Dvaja Alfasamci v jednej strane | Richard Sulík, budúci kandidát za stranu Sme rodina a Sulíkovci

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zába celú rodinu.

Dámy a páni, na politickej scéne sa opäť dejú personálne presuny.

K hnutiu Sme rodina prichádza politik Richard Sulík a práve on je aj naším dnešným hosťom.

Vitajte.

Dobrý deň.

Dobrý deň prajem.

To bol pekný úvod.

No budem mať komu variť.

No tak, myslím si, že nám navaríte ešte niečo nám všetkým občanom Slovenskej republiky. Budeme sledovať, ako sa vaša spolupráca bude vyvíjať.

Konieckoncov s Borisom Kollárom ste pre jeho ľavicové, niekedy až socialistické politiky neboli na jednej ideovej dĺžke. Teraz takýto obrat. Dohlásili ste fúziu a odpustíte mi dvoch politických alfa samcov v jednej politickej strane. Ako to má fungovať? Dokedy sa dokážete nepohádať?

No, s Borisom Kollárom sa poznám vyše 20 rokov, čiže rokov predtým, ako som založil Sasku. A tie konflikty, ktoré sme mali, jasné aj názorové nezhody. No ale nikdy to neprerástlo do osobnej roviny. No tak teraz sme si dokázali sadnúť, vydiskutovať si všetko, čo bolo v minulosti. To bolo také v podstate spraviť si čistý stôl. A následne mi dal Boris ponuku, ktorá sa neodmieta a síce každé párne miesto na svojej kandidátke, teda 2, 4, 6 až 150. Po druhé, že sa premenuje na Smer Rodina a Sulíkovci. A po tretia, to mňa teda teší najviac, že ja budem zodpovedný za program.

Ale šéf je Boris Kollár.

Jednoznačne áno. On je predseda strany. On je líder kandidátky. Zas nemajte obavu. Ja chápem, že na smetisku je len jeden kohút. To je úplne v pohode. Ja som bol dosť dlho kohútom sám, 15 rokov, a teraz ja sa s tým úplne bez problémov zmierim. Navyše ani ja, ani moji ďalší spolukandidáti sa nestávajú členmi hnutia Sme rodina a Sulíkovci.

Takže to bude vlastne takýto typ spolupráce. No mali ste niečo podobné aj v SaS. Viem, že napríklad Juraj Droba alebo Martin Klus neboli priamo členmi strany, ak sa teda nemýlim. Takže otázka je teraz ale na čom ste sa zhodli. Tiež vás poznám obidvoch nejaký ten piatok už a tiež som z Bratislavy a keď som rozmýšľal, na čom sa asi vy tak dvaja môžete zhodnúť, určite je to dobré jedlo, určite sú to krásne ženy, aj ten politický program bude taký.

Myslel som, že sa zhodneme aj na dobrom víne, ale predstavte si, ten Boris nepije.

Hej. Tak to máme tam hneď prvý rozkol, ale snáď nejakú kvapku kvalitného červeného si dokáže vychutnať.

Ale teraz v tej politike, my sme predtým, ako sme si definitívne tlapli, ako sme sa definitívne dohodli a včera to oznámili, tak my sme si najprv sadli na niekoľko dní, na tri dni sme sa zavreli v Tatrách bez mobilov a sme si prelúskali nie len my dvaja, bolo nás dokopy šesť ľudí, a prelúskali sme si náš program. Ja som ho začal písať už v máji, kedy som, alebo na jar, kedy som oznámil, že budem opätovne kandidovať do Národnej rady v najbližších voľbách. No tak vtedy som mu začal písať program a mal som nejakú predbežnú verziu hotovú. A to sme si v tých Tatrách, keď sme boli niekedy v polke augusta, tak sme si to naozaj poctivo všetko, ako sa zvykne hovoriť, vyštrngali. A teda môžem povedať, že na programe, ktorý budeme prezentovať čoskoro, na programe sme sa zhodli. Toto je pre mňa kľúčové. A ako som povedal, veľmi ma teší, že ja som za ten program zodpovedný. Boris Kollár toto rešpektuje a ako viete, ja som Sasku päťkrát viedol a dostal do parlamentu a päťkrát s najlepším programom to vyhodnotili rôzni analytici. No a mám ambíciu aj teraz opäť napísať najlepší program.

No a čo bude teda obsahom toho programu? Sú dve možnosti, ako ho zostaviť. Jedna je szkrtať tam, kde sme niekde cez čiaru sociálneho štandardu a sociálneho štátu. Spomeniem napríklad trinásťdôchodky, širokú plošnú energopomoc alebo vlaky zadarmo. Eh postupovali ste takýmto spôsobom?

No, najprv tej všeobecnej ekonomickej situácii na Slovensku my čelíme takému nebezpečnému jedovatému mixu a síce máme takmer nulový hospodársky rast, nejaký 0,8 %, to je blízke nule. Máme ale vysoké deficity, teda to každoročné nanovo zadlžovanie, to je 4-5 %, a do tretice reálne mzdy klesajú, a toto je naozaj nebezpečný koktajl. No a s tým treba niečo robiť. Ako sme mali možnosť vidieť za posledné dva roky, konsolidačné balíčky vám nič neprinesú, okrem toho, že naštvete ľudí a zdvihnete im dane a ešte viacej utlíte ich tvorivosť. Riešenie je iné. Riešenie je zvýšiť ekonomický rast, hospodársky rast, podporiť práve, aby firmy chceli viac zarábať, aby chceli viac tvoriť hodnoty. Keď budete mať vyšší hospodársky rast, tak budú aj nižšie deficity a budú aj ďalšie výdavky štátu a budú aj rásť reálne mzdy. No a väčšina alebo tá ekonomická časť nášho programu, tá bude smerovať k tomu, ako zvýšiť hospodársky rast.

To znamená, nezačnete škrtmi v sociálnej oblasti?

Nie, ale začneme škrtmi v správe štátu. Napríklad Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má 9 000 zamestnancov. Podľa môjho odhadu asi 2 500 sa venuje sprostredkovaniu práce iným ľuďom, čo je akože veľmi drahá záležitosť v čase, keď existuje profesia.sk a iné servery, kde si ktokoľvek, kto chce, vie nájsť prácu, tak určite nemusíme zamestnávať 2 500 úradníkov na to, aby hľadali ľuďom prácu. A toto, keď sa zruší, tak jednak to bude priama úspora na výdavkoch štátu, ale zároveň títo ľudia môžu ísť robiť niečo osožnejšie. Tam budú tvoriť hodnoty a tým pádom budú aj platiť dane, ktoré budú príjmom do štátneho rozpočtu. Toto je jeden príklad. Na tom našom zozname máme niekoľko ďalších úradov, inštitúcií, ktoré podľa nás vôbec netreba, len to stojí kopec peňazí, a samozrejme aj nejaké ministerstvá sú tam.

Hej.

No tu sa naozaj rozchádzate s tými ľuďmi, ktorí sú viac etatistickejší. To znamená, že podporujú silnejší štát. Počul som dokonca, že uvažujete aj nad zrušením štatistického úradu, rôznych odborných inštitútov, ktoré máme napríklad pod ministerstvom školstva a tak ďalej a tak ďalej. Lenže napríklad, keď ste spomínali ten príklad s ľuďmi, ktorí si hľadajú prácu, no tu je veľký rozdiel oproti tomu, keď im niekto zavolá a intenzívne sa im venuje a snaží sa im nájsť prácu takú, ako zodpovedá ich postaveniu, ako keď si to ten človek, často menej vzdelaný, často možno s problémom s prístupom k internetu a tak ďalej, môže nájsť cez tú profesiu.sk. Takže tu sa naozaj zrážajú tieto už dve vaše ideológie. Jedna je teda vaša zrejme liberálna a druhá je tá, ktorá hovorí, že tieto funkcie štát potrebuje na to, aby mohol efektívne pracovať so svojou pracovnou silou.

No však nech si štát tie funkcie zanechá, ponechá, pokiaľ ich má z čoho zaplatiť. Veď tu je problém, že štátna kasa je deravá jak švajčiarsky syr a rok čo rok štát produkuje nové a nové dlhy.

Tak jednoducho nemôžeme sa tváriť, že my tu teraz musíme každému ísť hľadať robotu za a a a živiť 2500 úradníkov len preto, lebo Ferko nebol na počítači ešte. Hej? To jednoducho neprichádza do úvahy.

>> A čo štatistický úrad napríklad?

>> Staročia.

Ek nemu sa hneď vyjadrím. V stáročiach si ľudia hľadali prácu sami. Však tieto novodobé socialistické výdobytky, to je tu pár desiatok rokov. Stáročia ľudia chápali, že bez práce nie sú koláče vybavené. Ráno vstanem a idem do roboty. A keď nemám internet, tak si hľadám prácu iným spôsobom.

A tieto návyky sme časti obyvateľstva zobrali a sme im povedali: „Nie, ty nerob nič. My sa o všetko postaráme. My ti všetko dáme." OK. Tak tebe sa nechce robiť. Dostaneš sociálne dávky, alebo chudáčik, neviem čo. No žiadne také. Bez práce nie sú koláče.

Ten, kto maká, ten musí byť odmenený a nie čoraz viac zdanený. A ten, kto nerobí, tak sorry, no. Nedá sa svietiť.

Preto jeden z našich ďalších návrhov je, že v tých okresoch, kde je viac voľných pracovných miest, ako je nezamestnaných, štát nech prestane vyplácať sociálnu podporu. Hotovo. Človek, keď prestane pracovať, najprv dostane niekoľko mesiacov podporu v nezamestnanosti. To je v poriadku, lebo to je na poistnom princípe. Ale potom, no sorry, skrátka do roboty treba chodiť a žiadne také, že ja som študovaný neviem kto a ja nemôžem robiť s lopatou. Jednoducho ľudia sa musia živiť sami.

>> Momentálne ešte sa pristavíme sa pri tom štatistickom úrade.

Len tu mám technickú poznámku, že chcem reagovať len technicky k tomu, čo ste pred malou chvíľou povedali, že momentálne máme tú legislatívu nastavenú tak, že najprv musí človek odmietnuť nejakú prácu, ktorú mu štát ponúkne a až potom môže prísť ku kráteniu sociálnych dávok. Tam by ste to museli tiež nejako legislatívne ošetriť, pretože v tom vašom ponímaní nikto žiadnu prácu odmietať nebude. Tak na základe čoho mu zoberiete sociálne dávky?

>> Všetky naše návrhy sú o legislatívnych zmenách. Však o čom je vláda, o čom je parlament, do ktorého ideme spoločne s Borisom Kollárom na kandidátke Smerodina a Sulíkovci kandidovať. Však parlament mení zákony. Jasné, že bude treba spraviť legislatívne zmeny.

>> No tomu štatistickému úradu chcem ešte povedať, že štatistický úrad ako celok nie je možné zrušiť, lebo plní aj funkcie, ktoré mu zadáva Európska únia. A zrejme je tam ešte niekoľko ďalších dôležitých. Tie nech robí naďalej a kopec ďalších vecí robiť nemusí. Respektíve nech neotravuje s tým hlavne ľudí. Nech si kúpi tie dáta, keď ich teda nutne potrebuje. Ale my sme už aj v minulosti zrušili nejaké konkrétne formuláre, ktoré museli podnikatelia vyplňovať a tam chceme pokračovať. Áno. Nech neotravujú podnikateľov len preto, lebo oni potrebujú čísla. Tak nech si ich kúpia.

>> No to je otázka, že kde potom budeme hľadať čísla a či ten štát bude presne potom vedieť prihlás. Ale odkiaľ bude potom ten štát, tá vláda brať údaje? Či zase opäť nejaké súkromné?

Len nevyhnutné. Štatistický úrad sa zameria na tie nevyhnutné štatistiky, tak tie nech robí. Ale veď on robí aj množstvo iných. Existuje taká kniha, kde sú všetky tie štatistiky, ktoré existujú spísané, to má 1000 strán, alebo koľko. Hej? Ako jednoducho tam je priestor. Ja vám teraz neviem z hlavy povedať presne, ktoré oddelenie nebude treba. To budú musieť robiť najprv audítori a to zhodnotiť, ale ten zásadný postoj je taký, že štát bude robiť len to, čo je nevyhnutné. Čo je nevyhnutné pre zachovanie verejných statkov. Verejné statky sú také, kde nie je možné niekoho vylúčiť zo spotreby a ktoré sa neopotrebávajú s použitím niekoho iného. Takzvané inferiórne statky. A nech nevymýšľa štát kadečo iné, nech nepodniká štát, nemá čo vyrábať plastové okná a neviem čo. Na to je tu súkromný sektor.

A výsledok je, že my máme nafúknutý štát, robí sa všetko možné, kupujú sa späť tam v prístave tie žeriavy – boli predané za 12 miliónov, teraz kúpené späť za 170. Sa tu tvárime ako peňazí, keby bolo nekonečne veľa. Výsledok sú 45% deficity. Vláda tu je tri roky a vyhovára sa na Matoviča. Pritom robí väčšie dlhy, ako boli za Matoviča.

>> Tak s týmto treba jednoducho skoncovať a my budeme predkladať konkrétne návrhy, ako to spraviť.

>> No keď ste spomínali tie nevýhodné predaje, momentálne sa veľmi hovorí o energiách, hovorí sa o elektrárňach, slovenskej elektrárne. Koľko to bolo? 900 miliónov, za ktoré sme ich predávali. Teraz ten 17% podiel by mal stáť niekde okolo 2 miliárd. To asi naozaj nebol úplne dobrý kšeft, ktorý sme urobili vtedy.

>> No určite nie. Tam má maslo na hlave Ivan Mikloš. Neviem, či si spomínate na to obdobie. Ministrom hospodárstva bol Pavol Rusko. Toho Dzurinda s Miklošom odstavili. Ten mal teda tiež kadečo na rovášino. No bol odstavený. A potom minister financií Ivan Mikloš bol zároveň minister hospodárstva približne po dobu troch rokov, kedy urobili tie základné alebo tie hlavné kroky k privatizácii elektrární.

A slovenské elektrárne to bola asi najhoršia privatizácia, najmenej prospešná, alebo najviac neprospešná pre štát. A má tu ale aj následne Róbert Fico svoj podiel viny, lebo v roku 2013 to mohol uplatniť predkupné právo a vtedy sa dalo možno nie uplatniť, ale vyjednávať o podmienkach, o tom, aký dosah bude mať štát na tie slovenské elektrárne. Lebo keď ja už som bol ministrom hospodárstva, zistil som, že ten dosah máme pomerne malý. Napriek tomu podarilo sa vybaviť najlacnejšiu elektrinu alebo druhú najlacnejšiu v Európskej únii na dva roky pre všetkých súkromných odberateľov. To bol napríklad pekný úspech bez plošných energodotácií. Hej.

>> Vybaviť.

Spomínam si, aká bola tá druhá alternatíva pre slovenské elektrárne? 90% zdanenie alebo 99% zdanenie. Takže moc veľmi na výber nemali.

>> V každom prípade podarilo sa to. Podarilo sa to a 2 milióny domácností – koľko máme na Slovensku – mali viac ako dva roky najlacnejšiu, druhú najlacnejšiu elektrinu v Európskej únii. Iba Bulharsko mala ešte nižšiu cenu.

>> Uhm. Keď ste spomínali tie predaje a nákupy, ja si zase spomínam, že ste boli napríklad aj proti tomu, aby sa spätne odkupovala Matka SPP. Vtedy ste boli zásadne proti. Dnes sa to ukazuje tiež ako jedno z rozhodnutí, ktorými sa zaštiťuje Smer sociálnou demokraciou ako správnym strategickým rozhodnutím. Poďme ešte.

>> No na to by som chcel ale reagovať.

>> Áno.

>> My sme boli proti tomu, aby to Smer odkúpil, respektíve vláda Róberta Fica, lebo sme presne vedeli, ako to dopadne. A dopadlo to tak, že za päť rokov, za šesť rokov vyrobili stratu 500 miliónov €. Takto to dopadlo a takto to dopadne, keď niečo manažuje Smer – za šesť rokov strata 500 miliónov. Potom ja som tam dosadil nových nominantov, manažérov z plynarenského priemyslu, ktorí dostali SPP do zisku.

A dnes je to tak, že tým, že plyn netečie vďaka Európskej únii a vďaka tým sankciám voči Rusku, sme sa nejak rozhodli sa vytrestať aj my nás, tak dnes je SPP skôr príťažou.

Pozor, nie to, čo kúpil štát, lebo to zabezpečuje distribúciu po Slovensku, ale o tej rúre hovorím, ktorá išla cez Slovensko, kde miliardy kubických metrov rok čo rok tiekli.

No a už netečú.

To boli ale rozhodnutia mimo v zásade.

Ale teda to rozhodnutie spätne ukúpiť tú matku SPP aj pre vás bolo potom výhodné v tom, že ste mohli sa realizovať.

Vaši manažéri mohli teda SPP dostať opäť do nejakého stavu. To, že keď to odkúpi, no veď áno, ale chápete to, že keď to odkúpi Smer a manažuje Smer, tak za šesť rokov je strata 500 miliónov.

Keď to manažovali tie dva roky moji nominanti, tak bol zisk neviem 150 alebo koľko.

No nemá zmysel odkupovať, keď viem, že tam potom bude dlhé roky strata.

Ja len stále sa chcem dostať k tej meritornej otázke: predávať štátny majetok alebo nepredávať?

Ja viem, že tam nie je absolútna odpoveď, ale všimol som si aj u vás napríklad v téme atómovej energetiky, že ste už trochu zmenili ten svoj maximálne liberálny názor, že štát je zlý vlastník a že v niektorých veciach ste už poopravili – napríklad čo sa týka atómovej elektrárne – tento svoj názor, že teda áno, asi štát by mal zrejme takéto dôležité a takéto zásadné fabriky, respektíve facilities, ako sa tomu hovorí, mať vo vlastných rukách.

No, štát je zlý vlastník, však si pozrite, čo všetko manažuje štát a ako to manažuje. Tak jeden príklad som vám dal: to bolo pol milióna straty za šesť rokov. Tak mi nehovorte, že štát je dobrý vlastník.

Druhý príklad: My sme zlúčili tých šesť teplární, ktoré vlastnil štát, do teplárenského holdingu. Pokiaľ tam bol môj nominant Ľuboš Lopatka a aj jeho ľudia, tak za dva roky to spravilo 120 miliónov zisk. 60 miliónov v jednom roku, 60 miliónov v ďalšom roku.

No a teraz sú tam smeráci či Hlasáci, či kto. A už je zisk nie 60 miliónov ročne, ale 6 miliónov ročne.

No tak nehovorte, že štát je dobrý vlastník. Dlhodobo je štát vždy zlý vlastník.

A teraz tej jadrovej elektrárne – no, tam chcem povedať, že sú ale naozaj výnimky a áno, to priznávam. To som v plnom rozsahu pochopil až keď som bol ministrom hospodárstva a až keď sme boli v tej kríze, v ktorej sme boli – to bola jednak energetická kríza, ale zároveň už začali tie sankcie voči Rusku, nesmelo sa lietať a podobne.

Vtedy, keby tam nebola veľmi silná ingerencia štátu, keby teda štát do toho procesu nevstúpil, tak slovenské elektrárne by nemali palivo z Ruska, z ruskej firmy Tvel, lebo to bolo najvýkonnejšie palivo.

Tak tam teda ma to stálo hodne veľa telefonátov a zopár stretnutí, aby sa podarilo dostať palivo na Slovensko. Viete, každé lietadlo je sledované transponderom. Tak to sme ešte museli vypínať a musela poľská vláda súhlasiť a tak ďalej.

No ale nakoniec bez štátu by sa to nepodarilo.

A druhá vec je otázka bezpečnosti. Čiže áno, pán Bielik, dávam vám za pravdu. V prípade jadrovej elektrárne je lepšie, keď štát nemusí to vlastniť, ale musí tam mať omnoho väčší dosah na fungovanie jadrových elektrární.

Vy ste v tých myšlienkach išli ešte ďalej, že by sme si aj možno vedeli upiecť v úvodzovkách ten koláč, z ktorého sa potom robí palivo, pretože tu máme nejaké zásoby uránu na Slovensku a tak ďalej.

Dobre, poďme k tým – eh nie, ja som povedal, počkajte, nech to opravím, prosím vás.

Ja som povedal, že z takzvaného žltého koláču – viete, ťaží sa uranová ruda a tá sa nejak koncentruje a vznikne vám medziprodukt, ktorý sa volá žltý koláč.

Z tohto žltého koláču by áno na Slovensku – však my tu máme, na aká sme malá krajina, my sme jadrová veľmoc, čo sa týka atómových elektrární na to, aká sme malá krajina.

Takže z toho žltého, z toho medziproduktu žltého koláču by sme vedeli na Slovensku vyrobiť jadrové palivo. Áno.

No, nie je to tak – na to sa dáva veľa času a úsilia. No nie je to jednoduché.

Nič v živote nie je jednoduché. Hej.

Ale zase, keď sa chce, ako hovorí klasik: kde vôľa, tam je cesta.

Veď to by nerobil štát, to by sa zadalo firmám, ktoré sa tomuto venujú. Máme tu celkom dobre vysoké školstvo v tejto oblasti. No tak a výskum, tak nech ukážu, čo vedia.

Tak za pokus by to stálo. Však to nemusí hneď stáť 100 miliónov eur.

Hej.

My Bratislavčania sme neboli vašim spojením s Borisom Kollárom až takí prekvapení. Pošuškávalo sa to po Bratislave už pomerne dlho. Jeden z Bratislavčanov mohol byť výnimkou: Martin Winkler. Vy ste sa totiž pohrávali s tou myšlienkou, že by ste pracovali a spolupracovali aj s jeho stranou Dunaj. Bola to len nejaká dymová clona?

Nie, bola to jedna z alternatív. Ja som aj na jar, keď som ohlásil, že budem opäť kandidovať vo voľbách do národnej rady, mal som na stole – našťastie, lebo keď máte viac, máte z čoho vyberať – mal som na stole tri konkrétne alternatívy.

No a rozhodol som sa, preto lebo Boris Kollár mi dal ponuku, ktorá sa neodmieta, tak rozhodol som sa preňho.

Ja som samozrejme Martina Winklera informoval vopred, aby sa to nedozvedel z médií. Eh, jeho aj podporujem vo voľbách na primátora, lebo si myslím, že Bratislava teraz potrebuje zdátneho manažéra.

No a napriek tomu, že Martina Winklera podporujem, tak som sa rozhodol zdieľať kandidátku s hnutím Sme rodina a Sulíkovci.

No, takže tým pádom sú vaše komunálne voľby vybavené. Už viac sa ním nebudete venovať nad rámec teda tejto podpory, ktorú ste práve vyslovili?

No, ešte Jaro Poláček v Košiciach, ale len týchto dvoch kandidátov ja podporujem. Čiže Martina Winklera v Bratislave a Jara Poláčka v Košiciach.

A Sme rodina samotná už teraz aj s tým prídom? Bohie, kedy tam pribudne Sulíkovci?

Dúfam, že čím skôr. Má nejaké ambície v komunálnych voľbách.

To prosím vás pekne si zavolajte pána predsedu hnutia Sme rodina. On je líder celej kandidátky a teda bude – ale hlavne on rozhoduje o tom, koho podporia. On vedie tú stranu. Ja nebudem ani len členom strany, čiže toto nie je otázka na mňa, ani na mojich kolegov, hej?

Tak možno aj Janka Ciganíková osobne niekoho podporí. Ja vám hovorím teraz iba za seba ako za osobu, že podporujem týchto dvoch kandidátov, lebo si myslím, že ten jeden bude robiť dobrú robotu v Bratislave a ten druhý v Košiciach robí dobrú robotu.

Ešte keď ste spomenuli Janko Ciganíkovú – na kandidátku do parlamentných volieb máte dodať 75 ľudí, polovicu zo 150. Môžete už teraz vymenovať aspoň 10 z nich?

Nie, nebudem menovať nikoho. Mám niekoľko desiatok záujemcov, s ktorými sa teraz budem stretávať. Ja som chcel najprv oznámiť tú spoluprácu s Borisom Kollárom a mám niekoľko záujemcov, ale hľadám ďalších.

Čiže kto by mal záujem kandidovať na tej párnej časti kandidátky Sme rodina a Sulíkovci, tak nech mi prosím vás napíše na richardav@aculík.sk.

Túto mailovú adresu mám viac než 30 rokov.

No a potom pán Biely, keď už bude mať tú kandidátku pokope, no tak ju samozrejme predstavím.

Očakávam to niekedy na začiatkom budúceho roka.

Spomenul som si na dialóg Lasicu a Satinského. Kto ešte nebol ministrom, nech zavolá. Tak kto ešte nebol poslancom, nech zavolá Richardovi Sulíkovi.

OK. Ja som už ministrom bol a ešte chcem povedať, že samozrejme veľmi rád alebo teda uprednostním zamestnávateľov, podnikateľov, manažérov, ekonómov, lebo toto je tá fajta ľudí, ktorých teraz krajina potrebuje.

Hneď po ohlásení vašej spolupráce ste začali byť atakovaní podozreniami a teraz budem citovať, že na príkaz Haščáka budujete stranu pre Fica. Asi tušíte, odkiaľ tieto slová prichádzajú.

Predpokladám, že túto hru s vami budú chcieť hrať v každom rozhovore, v každej diskusii.

Na Slovensku je to naozaj veľký neduch novinárov, že sa pýtajú na situáciu, ktorá ešte nenastala, čo bude po voľbách, s kým budete spolupracovať, koho vylučujete zo spolupráce a tak ďalej. Dokážete sa k tomu postaviť jednoznačne rázne teraz?

So smerom do vlády nepôjdeme, lebo vidíme, čo tu napáchali. Vidíme, aké majú personálne vybavenie.

Dobre, ja si pamätám, ako v roku 2018 Róbert Fico pripustil, že korupcia doslova rozožiarala našu spoločnosť, že so Smerom nepôjdeme po voľbách do koalície.

Ani neumožníte nejakú vládu, menšinovú vládu Smeru, pretože to vyzerá zatiaľ na volebný pad.

No ja si práve myslím, že Boris Kollár mal tie 3%, ktoré na seba viaže dlhodobo a je by takmer s istotou prepadli, lebo keď sa tri roky dlhá sa drží na 3%, no tak nevyskočí to len tak bez toho, aby niečo významné urobil ako teraz.

Čiže tam by sme o 3%, tá pravica by tam o 3% alebo dnešná opozícia by o tieto 3% prišla.

A áno, potom z toho môže byť patová situácia alebo veľmi komplikovaná koalícia.

No a teraz však závisí od toho, aký docielime výsledok spoločne, ale teraz môže vzniknúť vláda, konštruktívna vláda na báze dnešných konštruktívnych opozičných strán.

Asi som sa vyjadril dostatočne jasne, či nie?

Snažím sa čítať medzi riadkami a chápem teda to slovné spojenie konštruktívne strany.

My Boris Kollár a ja, keď povedieme túto kandidátku Sme rodina a Sulíkovci a docielime dobrý výsledok, som si istý, že s najlepším ekonomickým programom, tak môže vzniknúť vláda bez Fica a bez Matoviča.

To už je zrozumiteľnejšie.

Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.

To znamená SaS, ktorá vás vyhodila ako otca zakladateľa zo svojich radov vylučovať zo spolupráce nebudete napriek tomu?

Nie, veď to by to bolo v nejakej osobnej rovine.

Ja čo sa týka tých osobných útokov, ja som naučený znášať všelijo možné.

Však môj kolega z vlády Igor Matovič ma verejne nazval idiotom. Posielal ma hroby kopať a robil mi také kadejaké zlomyselné podlosti typu, že mám kupovať testy a zdravotné testy.

A veď toto nebol dôvod, že by som odišiel kvôli tomu z vlády. Toto nebol dôvod.

Ja som jednoducho sa na to povzniesol. Povzniesol som sa aj na to, keď niektorí moji bývalí kolegovia v SaS-ke mali veľkú potrebu utekať do médií a kydať tam na mňa a rozprávať o mne hlúposti.

Ja som to naopak nerobil. Nebudem to robiť ani teraz a po voľbách, keď bude možnosť takejto koalícii, tak určite SaS-ka, ale aj iné strany sú pre mňa prijateľní partneri a pre Borisa Kollára rovnako.

Dokonca aj hnutie Slovensko, keď to inak nevydá.

Jediné obmedzenie, ktoré je, to som už dávnejšie hovoril a v tomto som konzistentný. Ja osobne s Igorom Matovičom vo vláde sedieť nebudem.

Ja si toto druhýkrát neurobím vzájomne v záujme ochrany duševného zdravia.

Moja skúsenosť so slovenskými politikmi je často taká, že ako keby mali takú nejakú poistku, že keď niečo veľa stojí, tak je to veľmi zlé a už sa do toho nemá ísť. Je to príliš odvážne. Je to príliš náročné.

Momentálne predseda vlády tomu chce čeliť a prichádza s veľkými plánmi. Málinec, priehrada Tichý potok, tunel pod Karpatmi, nová atómová elektráreň.

Vy ste sa tiež pustili do veľkých projektov Volvo, spustenie tretieho bloku v Mochovciach. Zdieľate toto nadšenie a je medzi vami a Ficom a ostatnými politikmi rozdiel v tom, že vy chcete rozmýšľať vo veľkom a že sa nebojíte aj takýchto veľkých výziev?

No tak spomenuli ste niekoľko projektov. Začnem Volvom.

Áno, tam štát dal štátnu podporu, ktorú Európska komisia povolila.

A ja keď som kandidoval vo voľbách v roku 2020, som hovoril, že investičné stimuly pôjdu na východ. A to som aj robil.

Ja som tu dodržal môj predvolebný sľub okrem Porsche v Hornej Strede, ale to bolo výskumné stredisko, tak tam išla podpora.

Okrem toho išla podpora na východ, respektíve do okresov s nadpriemerne vysokou nezamestnanosťou.

Okrem toho sa mi podarilo dotiahnuť Volvo, presvedčiť ich, že Valaliky budú najlepšia lokalita pre nich v Európe.

A zrovna tento týždeň začínajú vyrábať autá. Už tam je zamestnaná tisícka ľudí, hľadajú ďalších. Podľa mňa veľmi úspešný projekt.

A to hovorím aj preto, lebo ja sa na sociálnych sieťach stretávam s tým, že no a čo tento urobil pre krajinu. Tak nech sa páči, tu je Volvo a už vyrábajú autá a zamestnávajú ľudí.

Potom ste spomenuli ďalšie dva projekty. Málinec a nová jadrový zdroj.

Toto ide ruka v ruke. Málinec je prečerpávacia elektráreň.

To znamená, pozostáva z dvoch jazier. Jedno je nízko a druhé je vyššie, 500 m výškový rozdiel. Povedzme, keď je elektrina lacná, tak veľké čerpadlá tlačia vodu do toho horného jazera.

Keď je elektrina drahá, tak sa spustí tá voda a vyrába sa elektrina, lebo inak nie je možné elektrinu skladovať. To ešte treba vedieť.

No a my už máme takú jednu prečerpávaciu elektráreň. Tá je na Čiernom Váhu, lenže tá dokáže toto prečerpávanie robiť iba na dennej báze.

Málinec bude mať tie jazerá také veľké, že dokážu prečerpávať na týždennej báze, čo by bol veľký posun.

A hlavne keď tu bude veľký jadrový zdroj, ten bude mať 1200 MW výkon, tak samozrejme, že tú atómku neviete povedať, no dnes priškrtím a ráno pridám. To nejde.

Tá vyrába furt rovnako. A s tou elektrinou musíte niečo robiť, aj keď nebude taká veľká potreba.

No a vtedy viete čerpať v týždňovom takte, teda v týždňovom intervale tú vodu hore v tom málinci.

Preto tieto dva projekty ja určite podporujem. Aj nový jadrový zdroj, aj Málinec.

Pritom Málinci minister životného prostredia Taraba, myslím si, že mal lepšie komunikovať s ľuďmi, aby im vysvetlil potrebu toho a vysvetlil, čo sa bude diať. Tam to robil trochu na hulváta.

Ja keď som chcel presvedčiť miestnych, že Volvo bude dobre, ja som išiel na stretnutia občanov aj do Hanisky, to je vedľajšia dedina a najmä do Valalík. Ja som s tými ľuďmi diskutoval.

Potom sme aj docelili to, že 99% pozemkov sme vykúpili normálne na základe dobrovoľných kúpnopredajných zmlúv a iba 1% sa muselo vyvlastniť.

No ale vrátim sa späť k Málincu. Malinec treba a je nový jadrový zdroj pre energetickú budúcnosť Slovenska treba. Tiež otázka je ako. Podľa mňa štát to nemusí financovať. Nájde sa dosť investorov. Eh, hlavne nájdeme niekoho, kto to bude manažovať, aby sa to nestávalo 35 rokov, ale 15.

— Takže to má vodohospodárska výstavba, prosím.

— Vodohospodárska výstavba by to mala byť. To je projekt vodohospodárskej výstavby.

— To dúfajme, to dúfajme, že nebude. Ako oni dobre prevádzkujú. Gabčíkovu prevádzkujú. Nestávali, ale hlavne teda stavali ešte za socializmu, aby som bol korektný, ale hlavne oni nemajú prakticky žiadnu skúsenosť s jadrom. Takto na prvú si myslím, že to nebude šťastné rozhodnutie, ale uvidíme.

Napríklad ešte aj otázka, že či to bude mať niečo ako generálneho dodávateľa alebo či štát priamo si zazmluvní jadrovú technológiu z Westing House, eh stavebné výkony od neviem koho a tak ďalej. To toto sú už príliš detailné otázky, ale sú veľmi dôležité, ktoré by mali byť eh rozhodnuté v najbližších povedzme mesiacoch alebo v najbližšom roku.

— Malinec, som myslel, malinec, som myslel, ako vodohospodársku výstavu. To je ten projekt. Samozrejme, takže sme sa zle rozumeli. Ja som myslel, že jadro, malinec.

— Áno, to mi dáva väčší zmysel. Áno.