Budeme nasledovať Nemecko? | Vladimíra Marcinková (SaS) a Monika Beňová (Smer-SD)

Tento program vám prináša Play TV, domáca zábava pre celú rodinu.

Voľby v Sasku môžu prepísať politickú mapu celého Nemecka. Stúpnu protestné strany, ktoré vyrástli na odpore voči covidu a migrácii aj v iných krajinách.

Prečo Smer sociálna demokracia zostruje boj na domácej politickej scéne? Ako vníma SaS spoluprácu Richarda Sulíka a Borisa Kollára? To sú otázky dnešnej témy s Petrom Bielikom. Vitajte pri jej sledovaní.

Dámy a páni, som veľmi rád, že v štúdiu televízie Kanál 1 môžem privítať poslankyňu Európskeho parlamentu Moniku Meňovú.

Dobrý deň.

— Dobrý deň prajem. Ďakujem za pozvanie.

A poslankyňu Národnej rady Vladimíru Marcinkovú.

Dobrý deň.

— Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

Dámy, veľmi pekne ďakujem za to, že ste naše pozvanie prijali. No tých tém máme pomerne veľa a najmä, čo sa týka zahraničia. Som rád, že sa môžeme pozrieť napríklad tú situáciu v Nemecku.

Je to prvý prejav takého nového trendu v európskej politike, ktorý prináša práve vzostup tých strán, ktoré vyrástli na podpore voči covidu a prisťahovalcovi?

— Nie, nie, nie je to prvý. Stalo sa to v Holandsku pred piatimi rokmi. Tam vyhrala takáto protestná strana Gerta Waldersa, ktorá dokonca bola vládnou stranou na tej celonárodnej úrovni, takže nie je to určite prvýkrát.

A dovoľte mi, aby som pripomenula aj to, že keď vyhrala Giorgia Meloni pred takmer štyrmi rokmi, takisto aj jej strana bola prezentovaná ako protieurópska, protimigračná a tak ďalej. A dnes keď sa pozrieme, tak Giorgia Meloniová je vlastne najdlhšie vládnúcou premiérkou od druhej svetovej vojny v Taliansku. Takže určite víťazstvo AfD v jednej zo spolkových krajín Nemecka nie je žiadnym trendom. Nedá sa považovať ani za niečo, čo by malo mať nejakú trajektóriu k tomu, že teraz budú vyhrávať takéto krajnepravicové alebo krajneľavicové strany.

Na druhej strane máme tu príklad Francúzska, kde sa chystajú prezidentské voľby a kde dvoma najväčšími rivalmi je práve reprezentant krajnej ľavice a reprezentantka krajnej pravice. Či Mélenchon alebo či pani Le Pen, obaja sú ako by reprezentantmi niečoho, čo ten stred vníma ako krajné, ale nemyslím, že to treba vnímať ako nejaký trend.

— Uhm, váš názor? Videli sme posledný prieskum verejnej mienky, myslím si, že zo včerajška, kde u nás rastie mimoriadna republika. To ešte asi namerali teda ten výsledok v Nemecku, ale napriek tomu dá sa ona tiež zaradiť, táto politická strana, do tohto rámca, do tejto množiny strán, ktoré vyrástli na covide a migrácii?

— Ja republiku určite takto vnímam v rámci tohto zadefinovania a ja si nemyslím, že je to nejaký nový trend, že týmto stranám sa darí. Veľmi silne pracujú s emóciami. Mňa skôr mrzí, že neponúkajú nejaké riešenia, neponúkajú nejaké výsledky, pretože naozaj v čase takej frustrácie, ktorá momentálne na Európu sadla aj v dôsledku tých kríz bezpečnostných, zdravotných a tak ďalej, ktoré sme prekonali, je úplne prirodzené, že tá životná situácia je ťažká. A vtedy na takéto hrozby a na to zahrávanie sa s emóciami v kampani, čo tieto strany využívajú napríklad v otázke migrácie alebo keď to bolo pri covide, reagujú občania presne tak, ako psychológia hovorí, vlastne tým strachom a sú viac manipulovateľní.

A mňa to mrzí, lebo ja som naozaj zástancom takej tej nudnej politiky rozumu, kde by som bola rada, keby sme sa nesnažili voličov manipulovať, vzbudzovať v nich nejaké nedôvodné obavy, ale naozaj sa bavili o tom, ako im môžeme zlepšiť život. Pretože tá kvalita života momentálne aj na Slovensku je nízka, zhoršuje sa, a pre mňa je veľmi dôležité, aby sa ľuďom na Slovensku aj v Európe žilo dobre a aby to bol naozaj kontinent, kam sa chcú ľudia pozerať a za lepším životom. A aby sme si ten imidž, ktorý sme mali možno pred 10 rokmi, dokázali znovu získať, lebo to naše HDP klesá a ja stále dúfam, že Európan má na to, aby bola opäť ekonomickým tigrom.

Len práve proti tej migrácii sa tam tí voliči zrejme postavili a preto takto hlasovali vo voľbách. Ja by som veľmi krátko len na to zareagovala, že v princípe pani poslankyňa to popísala správne tú emóciu v spoločnosti. No len jednoducho ten vývoj a tie trendy sú také, že nie je veľa dobrých dôvodov sa domnievať, že príde k nejakému rýchlemu zlepšeniu v rámci Európy. Hej?

Ak sa teda budeme rozprávať o Európskej únii všeobecne, my sme mali včera zasadnutie COP, čo je vlastne porada predsedov parlamentných frakcií. Ja reprezentujem vlastne nezávislých poslancov tam a bola tam pani Von der Leyen a musím povedať, že dávno som ju nevidela v takej zlej kondícii. Prišla nám prezentovať, že okrajovo, čo chce povedať na budúci týždeň v Štrasburgu vo svojej správe o stave únie, a všetky tie úsmevy z minulých rokov a všetko to nadšenie — nič z toho som tam už nevidela. Tak aj z toho, ale aj z toho celkového vývoja môžeme usúdiť, že tie vyhliadky nie sú bohoviaké, hej?

Hovorí sa o tom, že budú trojciferné ceny plynu. Sú už dneska veľmi jasné informácie o tom, že nevieme tak rýchlo napĺňať napríklad zásobníky plynu pred zimou, ako sa nám to darilo minulý rok. Máme veľmi drahé energie. Zdá sa, že tie dva konflikty vojnové, ktoré máme a ktoré to veľmi výrazne ovplyvňujú — či je rusko-ukrajinský alebo potom hormůzsky prieplav — majú veľmi negatívny dopad a proti tomu sa tí ľudia vlastne vzbúrili.

Vieš, čo v Nemecku? V Nemecku je to taký dlhodobý trend, pretože AfD nie je žiadnou novou stranou v Nemecku. Áno, AfD je stranou, ktorá je dlhodobo v Nemecku. Prešla si tiež svojím vývojom. Veď dneska predsedníčka AfD sa hrdo hlási k tomu, že je lesba. To znamená, že viete si predstaviť, že niekto z republiky by povedal, že som predseda a som gay? No asi si to nevieme predstaviť, pretože u nás to nevedia ani liberálni predsedovia priznať.

Takže ak sa na to pozrieme z tohto uhla, tak tá AfD prešla svojím vývojom. Takisto ako strana Giorgie Melony prešla svojím vývojom a všetky tie veľké vyhlásenia, ktoré mala pred voľbami, tak veľa z nich sa vlastne obrúilo. Giorgia Meloniová rozhodne nemôžeme považovať za nejakú euroskeptickú političku, pretože ona je naozaj proeurópska politička, ale v tej téme napríklad migrácie, ktorú my tu našťastie na Slovensku až tak nepociťujeme — a to je to jediné, čo by som chcela zdôrazniť k tomu, čo ste povedali — že áno, že u nás ešte je relatívne kľud, čo sa týka migrácie. Ale v tých krajinách, ako je Taliansko, Španielsko, Nemecko, Francúzsko a dneska už vidíme aj Dánsko — veď pani Frederiksenová je absolútne jedinou socialistkou európskou, ktorá sa výrazne stavia za pozíciu Giorgie Melony a je proti tejto migrácii a chce, aby boli prijaté veľmi zásadné rozhodnutia.

Nó tak migrácia áno, mala veľký dopad a zrejme v Nemecku mala až taký veľký dopad, že sa stala hlavnou témou predvolebnej kampane.

Vôbec, ja vôbec ako keby v tomto nespochybňujem, že je to veľká téma, pretože si myslím, že migrácia sama o sebe — veď deje sa aj na Slovensku — my máme viac ľudí z tretích krajín pracujúcich a je to aj vďaka vláde Róberta Fica, ktorý aj v ázijských krajinách, aj indickému premiérovi a tak ďalej stále hovorí, že áno, potrebujeme 140 000 pracovníkov, lebo nemáme tie miesta obsadené a budú to ľudia z iných krajín, pretože u nás nevieme tieto miesta obsadiť.

Čiže netvárme sa, že migrácia tu nie je a nie je pre ekonomiku prospešná. Ona má svoj význam, ale musí byť riadená, musí byť prísnú kontrolovaná.

Ja s tým absolútne súhlasím a je pre mňa dôležité, aby aj keď dôjde nejakým humanitárnym dôvodom, pre ktoré sa tu vyskytnú migranti, aby sme zvládali aj tú integráciu, pretože tá integrácia je podľa mňa ten problém, ktorý spôsobil aj úspech týchto strán, ktoré si na tom budujú svoju politiku.

Lebo jednoducho mali sme tu migrantov, dali sme ich niekde na okraj mesta, vybudovali sme im možno nejaké provizórne sídla, ale potom tá integrácia — aby tie deti chodili do školy, aby sa naučili jazyk, aby sa dokázali zladiť s tou kultúrou, ktorej sa zrazu ocitli — to je to isté ako vylúčené rómske komunity na Slovensku.

Keď nezvládneme tú integráciu, vždy to bude problém medzi majoritou a minoritou. Vždy tam budú vznikať trenia a vždy to bude priestor na tom, aby sa priživovali tie strany, ktoré nemajú riešenie, ale radi rozduchávajú tento dym strachu.

A pre mňa je veľmi dôležité, aby Európska únia v tomto už konečne bola lídrom a povedala, že toto sú naše priority, pretože sa k nej hrdo hlásime.

Lebo ja naozaj nechcem, aby sme v Európskej únii si budovali imidž na tom, že plastové alebo papierové slamky a neviem čo všetko. Tieto drobné regulácie nemajú byť tým image prvkom Európskej únie.

Ja mám byť hrdým Európanom a ja som hrdou Európankou preto, lebo Európska únia mi dáva bezpečnosť, lebo Európska únia mi dáva voľný trh, ekonomickú prosperitu a chcem, aby sme sa k týmto pilierom vrátili, aby naozaj toto bolo tým primárnym gro, ktoré potrebujeme momentálne na Európskej únii riešiť a aby sme teraz na chvíľu utišili tie drobné regulácie, na ktorých mám pocit, že veľmi veľa politického dialógu sa nesie, ale teraz sme v takej kríze, že oni nie sú prioritou.

Nó teraz by som chcela zdôrazniť, pretože je to dôležité, že na veľkých témach by sa mala koalícia a opozícia zhodnúť. Ja som veľmi rada, že vás počujem, pretože keď počúvam kolegov z Progresívneho Slovenska, tak tí vlastne žiadne limity migrácie nekladú. Tak by som vám teraz trošku oponoval.

Dámy, ak dovolíte, budem citovať Friedricha Merca, ktorý povedal: „Gestálten, to znamená robiť chyby, odpúšťať, znovu sa postaviť a pozerať sa do budúcnosti."

No tak — budeme sa teraz zaštiťovať tým pohľadom do budúcnosti a nebudeme sa pozerať zozadu na tie chyby. To odpustíme a naozaj teraz sa budeme tvária, že to nemalo dôvody v ekonomických rozhodnutiach? To bola ešte vláda Angely Merkelovej, ktorá odstavila jadrové elektrárne. Že to nebolo v tých rôznych ekologických opatreniach, ktoré boli zrejme až trochu prehnané? To bolo Merkelovské, tak na tento výrok by ste mohli zareagovať, lebo naozaj teraz nebudeme sa pozerať do budúcnosti a toto hodíme za hlavu, asi celkom dobre nejde.

My si musíme pomenovať príčiny. Ja si nemyslím, že sa dá pozerať do budúcnosti bez toho, aby sme zanalyzovali, čo sa vlastne stalo. Takže — v akom zmysle odpustenie? Viete, čo ideme odpúšťať?

Nó tak, môžeme si odpustiť, že sme si niekedy vynadali, ale to neznamená, že tým odstránime tú príčinu tej hádky. A tá príčina tej hádky je, že je tu enormné množstvo ľudí, ktorí prišli z iného prostredia, z ktorých nie každý prišiel z krajiny, ktorá je vo vojnovom konflikte a tak ďalej. Že už dnes vieme, že to neboli teda väčšinou ženy a deti, ale že väčšinou to boli najmä mladí muži. Videli sme to teraz na Ceute a tak ďalej a že sme to nezvládli.

A teraz povedzme si, že nezvládli sme to, tak prijali sme prvé opatrenie. Tá návratová politika sprísňená — že máme teraz, myslím že v máji alebo v júni sme to schválili, že ideme v rámci našej migračnej a azylovej politiky sprísniť návratovú politiku, respektíve niet tak sprísniť, ako dôslednejšie ju dodržiavať, lebo sme tam mali obrovské medzery. Ale ani to ešte nevyrieši ten obrovský problém, ktorý máme pred sebou.

A ten najväčší problém, ktorý máme pred sebou, je, že jednoducho Európa ako kontinent je najbližšie k tým krajinám, odkiaľ sa tí ľudia chcú dostať. Je to jednoducho najbližšie. Oni preto nejdú do Ameriky, pretože to majú ďaleko — to majú cez Atlantický oceán. Zatiaľ čo tú Európu ešte aj z toho Turecka — tých 200 km na tej loďke doplávú. A ako vidíme, tak snažia sa naozaj využívať aj tie vodné cesty a tak ďalej.

Preto niektoré vlády dneska prichádzajú so sprísneným pravidlami aj pre mimovládne organizácie, ktoré často na jednej strane zachraňujú ľudí, ktorí sa tam topia, ale na druhej strane často organizujú aj takéto preplavy.

Ja by som na toto chcela zareagovať, pretože sa priznám, že citlivo vnímam otázku života každého jedinca aj keď prichádza z ťažkých podmienok z Afriky a sa naozaj na každého pozerám ako na ľudskú bytosť. A je mi ľúto, že v tak vyspelom medzinárodnom spoločenstve, kde sa naozaj bavíme o nástrojoch AI a neviem akej modernizácii, nie sme schopní vyriešiť problémy hladu a takýchto existenčných kríz, ktoré tých ľudí prinútia sadnúť na čln niekam utekať.

Čiže v tomto mne to je ľúto, ale to neznamená, že teraz Európa má rezignovať na svoju bezpečnosť. My naozaj v tomto musíme byť dôslední. Čiže ja som rada, že tie opatrenia prichádzajú.

Ale keď sa mám vrátiť k tomu výroku pána Merca, ja si myslím, že treba utlmovať tie spory, ktoré máme a tú rozpoltenosť spoločnosti aj na Slovensku. Naozaj tá polarizácia je veľmi silná. A ja tento jeho výrok vnímam veľmi pokorne ako niečo, kde chcel povedať: áno, stali sa chyby a je dôležité podľa mňa, aby sme sa z nich dokázali poučiť, pretože chyby sa dejú aj v našej politike, chyby sa dejú všade.

A takáto zmierlivá rétorika — viem, že nie je úplne typická pre súčasnú politiku — ale ja by som bola rada, keby sme sa k nej vrátili a dokázali si sadnúť za jeden stôl aj s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme, ako tu. My napríklad sedíme dneska s pani Beňovou.

Sme dve osoby, ktoré majú určite iné názorové spektrum a rozprávame sa slušne, vieme povedať, na čom sa zhodneme a na čom nie.

A v tomto je pre mňa pán Merc reprezentantom takejto politiky, ktorá podľa mňa vychádza v ústrety aj názorovému konfliktu.

Povedal ešte jedno slovné spojenie — etnisiering — a tak vlastne nazval ten projekt AfD Remigraci, ktorý má práve hovoriť o tom zrýchlenom odsune ľudí, ktorí napríklad neprejdu azylovým konaním alebo niečo podobné.

Ja neviem, prečo by to mala byť etnická čistka, ako nehnevajte sa na mňa.

Keď odsúvam človeka, ktorý neprišiel azylovým procesom, pretože jednoducho na to nespĺňal kapacity, nemal na to parametre, tak naším absolútne legitímnym právom je brániť sa tomu, aby ten človek sa presunul z jedného členského štátu do druhého a tam opäť začal s tou žiadosťou.

A deje sa to jednoducho?

Dobre, teraz budem priamy.

Teraz budem naozaj priamy, lebo vy ako strana, ktorá má tradíciu v Slovenskom národnom povstaní, v boji proti fašizmu a tak ďalej, tam necítite také tie kontrolky — vám nesvietia, keď sa niekto začína rozdeľovať na základe etnicity, na základe rasy?

Teraz budem naozaj priamy. My tu sedíme blonďaví, modroocí zhodou okolností.

My by sme asi s týmto problém nemali, ale predsa len človek, ktorý prichádza z iného prostredia a tak ďalej, tak budeme ho používať — no to nie je dobré, lebo nemá správnu farbu očí, nemá správnu farbu pleti. Nepovedala som to.

Toto som ja nikdy nepovedala, ale ani tá kontrolka vám tam nesvieti, že keď takto budem rozdeľovať.

A ja som len chcela povedať, že pre mňa AfD nie je stranou, ktorá primárne šíri nenávisť.

Ja poznám kolegov z AfD. Možno že niektorí iní v Nemecku to robili, ale moji kolegovia, ktorí sú z AfD v Európskom parlamente, napríklad predseda frakcie, kde AfD je, nie je človek, u ktorého by som počula kedykoľvek slovo nenávisti.

On sa nikdy nevyjadril nenávistne.

On na každom jednom zasadnutí SOP a aj teraz len zdôrazňuje, že predsa našou povinnosťou je urobiť všetko preto, aby tu neboli ľudia, o ktorých ani nevieme, kto sú, ktorí sa nám tu zoskupujú do rôznych skupín, ktorí tu vytvárajú napríklad rôzne gangy.

Vidíme to dneska už aj v Bruseli, kde sa večer bojíme ísť na ulicu v Bruseli — prosím pekne — v hlavnom meste Európskej únie.

Tak len viete, že ja som za to, buďme zmierliví.

Ale to súčasťou tej zmierlivosti a toho vecného tónu musí byť aj to, že si priznáme, že sme to nezvládli, že nám to prerástlo cez hlavu a že takíto ľudia sa nám v Európskej únii pohybujú a že našou úlohou je vytvoriť bezpečný priestor v Európskej únii pre tých, ktorí tam žijú — aj tým, že takíto ľudia jednoducho budú odsunutí.

To znamená: tá hranica je kriminálna a nie rasová.

Hranica je nesplnenie azylových podmienok. Tá je veľmi jednoznačne daná.

Jednoducho, keď nesplníte podmienky azylu, tak má Európska únia, každý členský štát právo na to, aby vás zo svojho územia odviezol nejakým spôsobom.

Toto by fungovalo možno dokonale len vtedy, ak by sme to azylové konanie robili mimo štátu.

Kam sa teda?

Ale viete čo, takéto návrhy tu už sú 10 rokov.

Veď ja si pamätám, keď sme pripravovali štvrtú reformu dublínskeho protokolu, ktorej súčasťou bola práve aj táto veľká azylová a migračná politika.

Veď tam boli také návrhy, že by sa urobili vlastne akože tie hotspoty v krajinách mimo Európskej únie.

No a lenže na to potrebujete v prvom rade spoluprácu tej krajiny.

Nie každý chce mať na svojom území hotspot.

Máme takúto dohodu dlhé roky — viacero rokov máme takúto dohodu od roku 2015, 2016, myslím, s Tureckom — a Európskej únii.

To stojí nesmierne veľa finančných prostriedkov.

Už len Turecku sme za toto, za tých 10 rokov zaplatili nejakých 6 miliárd, ktorí to síce robia, ale aj tak keď sa pán Erdogan za niečo nahnevá na Európsku úniu, tak jednoducho uvoľní tie hranice.

Len buďme spravodliví.

Koľko je tam zase utečencov, ktorí tam prišli kvôli tým katastrofám? Ale viete, na jednej strane tvrdíme, že utiekli pred vojnou zo Sýrie a na druhej strane sme teraz schválili, že ukrajinskí muži sa majú vrátiť naspäť na Ukrajinu — že my máme na všetko dvojitý meter v tej Európskej únii.

Pani Marcinková, ja by som sa chcela vrátiť k tej AfD, lebo ja vnímam ich rétoriku ako naozaj nebezpečnú a najmä v historickom kontexte Nemecka a aj našej vlastnej histórie — vieme, že v tomto sme boli veľmi krutí ako národ — a oni naozaj legitimizujú niektoré opatrenia, ktoré boli prijímané v nacistickom Nemecku, napríklad že to boli tie veci, ktoré vyrušili aj podľa mňa veľmi zmierlivých politikov a odsúdili tieto veci.

Čiže ja AfD naozaj vnímam, že sa posúva týmto extrémistickým smerom a tá rétorika je nebezpečná, povzbudzuje v ľuďoch túto neznášanlivosť.

Ale na druhej strane ja som presvedčená, že pravidlá ako právnička majú platiť a áno, ja si ctím aj azylové dohovory a tak ďalej, ale zároveň — pozývať voličov a ľudí k nejakej krutosti — tam treba hľadať ten zmier spoločnosti a podľa mňa musíme byť pripravení riešiť aj veľmi ťažké témy, akými je integrácia.

Lebo my už tu vlastne jednu generáciu migrantov máme a teraz títo migranti neodíddu.

Oni sú jednoducho tu.

Ak chceme, aby neboli vylúčení, aby jednoducho nebola kriminalita, aby sa to spolužitie zlepšilo, tak na to sú návody — sú ťažké, ale treba do toho investovať a treba to dotiahnuť.

Evropska únia nemôže povedať len to, že máme problém, tak teraz budeme... ale to, čo hovoríte, sa vôbec nevylučuje s tým, čo hovorím.

Ja chápem, ale toto považujem za prioritu — vysvetľovať ľuďom nie len ukazovať na tie chyby. Lebo áno, keď sa stali, treba si ich priznať, ale povedať aj im, aká je cesta z toho von.

A rovnako my sa nebojíme hovoriť v Saske o ťažkých témach.

My otvárame proaktívne aj tému integrácie vylúčených rómskych komunít.

Veď dlhodobo sa tomu venujeme.

A ja si myslím, že tú spoločnosť citlivovať treba na to, aby sme ten problém naozaj vyriešili.

A ten problém budeme riešiť 10 rokov.

To nebude tak, že zo dňa na deň alebo teraz prijme Evropska únia stratégiu a o štyri roky si povieme, že urobené.

Ale to je naozaj nadpolitická téma, na ktorej nám musí záležať všetkým — chceme žiť v bezpečnej a prospajúcej Európe — ale ona nezmizne tým, že si zvolíme AfD, ktorá povie, že ich popasí všetkých.

Ja nechcem ani povedať kam.

Naozaj potrebujeme rozumných, pragmatických politikov, ktorí budú schopní toto zreformovať.

Viete čo?

Možno keď sa na to pozrieme trošku z nadhľadu, tak je dobré, že nech sa teda ukážu tieto strany.

Tak ako sa ukázala Meloniová strana, nech sa ukáže aj AfD.

Mali sme to aj na Slovensku — a pozrite, videli sme, ako to dopadlo.

No tak dopadlo, nedopadlo — odnože Kotlebovcov.

Eh, dnes opäť vidíme v politike, ale vždy v Ale takto, že v tej spoločnosti vždy máte ľudí — no — v každej jednej, v každej jednej krajine, to nie je, že na Slovensku, vždy máte ľudí v nejakom percentuálnom zastúpení, ktorí budú inklinovať k takým tým eh emotívnejším výrazom, k tým maskulinnejším, k tomu búchaniu, k tomu rýchlemu rozprávaniu, k takým riešeniam.

Horšie je to, keď potom sa snažia prepisovať históriu a snažia sa ju vykladať iným spôsobom. Deje sa to všade, ale to nesmieme pripustiť. Proste tá história má nejakú historickú pravdu.

Eh keď ste už teda spomínali Mariana Kotlebu, Prešovský samosprávny kraj a Mariana eh Milan Mazureka, ako vnímate eh túto možnosť? Je to opäť teda niečo, čo eh súvisí s tým naznačeným trendom, ktorý sme si pomenovali na začiatku?

Ja len jednu maličkú poznámku a hneď sa tomu budem venovať. Ja si pamätám, pred desiatimi rokmi sme začali o tejto téme hovoriť, keď vo Francúzsku začal silnieť eh Front, eh keď v Nemecku sa ukázali prvé také lepšie výsledky, že šesť, sedem percent AfD, eh keď začala niekde rásť eh Melóniho strana, tak vtedy sme mali takú veľkú debatu.

Eh, bol tam ešte vtedy pán Štefanec, bol tam vtedy ešte pán Bilčík a bol tam myslím pán Demeš s nami. A ja som im vtedy hovorila v tej debate, že ak nezačneme my robiť niečo ako štandardné strany, tak do desiatich rokov budú tiete strany tak silné, že budeme mať čo robiť, aby neboli eh sami vo vláde.

Ako pani Lašáková teraz v Prešovskom kraji, kde má proti kandidátom — a teraz k Judite Lašákovej eh a k Prešovskému kraju. Eh pozrite, Smer je najsilnejšia koaličná strana. Hej?

Eh, tak eh my sme sa rozhodli, že jednoducho postavíme svoju kandidátku. Judita Lašáková má na to všetky zodpovedajúce parametre, keď to môžem takto povedať. Eh a je to naša kandidátka.

Jednoducho stojíme si za tým, že či tam kandiduje pán Mazurek alebo pán Migal alebo ktokoľvek. My kandidujeme proti pánovi Majerskému. My nekandidujeme ani proti pánovi Migalovi, ani proti pánovi Mazurekovi.

Judita Lašáková kandiduje proti pánovi Majerskému, pretože si myslíme, že nemá výsledky a že jednoducho treba zmenu v Prešovskom.

A zotrva až do konca boja, nebude dávať niekomu svoju podporu — svoje vyjadrenie podpory. Aspoň teda viete, no tak ja to nemôžem — neviem to za seba — ja môžem za seba povedať, hej?

Ako moju podporu má Judita Lašáková. Ja nebudem podporovať oficiálne a verejne žiadneho iného kandidáta. Ak by sa Judita rozhodla inak, ale nevidím dôvod na to, aby z takéhoto súboja utekala.

Uhm. Eh, chceli ste k tomuto niečo dodať, ak nie?

Ako čakačka z Prešovského kraja a stále jeho obyvateľka, tak eh mne sa žiada vyjadriť podporu aj v tejto relácii Milanovi Majerskému.

Nemôžeme, lebo sme už v kampani, takže eh prosím obmedzme to, ale vyjadrite sa všeobecne. Čo si teda myslíte o kandidatúre — eh povedzme politickej strany, ako sme ju pred chvíľou eh hovorili v súvislosti eh s vývojom v Nemecku?

Ja som — aha. Ja som sa chcela vyjadriť aj k pani Lašákovej, lebo ja to vnímam ako taký test strany Smer, že si testujú rôzne osobnosti strany pred veľkými parlamentnými voľbami, lebo akože nevnímam to úplne ako racionálnu kandidatúru, ale dobre, veď v politike máme rôzne nástroje na to, aby sme zistili, ako na tom politicky sme.

A každý nejako začína v tej politike a do tej veľkej politiky sa nejako každý dostáva. Viete, ako to funguje, taká vlka?

No tak eh hovorím, že je to nejaký test. Áno, všímam si komunálne voľby aj v Bratislave, vlastne testujeme na všetkých frontoch, ale ja naozaj eh žijem v tom Prešovskom kraji a preto ma netešia akékoľvek nálady, ktoré sa tam vezú na tej zlej životnej úrovni, ktorá tam je.

Je to naozaj najchudobnejší kraj, aký máme, najľudnatejší. Namiesto migrácie tam bude napríklad téma Rómov. Myslíte si, že bude vypuknutá pred voľbami?

Áno. A vlastne tá životná bieda, ktorá je spôsobená tým, že tam nesmerujú investície, eh, že naozaj najväčší zamestnávatelia v takmer každom okrese sú štátne inštitúcie, trebárs u nás v Leviciach, či je to nemocnica alebo bola to väznica, ktorú strana Smer akože zatvorila a bolo mi to ľúto, lebo u nás stopäťdesiat pracovných miest — to je, to je zásadná vec pre taký okres.

Čiže eh je veľmi ľahko ľuďom, ktorí sa majú zle, čokoľvek nasľubovať a je veľmi ťažko to splniť v podmienkach, kedy sa ekonomicky tomu regiónu nedarí. Čiže ja naozaj dúfam, že tam pán Majerský ostane kvôli tomu, aby tam bola nejaká kontinuita tých opatrení, eh, ktoré začal aj v súlade eh s tou témou, o ktorej sme sa bavili — vlastne rozvoja toho spolužitia vylúčených rómskych komunít s majoritou aj v otázkach investícií, turistického ruchu, pretože eh ten kraj si vyžaduje dlhodobú víziu a nejakú udržateľnosť tých riešení, na ktorých sa začalo pracovať.

Nehovorím, že už sú dokončené, ale verím, že sa treba dostať k výsledku.

Po tom moste pôjdeme, keď na ňom budeme. Ako hovorí klasika v súčasnosti.

Tu máme naozaj zosústrenie eh boja na domácej politickej scéne. Prispela k tomu strana Smer — sociálna demokracia — svojou výzvou voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Prečo? Prečo takéto zosústrenie teraz pred voľbami?

Je to — Ale no tak pred voľbami — ešte zase sa netvárme, že to máme pred voľbami. Myslíte pred regionálnymi voľbami?

No tak to si nemyslím vôbec, že to bude mať nejak presah na regionálne voľby, na komunálne voľby. Ja si myslím, že ľudia v rámci samosprávy, či už regionálnej alebo miestnej, sledujú úplne iné ciele, majú úplne iné potreby a v princípe to, čo si robí pánstvo v Bratislave, to ich zase až tak netrápi v rámci regionálnej a komunálnej politiky.

Eh, ale — ale — ja absolútne chápem to, čo urobil predseda vlády. Ak sa pozrieme na ten vývoj, ktorý tu je za ostatné tri roky, čo tu máme túto súčasnú vládu, tak eh o pánovi eh generálnom prokurátorovi vieme viacej, kde bol bicyklovať, ako to — aký mal výsledok — a vznikla tu situácia a na to, na to vlastne to bola predpokladám aj tá reakcia, lebo ja som nebola na tej tlačovej konferencii, kedy sa teda udialo niečo ohľadom pána Pčolinského, ak si dobre pamätám.

Eh a podľa mňa to, čo teda pán predseda vlády adresoval generálnemu prokurátorovi, si zo strany generálnej prokuratúry žiadal o nejaké vysvetlenie. Pán Žilinka to nevysvetlil.

Pán Žilinka prešiel len do útoku eh voči predsedovi vlády, čo si nemyslím, že je správne, pretože eh jednoducho úlohou generálnej prokuratúry — alebo takto — postavenie generálnej prokuratúry nie je také, že eh predseda vlády nemôže kritizovať generálnu prokuratúru. To si nepleťme.

Dobre. Máme samostatnú vládu, máme parlament, máme súdnictvo, ale to nebola jedna kauza, viete, pán Vilík. Toto nie je jedna kauza.

Pozrime sa dlhodobo na to, ako pán — ako pán eh Žilinka — nekoná. Pozrime sa na to, akých ľudí nechal na Generálnej prokuratúre, ktorí tu — ktorí tu — celkom cielene robili likvidáciu opozície v rokoch dvadsať až dvadsaťtri.

Pozrime si na pána Kaliňáka, ktorý bol proste šesť týždňov v väzbe a pán generálny prokurátor nijako nereagoval.

Takže áno, žiada sa tu veľmi ostrá kritika a veľmi jednoznačné pomenovanie toho, ako nekoná, respektíve v čom nesprávne koná generálna prokuratúra.

Ja som v nevýhode, lebo ja mám pani Beňovú v úcte, tak ja jej nebudem skákať do reči. Ale prepáčte, som dlho — ale v poriadku.

K tomuto sa musím vyjadriť, lebo som bola v tom lietadle dlho. Generálny prokurátor nie je pravda, že nekonal, lebo napríklad v prípade pána Kaliňáka alebo pána Fica to bol práve generálny prokurátor, ktorý ich zbavil obvinení 363 a potom sa ten jeho smer nejako zmenil.

Ale v skutočnosti toto je presne tá hlavná priorita tejto vlády, strany Smer na Slovensku. A stále je to téma beztrestnosti, stále je to téma vlastne tých kauz, ktoré skončili až na súde a týkajú sa pána Gašpara alebo iných členov alebo blízkych spolupracovníkov Smeru.

A vlastne toto je niečo, čomu strašne veľkú pozornosť venujeme aj v parlamente a mňa to hnevá. Ja som toho kritikom, lebo ja naozaj nechcem na každej schôdzi začínať tým, že meníme buď trestný poriadok alebo trestný zákon, pretože niekomu to bude vyhovovať v jeho konaní. Toto považujem za zhyzdenie politiky ako takej.