MAINSTREAMOVÝ DETOX

17:12

NEDĚLE 25.ŘÍJNA25.ŘÍJEN 2026

Tisková konference Export Days Prague 2026

Karel Havlíček

Tisková konference Export Days Prague 2026

Přepis videa

Zobrazit / skrýt přepis

Podvádíte skvělou práci v rámci Evropské komise.

Vaše pozice člověka zodpovědného za obchod je na výsost důležitá a je i vaší velkou zásluhou, že se podařily dohrát dohody mezi Evropskou unií a Indií, Evropskou unií a zeměmi Merkosur a že se odehrává důstojná hra mezi Evropskou unií a Spojenými státy, protože je to pro nás veledůležité teritorium.

A jak jsem dneska zaregistroval, tak mě překvapila příjemně čísla, o kterých jsme se ráno bavili. Roste obchod mezi Evropskou unií a Spojenými státy, což je skvělá zpráva, protože tam dosahujeme velmi dobré přidané hodnoty. Jestliže se i po těch náročných vyjednáváních toto podařilo, pak je to velmi dobrá zpráva, hlavně výsledek rovněž vaší práce.

Česká republika je exportně orientované teritorium jednoznačně.

Nicméně musíme posilovat nejenom vztahy uvnitř Evropské unie, ale zaměřit se v nejisté době i na vztahy mimo EU, ať už co se týká Asie, Indie, Číny či Spojených států.

Neznamená to ale, že všechny tyto vztahy budou podloženy jenom skvělým vzájemným obchodem.

Musíme si uvědomit i rizika, která se na nás řítí, zejména stran Číny.

Čína je velmi expanzivní.

Čína dnes dobývá Evropu a tím, že má zavřenější dveře ve Spojených státech, logicky se zaměřuje to více právě na Evropu, na Evropskou unii.

A tak jak na jednu stranu tam musíme vidět velmi zajímavé obchodní příležitosti, musíme i vidět to, že Čína dnes do značné míry oslabuje evropský průmysl, což je do budoucna pro nás neakceptovatelné a musíme zásadním způsobem akcelerovat všechny nástroje, které máme pro to, abychom posílili Evropu.

Já jsem dneska ve svém příspěvku ale hovořil, že to nesmí být jenom o tom, že budeme případně zavádět určité bariéry vzájemného byznysu, zejména tedy v rámci ochrany evropského průmyslu, ale že musíme i odlehčit evropským firmám v rámci toho, že nesmí mít výrazně vyšší vstupy, než je v jiných teritoriích.

Ať už co se týká energetických, je neakceptovatelné, abychom zde měli čtyř, pěti, šesti, sedminásobně vyšší ceny plynu nebo elektřiny než ve Spojených státech.

Musíme zásadním způsobem odregulovat Evropu a nesmíme se bát i tvrdých opatření, která nepochybně nevzbudí vždy jenom pozitivní ohlas. Typickým příkladem na národní úrovni je například stavební zákon v České republice, který byl sice vzýván úplně všemi, ale v momentě, kdy jsme ukázali jeho tvrdé parametry, které směřují k rychlejší výstavbě, tak se ozvaly desítky, stovky a tisíce těch, kteří by chtěli spíše kosmetické úpravy.

Takže je to o odvaze vlád. Podobně jako jsme to udělali my v České republice, tak se musí dělat i v Evropě a Evropská komise se nesmí bát dělat odvážná opatření.

Konečně jsem zde ještě zmínil dnes na té konferenci i to, že se nesmíme bát pustit do vyšší míry podnikání a pěstovat v našich lidech vyšší stupeň podnikavosti.

Prostě jednoduše Evropa ztrácí mimo jiné i proto, že je silně sociálně orientovaná na rozdíl od Spojených států a my musíme z toho sociálního státu v Evropě začít vytvářet daleko více tržně orientovaný region, který je založený na výkonnosti privátního sektoru.

A o tom je filozofie České republiky v rámci hospodářské strategie.

Vytvářet podmínky pro ty, kteří jsou schopni zaměstnávat, generovat hodnoty, generovat přidanou hodnotu a následně je zdanit rozumným způsobem a distribuovat peníze tam, kam potřebujeme.

Exportní aktivita je a vždycky byla pro Českou republiku výkladní skříní.

Česká republika mění celou řadu velmi důležitých nástrojů.

Já jsem rád, pane eurrokomisaři, že dnes odpoledne na tiskové konferenci tam pravděpodobně nebudete, ale budu moct představit úžasný nástroj, který jsme připravili společně s Evropskou unií, s Evropskou komisí, a to je program pro Ukrajinu — Ukrajina facility. Ale v zásadě jde o garanční schéma, díky kterému při spojení národních finančních nástrojů a evropských finančních nástrojů mohou firmy z České republiky, ale nepochybně i z jiných částí Evropy, budovat na Ukrajině svoje investice.

A velmi dobře připraveným záročním schématem se umožňuje to, že se to vůbec podaří odfinancovat.

Máme tady už přibližně 20 společností, které jsou připraveny do toho nastoupit.

To je přesně ta cesta, která musí být.

Musíme se tomu flexibilně a rychle přizpůsobovat tomu, co se odehrává, a současně koncentrovat aktivity podpory exportu, pokud možno na jedno místo, což jsme mimo jiné udělali spojením Czech Trade, Czech Invest a Czech Tourism.

Takže od 1. ledna to bude všechno pod jednou agenturou a pochopitelně pod správou ministerstva hospodářství.

Ještě jednou děkuji.

Děkujem mnohokrát a dále bych poprosil o úvodní slovo pana eurokomisaře Šefčoviče.

Velmi pěkně akujem a naozaj sa chcem raz velmi pekne poďakovat za organizáciu tohto podujatia, ale takisto aj veľmi úzku spoluprácu s Českou republikou, s pánom podpredsedom vlády, s ktorým pracujem skutočne veľmi koordinovaně na všetkých možnostiach a oblastiach, kde vieme, že Česká republika a európska komisia si navzájom pomáhajú a myslím si, že dôkazom toho je toto veľmi inovatívne podujatie, lebo organizujeme ho v tomto formáte len podruhýkrát a išlo práve o to, ako spojiť pracovníkov Európskej komisie, pracovníkov európskych finančných inštitúcií so záručnými bankami, s organizáciami na podporu exportu, s podnikateľskou vrstvou, aby si navzájom mohli vymeniť informácie — čo môžem urobiť lepšie — preto, aby v dnešnom prípade podnikatelia z Českej republiky využívali prístup na zahraničné trhy v maximálne možnej miere a aby sme spoločne robili všetko preto, aby sme tento prístup uľahčili.

Robíme to hlavne kvôli tomu, že história európskej únie nám jednoznačne potvrdila to, že medzinárodný obchod ostáva životnou teplotvou európskej ekonomiky.

Sme exportéri, sme obchodníci, sme v podstate obchodníkom na svete bez ohľadu na to, čo sa udalo za posledných niekoľko rokov.

Pokiaľ ide o obchod v oblasti tovarov a služieb, obchodujeme viac stále s Čínou viac ako so Spojenými štátmi americkými. Máme najväčšiu sieť obchodných dohôd na svete, ktorá pokrýva viac ako polovicu svetovej populácie a preto som presvedčený, že aj v tejto zložitej dobe je otvorenosť najlepšou obchodnou stratégiou. Jasne, má samozrejme svoje podmienky – ak sa nám podarí zabezpečiť, že tento obchod bude spravodlivý a vyvážený, na čom pracujeme – a že tento prístup bude prevyšovať akékoľvek snahy o budovanie ochranárskych múrov okolo Európskej únie.

Česko je exemplárnym príkladom toho, ako jedna z najpokročilejších krajín v Európskej únii dokáže byť veľmi aktívna a úspešná v medzinárodnom obchode a zároveň aký veľký vplyv to má na domácu ekonomiku. Takmer 650 000 pracovných miest v českej republike – to znamená, že každé šieste pracovné miesto súvisí priamo s vývozom mimo Európskej únie. A ak by sme pripočítali české firmy, ktoré vyvážajú do iných krajín EÚ, odkiaľ často ten tovar putuje za hranice únie, dostaneme sa k hranici takmer 880 000 pracovných miest.

Česká republika je v veľmi dobrej kondícii, pokiaľ ide o vývoz a dovoz. V exporte sa tá hodnota pohybuje na úrovni viac ako 60 miliárd eur a to musíme povedať sa odohráva v súčasnosti vo veľmi zložitých geoekonomických podmienkach, keď obchod naozaj prechádza obrovskými turbulenciami.

A preto som veľmi rád, že som mohol dnes prísť a viacej predstaviť českým podnikateľom nové možnosti, ktoré sa podarilo vytvoriť za uplynulý rok – či už hovoríme o dohodách s krajinami Mercosuru, s Mexikom, s Austráliou, ale aj s tak významnými ázijskými krajinami ako je India, Indonézia – a ďalšie plány, ktoré máme s ohľadom na Filipíny, Thajsko, Malajziu či snaha pokročiť do záverečnej etapy rokovaní so Spojenými arabskými emirátmi, aby sa zlepšili podmienky na obchodnej výmene s celým regiónom krajín Perzského zálivu.

Verím, že toto všetko v podstate vytvorí nové možnosti, nové podmienky a že dnes sa naozaj vytvára priestor pre podnikateľov nadviazať nové kontakty, vymeniť si skúsenosti a postupne pracovať na tom, aby sa tieto makrodohovory, ktoré sa uzatvárajú na úrovni Európskej únie, pretavili do tých konkrétnych kontraktov a do konkrétnych zákáziek, ktoré budú životne dôležité pre obe ekonomiky.

Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a za skvelú spoluprácu.

>> Ja vám tiež mnohokrát ďakujem a pokiaľ samozrejme máte nejaké otázky – či ide o export, priemysel či obchod – teraz je pre vás priestor.

Prosím.

>> Hezký deň.

Jakub Říha, ja by som mal pardon, Jakub Říha, primátor, ja by som mal otázky na oboch dvoch.

Najdriav, ak sa smiem, pane ministri – cena nafty už je na 53 Kč – tak sa chcem spýtať, či stále platí, že vláda nechce konať žiadne kroky v tom, aby nejakým spôsobom skrotila tie ceny? Či čakáte, s čím príde pán Babiš z V4?

Zároveň, aj niektoré firmy neplnia zásobníky plynu tak, ako by mohli, tak či ich nejakým spôsobom chcete motivovať?

A na pána Šefčoviča – je tu iniciatíva Made in EU. Vy ste hovoril o tom, že obchod by mal byť spravodlivý a vyvážený. Tak ma zaujíma, či práve nezaznamenávate od tých zahraničných partnerov to, že to vnímajú ako nejaké protekcionistické opatrenie a majú k tomu nejaké výhrady?

>> V úvode vašej otázky ste spomenuli skratku Made in EU. Áno?

>> Áno. Ďakujem.

>> Tak ja začnem so zásobníkami.

Česká republika má dnes na dnešný deň odhadom 72 % naplnenosť. Vychádzam z toho, že to bolo približne 71 %. To percento sa za posledné dva dni tam pravdepodobne ešte dostalo.

Eh, vyplánované máme viac ako 80 %, a tým myslím vyplánované na začiatok topnej sezóny. Takže v podstate v českej republike problém nemáme.

Popravde povedané, problém nie je ani v Európe v tom zmysle, že by hrozil nedostatok plynu. Ja rozumiem tomu, že napríklad v Nemecku majú výrazne menej naplnené zásobníky ako v českej republike. My sme medzi tými siedmimi, v úvodzovkách, „najlepšími", ale to nie je o tom, kto bude rýchlejší. Je to hlavne o tom, kto nakúpi za výhodnejšie ceny.

Eh, plynu je v Európe aj vo svete dostatek. Bola vybudovaná, na rozdiel od roku 2022, veľmi slušná infraštruktúra orientovaná na LNG a v podstate nie je problém ani na dlhé kontrakty, ani na takzvanom dennom trhu nakupovať plyn.

Jedinou vecou, o ktorú sa hrá a bude hrať v tých nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch, je cena. Inými slovami – ten, kto bude menej rozumný a bude netrpezlivý a bude rýchlo nakupovať, môže samozrejme – nemusí – záleží na tom, ako sa bude vyvíjať – môže na tom produkať. A to je vlastne tá celoeurópska špekuácia ohľadom zásobníkov.

Tá situácia je samozrejme vážna, ale opakovaně hovorím, nie s ohľadom na nedostatok plynu, ale s ohľadom na vyvíjajúcu sa cenu, pretože tá cena bola včera 74 € za MWh, čo je o 132 % viac presne ako pred rokom. Je to zásadne viac, ako koľko to bolo v januári tohto roku.

A pretože všetci vieme, že teraz to ešte nepadá do rozpočtov, pretože to nakupujú obchodníci na forwardy – ale začne sa nám to všetko zobrazovať v našich peňaženkách v príštej topnej sezóne.

A samozrejme – a to je aj negatívna správa – na cene elektrickej energie. Pretože, ak niekto sleduje cenu, tak dnes je približne 150 € za MWh a možno sa očakáva, že to bude veľký problém tých príštích mesiacov.

Eh, takže nemám obavy o nedostatok plynu. Skôr musíme urobiť opatrenia, aby tá cena bola ešte znášanlivá.

Čo sa týka ropy – sme v situácii, kedy sme včas uroblili opatrenia na jar tohto roku. Tým sme vybalancovali tie prvé výkyvy, ktoré boli. Jasne sme povedali, že to budeme sledovať a v momente, keď zareagujú ostatné krajiny – teda, keď budeme vidieť, že by sa česká republika začala dostávať do situácie, že má zásadným spôsobom vyššie ceny ako v okolitých krajinách – tak samozrejme okamžite zakročíme.

V tejto chvíli to stále monitorujeme. Áno, aj dnes na úrovni V4 o tom nepochybne bude rokovanie. Chceme vidieť a počuť prípadné opatrenia ostatných krajín a podľa toho budeme reagovať.

My sme si s biznis sektorom a s ekonomickými činiteľmi pripravili takzvaný krízový plán – a to už bolo v marci alebo v apríli – v momente, keď nastala kríza v Hormúze. Tento plán je pripravený ako v zmysle opatrení na podporu podnikania, tak v zmysle zabezpečenia ďalších zásob energií, tak v zmysle dopadu na štátny rozpočet. A tento plán – presne podľa harmonogramu – ak by nastala takáto situácia, tak bude spúšťaný.

Pekne k druhej časti vašej otázky. Samozrejme ide o veľmi dobrý postreh a je to téma, ktorú samozrejme naši partneri predkladajú a z tohto dôvodu je veľmi potrebné často vysvetľovať.

V prvom rade – samozrejme – pokiaľ ide o Made in EU, ide o iniciatívu, ktorú začala Európska únia. Pamätáme si, že prvé schémy tohto typu prišli práve z USA – „Buy American" – či kanadské a v podstate sa to rozšírilo do viacerých krajín.

Ale co je velmi důležité z našeho přístupu k téhle témě, je to, abychom, když jde o Made in EU nebo tu evropskou preferenci, abychom ji koncentrovali hlavně do těch oblastí, které se týkají veřejného obstarávaní, které se týkají využití evropských peněz, různých podporních schémat, kde by měla být využívána tak, aby tato podpora směřovala i na využívání služeb nebo výrobků těch firem, které to produkují v Evropské unii.

Zároveň je potřebné zdůraznit, že při tom posuzování toho, kdo by měl nárok v takových schématech participovat, tak se budeme řídit jednak tím, že budeme recipročně přistupovat ke všem zemím, které mají s námi podepsanou dohodu o veřejném obstarávaní nebo dohodu o volném obchodu, aby opravdu vůči našim obchodním blízkým partnerům nedocházelo k diskriminaci.

A musím říci, že toto všechno je zakotvené do těch přístupů, které jsou navržené pro členské země, pro Evropský parlament, do naší diskuse.

A já k tomu samozřejmě vždy dodávám i ten moment, že Evropská unie, když jde například o veřejné obstarávaní, jde o obrovský trh – hovoříme o 2 bilionech, po česku a po slovensku, o 2 bilionech eur, čili jde o 2 500 miliard eur ročně – se to, minimálně prostřednictvím veřejného obstarávaní, tak podle posledních statistik zahraniční firmy úspěšné na těch zakázkách někde na úrovni 14 %, čili hovoříme někde kolem 260–280 miliard, přičemž evropské firmy, které se podávají na zakázky přes veřejné obstarávaní právě v zemích našich partnerů, jsou úspěšné někde na úrovni 500 miliard. Čili třeba to prostě se na to podívat a zabezpečit, aby opravdu i v tomto jsme byli fér, spravedliví vůči sobě, protože veřejné obstarávaní představuje obrovskou možnost, obrovský trh, a zároveň je i z hlediska naší otevřenosti a férovosti vůči partnerům opravdu třeba respektovat všechna ta pravidla, parametry tak, jak jsem zmínil.

Děkuji mnohokrát.

Další dotaz, prosím.

Já prosím na mikrofon jenom pro kolegyni.

Děkuji.

Eliška Batkáyová z ČTK.

Já mám dotaz na pana ministra, jak se staví k obchodování s Izraelem, když řada evropských států – devět evropských států plus Island – pozastavili dovoz nebo se hodlají pozastavit dovoz zboží z izraelských osad na okupovaném západním břehu.

Tak velmi dobře víme nebo víte, že Česká republika patří mezi největší spojence státu Izrael.

Na tom se nic nemění.

Neznamená to, že nedokážeme zkritizovat celou řadu věcí, které se nám nelíbí, ale to k partnerství patří a my se nechystáme nijak omezovat obchodování se společnostmi nebo firmami státu Izrael.

Děkuji mnohokrát a dáme si prostor pro poslední dotaz, pokud nějaký je.

Vypadá to, že nikoliv.

Tak já vám mnohokrát děkuji.

Samozřejmě řeči si svou vám případně k dispozici pro individuální rozhovory a zároveň už to zaznělo, že dnes od 14:30 bude na ministerstvu průmyslového obchodu tisková konference k cestě na Ukrajinu a samozřejmě i k investicím na Ukrajině.

Pokud samozřejmě budete mít...