavnom pojednávaní hovoril, že aj s ním sa stretol, aj on mu napomáhal, že čo by bolo dobré, hovorí potom aj ten pán Košč, čo pán Šwarc.

A v podstate celé to bolo o tom, že v pánovi Slobodníkovi našli eh podľa môjho presvedčenia nejakú osobu, ktorú dokázali využiť na to, že eh bude hovoriť to, čo je žiadané pre niektorých tých predstaviteľov odčetka, ktorých my považujeme za zaujatých, pre tých vyšetrovateľov a prokurátorov.

Doplnil aj v súvislosti s tým, čo začal Erik, že ja si naozaj neviem predstaviť, ako nestranne mohli dozorovať túto kauzu prokurátori Šurek a prokurátor Repa, pokiaľ 23. októbra sa dostavil práve na úrad špeciálnej prokuratúry Bernard Slobodník a ktorého doslova poslali von, pretože nemal žiadne konkrétne informácie, ktoré môže poskytnúť týmto orgánom v trestnom konaní a ktorými sa môže vykúpiť vlastne z tohto eh svojho, teda som kde sa ocitol, a práve preto vlastne žiadal tieto osoby, ktoré Erik menoval, o to, aby mu poskytli nejaké informácie.

A teda mňa to skutočne zaráža, že dozoroví prokurátori eh jednoducho si boli vedomí toho, že on nemal žiadne informácie 23.10.

boli dostatočné na jeho spoluprácu a nechali ho takýmto spôsobom si ďalej eh zadovažovať informácie.

Eh mohol tam dôjsť k akémukoľvek kolúznemu konaniu.

Eh a následne teda ani nepodávali vo vzťahu k jeho osobe.

Eh respektíve návrh na väzbu brali späť.

Čiže tam tá zaujatosť práve toho prokurátora Repu spočiatku a ako je prokurátora Šureka je úplne očividná a mňa tiež zaráža aj to obrovské množstvo ľudí, ktoré on ten Slobodník oslovil, aby mu poskytnúť tie informácie, lebo to už vyliezajú na povod.

Teda nie, že len pán Košč a pán Šwarc, že boli tí, ktorým z ktorej teda z toho stretnutia je tá nahrávka z auta, ale máme tu ešte pána Štála, pána Emela, máme tu pána Petra Petrova.

Čiže ak je to zrazu päť, šesť ľudí, ktorí ktorých on oslovil, že niečo mi dajte a čím sa môžem ja vykúpiť, tak ako vám teraz, keď niekto tvrdí, že eh Bernard Slobodník vypovedá presne a konkrétne a budeme teraz, tak to vôbec nie.

To vôbec nie.

Keď sa potom pozriete ešte na to, taký potom je už taký úsmevný fakt, to, keď Bernard Slobodník potom na tom hlavnom pojednávaní hovoril, že že to jeho rozhodnutie nejako započať nejakú spoluprácu, že bolo nejakým dlhodobým procesom, ktorý konzultoval so svojou rodinou, s manželkou.

>> Tak potom ja sa pýtam, že aký to bol dlhodobý proces, keď ešte 22.10. 2020. Deň predtým, ako prvýkrát navštívil prokurátorov na USŠP, absolvoval stretnutie s tými pánmi Koščom a Švarcom a žiadali ho to, aby mu napísali niečo, čo by mohol povedať do tej spolupráce.

Potom ako je možné, že tak ako Bernard Slobodník hovoril, že by prijímal nejaké dlhodobé rozhodnutie k čomu, keď sám nič nevedel.

>> Váš klient nepoprel, že prebiehali stretnutia, ale hovoril, že to boli vyslovene pracovné stretnutia, pracovná skupina. Často chodil na Generálnu prokuratúru, kde sa stretával aj s Bernardom Slobodníkom. To bola veľká skupina ľudí, ktorí robili na trestnej činnosti.

Tak eh v čom teda spočívala tá zločinecká skupina, keď to bolo klasické pracovné stretnutie?

>> No eh doktor Kováčik to vysvetľoval vlastne vo vzťahu k tomu, k tej eh Radošine, čo boli eh nejaké vlastne to bolo nejaké predvianočné obdobie, kedy boli tie eh stretnutia. Stretávali sa tam policajní funkcionári.

Eh, doktor Kováčik tam chodil.

Eh takisto opisovalo aj to, že boli aj na tej generálnej prokuratúre takéto pracovné stretnutia a dá sa povedať v globále, že tá zločinecká skupina tak ako je definovaná v tej obžalobe a o čom je vlastne celá tá kauza Očistec je o tom, že z jednotlivých funkcií a z jednotlivej funkčnej hierarchie toho, kto bol nadriadený komu podľa tých funkcií v policajnom zbore — lebo viete, že tam je napríklad doktor Gašpar ako bývalý prezident policajného zboru, teraz doktor Hraško, potom je tam pán Kriimer. To sú všetko určité funkcie, ktoré mali nejakú hierarchiu. Ale prokurátorom Ušp a vyšetrovateľom sa hodilo to, že toto je práve nejaká hierarchia, ktorú majú zachytenú, a bolo by možno dobré z toho urobiť zločineckú skupinu. Keď si to zoberieme, keby sa za takejto logiky tie mená vymenili následne za osoby, ktoré v tých rokoch 2020-2023 tie funkcie zastávali, tak by sa rovnakým spôsobom potom pri tejto logike dala vytvoriť zločinecká skupina podľa týchto funkcií.

Policajný zbor funguje naozaj na princípe nadriadenosti a podradenosti. Máte policajného prezidenta, ktorý je na čele policajného zboru a je jednoducho nadriadený. Pokiaľ ostatní mu funkčne podriadení policajti podliehali nejakým spôsobom jeho v rámci hierarchie, tak je úplne prirodzené, že niekto musí byť nadriadený a niekto je podriadený. Z tohto vyvodzovať potom následne nejakú hierarchiu zločinnej skupine, to je len využitie jednoducho toho faktu, že niečo existuje ako nejaká určitá hierarchia. Ale takýmto spôsobom funguje nielen policajný zbor, takto funguje vojsko. Každá firma prakticky má svojich divízie, svojich riaditeľov, svojich nadriadených, svojich štatutárov. Čiže taký spôsobom nájdete tri vrstvy hierarchie, vertikálnej štruktúry nájdete všade.

Ak by sme sa mali rozprávať o dôveryhodnosti Bernarda Slobodníka, tak už v minulosti on figuruje vo veľa kauzách a otázka jeho dôveryhodnosti je často pertraktovaná. Aj teraz to zaznelo. Mala som pocit, že on to vnímal dosť emotívne, že zvyšoval potom hlas, keď sa hovoril o tom, či neviem, že či berie lieky. Povedal, že neviem, dvakrát za život si dal neuro alebo lexaurín. Ale ja si pamätám v inej kauze, keď o ňom presne vypovedali Koščo Schwarz, Emel. Aj keď mali nejaké policajné teambuildingy alebo výjazdové rokovania alebo semináre, tak tam hovorili o ňom. To sú normálne verejne dostupné informácie, ktoré odzneli na pojednávaní — že proste sa vedel, že berie lieky neviem na spanie, kombinoval to s alkoholom, potom nasadol do auta, odšoféroval preč, alebo im tam vpálil v noci do izby, že sa akože pomýlil. Čiže to by mala byť tá inštancia, ktorá zhodnotí dôveryhodnosť Bernarda Slobodníka ako hlavného svedka.

V prípade kauzy Očistec bude to na tom, ako už Špecializovaný trestný súd pristúpi k tým okolnostiam, ktoré vyšli najavo hlavne v nadväznosti na otázky, ktoré boli tento týždeň kladené Bernardovi Slobodníkovi. Lebo tá jeho emotívnosť nastala potom, ako sa na podklade práve tých otázok ukázalo, že on preukázane klame vo viacerých veciach. Asi taký najsignifikantnejší moment bol práve tá okolnosť s tým znaleckým posudkom pána Kočnera vo veci Váhostav — menovec Marián Kočner, kde Marián Kočner bol znalec.

Bernard Slobodník minulý týždeň na tom hlavnom pojednávaní tam prezentoval svoje údajné poznatky a vyjadroval sa tým spôsobom, že mal poskytovať úplatok znalcovi pánovi Kočnerovi, ktorý mal vypracovávať znalecký posudok v kauze Váhostav. Napokon, keď sa pristúpilo potom k výsluchom ďalších obžalovaných — konkrétne k výsluchu pána Štála a potom ku kladeniu otázok Bernardovi Slobodníkovi — tak vyšlo vlastne najavo, že pán Kočner nikdy v kauze Váhostav ten posudok nevypracovával. Súd si dokonca zabezpečil veľmi operatívne listiny z toho vyšetrovacieho spisu z tej kauzy Váhostav, kde bolo evidentné z toho znaleckého posudku, že naozaj ten znalecký posudok v kauze Váhostav vypracovali úplne iní znalci a nie pán Kočner.

Čo potom zapríčiňuje to, že všetko, čo rozprával Bernard Slobodník o tom príbehu, o tom odovzdávaní toho úplatku pánovi Kočnerovi za nejaký znalecký posudok vo veci Váhostav, je vlastne len nepravdivý príbeh, ktorý je evidentným výmyslom Bernarda Slobodníka. Tých momentov tam bolo viac.

Pre mňa napríklad bolo aj nepochopiteľné to, keď vypovedal vo vzťahu k tomu, že v kauze Jopi Trade — nebudem to nejako detailne rozvádzať — ale opisoval tam nejaký úplatok, ktorý mal byť vo výške 200 000 €. A keď sme sa ho pýtali, lebo nevyplynulo z jeho výpovede vlastne za čo mal časť z tej sumy zobrať, keď sme sa ho pýtali, že čo ste tam vlastne robili, že za čo ste to zobrali, tak on nevedel vôbec povedať, že za čo to bolo. Tam opisoval nejaké delenie tých 200 000 na tri časti a tú svoju časť vôbec nevedel povedať, že za čo to bolo. To sú také momenty, kde vidíte, že ten človek jednoducho vo viacerých veciach klame, zavádza, a že je to jednoducho výpoveď, ktorá nemôže byť nijak inak ako nevierohodne vyhodnotená.

Ešte k tomu znalcovi Kočnerovi chcem povedať, že on je bohužiaľ v živothrozujúcej situácii a nemôže prísť vypovedať.

Ja som sa dopočul takej informácie, že údajník by mal mať nejaké zdravotné problémy, že sa nevie proti tomu brániť. Čo je ale potom celkom zarážajúce — že už v priebehu toho vyšetrovania sme mali rôzne dôkazné návrhy, ktoré by už v priebehu toho vyšetrovania dokázali objasniť túto okolnosť, že pán Kočner ten posudok vlastne nevypracovával. Ale tým, že sme sa zase dostali do stavu, tak ako to bolo v tej dovolacej veci doktora Kováčika, všetky dôkazné návrhy boli odmietnuté. Tak v podstate tá okolnosť vyšla najavo až teraz na hlavnom pojednávaní. Možno — keby v priebehu toho vyšetrovania OČTK tie dôkazy vykonala, ktoré sme navrhovali v rámci obhajoby — tak by sa už vtedy plne preukázalo, že tá výpoveď Bernarda Slobodníka je nepravdivá.

Viete, aj čo sa týka tej vierohodnosti, ste sa na to pýtali, kto to má posúdiť. No jednoznačne súd, ale zo správneho hľadiska. Ale potom sa môžeme teda nazerať ešte aj na tú samotnú vierohodnosť aj z určite toho psychologického hľadiska, pretože z tej samotnej výpovede je možné badať určité prvky, ktoré nasvedčujú povedzme tomu, že by ten človek mohol namiesto toho, že by hovoril o svojej pamäťovej stope, túto pamäťovú stopu nahrádzal niečím, nejakými kognitívnymi operáciami — že uvažoval by vlastne, ako sa to mohlo stať, a nie by nehovoril o tom, čo si pamätal, o tom, čo sa asi mohlo udiať. A v jeho prakticky výpovedi je badať obrovské množstvo týchto prvkov.

Aj my sme v tejto súvislosti v inom prípade. To bola tá kauza, eh, nechali vypracovať eh znalecký posudok.

Eh, tento zákonec nebol síce pripustený ako — ale ono to eh je svojím spôsobom eh bežnou praxou, že sa pripúšťa takýto znalecký posudok minimálne ako podporný dôkaz.

Ehm, nikto netvrdí, že toto je jediný, povedzme, dôkaz na posúdenie vierohodnosti, ale môžeš z psychologického hľadiska ozrejmiť jednoducho prostredníctvom eh psychologických metód, eh, že akým spôsobom je možné na tú eh na tie tvrdenia nahliadať.

A v tej výpovedi Bernára Slobodníka je obrovské množstvo tých jednotlivých prvkov, z ktorých eh jednoznačne vyplýva, že to je proste čiastočne nejaký — to je zmes proste domyslených skutočností. Niečo sa možno udialo, nejaké stretnutie, ale k tomu dolepené rôzne fantázijné prvky.

Povedal, že všetko, čo — lenže je vymyslené, hej?

Čiže ono, ono nejde o to, že on si vymyslel povedzme niektoré eh niektoré konkrétnosti.

Dobre, ale k tým konkrétnostiam potom prilepí ďalšie veci, hej?

To, že eh povedzme eh doktor Kováčik dozoroval nejakú kauzu, hej, elektro.

Dobre, v poriadku, to je OK.

Ale ak k tomu niečo nalepí, tak to už je ten problém, hej?

Čiže ak mu stačí, že niekto povie a ozrejmí mu nejaké situácie, ktoré sa stali a potom on dokresluje a dofarbuje ten celý príbeh, tak toto je ten problém.

— Ako vy — ešte len chcem eh nadviazať na toto, že môže sa stať, že v jednej kauze by bol Slobodník považovaný za nedôveryhodného a v inej za dôveryhodného a neovplyvňuje sa to navzájom?

Z môjho pohľadu toto je absolútne neprípustné hodnotenie, pretože logicky, keď dospejete v jednom prípade, že ten človek klamal a tieto prípady aj u Bernarda Slobodníka už viaceré boli a budú sa určite v kauze určitec ešte prezentovať aj do budúcna, tak vy neviete už, čo vlastne z tej jeho výpovede — to je jedno, v ktorom konaní — čo je pravda a čo nie je pravda.

Ešte by som nadviazal na to, čo hovoril Jakub, že keď si zoberiete — boli ste tam prítomná na tom hlavnom pojednávaní pri tej výpovedi, tá jeho monologická časť, to, čo sám hovoril Bernard Slobodník — ono to pre médiá, hlavne teda tie mainstreamové, eh oni tieto tak prezentovali, že opisuje už tri dni nejakú korupčnú trestnú činnosť, hovorí o zločineckej skupine.

Ale keď ten, kto tam bol a počúval tú výpoveď, tak eh tá výpoveď často obsahovala také vyjadrenia eh typu: eh dopočul som sa, veľmi často používal slová viac-menej.

Eh, boli takéšuškandy, boli tam potom také vyjadrenia eh typu — keď opisoval to odovzdávanie tých informácií údajné, tie pokyny a nejaké úlohy, čo mali akože medzi tými členmi tej skupiny byť dávané, tak on ani v jednom prípade nepovedal nič konkrétne.

Boli to stále len také všeobecné floskuly, kde následne, keď pristúpil aj prokurátor už potom k tomu, že sa pýtal, aj pán sudca sa na to pýtal — že povedzte teda konkrétne, že tú informáciu v tej kauze, že ktorá to bola, aká informácia eh a z akej a kto komu to mal dávať.

Tak Bernard Slobodník vtedy vlastne vyšlo najavo, keď sa začala tak kváziraspytvávať tá jeho výpoveď, že vlastne on vôbec nevie povedať, že kto komu aké informácie mal dávať, z akých konkrétnych spisov, lebo napríklad aj tie kauzy, čo sú vymenované v tej obžalobe — tam boli Váhostav, to KTAG, ten čistý deň — to boli viaceré z tých kauz.

Oni mali viacero vyšetrovacích spisov, to bolo viacero trestných konaní.

On sa vôbec nevedel vyjadriť, keď ste sa začali pýtať tými otázkami — že vlastne k žiadnym konkrétnostiam.

Takže dostali sme sa do stavu, kedy Bernard Slobodník tri dni vypovedal, ale keď ste si tak povediac rozklikli tú jeho výpoveď, tak ste zistili, že vlastne on nič konkrétne nevie.

Viete, — hlavne tie kauzy, ktoré spomínate, mali rôznu príslušnosť eh miestnych.

Čiže — áno, áno.

Tak keď sme sa pozreli, tak boli tam tie prípady — ten KTAG, to bolo, myslím, že v Poprade vedené.

Eh, potom tam boli čistý deň, to bolo niekde — neviem, či Galanta alebo Trnava — niekde tam.

A potom je tam doktor Kováčik, ktorý bol špeciálny prokurátor a má tam napísané všeobecne neurčito, že mali byť nejaké informácie poskytované aj z týchto kauz.

Potom sa pýtame, že ako mohol on vôbec logicky už len z tohto momentu, z tej príslušnosti nejaké informácie podávať, keď to vôbec nebola vec vedená na úrade špeciálnej prokuratúry.

A ono oni eh nejakým spôsobom aj potom — ak ste zachytili ten rozhovor doktora Kováčika s pánom Ganamom eh v súvislosti s tým, že chcíte tú hádku.

— Áno.

No dajme tomu hádku.

A on sa ho proste stále teda rozprával o tom, že je to konkrétne, dostatočne konkrétne — že informácie z kauzy Váhostáv, že sú tam vymenované konkrétne kauzy, ale to je absolútne nedostatočné takýmto spôsobom formulovať skutok.

Ono my z pohľadu obhajoby vždy konštatujeme, že je to porušenie práva na obhajobu, pokiaľ nemáte zadefinované presne, aké informácie a kedy boli poskytnuté.

Ale na to je jednoduchý dôvod.

Ak vám niekto konkrétne povie, aké informácie boli alebo mali byť poskytnuté alebo aké pokyny mali byť udelené, vy potom viete, že či vôbec budete sa brániť alebo viete sa napríklad vyviniť — keď pokiaľ eh je tam možnosť — proste viete povedať, že k tejto informácii konkrétnej som sa ja nemal ako dostať, eh v tomto čase eh som bol inde, hej, alebo nejakým spôsobom sa viete konkrétne k tomu postaviť.

To je tá limitácia práva na obhajobu.

Ale pokiaľ vám niekto povie, že vynášali ste informácie, nevieme kedy alebo časové rozptie dáme piatich rokov, tak ako sa máte k tomu vyjadriť, aké informácie, komu informácie?

A potom keď to niekto takýmto spôsobom akože prezentuje verejnosti — ako pán Gana povie, že to je konkrétne — ako je to konkrétne?

Veď eh aj v iných kauzách, čo mal doktor Kováčik, pokiaľ bolo presne zadefinované, že mal povedzme vyniesť určité lístiny z konkrétneho vyšetrovacieho spisu, tak nám sa podarilo potom následne preukázať, že tieto lístiny konkrétne nikdy nemal v ruke, hej?

A potom to spôsobil aj v dovolacom konaní práve to, že jednoducho objektívne sa vylúčilo, že by on mohol poskytnúť nejaké listiny.

A práve toto je to, na čo vlastne my apelujeme v tom skutku 19 — že pokiaľ nám nikto nepovie, aké informácie, aké pokyny boli, prvak tomu sa človek nevie vyjadriť a je úplne legitímne, pokiaľ a následne doktor Kováčik využije svoje právo doprieť vypovedať, lebo vo všeobecnosti povie, že eh takéto informácie som neposkytoval, nie je to pravda. Bodka. Nemám sa k tomu čo vyjadrovať.

Dokonca ešte by som na ten dovolací, keď spomínal Jakub, ten dovolací súd, tak už tam, keď bola tá druhá kauza doktora Kováčika, to prepustenie Ľubomíra Kudličku z väzby, kde bol dovolací rozsudok vydaný a boli zrušené – vlastne bolo vyhodnotené ako kompletne nezákonné celé konanie vrátane toho vyšetrovania – tak aj tam konštatovali to, že tam bol rovnako neurčitý skutok kladený za vinu doktorovi Kováčikovi, ktorý sme namietali od počiatku vyšetrovania. A tam to veľmi dobre napísal ten dovolací súd, že vlastne doktor Kováčik nemal ani možnosť sa obhajovať, pretože on nevedel vzniesť nejaký argument proti niečomu, čo nevie, čo vlastne je. Čo sa mu teraz hovorí – a toto je to isté. Toto je to isté.

Čiže od CJK sa evidentne asi z toho nejako nepoučili a nezobali si z toho. Mňa iba zaráža to, že ak to prizná sám prokurátor na hlavnom pojednávaní, ak to jednoducho je so zaužívanou justičnou praxou – jednoducho nemôže vám niekto povedať, že ste niekedy niečo spravili a nepovie vám čo – tak jednoducho toto musí každý pochopiť.

A následne, keď sa vás príde novinár spýtať a vy mu poviete, veď som sa k tomu vyjadril, veď je to a on vám povie, nie, je to konkrétne – ja neviem, aký to má účel potom takýto rozhovor.

Naozaj, mňa ešte zaujalo vo výpovedi Bernarda Slobodníka, že on ako keby to ťahal smerom k opozícii, že boli urobené určité kroky v minulosti, aby bol sledovaný – neviem, Igor Matovič – a proti prezidentovi Kiskovi. Že ako keby to ťahal voči týmto dvom ľuďom a bolo to ladené ako taký politicko-opozično-koaličný boj. Tak neviem, či je to len môj súkromný pocit.

>> Nie je to váš súkromný pocit. Je to v podstate o tom, že celá kauza očistec je podľa môjho názoru výsledkom nejakej snahy určitých osôb, kde sú určité osoby s nejakým politickým presvedčením – poviem to na rovinu – aby zlikvidovali osoby s nejakým opačným – možno, že sú prezentované s nejakým iným politickým presvedčením.

V tomto prípade Bernard sa dá povedať – keď si to zoberieme na dve strany – Bernard Slobodník je tam ako obžalovaný, ktorý vypovedá neurčité, absolútne neurčité veci vymyslené nepravdivé voči nejakému.

>> Nepamätám si. Neviem, nepamätám si. Alebo potom hovoril zrazu niečo z pred 10 rokov si pamätal veľmi presne.

>> Keď si zoberiete potom to ďalšie spektrum, kto je tam poškodený – no, poškodení sú tam: pán Lipšic, pán Kiska, pán Matovič. Čiže vidíte, že my sme sa vlastne ako keby v rámci nejakého politického sútu sa to prenieslo do tej pojednávanej siene.

>> A prídu aj vypovedať. Príde Igor Matovič vypovedať alebo Kiska?

>> Videl som, že pán prokurátor tam modifikoval nejak svoje dôkazné návrhy a dožadoval sa teda toho, že aby prišli vypovedať. To už vnímam toto skôr ako taký prejav takého zúfalstva z tej dôkaznej situácie, že keď už sa to vyvíja nie dobrým smerom, lebo sa preukázalo, že ten Bernak je ako jedna z tých osôb, na ktorých bola tá obžaloba postavená, preukázateľne klame, tak keď už je to takto, tak nech je aspoň nejaké divadlo z toho.

Ja som tam videla – nielen v tomto, lebo napríklad ja to sledujem aj v Kuciakovi – teraz, keď vypovedal Andrušku, snaha ako keby vtiahnuť Norberta Bedera do týchto kauz proste, že on bol nejaká hlava tej skupiny a on rozdeľoval každému, kto má čo robiť. Neviem, to sa mi zdalo tiež také trochu pritiahnuté za vlasy.

>> Keď padá jedna kauza, tak treba otvoriť nejakú druhú, aby aspoň druhá bola nejakým spôsobom živená.

Toto bolo vlastne aj v prípade doktora Kováčika, pretože on to aj hovoril v rámci tej svojej výpovede, že celá tá kauza očistec vo vzťahu k nemu – tak ako je neurčitá – tak slúžila podľa nášho presvedčenia, ktoré máme založené na konkrétnych dôkazoch, na to, aby posilňovala alebo odôvodňovala jeho držanie vo väzbe v tej veci údajného úplatku za Ľubomíra Kudličku, pretože tam sme to videli – keď doktora Kováčika ponechávala Paula Zálesku vo väzbe, Najvyšší súd, prevažne PST senát, ho tam stále ponechával, tak oni stále odkazovali na túto kauzu očistec, že veď je predsa stíhanie ešte aj v inej veci.

No, stále na toto odkazovali. A navyše je tam ešte aj odposluch z kancelárii vyšetrovateľov NAKY. A tí sa v máji 2021 – to bolo krátko predtým, ako sa začala pojednávať tá kauza toho Ľubomíra Kudličku, ten úplatok – keď sa začala pojednávať na špecializovanom trestnom súde – tak je tam odposluch v tej kancelárii, kde sa dohadujú na tom, že ak zajtra na ďalší deň, keď bude Najvyšší súd rozhodovať o Kováčikovej väzbe, ak by ho pustili, tak konkrétne to bol pán Čurila – takže je potrebné zabezpečiť zásahovú skupinu do Banskej Bystrice k väzbe, aby bol rovno otočený v tej kauze očistec.

Takže my to vnímame tú kauzu očistec vo vzťahu k doktorovi Kováčikovi ako absolútne neurčitú. Popravde, tak ako to aj hovoril doktor Kováčik, ani nevieme, že za čo tam vlastne je, ale poslúžila na to, že posilňovala nejaké väzebné dôvody v tej prvej kauze.

Možno ešte by tam stalo za takú zmienku, že by som v krátkosti opísal, že keď sme sa bavili ešte o tom skutku tých stretnutí na tom šiestom poschodí tej budovy v tom Transpétrole, tak zaujímavé je, že tento skutok ani len nie je – keby sme sa na to pozreli čiste z právneho hľadiska – tak tam chýba aj samotná trestnosť, pretože je to kvalifikované ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Tá právomoc je definovaná ako nejaké mocenské rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, čo tu absolútne chýba.

Ale čo ma tam zaráža je, že v nedávnom čase na portáli Právne listy boli zverejnené odborné články prokurátora Rapu, ktorý kauzu očistec dozoroval, a potom tam bol odborný článok vyšetrovateľa Vojtuša, ktorý kauzučistec vyšetroval, a presne vykladali to zneužívanie právomoci takýmto spôsobom, že je to vlastne – že tam je potrebné pri tej právomoci ten mocenský charakter toho rozhodovania o niečom.

A ja sa potom pýtam, kde v tom skutku tých údajného poskytovania informácií, nejakého prijímania úloh, čo je absolútne neurčité, kde tam sú tieto prvky.

Takže evidentne týmto ľuďom jednak prokurátorovi a jednak vyšetrovateľovi kauzy očistec, keď to viedli proti doktorovi Kováčikovi, inžinierovi Bederovi, doktorovi Gašparovi a ďalším, tak im to vôbec nevadilo, že je to nezákonné, a teraz o tom vydávajú odborné články, ako je to problém.

Čo sa týka výpovedi Bernarda Slobodníka, že asi najviac alebo najkvalitatívnejšie to zhodnotil obhájca pán Hlbočan, obhajca pána Hráška, ktorý sa ho pýtal, že či mal nejaký úraz z hlavy, pretože evidentne si nepamätá veci a úplne je tam rozpor v tých výpovediach.

Prosím si zoberte, že aj tí jeho najbližší spolupracovníci, naozaj, keď to tak môže človek povedať, tak veľa času. Aj podľa tej výpovede pána Štála a z toho, čo bolo zrejmé, tak naozaj boli tí jeho, povedzme, podriadení alebo osoby, s ktorými prichádzal na dennej báze do styku. A to bol pán Štál, pán Koščo a Švarc.

A tieto tri osoby vypovedali veľmi konkrétne o tom spôsobe jeho života, o spôsobe, akým on fungoval, akým spôsobom si nevedel zapamätať ani len meno týchto ľudí, s ktorými spracoval desiatky rokovaní s Transpetrolom.

No, to nie je akoby iba jediný prípad, hej?

To bol pán Emel.

Pána Emela nazýval Enl a podobne.

Akože, viete, sú to rôzne veci.

Ale keď si vezmeme celkovo tú jeho výpoveď, tak ja si myslím, že to sú tí ľudia, ktorí tam sedeli, neviem, či ich je desať alebo jedenásť, tých skutkov je dvadsať. A že vlastne na základe výpovede Bernarda Slobodníka, že tí ľudia majú zničený biznis, kariéru, lebo už v živote sa nikde nezamestnajú, pretože takto chodia po súdoch. A možno v čase T sa ukáže, že sú nevinní, ale kde a kedy sa ešte zamestna­jú? Oni skončili, podľa mňa to je tá tragédia. To ovplyvnil neskutočné množstvo.

Veď koľko ľudí bolo vo väzbe v tejto veci? Koľko ľudí? Práve doktor Kováčík tiež mal akékoľvek posilnené dôvody väzby práve kvôli tejto kauze. Mal tam zaistený majetok. Ostatní boli v tejto kauze vo väzbe.