Vlkovičová pre HS: “Nerozprávame sa o ziskoch, ale o prežití”

Vy už teraz musíte vedieť, čo budete žať na budúci rok.

Vy už teraz musíte vedieť.

A keďže nemáte dobre, eh nemáme tú ochranu toho pozemkového práva, nemáte tú istotu, či na tej danej parcele naozaj budete na budúci rok siať, je to veľmi, veľmi, veľmi ťažké spraviť to.

Príjemný, pekný deň všetkým divákom hlavných správ.

Do nášho štúdia dnes prijala pozvanie pani Katarína Vlkovičová, predsedkyňa roľníckeho družstva Hrušov.

>> Dobrý deň.

>> Ja vás vítam.

Sme veľmi radi, že ste z Dolných Salí merali cestu sem k nám do štúdia. Poďme sa porozprávať rovno. Poďme na vec.

Prvý okruh otázok sa bude týkať takých, by som povedal, pozemkového práva, legislatívy. Eh, budeme hovoriť o roztrieštení pôdy.

Obhospodarujete 650 ha pôdy. To je dosť. Teda z môjho hľadiska. S koľkými vlastníkmi musíte mať podpísané nájomné zmluvy a koľko administratívnej záťaže to pre vaše družstvo znamená?

Viete, 650 ha sa to tak zdá ako veľa, ale na slovenské pomery to vôbec nie je veľa. Hlavne keď zamestnávate 22 ľudí, z tých 650 ha dokážeme zamestnať 22 ľudí.

Ohľadom toho, koľko nájomných eh zmlúv máme podpísaných. Nehnevajte sa, to vám nepoviem. To vám ani jeden manažér poľnohospodárskej spoločnosti nepovie. Stačí, keď vám poviem, že to robí pre nás veľmi veľkú administratívnu záťaž.

Musíme sledovať eh dedičské konania, eh musíme sledovať eh dodatky zmlúv, dokedy máme nájomné zmluvy, eh či niekomu eh vlastne potom po uplynutí, či zostávajú u nás tí nájomcovia alebo to chcú dať inému, inému nájomcovi. Toto sú veci, ktoré nás veľmi, veľmi trápia.

Eh pri tom roztrieštení eh tej pôdy by som ešte chcela povedať, že máme obrovské problémy s tým, ako eh kedysi boli historicky tie parcely vlastne dané a momentálne teraz, keď eh kedysi to boli ako náhradné užívania a teraz eh keď sa premietla tá mapa, ktorá je momentálne malá, sú tam veľmi malé parcely. Parcely prechádzajú vlastne cez eh tieto historicky dané parcely a tým pádom eh musím povedať, že všetko sa to tak na nás nejako hrnie a je pre nás extrémne ťažké vykryť všetky parcely nájomnými zmluvami, hoci máme viacej nájomných zmlúv na viacej hektárov, ako v skutočnosti obhospodarujeme, ale nie sú na tom správnom mieste. To je ten problém.

>> Aha.

Pani predsedkyňa, predstavte nám, akým činnostiam sa venujete vo vašom roľnom družstve?

>> No, venujeme sa rastlinnej výrobe, kde pestujeme eh krmoviny pre našu živočíšnu výrobu. Potom pestujeme pšenicu tvrdú, mäkkú, eh jačmeň eh ozimný, jačmeň jarný, kukuricu na zrno, na siláž, na CCMku. Robíme cirok, eh pestujeme mak a repku olejnú.

Ďalej v rastlinnej výrobe máme špeciálnu rastlinnú výrobu, ovocinársku výrobu, kde pestujeme jablká, hrušky, broskyne, marhule, čerešne a slivky. K tejto eh k tejto ovocinárskej výrobe sme minulý rok dali do prevádzky novú džúsovňu, aj sušenie ovocia. Eh, takisto aj drene spracovávame, máme vlastnú predajňu.

V živočíšnej výrobe sa venujeme eh výkrmu hovädzieho dobytka. Čiže to znamená, že kupujeme zástav a vykrmujeme ho do 700 kg v jatočnej hmotnosti. A zároveň máme aj 200 kusov vlastného limuzínskeho stáda, kde si produkujeme vlastné býčky. Zároveň máme aj v našej predajni predávame aj vajíčka, len pre našich obyvateľov. Nemáme nemáme veľkú výrobu, ale máme to ako doplnkový tovar.

>> Čiže percentuálne ako máte rozdelené tú výkrm eh rastlinnú výrobu?

>> Eh teraz myslíte v tržbách alebo [smiech] v zamestnancoch?

>> V tržbách.

>> Dajme tomu v tržbách, viete? Eh, v tržbách naviac nám tržby robí výkrm hovädzieho dobytka, kde vyvážame aj tieto jatočné býčky, ale máme eh aj slovenských odberateľov na blízkom východu. Eh sa dá povedať, že už polovicu produkcie nechávame doma. Potom to tvorí rastlinná výroba a ovocný sad.

Aké komplikácie vám neusporiadané pozemkovo právo spôsobuje pri každodennej práci na poli alebo pri plánovaní dlhodobých investícií?

>> Viete, eh toto neusporiadané pozemkové vlastníctvo komplikuje každý deň. Vlastne vy si musíte naplánovať, plánujete, plánujete vlastne úrodu. Vlastne už aj teraz máme spravené osevné plány, čo budeme vlastne sadiť a siať na tých poliach.

Zoberte si, že repka sa už seje v auguste. Áno. Hneď za tým pôjdu oziminy, ktoré ako sú jačmeň, tvrdá pšenica.

Vy už teraz musíte vedieť, čo budete žať na budúci rok. Vy už teraz musíte vedieť. A keďže nemáte dobre, eh nemáme tú ochranu toho pozemkového práva, nemáte tú istotu, či na tej danej parcele naozaj budete na budúci rok siať, je to veľmi, veľmi, veľmi ťažké spraviť to.

>> Dobre.

Čo by sa muselo zmeniť, aby ste, dajme tomu, mohli plánovať na nejakých 10 alebo ja neviem 20 rokov dopredu, čo by sa v tej slovenskej legislatíve eh pozemkovej alebo teda konkrétnej muselo zmeniť?

Ťažko povedať, čo by sme mali zmeniť. Mala by tam byť vlastne nejaká aj tá ochrana eh toho nájomcu. Viete, keď správne hospodárite, snažíme sa tam dodávať organické hnojivá. Eh, možno snažíme sa robiť aj investície. Keď chcete robiť závlahy, vy nemáte istotu, že ten pozemok bude za päť rokov váš znovu ako nájomca. A tu to si myslím, že tu túto brzdí to najviac tie investície, čo by možno chceli poľnohospodári do toho dať, ale viete, každý, každý normálne zmýšľajúci človek predsa nebude investovať do niečoho, čo nebude jeho a nemá istotu, že to bude aj za päť rokov jeho.

>> Dobre.

Ako by sa to dalo zmeniť?

>> Určite nejako legislatívne by sa to dalo a hlavne eh myslím si, že by sa mali hlavne pozerať aj na tie dlhodobé vzťahy, kde boli dlhodobí nájomcovia vlastne v poriadku. Mali by sa ich nejako aj ochrániť pred nejakými eh krátkodobými, lepšími možno ponukami. Eh v krátkodobej eh výhľade možno tým nájomcom to príde ako v poriadku, však pre 20, 30 € však pustím ten pozemok, ale eh z dlhodobého hľadiska možno nedostanú, eh keď budú mať aj väčšie nájomné, že nemajú tú istotu, že dostanú. Niekedy je lepšie, menej je, niekedy viac.

>> Aha.

Dobre, poďme na dopady na úrodu. Tam tie rovinaté územia okolo Galanty sú, tam je veľmi úrodná pôda. Eh, ale samozrejme veľký dopad na úrodu má aj počasie. To tohtoročné počasie je naozaj teda veľmi, veľmi kruté, by som povedal ku poľnohospodárom.

Aké dopady budete mať?

Eh, viete teraz, eh presne toto sa ukazuje to pravidlo, že niekedy eh keď hospodárite na najlepších a najúrodnejších pôdach na Slovensku, nie máte istotu, že budete mať dobré výnosy. Viete, zažili sme veľmi veľké sucho. Môžem povedať, že sme mali len nejakých 140 mm zrážok, čo je veľmi, veľmi málo. Niekedy sa to už povyšovalo okolo 340, ale to by vedeli povedať iní odborníci.

Eh, čo som videla na porastoch, je veľmi problém aj s oz, s oziminami. Oziminy, s oziminami, eh, kde vlastne oziminy sa zasejú vlastne na jeseň. Eh, je predpoklad, že tam bude vlastne vyššia vlaha, že ten porast bude vyzerať lepší, zdravší, že tam bude väčšia úroda, viete, ale eh tento rok je v tom špecifický, že tie oziminy stratili na nože.

Viete, keď eh neviem, či viete, čo sú to odnože, proste to je počet tých rastliniek, z ktorých vychádza vlastne ten klások.

A keď vám stratí len 30%, vy už viete, že 30% už budete o to menej žať.

A to sa dialo na jar, keď vlastne každá rastlina sa chce zachrániť svoju úrodu, preto sa rozhodne len polovicu zachrániť a ostatné opúšťa.

Preto sa strácajú tie odnože, aby sa zachránili tie rastliny.

Takže my už sme vedeli na jari, že už bude zle, že už budeme mať o 30% menej úrody.

Eh, takisto to vyzerá.

Môžem povedať, že kukurica nám zapršalo, ale myslím si, že to bolo aj eh pol hodinu po 12:00. Tie kukurice sú menšie. Už teraz budeme vedieť, že budeme mať menej eh silážnej hmoty.

Takisto slnečnica majú menšie tie klobúčiky, takže tiež tu je vidieť, že bude tá úroda nižšia.

No a čo sa týka vlastne tých ozimení, eh sú rôzne fázy, kde to sucho vlastne nás zastihne a práve v týchto fázach, ak som povedala, že buď stratili od nože alebo v tej fáze, kde nalievajú do toho zrniečka vlastne sa tá voda a tam sa zisťuje už potom podľa toho máte už hektolitrovku, že akú tonu vy vlastne budete z tej parcely brať.

Aj tu môžeme povedať, že áno, boli aj menšie zrnká a je to veľmi veľmi problematické toto sucho v tom.

>> A čím to je teda?

Ja mám aspoň taký dojem, že ja opustím hranice Slovenska, idem do Čiech a hneď za hranicami vidím na poliach, že sa zavlažuje. Tam sú všetky polia zavlažené. Tak mi to pripadá. A u nás toho nie je až tak veľa.

>> Eh ja si myslím, že to je aj tým právnym systémom pri tom dedení pozemkov. Viete dobre, že u nás platí ešte právo, kde za Márie Terézie vlastne, že ten pozemok sa delí dedičmi. Koľko ich je. V Česku majú úplne iné právo. Tam dedí pozemok prvorodený. Neviem, či ste takéto niečo počuli.

A tým pádom sa nerozdrobujú pozemky. Tým pádom oni majú väčšiu možnosť a šancu aj logické myslenie investovať do tých závlah a investovať do tej krajiny. Možno sú tam eh vysadené stromy popri ceste. Je to úplne inak, keď máte ten pozemok vlastný alebo máte aj dlhodobé vlastníctvo. Viete potom do toho krásne aj investovať.

Toto, keď čakajú od nás, od poľnohospodárov, mali by sme mať aj my takéto podobné podmienky.

>> Takže okrem rastlinnej výroby sa venujete aj chovu hoväzieho dobytka. Eh, máte dosť vlastného krmiva pre hovdzí dobytok alebo musíte kvôli suchu dokupovať zložky krmnej dávky, čo vám teda samozrejme zvyšuje náklady?

>> Eh, viete, eh hovorí sa, že byč plieska na konci, takže ja neviem, čo v auguste zosilážujeme. Už teraz viem povedať eh, že čo som mala prichystané, eh jačme na zeleno, tak som sa rozhodla de facto kvôli tomu suchu eh to neskosiť na zeleno, ale na zrno, pretože viem, že keby som do toho zasiala niečo iné, napríklad kukurica sa zvykne eh potom zasiať, že by nám nevyrástla a to vidíme krásne na tom poli.

Takže áno, je to pravda. Budeme mať menej krmiva, pretože správni manažéri už s tými počítajú. Áno, je to pravda. Tá ražd sa zobrala, ale už z tej kukurice, čo by tam mali mať pre tie zvieratá na tú siláž, tam už teda silážovať nebudú. Majú momentálne 30 cm, takže áno, bude im chýbať krmivo.

Takisto aj nám eh nepredpokladám, že budeme musieť niečo kúpiť. Eh dokupujeme nejaké áno, bielkovinové krmivá, ale nebudeme mať toľko tej hmoty, čiže budem to musieť ukrojiť napríklad eh z produkcie na zrno, viete, že viacej budem musieť spraviť tej siláže a tým pádom ja zas budem mať menej na zrno siláže a z toho tržby.

Takže tak. Určite áno.

>> Poďme na hnojiva. Teraz je známy problém s konfliktom na Blízkom východe. Je tu sucho, čiže budú rásť ceny hnojív. Akú stratégiu máte v tejto oblasti pripravenú?

>> Viete, tým, že mám živočíšnu výrobu, chováme okolo 1000 eh kusov hoväzieho dobytka. Eh, môžem povedať, že polovicu si vieme vyhnojiť sami organickými hnojimami a potom vlastne len dopĺňame dusík. Snažíme sa týmto vlastne aj nechávať tú vlahu v pôde. Sú tam predsa iné organické látky. Eh, takže toto bude tá stratégia.

Samozrejme, že eh je to veľmi ťažké, lebo viete, keď si robíte plány, vy si teraz robíte plány, robíte si ekonomické plány, za čo budete mať hnojivo? Za čo budete mať eh osivo, koľko nafta asi bude stáť a vy rozprávate len asi, viete, ale vy budete žať až na budúci rok. Vy keď zakladáte úrodu, tak vy neviete, koľko budete žať. Aká bude cena? Proste tie záležitosti okolo tej vojny a stále sa musíte rozhodovať, stále sa musíte rozhodovať o tom, aká cena, či je to najlepšia cena na trhu alebo dobre spravíte, predám, nepredám, je to problematické.

Hnojivá sú najdrahšia látka vo výrobe v rastlinnej, by som povedala akože najdrahšia zložka. Eh, pamätám si časy, kedy sme kupovali mlčovinu za 350 €. Momentálne je okolo 700, prepáčte. Takže to je raz toľko.

Eh veľa, veľa mojich známych sa ma pýta, že čo je lepšie, nepohnojiť alebo pohnojiť. Viete, keď nepohnojíte, nebudete mať úrodu. Nezaplatíte ani tie vstupy. Keď pohnojíte, eh budete mať úrodu, ale neviete, či vám eh pokryjú náklady.

>> Uhm.

>> Toto sú tie otázky, ktoré my riešime každý deň, každý jeden deň. Eh, tu vidím to svetielko nádeje, že sme sa teda my rozhodli kúpiť hnojivá a dúfam, že lebo sme sa rozhodli teda vyrábať. My nechceme stagnovať, my chceme vyrábať. My chceme vyrábať eh pre ľudí potraviny. Čiže dúfam, že nás podporí tá Európska únia. Už je to na stole a dúfam, veľmi dúfam, že aj tá vláda tých 200%, ktorí môžu k tomu vlastne priložiť, že nám to aj priloží.

>> Áno. Áno. O to o tomto som počul, že v Európskej únii veľký problém toto bol a už sa to riešilo.

>> Eh, myslím, že s predstihom, dá sa povedať. Ani nie. Viete, tie hnojivá nás trápia vlastne odvtedy, odkedy začala vojna na Ukrajine, lebo hnojivá sa vyrábajú, predstavte si, eh z plynu. No a to sa tu už pretriasa od roku 22, takže tá vec s tými hnojivami nás trápi už dlhšie.

A viete, keď vy predávate za socialistické ceny tónu pšenice alebo jačmeňa a máte tie vstupy na mzdy, na hnojivá, na naftu oveľa vyššie, viete, už tu sa nerozprávame o veľkých ziskoch, tu sa rozprávame o prežití.

>> Hm, samozrejme, samozrejme. A máme tu iné ďalšie anomálie. Poďme na daňovú politiku. Divákov určite zaujme jedna legislatívna anomália. To je zaujímavé, že prečo je DPH na broskyne napríklad 19% a na jablká päť.

>> Viete, aj pre mňa je to veľkou záhadou. My máme tiež ovocné sady. Ja sa tomu už venujem viacmenej dlhšiu dobu. Neviem, prečo sú broskyne luxusnejšie ako jablká, keď v našich eh končinách sú broskyne vlastne de facto aj je ich aj menej. Je to pravda a je to spôsobené aj s tým, že sú náročnejšie na tú výrobu trošku aj na ten mráz by som povedala, viete.

A nemyslím si, že broskyňa patrí medzi luxusné ovocie, že by mala byť zdaňovaná 19%. Ja si myslím, že to ovocie je zdravé, keď je sezónne u nás.

Mali by tí ľudia, a hlavne aj deti, sa ho dobre najesť, aby mali potom zásoby na zimu, viete?

Ale neviem, prečo tie kôskoviny celkovo tam patria. Nielen broskyňa – patria tam marhule, patria tam čerešne, patria tam vyšne. To všetko je zdaňované 19% a 10% nám zostal, či 5% nám zostalo len na jablkové – akože jablká, hruškové – hruška – a ovocné šťavy z toho. Takže je to pre mňa aj toto záhadou.

Čiže ako sa to odzrkadľuje na vašich tržbách?

Viete, to sa na našich tržbách odzrkadľuje v jednom prípade, že tí ľudia si to nedokážu už toľko dovoliť. Viete, každý počíta v tej peňaženke a v tom rodinnom rozpočte, a keď si má kúpiť jabĺčko za euro päťdesiat a broskyňu za dve alebo tri eurá, každý si to rozmyslí.

Čiže mňa v tomto napadá hneď otázka – dokážete vy vôbec konkurovať tomu, čo prichádza zo zahraničia? Lebo ja to vidím ako spotrebiteľ nášho trhu. Keď si kupujem slovenské rajčiny so slovenským znakom, tie sú – dajme tomu – stoja tri, šesť – jedno balenie. Rajčiny, ktoré idú pätnásť kilometrov zo Španielskaapák zo Španielska, tak stoja o polovicu menej.

Viete, nedokážeme. Keby sme to nerobili srdcom, eh, tak by som to už asi možno aj zlikvidovala. Ale jednoducho robili to naši starí rodičia, preto nám je to srdcu blízke.

A čo sa týka toho, prečo nedokážeme? Jednoducho tam majú lepšie finančné stimuly. Za tým je všetko povedané. My dostaneme dotácie. Povieme si, že však tí poľnohospodári dostanú dotácie, ale nikto nevidí aj to B, že tie dotácie musíme zdaniť. Viete, ide to do výnosov a my tie dotácie, čo dostaneme, my ich vlastne zdaňujeme. Ale môžem povedať, že to sme asi jediní v Európskej únii.

Dobre, ale takto zvonka, keď si povieme medzi sebou, tak to vyzerá – a viete – ale vstupuje to do toho. Keď vás niekto podporí, keď vás niekto podporí, dá vám – napríklad – tu máme krásny príklad s tou Európskou úniou, ktorá nám dá na tie hnojivá. Lenže tie vlády vás podporia, že vám dajú napríklad lepšie finančné stimuly na dotácie – napríklad na výrobu jabĺk, výrobu ovocia, výrobu inej špeciálnej rastlinnej výroby. Viete, kde naozaj používajú tie manuálne práce? Veď ten strom nevie ostrihať robot. Nevie ho rozstrihať. Jednoducho viete to spraviť na krikový spôsob, ale tú úrodu tam nebudete mať takú. Sú to špeciálne manuálne zručnosti, ktoré sú dôležité pri pestovaní toho ovocia. A jednoducho nie sú to zemiaky, ktoré strojovo zasadíte do zeme a potom ich strojovo aj vytiahnete.

Áno, sú to špeciálne. Tak keďže tam ich podporujú väčšími finančnými stimulmi, preto tie prebytky – lebo to sa dá aj povedať, že sú to prebytky – lebo každý štát si vlastne chráni svoje – svoju potravinovú sebestačnosť a prebytky posiela do iných krajín, že áno? Takže potom tie prebytky môže posunúť inému štátu. Takto to vyzerá, že štát takýmito rozdielmi na daniach vlastne odrádza od kúpy domáceho produktu.

My strácame konkurenciaschopnosť voči ostatným. Ja nič iné by som nechcela, len aby sme mali v Európskej únii rovnaké fér podmienky, ako majú možno ostatné štáty. Hovoríme teraz o Európskej únii a nerozprávali sme sa ani o krajinách tretieho sveta. Áno, takže o Argentíne a o Brazílii. Ale keby sme mali také isté podmienky, tak by sme boli konkurenciaschopní. A práve tu je tá otázka – že prečo to zmizne z našich polí.

Áno, toto je tá správna odpoveď. Lebo ja to tak registrujem, že napríklad v Nemecku – pamätám sa – bola najväčšia demonštrácia poľnohospodárov za posledných sto rokov, kedy ich vyšlo do ulíc dvesto tisíc. Dvesto tisíc s mechanizmami a protestovali, že majú akože malé dotácie od štátu. Takže vlastne toto by sme mali všetko vidieť a zahŕňať, nie? Do toho. A mala by tu byť taká ochrana, ako je napríklad v cestovnom ruchu – nejaké dotácie – na niečo vyššie asi na tieto potraviny.

Viete, štát, ktorý nemyslí na vlastných občanov, čo budú jesť, a spoliehať sa len na prebytky, ktoré dostaneme z ostatných krajín, je to veľmi akože krátkodobá vec. Tam sa to odzrkadľuje potom na všetkom. Čiže tam asi dlhodobo treba rozmýšľať nad takýmito plánmi.

Vy kombinujete rastlinnú výrobu, ovocinárstvo, výkrm hoväzého dobytka. Je táto diverzifikácia pre vás výhodou, keď niečo niekde je slabšie, tak to druhé to vykrýva?

Určite áno. Fungujeme takto od deväťdesiattroch, fungujeme na takýto spôsob. Hoci teraz môžem povedať, že tento rok bude veľmi ťažký kvôli aj tomu suchu. Lebo väčšinou tá rastlina – všade to hovoria – rastlina potiahne živočíšnu a ten ovocný sa tiež. A tým pádom, že máme teraz sucho, máme mrazy na jar, tá úroda nebude taká veľká, bude to ťažké.

Áno, áno. Ale vždy to tak bolo v minulosti, že jedno potiahlo druhé. Viete, tá diverzifikácia je dôležitá, lebo vlastne váš biznis stojí na štyroch nohách a keď jedna je podpilená, tri ešte postačia.

Tak to je dobré. Vy ste žena. Mňa samotného prekvapilo, že ste predsedkyňou družstva. Nikdy som nepočul, že predseda družstva bola žena. Aké výzvy z tohoto vyplývajú pre vás ako ženu v tomto mužskom povolaní?

Nie som jediná žena na Slovensku. Poznám pár predsedkyň, musím povedať. Ale ja si nemyslím, že pohlavie je dôležité na to, aby ste vykonávali to, čo máte rád. Keď to robíte srdcom, tak to vidieť v každom jednom povolaní a je to jedno, či ste muž alebo žena. Keď si rozumiete so zamestnancami, dokážete ich správne stimulovať, aby vám urobili presne to, čo chcete. Tam tiež nie je úplne jedno, či ste muž alebo žena. Ja si myslím, že sa vidí, že človek musí mať dostatok znalostí, aby ste mal ten rešpekt a ten rešpekt vytvára u tých zamestnancov aj okolo tých ľudí. Tá odbornosť, čo je vo vás, to vytvára to, že kde ste, na akej pozícii a čo dokážete spraviť. A to je dôležité. A keď to robíte s láskou, tak to je aj vidieť.

Áno, áno. Čiže vy musíte byť trojodborník v tomto prípade a rozumieť všetkému, všetkým tým trom formám.

Ja by som mal na vás takú možno poslednú otázku dnes. Ak by ste mali tú moc alebo taký ten čarovný prútik, čo by ste zmenili na Slovenskom poľnohospodárstve okamžite?

Viete, určite by to bola stabilita. Mojím najväčším snom je spraviť si plán na desať rokov a určite to tak bude. Je to stabilita. A jednoducho dopriať tým poľnohospodárom stabilitu, aby ste vy nemuseli každý rok rozmýšľať, že aké budú drahé osivá, či ich mám kúpiť teraz alebo za pol roka, aké budú ceny. Aby som mala stabilný trh, aby som sa venovala výrobe, aby som vyrobila kvalitné potraviny a aby som vyrobila v dostatočnom množstve tie kvalitné a aby som ich vedela za dobrú cenu predať. Toto by som si priala, aby nás pošťastilo na Slovensku.

V čom by vám štát okrem úpravy pozemkov, teda legislatívy, mohol ešte pomôcť? Čo myslíte?

Viete, veľmi by nám pomohlo, keby nám zabezpečil napríklad kvalitné potraviny do jedální, školských jedální, kde by boli slovenské potraviny, garantované potraviny.

Eh, tým by sme vedeli aj nejakú tú cenu konečnú.

Vedela by som nadstaviť aj ekonomiku a vedela by som, že moje deti jedia kvalitné slovenské potraviny a niekde nie prebytky z iných štátov.

Tak dúfajme, že štát bude pomáhať aj v tejto oblasti, že to zariadi tak, aby tam bolo určité percento.

To by bolo asi určite.

Áno.

Pani Vlkovičová, ďakujem veľmi pekne za návštevu štúdia. Ďakujem za úprimné odpovede.

Dnešným hosťom bola predsedkyňa Rolníckeho družstva Hrušov, pani Katarína Vlkovičová. Teším sa niekedy nabudúce.

Ďakujem.

Dovidenia.