ZÁBOJNÍK: VRÚTKY. SPIŠSKÁ STARÁ VES. STAŠKOV. KOĽKO EŠTE?!

Dobrý deň. Dnešné pozvanie do relácie Bez cenzúry prijal bezpečnostný expert pán Juraj Zábojník. Pozdravujem, ďakujem za váš čas. Pozdravujem aj ja vás a ďakujem za pozvanie. Je mi trochu ľúto, že sa nestretávame pri nejakej, povedzme tak, štandardnej téme. Budeme sa rozprávať o včerajšej tragédii na základnej škole v Stáškove. Uhm. Preieme to sprava, zľava, ale začal by som tým, že včera som skoro spadol zo stoličky, keď som videl vyjadrenie jedného nemenovaného politika, ktorý vravel, že no bohužiaľ je to tragédia, ale takéto veci sa vždy vstávali a asi aj sa budú diať. Nedá sa tomu zabrániť na 100%. Neviem, žil som niekde inde, lebo ja si nepamätám 15, 20 rokov dozadu, že by 13ročný chlapec v škole vytiahol nôž a dovodal učiteľov spolužiaka. Vy si pamätáte aké aké aké veci aké v tejto súvislosti. Tak v prvom rade chcem vyjadriť poľutovanie a sústras blízkym príbuzným 61 ročnej učiteľke, ktorá chudia ani nevedela, že skončí. A som včera pozeral v správach, ako ešte potravinách nakupoval jej manžel, pretože robila nejaký šalát. Tu vidíme, aký je ten život, aký je veľmi krehký. No a samozrejme aj sústrasť alebo poľutovanie všetkým tým, ktorých sa to týka. Pevne verím, že to dievčatko sa z toho dostane, aj keď je v kritickom stave. Eh, ďalšia pani učiteľka je už na tom lepšie. No a teraz poďme k veci. Ako sa na to pozerám? Vieme dobre, že tých útokov na tých školách bolo už niekoľko. Zoberme si vrútky, čo sa stalo. Zabil zástupcu školy. Chlapec robil na stavbe. Niekto mu tam ublížil, pripomenulo mu to šikanu, ako mu pľuli do 10:00, cikali do tašky spolužiaci v tých rokoch, keď chodil voká do školy a stalo sa to, čo sa stalo. Zoberme si, tragédia. Eh ďalšia eh nedávna Starej Spišskej Starej Vsi. To je niečo fakt tragické a to strašné, že sa skutočne človek nad tým musí veľmi veľmi vážne zamyslieť. Zoberme si nováky so sekerou. Naháňal spolužiakov a týchto prípadov je niekoľko. Niekde sa stala vážna chyba. My musíme teraz si položiť otázku, že kde sa stala chyba a odpovedať na ňu asi prečo sa tá chyba stala. Myslíš, že to povedal Nezo Mandela, ale neviem, či to je jeho výrok alebo si to len osvojil tiež v minulosti, že nič tak prenikavo neodhalí spôsob života spoločnosti ako prístup nás všetkých k našim deťom. A to je svätá pravda. My musíme naše deti učiť, ako majú myslieť. Nie, čo si majú myslieť. Keď spomínate toho politika, neviem, ktorého ste mali na mysli, ale je to skutočne eh zareagovanie človeka, ktorý možno ani nemá čo v politike robiť, ale ja ich mnohých ani nepovažujem za politikov. Ja to stále hovorím pre všetky médiá v rozhovoroch. To sú ľudia, ktorí sa dostali do politiky a oni si myslia, že sú politici. Ja si to nemyslím, pretože aj tie reakcie mnohé na toto nestačia. A postupne si povieme, kde sú tie hlavné chyby a čo očakávam. to, že sme sa dostali do takejto situácie a že to, čo sa deje na školách eh s tými deťmi a že sa generujú agresory, ja vidím ako problém v takých troch pilieroch. Predstavme si aj pre vašich divákov a poslucháčov, že stojí nejaká budova a hlavne takých budov je v Ríme, kde som nedávno bol v Taliansku a rád tam chodím. A tá budova má, čo ja viem, tri piliere. A keby ten niektorý z tých pilierov sa uvoľnil alebo by sa zlomil alebo by ho narušilo niečo, tak tá budova padne. A takto je aj celý problém s našimi deťmi, s výchovou, s ochranou našich detí postavený na určitých troch pilieroch. A ja teraz poviem, ktoré sú to. V prvom rade je to pilier rodina, rodinný pilier. Potom je to pilier školský, škola a potom je to sociálne prostredie. v ktorom to dieťa žije. Toto všetko ovplyvňuje vývoj toho dieťaťa, správanie sa spoločnosti detí, správanie sa v prostredí, v ktorom žijeme a samozrejme aj bezpečnosť detí. Prečo hovorím ako o prvom pilieri o rodine? Eh, komunikoval som s viacerými psychológmi, aj pedagógmi, aj zástupkyňami riaditeľa alebo riaditeľkami škôl po celom Slovensku, ak sa toto stalo. A hovorím, chcem počuť váš názor. Čo sa vlastne deje? Ako to vy vidíte. Rozprával som s psychológmi, s psychiatrami, ktorých poznám za tie roky. No a väčšina sa zhoduje na tom, že veľmi negatívny vplyv na vývoj dieťaťa eh v tejto spoločnosti má eh rozbitý rodinný vzťah. Čiže jedným slovom povedané, že je tu jedno rodičov, čiže vychovávajúcich samotných matiek, ktoré vychovávajú deti. Takmer 50% a sú niektoré lokality okolo v rámci Slovenska aj okolo Bratislavy, kde je to až 55% rozvodovosť. Teraz si predstavte, ja som robil pri ochrane ústavných činiteľov. Čiže to ma napadlo teraz, že do tejto do tejto problematiky, čo sa týka ochrany ústavných činiteľov, či našich alebo zahraničných v rámci viedenskej konvencie, keď prídu, sa investujú obrovské peniaze. A preto my si musíme uvedomiť, že ústavní činitelia sú pre nás druhí, ďalší, aj naše deti. My tam musíme investovať peniaze. My tam musíme urobiť všetky opatrenia také, aké treba. No a čo som chcel teda povedať, že akonáhle je jeden rodič na výchovu dieťaťa, ja som to poznal na sebe samom, keď som chodil s ústavnými činiteľmi po Slovensku alebo po svete a staral sa o ich ochranu a životy, bola moja manželka, ktorej aj touto cestou ďakujem. Eh, na to takmer 70% sama, pretože som nebol doma. Dnes som hrdý na dve dcéry, ktoré sú sú šikovné. každá vo svojej problematike alebo odbornosti robí a sú úspešné. Ale tiež poviem otvorene a aby to vaši diváci a poslucháči eh vedeli, že tiež som robil opatrenia tiež možno aj viac, ako eh si niektorí myslia, pretože som bol policajt a chránil som ústavných činiteľov a vedel som vyhodnotiť riziká, ale tiež som robil opatrenia, monitoring, previerky v akom prostredí je, lebo akonáhle sa vám decko dostane do partie, kde sú nejakí ľudia, mladí chlapci alebo aj dievčatá, ktoré vám stiahnu do toho víru nejakých negatívnych negatívnych eh zámerov to dieťa, či sú to drogy alebo je to alkoholizmus alebo neviem čo, alebo bohvie aké všelijaké neduhy, tak eh ťažko sa už z tých pazúov toho diabla to dieťa vyberá. Preto ja stále hovorím, stále a to som vždycky robil aj v tom prostredí, najdôležitejšia je prevencia a preto musí aj štát preventívne pôsobiť na to, aby sa také niečo, ako sa teraz stalo zase Staškové, už viac nestalo. A poďme teda ešte k tým pilierom. Čiže to je tá rodina, to je tá rozvodovosť. Eh, čiže chýba tam rodič, chýba tam dohľad, chýba tam chýba tam výchova. To dieťa sa potom eh nevyvíja tak, ako by sa vyvíjať malo. Eh, chýbajú finančné prostriedky a my nemôžeme to dieťa eh, ak sa hovorí, chrániť aj z tých rôznych uhlov pohľadu a zámerov, ako by sme mali, pretože štát na to peniaze nedáva. matka nestačí a keď nestačí a to dieťa si nájde nejaké prostredie a negatívne prostredie, to je už v diablových rukách. Škola eh možno sa stala veľká chyba. Na to by vedeli povedať a odpovedať eh odborníci eh, ktorí sa tomu venujú v rámci pedagogického ústavu, že my sme pomiešali deti, ktoré majú rôzne dysfunkcie s normálnymi, šikovnými, zdravo vyvíjajúcimi sa deťmi. dysfunkcie. Myslím psychické dysfunkcie. Eh, pretože ja si ešte pamätám, keď som chodil do školy, tak boli tam niektorí chlapci beťari, veď aj my sme neboli eh všetci eh svätí, ako sa hovorí, ale tí, ktorí mali nejakú dysfunkciu, tak boli presunutí do špeciálnych škôl a tam boli špeciálni pedagógovia, špeciálni psychológovia, ktorí vedeli tieto deti usmerňovať a vedeli týmto deťom podať pomocnú ruku. A mnohí, ktorí chodili do týchto špeciálnych škôl, mnohých poznám a sú to veľmi šikovní, schopní aj manažéri, pretože bolo v nich veľa dynamiky, energie, len boli nedali sa ustrážiť, ako sa hovorí, nedokázali obsedieť na zadku tichučko. Ale dneska sa ukázalo po dobe, že keď im bola podaná pomocná ruka a odborná pomocná ruka, tak sa z nich stali úspešní ľudia. Neskončili v Leopoldove alebo niekde v D vľave. skončili na piedestále schopných ľudí a sú dneska úspešní a aj bohatí. Čiže to je ďalšia vec. A ďalšia vec v tom pilieri druhom školskom, chýbajú mi tam odborníci a to nehovorím ja, Junaj Záborník, to hovoria kapacity, ktorí ktorí sa tomuto venujú. Chýbajú ľudia eh v tom školskom prostredí, ktorí by takúto odbornosť vlastnosti mali. nás učili pedagógovia či na jednej škole, druhej a potom aj na vysokej pred tými 30 rokmi, 40, ktorí boli vyzretí, ktorí mali niečo za sebou. To boli roky praxe. Dnes pozeráte médiá a rozpráva nejaká zástupkyňa riaditeľky školy alebo nejaká triedna učiteľka a to dievča má 25 rokov. Ako nech sa na mňa nikto nehnevá. Ja viem, aký vývoj bol u mojich dcér, keď mali eh 18 rokov alebo ešte predtým 14, 15, keď mali 25 rokov a ako rozmýšľajú dnes, keď už majú 40. Takže pozor na toto. Toto všetko ale spočíva v dôkladnej príprave, v dôkladnom pláne, aby sme tomu všetkému predišli. A teraz poviem ten tretí pilier, ktorý je najkritickejší a to je to sociálne prostredie. Viete, je jedna pravda, že vrodená zlosť nebýva, teda zlosť v človeku agresia nebýva vždy vrodená. Ona sa dá aj vygenerovať, získať alebo sa vytvorí v tom organizme, v tej mysli tohto tohto človeka, v mysli žiaka, keď hovoríme o malých žiakoch. A prečo sa vytvorí? No lebo nemá vytvorené podmienky, nie sú diagnostikované poruchy. Eh nedostatočne sa štát stará o to, aby tieto deti, ktoré sú traumatizované, aby boli nejakým spôsobom chránené, aby im bola pomocná ruka. Sú strašne dlhé, čo mám informácie, čakacie lehoty v psychologických poradniach. Čiže čo sa nám tu deje? vzniká armáda, armáda mladých detí, žiakov, ktoré majú sociálne, ktoré majú silné eh psychické poruchy, majú traumu, rozumiete? Čiže neriešia sa tieto veci dostatočne. Potom vznikajú rôzne súkromné ambulancie, aby toto riešili, že to sú strašné peniaze. Tam nikto nejde. Alebo keď niekto ide, tak to eh kto mu to zaplatí, to tiež veľmi dobre vieme. A taká je bohužiaľ praxa. A takto nám to život ukazuje, že tí, čo si to zaplatia alebo čo tomu dieťaťu zaplatia, neviem, či mu to tiež pomôže, pretože eh obyčajne kto na to má veľké peniaze, obyčajne nehovorím, že eh tí rodičia, ktorí vidia dieťa v ťažkom stave dajú ti to posledné. Aj ja by som dal to posledné, ale väčšina tých rodičov, ktorí to dieťa do takéhoto stavu aj priviedli, sa nestarali tak, ako sa mali starať. dávali peniaze. Tu máte dáti akých najlepší, najnovší iPhone, hento. Ešte aj auto ti kúpim, keď skončíš strednú školu. Aj vodičky všetko už počas stredu častokrát. Áno. Alebo tak. No a to tiež nie je eh správna výchova. Čiže ten sociálny rozmer je veľmi dôležitý. A teraz poviem, čo prišlo do našej spoločnosti a na to sme absolútne neboli pripravení. To sme podcenili. A to si musia uvedomiť aj politici, že je to tak. Lebo včera som počúval pána premiéra a povedal, že musíme, keď bol eh na zasadaní vlády v rámci Slovenska, povedal, musíme znova vrátiť rešpekt pedagógom. Áno, áno, áno. Je to múdra myšlienka, lenže na to sme mali myslieť skôr už roky dozadu. Toto sa teraz ťažko rieši. Ťažko sa to lieči. My to môžeme vedieť diagnostikovať, ale to už sú metastázy. To je ako rakovina. Takže nie je to také jednoduché. A teraz mi nedá, nechcem byť kritikom pána premiéra, lebo si ho vážim. Dokonca o ňom hovorím v mnohých rozhovoroch, že je to génius medzi týmito rôznymi idiotmi, čo má okolo seba. Ale keď chceme vrátiť rešpekt učiteľom, nemôžeme glorifikovať takých ľudí, ako sú bratia Tejtovci, plné násilnosti na Instagrame. Viete, čo to robí s tými deťmi potom, keď toto vidia všetko a teraz, keď ich na Flóride zadržali, čo to decko má, ako si to má celé vyhodnotiť? Čiže tie sociálne siete, tá platforma tých negatívnych vecí neskutočne ovplyvňuje uvažovanie, myslenie detí. Uhm. A my musíme zabrániť v tomto v tomto balaste, hnusnom balaste, ktorý tu máme okolo seba v tom v tom kybernetickom priestore, internete a na tých platformách, aby sa glorifikovali takíto rôzni lotry a aby si tie deti brali z nich vzory. A potom je tu ešte ten najdôležitejší najdôležitejší dôvod, ktorý vyčítam všetkým. Pretože môžem si to dovoliť. A prečo si to môžem dovoliť? Lebo si to obhájím tým, že som 46 rokov bezpečnostnej politike od 18 rokov a zažil som ústavných činiteľov za 40 rokov, štyri desaťročia. Zažil som päť generácií novinárov, žurnalistov, mediálnych pracovníkov, ktorých je už polovica, keď ja som mal 18, 20 rokov, mali po 50. Už tu nie je medzi nami chudáci. To boli esá. To boli osobnosti. A ja som nikdy nepočul, aby sa jeden politik škaredo vyjadroval o druhom. Ja som nikdy nepočul, aby si niekto dovolil prejudikovať nejaký opozičný poslanec o koaličnom a vytýkal nejakému Šimečkovi tento Matovič, povedzme otvorene, že prečo legalizuje eh takého človeka, ako je čo ja viem, Tibor Gašpar, že mu robí promo a neviem čo. Je to zločinec, mafiáni a všetko. Čo si tie deti majú z tohto odniesť, keď to vidia? Čo tie deti počujú, keď toto o tomto sa bavia doma rodičia? Počul si to, keď hovorí manželka manželovi alebo opačne? Čo ten zase povedal o tom? A ja sa pýtam, toto sú vzorce pre naše deti? Takíto ľudia v politike? Toto sú vzorce. Keď niekto o niekom povie, že je zločinec, mafián, bez toho, aby súd rozhodol. V rámci prezumpcie neviny si to nemôže nikto dovoliť. alebo keď novinár o premiérovi povie, že gráz respektíve píše á presne. Čiže jedným slovom povedané zhrubou slovník, rozumiete? Zhrubou slovník takie deti nemajú absolútny vzorec nejakej kultúry, nejakej mravnosti, nie neviem akého, akého ukážkového hrdinu aj v tej politike nemajú úctu k politikom. To je najhoršie. Áno. A potom sa môže veľmi rýchlo stať to, že teraz zaútočil eh nedávno na premiéra dôchodca, ale to sa veľmi rýchlo môže stať, že zaútočí aj nejaké dieťa. Rozumiete? Nejaký blázon, šialenec zradikalizuje nejaké dieťa a to dieťa urobí. Veď dneska je toľko nástrojov, procesov eh osvojených a zbraní a to dieťa môže byť zapojené do akejkoľvek špinavosti. A máme tu ďalšiu mimoriadnu udalosť a ďalšiu tragédiu na svete. Áno. Spomenuli ste tie tragédie, ktoré sa na Slovensku na školách odohrali. Asi sa zhodneme, že je to naozaj iba záležitosť ostatných rokov. Nejak 20 rokov dozadu sa také veci nediali a dosť vystižne ste aj pomenovali tie veci, ktoré trápia spoločnosť. Situácia rodín. Ľudia nevedia spolu vychádzať. Manželstvá sa rozpadajú, učitelia sú odsunutí na okraj spoločnosti. Celková nálada spoločnosti je mizivá. Toto neprišlo zo dňa na deň. Isto sa to nejaký čas vyvíjalo. Kde vidíte vy korene alebo kedy to bolo všetko zasiate? Už po revolúcii alebo posledných 10, 15, 20 rokov s nástupom sociálnych sietí, s masívnym penetrovaním internetu do spoločnosti? Ja si myslím, že sa to skôr eh viac-menej odzrkadlilo pri tej implementácii eh týchto sociálnych sietí a a internetu, pretože to je druhý svet. My žijeme v reálnom svete a toto je virtuálny svet. Zase spomeniem premiéra, ako povedal, keď robil rozhovor v nedeľu pre TA3, že mnohí si predstavujú, že nemôže dôjsť k nejakému vojnovému konfliktu alebo mnohí politici rozmýšľajú, až ho až ho až ho zaskočili, že to si asi myslia, že to je ako keď hrám hru s joystickom, pichnem nožom štyroch, druhých zastrelím, potom si idem dať kávičku alebo cigaretku si na páni a kde sme sa to dostali a je to tak. Takže najväčší problém je podľa vás ten masívny nekontrolovateľný nástup internetu a rozvoj sociálnych sietí. Určite. A ďalšia vec, že nám schudobnili občania. Uhm. Vytvorila sa tu vrstva nejakých horných 10 a stredná vrstva odchádza a dochádza k veľkej priepasti a chudobe. Preto to nebolo po tých 90 rokoch tak vidno. Dokonca to boli pekné roky 90 až do toho roku 2000 2005, ak sa hovorí. Aj keď boli iné veci vybuchovali autá a podobné. Presne. Lenže tá priepasť. A teraz čo myslíte, že čo prinesie teraz táto svetová situácia? Konflikt s Iránom, horumský prieplav. Však sa pozrite, ako vyzerajú tie ceny a to sa všetko pretaví do eh ceny pohonných mô. To sa pretaví všetko do potravín, do produktov. Je absencia financií. Čiže rozumiete, čiže nemôže dneska ten politik, ktorý si myslí, že urobí nejaký deal a urobí nejaký kšeft alebo tomu dá 3 milióny bez histórie, bez nejakého bez nejakého eh adresného čísla telefónneho, že to sa prepečie, nie? Nie, to takto to nemôže fungovať. Čiže tu sa musí s tými finančnými prostriedkami nakladať rozumne. A keď vieme, keď sa vždycky sa hovorilo, rodina je základná bunka spoločnosti, že fungujúca rodina. A keď my chceme skutočne, aby bol tento štát na úrovni, pretože všetci budú starí, aj ten premiér, aj ten predseda parlamentu, aj ten prezident, všetci raz budú mať dôchodkový vek, všetci sa raz ocitnú, keď nezomrú nejakou inou smrťou. eh domove seniorov a zomrú zomrú na eh prirodzenú chorobu. Takže prosím, vyzývam aj týmto v rámci tohto rozhovoru všetkých, aby sme si uvedomili, že že tak ako nám budovali naši predchodcovia po druhej svetovej vojne, eh starí rodičia, rodičia, ako nám budovali túto spoločnosť, my nemáme právo ju zničiť rozbití. My nemáme právo obmedzovať eh vývoj dieťaťa a našej generácie ďalšej, pretože nedávno sme tam boli my, keď nás za ruku vodili rodičia a dneska sa na to musíme pozerať takisto a to je odkaz a tento odkaz my nesmieme eh zadúpať. My ho musíme dodržiavať. My musíme ho rozvíjať a my musíme byť hrdí na to. Čiže chcel by som, skutočne by som chcel, keby dali dohromady nielen vláda, ale aj opoziční politici. To som bol v šoku, ako brechali, ako štekali aj opoziční politici, čo sa stalo. A ja teraz to poviem otvorene. Ja som rozprával po vrúdkach eh po vrúdkach eh s ministrom školstva jedným, potom s ministrom práce. Všetci kývali hlavou takto, ak tí dalmatínski psíkovia, čo sa dávali voľakedy za socializmu pod zadné sklo. Áno, všetko vyriešime. A bol som tam s renomovanými odborníčkami na psychológiu aj psychiatriu. Sľubovali, neurobili nič. Nič neurobili páni z opozície. Tým konkrétnym krokom by som sa chcel dostať neskôr, ale teraz ešte teraz ešte k tej veci. Tie veci, ktoré ste načrtli, pomenovali, myslím, že každý s tým bude súhlasiť. čo sa s tým dá robiť a koľko času by to zabralo, aby sa naša spoločnosť opäť dostala do nejakých normálnych koľají. Mysliac s tým to, že ľudia sa k sebe nebudú správať ako psy, že budeme mať fungujúce rodiny, že učitelia, ľudia, ktorí si to zaslúžia, budú v spoločnosti vnímaní tak, ako si to zaslúžia a že naozaj 13 ročné decká nebudú chodiť do školy s nožami a bodať tam svojich spolužiakov. Eh, v prvom rade, ako som hovoril, musia sa eh skultúrniť politici, musia sa vyjadrovať slušne, musia byť jeden druhého tolerovať, musia mať rešpekt jeden pred druhým a musia byť vzorom pre mladých ľudí, ako pre mladých, tak aj pre rodičov, ktorí vychovávajú tieto deti. To je prvá alfa omega. Po druhé, musíme vrátiť rešpekt učiteľom, pedagógom. Nie je možné, ako mi včera volala jedna zástupkyňa školy, to z Bratislavy, hovorí, Juraj, ja sa už bojím upozorniť, príde do obliekaneké toľko piercingov a pomaly donesie aj guľom. A ja sa bojím upozorniť, lebo hneď ide podať na mňa sťažnosť do zborovne riaditeľke a ja môžem prísť o miesto. Uhm. Ešte ho rodič, matka ho chráni alebo otec. Ešte, ešte mám problém s tým. Pomaly ma začne prehodnotovať na ministerstve školstva nejaká sekcia, že čo som to spravila. Čiže nemajú rešpekt. Keď ja by som bol v minulosti, ja nehovorím, že to má takýmto spôsobom fungovať. Aj tam som chodil na Fučíkovú školu v Prievidzi a keby som bol odvrával alebo by som bol niečo zlé spravil, dostanem taký prepliesk, že že si to zapamätám. A nebol by som doma mame a otcovi hovoril, čo sa mi stalo, alebo by som bol dostal druhú. No, druhú by som dostal na to nakladačku. Takže my žijeme vo veľmi zložitej dobe a my eh sme my zavádzame tú kurikulárnu a neviem akú výchovu a toto alebo viete, ja som to včera sledoval tie vyjadrenia aj politikov na mieste tých troch ministrov. Toto sme urobili. Toto sme včas. Prišla polícia, všetko hento. Prišli záchranári, prišli títo z traumatologického alebo odkiaľ prišli alebo z akého ústavu psychológovia. No ale však ako Števo Harabin povedal nedávno, to je ako chváliť bankomat, že mi vydal peniaze. Však to sú normálne veci. To sú normálne veci, ktoré za ktoré ste všetci platení a vaši podriadení, že tam musí to okamžite začať riešiť. Tak ako keď havaruje vlak, okamžite musia prísť záchranky a pomáhať ľuďom. To sú normálne, samozrejmé veci. Keď si niekto myslí, že to je veľká zásluha, tak to je omyl a preto sa musí preventívne konať. Trošku ma vyrušilo včera, a poviem to otvorene, vyjadrenie pána Madra z IPčka. bol taký rozhádzaný, ja som ho takého rozhádzaného ešte nevidel. A eh na jednej stránke ho chápem psychicky, pretože robí v tej branži a videl to tam a musí byť ťažké. Je to ťažké. Ja som tiež videl kopu mŕtvol zase vo svojej profesii a teroristické útoky, keď som chodil po svete a v rámci školení. Ale je jeden veľký otáznik a som zvedavý, čo sa eh z tohto otáznika vygeneruje eh v priebehu niekoľkých dní. Tam už prebiehali nejaké úkony pred touto vraždou. Áno. A teraz by mal, keď to má úbok polícia. A keďže som bol v policajnom prostredí a viem ako tie procesy fungujú, tak mali by skúmať, čo sa tam dialo, aký bol podnet, čo sa vyšetrovalo alebo čo sa muselo riešiť, ako sa riešilo, či to bolo adekvátne, či to bol dobre zvolený proces, či to bolo vhodné vhodné použitie nástrojov. Na toto chcem počuť aj odpoveď, pretože toto akoby niekto stále nechcel o tom hovoriť. Aj včera, keď som počúval tých troch členov vlády, neriešme novinárov poučovali, ako majú eh rozprávať, ako majú informovať. Toto som ešte nikdy nepočul za celé roky minulosti, aby politik hovoril novinárom, ako majú ako majú informovať verejnosť a nerobte zase z toho toto a toto. Chápem na jednej veci, že mnoho novinárov už nerobí tú odbornú prácu, akú by robiť malo. už sa sprofanovali, už sú v rukách eh rôznych skupín, ktoré povedia, touto cestou sa bude uberať vaša vaša eh celá dramaturgia alebo váš váš eh vaše výrokové časti. Takto to nejde. Ale nemôžeme zabrániť, aby spoločnosť vedela, čo sa skutočne stalo, čo tomu predchádzalo alebo čo tomu mohlo predchádzať, aby sa to nestalo. A toto musia verejnosti povedať aj politici, aj nejakí psychológovia z nejakej inštitúcie, aj vyšetrovací orgány. Ja nehovorím, že to musia povedať hneď teraz, ale ak sa niekto chce zakryť takou perinou a povedať, teraz sa to vyšetruje a do vyšetrovania sa nemôže oné a čo to má zase vyšumieť z behom mesiaca, dvoch alebo čo? Takto to, vážení fungovať nemôže a ani nebude. A potom nech sa čudujú, že mnohí nemajú preferencie politické a že skončia na smetisku politickom. No dobre, tak choďte touto cestou a uvidie, čo sa bude diať. Tým k tým konkrétnostiam zo SŠKová o chvíľu. Ešte posledná otázka k tej všeobecnej rovine. Pomenovali ste problémy, načrtli ste aj možné riešenia, ale tak ako sa spoločnosť nedostala do toho stavu, v ktorom je, tak sa z neho ani nevyhrabe. No koľko času by podľa vás zabralo? Keby všetko to, čo ste hovorili, správanie sa politikov a podobne, ľudia keby sa začali mať lepšie, tak tiež by mali viac času manželia na seba, venovať sa, venovať sa deťom. Čiže pomaličky by tá obroda nastávala. Koľko času by to zabralo keby sa to stalo hneď teraz? Budú to roky alebo dekády podľa vás? Eh, nechcem maľovať čerta na stenu, ale obávam sa jednej veci, že či sa to dá vôbec ešte nejakým spôsobom zvrátiť. Či je to tak zlé, že už ani nevidíte možno nejakú šancu? No veľmi pochybujem, že zastavíme eh AI vývoj, že zastavíme eh internet, zastavíme obsah, čo je na internete, budeme ho nejakým sp Dá sa to obmedzovať všetko. Viem, že eh dalo by sa dalo by sa eh eh riešiť túto spoločnosť a hlavne eh preventívne riešiť a riešiť deti maličké aj v týchto školách, aj na stredných školách od základných cez stredné. keby sa prijali určité opatrenia. Jedno opatrenie veľmi vítam, aj keď mám výhrady voči riadeniu ministerstva školstva, ale jedno opatrenie, ktoré predstavil minister Drucker vítam s tým obmedzením internetu deti do určitého veku. Je to správne. Presne tak. Sociálne siete, konkrétne sociálne siete. Áno, sociálne siete silno ovplyvňujú uvažovanie detí. Sociálne siete im ukazujú, čím by mali byť a čím chcú byť. Sociálne siete, keď majú nejaké vzory na sociálnych sieťach, ktoré ktorým eh zhliadajú tie deti, tak ich deformujú. A toto všetko treba nejakým spôsobom obmedziť. Ale ako som hovoril, že eh aj tým pedagógom treba vrátiť rešpekt, politici sa musia in správať. Možno by keby sa skutočne keby si sadli rozumní ľudia aj politici sadli za jeden stôl, prišli by z týchto ústavov kapacity a povedali:„No viete čo, dá sa to riešiť, ale musíte zmeniť toto, toto, toto." Ja si myslím, že do roka je krásny výsledok a že tie deti by eh sa úplne ináč pozerajú na to všetko, viete. Ale keď sa takto, keď sa, keď takto jeden druhému nadáva alebo jeden druhého osočuje, no keď on vidí to dieťa, keď vidí alebo sa hrá alebo počuje alebo počuje potom rodičov ako sa rozprávajú. No to je strašné, čo v tých médiách zase ako si nadávajú do akých týchto. No a čo to dieťa má potom aký vzor? Však musí zákonite sa to na to decko nalepí a ide v týchto intenciách. A potom my chceme, aby to dieťa bolo slušné, aby nám nerobilo zle, aby nám sa nespustilo nejakou cestou a a aby pomaly aj nezaútočilo na politikách. S tým súvisia aj ďalšie problémy. My sme sa o nich už rozprávali svojho času, že decká dnes v podstate ani nemajú priestor na to, aby niekde vyvíjali iné aktivity, ako to, že scrollujú na mobile. My keď sme boli malí, hocikde sa dal brať futbal alebo si pinkať tenisovú loptičku niekde o stenu. Dnes na to tie deti nemajú priestor a zase, aby chodili všade len na krúžky, kde sa platí, rodičia na to nemajú peniaze. Takže ako keby začarovaný kruh. Určite je to. Sociálne siete sú výborná vec. Vieme sa spojiť s našimi blízkymi nejak pred 40 rokmi, že sme písali do Ameriky dopis a čakali sme dva mesiace, kým nám odpíšu. Je to úžasná vec. Ale pozor, je to aj nástroj, ktorý dokáže ničiť. Uhm. a dokáže eh metastázy negatívne generovať do strašne širokého spektra a veľmi rýchlo a veľmi rýchlo a my musíme byť psychicky na to pripravení a my musíme tie deti k tomu viesť, pretože toto, čo je tu dneska, toto ako sa to prejavuje, tak to je následok toho, že sme to strašne zanedbali, nevenovali sme tomu pozornosť a nemáme obávam sa ani odborníkov na to, aby to dokázali už nejakým spôsobom blízkej budúc budúcnosti zvrátiť. Preto je najvyšší čas už bijú zvony a alarm hučí na plné pecky, aby sme s tým začali niečo robiť, lebo skončíme veľmi zle ako spoločnosť. Poďme teda konkrétne na ten šk. Je deň po tragédii len pre divákov, aby mali nejakú predstavu o časovej osi. Zo zatiaľ známych informácií vieme, že intervenčný tím na tej škole bol týždeň predtým, v piatok. riešili toho konkrétneho žiaka, rozprávali sa aj s celou triedou, ale ako teda vidíme, nemalo to želený efekt a k tej tragédii došlo. Má vôbec štát v rukách nejaké páky, ako podobným veciam zamedziť? Lebo tie veci, o ktorých sme sa rozprávali, to je na to sú bey na dlhé trate. Vidíte vy nejaké riešenie ako bezpečnostný expert? Lebo hovorilo sa o detektoroch kovov a podobne. To je asi nereálne a v našich podmienkach stálo by to tie náklady by boli enormné. SBSK na každej škole. To je tiež asi nepredstaviteľné u nás. Čo sa s tým dá robiť? Edukáciou, výchovou, vzdelávaním a vrátením sa tým hodnotám, ktoré tu boli. A ten intervenčný tím, keď príde na školu, čo môže spraviť s tými deťmi a tiež koľko času to chce, aby tá jeho práca padla nejak na úrodnú pôdu a takáto tragédia sa nestala? Opáni na to. Ja som včera počúval vyjadrenie toho toho chlapca páchateľa. Dneska tuším budú rozhodovať, či dostane doživotiaľ o 15 rokov. Hovorí o tom ročníkovi zo Spišskej staré. Pred Áno. Z Spiškej staré. Áno. Presne tak. A ja som počúval tie jeho vyjadrenia a hm nie som si istý, že by tam pomohol v takomto prípade aj intervenčný tím, ktorý keby tam bol aj celý týždeň a rozprával by s ním. Viete, to je to je, ak som povedal, tá agresia nemusí byť ani vrodená. Vo väčšine prípadov ani nie je vrodená od tých detí. Ona sa získava tou traumou neriešenia problémov eh dieťaťa, neidentifikáciou eh psychických nejakých porúch, rozumiete? Eh, ona sa generuje eh necitlivým prostredím voči tomu dieťaťu, v ktorom žije. No a vrátim sa zase k tomuto páchateľovi eh zo Staškova. Eh ono ešte vyjdú informácie, v akom prostredí bol vychovávaný, ale už z tých prvých nástr