Ján Zoričák: Inšpiráciu čerpám vo vesmíre

Pán minister, zúčastnili ste sa otvorenia výstavy Jána Zoričáka v Prahe.

Je to dosť veľká udalosť.

Je to sklár, umelec svetového formátu, Slovák zo Ždiaru.

Tak čo pre vás znamená táto výstava a vôbec to, že ste sa s Jánom Zoričákom stretli?

Dokonca ste mu odovzdali obraz, repliku jedného jeho diela?

Ja som v podstate sa s Jánom Zoričákom stretol dvakrát.

Prvýkrát, ja som to spomínal, bolo to v podstate v Cerne vo Švajčiarsku, keď otváral svoju výstavu, takže jeho dielo poznám.

Ján Zoričák skutočne je majster svetového mena, sklár, na akého musíme byť veľmi hrdí.

A ja si hlavne vážim to, že sa hlási k slovenským koreňom, kde sme si zaspievali spoločne goralskú pieseň a nikdy nezabúdal, odkiaľ pochádza.

Takže to je veľmi dôležité a teším sa, že sa potešil aj dielu, ktorý som mu ja namaľoval.

Ako dlho vám trvalo maľovanie tohto obrazu?

Toto dielo som v podstate odkedy som sa dozvedel, že mám prísť, mať príhovor na túto výstavu, tak od toho momentu som to začal maľovať.

Dnes nemám veľa času.

Ja aj dnes skoro ráno, hneď zajtra odchádzam do Bratislavy, mám ďalšie rokovania v rozpočte, ale nenechal som si ujsť príležitosť, aby som sem prišiel na otočku do Prahy.

A gratulujem k tejto nádhernej výstave.

Ja sa chcem poďakovať aj Janke Vovej, ktorá ma pozvala a myslím si, že toto je úžasná výstava, ktorá robí česť slovenskej kultúre.

Ďakujem.

Pani Ivalová, sa vám podarila veľká vec?

Otvorili ste výstavu Jána Zoričáka v Prahe, склára svetového formátu za jeho účasti.

Ako sa vám to podarilo?

Ako dlho ste pracovali na tom, aby sem prišiel?

Viete, ja som niečo zdedila.

Ja som nová riaditeľka Inštitútu slovenského a tri roky predtým bývalá riaditeľka a predchádzajúca riaditeľka si dali za úlohu, že urobia vernisáž pána Zoričáka.

A viete čo?

Narazilo to na to, že tie poistky toho skla a všetko okolo toho je veľmi náročné.

Takže po troch rokoch som si povedala, že musíme všetko urobiť, aby sme takého výnimočného človeka doviezli do Prahy.

Musím poďakovať premiérovi Slovenskej republiky Róbertovi Ficovi, lebo ja už som naozaj bola taká smutná, že ako to všetko urobím. Úrad vlády mi pomohol a pomohol dobrej veci.

Ja sa veľmi teším, že takáto krása uzrela svetlo sveta a že naozaj takéto umenie môžeme všetci obdivovať.

Čiže nebolo to jednoduché a poviem vám, že celý tím Slovenského inštitútu bol nasadený.

My sme tu iba traja, ale ja mám veľa skúseností ako primátorka práve z eventov, z výstav a tak ďalej.

Čiže všetko to, čo som sa naučila, teraz viem zúročiť a verím, že to bude v prospech toho, aby sa do Prahy dostalo najkvalitnejšie slovenské umenie.

Ale toto nie je vaše prvé a jediné podujatie a ja som si všimla na sociálnych sieťach, že tie podujatia sa tešia veľkému záujmu ľudí.

Sú to len Slováci v Prahe alebo aj Pražania, českí obyvatelia? Často je kapacita naplnená.

No ja si myslím, že väčšinou je naplnená.

Ak sú to takové podujatia, že čítanie z kníh a sú to odborné knihy, tak tých ľudí tam príde naozaj tých odborníkov, ale väčšinou sa nám prihlási aj 100 až 120 ľudí.

My na to nemáme kapacitu, lebo tá galéria nepojme toľko ľudí, takže hľadáme iné priestory.

A musím povedať, že viete čo?

Nielen len Česi a Slováci.

Nám asi 60 % ľudí chodí zo zahraničia na tieto výstavy.

A mali sme tu jednu pani, ktorá prišla z Austrálie, ja som ju minule natočila, je Slovenka.

Ona povedala, že je hrdá, že má slovenskú krv, že chodí na každé naše podujatia, teraz cestuje do Austrálie a dnes mala ísť do divadla a povedala, že nakoniec sa rozhodla, že ide do inštitútu.

Takže nám tu chodia Slováci zo zahraničia, Česi a všetci ostatní.

A vidíte, že tá kultúra spája.

Ak si ľudia navzájom nechcú úmyselne robiť zle a nechcú si plánovať niektoré veci, lebo ja si myslím, že mnoho vecí je naplánovaných, aby sa to inak udialo, aby to svetlo nebolo také jasné, ako je aj v dielach pána Zoričáka, tak sa všetko vydarí a ľudia sú fantastickí a prijímajú slovenskú kultúru, aj podporu slovenskej vlády, aj slovenského umenia veľmi pozitívne v Prahe.

Viete prezradiť ešte do konca roka, čo chystáte?

Áno, chystáme ešte výstavu na Vianoce.

Na Vianoce to bude výstava dvoch slovenských umelcov a chystáme ešte aj veľkú výstavu s vojenskými veteránmi.

Chystáme ešte výstavu pod záštitou Róberta Kaliňáka a ministra obrany Českej republiky a bude to výstava obrazov Jána Molnára, ktorý bol maliar, ktorý pôsobil počas vojny a urobil nádherné diela.

Takže to bude tiež taký človek, ktorý spájal krajiny a hovoria mu, že je to autor štyroch krajín a budú to robiť vojenskí veteráni a armáda a teším sa, že tieto krásne a veľmi vzácne diela budú vystavené v Slovenskom inštitúte.

Ďakujem.

Budeme sa tešiť.

Aj ja.

Pani Kabertová, vy ste kurátorka dnešnej výstavy Jána Zoričáka.

Vy ste veľmi pekne o ňom rozprávali, pretože ho poznáte dlhé roky.

Tak prečo ste prijali byť kurátorkou tejto výstavy a čo na jeho tvorbe oceňujete?

Ja vám poviem ten začiatok.

Ja som mu to už hovorila, že pre mňa bolo najťažšie o ňom hovoriť ako o panu Zoričákovi, pretože ja ho nazývam Janko, Janíček a to je jednoducho ocenenie toho, aký on je človek, pretože je neskutočný, opravdu neskutočný, pracovitý, laskavý, skromný.

Jo, to ho mám naozaj veľmi ráda.

A spoluprácu som robila 22 rokov, bola som riaditeľka Ostravského múzea a mali sme tam 11 slovenských výstav.

Ja sa nebránim tomu dávať tam aj nejakú modernú tvorbu, nielen históriu do takého múzea.

A medzi prvými, ktorí tam boli, bol práve Janko Zoričák a jeho sklo sa mi tak páči.

Jednoducho vyjadruje to, čo ja tam cítím a spája sa to s prírodou.

Nielen to duchovné, moderné umenie, ale jednoducho sklo je prirodzený materiál a tie farby a všetko, tak asi by som povedala, že z tých výstav sme tam mali každá bola svým spôsobom krásna, ale on tam má toho nejako viac dohromady.

Je tam veľa svetla a pôsobí to optimisticky.

A má tú krásnu časť, ktorú on nazýval exoplanéty, kde on nechával v tom skle doslova vybuchnúť v peci takúto lineárnu štruktúru, na základe ktorej vznikol úplne taký obrazec v tom skle.

To bola tiež jedna krásna vec, tá sa mi veľmi páči.

V tej časti tej výstavy a potom, ako keď sa podívate na tie tvary, to tak fakt, ako je to nádhera. Nepochybne je to veľká udalosť aj pre umelecký svet v Prahe. Čo táto výstava podľa vás prináša, aký symbol do Prahy?

Eh, ja som už ikala, že on eh nie je eh typický Slovák, typický Francúz má i eh hodne z Čechov. Eh tu študoval i strednú školu v Železnom Brode i vysokú tady v Prahe, takže tu má spoustu známych. Ja som mala proste ľudí, ktorí tady dneska, tak boli v Ostrave. Potkala som pani Otovú, ktorá ma s takovou láskou ako vítala, že že toto Antonín Otto by taký jeden z najlepších sklárov českých a som ráda, že že to, že sa podarilo ešte pár žijúcich. Tam je, tam je eh ty pozvánka.

Tak teda pán Zorička v roku 70 ako organizátor a dal dohromady 77 českých sklárov v tej dobe najlepších.

A ja som si dala tú prácu a prejela som to všetko a asi 10 ešte žije.

A jestli môžem takto len to, je pán Ivan Kolmáň na tom zozname je taký a je to, je to sklár, ktorý teď pôsobí v Liberci.

>> Pán Zorička, pani Kabrtová o vás prezradila, že ste študovali v Novom Brode.

>> Eh v Železnom Brode.

>> V Železnom Brode a potom aj v Prahe.

Tak čo pre vás znamená návrat do Prahy?

No, na návštevu eh ešte som tú Prahu nevidel, lebo to som tu pracovne. A teraz večer by som sa chcel ísť prejsť a zajtra ráno do obeda mám čas, aby som ju videl a išiel okolo školy, kde som eh áno. To tu na nábrehží Palachovom, námestie. Eh na Umprumke som bol šesť rokov a tu som aj promoval.

Pani Kabrátová, kurátorka tejto výstavy, vás pochválila, že je eh veľmi veľa svetla vo vašej, vo vašom diele, vo vašej tvorbe. Je veľmi pozitívna. Čím to je? Kde čerpáte inšpiráciu?

>> No tak eh inšpirácia je eh svetlo a univerzum. Eh čo, čo je to ďalej, čo nemôžeme vidieť ani sa toho dotknúť, ale o tom vieme, že to je. No tak ja si to môžem predstaviť, lebo mi to zatiaľ nikto nemôže ofoťať a ja si to môžem robiť, ako to vidím ja. Takže to je eh, ale to je veľmi bolo to príjemné.

Desať rokov to bolo veľmi pekné, lebo som robil kozmické signály a záhrady, ale teraz mi už to kazí, lebo už tam poslali, som už to fotia ďalej ako eh ja môžem. Moja predstava už tam nedosiahne.

>> A čo vás, váš rodný žiarete? Chodievate aj na Slovensku?

>> Každý rok.

>> Fakt?

>> Každý rok musím ten čerstvý vzduch. Keby som nemal zo žiaru, tak eh tu nestojíme dneska spolu.

Eh >> teraz ja vás chcem spolu vypočuť.

>> Ďakujem pekne.

Dobre.

>> Pani Agátka, ja vás vidím už na druhej eh udalosti Kultúrneho inštitútu v Prahe, Slovenského kultúrneho inštitútu. Tak eh a žijete v Sydney. Tak čo vás privádza do Čiech a na túto výstavu?

>> Môj manžel je Čech a prednáša to na univerzite a každý rok to strávime pár týždňov. Tentokrát to vyšlo na trošku dlhšie a kamarát ma predstavil a vlastne som tu po tretie a viac a viac sa mi to páči. Je to veľmi dobrá atmosféra, veľmi kvalitná a inteligentná spoločnosť. Dá sa to s ľuďmi rozprávať. Je to vynikajúce. Vynikajúce. Rada sem chodím.

>> A aký je život v Sydney? Je tam veľa Slovákov?

>> E áno, je tam Slovákov. Veľmi sa s nimi, moc sa s nimi neschádzam. Ja som taká internacionálka. Ja všade cestujem. V Sydney žijem, samozrejme, ale väčšinu času som v Európe. Polovičku roku som v Európe.

>> A keď ste v Európe? V Čechách alebo rôzne cestujete po Európe?

>> Som na Slovensku, samozrejme. Ja som z Komárna pôvodne a mám kamarátov v Komárne, v Bratislave, v Galante a samozrejme manžel žije v Prahe, prednáša to na univerzite.

Tak >> a čo prednáša?

>> Eh počítače na na vysokej škole ekonomickej a na privátnej univerzite. Volá sa tu eh, neviem, ako, nejaká, nejaká business center.

Tak tam >> čiže prídete znova o rok do Čiech?

>> Ja prídem. Ja sa teraz ešte vrátim v októbri, koncom októbra na týždeň a potom zase v máji. Každý máj od mája do augusta som tu.

>> Pani Agátka, ďakujem za rozhovor a prajem vám všetko dobré.

>> Aj vám všetko najlepšieho. Ďakujem veľmi pekne a pokračujte v tomto, v tentoraz idete. Krásne je to na úrovni. Ďakujem pekne.

>> Pán Filo, zúčastnili ste sa práve otvorenia vernisáže sklára, slovenského sklára svetového formátu Jána Zorička. Eh, čo oceňujete na jeho tvorbe?

>> Ja oceňujem to, že sa presadil vo Francúzsku. Vo Francúzsku sa presadiť je veľmi ťažké. Poznám Francúzsko, poznám od Lonu Dionu, Perla 6 až po Val. Poznám všetky tie oblasti a tam sa presadiť je veľmi ťažké, lebo francúzske umenie, najmä sklárske umenie je veľmi vysoko a keď sa už presadí tam, Slovák asi je vynikajúci.

>> Vy ste podnikateľ, ale aj filantrop. Eh, čo táto výstava znamená pre slovenskú komunitu v Prahe a pre zviditeľnenie Slovenska v Prahe, napríklad?

>> Ja si myslím, že to je veľmi pocta pre túto galériu, že môže priviesť takého významného umelca. Boli tu významní umelci, hej? A musím povedať, že dneska pri všetkých možných úctach musím povedať, že patrí naozaj medzi špičku európskeho a možno aj svetového sklárstva, čo ja poznám, či to sú lednické rovné alebo tu Bohémia a všetky sklárne sú naozaj, naozaj musím povedať, je to svetová špička. Ja nám Š.