Štefan Szőke pre HS: Ak si zabijeme pôdu, zabijeme si vlastnú kuchyňu

Nie je tu stabilita, čo sa týka nejakého kontinuálneho rastu. Je tu neustála zmena nejakých vyhlášok. A v ostatnom čase si myslím, že je tu až aj dosť veľké zaťaženie práve pre poľnohospodárstvo zo strany štátnej správy. To by sa malo nejakým spôsobom odbremeniť, ale tá hlavná prekážka je v našich hlavách.

Pekný dobrý deň želám všetkým divákom hlavných správ. Pri ďalšom dnešnom rozhovore si na kreslo hosťa sadol pán Štefan Stojke, ktorý prichádza z Košíc. Vitajte v štúdiu.

>> Ďakujem veľmi pekne a chcem pozdraviť všetkých divákov hlavných správ.

>> Ďakujeme aj za nich. A hneď by som to tak nejako uviedol celú túto našu tému dnešnú, pretože situácia geopolitická situácia je taká, že bude nedostatok plynu, bude zrejme nedostatok pohodných látok, bude nedostatok nožov a vy práve v tejto dobe prichádzate na trh, respektíve už ste by som povedal viac-menej etablovaní na trhu s vašimi organickými hnojivami. Prosím vás, povedzte mi, aký produkty vyrábate a čo môžete ponúknuť Slovensku a nielen Slovensku zrejme.

>> Tak podstatou nášho technologického spracovania a hlavného produktu sú živočíšne odpady, ktoré my transformujeme do podoby aminokyselín. A vlastne tieto aminokyseliny sú základom pre energetický náboj pre každý druh nášho hnojiva. Čiže produkujeme aminokyselinové hnojivá, ktoré sú obohatené o určité prvky MPK, ktoré sú potrebné pre výživu rastlín, výživu pôdy, ale aj ošetrenie osýv. Produkujeme mnoho druhov hnojív, ale medzi tie základné, ktoré sú piliermi pri aplikácii pre farmárov, sú to tri produkty.

Produkt Rokoaktív, ktorý sa používa na ošetrenie osýv. Produkt Rokolan, ktorý sa používa do pôdy ako náhrada za základné hnojenie úreom, dapom alebo MPK hnojivami. A potom tretím druhom je Rokohumín, ktorý tvorí listovú výživu a je pilierom pre organické hnojenie a výživu hlavne rastlín, ktoré už vyliezli obrazne povedané z pôdy a poskytuje im tú listovú výživu.

>> Uhm. Čiže vy ste už preskočili. Ja som vám chcel dať toto ako ďalšiu otázku. Produkcia. Ale nevadí. V každom prípade ako vznikla firma Rokosan, kedy vznikla a čo bola základná vízia vaša?

>> Tak už som to niekoľkokrát v médiách spomínal. Znie to dosť úsmevne, ale fakticky základnou víziou ešte v prvopočiatku, niekedy začiatkom 90. rokov bolo obchodovanie s pokroždelenými hovedzími kožami na Ukrajine a tam som sa dostal k tomu, že na skladoch jednotlivých bytunkov bolo veľké množstvo rohov a kopít, ktoré dovtedy sústreďovali bytunky na území bývalého Sovietskeho zväzu. A táto rohovina sa ďalej posúvala smerom na západ a práve západné firmy tým, že ju mleli a obohacovali o ďalšie prvky MPK, z nej vyrábali hnojivá, ktoré boli vynikajúcim produktom a predovšetkým lákavým produktom pre každý druh rastlín, pretože obsahovali vysoký obsah dusíka a hlavne keratínu.

O aminokyselinách sa vtedy ani nerozprávalo. Ja som dostal ponuku od Glávyasopromu vtedajšieho na Ukrajine, aby som im pomohol s odbytem práve rohov a kopít. A okrem iného by som povedal, že to bola nielen ponuka, ale to bola aj podmienka na to, aby sme obchodovali s tou surovinou, s ktorou sme chceli obchodovať. Čiže či som chcel alebo nechcel, musel som sa začať venovať aj riešeniu tohto problému.

Takže som navštívil vedecké knižnice. Začal som študovať, čo kde a kedy sa z tohto produktu vyrábalo. Potom sme navštívili aj výrobcov vo vtedajšom Nemecku a zistili sme, že to nie je až taký veľký problém sa dostať k hotovému produktu. Takže po prvých kontajneroch, ktoré odišli do Nemecka ako surovina, my sme začali potom už s produkciou základných druhov hnojív keratínových na báze rohoviny.

V 96 už sme mali hotový produkt na stole a v 98 už sme získali aj cenu ministra na agrokomplexe. Následne však, ako to býva zvykom, keď sa začína dariť, sa musí stále niečo pokaziť. Keď vznikol zákaz dovozu práve týchto živočíšnych odpadov do Európy, tak my sme hľadali ďalší zdroj, ktorým by sme dokázali nahradiť práve rohy a kopytá a zistili sme, že týmto zdrojom môže byť hydinové perie, kde je okrem iného aj vyšší podiel toho organického dusíka, ktorý bol obsiahnutý v tomto živočíšnom odpade.

Takže po prvotných pokusoch, po plných skúškach a po pozitívnych referenciách sme prišli na trh s tekutým aminokyselinovým hnojivom, ktoré sa vlastne od roku 2001 až 2004 začalo predávať a distribuovať na území Európskej únie.

>> Kto sú vaši najväčší zákazníci?

>> Našimi najväčšími zákazníkmi sú farmári alebo menší pestovatelia, ktorí sa venujú produkcii buď v ekologickej výrobe alebo v konvenčnom poľnohospodárstve, ktorí už získali plno referencií, ktorí majú vlastnú skúsenosť a ktorí chcú, aby ich dedičstvo, ktoré zachovávajú alebo majú zachovať pre budúce generácie a hovorím o pôde, aby sa zachovalo v oveľa kvalitnejšej forme ako doteraz.

>> Prečo vojna na Ukrajine ovplyvnila ceny hnojí v Európe alebo ešte aj ovplyvní?

>> Nie je to len vojna na Ukrajine, je to energetická globálna kríza, ktorá sa premietla cez rôzne úrovne. Či rozprávame o konflikte v Hormúze alebo rozprávame o niektorých reštrikciách v rámci Green Dealu, ktoré sa veľmi silno dotkli vlastne producentov aj syntetických hnojí v rámci Európskej únie, tak zapríčinili to, že cena tých zdrojov, ktoré sú hlavnými pri výrobe syntetických hnojív, išla výrazne nahor.

Kým circa pred rokom tá cena sa hýbala niekde okolo 300 až 350 € za 1 tonu, ak hovoríme o úrei. Dnes je na úrovni 750 a 780 € za 1 tonu. Je to veľmi široký problém a ja si myslím, že možno by sme sa mali povenovať aj reštrikciám, ktoré boli urobené zo strany Európskej únie pri realizovaní Green Dealu, kedy Európska únia, ak by som mohol ďalej pokračovať, produkuje cirka 50 miliónov ton syntetických hnojív. 20 miliónov dováža. Reštrikciami sa stalo to, že zanikli závody a zanikli podniky, ktoré produkovali 10 miliónov ton týchto hnojív. A to nie je zanedbateľná čiastka, pretože to sa premietlo potom do globálnej krízy v rámci poľného hospodárstva tým, že bol nedostatok týchto hnojív a prípravkov na ošetrovanie pôdy a rastlín a tým pádom sa zákonite zvyšovala aj cena týchto produktov.

>> Aké sú hlavné výhody organických hnojí? Dokážu v plnej miere nahradiť tie syntetické? Toto je večný boj medzi konvenčným a možno novým farmárom.

>> Ale ja by som povedal, že momentálne by sme to nemali chápať ako boj medzi syntetickými a organickými hnojivami. Mali by sme to chápať ako boj o prežitie pôdy. Hej? Toto by malo byť hlavným krédom toho, ak sa bavíme o konvenčnom alebo ekologickom poľnohospodárstve. A čo sa týka vašej otázky, na to som už párkrát odpovedal, ale veľmi rád to zopakujem.

Na základe referencií, na základe toho, že máme za sebou spústu poľných pokusov krížom krážom po svete, vieme s istotou povedať, že naše produkty, aminokyselinové produkty dokážu v plnej miere nahradiť syntetické hnojivá.

Už či je to pri ošetrení osýv alebo pri základnom hnojení a nehovoriac o listovom hnojení na Slovensku a vôbec v Európskej únii.

Ale ak by sme išli ďalej, tak v samotnom globálnom svete je dostatočné množstvo. Ak hovoríme o vedľajších odpadoch, ako sú hydinové perie, je dostatok odpadov, aby v prípade, že by nastal náhodou ten deň D, že nemáme zrazu dostatok syntetických hnojív.

Sme tu my, ktorí v plnej miere vedia nahradiť tieto hnojivá a samozrejme nie okamžite, pretože na to sú potrebné ešte ďalšie technologické dovednosti, ktoré by sme museli vybudovať, dajme tomu tú koncovku pri každom hydinovom bitúnku, pri každej kafilérii v rámci globálneho sveta, aby tá koncovka nešla už tým smerom ako doteraz — že perie sa zhodnocovalo, lebo ináč sa nedalo a ináč sme nevedeli — len do perovej mučky, ale aby sa zhodnocovalo do tých produktov, o ktorých som rozprával. Hej, si myslím, že to nie je nedosiahnuteľné.

Je tu potrebná veľmi silná politická vôľa, je tu potrebná veľmi silná zmena myslenia aj samotných farmárov a to nielen na Slovensku, ale krížom krážom po svete.

A to nie je také jednoduché. Veď viete, keď ste sám možno niekedy musel zmeniť stanovisko a tá zmena toho stanoviska z večera do rána niekedy je nemožná.

Mne to príde zaujímavé, pretože v podstate keby som sa ja mal rozhodovať medzi organickými a anorganickými alebo teda chémiou, tak by som určite ostal pri tých organických.

Teda aké majú tieto vaše hnojivá účinky na pôdu? Aké na zadržiavanie vody napríklad?

No, sú to obrovské benefity, o ktorých sa začína až teraz výrazne rozprávať, pretože ako som spomínal, to, čo máme pod nohami, je naše obrovské bohatstvo. Je to pôda, v ktorom prebieha neustály život.

My, ak tam adaptujeme alebo aplikujeme syntetiku, tá syntetika síce na chvíľu oživí tú pôdu, respektíve dá ten impulz tým mikroorganizmom, aby fungovali, aby zabezpečili pre tú rastlinu to, čo potrebuje.

Ale my našimi aminokyselinami alebo biouhlím alebo humínovými alebo fulminovými kyselinami, my zabezpečujeme tú energiu. To je komunikačný systém medzi pôdou a rastlinou.

A to je potrebné, aby si tí farmári uvedomili, lebo oni síce bojujú momentálne o to, aby z nej čo najviac vyťažili, ale často zabúdajú na to, čo po nich ostane — aká kvalitná pôda. Hej?

Ak zabijú ten život, ten bikromión, tak ako nemajú šancu, aby ju potom veľmi rýchlo oživili.

A to je potrebné si uvedomiť, pretože toto je základ aj pre také logické a gazdovské uvažovanie do budúcna.

>> Tak možno tam ide aj o peniaze, ako to je finančne oproti anorganickým.

>> Môžem povedať, že čo sa týka finančného vyjadrenia pri aplikácii našich produktov na 1 ha, sme minimálne na úrovni chemických, pardon syntetických hnojív, anorganických hnojív. Niekedy sme aj ďaleko pod tou finančnou nákladovou čiastkou.

Čo sa týka úrodnosti, sme minimálne na jednej úrovni a čo sa týka ďalších benefitov, o časti z nich som už predtým rozprával, ale stále opakujem — ak by sme to mali premeniť na drobné, ide o to, že je v hlavách tých ľudí, v strachu tých agronómov: „Čo keď bude nižšia úroda? Čo keď nedosiahneme také a také výsledky?"

Niekedy je to o prílišnom šetrení, niekedy je to možno ešte previazanosti tých reťazcov, ktoré sú tu už zavedené na trhu.

A my sme donedávna nevedeli prekonať tento reťazec — že ja ti dám hnojivá a ďalšie produkty na výživu a ochranu rastlín niekedy v januári alebo v februári a počkám si, kým mi to vrátiš po predaji úrody niekedy v septembri.

Ako pre nás menších alebo malých, ktorí sme združení aj v asociácii výrobcov organických hnojív, ktorú sme založili, tak je to často otázka prežitia.

Aj to sa dá už prekonať. Aj my sme nastúpili do toho vlaku, kedy začíname s takým bartrom, že naše produkty meníme za komodity, ktoré dopestoval ten farmár, ale potom do toho vstupujú také nuansy, že príde rýchlejší Poliak alebo Rumun, ktorý nás predbehne, ktorý možno skôr presvedčí toho farmára.

To sú skôr také už úsmevné príbehy, len existujú, hej? Existujú, determinujú potom naše konanie. Determinujú naše výsledky v konečnom dôsledku aj množstvo predaných produktov, ktoré máme — o ktoré máme záujem, že by sme ich predali na tom trhu.

>> Takže slovenskí farmári v princípe sú pripravení prijímať tieto organické hnojivá. Nebrzdí ich trošku legislatíva?

Určite ako samotný systém, ktorý je zavedený v Európskej únii. Európska komisia prijala už rôzne opatrenia. Donedávna len vo fiktívnom vyjadrení podporovali toto naše úsilie alebo úsilie, ktoré venujú producenti organických alebo bioproduktov, bioprípravkov, pardon.

Tieto opatrenia, ktoré boli vypracované, spočiatku mali nahrádzať len kvázi edukatívnu činnosť. A tá edukatívna činnosť smerovala k tomu, aby sme čo najviac farmárov, čo najväčšie publikum vlastne oboznámili s tým, čo produkujeme.

Až postupom času vznikli opatrenia, ktoré chvalabohu nás trošku viac posúvajú do popredia a že vieme na tom aj zarobiť.

Ale sú tu potom také uzusy, ako je prijatie nejakého opatrenia na úrovni Európskej komisie a tieto opatrenia sa niekedy dosť ťažko premietajú do národných politík.

A tu vidíme rozdiel. Akým spôsobom? Spomeniem jeden základný rozdiel.

Existuje také niečo ako je celofarmová ekoschéma. Celofarmová ekoschéma — v skratke a jednoducho vysvetlené — podporuje producentov, takých ako sme my, ktorí vyrábajú takéto prípravky na ochranu a výživu rastlín a pôdy a tieto by mala svojimi dotačnými politikami v rámci celofarmovej ekosachémy podporiť.

Tak je tu taká nejaká nezmyselná nerovnosť medzi Maďarskom a Slovenskom. Práve na tejto dotačnej listine — v úvodzovkách — v Maďarsku sme. Naše produkty sú tam zavedené, ale na slovenskej scéne poľnohospodárskej bohužiaľ nie sme zavedení.

Takže ja ani nie som už veľmi prekvapený, lebo fakticky nejakých tých 30 rokov, čo pôsobím v tejto branži, sa stretávam možno každý deň s tým, že doma je ťažko byť prorokom.

Ale napriek tomu bojujeme. Napriek tomu si myslím, že už máme dosť veľa argumentov na to, aby sme aj naše ministerstvo presvedčili o tom, že tam patríme.

>> Dobre, poďme na praktickú otázku.

Má Slovensko dostatok zdrojov na výrobu organických hnojí?

>> Určite, určite.

Kapacitne ich je dostatok. S tým, že ešte by som rád ozrejmil divákom akým spôsobom sa vlastne vyrábajú syntetické alebo anorganické hnojivá a čo je potrebné na výrobu 1 t amoniáku. Ide o obrovské množstvo zemného plynu.

Je to 1150 m³ zemného plynu na výrobu jedného 1 t amoniáku, ktorý sa ďalej potom spracováva a prelieva do rôznych výrobkov.

Ak my hovoríme o tom, že Slovensko spotrebuje nejakých 5 miliárd m³ zemného plynu ročne a z toho nejakých 15% spracováva Duslo Šaľa na hnojivá a aj na rôzne iné drogistické alebo chemické produkty.

Tak ja si myslím, že náhradou za chemické hnojivá, keby sme prišli s našimi produktami a keby sa stalo to, že bude mať Duslo problém s plynom, tak by sme vedeli Slovensku ušetriť tých možno 10 až 15% spotreby zemného plynu.

Slovensko má dostatok surovín. Či je to živočíšny odpad, ktorý spotrebovávame my, alebo sú to iné odpady, či už komunálny, z ktorého sa vyrába, alebo biologický, z ktorého sa vyrába biouhlie, alebo sú tu huminové kyseliny, baktérie, rôzne biostimulanty, ktoré fungujú v rámci našej asociácie a ktoré spotrebovávajú rôzne druhy odpadov. V konečnom dôsledku tých odpadov je na Slovensku toľko, že by sme postupom času vedeli nahradiť kompletný dopyt po základných hnojivách, ako aj po listovom hnojení.

Okrem iného, okolo nás, či už v Poľsku alebo v Maďarsku, je dostatok surovín, aby sme vedeli importovať hydinové perie a potom vyrábať to, o čom som rozprával.

>> Hm. Výborne. Čo by Slovensko malo urobiť? Alebo slovenský štát mal urobiť, aby sme boli potravinovo sebestační, podľa vás?

My väčšinu svojho času venujeme fakticky nášmu poslaniu, lebo už to nie je ani o vyžrebovaní. Niekedy sme si kladli otázku, preboha, prečo sme v takom ťažkom biznise, ktorý sa tak ťažko láme, ťažko zarábame, pretože musíme presviedčať. Je to niekedy asi zifovská robota.

My napríklad po Afrike alebo po Ázii chodíme s víziou a misiou toho, že my z každej krajiny vieme urobiť krajinu sebestačnú vo výrobe práve týchto produktov, o ktorých som rozprával. V konečnom dôsledku to smeruje k potravinovej bezpečnosti. Za ďalšie smeruje k tomu, že sa zvyšuje zdravie obyvateľstva a nehovoriac o ostatných enviromentálnych aspektoch.

Prezidenti alebo ministri, s ktorými rokujeme, či už v Afrike, v Ázii alebo na iných kontinentoch, to plne chápu, pretože pre nich sú hnojivá veľmi dôležité. Afrika je prevažne producentom alebo pestovateľom a je to základom ich priemyslu v každej krajine. Fakticky sa poľnohospodárstvu venuje možno od 50 do 80% obyvateľstva. Čiže oni si veľmi dobre uvedomujú, čo pre nich znamená výživa pre pôdu alebo rastliny.

A okrem Nigérie tam nikto neprodukuje hnojivá v takom rozsahu ako pán Dangote v Nigérii. Čiže my z každej krajiny, a to hovorím aj v rámci Európskej únie, vieme urobiť sebestačnú práve vo výrobe takýchto hnojív, čo je obrovský benefit. To je neskutočné súčasné zlato, ktoré si málokto uvedomuje a možno sa to neprávom posúva do úzadia. Ale ja rozprávam o tom, že ak ideme my podporovať ako štát energetiku alebo problém, ktorý je v energetike, mali by sme takou istou mierou na takej istej linke podporovať aj producentov domácich organických hnojív alebo minerálnych hnojív.

Pretože v opačnom prípade je to krátkozraká politika.

>> Jasné. Pripravujete nejaké inovácie?

>> Samozrejme. Akože my sme ľudia, ktorí neradi spia na vavrínoch a fakticky každý rok prichádzame s nejakou novinkou. Takže aj teraz pripravujeme inovácie. Aj teraz by sme veľmi radi využili najmodernejšie poznatky, či už v oblasti biotechnológií alebo spracovania ďalších odpadov.

Nehovoriac o tom, že mi to momentálne nejako evokuje to spájanie, hej? Aj vzhľadom na to, že my sme už realizovali nejaké spoločné výskumy v rámci asociácie výrobcov organických hnojív. A aj pre mňa samotného to bolo prekvapením, ako sme my dokázali participovať a akú symbiózu sme mali s rôznymi druhmi hnojív, ktoré sa v rámci asociácie produkujú.

>> A vyvážate aj do zahraničia?

Áno, vyvážame aj do zahraničia. Vyvážame hlavne do Afriky a našim veľkým odberateľom je v súčasnosti aj Čínska ľudová republika.

Ak by sme rozprávali o trhu s organickými hnojivami a ak by sme sa mali dotknúť toho, ako sa ten trh vyvíja, tak nejakým takým vzorom si myslím, že by mala byť aj Ázia, zvlášť Čínska ľudová republika.

A je to paradoxné. Prečo? Pretože prílišným veľkým preferovaním a použitím syntetických anorganických hnojí vlastne dospelí k tomu, že si zdegradovali, úplne zničili pôdu, zničili ten mikróbióm, zničili mikroživiny.

Tu by som chcel podotknúť na porovnanie jeden základný fakt. Kým na Slovensku je aplikácia anorganických hnojí niekde od 300 do 500 kg na 1 ha, v Číne to tvorí od 2000 až po 3500 kg na 1 ha. Čiže oni si uvedomili to, že tú pôdu zničili a teraz začína nejaký regres, nejaký revitalizačný proces.

Takže ak hovoríme o nejakom rýchlom naštartovaní biobiznisu alebo produkcie ekologických produktov, tak jednoznačne môžeme hovoriť o tom, že ten proces sa naštartoval zvlášť v Čínskej ľudovej republike. Z celkového toho koláča, lebo tento biznis tvorí nejakých 13,9 miliárd dolárov ročne, ak by sme išli do nejakého finančného vyčíslenia. Ráta sa, že v roku 2030 by to malo byť niekde na úrovni 33 miliárd a samotná Čína z toho balíka má nejakých 38%. Čiže je to výrazný posun aj v hlavách.

Ale čo by som chcel podotknúť, veľký krok a veľká vďaka patrí predovšetkým vláde, ktorá pochopila, že ak nebudú podporovať regeneráciu a detoxikáciu pôdy ako to národné bohatstvo, ktoré majú v rukách, im môže zmiznúť medzi prstami.

>> Fúch. Ako raste váš podnik za posledné tri roky?

No, tu by som povedal, že som až príliš sklamaný. Práve tieto globálne okolnosti, o ktorých som rozprával, a viete veľmi dobre, že momentálne je človek dopovaný každý Boží deň rôznymi informáciami a zvlášť aj touto informáciou. Tak som si myslel, že práve to povedomie o tejto kríze a o týchto problémoch, o ktorých som teraz rozprával, že viac podnesie aj farmárov k tomu, aby sme boli výrazne zastúpení na ich parcelách, aby nás viac aplikovali.

Musím povedať, že farmár je veľmi zvláštna osoba. Je konzervatívny. Ak sa náhodou zvýši cena hnojív, tak on čaká. Čaká, lebo nevie, čo bude, nevie, či bude nakupovať alebo nebude nakupovať, čo bude pestovať, ako to bude na budúci rok klasifikované. Čiže snažili sa farmári k tomu pristupovať skôr obozretnejšie a aj u nás sa to nejako zvážne neprejavilo na tom, že by tie predaje rástli nejakým šialeným rastom.

>> Tak uvidíme do budúcna, lebo naozaj sa priostruje. Aké sú najväčšie prekážky podnikania na Slovensku, čo ste zažili?

Prekážky podnikania na Slovensku. Dalo by sa rozprávať o viacerých, ale možno tá najpodstatnejšia je byrokracia. A za ďalšie nie je tu stabilita, čo sa týka nejakého kontinuálneho rastu.

Je tu neustála zmena nejakých vyhlášok a v ostatnom čase si myslím, že je tu až aj dosť veľké zaťaženie práve pre poľnohospodárstvo zo strany štátnej správy.

To by sa malo nejakým spôsobom odbremeniť, ale tá hlavná prekážka je v našich hlavách. To je ťažko odstrániteľné, pretože tu by sme museli začať s výchovným procesom a ten výchovný proces — súčasné školstvo je niečo šialené.

Ako ja obdivujem ľudí, ktorí tam pôsobia a dokážu sa v tom pohybovať, že v tom ešte nájdu aj svoje poslanie.

V súvislosti s tým, myslíte si, že organické hnojivá budú — čo ja viem — o 10 rokov bežným štandardom?

Ja by som chcel poukázať na myšlenie a realizáciu nejakej predvídavosti v Maďarsku. Pôsobíme tam už dlhší čas. Oni sa presvedčili o tom, že naše hnojivá majú fakt grády a že môžu veľmi radikálne vplývať na všetky tie benefity, o ktorých som rozprával.

A vrátim sa znova k tomu, čo som predoslal, že oni sa dokonca snažia dostať práve referencie o týchto našich hnojivách a vôbec to poslanie pôsobiť v ekologickom pestovaní do osnov.

Ako si myslím, že ak my nebudeme práve v týchto intenciách alebo obdobných pokračovať, jednoducho my si nedokážeme vychovať v tom krátkom životnom príbehu toho človeka. Ak to začína a začneme neskoro, tak už nikdy.

K tomu, aby on rozmýšľal tým spôsobom, ako rozmýšľame my — že ak sa budem zdravo stravovať, tak budem zdravo aj žiť.

A zase na druhej strane, viete, ono nestačí, že budem len ekologicky pestovať, hej? Tu prichádza do toho reťazca niekoľko ďalších stimulov.

Mali by sme mať potom aj tie bielkoviny, ktoré sú z hoväzieho, bravčového a hydinového mäsa — potom chované na probiotikách a nie na toxínoch. Mali by sme potom aj tú vodu, ktorú máme v pôde — mali by sme ju saturovať potom nie toxínmi alebo nejakými prípravkami alebo glyfosátmi, o ktorých sa dosť veľa teraz rozpráva a je to jedno s druhým.

Sú tu plasty, sú tu rôzne iné okolnosti, ktoré nám ten reťazec znehodnocujú, hej?

To by som chcel poukázať — že aj tie ministerstvá, aj tie štátne inštitúcie, aj tie ústavy, akože oni sa nemôžu hrať na jednom piesočku. To musí byť jednotný model a musíme mať potom to svetielko v tuneli jasné a musí byť jasné pre všetkých.

>> Ak by sa geopolitická situácia ešte zhoršila, bude Slovensko sebestačné v rámci?

No ja by som to znova len potvrdil, pretože ak by sme išli tou našou líniou, tak si myslím, že vedeli by sme to zachovať.

A je tu ešte jeden taký paradox, že my sme presviedčali farmárov o tom, že tí, ktorí nechceli ísť v našich šľapájach od začiatku — a je to veľká pravda — že viete, môžete nás odskúšať asi takým spôsobom, že dávate teraz dajme tomu ako príklad uvediem — 100 kg na 1 ha a tým, že pridáte naše, tak môžete znížiť tú dávku tých syntetických alebo anorganických hnojív a oni to aj pochopili, my sme to mali odskúšané, čiže nič sme neriskovali.

Ale chcem tým povedať, že aj symbiózou toho konvenčného aj toho inovatívneho určite by sme vedeli nahradiť na 100 % výživu a ochranu rastlín na Slovensku.

Má podľa vás Európska únia dobrú stratégiu v poľnohospárstve?

No v ostatnom čase sa to trošku dosť výrazne zmenilo. Ja sa priznám, že v čase, keď sa pretraktovali tie myšlienky ohľadom pestovania alebo produkcie v ekologickom poľnohospodárstve, tak my ako asociácia výrobcov organických hnojí sme to prijali s potešením.

Avšak časom sme boli znechutení z tých opatrení, ktoré nám nepasovali do našej politiky a do nášho gazdovského zmýšľania. A nechcem sa k tomu vracať alebo tu rozoberať nejaké problémy, ktoré sa v ostatnom čase až príliš pertraktovali.

Tá politika v niektorých ohľadoch je strašne diskriminujúca, je ubíjajúca a v určitých odvetviach, ako je zákaz chovu hoväzieho dobytka a rôzne tie opatrenia ohľadom tvorby metánu a tak ďalej.

Akože to — ja osobne si myslím — že v niektorých prípadoch to nepasovalo do karát ani do presvedčenia tých ľudí, ktorí o tom hlasovali alebo za to hlasovali. Často išli asi len v tej politickej línii, že je to nutné presadzovať, tak to budeme presadzovať.

Boli prijaté opatrenia ohľadom pomoci alebo ohľadom zlepšenia produkcie a implementácie produktov, ktoré vyrábajú producenti organických hnojív a hľadania alternatívneho riešenia v súčasnej dobe pri náhrade za anorganické alebo syntetické hnojivá.

Nehovorím, že vymysleli dieru z koláča. Nehovorím, že je to spasiteľné to, čo oni urobili alebo čo Európska komisia dokázala urobiť.

Ale na druhej strane, čo sa podarilo presadiť aj našim lobistom práve na zasadnutiach Európskej komisie — je ten základný fakt, že bude väčšia podpora pre takých producentov, ako sme my. Bude podpora a bude aj usmernenie vo vzťahu k farmárom, že nás budú hľadať a že nás možno omnoho viac budú kupovať ako doteraz.

A pre každú krajinu bolo vyčlenených niekoľko miliónov eur, aby sa to už v najbližších mesiacoch mohlo následne aj realizovať. Myslím, že ide o balík nejakých 516 alebo 530 miliónov €.

Nehovorím, že je to spasiteľné, ale ja hovorím o tom, že je potrebné nejako začať. Je potrebné nás dostávať do povedomia, je potrebné presadzovať tie biobázové a nízkouhlíkové hnojivá, pretože ako som na začiatku povedal — aj vy ste to konštatovali — že v tom treba hľadať zmysel a budúcnosť toho poľného hospodárstva z globálneho hľadiska, lebo ak si zabijeme zem, zabijeme si vlastnú kuchyňu.

>> Áno. Áno.

Tak hovorí sa, že budúce vojny budú nielen o energie, ale aj o potraviny. Myslíte si, že do toho reťazca, ako je ropa trebárs, sa zaradia aj hnojivá?

No ja si myslím, že určite, pretože sú nevyhnutným predpokladom pre produkciu — vyššiu produkciu tých komodít, ktoré sa pestujú a ktorým sa vlastne nasycuje národ alebo ľudstvo.

A nemusíme chodiť ďaleko. Všetci máme YouTube alebo máme internet. Teda vieme veľmi dobre, že napríklad na severe Nigérie sú každoročne obrovské vojny o jednak o úrodu alebo o vodu alebo o pôdu.

To som vypichol len tento región, ale takýchto regiónov vo svete je viac a viac. A ono sa veľmi ľahko môže stať, že sa s týmto stretneme aj v Európe.

>> Povedal Štefan Sejke, spoluzakladateľ spoločnosti Rokosan. Ďakujem veľmi pekne za návšťu štúdia a za rozhovor.

>> Takisto vám ďakujem a prajem všetkým divákom pekný deň.