Taraba: Opravujeme Tatry

Príjemný dobrý deň, dámy a páni.

Nachádzame sa pod štítmi našich krásnych veľhôr v Tatrách a je mi naozaj cťou, že môžem po takmer troch rokoch znova otvoriť chodník.

Jedna z najvyťaženejších, ak vôbec nie najvyťaženejšia trasa je z Hrebienka na Rajerovú chatu. Viete, že tu boli zosuvy. Žiaľ, treba povedať, že popri tejto radostnej udalosti musím aj povedať, že to trvalo takmer tri roky.

A to nie kvôli tomu, že by sa to nedalo urobiť, ale kvôli tomu, že takto v praxi vyzerá, keď všade musíte pýtať výnimky. Tie výnimky nám zobrali viac ako dva roky času. Samozrejme, že sme následne robili verejné obstarávanie.

Som veľmi rád, že tu je aj správca známej Rajerovej chaty, pretože najviac vám vie povedať, aké neuveriteľné obmedzenia a rozpory by som povedal s praktickým životom a potrebami často tieto výnimky predstavovali.

Preto som rád, že sa finalizovala aj zonácia, ktorá dá jasné pravidlá do Tatier a ktorá na druhej strane aj umožní, aby keď sú takéto aj havarijné situácie, aby sme nemuseli takýmito tortúrami prechádzať. Preto som veľmi rád, že Tatry sa naozaj stávajú výraznou turistickou destináciou. Vidíme to aj dnes. Môžem povedať, že návštevnosť asi láme rekordy.

Tento chodník je kľúčový aj pre horskú záchrannú službu. Preto som rád, že tu je s nami aj pán riaditeľ, pretože tu bolo odstránených 490 ton kameniva. Tu boli spevnené kompletne tieto bralá. Je neuveriteľné, že takmer tri roky boli aj naši záchranári odrezaní od nejakého jasného a rýchleho postupu do týchto vyšších частí.

Preto myslím si, že naozaj by sme vždy mali mať taký zdravý triezvý rozum pri tom, kde je samozrejme ochrana prírody a na druhej strane, ale kde sú aj elementárne základné potreby nielen človeka, ale aj tej infraštruktúry, ktorá tu je.

Máme národné parky, ktoré sú menej exponované turisticky, a sú také, ktoré sú najviac. Samozrejme, Tatry patria medzi tých, ktoré majú ten náväč. Preto som rád, že otvárame túto dôležitú trasu našim turistom a verím, že v tomto nebudeme zaostávať, keď aj povieme, že v najbližšom období čakáme aj spustenie opravy cesty na Slieský dom.

Viete, že aj povrch je dosť v zlom stave. Končíme alebo finalizujeme projektovú dokumentáciu. Následne pôjdeme do verejného obstarávania. Takže verím, že ešte by sme mohli aj tento rok spustiť opravu tejto vozovky.

To znamená, že už budeme mať ďalšiu veľmi exponovanú trasu, ktorá naozaj bude spĺňať tie najvyššie štandardy.

Zároveň som rád, mali sme rokovanie s pánom riaditeľom Tanapu. Viete, že situácia, najmä pokiaľ ide o parkoviská v Tatrách, je dosť žalostná. Považujem naozaj za absolútne nevyhovujúce, že sa tu parkuje na kadejakých lúkach alebo popri cestách. Na druhej strane nemyslím si, že parkovanie by malo byť nejaká hlavná príjmová činnosť pár jednotlivcov. Myslím si, že malo by to byť výrazný zdroj Tanapu Tatranského národného parku.

Preto máme aj nejakú projektovú už dokumentáciu alebo návrh, ktorý v tejto fáze sa finalizuje. Chcel by som vás aj približne vizuálne oboznámiť s tým, aký bude koncept.

Napríklad to je v Tatranskej Javorine. Vidíte, že aj v treťom tisícročí tie idey sú veľmi pekné. Netreba už dnes si predstavovať len také hranaté nejaké parkoviská z 80. rokov. Takýmto štýlom by sme chceli, aby Tatry stavali.

Samozrejme, potom, ako bola aj urobená zonácia, kde sme s týmito plochami na parkoviská rátali, aby naozaj už nebol ten problém, ktorý sme tu počúvali dlhé roky, že ľudia sa sťažovali na cenu parkovného, sťažovali sa na to, že ani nebolo kde zaparkovať.

Takže chceme, aby sme aj stiahli počas zimnej sezóny veľa turistov, aby nemuseli parkovať v tých vyšších polohách, aby sme mohli ísť dole. Preto otvorene poviem, že budeme pokračovať aj vo vízii, že by sme v podstate potiahli lanovku do nižších častí, aby sme odbremenili ľudí od toho, že musia dnes od parkovacieho domu, ktorý je pri panoráme, ísť takmer 2 km peší alebo teda sa tam ťahali autami.

Takže toto všetko zvyšuje nielen komfort a úroveň poskytovaných služieb, ale samozrejme, že to ide aj s dobou, pretože každý, kto chodíte po Európe a poznáte, ako sa turizmus rozvíja, či už v rakúskych, talianskych horách, tak je to podobné tomu, čo chceme a máme tu víziu my.

Takže ďakujem všetkým ešte raz, že ste participovali, aj vám, ktorí ste mali trpezlivosť. Pretože vy, ktorí naozaj sa musíte tu starať aj o bezpečnosť ľudí, tak toto bol obrovský hendikep. Ja som robil maximum. Žiaľ, vidíte ani z úrovne ministerstva, keď máte niekde množstvo výnimiek a každý sa vyjadruje k absolútne samozrejmým veciam a každému bolo jasné, že toto musí byť opravené.

A preto nerozumiem, prečo veci, ktoré sú samozrejmé, musia trvať tri roky a takto verím, že po zonácii už takéto javy budú minulosťou a pôjde všetko oveľa rýchlejšie. Takže ďakujem pekne. Nech sa páči, pán riaditeľ, pár slov.

>> Ďakujem. V prvom rade chcem poďakovať ministerstvu za podporu a rýchle procesy. V takomto prostredí musíme rátať s tým, že je to v vysokohorskom prostredí. Pôsobia tu úplne iné sily ako niekde v meste, niekde v obci.

Medzitým, ako sa robil proces na ten prvý zosuv, prišiel ďalší zosuv. Stále aj tá skala nad tým chodníkom pracovala. Robili sme nejaké testy počas minulej jesene. Zima nám ukázala, respektíve na jar nám to ukázalo, ako to zapracovalo v zime. Boli sme nútení ísť do odstrelu tých nebezpečných skalných vežičiek, kde nám vyšlo, bolo na pomocné aj mesto Vysoké Tatry, ktoré v tomto prípade vyhlásilo mimoriadnu situáciu.

Takže aj ja som rád, že sa to podarilo dokončiť, nakoľko som aj minulý rok sľúbil, že pokiaľ to bude možné, že toto spravíme a sme aj s pánom ministrom veľmi radi, že sa to podarilo, lebo tak ako už bolo povedané, je to jedna z najvyťaženejších trás. Je to veľmi potrebné pre zásahy horskej záchrannej služby. Vieme, že proste tí návštevníci chodia do tohto nášho národného parku.

No a chceme, aby bezpečnosť návštevníkov bola v každom prípade zabezpečená a mohli si užívať tú našu krásnu prírodu.

>> Ďakujem. Nech sa páči.

>> Ja sa chcem poďakovať, že sa podarilo spojiť od súkromného cez viaceré štátne sektory a výsledok je taký, že opäť môžeme aj s mechanizmami sa rýchlejšie dostať k pacientom a vlastne zdravotná starostlivosť a záchrana bude zase jednoduchšia po týchto troch rokoch.

Vzhľadom na to, že naozaj sme pod Slavkovským štítom, čo je kopec s najväčšou základňou vo Vysokých Tátrach a tieto dve doliny patria k najvyťaženejším vo Vysokých Tátrach, takže ten pohyb tu je a sme veľmi radi, že sa to podarilo, aj keď to trvalo tri roky. Takže ďakujem všetkým, ktorí každý prispeli svojou časťou k tomu, že tu konečne máme hotový kúsok našej cesty. Ďakujem.

>> Dobrý deň. Tak ja poviem niečo za chatárov.

Dobrý deň. Tak ja poviem niečo za chatárov.

By sme vychádzali z toho, čo je prioritou v Tatrach, že kvôli čomu chodia turisti do Tater, tak určite nie kvôli tomu, aby Smokovci prenocovali, aby tam zaparkovali, aby sa tam najedli, ale všetci chcú ísť vyššie na chaty, na štíty, do lesa, poprechádzať sa po Tatrach.

Tak z toho by mali aj v budúcnosti vychádzať priority, že práve všetko preto, aby sme tým, ktorí robia dobré meno Tatram, aby sme im pomohli.

Toľko k tomu chodníku. Viete, chodím po tomto chodníku od roku 1963 ako nosič, takže poznám všetky jeho štruktúry, ako vyzeral.

Niekedy bol vysypaný takým hlinitým pieskom, potom makadám a všetko, všetky možnosti už tu boli vyčerpané.

No samozrejme je tu národný park, takže žiadna asfaltka sa tu nebude tolerovať, ale taká údržba, povedzme raz za dva, tri roky, aby sa znova nejak opravil ten povrch cesty, tak to by bolo dobré.

No ďakujem znova týmto robotníkom, ktorí to robili. Neskutočne veľmi sa pričinili svojou aktivitou a urobili to nielen čo sa týka tej technológie, ale aj realizácie veľmi dobre.

Takže klobúk dole preš.

Ďakujem pekne. Nech sa páči otázky.

Že koľko to stálo?

Stálo to celý ten proces aj s projektovou dokumentáciou 280 000, myslím, že 44 je to prečo z rozpočtu ministerstva.

Uhrádzalo to Tanáb, ale samozrejme, že to boli rozpočtované výdavky.

Prečo sa to až 1. augusta otvára a prečo nie dnes pri tejto tlačovke?

Lebo sú ešte potrebné nejaké drobné úpravy na to, aby sa odovzdalo to stavenisko ako také. To je potrebné, aby bola zachovaná a zaručená bezpečnosť tých návštevníkov.

V každom prípade chcem povedať, že dokončenie renovácie tohto chodníka je o mesiac skôr, než sa predpokladalo.

Takže naozaj ďakujem aj tej firme, ktorá na tom robila. Ďakujem aj počasu, že nám takto vyšlo v ústrety a bolo to v záujme nás všetkých, aby to bolo čo najskôr, ale samozrejme, aby to slúžilo ľuďom bezpečne.

Pán minister, ja mám otázku mimo tejto témy. Chcem sa opýtať na murannskú planinu.

Dnes Aloj Hlina teda hovoril o tom, že je tam viacero prípadov krádeže dreva a údajne ministerstvo kryje tieto krádeže.

Viete čo? Pár vecí k tomu.

Tak po prvé, ja som a mám veľmi dobrú správu pre všetkých. Ja som prvý a jediný minister v dejinách Slovenskej republiky, ktorý nariadil audit ťažby dreva a ich zásob vo všetkých národných parkoch.

Takže už tu máte odpoveď, že keď nariadi niekto celonárodný audit, tak asi nič nekryje.

A je zaujímavé, že práve nazlho – nazvime to zhodou okolností – ak som nariadil ten audit, tak zrazu začali tlaky na moje odvolanie.

Takže to je po prvé.

Po druhé, Alojina je ľudový rozprávač, ktorý keď sa postavil na jeep vlastného auta pred ministerstvom životného prostredia a rozprával, že na ministerstve sme nakúpili drahé autá, tak si nezistil, že ich kúpili oni, keď vládli, a my sme ich len prebrali.

Takže ja očakávam od neho do dnešného dňa ospravedlnenie, že teda podľa jeho vlastných slov nakúpili drahé autá, ktoré údajne národné parky nepotrebujú.

Takže to je Alojina.

Takže ešte raz. Ja som jediný minister životného prostredia, ktorý nariadil audit ťažby dreva.

Vyprosím za takéto sprosté reči.

Dobre.

A ja by som sa ešte tiež chcela opýtať, lebo pán Hlina okrem toho ešte hovoril vlastne, že tri roky zostávala bez zásahu likožrútová kalamita v poraste Lietavá. Zatiaľ čo sa ťažili zdravé stromy v teréne.

Prečo podľa ministerstva nebol prioritne riešený kalamitný poraz? A kto o poradí zásahov rozhodol?

Viete čo, vy sa ma pýtate veci. Ak tu Aleš Hlina hovorí o nejakých 300 strómoch, to je ako keby ste sa išli teraz pýtať šéfa nejakej siete obchodov, že niekde v Leviciach v triedajne chýba, ja neviem, tri ceruzky, hej?

Takže ešte raz, národné parky na Slovensku majú právnu subjektivitu a čo kde sa ťaží, treba orientovať na národné parky.

Takže vy sa ma pýtate na naozaj, ja neviem, ako si predstavujete mikromanažment, ale toto je čistý mikromanažment. Ja nerozhodujem o tom, čo sa ťaží.

To, čo je zaujímavé, že keď sme urobili zonáciu, tak my sme pretavili práve to, aby existovala naďalej spolupráca medzi národnými parkami a lesmi Slovenskej republiky.

Kto najviac vykrikoval proti tomu, aby lesy Slovenskej republiky, ktorí sú štátny subjekt, kde je tisíce ľudí zamestnaných, ktorí majú techniku, aby primárne – keď národné parky budú potrebovať v budúcnosti nejaký tretí subjekt, lebo vo vlastnej réžii niečo nebudú vedieť robiť – aby sa neobracali na súkromné firmy? Kto najviac proti tomu kričí? Je to Hlina, ktorý natáča videá? Je to u nás štátny tajomník. To je pravda.

A sú to ešte tí, ktorí v minulosti napríklad presadili, aby bola v národných parkoch možná takzvaná ťažba na peň.

Takže nezlho sa orientujete, pretože po prvé ja presadzujem to, aby žiadni súkromníci neboli angažovaní v národných parkoch, aby tu existovala spolupráca medzi národnými parkami a lesmi Slovenskej republiky, aby si národné parky všetko robili vo vlastnej réžii, na vlastnú zodpovednosť, tak ako to po delimitácii pozemkov má byť.

A tieto detaily musíte orientovať na národné parky. Ako ja naozaj nemám úplne prehľad o každom jednom strome.

Pán minister, ja by som sa...

A ešte raz, keď niekto má akékoľvek poznatky, vie, kde sa má obrátiť. Ja to, čo som mal za svoj cieľ, spustil som audity úplne všade. Žiaden minister to v živote neurobil.

Takže keď niekto bude rozprávať, že neviem čo ministerstvo, no tak teda ja určite nič nekryjem, ani kryť nebudem.

A ešte sa chcem predsa k tej muranskej planine vrátiť, lebo vraj tam boli použité 20-tonové harvestory, ktoré poškodili lesné cesty. Že či vlastne ich použitie schválilo ministerstvo alebo nie.

Pani redaktorka, počúvate ma rozumne? Národné parky majú vlastnú právnu subjektivitu.

Nech sa páči, choďte do Moravanskej plány, choďte kdekoľvek, pýtate si tieto veci. Nemôžete na jednej strane mať právnu subjektivitu. To znamená, máte niečo, čo je samo o sebe vlastnou entitou, a potom chodíte sa pýtať na ministerstvo životného prostredia. My naozaj o týchto veciach takto nerozhodujeme. To je celé.

Nech sa páči. Ja môžem povedať, to čo my máme právomocne, je nariadenie, kde audit a kontrolu to sme urobili. Ja som to urobil bez toho, aby som robil tlačové konferencie. Urobil som to pred niekoľkými mesiacmi, takže Aloj Hlina nech sa ospravedlňuje ľuďom, že nakupovali drahé autá a urobil o tom tlačovku. Len sa doteraz neospravedlnil.

Pani minister, ak by som mohla otázku ohľadom výberového konania na posty riaditeľov správy Tatranského národného parku a Pienín. V akej fáze to je do 20...

Júla, eh mohli uchádzači posielať prihlášky, tak eh že či už je rozhodnuté o tom, kedy bude termín samotného výberového konania, respektíve kedy mohli už nastúpiť, eh. Na pravdu je, že sme vypísali, veď naším cieľom je veď aj pán pán riaditeľ, ktorý je teraz na čele TANAPU, a ďakujeme mu veľmi za tú prácu, pretože eh viete, že predtým bol na Pante.

Eh my sme potrebovali dotiahnuť proste zonácie. Veď sami ste videli, že koľko okolo toho bolo kriku, a teda veľmi sa teším na to, keď eh sa teda celý ten proces finalizuje. A potom všetci tí, ktorí tu písali tie katastrofické scenáre, ak prídeme o miliardu, alebo ešte aj dva týždne dozadu niektorí politici mali tlačovky, tak sa veľmi rád potom teším. Zvoláme si aj my takú jednu peknú veľkú tlačovku. Vtedy budeme považovať celý ten proces v podstate za ukončený.

Teraz prebieha ešte delimitácia z lesov, najmä Slovenskej republiky, tých pozemkov. To treba, myslím, do troch mesiacov stihnúť, ak sa nemýlim. To znamená, viete, my potrebujeme, a je logické, že ľudia, ktorí eh v tomto náročnom procese boli, tak ten vlak je nejak rozbehnutý a niektoré javy musíme dotiahnuť. Preto ja aj som eh predĺžil pánovi riaditeľovi ešte eh teda poveril som mu, aby zastavil túto pozíciu, lebo zas nemôže sem dôjsť úplný nováčik, ktorý eh sa bude zorientovávať, a my nestihneme do troch mesiacov eh dorobiť ešte potrebné prevody majetkov.

Ale eh to výberové konanie eh prebieha podľa mňa v najbližších, ja neviem, týždňoch, musí byť alebo bude sprocesované a následne sa dohodneme, ak tam bude adekvátny nejaký eh poviem to teda vybratý človek, ktorý bude mať naozaj kvalitu a budeme presvedčení o tom, že vie adekvátne nahradiť aj pána riaditeľa, tak eh sa dohodneme na dátume nástupu. To je cieľ.

Ale teraz eh naozaj tí ľudia, ktorí pri tej zónácii boli, a môžem vám ešte povedať, máme áno, komunikáciu aj s Európskou komisiou, a jediný problém, ktorý sa javia, sú tie prvé tri parky, ktoré robil KA s Budajom. Jediné otázky zásadného charakteru chodia k týmto trom parkom. Robili to bez metodiky, robili to nevieme ako úplne. Takže eh komunikácie s komisiou, ale nie o tých štyroch našich zonáciách, práveže o tých troch.

Ďakujem. Veľmi sa chcem opýtať, eh, že či tu máme svetoviteľa, alebo či aj vy máte také technické údaje, že o aký išlo, čo všetko sa muselo.

>> Nech sa páči.

>> Hm. V podstate nejaké tie technické údaje eh myslím, že vyjdú v tlačovej správe alebo vyšli. Ja mám ich eh všetko v hlave. Eh niečo už bolo spomenuté. Ehm či už to bolo takmerotom toho kameňa a tak ďalej. Ale nemyslím si, že toto je až také úplne podstatné. Podstatné je to, že sa to podarilo ten mesiac skôr. To znamená, že tí návštevníci si to vedia užívať ešte toto leto, čo je tá hlavná sezóna turistická. Eh, vedia si to užívať bezpečne. Eh, malo by to niečo vydržať. Uvidíme, čo povie na to príroda, samozrejme, lebo ako som už spomínal, tak eh vznikol najskôr prvý zosuv, potom o rok neskôr, tuším, že druhý zosuv. Bojovali sme tu s tými skaltnými vežičkami, že či ich zachovať, nakoľko sú stabilné, pretože nám záleží na tom, aby tí návštevníci si vedeli bezpečne užívať tú krásu našich veľd.

Čiže asi v tomto.

>> Ja by som ešte doplnil, lebo bolo také video o pani poslankyne Rmišovej, niekde tu natáčala, ako riešime eh čo to vadej stožiare zastavili v národných parkoch, a že neriešime nejaký rebrík, po ktorom ona išla. Tak eh viete, rád by som ju odporučil, nech keď si natáča takéto videá, nech si aspoň klikne na katastrálnej mape, že na akom pozemku sa nachádza. My nemáme žiadne vlastníctvo toho rebríka. To je tiež to, čo by som chcel povedať. To znamená, eh, ja viem, že ona milovala v minulosti nakupovať tie predražené nábytky a ten drahý stolík za 14 000 a podobne, ale takto to tu v TANAPE nefunguje. Toto, čo je, tak eh to je nielen proste správa, ale je to sú za to priamo zodpovední. Preto chcem povedať, že je veľa takých videí, že ešte tuto opravte, tamto opravte, nie všetko, čo tu v TANAPE je, je naše. A konkrétne napríklad tento nejaký rebrík, tak ten naozaj eh k TANAPE nepatrí.

Môžem sa ešte opýtať?

>> Eh, predsa len ma zaujíma ešte ten PNAP, lebo tam nie je eh nikto, alebo nebol žiaden záujemca, ktorý by sa prihlásil do výberového konania. Viete povedať možno dôvod, že prečo títo ľudia nechcú, alebo sa nechcú prihlásiť, že či nie sú dostatočne motivovaní?

>> Ja možno to treba viac propagovať. Ja neviem, prečo sa ľudia neprihlásia. Možno nechcú byť šikanovaní rôznymi aktivistami, médiami. Možno to nie je tak lukratívna vec. Hej, možno tým, že všade naháňate ľudí, ktorí napríklad tuto sme tri roky bojovali s tým, že či to treba opraviť, aby záchranári mohli ľuďom sprístupniť prvú zdravotnú pomoc, keď potrebujú, aby nemuseli chodiť eh cez polchotára. Tak možno tým, že eh z ochranárov prírody z každého eh z každého vyrbaného stromu robíte kauzu. Tak možno preto tí ľudia si povedali, že vôbec o to nestoja, aby boli riaditeľmi. No tak preto. Takže ja neviem, ja som sa nikoho na ulici nepýtal, prečo si nedal žiadosť eh o riaditeľa. Môžete sa ísť vypýtať ľudí. Neviem vôbec, akú túto informáciu mám získať. My keď vypíšeme eh verejné konanie, tak každý vie, že verejné konanie je a nech sa páči, môžu si dať žiadosť. Ale eh myslím si, že veľa ľudí už začína byť unavených z toho, že robíte z každých eh ochranárov eh, ktorí naozaj chcú mať nejakú normálnu symbiózu medzi fungovaním a ochranou prírady, nepriateľov. Takže myslím si, že toto je najskôr za tým.

>> Pán riaditeľ, eh, tento chodník je super opravený, ale na ďalších úsekoch je poškodený a môže hroziť zase takáto katastrofa. Budete sa o to starať ďalej, alebo necháte to padnúť?

>> Samozrejme, že to nenecháme padnúť. Eh, je to aj naša povinnosť. Eh, Tatranský národný park ako jediný správca turistických chodníkov v podstate na celom území, samozrejme, že má zase svoje nejaké eh aj priority. V tomto roku aj v minulom roku to bola najmä zonácia, ktorá jednoducho je druhým najvýznamnejším milníkom v živote národného parku. Prvým bol ten vznik a založenie toho národného parku, a všetko má svoju postupnosť. Tak ako pán minister spomenul, najskôr bolo nutné schváliť tú zonáciu. Následne budeme robiť programy starostlivosti, ktoré zase určia eh tie nejaké pravidlá správania sa v jednotlivých zónách, návštevný poriadok, a ideme samozrejme v tom to, čo je v našich silách. Snažíme sa, aby tie chodníky boli opravené, aby si to tí návštevníci mohli užívať. Samozrejme, eh treba si aj uvedomiť, že v akom prostredí sa nachádzame, kedy príde sneh, kedy odíde sneh, a tak ďalej. Všetko tomuto podlieha. Eh samozrejme, že aj do budúcna bude jednou z našich priorít oprava tých chodníkov, aby si to mohli návštevníci bezpečne užívať.

Sám hovoríte, že všetko má svoju postupnosť, ale eh diera v strede chodníka, kde tečie voda, je myslím tá najvyššia postupnosť, aby ten chodník nespadol, hej? A viete, izoláciou to nemá nič spoločné, viete?

No viete, je to to, že nachádzame sa v piatej zóne ochrany, kde sú napríklad aktivity, že chcú z piatej zóny ochrany odstrániť myslím nejakú infraštruktúru, nevedia sa tam dostať, lebo doteraz nedostali povolenia.

Takže viete, áno, a prečo to tu tri roky trvalo?

Však toto nie je žiadna fyzika, toto nie je žiadna zásadná veta.

Hej?

Toto je presne výsledok toho, že všade každý zásah sa prezentuje v médiách, že je pomaly, že idete zničiť Tatry.

No tak toto máte výsledok.

Tri roky čakáte na takúto jednu vec.

Takže so zónáciou to má to, že my sme nakreslili v tej zónácii nejaké úseky, kde napríklad aj pri tom manažmente budeme vedieť prioritne do nejakých lokalít vstupovať.

Takže má to dosť zásadný odraz a pokiaľ ide naozaj o také javy, ako to, že my sme tu deväť rokov nevedeli vymeniť hrdzavé lano na jednej lanovke, tak toto vo svete nenájdete.

Toto v Rakúsku, v Taliansku, keď sa pýtal ministrov, či majú v prípade deväť rokov, nevedel investor si vymeniť hrdzavé lano alebo starú 60ročnú lanovku, tak pozerali na mňa, že o čom to rozprávam.

Takže realita je taká, sme radi, že sa to urobilo.

Hovorím otvorene, že podľa mňa je škandál, že to trvalo tri roky, ale nie kvôli nám, ale kvôli práve tomu procesu, ktorý tu bol nastavený.

Takže naším cieľom je odstraňovať výnimky, aby boli jasné pravidlá.

A verím, že tieto veci všetky pôjdú rýchlejšie.

Za nás môžeme na ministerstve životného prostredia povedať, že my peniaze vždy vyčleníme na všetky potrebné veci.

A teraz za potrebnú vec napríklad považujem to, že tu začneme stavať normálne parkoviská.

Viem, že to tu niektorých môže vyrušiť, lebo v Tatrách je politika parkovania nastavená na pár súkromných osôb, ale naším cieľom je, aby primárne to bolo vlastníctvo TANAPU a či už sa peniaze nájdu komerčne alebo ich poskytneme my.

Ja si myslím, že treba, aby aj tie národné parky mali životaschopnosť, aby mali príjmy, aby to proste neboli len také vykuchané subjekty, ktoré sú proste podvyživené.

Takže je tu kus veľa práce, ktoré sa urobilo.

Tá zona sa 25 rokov nevedela dokončiť.

My sme to proste urobili.

Bol to samozrejme náročný proces, lebo tie tri zonácie, ktoré práve na ktoré sa pýta Európska komisia, tak si predstavte, že Kas Budajon to robil primárne na štátnych pozemkoch.

Oni to nerobili na tých súkromných a tam práve smerujú teraz tie otázky, že ak to robili, prečo si vybrali tieto pozemky, nie tam tie pozemky.

My sme to museli robiť v celom priestore, či súkromné, či verejné.

Takže stojíme si za tou prácou a veľmi sa teším, ak dôjde k úplne definitívnej bodke a potom si aj spätne pozrieme, kto čo napísal, kto čo komunikoval, aké hrôzoostrašné scenáre sa okolo toho písali a kde sa nachádzame.

Takže môžem potvrdiť všetko.

Budeme modernizovať, čo sa modernizovať dá.

Najmä sa teším na ten svieky dom, na tú cestu, pretože to je tiež niečo v katastrofálnom stave.

Tie výmoly, ktoré tam sú, ľudia tade chodia a to je proste nedôstojné, zle to vyzerá.

Ďakujeme pekne.