Boj o platy v Kauflande: Hrozí Slovensku masívny štrajk v obchodnom reťazci?

Majú tie práce naozaj veľa a je tá práca naozaj náročná a v Nemecku tak takýto systém práce nie je.

Tam prídete a tam je v podstate väčší kľud na tej filiálke. Nie je tam také naháňanie zamestnancov ako u nás.

A teda napriek tomu sú odmenení takto naštandardne oproti nám a my máme byť solidárni v tomto smere. My sa nemáme zúčastniť hlasovanie o štrajku a nedávať najavo to, že chceme nejaké adekvátne ohodnotenie, ktoré si zaslúžime.

Takže toto sa mi zdá také nielen, že neférové, ale nejakým spôsobom aj nemorálne.

Milí diváci hlavných správ, všetkých vás vítam pri ďalšom kole rozhovorov.

Dneska sme si pozvali do štúdia dvoch respondentov. Jedným z nich je pán Rastinislav Hruška. Vitajte. Dobrý deň.

Vy ste predseda základnej organizácie OZVO v spoločnosti Kaufland Slovenská republika.

No a tým druhým je, myslím, že človek, ktorý už tu bol v tomto štúdiu. Je ním poradca predsedu vlády Róberta Fica pán Artur Pekmatov. Vitajte v štúdiu.

Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

No takže pán Hruška, prešlo v tlači informácia, že niečo sa deje v rámci odborov, v rámci spoločnosti Kaufland Slovenská republika. Povedzte nám teda najnovšie správy, najnovšie informácie, na čom pracujete a prečo tento rozruch vznikol vlastne.

Tak v prvom rade vám veľmi pekne ďakujem za pozvanie a za túto príležitosť. Takže ako ste spomínali, som predsedom odborov spoločnosti Kaufland. My sme odborovú organizáciu zakladali nejakých 3 a pol roka dozadu, takže to je vlastne prvé kolektívne vyjednávanie. Nepôsobíme až tak dlho, ale teda poňali sme to tak, že touto kolektívnou zmluvou chceme zamestnancom priniesť niečo citeľné, niečo, čo reálne pocítia.

Takže sme sa rozhodli požadovať od zamestnávateľa zavedenie takej formy 13. a 14. platu, ktorý sme nazvali letný zimný bonus. A takéto plnenie v spoločnosti 10 rokov dozadu bolo zrušené. Dovtedy tam bolo na tento spôsob takéto plnenie a tuším v roku 2016 ho zrušili.

A preto my sme sa na základe tohto rozhodli istou cestou, že nejdeme navýšovať mzdy, ale chceme takýto nejaký základný bod tej kolektívnej zmluvy.

No a zamestnávateľ po roku a pol rokovania dospeli sme do takého stavu, že zamestnávateľ nie je schopný sa s nami dohodnúť na takomto benefite, pretože spoločnosť Kaufland v Nemecku, teda tá matka, nechce, aby v žiadnej krajine, kde spoločnosť Kaufland pôsobí, aby tam boli takéto benefity, čo je nejaká forma 13. a 14. platu.

Takže na tomto bode sme stroskotali, na tomto bode sme sa zasekli a nevedeli sme pokračovať ďalej. V tomto bode sme vyhlásili spor. Bol k tomuto prizvaný sprostredkovateľ. Bol určený ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Mali sme nejaký mesiac a pol spoločné rokovania s cieľom dohodnúť sa.

Sprostredkovateľ tam navrhol nejaké alternatívy, ktoré sme boli ochotní akceptovať. My sme cúvli, dosť sme cúvli v tejto požiadavke a skončili sme pri takej požiadavke, že tento rok nech zamestnancom Kaufland udelí jednorazovú odmenu. Nazvali sme to ako mimoriadna odmena pri uzavretí prvej kolektívnej zmluvy v spoločnosti Kaufland.

A teda alternovali sa s tým nejaké zľavy a niečo, čo navrhol sprostredkovateľ, čím sme plus mínus súhlasili a tam sme sa vedeli dohodnúť, ale teda spoločnosť Kaufland nepristúpila na to, že by zamestnancom udelila nejakú jednorazovú odmenu a tam sme sa nevedeli dohodnúť a posunúť sa ďalej.

Dobre. A neexistuje nejaký protinávrh zo spoločnosti Kaufland, či pravidelné mesačné zvyšovanie platov alebo niečo v tomto zmysle?

V tomto smere bol protinávrh taký, ako aj sprostredkovateľ navrhol, že ak sprostredkovateľ sám navrhol tú jednorazovú odmenu v nejakej forme a v nejakej výške, na tej forme by sme asi sa vedeli zhodnúť a na tej výške by sme sa museli rozprávať. Ale teda spoločnosť to odmietla a samotný sprostredkovateľ navrhol ako nejakú protimožnosť zvýšiť už dohodnutý benefit a to je taká zľava pre zamestnancov na nákup v spoločnosti Kaufland.

A teda on tam navrhoval, my už máme dohodnutú tú zľavu v kolektívnej zmluve, o ktorých v bode, o ktorom sme sa už rozprávali a sme dohodnutí. A teda sprostredkovateľ to navrhol navýšiť ako alternatívu tejto odmene, čo spoločnosť Kaufland chcela prijať alebo jej to vyhovuje, lebo v podstate len dá zľavu na nákup zamestnancom, tým si zabezpečí vyššie tržby, čo je v jej záujme a zároveň teda zamestnanci budú mať odprezentovaný nejaký benefit, že im poskytuje spoločnosť Kaufland.

My sme s tým nesúhlasili, nakoľko nie je to spravodlivý benefit, pretože nie každý zamestnanec chce nakupovať v spoločnosti Kaufland. Nie každý zamestnanec je ochotný minúť takú sumu peňazí v spoločnosti Kaufland, keby si chcel uplatniť plnú výšku toho benefitu, lebo to bola nejaká zľava. Nakoniec to bola zľava vo výške 20% z celkového nákupu v hodnote 400 €.

Čiže keby chcel zamestnanec tento benefit využiť v plnej výške, tak tretinu až polovicu výplaty by nechal v spoločnosti Kaufland na nákup. A to sa nám zdá neférové.

A tam sme alternovali s tým, že dajme tú zľavu, ale nejakou inou formou, nejakým kreditom na nákup alebo niečo podobné, ale zároveň sme trvali na tej jednorazovej odmene, ktorú Kaufland odmietol.

Dobre. A máte vy informácie a na akej báze toto funguje napríklad v Nemecku?

V Nemecku majú 13. a 14. plat. Vieme napríklad, že minulý rok napríklad v Chorvátsku bola udelená vianočná odmena, niečo na ten štýl, čo sme požadovali my, čo je to plnenie na tento rok, čiže jednorazová odmena a tam bola dokonca vo vyššej výške, ako sme my požadovali teraz.

A takéto Chorvátsko napríklad generuje zisk, ja neviem, tretinu z nášho zisku. Čiže my vlastne generujeme na Slovensku zisk o 2/3 vyšší ako Chorvátsko a tam im odmenu udelia. A u nás slovenské vedenie nie je ochotné pristúpiť k tomu, aby zamestnancov odmenilo jednorazovou odmenu.

Napriek tomu, že ten zisk je zčasti dosahovaný aj tým, že zamestnanci u nás akceptujú taký systém práce, že myslím si, že podávajú oveľa vyšší pracovný výkon pod vyšším tlakom ako teda v rôznych iných krajinách, kde pôsobí Kaufland. Možno aj z toho dôvodu je ten zisk nižší.

A teda napriek tomu sa rozhodnú udeliť odmeny a našim zamestnancom, ktorí produkujú alebo generujú o dosť vyšší zisk, tak u nás tie odmeny zamestnancom poskytnúť nechcú.

Hmm. Jasné. K tomu sa ešte teda vrátim o chvíľu.

Pán Pekmatov, vy ste poradca predsedu vlády Róberta Fica pre oblasť ochrany pracujúcich, sociálnych vecí a spolupráce s odbormi. Ako môže štát pomôcť? Viem, že jedná sa o súkromnú firmu a tak ďalej. Čiže je tu nejaká možnosť, aby do tohoto vstúpil štát alebo môže poradiť a akým spôsobom?

Myslím si, že by malo byť a teraz budem hovoriť z toho politického hľadiska, by malo byť samozrejmé, aby ľudia v exekutíve a v politike celkovo oveľa viacej venovali pozornosť takýmto situáciám, podmienkam, v ktorých pracovníci fungujú vo svojom zamestnaní.

Lebo a to môžem potom raz ešte doplniť, ten tlak na výkon nielen v Kauflande, ale aj v iných ďalších známych reťazcoch je obrovský. Stále sa to zvyšuje, ten počet zamestnancov sa znižuje, ale ten objem práce zostáva v tom lepšom prípade asi rovnaký.

To je prvá vec.

Druhá vec, štát už teraz ako keby má nástroj, že môže v prípade, že kolektívne vyjednávanie alebo akákoľvek forma sociálneho dialógu, keď skončí v slepej uličke, tak môže byť prizvaný sprostredkovateľ. To je vlastne ten arbitér, ktorý rozhodne, keď sa zamestnanci a zamestnávateľ nevedia dohodnúť, tak príde a povie: "Áno, toto je oprávnené, toto oprávnené nie je. Tuto navrhujem takýto nejaký kompromis." A teraz nechá to tak a ukáže sa v plnej nahote, kto je ten, kto sa dohodnúť chce a kto sa dohodnúť nechce.

To bolo aj teraz v prípade Kauflandu, kedy dal nejaké kompromisné návrhy a ako Rasťo povedal, jednoducho na strane manažmentu bola nejaká prekážka, bola neochota sa dohodnúť.

To je aktuálna forma nejakej pomoci alebo možnosti, ako môže vstúpiť do sociálneho dialógu, ale vidím aj možnosti, ako by sme to mohli ešte rozšíriť v prospech zamestnancov.

To je napríklad zjednodušenie formy štrajku alebo teda nastavenia toho celého mechanizmu, lebo štrajk ako taký nefunguje tak, že si teraz zamestnanci povedia, od zajtra štrajkujeme, nejdeme do práce a vybavené. Má to veľmi prísne nastavený proces a napríklad v Kauflande teraz musia zabezpečiť hlasovanie, ktorého sa musí zúčastniť 50% plus jeden zamestnanec minimálne, čo je pri počte nejakých 8 200 cez 4 000 zamestnancov, čo je obrovská výzva.

Ja samozrejme Rasťovi a jeho kolegom držím palce a nepochybujem o tom, že sa im to podarí, ale je to obrovská výzva pre všetky pracoviská. Čiže viem si predstaviť, že by sa legislatívne zjednodušil proces vykonávania a vyhlasovania štrajku.

Hm. Áno.

Takže takto, ako pán Bekmatov povedal pán Hruška, v akom ste teraz štádiu? Vy v podstate musíte so všetkými vašimi členmi vstúpiť do nejakých foriem štrajku alebo nejakého odporu, alebo ako to bude ďalej?

Takže my sme potom ukončili konanie pred sprostredkovateľom a nedohodnutí sa vyhlásili štrajkovú pohotovosť a zároveň hlasovanie o štrajku.

To znamená, že teraz pre nás to je taká nevýhoda v tom, že Kaufland má nespočetné množstvo prevádzok po celom Slovensku a teraz my to musíme všetko obehať, lebo chceme zabezpečiť aj to, aby neprišlo nejakým nedopatrením k tomu, že by prípadný štrajk mohol byť nezákonný, tak chceme to vlastne spraviť na 100%, aby boli všetky podmienky, ktoré to má spĺňať, zabezpečené.

A teda rozhodli sme sa obcestovať, obísť celé Slovensko, všetky filiálky a vlastne zabezpečiť tým zamestnancom možnosť vyjadriť sa formou hlasovania.

Teraz momentálne sme v štádiu, že navštevujeme tie pracoviská, robíme si okolo toho menšiu kampaň. Zamestnanci sa k tomu vyjadrujú pozitívne, máme veľkú podporu, takže je to na veľmi dobrej ceste, ale z časového hľadiska nás ešte čaká kus roboty. Takže to nie je nejaká aktivita alebo kampaň na týždeň, na dva.

Snažíme sa hľadať a premýšľame nad nejakými alternatívami, ktorými by to vedeli zrýchliť. Máme niečo tak už v hlave pripravené, že ako by sme to vedeli v určitom bode trošku zrýchliť a aby sa tá doba hlasovania trošku skrátila.

Ale je to na dobrej ceste. Hlasovanie prebieha, zamestnanci sa otvorene k tomu hlásia, že nás podporujú a myslia si, že sú to tie požiadavky objektívne a že si tie benefity, ktoré navrhujeme, zaslúžia. Takže je to dobré, len chce to trošku času.

Akou formou vám pomáha OZO? Vy ste základná organizácia. Akou formou vám pomáhajú oni?

Odborový zväz Kovo nám pomáha veľmi. Nám pomáha v nejakej tej legislatívnej časti, keď máme nejaký problém ohľadne situácie spojené so štrajkom, tak vieme sa na nich kedykoľvek obrátiť. Pomáha nám aj kapacitne, že keď potrebujeme alebo niekto je lokalizovaný v nejakej lokalite, kde potrebujeme poslať niekoho, lebo tam nemôžeme byť všade, chcú nám pomôcť tým, že zabezpečia prítomnosť nejakej osoby z odborového zväzu Kovo pre zamestnancov na danom pracovisku, aby nám pomohli urýchliť toto hlasovanie.

Takže v tom nám pomáhajú. Dnes som sa rozprával s predsedníčkou odborov Kovo a teda v tomto sú nám ochotní poskytnúť plnú súčinnosť, čo sa veľmi teším a za čo ďakujem, a nápomocní sú veľmi.

Dobre. Čiže hovorili ste, že musíte teraz vlastne osloviť tých ľudí. Máte z toho zatiaľ dobrý dojem. Ľudia sú s tým uzrozumení, že by museli vstúpiť do štrajku, že by asi obetovali nejaký čas, možno neviem ako to je konkrétne nejakú časť svojej výplaty.

Eh, ľudia sú s týmto oboznámení. Oboznámení sú aj s tými podmienkami, čo to obnáša. To už vlastne, že sa nejakým spôsobom prerušuje zdravotné poistenie, zdravotné odvody, sociálne odvody. Za deň účasti na štrajku neprináleží mzda. Toto všetko ľudia vedia. Napriek tomu sú odhodlaní a takí dosť motivovaní sa zúčastniť toho.

Čiže hlasovanie prebieha super. Veľmi som spokojný s tým, ako na jednotlivých filiálkach pristupujú k tomu. Samozrejme sme sa stretli aj s takými filiálkami, kde to bolo slabšie.

A to by som pripísal jednej veci. Zamestnávateľ v súvislosti s týmto naším hlasovaním organizuje stretnutia vedenia spoločnosti so zamestnancami, ktoré organizujú na dennej báze, idú, neviem, nejaký oblastný riaditeľ, generálny riaditeľ sa toho začal zúčastňovať a chodia po jednotlivých filiálkach a prezentujú im ich pohľad na štrajk, na štrajkovú pohotovosť, na hlasovanie o štrajku a nejakými formami ich odhovárajú od toho, aby sa hlasovania zúčastňujú.

Pri tomto by som poznamonal to, že sa nestotožňujeme s tým, akou formou to zamestnávateľ robí a vykazuje to známky nejakého nabádania na neúčasť na hlasovaní, čím ako keby chceli zabrániť zamestnancom uplatniť ich zákonné právo vyjadriť sa slobodne s tým, čo chcú v tomto smere dosiahnuť, alebo či sa chcú podieľať na hlasovaní o štrajku, alebo nechcú, či sa chcú zúčastniť.

Takže toto mi nepríde úplne férové. Nepríde mi férové ani to, že prezentujú zamestnancom nepravdivé výroky, nepravdivé informácie.

Čo konkrétne?

Konkrétne napríklad im prezentujú nejaké veci, ktoré navrhovali oni, čo sme my neprijali, čo kvázi je výsledok toho, že sme sa nedohodli pred tým sprostredkovateľom.

A teda prezentujú im, že oni navrhovali nejakú... Lebo napríklad jeden z otvorených bodov okrem tej 13., 14. platu bolo navýšenie sociálneho fondu. Z toho navýšenia, aby sa zvýšil príspevok zamestnávateľa na stravu a z toho sociálneho fondu plus samotný príspevok zamestnávateľa na stravu, aby sa zvýšil a sprostredkovateľstvo navrhol na nejakú sumu o 50 cent. A ten – tá tvorba sociálneho fondu z 0,6%, aby sa zvýšila tá tvorba na nám požadované 1% v prvom roku platnosti kolektívnej zmluvy a na 1,5% v druhom roku.

Sprostredkovateľ navrhol automaticky 1,5% v jednom aj druhom roku. Čiže išiel ešte nad naše požiadavky a zamestnávateľ toto nechcel akceptovať. Nakoniec prijal ponuku, že ak by sme sa dohodli na nezavedení tej eh jednorázovej odmeny a teda požiadavky takéhoto benefitu, tak by bol ochotný zvýšiť tú tvorbu sociálneho fondu na 1,2% jeden aj druhý rok, čím by sme zase vedeli stotožniť, že by to bolo OK z nášho pohľadu.

A teda tá druhá časť toho príspevku – ten príspevok zamestnávateľa na stravu, ktorý a ktorý okrem tvorby sociálneho fondu, ktorý zamestnávateľ tvorí na tom zákonnom minime 0,6%, pričo má jasne v zákone stanovené, že ak vykazuje zisk, môže tvoriť až 1,5%.

Takže eh Kaufland nie je firma, pri ktorej sa budeme baviť, či vykazuje zisk alebo nie, ale v akej hodnote ho vykazuje a sú to akoby na slovenskej pomere výborné čísla. Takže napriek tomu, že sa mu to tak darí, tak tvorí tieto zákonné eh tvorbu sociálneho fondu tvorí v minimálnej zákonnej výške.

Takisto ten príspevok zamestnávateľa na stravu poskytuje v minimálnej výške. Ale my sme to chceli navýšiť, pretože pre zamestnávateľa je tento sociálny fond a príspevok zamestnávateľa na stravu najlacnejšia a pre zamestnancov najefektívnejšia forma, ako im zvýšiť čistý príjem, pretože nepodlieha daňovému a odvodovému zaťaženiu.

Takže z toho hľadiska sme to chceli zvýšiť a bolo nám čudné, že spoločnosť Kaufland pri takomto ekonomickom prospechu, aký má, tak tvorí stále tieto príspevky v minimálnej výške. Takže tam zamestnávateľ prezentoval, že to, čo navrhoval na čím by sa bol ochotný stotožniť, predstavuje nejakú sumu. Tam to sa mi zdá vypočítal na nejakú sumu 121 €. Reálne to, na čo sme sa dohodli a čo by z toho plynulo, bolo dajme tomu 81 €.

Čiže toto sú už len také nejaké zavádzajúce veci a informácie, že tie čísla úplne skresľuje a prezentuje zamestnancom niečo, čo my sme odmietli a reálne to ani nebolo na stole.

A na druhej strane hovorí, že on by im to dal, ale nemôže, lebo my to nechceme. Ale tá suma, ktorú on prezentuje, nie je pravdivá.

A teda z druhého takého druhého súdka ide o také nejaké nepriame zastrašovanie, že ako bude dopadať ten štrajk prípadný na spoločnosť a teda uberajú sa tým smerom, že ako sa firme v Nemecku nedarí, ako sa firme nedarí v Poľsku a že mali by sme byť solidárni teraz s tou firmou.

A ja sa v tomto momente pýtam, že dobre, tak to v Nemecku majú raz také mzdia, ako máme my. Majú tam 13., 14. plat a my máme byť solidárni s Nemeckom, kde my túto dosahujeme taký výkon, že tí ľudia sú radi, že skončia v práci a môžu sa ísť vyspať, aby mohli na druhý deň do práce. Majú tej práce naozaj veľa a tá práca je naozaj náročná.

A v Nemecku takýto systém práce nie je. Tam prídete a tam je v podstate väčší kľud na tej filiálke. Nie je tam také naháňanie zamestnancov ako u nás. A teda napriek tomu sú odmenení takto naštandardne oproti nám a my máme byť solidárni v tomto smere. My sa nemáme zúčastniť na hlasovaní o štrajku a nedávať najavo to, že chceme nejaké adekvátne ohodnotenie, ktoré si zaslúžime.

Takže toto sa mi zdá nielen že neférové, ale nejakým spôsobom aj nemorálne, pretože koniec koncov ten zisk. Lebo povedzme si, že toto, čo by sa udialo, keby bol štrajk a museli by dať tú nejakú časť zisku zamestnancom, tak nakoniec môže sa len presunúť. Že ak sa to neudeje, tak sa presunie tá časť zisku tej matke a vlastne do tých nemeckých rúk.

A to je v podstate najbohatší Nemec a 26. najbohatší človek na svete, čo vlastne celý reťaz Schwarz Group.

Takže tu mi príde taká amorálna tá snaha a tá činnosť zamestnávateľa a slovenského vedenia, že chce vlastne odtrhnúť slovenským zamestnancom, ktorí sa podieľajú na tvorbe toho zisku, chce im odtrhnúť tú možnosť zabojovať o takúto jednorázovú odmenu, ktorá je v tom konečnom dôsledku nejaký úplne štipka z tých ziskov. Tak o toto sa snaží im zamedziť a odtrhnúť to zamestnancom a poslať to do Nemecka, aby ten človek, ktorý je v pozícii najbohatšieho Nemca, tak vlastne aby sa mu ešte zvýšilo jeho ímanie alebo jeho majetok alebo jeho profit.

Takže to sa mi zdá také, že som Slovák a chcem doprať svojim kolegom, svojim zamestnancom, svojím spoluobčanom a toto sa mi zdá také, že už to takými morálnymi hodnotami hraničí.

>> Pán Bechmátov, vy ste poradca premiéra Slovenskej republiky v oblasti sociálnych vecí, spolupráce s odbormi. Ako myslí slovenská legislatíva na takéhoto zamestnávateľa, respektíve na zamestnanca eh týchto zahraničných firiem? Je nejakým spôsobom chránený alebo ráta sa s tým, že by eventuálne nejakým spôsobom pomohol štát?

>> No, pokiaľ to rozdelíme na domáci aj zahraničný zamestnávateľ, tak tam musí byť zachovaný eh 1 m, čiže nemôže byť uplatňovaná eh jedna legislatíva na zamestnanca domáceho zamestnávateľa a iná na zahraničného. Ale ja by som spomenul možno jednu vec, eh, kde sa teraz budú eh hýbať veci dopredu.

A Rasťo, ja ťa nechcem strašiť, ale vo väčšine prípadov to bývalo tak, najmä u zahraničných eh zamestnávateľov, že keď tam mali odborového predáka, ktorý mal gule, bojoval za svojich kolegov a aj niečo dosiahol a jednoducho ho nevedeli nejakým spôsobom eh umravniť, no tak ho prepustili, hej, a prepustili ho protiprávne. Lebo naša legislatíva eh priznáva odborovým predákom zvýšenú ochranu pred prepustením.

A v praxi to znamená to, že pokiaľ chce zamestnávateľ prepustiť eh predsedu odborov, podpredsedu alebo člena výboru, musí tento zámer oznámiť odborovej organizácii a musí od nich obdržať súhlas. To znamená, že odbory samotné musia súhlasiť s tým, aby zamestnávateľ prepustil ich nejakého predsedu alebo člena vedenia.

Toto sa samozrejme eh neudeje nikdy, keď to ten zamestnávateľ chce alebo má takýto zámer. A stretli sme sa s prípadmi, kedy a to najmä eh zahraniční zamestnávatelia a veľké spoločnosti eh toho predsedu odborov prepustili tak či tak. On síce je v práve, môže to podať na súd, často to na ten súd dá, súd mu eh dá za pravdu. Ale je to s odstupom dvoch, troch, štyroch rokov za tento čas.

Eh, jednak eh ten prepustený predseda stratí kontakt eh s pracoviskom alebo s kolegami. Ostatní členovia odborov sú zastrašení a povedia si: dobre, keď si toto dovolil na predsedu, čo spraví mne?

Takže zastrašení sú zamestnávatelia, zamestnanci a často sa vlastne tá odborová organizácia rozpadne.

Kvôli tomuto sme iniciovali aj s poradcom ministra práce pánom Ondrušom novelu zákona, novelu zákonníka práce, ktorá má zvýšiť ochranu odborových predákov, ešte zvýšiť oproti tomu súčasnému modelu, tak aby to prepustenie bolo ešte náročnejšie.

Čiže nechcem zachádzať do podrobností, ale pokiaľ bude chcieť zamestnávateľ po novom prepustiť odborového predáka, musí mať na to nielen súhlas odbore organizácie, ale bude o tom rozhodovať aj taká ako keby mini tripartitná, kde budú zastúpené odbory, inšpektorát práce a zástupcovia zamestnávateľov a musí tam proste vzniknúť nejaká väčšinová dohoda.

Táto novela prešla medzirezortným pripomienkovým konaním a na jeseň alebo možno už v septembri by mala ísť aj na vládu a následne do parlamentu.

Takže toto je konkrétne opatrenie, ktorým chceme pomôcť zamestnancom tak, aby svoje požiadavky presadzovali ešte efektívnejšie a hlavne bez strachu.

Áno. No takže mne neostáva nič iné páni, vám, hlavne vám OZ Kovo, popriať, aby pripravovaný štrajk a pripravované kroky vyšli, lebo sa mi zdá naozaj nemorálne, aby takýto zamestnávateľ, ktorý dosahuje maximálne zisky a vyváža zo Slovenska obrovské peniaze – čo všetci veľmi dobre vieme, dokonca má ešte jednu ďalšiu sieť predajní – aby sa nedohodol s odborármi.

Takže v tomto vám držím palce a veľmi sa teším, až vyhráte.

Ja pevne verím, že sa nám to podarí.

Ja by som chcel len ešte spomenúť k tej predchádzajúcej otázke takú formu, ako ešte zamestnávateľ k tomu pristúpi, ako sa na to snaží sťažiť. Zamestnávateľ veľmi dobre vie, aká je situácia na Slovensku a že zamestnanci si vážia, že majú prácu. Keď sa na to pozriete z geografického hľadiska, tak tí zamestnanci možno na východe si viac tú prácu, lebo vedia, že tam nie je toľko veľa možností. A toto zamestnávateľ využíva v tomto procese takej antikampane voči nám.

A to mi príde ešte také horšie v tom smere, že prezentuje zamestnancom nejaké ekonomické ukazovatele. Spomínal som, že firme sa nedarí v zahraničí, u nás je to zatiaľ, ale bosia sa, že nebude. Takže to, dajme teda tie benefity teraz, keď sa nám to darí, a v prípade, že sa nebude, vieme sa o tom rozprávať.

Ale straší ich tým, že sa firme nedarí, že keď sa nebude dariť ani tu, tak sa bude musieť prepúšťať. A v prípade, že sa štrajk uskutoční, tak že ak by sa tie odmeny udelili, tak zrejme príde k tomu, že budú musieť prepúšťať.

A toto tvrdí napríklad generálny riaditeľ slovenského Kauflandu.

A vo mne to naskytá takú otázku: na základe čoho budú prepúšťať tých zamestnancov? Že za to, že nevygenerujem zisk 80 miliónov, ale v prípade plného benefitu, plného letného zimného bonusu by to bolo dajme tomu nejakých 65 až 70 miliónov? Tak na základe čoho by chceli prepúšťať zamestnancov? Že dosiahnem nižší zisk ako mám naplánovaný? Tak to je výpovedný dôvod pre ich zamestnancov? Alebo na základe čoho chcú rozviazať pracovný pomer so zamestnancom, pretože nemajú také zisky, ako si predstavujú? Lebo zisk 65 až 70 miliónov nie je asi likvidačný zisk, že nemôže firma ďalej fungovať.

Takže toto by ma veľmi zaujímalo – ako toto spoločnosť myslí a na základe čoho takéto tvrdenia zamestnancom prezentuje.

A ďakujem veľmi pekne za to, že nám držíte palce.

Ja si myslím, že si to tí zamestnanci zaslúžia. Naozaj ten výkon práce, ktorý podávajú, nie je jednoduchý. Tých prác je veľa a spoločnosť sa snaží okresávať ten počet zamestnancov na jednotlivých filiálkach s cieľom, aby ten zisk generovala vyšší. Čiže sa snaží byť efektívnejšia a tí zamestnanci to pociťujú.

Preto sme sa rozhodli takto odmeniť, aby za tú náročnú prácu a za to, že generujú taký vysoký zisk, aby si z toho koláča mohli trošku odniesť aj pre seba.

A ja pevne verím, že sa nám to podarí.

A teda hlavne by som tým chcel poprosiť a vyzvať zamestnancov, aby sa nebáli, aby sa za túto požiadavku postavili, pretože máme na to právo, máme na to nárok a tieto zákonné možnosti, ktoré na to môžeme využiť, predstavujú vrchol demokracie.

A tým, že sa o to necháme oberať, tak sa vlastne len necháme oberať o tú možnosť si prilepšiť v nejakej príjmovej časti.

Takže nebojme sa a poďme hlasovať.

Áno. Ja sa pamätám ešte na situáciu podobnú, ktorá bola v bratislavskom Volkswagene. Tam odbor vyhrali všetko, čo si zaumienili.

Takže myslím si, že toto by mohlo byť takým príkladom aj pre zamestnancov vašich zamestnancov Kauflandu, Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne za návštevu pánovi Rastislavovi Hruškovi, ktorý je predsedom ZOZ Kovo v Kauflande. Takisto poradcovi premiéra pánovi Bekmatovi, že prišli k nám do štúdia a objasnili nám, čo sa práve deje v tejto pracovnoprávnej oblasti a odborárskej oblasti.

Ďakujem za návštevu. Ďakujeme pekne.