Taraba: Významné investície v Tatrách

Dámy a páni, myslím si, že každá verejná funkcia vyžaduje, aby sme doručovali ľuďom výsledky, pretože môžeme byť rôzneho politického názoru a pohľadu na svet, ale určité potreby a vízie máme všetci rovnaké.

A dnes sa nachádzame tu na úpätí Vysokých Tatier. Sme pri meste Kežmarok, ktoré je známe napríklad tým, že myslím je to prvý okres, kde už výrazne je aj zastúpenie rómskej menšiny na celkom obyvateľstve. A preto je dôležité, aby projekty, na ktorých my pracujeme, naozaj riešili tie konkrétne potreby ľudí v rôznych častiach Slovenska.

Ja som veľmi rád, že pred výjazdovým rokovaním vlády, ktoré je zajtra, môžeme dnes na území vodárenskej spoločnosti, ktorá má na starosti modernizáciu nielen svojej infraštruktúry, ale aj doručovanie pitnej vody a podobne, oznámiť, že investícia za viac ako 4 milióny €, ktorá smeruje teraz do dosť významnej a komplexnej opravy čističky odpadových vôd, pomôže viac ako 140 000 ľuďom v tejto aglomerácii byť napojení na to, na čo každý v treťom tisícročí by mal mať právo byť napojený.

Myslím si, že je naozaj hanb Slovenska, že stále chodíme v treťom tisícročí po našej krásnej krajine a konštatujeme, kde všade ešte chýbajú kanalizácie, vodovody.

A preto je na ministerstve životného prostredia tá snaha, že sme nasmerovali všetky eurofondy, ktoré do infraštruktúry sa dali dať, aby išli primárne na kontrahovanie týchto projektov. Som rád, že dnes pri kontrahovaní, to znamená pri zazmluvňovaní, už presahujeme 100 % v tejto oblasti.

Som veľmi rád, že máme za sebou veľmi dobré rokovania aj s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie, pretože tam približne projekty za 500 miliónov € nemohli byť v realizačnej fáze, pretože sa stále čakalo, kým sa dá nejaká zeleň na to, aby do tej realizácie mohli ísť. Ale toto všetko sa výrazne pohlo aj v predošlých týždňoch, za čo aj chcem predsedovi poďakovať.

No a preto som osobitne rád, ak môžeme oznamovať projekty, ktoré sú dôkazom aj toho, že existuje úžasná spolupráca medzi ministerstvom životného prostredia, medzi obcami a medzi týmito vodárenskými spoločnosťami.

A popri tomto projekte osobitne musím oznámiť, že sme v okresoch, kde vlastne rokovanie vlády zajtra bude a ktoré budeme pokrývať (či už je to Kežmarok, Poprad, Snina), celkovo investovali okrem tohoto jedného projektu ďalších približne 15 miliónov €, ktoré sú smerované do modernizácie odpadového hospodárstva.

Ľudia budú platiť len za ten odpad, ktorý vygenerujú. Skončí sa odpadová turistika. Nebudú musieť ľudia prispievať za nejaký čierny odpad, ktorý im navozia.

A som preto rád, že tu mám aj predstaviteľov miest ako Levoča, ktorí boli úspešní v týchto projektoch. Proste moderné hospodárstvo, odpadové hospodárstvo znamená, že spracujeme čoraz menej odpadov v mestách.

Všade, kde to zavadzame, kde je konkrétna identifikácia občana s odpadom, ktorý tvorí, tak samozrejme, že nielen sa znižuje tlak na nárast cien, ale čo je dôležité, vytvára sa spravodlivosť, ktorá myslím je potrebná aj pri tejto oblasti hospodárstva, aby ľudia neplatili za druhých.

A preto všetky tieto nové zberné dvory, zberné nádoby, ktoré sú na čidlá, spracovávanie toho odpadu, ktoré naozaj je dobre selektovaný, spôsobuje, že v priemere sa stretávame so znižovaním odpadu o takmer 50 % v tých jednotlivých mestách. Verím, že takýto úspech dosiahneme aj sem.

Rovnako som rád, že sme podporili v týchto okresoch približne 10 projektov, či už ide o modernizáciu kultúrnych domov, či už ide napríklad o športové haly.

A nedá mi nespomenúť, už keď sme teda pri lokalite Vysokých Tatier, že zajtra ohlásim rovnako jeden veľký významný projekt pre podporu biotopov v národnom parku.

Tento projekt je platený z európskych peňazí. Opäť sú to eurofondy. Bude to celková komplexná starostlivosť o biotopy. Národný park sa bude starať o sprejazdňovanie rôznych chodníkov za ich bezpečnostnú infraštruktúru. Budeme vedieť naozaj cielene riešiť tie ohrozené lokality, o ktorých všetci vieme.

A tento projekt bude mať hodnotu takmer 20 miliónov €, ktoré z európskych peňazí konkrétne na ochranu prírody pôjdu.

Myslím si, že je taktiež na mieste otázka, v akej fáze sú zónácie. Keď sa tu nachádzame, môžem povedať, že veľmi intenzívne, osobne odkedy som si zobral tento míľnik pod seba, rokujeme na technickej úrovni aj s predstaviteľmi či už podpredsedu vlády Druckera.

Tie koncepty, ktoré tu máme, sú veľmi jasné. Musí predovšetkým pri zonáciách byť garantované, že sa zvýši jadrová zóna ochrany národných parkov, teda konkrétne teraz Tatranského národného parku, na všetky lokality, kde sa nachádzajú či už Hluchán, či už staré lesy. Takže z tohoto dôvodu príde k nárastu tej celkovej zóny ochrany zo 45 na už dnes vieme 75 % plochy národného parku.

Druhý veľmi dôležitý bod, ktorý pri zonáciách máme, je, aby naozaj existujúca infraštruktúra bola uznaná, aby sme sa netvárili, že kde je cesta, kde sú parkoviská, kde sú hotely, že tam konkrétne je nejaká piata zóna ochrany, že tam je nejaká biodiverzita, pretože to potom vyžaduje rôzne výnimky a tie výnimky do budúcna predstavujú práve problém s transparentnosťou. Preto tento druhý bod tam určite musí byť.

A tretí bod, ktorý chcem garantovať: ak majú byť akékoľvek rozvojové oblasti (pretože nikto ani v Európskej únii nám nespochybňuje, že samozrejme národné parky musia mať aj svoj rozvoj do budúcna), tak tento rozvoj samozrejme musí byť potvrdený a chceme, aby bol potvrdený aj zisťovaním na základe environmentálneho posudzovania. To znamená, to je tá variabilná časť.

Takže na otázky, ktoré touto oblasťou tiež budú zaznievať, pretože je logické, keď sa nachádzame v tomto priestore, že to ľudí zaujíma, chcem garantovať, že zónácie dotiahnuté budú a že budú dotiahnuté tak, aby naozaj sme mohli skonštatovať, že ešte nikdy nedošlo k takému nárastu ochrany prírody, ako práve pod týmito zónáciami.

To, kde vidíme skôr problém, sú zónácie, ktoré robili ešte za vlády pána Budaja, pretože tam práve vyplývajú otázky: na základe čoho znižovali stupne ochrany, na základe čoho znižovali plochy národných parkov, na základe čoho napríklad vôbec vybrali niektoré lokality, lebo nemali ani len metodiku.

My teraz robíme tie zónácie na základe naozaj veľmi prísnych kritérií.

Takže toto sú základné témy, ktoré som chcel v tomto priestore tlmočiť.

Ja som rád Popradskej vodárenskej spoločnosti, že naozaj nám dala kopu dobrých projektov. Verím, že ich dotiahnu, pretože dôležité nie len dostať peniaze, ale dôležité je to aj dotiahnuť. A toto bol vždy problém Slovenska, že keď sa aj zazmluvy na niektoré projekty, druhá časť už bola, že to nestihli často sfinalizovať a skompletizovať. Verím, že toto ten prípad nebude.

Takže ďakujem pekne a dávam slovo pánovi predsedovi. Nech sa páči.

Dobrý deň.

V prvej rade by som chcel privítať pána ministra a vedenie pod Tatrami.

Veľmi, veľmi si vážim aj osobnú návštevu aj celý prínos, ktorý máme spolu s ministerstvom pri príprave týchto projektov.

Jedná sa o obnovu majetku, ktorá dlhodobolo nebola zabezpečená v požadovanom rozsahu a dá sa povedať, až za posledné obdobia sa podarilo pripraviť projekty na prípravu a realizáciu obnovy strojov a zariadení a stavebných častí.

Symbolické je to tu práve v Poprade, kde v roku 2006 bola čistiareň uvedená do prevádzky, čiže oslávime toho roku 20. ročné výročie prevádzky a najmä stroje a zariadenia boli na hranici životnosti energetickej aj technickej a z uvedeného dôvodu sme pripravili projekt, ktorý je zameraný na obnovu hlavných technologických zariadení pre uvedenú čistiareň.

Význam to má veľmi veľký, nakoľko táto zabezpečuje čistenie odpadových vôd celej aglomerácie Poprad, že to sú mestá Poprad, Svit a Vysoké Tatry a priľahlé obce.

Celkovo je skoro 130 000 ekvivalentných obyvateľov napojených a kapacita čistiarni je 140 000 ekvivalentov.

Čo sa týka obnovy, tak naozaj bude skoro každá časť technologickej linky obnovená, pripravená, budú vymenené zariadenia.

Celkový rozpočet je 4,5 milióna € z čoho 8% je podiel Potatranskej vodárenskej spoločnosti.

Toto je naozaj jediná možnosť, ktorú vidím ako reálnu, aby sme zabezpečili primeranú obnovu, prípadne primeraný rozvoj a umožnili tak rozvoj celého regiónu a samozrejme zabezpečili potom aj ochranu životného prostredia.

V prípade poruchy takejto veľkej čistiarni si ľahko predstaviť, čo sa stane s riekou Poprad.

Takže je enormná snaha, aby riziko bolo minimalizované a na toto vynaložíme celé úsilie.

Špeciálne by som chcel vyzdvihnúť spoluprácu ministerstva životného prostredia pri príprave projektov a potom aj samospráv, lebo spolupracujeme s Prešovským samosprávnym krajom a s Košickým samosprávnym krajom, kde sa stanovujú priority pre tie jednotlivé regióny a naozaj čo sa týka našej spoločnosti, tak v tomto roku je to mlník v čerpaní peňazí.

Príprava je naozaj rozbehnutá veľmi dobre.

Štyri projekty máme ukončené.

Tento je najväčší, čo sa týka peňazí a myslím si, že aj najdôležitejší.

Takže ešte raz ďakujem za veľmi dobrú spoluprácu a dúfam, že sa tu tak stretneme, keď to pustíme do prevádzky opravené a urobíme potom aj pre vás informáciu, že čo sa nám podarilo na budúci rok.

Ďakujem.

---

Ďakujem ešte raz. Pán starosta.

---

Krásny deň prajem.

Pán minister, z môjho pohľadu ako primátora mesta, ale zároveň člena predstavenstva tejto vodárenskej spoločnosti, ja veľmi kvitujem jednu vec, ktorú ste tu uviedli v úvode, že došlo k posunu v rokovaniach s úradom pre verejné obstarávanie.

My sme jedným z miest, kde Potatranská vodárenska spoločnosť vytvorila projekt a dodnes sme nezačali ho realizovať. Má to svoje opodstatnenie, má to svoju históriu, ale k tomu sa už nebudem vracať.

Ale veľmi pekne ďakujem, že ten posun medzi ministerstvom životného prostredia a hlavne úradom pre verejné obstarávanie je z nášho pohľadu ako mesta Levoča.

Dnes musím konštatovať, že sa veľmi tešíme ďalšej veci a to podpisu zmluvy na modernizáciu zber odpadu v samotnom meste Levoča.

Jedná sa o vybudovanie uzatvárateľných stojísk a samozrejme, tak ako povedal pán minister, chceme predchádzať takzvanej komunálnej odpadovej turistike.

Je to fenomén miest, kedy obyvatelia z obcí, tým, že prichádzajú do miest, samozrejme ten odpad nám nechávajú na rôznych miestach.

Vybudovaním týchto stojísk určite tá odpadová turistika sa určite v našom meste zníži a to je už odsledované vo všetkých mestách a som presvedčený o tom, že aj to percento vyseparovaného odpadu v samotnom meste Levoča sa zvýši.

My teraz stagnujeme niekde na úrovni cez 46% a nie sa prehupnúť cez tých 50%, čo sa týka separácie, ale automaticky, keď vám sa zvýši objem celkového odpadu, tak to percento samozrejme je nižšie, ale to vyplýva z tej odpadovej turistiky, ktorá v súčasnosti je na Slovensku a nielen v Levoči, ale určite to postihuje aj mestá.

Takže veľmi veľká vďaka.

Nebudem viacej hovoriť, pokiaľ budú otázky, sa rád k nim vyjadrím, ale veľmi pekne ďakujem za.

---

Ďakujeme.

Nejaké otázky? Minister, pánska, eh trochu z iného súdka, ale rovnako dôležitá téma.

Vieme, že sucho vám spôsobuje problémy tej vody, ktorú máte k dispozícii stále menej a menej a vlastne každý rok sa stáva, že niektoré obce vyhlasujú mimoriadne situácie a tak ďalej, pretože tej vody nie.

Dá sa aj s týmto niečo robiť?

Pán redaktor, veľmi dobrá otázka, pretože ak ju nepočuli poslucháči, že ako bojovať s tým suchom, tak ja naozaj sa priznám, že to, čo vybaviť neviem, je ten dážď.

To naozaj na to treba iných, ale Slovensko si musí uvedomiť, že my sme určitá strecha Európy, pokiaľ ide o vodu.

Tuná rýchlo voda príde, rýchlo z tohoto územia voda odchádza.

A naozaj nie je riešenie sa tváriť, že my vieme zásobovať obyvateľstvo nejakými hlbokými studňami, pretože toto ma naozaj šokovalo, že keď som prišiel na začiatku môjho mandátu na VUC Prešov za pánom Majerským a prišiel som s ním diskutovať otázku zásobovania pitnou vodou napríklad na východe Slovenska, pretože vieme, že toto je extrémne zraniteľná časť.

Je tu jeden vodný zdroj, to je priehrada Starina.

Ja som rád, že sme dali 60 miliónov € na modernizáciu úpravovní vôd.

Budú mať jednu z najmodernejších, ak nie vôbec najmodernejšiu v Európe.

Úpravovňa vôd znamená, že voda, ktorá odteká, nemôže ísť rovno do kohútikov, ale treba ju upraviť, aby ju ľudia mohli piť.

To znamená, bude tam detekcia na všetky možné chemikálie, na prítomnosť rôznych liekov a neviem čoho všetkého, ale napriek tomu východ Slovenska potrebuje druhý zdroj pitnej vody.

A vieme, že tu bol pripravený projekt Tichý potok.

Myslím, že zajtra na rokovaní vlády by aj malo byť prijaté uznesenie, ktorým zaviaže vláda mňa ako ministra životného prostredia a, myslím, že pána ministra investícií, aby sme dostali mandát rokov s Európskou komisiou o tom nezmyselnom zákaze, ktorý sa dal do koncepcie vodnej politiky, kde naviazali čerpanie eurofondov nie na to, že niečo postavia, lebo vždy sa brali eurofondy na to, že postavíme diaľnice, že postavíme niečo. Ale on do konceptu vodnej politiky dal, že nepostavíme, že nepostavíme na východnom Slovensku ľuďom druhý pitný zdroj vody.

Dnes keby sa priehrade Starina niečo stalo a viete, že tadou prechádza napríklad dosť frekventovaná cesta, tadou chodia kamióny, no tak v tom momente východ je bez vody.

Môžu chodiť do nákupných centier si kupovať vodu, keď bude treba modernizovať Starinu.

Tá istá vec.

Takže ja považujem tieto priority za kľúčové.

Treba sa o nich otvorene a odborne baviť.

Nie je to len politické rozhodnutie.

A preto sme na ministerstve životného prostredia napríklad podporili pri 144 mestách už napríklad vodozádržné opatrenia, aby sa tie rôzne asfaltové plochy a betónové plochy, ktorých v mestách majú primátori neurekom, nahradzovali rôznymi zelenými plochami alebo priepustnými materiálmi.

Teraz najnovšie v Dubnici sme takýto krásny projekt spúšťali. Takže my naozaj smerujeme tie peniaze, ale naozaj treba vidieť, tá teplotná zmena tu je. Mestá sa prehrievajú, vody je menej a rozumné štáty zachytávajú vodu, ktorá je povrchová, nie tá, ktorá ide zo spodných vrtov. Pretože môžete sa spýtať na Stredné Slovensko, kde sme mali rokovanie vlády, kde urobili pred asi 15 rokmi spodný vrt. Mal výdatnosť okolo 50 m³/s, teraz má 7 m³/s.

Takže toto je veľmi vážna téma. Preto netreba absolútne sa strániť diskusiám o tom, že kde Slovensko musí stavať priehrady na zadržiavanie vody. Našťastie ich tu máme 350 a ak niekde naozaj nám odborníci povedia, že treba posilniť túto infraštruktúru, tak ja žasnem, že naozaj časť opozície si urobila z tejto agendy vyslovene terč nejakej nenávisti, miesto toho, aby sme sa o tom odborne bavili.

Takže sú lokality, kde naozaj tá voda bude nedostatkom a tam musíme smerovať tie projekty. Takže môj postoj je v tomto jasný.

>> Pán Zoško, poprosím, vidíte.

>> Hej, ja keď ja, ja by som pána ministra doplnil. Napriek tomu, že sme tu na čistiarni, my máme ďalšie projekty, ktoré sa týkajú obnovy vodovodov. Čiže celková hodnota projektov, ktoré máme na zlomení, je viac ako 23 miliónov €. Tie sú zamerané hlavne na zníženie strát. Čiže teraz veľmi často sa opakuje otázka znižovania strát. Musíme, dá sa povedať, dve veci vykonať a to je obnovu rozvodných sietí, obnovu vodných zdrojov a modernizáciu úpravní vôd, lebo tam sa vyžadujú potom požiadavky z hľadiska kvality zabezpečenia pri trebárs pri povrchových vodách. Historicky tie úpravne nevyhovujú pre dnešné obdobie.

To je ďalšia téma, ktorá je pre našu spoločnosť nosná. Určite tam vidím ďalšiu možnosť spolupráce s ministerstvom životného prostredia.

Obnova vodných zdrojov. To sa nachádza aj na území Pravidla národných parkov, kde potrebujeme pomoc, lebo treba usporiadať pozemky, vyhlásiť ochranné pásma a potom samotné úpravne obnoviť alebo zmodernizovať na vyššiu kapacitu.

Čo sa týka množstva bodov, my máme veľa malých zdrojov, ktoré je potrebné poprepájať. Tam by sa dalo inšpirovať, povedzme v Čechách, nadradenými vodárenskými sústavami, využiť všetkých zdrojov a pospájať ich do celku, lebo sú tu mimoriadne situácie, či je povodeň alebo je vymrznutý vodný zdroj alebo sú proste nejaké extrémy. Tak vtedy ten systém vodárensky funguje, pokiaľ je možné dodávať z jednej doliny do druhej.

A toto máme takisto pripravené.

A čo sa týka vodárenských nádrží, my sme mali dakedy historicky projekt na garajky, čo mali byť na Počúvadeľe v Nízkych Tatrách. Takisto bola z nepochopiteľných dôvodov zastavená príprava a takisto bola pripravovaná vodárenská nádrž v Starej Ľubovni v Jakubanoch.

>> Áno.

>> To sú vyložene lokality, ktoré sú z hľadiska zachytenia vody ideálne. Sú to úzke doliny na sever a pomerne vodnatý tok. Takže v prípade, že tie klimatické zmeny dosiahnu také rozmery, tak z môjho pohľadu je to nevyhnutné, aby sme sa venovali vybudovaniu veľkých nadradených sústav a samozrejme aj primeraných zdrojov.

Čiže pokiaľ nenájdeme dostatok podzemných vôd, tak musíme zachytiť a vyrovnať prietok aj povrchový. Tam si myslím, že s ministerstvom určite nájdeme spoločnú reč a pokiaľ po Tatrami sa bude niečo chystať, tak pre nás je pitná voda prioritná. Aj keď tu, ako sme na čistiarni, tu je to najväčšie riziko.

Ale občan napríklad v prípade problému na čistiarni to nevidí. Pokiaľ mu voda tri dni netečie, tak už to potom majú médiá a rieši sa, prečo sa to stalo.

Dlho, dlhodobo obnova nebola vykonávaná v požadovanom rozsahu a tak, ako je definovaný investičný dlh, tých 10 miliárd, to je odhad. A jednoducho to treba začať riešiť vo veľkom, nie len pokutkou.

Tie si predstaviť ako nejaký systém potrubí, ktoré by možno spájali... My máme poprepájané, čiže spod Kráľovej hôlky tečie voda až do Kežmarku, tečie až do Levoteče, tečie až do Spišskej. A potom je viac malých vodných zdrojov, ktoré na tú nadradenú sústavu chceme poprepájať.

To znamená, nemáme takú možnosť, trebárs ak na východe, že je Starina a z nej berú všetko. My potrebujeme gazdovať so všetkými tými lokálnymi zdrojmi a z hľadiska strategického ja si myslím, že tie zdroje treba udržať v dobrom stave aj pre prípad nejakých mimoriadnych situácií.

Pán minister, na toto môžu byť eury tiež.

Ja ešte chcem povedať, my finalizujeme pripravený zákon, novelizáciu zákona o vodách, alebo respektíve to pôjde ako nový zákon. A chceme veľmi urýchliť výstavbu nových vodovodov alebo modernizáciu tak, že aby vodárenské spoločnosti mali zjednodušený právny titul na pozemky, ktoré ani nevlastnia. Aby tie majetkovoprávne usporiadania nepredstavovali takú časovú prekážku ako dnes, pretože to je dnes niečo enormné.

Takže ten zákon o vodách tiež má výraznú pomoc modernizácie tej infraštruktúry.

Pokiaľ ide o výmenu vodovodných potrubí, my napríklad teraz z modernizačného fondu robíme niečo obdobné len nad zemou a síce výmenu teplovodov. Pretože tam je tiež ten istý často problém, že ide o staré materiály alebo sú tam priezdavky tepla, úniky tepla. To znamená, toto všetko zvyšuje následne náklady. A žiaľ vieme, že aj tie rúry pod zemou nie sú v dobrom stave. Takže tá modernizácia tu musí byť.

A my samozrejme vieme vyhodnotiť, koľko napríklad eurofondov, keď uvidíme, že niektoré projekty sa nerealizujú, pretože je veľa takých, ktorí si podpísali, nakontraktovali, ale vidíme, že sú tam problémy. To znamená, že miesto toho, aby dochádzalo k nejakému prepadávaniu tých peňazí, tak samozrejme potom budeme hľadať ich alternatívne použitie.

A plus máme tu ešte ten Envirofond, ktorý určite tiež bude vedieť na toto slúžiť.

Len to, čo je dôležité, že dnes áno, my uprednostňujeme tie lokality, kde vôbec nie je, či už vodovod alebo kanalizácia. Tu sa bavíme o modernizácii, kde sú nejaké úniky. Ale samozrejme, že je to na debatu s vodárenskými spoločnosťami.

Ja som s novým pánom, prezidentom asociácie vodárenských spoločností, mal rokovanie myslím v piatok. Takže my na ministerstve sme absolútne pripravení týchto odborníkov počúvať.

Keď prídu s projektami na výstavbu rôznych priehrad alebo vodozádržných opatrení rôzneho rozsahu, u mňa majú dvere otvorené a majú politickú podporu. Pretože toto robí štát vyspelým. A nie sa tváriť, že priehrady stavajú bobry a z tých bobrov potom budeme mať vodu.

Takže ja politickú podporu týmto odborníkom dávam. Je to na nich, aby prichádzali s projektami.

>> Kratučko. Ako môžem povedať, že s týmto môžeme len súhlasiť a tešíme sa.

Eh, naozaj v dvoch rovinách treba vidieť.

Eh, obnova existujúceho.

Čiže my pod Tatrami máme to šťastie, že máme na vodu aj na kanál viac ako 90% ľudí napojených.

Ale tým, že tu bol dakedy aj cestovný ruch alebo bohaté mestá, tak niektoré tie vodovody, kanalizácie sú viac ako 100 rokov staré.

Potom sú tie lokality, ako pán minister vraví, že ktorí čakajú 50 alebo 100 rokov na vodu a ešte ju stále nemajú.

No a tam je potom naozaj najpodstatnejšia vec z môjho pohľadu – eh, definovať hodnotu tej vody. Koľko vlastne stojí vybudovanie, koľko stojí prevádzka, či je ten systém udržateľný finančne. A momentálne tomuto ja osobne venujem najviac pozornosti – eh, ako by mala vyzerať cena, ako by mala byť fixná zložka a ako to nastaviť tak, aby to bolo sociálne únosné, aby sme to vedeli zrealizovať a aby tie plány boli reálne.

A čo je dôležité – posledná veta: voda je zadarmo na Slovensku. To nikto nespochybňuje. Veď tak ako je zadarmo vzduch, aj voda je zadarmo.

Ale to, čo nie je zadarmo, je doprava tej vody konkrétne k užívateľovi.

A to si netreba tu klamať, pretože ak sa budeme tváriť, že tá doprava, to vybudovanie, tá infraštruktúra a údržba, že aj to má byť zadarmo, tak potom je výsledok, že sa do tej infraštruktúry neinvestuje.

A ten základný rozdiel, ktorý bol – si predstavte, že by sa plynofikovalo Slovensko niekedy takým tempom, ako sa budujú vodovody a kanalizácie. Že sa tvárime, že tá infraštruktúra by nemala žiadnu hodnotu a že musí len štát na to dobročinne prispievať.

Takže ja aj vítam krok, ktorý urobil eh aj Urso, že tlačí na vodárenské spoločnosti, aby začali preceňovať majetok, pretože nie je možné, aby sa prehadzovali účtovne za 1 € majetky, ktoré majú niekoľkomiliónové hodnoty.

A tomu chápem, že potom eh to nejde do takých odpisov.

Takže určite tu bude, čo sa týka zohľadňovania reálnej ceny tej infraštruktúry, tlak. To je proste realita, ale to nemení nič na fakte, že tá voda ako taká, ako komodita, je zadarmo. Ale tá doprava vody zadarmo nie je.

To je aj rozdiel – či sa idete napiť niekde, kde vám vyviera voda, alebo si kúpite fľašku vody v obchode. Tam si tiež kupujete tú logistiku, tú dopravu a všetko s tým súvisiace.