Ukončí rozpočet 2027 koalíciu? | Richard Raši (Hlas-SD), predseda NR SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zábava pre celú rodinu.

Koaličný vehikel už drží po kope len farba, lak a moc.

Parlamentné voľby sa však nezadržateľne blížia a každá zo strán si bude musieť nájsť svoju vlastnú tvár a vlastný program.

Hlas sociálna demokracia bude musieť definitívne vystúpiť z tieňa Smeru.

Ako to chce urobiť?

Čo všetko presunie koalícia na september?

Ukončí schválenie rozpočtu jej faktickú existenciu?

Opýtam sa predsedu parlamentu Richarda Rasiho.

Vitajte pri sledovaní témy s Petrom Bielikom na kanál 1.

Dámy a páni, som veľmi rád, že vo svojich priestoroch v Národnej rade nás v dnešnej relácii prijal predseda Národnej rady Richard Raší.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň prajem a vitajte.

>> Ďakujeme pekne za milé prijatie. Uvidíme, či aj ten rozhovor bude taký milý, pretože tých tém, ktoré máme na stole alebo v scenári, je pomerne veľa a sú veľmi zložité.

Ako sa vám darí ukrajovať z tých približne 190 bodov, ktoré máte na programe tejto schôdze? Asi ste si predstavovali troška svižnejšie tempo.

>> Áno, momentálne máme z tých 190 bodov prebratých necelých 50. Nejaké body poslanci navrhli presunúť na ďalšiu schôdzu. Čiže to tempo, keby som to porovnal s predchádzajúcimi schôdzami, je rovnako pomalé, takže nie je pomalšie, ale nie je ani rýchlejšie.

>> A môže za to opozícia zase?

>> A hneď prvá odpoveď správna. Samozrejme, môže za to opozícia, kto iný, lebo my máme naozaj špecifickú opozíciu v tom, že využije každú príležitosť na to, aby rokovanie zdržovala. Ja na druhej strane vravím, pre vládnu koalíciu a to je aj odkaz voči opozícii, je podstatné, aby fungoval štát, aby sa schvaľovali zákony, ktoré predkladá vláda, to je alfa omega. A potom, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády. Z tohto pohľadu si myslím, že všetky zákony prebraté budú. Teda štát nebude v ohrození.

Aj keď ste spomenuli, že vehikel drží len lakom a mocou, tak ja som presvedčený, že drží ešte aj 70 zvarmi silnými, ktoré ho držia pokope, lebo máme väčšinu 78 poslancov. Takže z hľadiska fungovania štátu a stresu, ktorý sa snaží opozícia šíriť, nič sa nedeje. Predčasné voľby sa nechystajú. Vláda, vládne zákony prechádzajú, to je dôležité. Prechádzajú aj koaličné poslanecké návrhy zákonov, na ktorých bola dohoda a ktoré sú financované. A opozícia zdržovaním parlamentu robí len to, že časť zákonov, ktoré predkladá, sa nestihne prejednať, pretože to jednoducho naťahujú. Ale myslím si, že karavana ide ďalej.

>> No dobre. Neviem, či je to tým teplom alebo či už je tou únavou, ale novinári vonku si tak šepkajú, že predsa len tie predčasné voľby, že to nie je až tak nepravdepodobná téma. Keď sa pozrieme napríklad na vývoj situácie ohľadne ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorého ste odložili na september, myslím teraz koalíciu, tak ja nie som úplne presvedčený o tom, že naozaj je ten scenár reálny, že Tomáš Taraba odíde zo svojej pozície. Skôr si myslím a to je moja osobná úvaha, že môže dôjsť naozaj k silovému boju napríklad o ministerstvo životného prostredia, ktoré si Smer sociálna demokracia urobil, jednoducho osvojí. A aká bude reakcia koaličného partnera? To už bude na ňom.

>> Áno, určite prijatia novinárov sú rozličné, lebo ako ste spomínali, tu práve pod nami sa nachádzajú aj novinári a aj časť z nich má svoj politický názor, ktorý by preferovala, aby predčasné voľby boli. Ale nadviažem rovno na ten záver vašej otázky, že aj v minulosti sa to už viackrát stalo v koalícii, kde bol aj Smer a vždy sa to nejako vyriešilo.

Kľúčovým momentom bude schválenie rozpočtu, lebo je to zákon roka a v princípe to je ten najdôležitejší zákon na to, aby mohol štát nejako fungovať. Ale hovorím to preto, lebo tých napätí alebo listov, ktoré posielal jeden koaličný partner druhému a všelijakých výziev, bolo aj v minulosti dosť.

Podstatné je to, aby vládne strany deklarovali, že chcú ťahať ďalej a chcú, aby boli voľby v riadnom termíne a je to na rozhodnutí iba vládnych strán. A hovorím to aj preto, lebo všimnite si, že v tých sporoch a v tých napätiach my v Hlase sa snažíme vystupovať tak, aby tí, ktorí to ukľudňujú a tí, ktorí to stabilizujú. A ja si myslím, že keď to pôjde ďalej ako teraz, tak do tých riadnych volieb v kľude dovládneme. To neznamená, že tie mesiace pred voľbami nebudú divoké. Každý bude hrať samozrejme o svoje preferencie, ale myslím si, že vládna koalícia je stabilná a uvedomme si, že sa blížime k tretiemu roku vládnutia. Stále je tá istá vláda. A hovorím to preto, lebo mnohí z nás máme krátku pamäť. V takomto čase za minulej vlády už bolo aj po vláde Matoviča, aj po vláde Hegera a bola už vláda Odora. Čiže preto chcem povedať, že tá stabilita je neporovnateľne vyššia, ako bola za predchádzajúcej vlády.

>> Tá predchádzajúca vláda len implodovala zvnútra. To sa zatiaľ vám nestalo, ale predsa len ešte k tej možnosti tých možných predčasných volieb alebo tých väčších problémov. No naozaj je to tak, že ten rozpočet bude zásadný. Premiér Fico hovoril, myslím, o septembri, kedy by ste sa na ňu mali dohodnúť, nie ho teda schváliť, lebo rozpočet sa predkladá do Národnej rady niekedy v októbri, polovice októbra, schvaľuje sa niekedy v novembri. No a teraz si predstavme, že sa vám nepodarí na tom dohodnúť. To bude ten kľúčový bod a to bude tá záležitosť. Sám ste to pred chvíľou pripustili, že to je to podstatné.

>> Áno, rozpočet bude kľúčový. Ale uvedomme si ešte jednu dôležitú vec. Na to, aby boli predčasné voľby, by museli byť odsúhlasené 90% poslancov. A hovorím to trochu v inom kontexte, ale veľmi dôležitom, pretože my nemáme možnosť vyhlásenia predčasných volieb referendom.

>> Áno.

>> A hovorím to len preto, lebo o pár dní dáme návrh do ústavy, aby sme referendom, aby ľudia referendom tak ako vo voľbách nám dajú moc a vedeli by ju vo voľbách vedeli v referende ju vedeli vláde vziať, čo je mimoriadne dôležité, pretože teraz sme naozaj v situácii, že aj keby sa vládne návrhy zákonov neschvaľovali alebo niečo nefungovalo, tak sa dá skrátiť volebné obdobie iba 90 a viac poslancami, čo si nemyslím, že je správne, lebo volebné obdobie sa má dať skrátiť normálne aj tým, keď sa ľudia v referende rozhodnú, že sa to berie.

K vašej otázke, že politikom berú moc. Áno, boli vyjadrenia predsedu vlády, že rozpočet by chcel dať už na septembrovo-októbrovú schôdzu, lebo to bude v schôdzach tá, ktorá bude trvať od septembra do októbra minimálne štyri týždne, možno aj viac. Ale na druhej strane faktom je, že tá povinnosť štátu je mať schválený rozpočet vo vláde do polovice októbra a predložiť do 15. novembra. Presne ako ste povedali. Myslím si, že každý chce mať schválený rozpočet. Toto deklarujem za stranu Hlas, že ho chceme mať schválený.

Na druhej strane chceme ho mať schválený tak, aby sme boli všetci vo vládnej koalícii rovnako spokojní alebo rovnako nespokojní.

Hmm.

Eh, nemyslím si, že kľúčovým momentom schválenia rozpočtu je, že musí byť schválený 15. septembra. Dôležité je, aby bol naozaj schválený tak, aby sa stihlo všetko pripraviť.

Takže keď sa podarí vyjednať rozpočet, však tam sú dôležité financie. Ako vždy pôjde len o peniaze, ktoré my chceme používať na sociálne opatrenia, najmä na podporu ľudí v zdravotníctve a tak ďalej.

Keď to bude, že povieme áno za naše rezorty, vravíme áno, máme dosť peňazí na to, aby sme plnili svoj sociálny program, tak ho schváľme aj 15. septembra. Ale nemyslím si, že eh to bude také jednoduché.

No ja tiež očakávam trošku väčšiu drámu. Eh ako sa vyjadril pán predseda vlády, spomeňme si na predchádzajúce volebné obdobie. Myslím, že to bol rok 22, keď sa schvaľoval rozpočet na rok 23, niekedy koncom decembra tesne pred Vianocami. Hrozilo nám dokonca rozpočtové provizórium. Niektorí ekonómovia vtedy hovorili, či by to aj nebola lepšia alternatíva ako eh to, čo sme tu potom mali.

No eh dobre, uvidíme. Podľa mňa to bude trošku väčšia dráma, ako eh vy sami avizujete. Uvidíme, čo sa udeje eh v lete, či to leto nejako eh zahýbe s preferenciami. Máme tu ešte potom aj eh komunálne a regionálne voľby, ktoré takisto stanovia eh nejaké trendy.

Ešte keď sa vrátim ale do toho parlamentu, hovorili ste, že teda to ide tak ako predtým, no ale máme tu nový rokovací poriadok. Tak prečo to ide tak ako predtým? Nie je dobrý ten rokovací poriadok?

No mohlo by to vyjsť aj horšie.

No dobre, ale vy ste ho prijímali. Vy ste ho prijímali so s cieľom, aby sa zjednodušilo to rokovanie parlamentu, aby sa spružnilo, aby eh jednoducho to išlo ako po masle.

Dve zásadné veci. Jedným zo zásadných momentov, ktorý súvisí s rokovaním, je to, aby sme tu nemali agresívnych, vulgárnych gavnerov, ktorí vykrikujú na poslancov a poslankyne, ktorí ich fyzicky napádajú, ktorí ich urážajú. A to sme urobili tak, že keď niekto takéto prejavy má a je vykázaný a potom aj vyvedený, tak má celý plat s paušálnymi náhradami viac ako 5 000 € pokutu a keď to zopakuje, tak ho dostane ešte raz túto pokutu.

Čiže pre mňa bol dôležitý moment, keď 10. decembra Matovič a neviem Pročko a táto, prepáčte, že za výraz, ale vulgárna banda útočila na ženy. To bol jeden z kľúčovým momentom a keď sa chcú takto správať, tak ich to bude naozaj veľmi bolieť.

Ale druhým momentom bolo aj to, že sa zmenilo aj veľa technických vecí. Napríklad, že pozmeňujúci návrh nemusíte 20 strán čítať v pléne, stačí, že ho podáte elektronicky a už ho len odôvodníte.

Čiže urobilo sa mnoho technických detailov a to, čo sa pýtate vy je, či je parlament rýchlejší.

Tretie čítanie, tam sa prihlasujú opoziční poslanci aj niekoľkokrát.

Áno.

A dobre, že o tom hovoríme, pretože žiaden rokovací poriadok nemôže byť taký, aby sa nemohol byť aj zneužitý a bol stále demokratický.

Keď si spomeniete, keď sme tento rokovací poriadok prijímali, tak vykrikovala opozícia, že robíme náhubkový zákon. Náhubkový zákon, že im obmedzíme rozpravu. No ja tvrdím, že teraz nikto z nich ani nespomenie na to, že eh kedysi to volal náhubkový zákon, lebo naozaj sa môžu vyrozprávať eh akokoľvek.

Je pravda, že rokovací poriadok, aj tento nový, sa dá zneužiť, ale my sme nerobili rokovací poriadok tak, že ich budeme obmedzovať donekonečna. A keď hocijak urobíme, hocijak, vždy sa nájde priestor, ako sa zneužije a miesto hodiny sa bude rokovať tri. Jednoducho takto bude.

Takže rokovací poriadok ide a bude sa opäť meniť teda, keď nie je úspešný v tejto podobe.

Ja mám v tomto trochu eh iný názor ako možno niektorí moji kolegovia, lebo ja tvrdím, že máme absolútne demokratický rokovací poriadok teraz, hej? Nie, že náhubkový zákon. My sme tak demokratickí, že už málokto v Európe taký je, možno nikto.

Eh, ja si myslím, že treba počkať celú schôdzu, lebo akokoľvek sa upraví rokovací poriadok, vždy to zneužitie tam bude možné. My nemôžeme urobiť autokratický alebo autoritatívny poriadok, že ti povieme, ty hovor minútu raz za celý deň a viac nevystúp.

Čiže prejdeme si všetky eh detaily. Aj teraz mám nástroj, kedy vieme diskusiu ukončiť. Jednoducho ukončíme hlasovaním. Keď teraz mám len dva extrémne prípady.

Tu sa stane, že niekto sa prihlási do rozpravy a povie, že eh robím len preto, lebo eh chcem to natiahnuť, ale dobre, je to jeho právo.

Ale tu sa nám stáva extrémna vec a to si všimnite, že niekto sa prihlási do rozpravy, teda do diskusie a poslanec má právo na rečníka, ktorý vystúpi reagovať v takzvanou faktickou poznámkou. Čiže vy poviete svoje stanovisko a ja poviem, že súhlasím, nesúhlasím a tak ďalej.

A tu sa nám stáva a to vravím, že to už je hanba tejto opozície a preto vravím, že opozícia naša nie je pripravená vládnuť, lebo oni sa prihlásia s reakciou na vystúpenie a teraz počúvajte, naša opozícia sa prihlási s reakciou na vystúpenie rečníka ešte predtým, ako rečník začne rozprávať.

Tak musíte uznať, že keď budú, keď tá predpojatosť je silná, samozrejme, možno už niektorí vedia, čo chce povedať, ale nehovorte, nehovorte, že vedia, lebo to je reakcia na vystúpenie. Ale však presne o tomto je.

Však to je smiešne, nie? Ide vystúpiť niekto a už ľudia sú desiatich prihlásení na jeho reakciu, keď nevedia, čo chce povedať.

Ja vám prezradím, že ja keď si pripravujem scenár, tak si predstavujem aj tie odpovede a podľa nich potom píšem ďalšie otázky. To je eh istá skúsenosť, ktorá takisto môže byť tým.

Súhlasím, len jednu vec. Len to ste vy, lebo vy ste konzistentní v myslení, ale viete si predstaviť, že si dopredu pripravíte odpovede na vystúpenie pani Remišovej alebo Pročka? Eh, ja verím, že asi nie.

Nechcem to hodnotiť jednotlivo. Eh, a nechcem, aby sme sa rozprávali o opozícii, pretože sa tu diskutujeme my dvaja, tak sa poďme zamerať viac na Hlas a sociálnu demokraciu.

Myslím si, že vaša strana má jedinečnú príležitosť navrhnúť cez ministerku hospodárstva také prorastové opatrenia, ktoré naštartujú ekonomiku, pomôžu podnikateľom a v konečnom dôsledku vám prinesú nejaké hlasy voličov, ak to dokážete ešte potom aj dobre politicky eh predať.

Veľa vecí sa odložilo na september. Tak čo máme teda očakávať v septembri? Bude to nejaká pozitívna správa a zoberiete teda takto ako príležitosť pre stranu Hlas ukázať sa ako proreformná ekonomicky zameraná odborná strana, ktorá vie eh pomôcť našej ekonomike?

Áno. OK.

A hovorím to preto, lebo faktom je, že ministerka hospodárstva zozberala návrhy opatrení, ktoré vychádzali z akademickej obce, z Akadémie vied, od podnikateľov. Urobila z toho balík a poslala to na vyjadrenie jednak ministerstvám, aby im to nezasahovalo možno do nejakých eh zásadných smerovaní ich rezortov a to je v poriadku.

Ale čo je podstatné, ona si úlohu splnila a preto tie opatrenia idú tak, ako hovoríte.

A ja verím, že to dopadne tak, ako naznačujete, že v septembri sa schváli zásadný prorastový ekonomický balík, lebo teraz čo sa schváli v tom prvom kole, budú viac-menej byrokratická záťaž sa zníži, využijú sa na nejaké eurofondy, pretože zásadné prorastové opatrenia sú viazané na fiškálne, daňové a odvodové zaťaženia. V preklade do slovenčiny, keď chceme rázne pomôcť podnikateľom – rázne – nie je to len o tom, že im zjednoduchšíme život, že nebudú musieť dať papier tam, kde ho nemusia dať, alebo niektorým, že nebudú musieť možno platiť zdravotné odvody a predávky v takej výške ako doteraz.

Ale zásadné je to v tom, že sa pohne s daňami alebo sa im dá reálna podpora v energiách alebo sa zníži daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie.

A hovorím to preto, lebo toto je reálne prorazové opatrenie.

>> A s tým chcete prísť v septembri s niečím takým.

No a hovorím to preto, lebo tieto opatrenia sú viazané na financie a na rozpočet.

>> No, a to je o tom – keď hovoríme o zrušení transakčnej dane – čo aj ja hovorím aj za hlas, že transakčná daň bola prijatá, ale robí strašne veľa nervozity a neprináša toľko peňazí.

Hovorím to preto, lebo toto nejde len s ministerkou hospodárstva. Toto musí ísť ruka v ruke s ministerstvom financií, ktoré povie, do akejho objemu vie uvoľniť finančné prostriedky, ktoré do toho podnikateľského sektora pôjdu, lebo tie opatrenia, čo pani ministerka predložila, tie sú narátané na stovky miliónov eur – čo sa týka energetiky, čo sa týka zníženia odvodov, čo sa týka nejakých daňových povinností – a hovorím to preto, lebo na to treba, aby si sadla koalícia a minister financií povedal, do akej miery môžeme ísť kvôli deficitu rozpočtu štátu.

Čiže my tú úlohu, my to budeme tlačiť do toho, aby jednoducho štát na prorastové opatrenia prispel. Bez peňazí to nepôjde.

>> No tak, dobre. Uvidíme, či to bude teda v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti alebo či to bude tá pomoc s energiami. Tam sú návrhy, ako by sa mohli zmeniť niektoré tarify, čo by viedlo – výrazne pomohlo – veľkým podnikom.

Áno.

>> K zníženiu výšky faktúr u mnohých podnikateľov.

No tak dobre. Ja to beriem tak, že naozaj si budeme musieť počkať do toho septembra, ale v septembri sa teda budeme pýtať veľmi konkrétne a veľmi dôrazne, aké sú tie prorastové opatrenia, pretože asi si už rozumieme všetci v tom, že ich potrebujeme a že tá naša ekonomika stagnuje.

>> Eh, ako vnímate situáciu, do ktorej vystavila koalícia prezidenta Pellegriniho v súvislosti s návrhmi na vymenovanie nových veľvyslancov na Cypre a v Taliansku?

Poviem najprv za Hlas a za Taliansko. Myslím si, že nebude žiaden problém a som o tom presvedčený s menovaním Petra Kmeca. Je to 100% skúsený, nespochybniteľný diplomat, ktorý bol v Švédsku, ktorý bol vo Washingtone, ktorý je naozaj expert a bude menovaný a bude naozaj plnohodnotným veľvyslancom. Je to aj naša nominácia a o ňom som naozaj presvedčený, že urobí a keďže veľvyslanci komunikujú v angličtine, že to bude good job, čo bude robiť.

>> To znamená Peter Pellegrini by nemal mať problém s jeho vymenovaním.

>> Myslím si, že žiaden prezident Slovenskej republiky by nemal mať problém s vymenovaním Petra Kmeca. Naozaj je to čistý profik.

Čo sa týka druhého návrhu koaličného partnera – lebo druhá nominácia je teda nominácia, ktorá išla od nášho koaličného partnera – poviem svoj názor, lebo je to vec, ktorá sa netýka ani našej strany. Týka sa návrhu koaličného partnera a jeho vymenovania.

Veľvyslanci – a nielen slovenskí v zahraničí, ale aj veľvyslanci iných štátov u nás – nie sú vždy kariérni diplomati. Vidíte, Spojené štáty, boli to podnikatelia úspešní, boli to podporovatelia aktuálneho prezidenta, ktorý vtedy vyhral, a prišli tu a svoju robotu – napriek tomu, že prišli z úplne iného prostredia – robili. A však sú nejaké pokyny štátu, ako sa tá politika smeruje.

Eh, ja chcem povedať len dve veci zo životopisu pána Radčovského, ktorý má ísť na Cyprus. Teda prvá vec mimo životopisu je tá, že bol nominovaný koaličným partnerom a my ostatní to rešpektujeme. Druhá vec je, že dlhé roky fungoval ako sudca. A tretia vec bol aj poslanec Európskeho parlamentu. Čiže nie je to... a teraz je poslancom národnej rady. Čiže má štruktúru životopisu politickú, nie diplomatickú.

Je to rozhodnutie koaličného partnera, ktoré rešpektujeme a ja si myslím, že na tom Cyprus, keď prejde tým posledným krokom, bude plniť úlohy, ktoré mu rezort, ktorý ho vysiela, dá.

>> A možno sa dozvieme aj odpoveď na otázku, či sa dá odísť oknom. Eh, nechcem to naozaj zľahčovať, nechcem zbytočne rýpať, ale eh povedali ste eh viacero vecí a mne tam prekáža tá interakcia medzi diplomaciou a politikou.

Eh, na Slovensku naozaj sme to mali s menšími prestávkami za Mikuláša Dzurindu a teraz za Juraja Blanára tak, že diplomacia bola vlastne štát v štáte, že tam boli kariérni diplomati, že tam boli naozaj čistí profici, ako ste vy povedali. Lenže Peter Kmec už predsa odišiel do výkonu v... výkonnej politike. On odišiel z diplomacie a ja si myslím, že odišiel aj s tým, že už sa tam nevráti. Jednoducho takéto rozhodnutia sa nerobia – to, že idem za podpredsedu vlády, mám na starosti eh nejaké záležitosti a potom ešte mám možno na dôchodok vyhliadnutý nejaký post veľvyslanca. Eh, to je prekročenie barikády.

U nás novinárov sa napríklad niečo také neakceptuje. Ak už raz odíde novinár do politiky, tak sa nemôže vrátiť za novinára. Môže sa aktívny politik ešte vrátiť za diplomata a môžeme teda hovoriť o čistom profíkovi? A teraz nechcem hovoriť o sľade, ale len sa zamerať na tento aspekt.

>> Ja mám na to úplne iný názor ako vy. Naozaj ja si myslím, že politik – aj aktívny – keď aj diplomat do politiky pôjde a stane sa politikom, čiže otvorí novú kapitolu – ja si myslím, že aj bývalý aktívny politik v diplomacii má čo priniesť.

A poviem možno trochu iný obraz. Súhlasím, že mať štruktúru profesionálnych diplomatov pre každý štát je dôležité a my to takisto máme. Ale ja si nemyslím, že má to byť skupina, ktorá je uzavretá navždy. Ja si myslím, že aktívny politik a taký skúsený diplomat, ako je on, má čo Slovensku priniesť. A možno si myslím, že tou výhodou je to, že ten pohľad bude trochu iný.

Diplomat, náš diplomat má tvoriť zahraničnú politiku v danom štáte a to bude dané ministerstvom zahraničných vecí. Ale ja si myslím, že skúsenosti, ktoré nazberáte v tej priamej politike – lebo vy ako diplomat sa predsa budete stretávať s politikmi štátu, ktorý vás vyslal a ktorí tam budú chodiť – ja si myslím, že na niektoré veci možno získa širší pohľad.

Takže ja hovorím áno, funkčná profesionálna diplomatická štruktúra v štáte je dôležitá. Nevidím problém v tom, aby sa nie väčšinovo, ale niekedy stal aj politik diplomatom. A keď si aj vezmete aj naozaj iné štáty, to nie je výnimka vo svete. Čiže naozaj ja s tým problém nemám. Ja to tak cítim.

>> Dobre.

Ja tomu rozumiem, že v iných štátoch to môže byť inak.

Ja som hovoril o našej tradícii, takto to bolo. Naozaj tá diplomacia si držala autonómiu, keď naozaj tam boli – ako si povedal – Mikuláš Zurinda bol prvým politickým ministrom.

Teraz je ním napríklad Juraj Blaner.

Čo sa týka ešte tej misie na Cipyre, tam je napríklad dôležité, aby sa udržal kontinuálny dialóg medzi Turkami a Grékmi. Je tam stále nevyjasnená situácia. Tam nebolo podpísané nejaké jasné prímerie. Tam naozaj len tí diplomati sú tým mostom na tú komunikáciu a vlastne poslednou zábranou, aby tam nejak ten konflikt neeskaloval.

Vieme, ako Gréci to berú vážne, akú majú obrovskú lodnú flotilu, vieme, ako Turci to berú vážne. Naposledy tam niečo hovorili o práve na ťažbu nerastných surovín a tak ďalej.

Toto všetko bude musieť riešiť pán Miroslav Radačovský, ale je to dospelý človek, dostatočne skúsený a ide niekam do neznámej krajiny, ide do funkčného tímu. To chcem zdôrazniť, lebo ani ja ako predseda parlamentu by som mnohé veci nezvládol, keby som nemal funkčný tím. Tam ho čaká funkčný profesionálny tím a ja verím, že to zvládne.

A tým pre mňa je táto debata – teda nie naša debata, ale pre mňa je to uzavreté – a keď tam bude, je na ňom, aby to zvládol a ja verím, že to zvládne.

>> Takže pán prezident by ho mal vymenovať z vášho pohľadu.

>> No viete, pána prezidenta si vážim, to ešte, aby som mu niečo odkazoval. Buď bude to jeho rozhodnutie, ale myslím si, že keď ho vymenuje, tak sa to nejako zvládne.

>> Tak ste druhý najvyšší ústavný činiteľ.

Myslím si, že to by zase taký odkaz pán prezident určite zvládol a myslím si, že prezentoval veľmi korektný vzťah, ale naozaj toto je jeho výsostné autonómne rozhodnutie, takže uvidíme vlastne v najbližších hodinách.

>> Vynikajúcu príležitosť bude mať hlas sociálna demokracie na zviditeľnenie sa a povedzme odlíšenie sa od smeru sociálnej demokracie aj v komunálnych a regionálnych voľbách. Plánujete tam nejaké väčšie kroky alebo nejaké väčšie nominácie vlastných kandidátov, ktorí by vám mohli priniesť body? Viem, že pán Becik bude pravdepodobne opäť kandidovať v Nitrianskom samosprávnom kraji.

>> Pán Becik bude kandidovať v Nitrianskom samosprávnom kraji. Bude kandidovať Igor Šimko v Košickom samosprávnom kraji – náš poslanec národnej rady. A čo som rád, má pomerne veľkú podporu nielen z hľadiska koalície, ale veľmi aktívne komunikuje aj s partnermi z maďarských strán, pretože ten juh východného Slovenska je stále veľmi silný z hľadiska maďarskej národnostnej menšiny.

Čiže to budú takí dvaja horúci kandidáti, ktorých máme. Budeme podporovať aj kandidáta pána župana Muntera. Ten síce bude mať širokú koalíciu, ale naše štruktúry – a to chcem odkázať všetkým, ktorí nás za mnohé rozhodnutia napadajú – naše okresy z 13 okresov v Banskobystrickom kraji, 11 sa vyjadrilo za to, aby sme ho podporili. Napriek tomu, že nie je politický z našej rodiny, pretože výsledky a spolupráca, ktorú mali, im prináša efekt na zlepšovanie života v danom regióne.

Čiže budeme mať dvoch takých čisto našich kandidátov s veľkou politickou podporou, najmä koaličných partnerov, a jedného kandidáta, ktorý bude obhajovať post v Banskej Bystrici v samosprávnom kraji.

>> Vy ste vyrástli v komunálnej politike na východnom Slovensku? Neuvažujete aj nad tým, že by ste postavili svojho kandidáta na primátora Košíc? Vieme, aká tam bola vtedy situácia. Tá hlavná téma bolo vtedy parkovanie. To sa odvtedy nejako vyvinulo a vyriešilo.

>> No, neuveriteľné, vyriešilo sa to. Tu na odľahčenie musím povedať, že najväčší problém a útoky voči mne boli parkovanie, lebo ho robila firma Eeei. Po 10 rokoch sa stalo to, že parkovanie a sparkovací systém v Košiciach v súťaži vyhrala firma EI.

>> Uhm.

Takže to je len na dôvažok, že niekedy to, čo je čierne, je niekedy prezentované ako čierne, niekedy ako biele.

V Košiciach nebudeme mať vlastného kandidáta na primátora, ale budeme pracovať s tým a máme predstavu, ako by to dopadnúť malo. Určite vieme, že v tom rebríčku kandidátov asi týchto, ktorý by to mesto naozaj nezvládol, by bol kandidát Progresívneho Slovenska, lebo ten sa zjavil a myslím si, že podporu našu ani koaličných partnerov nebude mať.

Ale čo sa týka ostatných kandidátov, pracujeme na tom, aby sme urobili aj dobrý výsledok, aj podporili kandidáta, ktorý bude mať jasný názor na to. Toto chcem zdôrazniť.

Že 22 mestských častí v Košiciach je hlúposť. Dobre. Je to vec, ktorá sa možno tu ľuďom zdá neuveriteľná, lebo Bratislava, ktorá má dvakrát toľko obyvateľov, má 17 mestských častí, hej? Košice majú 22, čiže majú ich toľko, ako keby Bratislava mala 44.

A stále niektorí kandidáti na primátora to ešte nemajú v hlave usporiadané a si myslia, že 22 mestských частí, 22 starostov, 22 poslaneckých klubov a 22 administratív je v poriadku.

Takže budeme pozerať na to, ktorý kandidát sa jasne vyjadrí k tomu – k zákonu, ktorý tu prešiel vďaka hlasu Igorovi Šimkovi – že 22 mestských частí v Košiciach je vyhodených 8 miliónov €, ktoré by mohli ísť do rekonštrukciáí ciest, do rozvoja mesta a do všetkého, čo potrebuje.

>> No tu to narazilo aj na vyššiu úroveň. Myslím, že tam sa vyjadruje aj prokuratúra a že tam boli podané nejaké podnety na ombudsmana, ktorý teda to zase dáva späť na prokuratúru a tak ďalej, že teda mohlo ísť o nejaké porušenia práv niekoho, kto sa nemal čas, šancu vyjadriť alebo nemohol zúčastniť sa toho procesu.

>> Zatiaľ nie, nie, zatiaľ to riešia na úrovni Bratislavy. Je to pomerne komplikovaný proces, ale v princípe o čo ide veľmi jednoducho.

Ombudsman si myslí, že keď mestská časť Jarovce alebo Čuňovo má dvoch poslancov alebo jedného poslanca na 1500 alebo 3000 obyvateľov – čiže to je ten nepomer hlasu – tak nemal by byť v Ružinove jeden na 10 000, hej?

No, tak to je otázka na to, či chceme, aby ten satelit, ktorý sa pripojil k mestu, mal svojho zástupcu. A vtedy to nemôže byť na 10 000 obyvateľov, keď tá časť má 3000. Alebo tej mestskej časti tú možnosť vezmeme, len potom ten iný zástupca, ktorý za ňu bude bojovať, bude chýbať.

Čiže, ale z hľadiska – ja verím, že sa nenájde nikto na Slovensku, ktorý povie, že 22 mestských частí v Košiciach a 22 starostov a z mestných parlamentov je akurát. To akurát nie je. Je to veľa.

>> Tak viete, na to sa dá povedať aj argument o 2900 obciach, ktoré máme na Slovensku, z ktorých koľko je nad 50 000 vôbec väčších miest a potom 1000 do 500 obyvateľov a 1900 asi ich je do 1000 obyvateľov.

Ale poviem na to len jednu vetu, aby sme sa stihli dostať aj k iným témam. Áno, veľmi dobrý argument.

A preto Michal Kaliňák, robíme tu okrúhle stoly v parlamente spolu. Náš Michal Kaliňák, štátny tajomník na ministerstve vnútra. Pripravujeme legislatívu a bude to v realite.

Už to odsúhlasili samotné mestá a obce, že keď ste takto atomizovaní, nikto vám nevezme ani históriu, ani názov, ani ERP, ani starostu, ale nemôžete mať úradníka, ktorý bude robiť ekonomiku, mzdy, ktorý bude verejné obstarávanie, ktorý bude všetko kontrolovať, lebo na to tá obec nemá peniaze. Ona nemá niekedy peniaze ani na plat starostu a ten starosta robí na poluväzok.

Takže všetky tieto činnosti, ktoré musí zo zákona obec robiť, budú robiť v spoločných úradovniach alebo v centrách vzdelaných služieb a Európa nám na to chce dať peniaze. Čiže keď žijete a chcete, najmä starí ľudia chcú v svojej dedine, sa narodili a chcú tam aj zomrieť v kľude so svojím starostom, so svojou dedinou, v poriadku. Ale všetky kompetencie a celú starostlivosť administratívnu, ekonomickú a všetko, čo je nevyhnutné k fungovaniu, však je to normálna firma, budú robiť celky, ktoré tá centrá vzdelaných služieb alebo úradovne.