Erik Kaliňák: Koniec Žilinku znamená koniec nedotknuteľnosti Matoviča, Naďa a Lipšica

Erik, čo hovoríš na najnovšiu kauzu Daniela Lipšica verzus Boris Beňa?

Asi ťažko hovoriť tomu Danielovi Lipšicovi o tom, že sa zdiskreditoval touto kauzou, pretože on je zdiskreditovaný už úplne dlho a dávno.

Ale myslím si, že už každému došla trpezlivosť s Marošom Žilinkom, že takéhoto človeka silou mocou drží na generálnej prokuratúre, pretože aj tá pseudoobhajoba, s ktorou vyrukoval Daniel Lipšic pri tejto téme, sa rozpadla okamžite ako domček spar, pretože mu nesedia dátumy, ako je to pri ňom zvyk. Odvoláva sa na veci, ktoré sa neudiali, a napriek tomu ho tam Maroš Žilinka proste drží.

Ja viem, aká je nespokojnosť našich voličov s tým, že nedošlo k trestnoprávnemu vyvodeniu zodpovednosti za obdobie roku 2020 až 23, ale treba otvorene povedať, že cez Generálnu prokuratúru pod vedením Maroša Žilinku to proste nie je možné.

Maroš Žilinka je aktuálne ochrancom tak Matoviča, tak Daniela Lipšica, tak Čurilovcov, ako aj Naďa Hegera.

Sú to rozhodnutia, ktoré prokurátori pod jeho vedením robia a ktoré znemožňujú našim kvalifikovaným trestným oznámeniam, aby sa posunuli cez prokuratúru k podaniu obžaloby voči týmto ľuďom.

A v tom ohľade tie voľby v roku 2027, ktoré nás čakajú už o rok, budú kľúčové, pretože to budú zároveň voľby, ktoré rozhodnú o tom, ako dopadne voľba nového generálneho prokurátora.

A keď skončí Marošinka, tak môže skončiť aj nedotknuteľnosť práve týchto politikov, ako je Matovič, ktorý si teraz radostne behá, uráža všetkých voličov aktuálne vládnej koalície. A aj Naďa, ktorý len čo sme sa dotkli mocí, tak hneď utekal do advokátskej kancelárie si pripravovať svoju obhajovku s Lengvarskym. Ale bol to priamo pokyn prokurátora pod vedením generálnej prokuratúry, ktorý okamžite danú osobu prepustil z väzby, čo je niečo, čo je nevídané, len aby bol tento prokurátor zmenený na prokurátora, ktorý sa verejne hlási k demokratom a je ich voličom a sympatizantom.

Takže toto sú konkrétne rozhodnutia, ktoré pre mňa evokujú nepopierateľne nedoťať a nielen pre mňa. Sú si môžete zavolať ľubovoľného advokáta, ktorý aktuálne obhajuje rôznych klientov pri prokuratúre, teda voči prokuratúre, a oni vám napriamo povedia, aké absurdity aktuálne zažívajú a ako stratil Maroš Žilinka akýkoľvek kredit nielen v opozícii, nielen v koalícii, ale hlavne v odbornej verejnosti.

Jeho ješitnosť, ktorá sa vyvinula po neprijatí funkcie, je do oči bijúca a ide až za hranu zákona v jeho boji proti vládnej koalícii. Správy, ktoré on produkuje, si musí proste ohýbať fakty len, aby sa mohol na nás zviesť, je naozaj z ľudského hľadiska tragické.

A musím povedať, že koniec Maroša Žilinke znamená potenciálne koniec nedotknuteľnosti ľudí, ako sú Čurilovci, Lipšic, Matovič, Heger, Nať. A mohol by som pokračovať.

A práve preto sú kľúčové tie voľby, ktoré nás čakajú.

Ja viem, že sme nedoručili v otázke trestnoprávneho vyvodenia zodpovednosti to, čo sme, to, čo od nás voliči očakávali. Je pravda, že sme ministerstvo vnútra nemali, lebo by to vraj malo krvavé oči. Ja mám miestami pocit, že teraz nemáme oči žiadne.

Ale voľby v roku 2027 rozhodnú vo veľkej miere o tom, či sa po roku 2023 bude pokračovať nedotknuteľnosť ľudí, ako je Lipšic, Matovič, Nať a Heger, alebo sa zvolí konečne normálny prokurátor generálny, ktorý umožní a rozpletie to, čo sa tu tri roky sústavne snaží Generálna prokuratúra pod Marošom Žilinkom blokovať a zabrániť.

To sú naozaj nie sú to príbehy, ale to by vám vedel človek ako Daniel, teda Dávid Lintner, rozprávať.

Áno, Dávid Lintner, Marek Para a ďalší rozprávať. Proste od kauzy ku kauze vidia absurdné narúšanie zákona, kroky prokuratúry, ktorá sa usiluje o jediné, aby sa tu nič nevyšetrilo.

Spomínal si nespokojných voličov a voľby, ale tá nespokojnosť sa nepremietla z trestnoprávnych vecí a z exponovaných kauz, ktoré, aby som bola úprimne, veľa ľudí nezaujímajú, pretože ich zaujímajú tie billboardy, ktoré boli pred voľbami, neviem, lacnejšie potraviny, a ja neviem, či sa bude robiť pre ľudí, a občan na prvom mieste. Také tieto slogany, ktoré sú pred voľbami.

A potom je tu kukurica, napríklad, ktorá viem, že veľa ľuďom, nielen voličom koalície, ale voličom Smeru vadí, že to sú také opulentné veci, ktoré sa nemyslí na ľudí, ale proste sa míňajú peniaze, neviem, pre zamestnanosť, štátne správy. Premiér teraz povedal, že sa bude musieť celoplošne šetriť verejné výdavky na úrovni 1%.

Tak ste si vedomí aj týchto vecí, že to nie sú len trestnoprávne veci, exponované kauzy, ktoré ľuďom vadia?

Samozrejme, ale keď teraz premiér oznamuje šetrenie, tak je to šetrenie na štátnej správe. To, po čom občania volali, aby si tie ministerstvá jednoducho utiahli opasky.

A to už je tretie kolo konsolidácie. Aj predtým bola povinnosť znížiť výdavky ministerstva o 10%, čo sa týka výplaty štátnych úradníkov. Mohli to urobiť cez to, že ponížili výplaty alebo prepustili nadmerný počet zamestnancov.

Gedra je toto exemplárny príklad aj vedúceho úradu vlády, ktorý prepustil približne 600 zamestnancov. Ale veľa z tých zamestnancov, ktorí tam ostávajú, sú aj tak platení z európskych projektov a oni sú naviazaní na trvanie toho projektu. A keď skončia, tak tí zamestnanci skončia takisto.

Že tá nadzemestnanosť, ako sa niekedy vníma, nepramení úplne z rozhodnutí alebo nejde zo štátnych financií nevyhnutne.

Čo sa týka kukurice, viete, ja vnímam strašne veľa kauz, ktoré mi absolútne nedávajú logiku. Keď sa pozrieme na ten múr, ktorý hovoria, že stál milión, aha, kvôli tomu, aby bol tehličkový, to proste nie je pravda.

Ten múr stál milión a to, že namiesto šedej nutnej fasády je tam ten tehličkový obklad, to urobila daná firma zadarmo. Tam nešlo ani euro navyše oproti tej šedej tehličke.

Preto ja nerozumiem, na čom sa ako keby tá opozícia poburuje a vymýšľa si. A to, že tam už niektorým úplným hlupákom vadia ostatné droty pri ministerstve obrany, kde sú proste utajované záležitosti a takisto tam sídli aj vojenské velenie. Tak akože, ja už neviem, kde si predstavil ten osmý drog.

Čo sa týka cien benzínu, aktuálne áno, tie sú vysoké. Na rozdiel od obdobia v minulosti, kedy každý štát pristupoval k nejakým opatrením a bolo to iba Slovensko a Malta, ktorí vtedy pre občanov nič neurobili.

Dnes sme v situácii, že už aj Poľsko upustilo od svojich opatrení, pretože sú finančne neudržateľné a stálo ich to 100 miliónov mesačne. Rovnako Česko zatiaľ nepristúpilo k ničomu.

Je tam debata o možnom zastropovaní marží rafinérií. Je to niečo, na čo sa budeme musieť pozrieť.

Zatiaľ sa nám darilo držať tú cenu v spolupráci so Slovnaftom pod cenou okolitých štátov.

Mínus teda Poľsko, ktoré ale išlo za hranu európskych pravidiel. Prijalo opatrenie, ktoré nie je možné akceptovať. A tak ako voči nám, keď sme sa snažili zabezpečiť, aby ropa, ktorú sme uvoľnili zo štátnych hmotných rezerv, končila v nádržiach našich občanov a nie poľských kamionistov, tak aj voči nim Európska komisia hlásila prichádzajúci infrižment, pretože to, čo spravili, bolo naozaj proti európskym pravidlám. Ponížili tú spotrebnú daň na úroveň, ktorá je nemysliteľná.

Takže áno, Poliaci mali určité obdobie lacnejší benzín a diesel, ale od tohto opatrenia museli upustiť, pretože je to finančne neúnosné.

A žiaľ, je to dôsledok tých vojen, ktoré vedie Donald Trump, a je to výsledok európskej politiky, ktorá sa v takejto krízovej situácii – ktorú vidíme v hormónskom prielive – proste naďalej usiluje silou mocou odstrihnúť od všetkého ruského. A prirodzene, v kontexte nedostatku tejto suroviny, v kontexte toho, že Katarni len nemôže ťažiť ropu a nie to ju ešte distribuovať do jednotlivých štátov, uslúchnite ruská ropa nie je úplne najlacnejšia. To si treba otvorene povedať.

Čo sa týka potravín, tam si myslím, že v každom rebríčku došlo k výraznému zastaveniu zdražovania. Nehovorím, že nevyhnutne zlacneli, aj keď aj to, niektoré suroviny alebo niektoré potraviny, naozaj zlácnili.

Aktuálne je to teda až na úrovni takej, že producenti mlieka hlásia obrovské straty, pretože to mlieko je tak lacné, že jednoducho jeho výroba je neefektívna ekonomicky.

Takže sú takéto aj riešenia, ale otvorene treba povedať, že ako proexportná ekonomika v kontexte toho, čo sa deje v Nemecku, kde teraz ohlásil Volkswagen uzavretie štyroch fabrík, prepúšťanie 50 000 ľudí – to je proste trend v Európe. To je žiaľ trend v Európe.

Áno.

A základ toho všetkého zdražovania je dostupnosť energie, dostupnosť lacnej ropty a respektíve benzínu alebo dieselu, čo žiaľ celoeurópskyje problém.

A nie je to problém len kvôli Spojeným štátom, Donaldovi Trumpovi a vojne, ktorú vedie, alebo Rusku, ale aj kvôli našej vlastnej nezmyselnej politike, ktorú však aj v Európskom parlamente riešime.

Len tým, že ju prijala Ursula Vonderleyen, a tým, že v nej vlastne ona pokračuje ako predsedníčka tej komisie, tak tie opravy sa rodia len veľmi veľmi ťažko a naozaj sú to iba také dielčie kroky, ktoré robíme na to, aby sme znižovali dopady politiky, ktorá nás de facto ruinuje ekonomicky.

Či je to ETS2, ktorá bola odložená o rok, alebo sú to pokuty pre výrobcov áut za to, že vyrábajú príliš áut, ktoré nie sú kompletne zelené. Tam sa tie pokuty spriemerujú a odložili ešte o dva roky, až potom sa vyplatia. A uvidíme.

A to sú takéto rôzne maličké kroky, ktoré robíme. Či je to pri verejnom obstarávaní z hľadiska Európskej únie, alebo je to podpora nejakého ťažkého priemyslu výroby. Vždy je tam na konci dňa aj tak ten odkaz na zelenú politiku, na znižovanie emisií, čo je už v aktuálnom fungovaní proste nerealizovateľné.

Neviete prijímať už aktuálne v rámci Európskej únie opatrenia, ktoré by znižovali emisie a zároveň boli ekonomicky výhodné. To sa tu dialo posledných 30 rokov. Či to bolo v Podbrezovej, či to bolo v hlinikárni v Žiare nad Hronom, alebo v ďalších ťažkých fabrikách, ktoré sami prirodzene prichádzali zelenou transformáciou, pretože pre nich dávala aj ekonomický význam.

Dnes sa od nich vyžaduje transformácia, ktorá ide nad rámec toho, čo je ekonomicky únosné.

A ja hovorím, vyžaduje sa to v období, kedy sa oni boria s drahými cenami elektrickej energie a celkovo tá ekonomika väčšiny štátov v rámci Európskej únie buď ten rast spomaľuje, alebo sa už blíži k recesii.

To znamená, toto nie je obdobie, kedy viete nemyslieť na svoju konkurencieschopnosť, nemyslieť na svoj ekonomický rozvoj, ale pozerať sa na to, ako idete zachraňovať planétu. Hlavne v kontexte toho, že tá Európska únia naozaj produkuje iba 7 % celosvetových emisií.

Vrátim sa k Nemecku a chcem sa ešte dokončiť tú vašu vlastne volebnú stratégiu, pretože premiér je v jednom z rozhovorov nedávno povedal, že najväčšou nepriateľom koalície alebo strany Smer sú médiá – protislovenské, protištátne, protivládne médiá.

Aká bude vaša stratégia na komunikáciu s médiami? Dlhodobo sa premiérovi vyčíta, že je veľmi drsný na médiá. Podobný trend vidíme napríklad v Čechách pri Machinkovi alebo pri Babišovi.

Aká bude tá stratégia s médiami, pretože veľa z týchto záležitostí – a napríklad ten múr alebo kukurica – masírujú, nazvime to, mainstreamové médiá.

Áno, ja musím súhlasiť s Róbertom Ficom, že náš úhlavný nepriateľ rozhodne nie je pán Šimečka alebo niektorí z opozičných politikov, pretože to sú politici, ktorí jediné, čo urobia, je, že ráno si prečítajú mainstreamové médiá, ktoré za nich napíšu rôzne formy útokov, ktoré sú často už naozaj za hranou toho, čo by podľa mňa mali robiť. Ani neviem, ani opoziční politici by nemali robiť to, čo robia novinári.

A to by de facto malo byť ich úlohou. Napríklad pri Ľubošovi Blahovi – proste zverejnia jeho adresu a vlastne potrebujú ľudí len informovať vyslovene z nenávisti voči Ľubošovi Blahovi, že nemá ochranu, teda že sa mu vyhrážajú.

Presne, už asi dva roky. Alebo koľko – potrebujú informovať, že ten človek, ktorý na to má, podľa nich vedia, že na to má, vedia, že tam nie je nič trestné, pochybné alebo neisté. Napriek tomu potrebujú povedať, že si kúpil dom. A napriek tomu sa proste rovno postaviť pred neho, vystaviť ho verejnému linču. A potom, keď mu to Ľuboš Blaha vráti – pretože Ľuboš Blaha je v rámci Smeru špecifický politik. Pre mňa si myslím, že väčšina v strane Smer sa snaží neklesnúť na ich úroveň. Ľuboš Blaha kontinuálne presadzuje politiku, že tak ako oni do nás, tak tak my do nich.

Presne. Ako počúť také vraj. To znamená, on išiel pred ich byty. Dokonca v prípade Bardiša sa zistilo, že si tiež dovolil zakúpiť rovnako uhlobarónsky dom ako Ľuboš Blaha. Ale na rozdiel od Ľuboša Blahu nemá európske financovanie. Takže tam podľa mňa je legitímna otázka, že odkiaľ na to pán Bardič berie. Či sú to tiež štátne dotácie, ktoré dostávajú aktuálne, či z minulej vlády, alebo teraz žiaľ aj myslím, že z ministerstva Migaľa tam išla nejaká 160 000 dotácia.

Takže naozaj súhlasím s Róbertom Ficom, že nie opozícia, ale médiá a hlavne za mňa mimovládny sektor, ktorý sme sa snažili vtedy tým zákonom upraviť, aby bolo vidieť tie finančné transakcie a ako sem prúdia na Slovensko západný kapitál. Pretože za mňa náš úhlavný nepriateľ sú – a uvidíte, čo sa tu bude diať v najbližšom roku.

To budú proste spravodajské hry služieb cudzích mocností, teda údajne našich partnerov, ktorí tu budú vytvárať také operácie pod falošnou vlajkou, ako sme možno mohli vidieť v Prešove alebo ako sme videli pri nemeckých voľbách, kde sa mesiac stará vec zrazu štyri dni pred voľbami vytiahla a tvrdilo sa, že to bolo pred voľbami – prirodzene.

Snažia sa tým tých voličov odúbliť alebo presvedčiť, že je tu nejaké imminentné nebezpečenstvo, ktoré dokážu zorovať iba ak nebudú politikov, ktorí hovoria o tom, čo je potrebný mier.

Takže ja si myslím, že toto je to, s čím sa budeme musieť najbližší rok vyrovnať, že sa tu budú opakovať a množiť a znásobovať rôzne takéto snahy o útok na nejakú z infraštruktúr štátu.

Videli sme to už aj v minulosti, keď bolo prichytená dodávka, kde boli výbušniny, falošné pasy, fotografie našich ropovodov, dokonca pariky a tak ďalej. A teda páni tvrdili, že oni nič, oni sa len prišli popozerať a potom utekali na Ukrajinu.

Videli sme, čo sa udialo v Prešove.

A viete, dostať sa k pravde pri týchto operáciách je často nemožné.

Ja som veľmi vďačný, že zatiaľ naše služby sa im darí predísť týmto útokom, ale ak raz sa takéto niečo podarí, tak uvidíte tú vlnu, ktorú spustí opozícia, ale hlavne médiá.

To má Robert Pico pravdu – hlavne médiá, ktoré budú rovno vedieť, kto je páchateľ a rovno budú žiadať vládu, aby pristúpila ku krokom, ktoré budú viesť iba k ďalšej a ďalšej eskalácii, pretože to je to, čo vidíme v celej západnej Európe, kde sa mení jeden premiér za druhým, že nevedia sa vysporiadať s ekonomickým úpadom, že dochádza k radikálnemu zbrojeniu a myslím si, že veľmi sa snažia prekryť domácu neschopnosť, domácu nespokojnosť tým, že hecujú občanov do potenciálnej eskalácie konfliktu na Ukrajine, z ktorej sa silomocou snažia vybudovať nejakú vojnu, ktorú by mohli viesť a ktorou by mohli, tak ako pán Zelenský, pokračovať vo vládnutí v štáte, ktorým sa im rozpadá – či kvôli migrácii, či kvôli zlej politike alebo kvôli zlým ekonomickým rozhodnutiam v kontexte Green Dealu.

A teraz nejaká stránka mirotvorca zverejnila adresy alebo mená – Anna Belusová, Ľuboš Blaha, Edo Chmelár a Janno Baránek, tuším s dátumom narodenia a z knihy. Bolo písané a vie sa, že z tej stránky sú ako živé terče, pretože ľudia, ktorí už na tej stránke boli zverejnení, veľa z nich bolo zabitých.

Áno, sú to naozaj ľudia, osoby, ktoré boli označené za ľudí, ktorých treba odstrániť.

A ešte keď sa pozriete aktuálne na Ukrajinu, kde sa medzi sebou strieľajú dve bezpečnostné zložky, keď viete, že ani jedna vlastne nie je v skutočnosti v rukách Ukrajiny, ale jedna koná na podnet Veľkej Británie, ktorá sa kontinuálne snaží ovplyvňovať dianie politické v každom členskom štáte, ale aj na Ukrajine a druhá je zase pod kontrolou Spojených štátov amerických. Tak čo s tým viete urobiť?

Pre mňa je kľúčové, keď sa bavíme o tej komunikácii, zabezpečiť, že občania budú mať dostatok zdravého rozumu, že keď sa im aj takýto útok podarí a spáchajú ho Ukrajinci, ale jedna strana bude rovno hovoriť, že za to, že oni boli kúpení Rusmi a cez Telegram a ruské kanály, že si udržia ten zdravý rozum a budú pristupovať k tomuto opatrne, pretože tu sa vyžaduje naozaj extrémna opatrnosť v tom, aké kroky sú prijímané. Možno môžem spomenúť aj celý ten chaos, ktorý tu vznikol okolo tej nárokovej komisie, ktorá vzniká v rámci Európskej únie, ktorá má ako keby posúdiť zranenia Ukrajincov alebo poškodenia firiem, bytov či jednotlivých osôb a hovoriť, že áno, naozaj tolko si zaslúžite formou reparácií.

Viete, takáto komisia bola opozícia vyrukovala s úžasným príbehom absolútne vymysleným o tom, že za tým stoja Rusi a že na podnet Rusov sme niečo urobili.

Tak akože môžem slobodne prehlásiť, že to neboli Rusi, to som bol ja.

Pretože keď som si prečítal mandát tej komisie nárokovej, keď som prešiel s profesormi európskeho a medzinárodného práva, takéto komisie zvykli v minulosti vnikať po ukončení vojenského konfliktu, keď sa aj porazení, aj vítaz konfliktu dohodli na tom, že budú zaplatené nejaké reparácie.

A potom v spolupráci s inými štátmi vznikla komisia, ktorá vyhodnotila, čo je narokovateľné, čo je v práve a čo je už prehnaná žiadosť jednej alebo druhej strany.

Áno, tu Európska únia, pretože Európska komisia nevie lídrovať absolútne žiadnu pozitívnu zmenu, ktorá by prispela Európanom k lepšiemu životu, sa rozhodla, že okrem týchto desiatok miliárd, ktoré tam posielame, ešte vytvoríme aj túto nárokovú komisiu, ktorú plánujú vytvoriť bez ruskej strany počas vojenského konfliktu, kedy nie je vôbec jasné, ako to dopadne, alebo teda minimálne oni určite nemôžu deklarovať, že Rusi budú porazení bez dohod, že sa budú nejaké reparácie platiť, ale už tu má vzniknúť nejaká nároková komisia, ktorej mandát je absolútne nijaký. A ešte z toho sa doplní riziko, že celý tento nástroj má slúžiť na to, aby sme sa zase pokúsili ukradnúť tie zmrazené ruské aktíva, čo je téma, ku ktorej sa európski lídri sú absolútne bezuby vracajú rok čo rok, samozrejme za veľkého potlesku a súhlasu progresívneho Slovenska, a znova sa pokúsiť tieto aktíva ukradnúť a vyplatiť z toho tie nároky, ktoré táto komisia prizná.

Ja som na to pána premiéra upozornil, povedal som: toto absolútne postrá logiku za mňa. Toto je nezvyčajné, neobvyklé. Jediné, čo za tým možno cítiť, ak to má niečo reálne urobiť, tak je to práve krádež ruských aktív.

Takže som to za zbor poradcov odporučil neschváliť. Bolo to prerušené na týždeň. Vznikla hyper šialená chaos, obvinenia z ruského ovplyvňovania neviem čoho všetkého. Samozrejme, nikto si nedal z médií ani opozície námahu vysvetliť, že celá tá komisia je nezmyselná, tak ako množstvo rozhodnutí, ktoré robí Európska únia.

Ale ako ste videli, vláda nakoniec sa k tejto komisii pridala a tam je ako keby pre mňa druhý rozmer tej komunikačnej stratégie, ktorá je pre nás naozaj ťažká, a je to bremeno vládnutia. Že máte tu na jednej strane stranu Republika, ktorá hlása veľmi jednoduché riešenia, ktoré sú veľmi sympatické mnohým ľuďom, preto vidíme jej rast. Ale my ako strana Smer, ako vládna strana a ešte aj v rámci tejto koalície, ktorá je aká je, nemôžeme niektoré z nich presadzovať takým razantným a priamočiarym spôsobom, ako sa to niektorým našim voličom radikálnejším by páčilo, pretože by to malo ekonomické negatívne dopady na Slovensko.

V tomto je Róbert Fico naozaj aj vždy bol extrémne zodpovedný.

A s Európskou úniou by som povedal, vedieme také tančeky.

A tie tančeky môžete vidieť napríklad pri veterných parkoch, pri zonáciách, pri úrade na ochranu oznamovateľov, kde my spravíme nejaký krok, eh oni nám ho zastavia a tancujeme, tancujeme, až naplníme formálne všetky záväzky, aby bolo vyplatené 100 miliónov z plánu obnovy. Ale zároveň žiaden eh z tých eh veterných parkov nebude postavený bez súhlasu všetkých.

To znamená, nebude postavený. Áno.

Áno, ale sú to veci, ktoré nemôžeme často tak otvorene a tak priamo čiaro komunikovať a zoľa zhodiť, pretože na konci dňa jednak hovorím v kontexte tých spravodajských hier, ktoré sa tu chystajú na nás tento rok. To naozaj, že na to, čo tu predviedla Veľká Británia v roku 2023, budeme spomínať ako na nejakú milú, milú srandičku, o ktorú sa pokúsili s influencermi.

To, čo nás čaká, je peklo.

A po druhé, tieto tance sú pre nás kľúčové. Eh, hoci nás stoja radikálnejších voličov, to treba otvorene priznať. A hoci pôsobíme pri republike možno nie autentickejšie, ale vy si neviete predstaviť: tá neschopná opozícia jediné, čo robila toto leto a de facto už aj dávno predtým a ešte celý tento rok bude robiť, je, že behá po tých európskych inštitúciách, behá po tých ambasádach. Každý boží týždeň sa tam stretávajú a prosia, aby Európska únia vymyslela alebo Európska komisia vymyslela na nás nejaký útok. Či to má byť cez údajné odobratie akreditácie tie ppač alebo nejaké iné pozastavenia eurofondov.

Veľa, veľa, veľa tých inštitúcií prosím vám z tých inštitúcií.

Samozrejme, to je eh či podriadení alebo priamo jednotliví komisári často len krútia hlavou. Však sme videli tú návštevu Sofie, kde nám všetci povedali, že tu vám došli úradníci, štátni úradníci na čele s Dávidom Bufovským a ďalšími, prosiť, aby boli nasadené brané tímy na Slovensku, pretože vraj sa Slovensko stane, ja neviem, Ruskom. Ak čiernou dierou demokracie, ako teraz vyhlásili majstrové médiá o výsledku AfD v Nemecku.

Presne tak. Presne tak.

A k tomu sa ešte vrátim, lebo to je pre mňa tiež veľmi fascinujúce, ale iba teda dokončím, že naozaj nám to hlásia a naozaj si veľmi, veľmi, veľmi veľa eh sľubovali od toho, že nám eurofondov, že nám eurofondov nebudú vyplatené plán obnovy, že nedodržíme všetky míľníky. Videli ste, aké peklo robili Tomášovi Tarabovi pri zonácii a tak ďalej.

Všetko sme úspešne zvládli procesne, finančne, ale nebudem sa tváriť, že nás to nestálo eh mediálne alebo preferenčne nejaké body. Ale to už je bohužiaľ tá zodpovednosť zvládnutia, že to Slovensko musíme mať na prvom mieste. A niekedy nás to proste stojí nejaké percentá.

Ale tá alternatíva – keď sa pozriete, keď sa pozrieme do Nemecka, keď sa pozrieme do Veľkej Británie, do Holandska, do Rakúska, do ľubovoľného členského štátu, aj v Česku, nakon tá krajina, pravica rastie, pretože reaguje na veci alebo sľubuje riešenia, ktoré sa tým ľuďom páčia. Či je to vysporiadanie sa s nelegálnou migráciou alebo koniec celej tej duhovej, rodovej agendy a podobných nezmyslov.

Faktom však je, že AfD patrí všetka česť za to víťazstvo, ktoré sa im podarilo. Je úplne absurdné to nazvať čiernym dňom demokracie, lebo to je... Miriam Karatá, že výkričník je to, že nech sa spamätajú aj iné konzervatívne strany. Akože spamätať by sa mali.

Áno, pretože naozaj eh v podstate celá tá najväčšia frakcia je v Európskom parlamente, ktorého je súčasťou KDH, ktorého je súčasťou aj CDU ako najväčšia eh najväčšia delegácia z Nemecka. To sú také, viete, to je taká typická KDHská mentalita, že nožík každému do chrbta najradšej, že my sme aj progresívci, aj konzervatívni, aj takí, aj onakí. A to vidíte aj v tom Európskom parlamente, že idú si tú duhovú ideológiu.

CDU síce sú najsilnejšia frakcia, ale proste si to idú, lebo tam majú tú koalíciu s progresívcami, s progresívnymi sociálnymi demokratmi a so zelenými, ktorí sú rovnako progresívci. Tam sú tri progresívne strany, len sa inak volajú. A len vo veľmi málo prípadoch, kde sa to týka automobilového priemyslu alebo migrácie, sa zrazu vedia pozrieť aj na tú krajnú pravicu, ktorá im tam rastie a rastie a rastie.

A viete, mne je strašne nasmiešku, keď počúvam o tom, ako sme izolovaní v Európskom parlamente. Pritom naša delegácia má pozvanie vstúpiť do Patriotov, má pozvanie vstúpiť do ISR. A samozrejme eh si myslím, že by sme sa vedeli v úvodzovkách dohodnúť, ak by to nejaký zmysel dávalo či nedáva, aj s Európou suverénnych národov.

Esm, ESN.

To znamená, my naozaj nie sme izolovaní, ale to, čo tá vládna väčšina, ktorej progresívci sú súčasťou, robí, je, že aj voči Patriotom ako tretej najväčšej frakcii ich kompletne izolujú. Nedali im žiadne funkcie, nepriraďujú im žiadne faily. Proste napriek tomu, že sú tretí najsilnejší, sú kompletne izolovaní.

Ale to je ich rozhodnutie. To je prístup politiky progresívneho Slovenska. A potom nás obviňujú z toho, že nás oni ignorujú a že je to vlastne naša chyba, že oni nás ignorujú. Myslím, že sú plní nenávisti a tak.

Ale k tomu víťazstvu AfD chcem iba povedať toľko, že je to trend celoeurópsky. Na v podstate by som si dovolil povedať, že Smer Slovenská sociálna demokracia je extrémna anomália v tom, že ako ľavicová strana, ako sociálnodemokratická strana sme vlasteneckí, dbáme na ten vlastenecký rozmer. Pretože to nikde v Európe úplne nenájdete. A aj v Nemecku je to taká tá 5% strana Sary v Agenchnechtovej.

Ale všade inde rastie tá krajná pravica, pretože sľubuje riešenia.

Ja osobne nie som presvedčený o ich eh kvalite a schopnosti manažérskej, či to vedia reálne realizovať. Určite viem, že eh to víťazstvo v spolkovej republike ešte nič neznamená pre nejakú reálnu možnosť remigrácie, ktorá je hlavná téma AfD. Pretože nie len o Afričanoch a afrického pôdu, ale aj Ukrajincov.

Áno, ale napriek tomu je to iba jeden z tých... Áno, z tých bodov, z tých štátov a hlavne z tých štátov na Slovensko.

Ešte bude Berlín.

Ešte bude Berlín. No presne.

Tam ak sa im podarí vyhrať tak, že budú mať svojho kancelára, vtedy si myslím, že v rámci Európskej únie zažijeme veľmi zaujímavý konflikt. Pretože Európska komisia bude vždy na strane tých progresivcov a bude viesť extrémny konflikt s vládou nemeckou, ak ju bude viesť AfD. Eh, ohľadom tejto otázky tu teraz trošku geopoliticky.

Ak by sa stalo, že by vo Francúzsku vyhrala Mária Lepen a v Nemecku by súbežne v nejakom čase viedlo vládu AfD, tak potom je možnosť zmeniť komisiu. Pretože to sú dva hlavné štáty, či sa to niekomu páči alebo nie. V tomto kontexte eh Melóny ako najdlhšie vládnúca premiérka talianska by určite stála na ich strane, či minimálne v téme migrácie, ale aj ekonomického rastu.

Vtedy by sme mohli zažiť naozaj eh výraznú zmenu európskej politike, ktorá by viedla k tomu, že by tu skončili tie spravodajské hry, skončil by proste tlak progresívnych médií a boli by vyhnaní odtiaľto tak, ako boli vyhnaní zo Spojených štátov amerických, eh, či cez US AID alebo Nation Dem for Democracy, ktorí hlavní sponzorí boli.

Povďme späť na Slovensko. Spomínal si republiku.

Eh v tých televíznych diskusiách, či už sú to otázky na opozičných alebo koaličných politikov, je stále obligátna otázka, že je červená čiara vládu s republikou, vládu s republikou s Mazurekom a so starostkou obce Mazureka v kandidátke v exekutíve.

Ako sa na to pozeráte vy?

Lebo ako si spomínal, obdobne ako na opozičnom spektre rastú percentá Igorovi Matovičovi, súbežne rastú percentá republike, ktorá nie je v exekutíve, je vlastne v opozícii, ale má veľa spoločného aj s koalíciou.

Tak ako sa na to pozeráte vy? Bude to váš potenciálny koaličný partner?

Viete, že strana Smer nikdy nikoho nevylučovala pred voľbami. Pri republike treba povedať to, že zatiaľ nie sme preferenčne na tom tak, že by to vedela byť dvojkoalícia. To znamená, že by bolo potrebné nájsť tretieho partnera a nepoznám stranu, ktorá by s nimi vedela predstaviť vládu.

Dlhodobo sa od nich všetci vyštancujú a navyše, viete, pre mňa osobne, či republika bude mať osem, trinásť alebo pätnásť percent, to už je ako keby to ide na vrch nášho vládnutia a toho, čo dokážeme voličov presvedčiť, čo im dokážeme vysvetliť alebo nie.

Kľúčové z pozície nadchádzajúcich volieb je, aby tie vlastenecké a národné hlasy neboli roztrieštené v stranách, ktoré nedosiahnu tých päť percent.

Je mi smutno ako voličom s takýmito preferenciami, že Andrej Danko sa rozhodol proste, že posledný rok bude venovať konfliktu s Tomášom Tarabom ako vlastným ministrom a v podstate očakávam, že oni budú zapĺňať mediálny priestor týmto konfliktom.

Neviem, kde Tomáš Taraba nakoniec skončí a či vôbec niekde. To je jeho slobodné rozhodnutie.