7 dní v kocke: Fico ide do bitky, na ktorú nemá muníciu

Sedem dní v kocke.

Fico ide do bitky, na ktorú nemá muníciu.

V rubrike Sedem dní v kocke zo dňa 11. septembra 2026 komentujeme štyri hlavné témy týždňa.

Ficovo kladivo.

Starý konflikt medzi Ficom a Žilinkom smeruje do finále. Premiér udrel na generálneho prokurátora a dal mu na výber: buď odíde, alebo bude odídený.

Ficov úder je v istom zmysle protiofenzíva. S konfliktným, tvrdokritickým protivládnym kurzom začal Žilinka. Podľa okolností to prišlo po tom, čo Fico presadil ponuku na doživotnú rentu pre Žilinku výmenou za jeho predčasný odchod do dôchodku. V Žilinkovom prípade na bicykel.

Treba však dodať, že Ficov protiútok je prehnaný. Tlak na zosadenie generálneho prokurátora je vážny zásah do delby moci a do pravidiel hry. Vyžaduje si vážne dôvody a tie Fico neukázal. Ukázal len motívy, snahu mať svojho generálneho prokurátora. To nestačí.

Fico tvrdí, že dôvodom sú nové zistenia v kauze Pčolinského, ktoré vraj kompromitujú prokurátorov Lipšica a Kysela, pričom Žilinka s tým nič nerobí. Zrejme ide o polopravdu.

Kto pozorne sledoval tlačovú konferenciu Fica, musel si všimnúť jednu podstatnú vec. Fico priznal, že výzvu na odchod Žilinku mali na stole dlho. Zaoberali sa ňou opakovane. Nové je len to, že ju konečne ukázali. Rozhýbali sa.

Môžeme predpokladať, že výzva vznikla dávnejšie v čase, keď prokuratúra začala tlačiť na stíhanie Ficových ľudí. Napokon aj o tom Fico hovoril ako o jednom z dôvodov. Išlo o stíhanie šéfa úradu vlády Gedru, prípadne o stíhanie Ficovho advokáta Chabadu.

Dvaja prokurátori zo Žiliny minulý rok obvinili vedenie prokuratúry, že neprimerane zasahovalo do trestného konania údajne so zámerom urýchliť stíhanie Gedru a Chabadu. Žilinka odpovedal, že chcel len zabrániť prieťahom alebo nečinnosti prokuratúry.

Samozrejme, Fico má právo brániť svojich ľudí alebo kritizovať vedenie prokuratúry. Námetov má dosť.

Prokuratúra si s veľkým rozbehom strelila vlastný gól, keď chválila exministra Naďa ako dobrého hospodára. Hoci Nať rozdával zbrane Ukrajine v rozpore s ústavou MIGY a v rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenska, systémy S300 bez náhrady. Verejne ho za to chváliť, to bola zo strany prokuratúry nechutná politická nadpráca.

Ako politická nadpráca vyzerala aj snaha Žilinku preverovať dve skúšobné kamery pôvodom z Ruska a živiť tým prehnanú hystériu, ktorú rozpútalo Progresívne Slovensko.

Lenže jedna vec je kritika, druhá vec je snaha odstrániť generálneho prokurátora. Na to Fico nemá dosť silné zbrane.

Takmer všetko, čo Fico vyčíta Žilinkovi, má chabé základy.

Začnime pri koreni, pri výhradách k Žilinkovi počas vlád Olano, keď sa vo veľkom zneužívala NAKA, špeciálna prokuratúra a preventívna väzba na stíhanie vnútorného nepriateľa.

Je pravda, že Žilinka sa verejne neozýval s kritikou, keď sa preventívna väzba využívala na vynucovanie spolupráce a udaní alebo na teatrálne vykazovanie výsledkov pri plnení sľubov Matoviča. No nie je pravda, že Žilinka nekonal.

Prokuratúra bola po roku 2021 aktívna pri stíhaní čurilovcov. Keď to vyrušilo prezidentku Čaputovú, zavolala si na koberec Žilinku. Radila stíhanie Čurilovcov prehodnotiť. Žilinka však neuhol. Nezľakol sa ani Čaputovej, ani ministrov Naďa a Mikulca a nezľakol sa ani väzobných praktík NAKA a Lipšica, ktoré boli namierené aj na vedenie prokuratúry.

To isté platí o nových výhradách Fica zo septembra 2026 pri kauze Pčolinského. Fico to uvádza ako hlavný dôvod, ktorým pretiekla trpezlivosť s prokuratúrou.

V skratke: médiá upozornili na úradný dokument z decembra 2020. Dokument ukazuje, že námestník riaditeľa SIS Beňa, zastupovaný advokátom Lipšicom, sa rozhodol priznať a spolupracovať s NAKA. Vyšetrovateľom a prokurátorovi Kyselovi priznal, že zobral úplatok 40 000 € za to, že SIS nebude pracovať na Zoroslavovi Kollárovi. Tvrdil aj to, že sumu je ochotný vrátiť.

Tento úradný záznam dokazuje, že pôvodne Beňa v rámci spolupráce s NAKA priznal úplatok len pre seba. Nespomínal nič o tom, že sa mal podeliť s riaditeľom SIS Pčolinským. Kauzu otočil proti Pčolinskému až neskôr.

Výpovede kajúcnika Beňu si teda protirečili. NAKA a špeciálna prokuratúra to vyriešili tak, že na pôvodnú výpoveď Beňu zabudli. Nedali ju do spisu, zrejme preto, aby neznižovali dôveryhodnosť Beňu, ktorému sľúbili nízke tresty výmenou za údania, a potom preto, aby si nekomplikovali stíhanie Pčolinského.

Zároveň sa ukázalo aj to, že prokurátor Kysel navrhol súdu, aby sa zastavilo stíhanie Beňu v kauze Pčolinského. Hoci táto kauza je hlavne Beňová. Bol to Beňa, kto prevzal úplatok od Maka a ten od Zoroslava Kollára. A bol to Beňa, kto sa s úplatkom ďalej delil a pracoval na zadaní od Zoroslava Kollára.

Fico vyčíta Žilinkovi, že tieto nové zistenia o nedôveryhodnosti Beňu a zamlčaní úradného záznamu nerieši, lebo Lipšic a Kysel ďalej pracujú na Generálnej prokuratúre.

Práve v tomto však Ficov krik stojí na vode. Nie je pravda, že vedenie Generálnej prokuratúry nekoná. Koná.

Generálna prokuratúra po nových zisteniach podnikla tri veci. Začala preverovať, či prokurátor Kysel pri krytí Beňu nezneužil právomoc verejného činiteľa. Vzala Kyselov prípad a krajský prokurátor stiahol Kyselov návrh na zastavenie stíhania Beňu v korupčnej kauze. Inými slovami, snaha Lipšica s Kyselom urobiť z prevažne Beňovej kauzy Pčolinského kauzu sa komplikuje. Súdy ďalej riešia všetky otvorené prípady Makov, Beňov aj Pčolinského.

A tak to má byť.

Generálna prokuratúra v tejto veci zakročila proti Kyselovi ešte pred Ficovou výzvou na odchod Žilinku. Ak si to v smere nestihli všimnúť, tak urobili chybu.

Pokiaľ ide o vecnú stránku sporu, Ficova munícia je slabá. To isté potom platí aj v politickej rovine. Tá je v tomto spore asi najdôležitejšia.

Konflikty medzi vládou a prokuratúrou sú bežné. Žilinka si ich zažila aj za Matoviča, aj za Hegera, aj za Fica. Menej bežné sú snahy vlády odstaviť a vymeniť generálneho prokurátora. Delba moci sa má rešpektovať. Generálny prokurátor má mandát na sedem rokov.

Ak toto pravidlo padne a každá vláda si zmení zákony a vedenie prokuratúry podľa vlastného vkusu, bude to horší stav ako ten dnešný.

Motívom Fica a jeho poradcov Petra Lintneho môžeme rozumieť. V septembri 2027 sú voľby. V decembri 2027 sa končí Žilinkov mandát. Nová vládna moc dostane darček: vybrať si hneď na začiatku nového generálneho prokurátora.

Ak budú vládnuť progresívci s ich vlastným generálnym prokurátorom, Smer bude v strese a nielen politickom, ale aj trestnoprávnom. Preto to skúšajú s výzvami na predčasný odchod Žilinku.

Hra sa však skončila krátko po Ficovej výzve. Žilinka odkázal, že dobrovoľne neodíde. Koniec.

Dobojované, lebo ak by ho demontovali zmenou zákona, to isté môže po voľbách urobiť nová vládna väčšina. Už bez kriku, že by to bol neprijateľný precedens. Smeru potom môže hroziť, že bude spomínať na Žilinku ako na zlatú éru poriadku.

Prípad Kotlár.

Pri prokuratúre ostaneme aj v druhom bode prehľadu.

Prípad Kotlár.

Pri prokuratúre ostaneme aj v druhom bode prehľadu.

Zástupca generálneho prokurátora Kandera zrušil stíhanie Petra Kotlára. Vec vrátil na začiatok. Je to dobrá správa, pretože stíhanie antivaxera Kotlára za šírenie poplašnej správy bolo od začiatku absurdné.

Na tejto veci nie je zaujímavý ani Kotlár, ani trestné právo, ale kontext. Sledovali sme to, čo sa dlho popieralo: politické zásahy do verejnej debaty o bezpečnosti vakcín.

Trestné oznámenie na Kotlára neprišlo z prostredia vedcov či lekárov. Prišlo z politického prostredia zo SAS. Podal ho poslanec a propagátor plošného očkovania proti covidu Tomáš Salaj. Ten istý Salaj, ktorý podal podnet aj proti molekulárnej biologičke Sone Pekovej v tej istej veci, analýze mRNA vakcín. Bol to trápny pokus zasiahnuť do diskusie o nových mRNA vakcínach politicky a následne trestnoprávne. Príznačné.

Ak by tento trápny pokus vyšiel, znamenalo by to, že spochybňovanie bezpečnosti nových vakcín môže byť trestné. Žalobcom by bol politický dozor, nie hlas vedy, ako sme to roky počúvali. Hlas vedy sa totiž po nových zisteniach akosi odmlčal. Antony Fauči, donedávna hlava americkej pandemickej politiky, odmietol vypovedať pred kongresom. Využil ústavné právo nevypovedať o vlastných zločinoch.

Na slovenskom prípade s Kotlárom je zaujímavé práve to, ako sa to s kontextom posúvalo. Scéna sa celkom otočila.

Odhliadnime teraz od toho, že Kotlár to preháňa alebo že je argumentačne slabý. To nie je podstatné. S preháňaním a argumentačnou slabosťou mala problém aj druhá strana. Tá, ktorá sa tvárila ako osvietená.

Keď ľudia ako Kotlár začali s kritikou pandémie a nových vakcín, vyzerali ako konšpirátori. Hovorili, že nový koronavírus má laboratórny pôvod. Hovorili, že nové vakcíny obsahujú nielen gény mRNA, ale aj hybridnú DNA z vírusu a baktérie. A hovorili aj to, že takéto nové a narýchlo testované vakcíny majú pochybný bezpečnostný profil. Pôsobilo to ako konšpirácie.

Naopak, hlasy ľudí ako Salaj, ktorí radili plošne očkovať novými vakcínami malé deti, vyzerali ako tie perspektívne, tie, ktorým patrí budúcnosť.

S pôvodnými pomermi síl sa to otáčalo už počas pandémie a očkovacích kampaní. Vedci rýchlo zistili, že plošné očkovanie proti covidu nepovedie ku kolektívnej imunite. Padlo to, lebo nové vakcíny proti covidu nebránia šíreniu infekcie ani ochoreniu. Zistili aj to, že mRNA technológie môžu spôsobovať trombózy alebo zápaly srdcového svalu, prípadne iné nešpecifické neznáme zápaly. Teda nové vakcíny neboli ani tak účinné, ani tak bezpečné, ako hlásila kampaň „Vakcína je sloboda".

Vedci radili zúžiť sezónne očkovanie novými látkami len na rizikové skupiny, čiže radili opak toho, čo hlásal Salaj, keď chcel plošne očkovať malé deti.

V čase preklápania pomerov síl prišli na scénu Kotlár s Pekovou a ich analýza mRNA vakcín. Peková zistila, že všetky skúmané vzorky obsahovali častice DNA. To podľa nej mohlo spôsobovať toxicitu, zápaly a v krajnom prípade aj oslabenie protinádorovej imunity.

V tomto čase Salaj podal podnet aj na Kotlára, aj na Pekovu. Už to nebol víťazný pochod. Bola to skôr defenzíva, snaha potlačiť kritikov. Polícia začala stíhať Kotlára za šírenie poplašnej správy. V septembri 2026 to prokuratúra zastavila a vrátila vyšetrovateľovi.

Zhodou okolností to prichádza v čase, keď sa to s kontextom preklápa. Faučiho poradca priznal, že klamali vládu o pôvode pandémie. Snažili sa zakryť stopy o laboratórnom pôvode nového koronavírusu. Viedli by totiž ku génovým inžinierom okolo Faučiho, ktorí v zahraničí financovali laboratórne zásahy do génov vírusov.

Zároveň sa ukázalo, že Fauči v osobných poznámkach pripúšťal laboratórny pôvod pandémie. No radil potláčať tých, ktorí na to upozorňovali, alebo odmeňovať tých, ktorí si modelovali názor podľa zadaní autorít, úradov a médií. A predovšetkým vedci dnes prichádzajú s desiatkami štúdií, ktoré varujú, že nové mRNA vakcíny môžu spôsobovať dlhodobé zápaly, zhoršovanie starších zdravotných problémov a preťažovanie imunity.

Na tomto preklápaní kontextu je zaujímavé, že ho postrehla len menšina ľudí. Tí, ktorí čerpajú informácie z viacerých zdrojov. Väčšina, ktorá je konzumentom informácií z televízie a progresívnej tlače, o Faučiho mlčaní, o priznaní jeho poradcu či o nových výskumoch vakcín, netuší nič. A to málo, čo k nim prenikne, vysmejú ako konšpiráciu, lebo tak boli naučení.

Niektorí sú stále presvedčení, že ľudia ako Kotlár či Peková patria pred súd, za to, že narúšali pokoj ich myslí. Nesnažte sa ich budiť a otravovať pravdou o kauze Fauči. Poškriabú si plugin na ramene a budú to brať osobne. Z ich pevného jadra možno ešte aj dnes vyvesia vlajočku „Fully vaccinated to protect you" – Plne zaočkovaný, aby som vás chránil.

Toľko k dileme, či to najviac preháňal Kotlár alebo tí druhí.

Úpadok gramotnosti.

Ak máte dojem, že ľudstvo v 21. storočí nie je na vrchole intelektuálnych síl, zaujme vás prieskum PISA 2025. Meral zručnosti 15-ročných žiakov v krajinách OECD a dopadol zle. Najhoršie od začiatku meraní, aspoň pri matematike a čítaní. Najviac sa už dlhodobo prepadáva schopnosť čítať s porozumením. Asi to môžeme nazvať kríza gramotnosti.

Pôvodným významom slova gramotnosť je schopnosť čítať a písať s porozumením. V tomto sledujeme globálny prepad. Deti nevedia pochopiť texty. Okrem toho zaostávajú aj v matematike.

Výnimky sú na východe. Prvá päťka krajín s najlepšími školskými výsledkami vyzerá takto: Singapur, Čína, Taiwan, Japonsko, Južná Kórea. Presné poradie sa mierne obmieňa podľa výsledkov v čítaní, matematike a v prírodných vedách.

Naopak, Európa a západ zaostávajú. Povedané na rovinu, osprostievajú. Trendy sa už niekoľko rokov týkajú aj Slovenska, hlavne v kategórii čítanie. Pozitívne je však to, že na Slovensku sa darí zužovať najslabšie skupiny a rozširovať tie najlepšie.

Experti tvrdia, že hlavným dôvodom krízy gramotnosti sú digitálne technológie a online siete, ktoré ľudí vychovávajú k povrchnosti a mentálnemu úpadku. Niečo na tom bude, no ako hlavné vysvetlenie to neobstojí. Digitálnu éru zažívajú aj v Japonsku a ďalších ázijských krajinách, ktoré sú na tom v porovnaní s Európou celkom dobré.

Navyše digitálne technológie sú len nosič. Ak má niekto denne pod nosom čítačku kníh a hltá jeden román za druhým, je na tom dobre. A dobre je na tom aj ten, kto si predpláca a denne sleduje kvalitné online médiá. Najhoršie sú na tom tí, ktorých uspokojuje digitálny odpad, čo sa im nanucuje zadarmo. Tých je väčšina, hlavne medzi deťmi.

Myslíme si, že hlavným dôvodom, prečo ľudia strácajú schopnosť čítať, je kríza výchovy na troch hlavných úrovniach: v rodine, v škole a v médiách. A ústup od konzervatívnych pravidiel k inovatívnym, liberálnym.

Prieskum OECD ukazuje, že najlepšie sú na tom štáty, kde výchova ostala tradičná. Pokojne ju nazvime autoritatívna. Ak má na dieťa prísne nároky rodina, škola a neskôr aj spoločenská mediálna osveta, výsledky sú nadpriemerné.

Konzervatívny západ kedysi fungoval dobre.

Výchova v rodine bola prísna, v škole náročná a úlohou médií – od rozhlasu cez televíziu – bolo okrem informovania šíriť osvetu. Mediálny obsah mal úroveň a hodnotu.

Inovatívny západ potom stavil na experiment s voľnejšou výchovou v rodine či s liberálnejšou výchovou v škole. Skúšali sa moderné pokrokové prístupy v štýle škola hrou, voľnosť v osnovách, nijaký tlak. Pri vysokonádpriemerných žiakoch to možno funguje. Vyniknú v tom, čo ich baví. Pri väčšine nie.

Pokiaľ ide o spoločenské mediálne prostredie, tam sa to načisto zvrhlo. Počúvanie rádia za volantom je len pre tých najodolnejších. Večerné sledovanie televízie sa vylučuje spokojným spánkom a obsah médií sa delí na dve skupiny: na propagandu postavenú na šírení strachu alebo na tupú, návykovú a zúfalopovrchnú zábavu s prevahou násilia a hluku. Výnimky s kvalitnou ponukou existujú, lenže spravidla nie sú v centre pozornosti. Náročné publikum je menšinové.

Na agresivite online sietí je zradné, že zasahuje aj do prvých dvoch oblastí – do výchovy v rodine a v škole. Na domáce povinnosti a domáce úlohy nie je čas. Prednosť majú smartfóny. Tie dnes vychovávajú deti a vychovávajú ich k tomu, na čo sú určené – k chorobnej závislosti na nízkom bezplatnom obsahu.

V Ázii, kde sa v rodine aj v škole stále vyžaduje disciplína, sa s tým darí bojovať aspoň trochu. V Európe sa tomu darí menej. Jednou zo svetlejších výnimiek je Anglicko. Tam je ešte stále pánom učiteľ, nie Fagan. Úlohou anglického žiaka je navliecť sa do predpísanej rovnošaty, rešpektovať pravidlá a učiť sa.

Jednoducho – v konzervatívnych rodinách a školách sa dosahujú lepšie výsledky ako v tých pokrokových. To hovorí veľa aj o riešení.

Aby to nevyznelo pesimisticky, pre čitateľov stránky Marker zvyknutých na dlhšie texty máme dobrú správu. Žijeme v dobe, kde sčítaní ľudia vynikajú nad ostatnými oveľa viac ako v minulosti. Lebo ako hovoril Mark Twain, človek, ktorý nečíta, nemá nijakú výhodu oproti človeku, ktorý nevie čítať. Alebo z opačného konca – kto číta, má náskok. Veríme, že čitateľské a diskusné komunity ako tie pri Markeri sa udržia a budú rásť.

Alternatíva pre Európu.

Na záver si doprajeme ešte jednu príjemnú správu. Veľké víťazstvo AfD v Sasku-Anhalsku a veľkú porážku Merkelovej CDU. Nejde len o regionálne úspechy. Národná strana AfD vedie aj v celonemeckých prieskumoch zaslúžene. Keď klasické strany prestanú zastupovať záujmy Nemecka a Nemcov, musí sa presadiť alternatíva. Také sú vyššie nepísané zákony.

S pokusmi lámať a prevychovávať Európu to zašlo ďaleko. Nemcom sa nanucovala zvrátená politika od otvárania dverí migrantom cez dúhové experimenty a zápas s klímou až po vojnové kampane a zákazy mierových rokovaní. Ak sa tých vysokonákladných absurdností presadzuje priveľa a pridlho, prelomí sa to a k slovu sa dostane alternatíva. Samozrejme radikálne, lebo inak to už nejde.

KDH či v nemeckom prípade CDU s riešeniami, ktoré sa otáčajú o 360°, už nikoho nezaujímajú. Medzi tých, ktorí pochopili vážnosť situácie patrí aj kancelárka Merkel. Priznala veľký, hlboký problém. Priznala, že to treba brať vážne a riešiť. Len nevie ako. Vraj treba lepšie komunikovať.

Lídrom ako Merkel sa načisto rozpadla ich stratégia. Pôvodne chceli alternatívu izolovať, kriminalizovať a umlčať na okraji mimo parlamentu. Keď sa to prelomilo a AfD sa prebojovala nad čiaru, chceli ju udržať na uzde ako malú extrémistickú, akoby fašistickú stranu. Keď vyrástla na relevantnú silu, snažili sa ju obkľúčiť a zamurovať vo večnej opozícii ako bezpečnostnú a kriminálnu hrozbu, ktorá ten tlak nakoniec nevydrží. Keď alternatíva vyrástla na dominantnú národnú silu, vzniká pre lídrov hlavolam celkom nového druhu – ako izolovať väčšinu spoločnosti?

Nepodceňujme ich. S potláčaním alternatív a väčšiny majú predsa bohaté skúsenosti – hlavne novodobí demokrati. Patrí to k orvelovskému kolorytu doby.

Ak ste dopočúvali až sem, chceme vás ešte poprosiť o podporu. Vaša finančná pomoc nám dovolí v nahrávaní audio komentárov aj v budúcnosti. V popise nižšie nájdete číslo účtu, na ktorý môžete vložiť ľubovoľnú čiastku. Do poznámky, prosím, uvedte audiokomentár.

Ďakujeme vám.