Jej hlas pozná celé slovensko. Aká je hviezda z Dunaja v skutočnosti? | Barbora Chlebcová - herečka

Tento program vám prináša Play TV, domáca zába celú rodinu. Milí naši televízni diváci, vitajte pri sledovaní ďalšieho dielu Na jednej vlne s Lenkou a Romanom. Áno, to sme my dvaja. Ale čo je dôležitejšie alebo kto je dôležitejší, tak to je Barbora Chlepcová, ktorú dnes tu vítame. Barborka, vitaj. Ahoj. >> Ahojte. Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie. >> Všetci ťa poznajú. Ale ja sa ospravedlňujem, že som do toho tak skočila, ale len preto, lebo všetci ťa poznajú ako človeka, ktorý proste je mediálne známy a tak ďalej. Ale naozaj ty si ty si vyštudovaná psychologička. Eh, ty si rná diva svojím spôsobom už od malých čias. Eh, samozrejme, herečka, dabingová herečka, eh, rádiová moderátorka, eh, zabudol som, veškyňa, >> športovkyňa, >> eh, majsterka v stepovaní, >> majsterka slovenská, päťnásobná, ak sa nemýlim, eh, v stepe. Aj, aj >> päťnásobná nie, ale >> tak to som už pridal. Nevadí. Ale >> ešte samozrejme účastníčka eh jednej z prvej alebo ak to nebola prvá slovenská reality show Dievča za milión. Čo sme ešte zabudli? >> Že som mamina napríklad. Áno, samozrejme. Dvoch prázdnych chlapcov. >> Áno. Áno. A potom eh tak mám veľa rôznych eh aktivít a veľa rôznych koníčkov a snov. A myslím si, že som aj veľmi fajn kamoška. Myslím si, že som dobrá suseda a robili sme detské predstavenia. Dokonca aj s Lenkou sme robili detské predstavenia, takže Takže aj tam niekde aj do spevu sme zabrdli. Tak ako vieš, no >> akože si veľmi multifunkčná, >> no. Tak ja si myslím, že herec na voľnej nohe skrátka taký musí byť. >> Uhm. No a to tam sme sa chceli vlastne na úvod dostať, lebo my chceme rozobrať viaceré veci, ale keď by sme sa na to pozreli, tak Inmedia zres na akej vlne sa aktuálne nachádzaš, ako by si zhodnotila samu seba v tom stave života >> uhm >> kde sa aktuálne nachádzaš. >> Aktuálne si ešte idem veľmi prázdninovú vlnu. >> Uhm. >> Ešte sa mi nechce tak nejak začať. eh s tým školským rokom, takže mám veľmi pozvoľné tempo, ale to sa určite niekde takto z jedného eh dňa eh na druhý sa to prepne a zmení a zrazu budem musieť ísť eh do obrovského tempa. Ale zatiaľ si užívam to, že eh s deťmi nakupujem nejaké teda ešte došity, lebo to sa tak v priebehu celého mesiaca dokupuje a stále niekto niečo v tej škole chce a všetko sa tak rozbieha, tak ešte mám takú veľkú pohodu. Eh a napríklad aj eh mali sme trošku pauzu v septembri eh v nakrúcaní seriálu, tak eh tým pádom som sa tiež cítila taká ako keby voľnejšia, že to tempo, tempo nastane až v októbri. >> Uhm. Dobre. A mňa by mňa by zaujímalo, že ty si mala v živote také obdobie, že ťa skôr eh spoznávali v obchodoch alebo teda na uliciach tým hlasom. >> Uhm. >> Eh a stalo sa mi aj to, ale ľudia to tak podľa mňa až nezavnímajú. Uhm. >> Veľmi málo ľudí je takých, ktorí ako vyslovene, že by cudzích, mi povedalo, že vy máte veľmi známy hlas. Aj keď netvrdím, že sa mi to nedialo. Dialo sa mi to. Ale potom keď som sa s niekým akože stretla a sme riešili, že čo robím, tak všetci, že a mne bol ten hlas nejaký povedomý a furt som nevedel, že že odkiaľ, prečo. No tak ale to už ja už som v dabbingovom dôchodku. To už je 32 rokov. Takže >> 32 rokov to je neuveriteľné. Ale neuveriteľné vlastne aj je a a keď sme to spomínali v v tvojich všetkých tých aktivitách, ktorým sa venuješ uhm >> reklamy. Eh priznám sa, že toto toto túto informáciu som nemal ešte predtým, ako som sa pripravoval na na tento náš rozhovor. >> Koľko si mala? Päť rokov alebo štyri roky si mala, keď si začala tú prvú reklamu. Hej. Hej, hej. Dobre. pamätáš si alebo len z rozprávania iných, ktorí ti opisovali tú tú Neviem, neviem ako si na tom, >> vieš čo, úplne si to pamätám, pretože to mám ešte niekde na VHSK zaznamenané, ako sme to nakrúcali všetky tie tejky. >> Uhm. >> A eh raz to moja mama niekde vytiahla, sme to pozerali a pamätám si úplne, že to bolo vlastne po revolúcii a bola to reklama, tak možno som už tým pádom mala aj päť možno alebo tak niekde medzi štyri, päť. Bola to reklama na Batmana, ktorý vlastne prišiel do Kín vtedy. >> Aha. OK. Tak >> a to bola taká reklama, že viem, že tam hrala Olga Belešová a Lacko Kerata a ešte ďalší dvaja herci, ale to si už úplne nepamätám presne, kto bol a že oni štyria ma držali vlastne na rukách takto a ja som tak na tých rukách ležala a robila som, že á akože som sa zľakla Batmana. Myslím si, že to bola tá pointa. Výborne. A z tejto eh prvej nakrúcačky vlastne vzniklo, že si začala chodiť do dubbingu a takto alebo >> nie? Nie, z tejto ešte nevzniklo. Eh to vlastne tak ako keby sa nejak nechcem povedať, že že ukončilo, ale tam bola nejaká moja prvá skúsenosť a na základe toho ma potom moja mama prihlásila v piatich rokoch do detského muzikálového divadla Alkana, ktoré robilo už vtedy detské predstavenia. Normálne v Dome kultúry Dúbravka mali svoje predstavenia na javisku. A ja som hneď dostala nejakú veľkú úlohu, tak kde som už aj spievala, aj hrala, aj všetko. Takže to moja mama tak povedala, že ok, že dobre. A oni skúsili urobiť pokusný ročník eh ako keby od prvej triedy, že nás budú vyučovať herectvo už počas toho, ako budeme chodiť do školy. Čiže ja okrem toho, že som sa učila písať, čítať, počítať, tak som sa učila herectvo, step, spev, tanec. Mali sme tam balet, gymnastiku. javiskovú reč a fakt neuveriteľne veľa predmetov. Bolo to skvelé, ale bol to vlastne prvý a posledný taký ročník pokusný. Eh ako s nami sa to potom samozrejme ťahalo, ale už ďalší neotvorili. Ale tým, že sme boli takí jedineční na celom Slovensku, tak eh keďže sa to dozvedela Slovenská televízia, vtedy vlastne jediná televízia eh na Slovensku, tak k nám chodili stále robiť nejaké konkurzy, keď potrebovali deti. >> No a takto som nejaký taký ten konkurz vyhrala, zobrali ma, nakrútila som s nimi taký krátky film, potom režisér, že či by som nechcela aj moderovať tú reláciu. Tak som ju nejak začala v siedmich rokoch moderovať a potom tam prišiel iný režisér, pán Ploskuňak, ktorý sa ma spýtal, že či by som nechcela aj dabbing vyskúšať. Tak ja vtedy som už mala osem, hovorím, dobre. No a takto vlastne už keď som ako keby tam bola, tak to už sa nabaľovalo a už to išlo ďalej a ďalej. A musím teda povedať, že eh o deti je vždy núdza, čiže to bola vlastne veľká veľký benefit, devíza moja. A ja som naozaj bola extrémne disciplinované dieťa, že som chodila maximálne pripravená na tie nakrúcania a mne keď niečo povedali, tak ja som to urobila. Ja som nebola ten typ, že by ma to už nebavilo alebo že som z unavená. Prosto ja som akože fičala s tými dospelými celé celé dni. Takže asi aj to to bolo také plus, že sa so mnou dobre eh nejak spolupracovalo, tak ma potom volali ďalej a ďalej. No >> hej. Čiže to bolo niečo, čo ťa evidentne muselo baviť ako dieťa, že vieš, deti majú takéto, keď niekedy rodičia sa rozhodnú, dobre, ty budeš robiť toto a potom dieťa to robí, lebo rodič sa rozhodol tak a tak ďalej. Ale evidentne v tvom prípade ty sa našla už v tom malom útlom >> veku. >> Asi áno. A ja som to tak ani neriešila. Mňa to naozaj bavilo. Ja som to robiť chcela. Viem, že som mala jeden jediný raz taký ako keby, že ma volali do dabbingu a ja že ja nechcem ísť mami a moja mama, že to je v poriadku. >> Uhm. >> Ale mi to povedz teraz a ja poviem, že už nechceš chodiť. Ale dobre si to rozmyslel, lebo je potom možné, že už ťa teda nezavolajú, keď povieš, že nechceš už chodiť. >> Uhm. Lebo keď normálne deti v úvodzovkách chodili na klavír a a ja neviem na gymnastiku, tak ja som chodila do dubbingu. Čiže mňa už po eh škole čakal taxík, žltý taxík, ktorý ma odviezol rovno do Slovenskej televízie a ja som chodila okolo 8900 domov z tej telky. >> Eh to celkovo akože na režim takého dieťaťa asi muselo to byť relatívne náročné aj svojím spôsobom. Ako bavilo ťa to? Ale ale zase celé to dať dokopy, skĺbiť, už len zmanažovať z toho časového hľadiska. Eh, bolo to ťažké alebo to išlo tak plynulo, že si sa nad tým vlastne ani nezamýšľala nejak špeci? >> Vieš čo, ja sa priznám, že eh nebudem to tajť, že som tiež mala nejaké sedenia u psychoterapeuta, kde som kde som riešila ale úplne iné veci. A eh raz som sa tak opýtala tej eh mojej psychologičky, že že či z toho vlastne môžem mať ja nejakú traumu, lebo ja si to vlastne ako dieťa vôbec neuvedomujem, ani si to nepamätám. Uhm. >> Uhm. A eh potom som sa na to pýtala aj mojej mamy a moja mama povedala, že bola niekoľkokrát eh sa radiť psychológom, čo ja som vôbec nevedela, že či je to vlastne pre mňa vôbec dobré a vhodné a že či mi ona neberie nejaké detstvo a eh nemala by to ona nejak korigovať a tak ďalej. A že vtedy jej vlastne tá psychologička povedala, že pokiaľ ja sa nesťažujem, nemám problémy v škole alebo nemám nejaké zhoršenie známok alebo nie som stále chorá alebo skrátka nevykazujem nejaké eh nejakej abnormál >> áno. Eh a že všetko zvládam a nie som z toho napríklad aj unavená alebo tak alebo že by som sa na niečo sťažovala, takže prosto nech to neriešim, že ja si to sama zregulujem. Takže akože ty si pre mňa človek, ku ktorému ja by som išla ako k pani psychologickej a terapeutke, lebo ty pôsobíš tak upratane. Aj podľa mňa si, lebo všetko zvládaš. >> No tak ale sú to aj veci, ktoré akože riešim so svojou psychologičkou. Ja sa vôbec s tým nebudem tajiť, pretože ja si myslím, že eh človek by sa mal zlepšovať nielen v nejakých skills ako pracovných alebo ja neviem, že chceme mať krajšie telo alebo chceme byť silnejší, eh, ale že by sa mal zlepšovať aj mentálne. Takže ja chodím na takýto ako keby kaučing, aby som lepšie vedela >> hm porozumieť iným ľuďom, aby som možno ja som dosť horlivá, takže aby som tie svoje reakcie občas ako keby predýchala a nereagovala hneď horlivo a tak. No >> odskočím teda od tej hlavnej témy, ktorou je samozrejme tvoja profesia, v ktorej si najznámejšia a eh vrátime sa k nej samozrejme, ale keď už si otvorila otázku >> aj nejakého kaučingu alebo teda ja neviem psychoterapie a tak ďalej. Ty si aj vyštudovaná psychologička >> alebo študovala si psychológiu? >> Ja mám vyštudovanú psychoterapiu a resocializáciu a to inak to bol tiež pokusný ročník, ktorý sa otváral, že asi mám na toto šťastie >> inak. že ty si vždy prvá niekde reality show dievča za milión si tam evidentne mám čuch na takéto veci pretože ja mám naozaj rada výzvy a mám rada nové veci a eh mám skrátka rada veci možno ja inak a to je to je asi také taká moja aj vlastnosť ja veľmi rada veci začínam eh >> ale aj dokončuješ >> h to už nie veľmi. Aj som si dala robiť eh taký že talentový test. Ehm, robila som raz rozhovor s jednou takouto kaučkou, ktorá vyslovene sa zameriava na talenty, ale čo sa týka ako viac-menej práce, že aby eh ten šéf sa v tej práci vedel zorientovať, že aké tam má talenty v tom svojom tíme a potom dával tým konkrétnym svojim ľuďom >> také úlohy, ktoré sú im najlepšie, najbližšie a najlepšie ich zvládajú. Čiže ja keď som začínač, tak by bolo asi od neho hlúpe, keby mi dal práce dokončovať, lebo tam by som sa trápila. Kdežto pri začínaní tých vecí som doma, takže a vždy v tom tíme sú ako keby to celé spektrum tých ľudí. Takže ona mi navrhla, že či si to ako keby nedám, či si to nechcem urobiť, že ona ma tak nejak odhadla, že chcela by vedieť, že či eh to je eh správne. A na takých ako keby najzkladnejších šesť talentov ťa definuje aj tú tvoju povahu a tak. Tie talenty sa rozdeľujú napríklad na aktívny, potom nejaký spoločenský a tak ďalej. No a ja som vlastne v tých prvých šiestich talentoch mala štyri eh aktivátor, prosto aktivita, aktivátor. Tak ona povedala, že keď má človek vrtuľu v zadku, tak stále mi strašne nestíha. A ja som vtedy vlastne pochopila, že ja som to potom niekedy som bola z toho nešťastná, že som taká eh motorová myš, ale ja som vlastne pochopila, že to je moja ako keby podstata, že skrátka taká je moja povaha. Aj veľmi sa mi v niečom uľavilo a naučila ma to, že každý ten talent má svoju pozitívnu a negatívnu stránku a ako nesklznúť vlastne do tej negatívnej a vybrať si z toho talentu to pozitívne. Napríklad, že eh sa nám môže stať, že sme síce aktivátori, ale môžeme aj vyhorieť alebo eh sme tak aktívni, že k tomu nútime aj svoje okolie. až môžeme byť potom ako keby deštruktívni alebo až príliš dominantní alebo až taký despotický. Takže vlastne eh bolo to pre mňa veľmi prínosné. >> Ale byť aktivátor, chápem tomu konceptu, že proste chceš šľapať možno nejaký nový chodník. >> Eh ale aj fokusovanie toho talentu na nejakú konkrétnu vec si žiada už potom nejaký nejaký rozhodovací proces a ty si sa rozhodla ísť tou cestou psychoterapie na pravma, ak sa mýlim a a resocializácie. To si hovoril >> psychoterapia. resocializácia, pretože to bol teda tiež taký eh eh teda ten pokusný ročník, kde my sme mali mať už počas toho štúdia zároveň aj prax, >> uhm, >> aby sme ako keby mohli nastúpiť rovno do praxe. Čo sa ale zase nepáčilo nejakým eh iným školám, kde tú praxi musíte urobiť až po škole, ona trvá dva roky zhruba, tam je niekoľko hodín, ktoré vy musíte odpraxovať, tak sa to vlastne nestretlo s pochopením. Takže vlastne toto sa ako keby neudialo, ale nevadí, pretože mne tá škola neuveriteľne eh veľa dala. >> No ale tá otázka sa stále znie, že prečo práve táto škola, prečo nie je nejaká iná, vieš, prečo si sa nerozhodla ísť s nejakou inou cestou využiť ten svoj talent otvárania, iniciovania, ale niekde inže herectvo. >> No ale ja som išla na herectvo a ja som sa vlastne na herectvo aj dostala alebo aby som bola teda úplne presná, som bola druhá pod čiarou. Uhm. A ja som sa rozhodla nepodať si to odvolanie a neísť na tú školu, lebo ja som asi si len chcela potvrdiť, že mám ten talent. >> Uhm. A eh v zásade minule sa ma niekto opýtal, že či som chcela byť herečka od detstva a ja som si to vlastne uvedomila, že nie, lebo ja som herečka bola ako keby, takže mne to ani nenapadlo. Ja som skôr rozmýšľala, čo iné by som okrem herectva mohla robiť, >> ak sa raz jedného dňa stane, že tí herci z toho vypadnú. Lebo ako vidíme to veľa, ale >> áno, menej ako u športovcov, samozrejme, u hercov. Môže sa to stať komutom. >> No áno, ale ako je veľa, že niečo sa stane. My máme napríklad aj eh eh nášho hereckého kolegu, ktorého teraz spomeniem z dabbingu a bol to fenomenálny dabbingový herec Eman Hasson, ktorému sa prosto stalo eh zranenie, nešťastie. >> Uhm. ktoré mu prosto zobralo to mozgové centrum reči a on skrátka nevie dobre rozprávať a on musel vlastne s dabingom prestať zo dňa na deň kvôli tomu a hm nič iné ako keby nemal v rukách a takýchto prípadov je x >> to znamená hovorím si že čo ja budem robiť >> keď iné ale vieš akože nie je každý taký si vie nájsť tú prácu potom som videla, že naši kolegovia robili čašníkov A hovorím si, že fú, tak toto asi nie je nie je to, čo ja chcem robiť. Takže si hovorím, poďme si nájsť nejaké uplatnenie, čo by ma bavilo a mala by som zadné eh dvierka, aby som vedela robiť. >> Takže som si vybrala toto >> a podľa mňa je veľmi dobré, lebo to ma naozaj bavilo. A potom som si ešte spravila druhú vysokú školu životné prostredie, ale to už bolo skôr z takej pasie akože >> ja si myslím, že ty si aj tretiu spravíš. Akože neprekvapilo by ma to u teba, ale to už jedine toho tretieho veku, či aká to je univerzum tretí. >> Ale je jedna vec, do ktorej si nenastupovala úplne od začiatku a to je napríklad seriál Dunaj vašim službám, kde si ty eh ako keby áno nabehla do rozjetého vlaku, ako sa hovorí. A momentálne sa dostávame k tomu, že si tam je jedna z najhlavnejších postáv, >> Tereza. >> Áno. A asi myslím si, že jedna z najvýraznejších postáv vzhľadom na to, aká je. Uhm. >> A ja som za to veľmi vďačná. Myslím si, že sa stretlo eh taký ten dobrý čuch tých ľudí, ktorí to obsadzujú s tým, že som sa toho ako keby dobre chopila, že som mala vtedy to šťastie, že to tak nejak celé zapadlo a dobre to vypálilo. >> Eh, položím otázku, ktorú hercom kladú pravidelne a v princípe týka sa charakteru postavy a všetci dobre poznajú Terezu. by ju nechceli mať úplne za najlepšiu kamošku. A možno vlastne áno, možno v tej dobe, možno v tej takto možno v tej dobe to malo iné benefity. Áno, tam išlo o holý život, ale ale celkovo charakterovo proste nie je to človek, ktorým asi by človek nejak chcel eh koexistovať. >> Sus. Áno. >> Eh ale mnohí herci hovoria práve to, že takéto postavy sú super, že že chcú tie postavy, že práve naopak, že že nechcú byť tí pozitívni, tí dobrí. Niektorí už sú unavení napríklad z toho, keď hrajú dobrých princov a tak ďalej, ale chcú niečo také charakterovo vyzývať, také vyzývajúce, >> prípadne, že človek nie je taký v reálnom svete a chce si to vyskúšať. Ako sa ty cítiš teda v tom? >> No je to úplná pravda, pretože eh ten to je krásne slovo diapazón tých eh tých vecí, ktoré ja tam vlastne hrám, tak je veľmi široký, pretože tá dobrá postava je vlastne eh len dobrá, takže čo maximálne je šťastná alebo plače a je nešťastná a je to také ohraničené. Kdežto takáto postava sa tvári, že je dobrá, na všetkých sa usmieva, tvári sa, že je úžasná, ale odíde a už vlastne pohľadom odohrá všetko, čo sa mu v tej hlave deje. Potom vie samozrejme aj kričať, môže byť krutá, eh, zlá, zákerná, kdežto tá dobrá postava už toto tam vôbec nemá. Prečo by mala, keď je teda pozitívna dobrá postava? Takže je to tam oveľa širšie a môžem sa tam ako keby viac vyhrať. Ale musím povedať, že ehm ja to teda robím tak, že sa do tej postavy úplne vžijem a naozaj sa na tú scénu tou postavou stanem. A je to niekedy teda pre mňa veľmi náročné. Napríklad, keď sme nakrúcali ešte dávno eh také, že triedenie Židov, >> kde ja som sedela za takým stolíkom, strašne dôležito som sa tvárila a som hovorila tým Židom, že nech idú na tie lekárske prehliadky a úplne kruto som im hovorila, že a mňa nezaujíma, že ste sa dali pokrstiť, prosto stežiť, stežiť, akože čo to tu na mňa hráte? A bolo to veľmi tak ehm sugestívne celá tá scéna pripravená. Nakrúcali sme to v sokolovni v Bratislave, kde sú tie priestory. Eh, tá sokolovňa ešte to je nejaké, že to je začiatok roku 1900 190 alebo koľko tak >> to tam prosto stále rovnako vyzerá. Čiže ako naše kulisy na Slovensku sú fakt autentické a výnimočné a ale bolo to tým pádom skvelo urobené. Boli tam gardisti, ktorí mali eh psov, eh mali tam tých belgických ovčiakov, bolo tam veľmi veľa komparzu, ktorí boli ako keby, že tí Židia, potom tam boli tí lekári, potom tam boli nejakí Nemci, teda esecáci a tak ľudáci a celé to tak tam iba urobili také svetlá, ktoré tak prenikali do na tú scénu, trošku to tam zadymili a ja som sa teraz chvíľku na to pozerala pred tou ostrou. nedošlo tak strašne zle a úzko, že toto vlastne bola úplne v pohode realita a úplne v pohode to takto mohlo vyzerať, že vlastne sme to ani ako že to ani vlastne je, že to môže mohla byť úplne reálna scéna, že to takto naozaj bolo. >> A ako som tam ja sedela, taká predôležitá a posielala som tých ľudí v podstate na smrť úplne bez mihnutia oka. No, môžem vám povedať, že som mala čo robiť, že normálne v hrdle som mala zovreté, eh, žalúdok som mala zovretý a hovorím si, že fuj, že no nič, dám, musím to dať. Prosto ideš, si hnusná, odporná a robíš to s najlepším vedomím a svedomím a toto si ty. A úplne som si to musela takto eh sa do toho prost teraz úzko, ako to opisujem. Hm. Bolo to fakt hôzne pre mňa. >> Za tých niekoľko rokov, čo už hráš Terezu, >> tak tebe sa stávajú eh na ulici alebo v obchode alebo kdekoľvek nejaké stretnutia s ľuďmi, ktoré buď ti povedia, že Barborka, mám vás rada, alebo ti práveže povedia, že hráte to tak eh autenticky, že vás nenávidíme celá rodina. To sa mi stáva eh na 95, lebo môj pán manžel odkedy tam si a my to pozeráme pravidelne, tak mi hovorí, že odkažde jej, že otrasná akože, že ťa nemáme radi ako eh Terezu. >> Hej, hej, hej, hej. Ale to je, >> čiže vlastne dobrá práca. >> To je vá pre mňa veľká poklona inak. >> Takže vlastne ďakujem. Ale áno, toto sa mi stáva. Nestáva sa mi eh, že by to skončilo vlastne len pri nejakej negatívnej reakcii. Vždy po tej reakcii príde, že neznášam vás, ale hráte to super a to je pre mňa eh najväčší kompliment. >> Ale eh ďalšia vec, že pre herca, lebo naozaj môžeš hrať negatívnu postavu, ktorá je vymyslená eh respektíve je zasadená do prostredia, ktoré je vymyslené, vieš a môže byť úplne najväčšia mrcha na svete a tak ďalej, ale to je jedna vec. Ale tu, ako si aj sama povedala, vychádza to z reality, ktorú mnohí ľudia zažili, prežili. Pre mnohých žiaľ to bol koniec ich života alebo súčasť konca ich života, veľmi blízkeho, ale sú ešte stále mnohí, ktorí ktorí sú ešte tu stále medzi nami. >> A ty si vlastne aj mi odpovedala de facto teraz si uvedomujem na tú moju otázku. Čiže eh cítiš aj tú zodpovednosť eh ktorá je s tým spojená, že v podstate sa dotýkaš osudov ľudí, ktoré boli veľmi citlivé vo veľmi citlivom období. >> No moja babka to napríklad nedáva. Tá to nemôže pozerať. Tá nepredýchala, že ja eh vlastne takúto postavu robím, pretože ona to zažila. Ona zažila tých gardistov. Ona mi rozprávala, ako sa ich veľmi báli. Eh moja mama zase ako keby jej babka, čiže prababka moja, tak tá zase skrývala aj Poliaka, aj Žida, eh dokonca v Devínskej Novej Vsi sú stále eh ľudia, ktorých zachránila eh tá moja prababkam >> e pred, eh, transportom. >> Uhm. Eh, takže eh a vlastne už ako keby navždy sa tá rodina naša s nimi eh vďaka tomu eh spojila. Oni si teda už samozrejme zmenili mená, už sa inak volajú eh po vojne vlastne tie židovské mená alebo tie židovské rodiny si často tie mená aj menili potom na slovenskejšie. Takže toto sa napríklad udialo. Ale eh áno, ako odvtedy oveľa viac tú históriu sledujem. Musím povedať, že môj syn mladší je do toho úplne zamilovaný. Ten Dunaj žerie a ten najnovšie už sme prešli teda fázami, že chce byť policajt, neviem čo najnovšie. On bude historik so špecializáciou na druhú svetovú vojnu. >> Vidíš? >> No takže >> čo je inak celkom prospešné. Mladí ľudia by mali vedieť naozaj, čo sa dialo, aby sa neopakovali chyby. Eh chyby eh tie hrozné činy, ktoré sa diali vtedy. A vieme, že dnes sú rôzne tendencie, čo bohužiaľ niekedy až príliš strašidelné. >> Eh dubbing. >> Uhm. dubbing. To je ďalšia ďalšia ďalšia teda teda niečo, čo ťa veľmi veľmi silno definuje. Eh baví ťa to viacej ako byť herečkou tou normálne, že obrazovou, tvárovou a tak ďalej. Eh v čom je čaro dabbingu oproti napríklad klasickému herectvu? A to je vlastne otázka na vás obidvoch. >> Akurát som to išla povedať, že to by ti veľmi dobre aj Lenka vedela odpovedať. Ja som eh aktuálne veľmi rada, že som mohla trošku z toho dabingového sveta po 33 rokoch uniknúť. >> Uhm. A trošku eh zase, lebo to herectvo je úplne iné. To dubbingové je iné. Iné je moderovať v rádiu, iné je moderovať pred ľuďmi. To zase viete aj vy, že to je, že každý by povedal, že však veď moderuješ, ale to je úplne iné robiť to v rádiu a robiť to pred ľuďmi, ako keby pred publikom živým. Iné je hrať v divadle a iné je hrať pred kamerami. Takže to sú také to sú normálne, že všetko je to ako keby herectvo, ale úplne diametrálne odlišné. Takže ja vzhľadom na to, že som vždy taký ten začínač, >> čiže ten stereotyp je pre mňa občas náročný, tak som veľmi rada, že som to teraz mohla zmeniť a že sa trošku fokusujem inam a že ten dubbing je naozaj >> hm už len taký, že že si môžem vybrať, čo idem robiť a a v zásade už na to nemám ani toľko času, takže naozaj eh už si prosto vyberám tie postavy. Tvoja herečka, jedna z mnohých je Drew Berrymore. >> Áno. >> A ktorá postava ti za tie roky najviac dubbingovo prirástla k srdcu, že toto si milovala to nahrávanie? >> Uhm. >> Ja mám podľa mňa veľa takých ako keby signifikantných, eh, ktoré si ľudia aj pamätajú. Moja prvá veľká hlavná postava, >> eh, bola napríklad Kučerava su. Ten film to bol veľmi taký kultový a mal naozaj som vtedy mala asi osem alebo deväť rokov, keď som to návala. Áno. Áno. >> Tam je taká kultová scéna s tými prstíkmi. >> Potom Vanessa s Kosby Show. >> Áno. >> To sme robili niekoľko rokov ten seriál a to je taká, že to bola moja prvá veľká seriálová úloha. Hm. A a bolo ich samozrejme veľmi veľa, ale čo mám tak ako keby eh v najživšej pamäti, vieš, lebo to boli aj rôzne telenovely, na ktoré ľudia doteraz ako keby mi posielajú fotku. Ja neviem, či to bola t Mia z Rebelovia sa to volalo alebo eh rôzne tieto turecké alebo napríklad Hurem Hatums, príbeh sultána alebo tak nejak sa to volalo. >> Ale čo mne sa teda veľmi dobre robilo, podľa mňa to bolo fakt kvalitné, tak to bol príbeh služobníčky. >> Aha. Naozaj. >> A vidíš, to je podľa mňa teraz, že mne to vlastne ani nedocvaklo, že to si ty dabovala. A to aj náš kolega eh Michal Halon veľmi rád o dabingu hovorí, že ty keď si neuvedomíš, kto toho herca dabuje, >> tak to je tá vlastne absolútne pridaná hodnota, že to sme my priniesli, že vlastne ťa tam ten známy hlas, ktorý takto by prišiel a poznáš, že to je naša Barborka, že ťa tam nevyrušuje pri tom dabovaní, že sa to tak spojilo a zlialo, >> že je to dokonalé v tej slovenčine. Uhm. A to sa tak trošku inak robilo. Ja som si tam tak inak trošku položila hlas úplne inak odohrávalo a to bolo jednak je to veľmi silné ako príbehom. Eh veľmi sa mi páčilo, ako to bolo nakrútené, takže sme si na to dali ako keby aj tak špeciálne záležať. Takže to to som rada robila. No >> a chcem vedieť ešte teda jednu vec a vy vy ste v tomto smere doma, takže pre vás to je možno veľmi jednoduchá záležitosť. Pre mňa je to ale ťažko eh nejak viem, že ja by som s tým mal problém, ale eh keď herec kreuje postavu, tak vlastne ide kvázi z bieleho nejakého papiera, tabuľa rasa má nejaké charakterové šrty, ktoré by mal nejakým spôsobom akože stvárniť, ale stále je to ten herec, ktorý to urobí, tú postavu vykreuje a na základe toho tá postava existuje. >> V prípade Damigungu eh postava existuje. Eh jej reč existuje, jej charakterové črty existujú, všetko. a úloha dabéra alebo toho človeka, ktorý to dabuje, je to prenesť naozaj iba do toho slovenského jazyka, iba v úvodzovkách. Uhm. >> Eh, ale zároveň treba zachovať asi aj to tie charakterové veci, ktoré niekto iný vytvoril. Tak >> je to ťažké. Je to ťažké napasovať sa na temporytmus reči, na na na všetky tie ostatné veci. A ako sa to robí? Ako sa to robí oproti napríklad kreovaniu tej postavy od Piky? >> Vieš, čo je podľa mňa dôležité pri tom dubbingu? že eh uvedomiť si, že ty predpožičiavaš svoj hlas postave. Čiže ty tam nie si za seba. To nie je o tom, ako to ty chceš urobiť. Ty sa máš čo najviac prispôsobiť tomu, aby si sa zladil s tým hercom, pochopil, ako dýcha a pozeral sa, čo robí popri tom, keď nerozpráva, ako pazvukuje, ehm ako reaguje, ako akú tonalitu hlasu používa. eh prispôsobiť sa jeho kadencii. Ty skrátka nemôžeš hovoriť pomalšie, keď vidíš, že ten herec je strašne rýchly a rýchlo rozpráva a celá tá postava je taká eh len preto, že tvoja tvoja huba v úvodzovkách to nestíha. Takže aj to je ten dabingový kums, že raz skrátka, keď on rozpráva rýchlo v angličtine, tak ty skrátka musíš v tej slovenčine tiež rýchlo rozprávať. >> Čo to znamená, že teda dostaneš dostanete nejaký materiál ešte predtým, ako tú postavu idete dabovať, aby ste si to napozerali? Eh, sa >> asi keď Barborka začínala, tak eh naši starší kolegovia hovoria, že dostávali VHSky a mohli si to napozerať doma, ale >> ale bolo to aj preto, že ten dubbing bol živý zase, vieš. Ono voľakedy sa robil dabbing naživo, >> že sa to skúšalo. OK. >> Potom normálne o 8:00 sa pustila červená a išlo sa dabovalo sa naživ >> a išlo Aha. že celá relácia sa a púšťala sa naživo do televízie. >> Dobre. Teraz sú tie slučky, čiže proste iba nejaký segment sa nadomí. >> Potom sa to začalo už akože nahrávať na pásy a všetko, >> ale to normálne, že keď išiel celovečerný film, že sa mal nadabovať, tak všetci herci tam boli, mali to naskúšané, neviem, trikrát, štyrikrát videli ten film, naskúšali si ho a o 8:00 sa to pustilo a dabovalo sa to. A to sú tiež ako eh peckové eh príhody tých hercov, kedy oni sa pri tých mikrofónoch, že už idem, že poď, že a teraz ledva stíhali dobehnúť. No to keď napríklad Ivo Ivo Gogal mi to myslím si, že rozprával, to bolo výborné akože, že to sú to sú fakt zážitky. >> OK. OK. Takže teraz som pochopil, že nemáte teda ten čas a priestor nejakým spôsobom na vnímať tú postavu. >> Už je to trošičku trošičku pasová výro