Sme bližšie k vojne? | Ján Kubiš, poradca prezidenta SR

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zábava celú rodinu.

Dámy a páni, som veľmi rád, že vo vysielaní televízie Kanál 1 je teraz naším hosťom náš bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš.

Želám vám príjemný deň.

>> Príjemný deň vám všetkým.

Pán Kubiš, spojili sme sa takto na diaľku, pretože mám dojem, že tá situácia je naozaj vážna. Nemci označili Rusko priamo za páchateľov útoku na letisku v Lipsku. Čo to znamená pre vzájomné vzťahy oboch krajín, Nemecka a Ruskej federácie?

>> No ja by som to videl trošku širšie. Nielen že vzájomné vzťahy týchto dvoch krajín sa dostávajú do ďaleko komplikovanejšej situácie a je vidieť, že si zatvárajú zastupiteľstvá, kultúrne domy z jednej z druhej strany. To znamená eskaláciu, ale pochopiteľne, že tu ide o eskaláciu vzťahov Ruskej federácie s Európskou úniou a so Severoatlantickou alianciou vrátane Slovenska.

Či sa nám to páči alebo nie, či si to pripúšťame alebo nie, ale sme súčasťou týchto zoskupení a pochopiteľne pri takomto raste napätia medzi takýmito významnými štátmi, ako je Nemecko a Ruská federácia, na toto svojou eskaláciou vlastne dopláca aj vzťahy Slovenskej republiky a ostatných členských štátov EÚ s Ruskou federáciou.

>> Uhm.

No, ono to je aj v diplomacii. Myslím si, že odstupňovaná nejako tá kvalita vzťahov, čo teda sú vynikajúce, priateľské, partnerské, potom sú pragmatické, potom sú neutrálne a potom sú už také tie u nás sa teraz tak často používa nie priateľské, potom sú takž až nepriateľské. Ako by ste na tejto stupnici nejako charakterizovali momentálne ten stav?

>> No, stav vzťahov medzi Nemeckom a Ruskom. Či sme niekde bližšie k ostrému konfliktu alebo k nejakej eskalácii týchto dvoch veľkých krajín.

No ide o eskaláciu. Či ide o ostrý konflikt, to nie. Zatiaľ musíme vychádzať z toho, že nás Ruská federácia kolektívne označuje za nepriateľov, ale neznamená to, že to nutne musie priviesť nejakej skutočne silovej eskalácii, silovej konfrontácii, ale v každom prípade sú to veľmi významné akty, ktoré sa dejú. A dejú sa nielen v Nemecku.

Vezmite si, že aj u nás na Slovensku sme zaregistrovali problémy s fabrikou, ktorá vyrába drony a jednoducho evidenčne sa chystal nejaký teroristický akt. Je to vo vyšetrovaní, takže ja nemám nejaké bližšie informácie. Ani by som nemal prečo, ale v každom prípade je to treba registrovať.

Niečo podobné sa udialo v Poľsku. Dánsko hlási, že majú informácie, že sa tam chystali nejaké teroristické kroky a tiež niektoré z týchto krajín veľmi jasne označujú za tým, že za týmto stojí Ruská federácia. To znamená, my vidíme zostrovanie, vidíme eskaláciu a musí nás to znepokojovať, musíme prijať samozrejme aj opatrenia, pretože sme o niečo bližšie k vojne.

>> No nechcem to nazvať, že sme o niečo bližšie k vojne, ale v každom prípade rastie napätie a v každom prípade rastie, keď minimálne nič iné, aspoň to nie priateľské vzťahy medzi štátmi Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a Ruskou federáciou.

Ste blízkym spolupracovníkom prezidenta Petra Pellegriniho. Ako on vníma túto situáciu?

>> Pochopiteľne s veľkým znepokojením. A bol to aj pán prezident, ktorý vyzval vládu, aby urýchlene sa zaoberala trebárs tým incidentom s dronovou fabrikou u nás na východe Slovenska a aby zvážila zvolanie bezpečnostnej rady. Bohužiaľ, zatiaľ sa nezdá, že by vláda v tomto smere konala.

Pravda je, a to musím zase oceniť, že aspoň ministerstvo vnútra uskutočnilo precvičovanie reakcie na nejakú situáciu, keď padne drón a vznikajú nejaké škody a možno straty na ľudských životov. Na východe sa takéto veľké cvičenie uskutočnilo. Ja dúfam, že sa v tejto praxi bude pokračovať ďalej, pretože my musíme mať pripravený náš krízový manažment na podobné situácie.

Žiaľ, situácia sa nevyvíja tým najlepším smerom, respektíve aspoň sa nechýli k nejakému vyriešeniu tohto konfliktu. Naopak je vidieť, že tento konflikt, a myslím tým agresiu Ruskej federácie na Ukrajine, eskaluje čoraz viacej a prináša ďalšie a ďalšie nebezpečné výzvy aj pre nás.

>> Uhm.

Myslíte si, že tá reakcia vlády Slovenskej republiky bola príliš vlažna vzhľadom na to, čo sa udialo?

>> Mala byť ďaleko aktívnejšia. Opäť vyjadril sa k tomu aj pán prezident a ja to môžem len podporiť. V takýchto situáciách je podľa môjho názoru nutné okamžite zvolávať bezpečnostnú radu.

>> Uhm.

Prináša nám zahraničná politika na všetky svetové strany pevné spojenectvá dobrých partnerov pre takéto horšie časy, zhoršujúce sa časy?

>> Viete, mne sa ten termín nepáči, pretože sa spolitizoval, ale pravdou je, že rozvoj vzťahov, vzájomne výhodných vzťahov s mnohými krajinami sveta nie je nič zlého, pokiaľ si ale uvedomujeme, kam patríme, kto sú naši spojenci, kto sú naši priatelia a s nimi tieto vzťahy nezhoršujeme, s nimi nepoškodzujeme, s nimi ich rozvíjame a prehlbujeme.

A áno, musím povedať, že vláda sa snaží aj v jednom, aj v druhom smere, ale pokiaľ ide o vzťahy s našimi partnermi a spojencami, mohli by sme byť ďaleko čitateľnejší, pretože mnohí naši partneri jednoducho niektoré naše kroky, no minimálne sa snažia analyzovať, pretože im na prvý pohľad nie až tak dobre rozumejú.

>> No ono to je aj naozaj tu viaceré paradoxy. Podľa medzinárodných hodnotení patríme ako Slováci, ako Slovenská republika ku krajinám, ktoré najviac pomáhajú Ukrajine. Dali sme tam asi 3,5 miliardy € už do tejto činnosti, do podpory Ukrajiny. Vie sa o tom, koľko munície vyvážame na komerčnej báze a akým spôsobom takto tiež pomáhame ukrajinským ozbrojeným silám. No a potom je tu to paradoxné tvrdenie, že sme teda za Rusov, že pomáhame Putinovi, že sa mu chodíme klaňať do Moskvy, bozkávať prsteň a neviem čo všetko možné. Tá rétorika je naozaj pomerne nevyvážaná.

Nie je to takto možno aj cieľom byť nečitateľný, byť úplne nevyjasnený, pretože tu hrozí vojenský konflikt?

>> Nemyslím si, že je to nejakým veľkým cieľom. Viete, to by bolo také tancovanie na príliš tenkom lade a nedomnievam sa, že toto je aj cieľom vlády. A vidíte, sám ste napokon spomenuli, že Slovenská republika, vláda Slovenskej republiky je veľmi významným podporovateľom Ukrajiny a bude ďalej podporovať Ukrajinu. Chystá sa v dohľadnej dobe, pokiaľ som zaregistroval, stretnutie dvoch vlád na území Ukrajiny, myslím, že v Ľvove. Tým pádom proste ďaleko ďalej pokračujeme v podpore Ukrajiny.

Ale áno, niektoré výroky, niektoré kroky, ktoré robí vláda, niektoré signály vyvolávajú otázniky. Aj keď tá prax opäť je iná. Tá prax je konzistentná s politikami, ktoré presadzujeme spoločne v rámci Európskej únie, v rámci NATO a do značnej miery je naozaj absolútne konzistentná s týmito postojmi, ku ktorým ju nakoniec aj prispievame.

Máme niekedy trochu odlišné názory a záujmy, ale vždycky napokon sme vyšli v jednotnom šíku aj v rámci EÚ, aj v rámci NATO.

Jednoducho túto jednotu Slovenskej republiky v konečnom dôsledku nikde neporušila.

Pre mňa ako novinára je vždy fascinujúce sledovať, kedy politici pracujú s emóciami a kedy pracujú pragmaticky s faktami, pretože to sú akoby dva rôzne svety a treba sa v tom orientovať tak, aby sme pochopili naozaj tú realitu, ako je, aká je.

Ako čítate posolstvo, ktoré do Moskvy priniesol riaditeľ CIA John Redcliffe?

No, viete, o tom, čo tam pán Redcliffe hovoril, vieme iba z nejakých mediálnych informácií. Nemáme to priamo, aspoň ja určite nie, od tých hlavných hráčov, v prvom rade od našich partnerov v Spojených štátoch. Ale to, čo vieme z médií, bolo varovanie aj pre Ruskú federáciu a aby si uvedomila, že nežadá za dlhší koniec. Jednoducho, že tá vojna, ktorú rozpútala, im nevedie k žiadnym dobrým výsledkom. Naopak, bolo to varovanie pred akoukoľvek eskaláciou zo strany Ruskej federácie pokiaľ ide o členské štáty NATO a varovanie proti tomu, aby náhodou sa niekto v Moskve napríklad nezbláznil a nezačal provokovať aj nejakými malými aktivnými krokmi jednotlivé členské štáty a aliancie.

To zase zapadá do obrázku, že vidíme, aké posolstvo prišlo alebo aká správa prišla z Nemecka, kde Nemecko priamo obviňovalo Ruskú federáciu a obviňuje z toho incidentu. A k tomuto obvineniu, pokiaľ sa nemýlim, sa pripojili nielen niektoré členské štáty NATO, ako je Nemecko, ale myslím, že aj české tajné služby potvrdili, že majú túto informáciu, že za týmito krokmi v Lipsku stála Ruská federácia.

Opäť berieme to v širšom kontexte, vieme, čo sa deje u nás v Poľsku a tak ďalej. Musíme byť pripravení aj na zhoršovanie situácie v takomto smere.

I keď nemyslím si, že by išlo ku konfliktu medzi Ruskou federáciou a NATO, pretože to by bol svetovo seba zničujúci konflikt a toto nechce ani jedna, ani druhá strana, ani Rusko, ani Severoatlantická aliancia, ani taký kľúčový partner ako Spojené štáty. A tie práve prišli s varovaním do Moskvy podľa mediálnych informácií, aby si uvedomili, že sa hrajú s ohňom.

Viete, vy to lepšie viete ako ja, že je veľmi dôležité poznať svojho protivníka, poznať jeho silu, jeho prípadné nedostatky. Takže si skúsme otočiť tú šachovnicu a pozrime sa na to z pohľadu Rusov.

Bolo tu nejaké stretnutie s Trumpom na Aliaske, veľmi symbolické stretnutie. Aljaška kedysi patrila Rusku. Keď tam vystúpil ruský prezident, tak mu nad hlavou preleteli rovno americké bombardéry, čo nebolo príliš láskavé privítanie. Napriek tomu tam mali padnúť nejaké dohody práve ohľadne ukrajinského konfliktu, práve ohľadne spoločného postupu.

No a potom sa Rusi sťažovali, že z toho nič nebolo, že sa z toho nič nenapĺňa, že tie sľuby, ktoré boli urobené na Aliaske, sa nerealizujú. To znamená, že oni si idú ďalej svojou cestou a ten konflikt na Ukrajine si vystupňovali do tej miery, ako to dnes vidíme.

Znamená návšteva Šfaia aj to, že sa Američania teda chcú opäť vrátiť k tomu stolu, že chcú opäť získať nadhľad nad tým konfliktom a prípadne aj tú rolu mediátora? Z môjho pohľadu áno, sú to signály, že Spojené štáty, keď ich pozornosť bola odpútaná ich avantúrou na Blízkom Východe, útokom na Irán, tak dopady aj tejto avantúry sa ukazujú, že sú globálnejšie. Napokon zasahujú aj situáciu pokiaľ ide o energetické zdroje v celom svete a do toho sa zapája aj Rusko.

To znamená, že mne tieto ich kroky – a nie je to len táto návšteva, ale je to napríklad aj skutočnosť, že na stretnutie G20 bol pozvaný minister financií Ruskej federácie a že sa zúčastnil tohto stretnutia – to znamená, že Spojené štáty sa snažia signalizovať aspoň, že ich záujem o vyriešenie tohto konfliktu rastie z akéhokoľvek dôvodu. Ako sa budú ďalej angažovať, to neviem povedať, ale minimálne to beriem ako signál rastúceho záujmu.

Pokiaľ ide o návštevu na Aliaske, z ruskej strany vtedy bola veľká nádej, že došlo k nejakej zásadnej dohode, ako vyriešiť tento konflikt na Ukrajine. Ale zdá sa, že už dnes ani ruská strana, ani americká strana jednoducho to, s čím prišli po rokovaní na Aliaske, neberie ako nejakú zásadnú dohodu, respektíve neberie to ako východisko pre ďalšie rokovania. Aspoň ja mám taký dojem a vyplýva to aj z vyjadrení oboch strán, ktoré sa vôbec nehlásili k týmto dohodám, respektíve sa sťažujú, že tieto dohody už dávno neplatia. Také porozumenie, ktoré tam zavládlo v určitých otázkach.

No je to pár mesiacov dozadu. Boli tam prezidenti aj Ruskej federácie, aj Spojených štátov amerických, takže to je pomerne veľké fiasko takéhoto stretnutia. Ak teda už po pár mesiacoch hovoríme o tom, že sa to rozplynulo, rozprášilo a tá dôvera, ktorá sa tam možno nastolila, ten progres, ktorý tam už bol v tých niektorých rokovaniach aj na diaľku medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, tak sa všetko zastavilo.

Navyše Rusi stále, akoby verili, alebo možno aj po tej Aliaske sa opäť utvrdili v tom, že Ukrajincov zlomia. Menia svoju taktiku, stupňujú útoky.

Vidíte v Ruskej federácii reálne nejaké pragmatické náznaky, že by chceli vojnu ukončiť?

Nie, naopak. Ja si myslím, že aj z jednej aj z druhej strany sa vsádza na to, že mocenskými prostriedkami jednoducho chcú ďalej pokračovať v likvidácii, vzájomnej likvidácii svojej kritickej infraštruktúry. Naďalej prebiehajú aj bojové aktivity.

Ruská federácia stále sa snaží postupne ukrajovať zvyšky toho území Donbasu, ktoré sú pod kontrolou Ukrajiny. Darí sa im to síce nesmierne pomaly za cenu nesmiernych strát, ale pár kilometrov tu, pár kilometrov tam. Ukrajinská strana sa bráni. Tiež dosahujú určité úspechy, ale stále mi to hovorí, že obe strany si vravia jednoducho teraz stále máme možnosť pokračovať v týchto bojových úsiliach a vyčerpávať tú druhú stranu likvidáciou infraštruktúry.

A vezmite si, že tie kroky a tie útoky na kritickú naftovú infraštruktúru v Ruskej federácii zo strany Ukrajiny majú svoje dopady. A ako vravím, možno je to jeden z prvkov, ktorý teraz priviedol k aktivizácii aj Spojených štátov, pretože si uvedomujú, že napokon aj tieto útoky na ruskú ropnú a plynovú infraštruktúru vedú k rastu cien nafty a benzínu aj v Spojených štátoch. Respektíve dodávajú ďalší významný prvok k rastu cien, ako k tomu prispelo uzavretie hormózkeho prielu. No a jednoducho sa začínajú asi aktivizovať.

Vravíte, že toto je neúnosné z hľadiska života bežných Američanov, ktorí potom samozrejme to oplatia vláde svojím hlasovaním pri rôznych voľbách.

No u nás sa kedysi hovorilo, že kto zdraží cenu piva, tá vláda, ktorá zdraží cenu piva, padne. Zdá sa teraz, že pri Spojených štátoch amerických je tá obava jednoznačná. Ten, kto zdraží cenu benzínu a nafty, tak ten bude ten, ktorý je odsúdený na politickú minulosť a smetisko dejín.

No keď už sa ale rozprávame o Rusku, ako je teda na tom a aké sú prípadné jeho motivácie, pozrieme sa aj na Ukrajinu. Tam vidíme vzájomné útoky, dokonca prestrelky medzi jednotlivými bezpečnostnými štátnymi orgánmi a službami Ukrajiny. Jedni sú myslím vojenská rozviedka, druhí sú neviem aká rozviedka. Stretli sa na jednej ulici, strieľali, boli tam traja zranení, čo je naozaj zvláštna situácia, nepredstaviteľná situácia.

Je tam navyše veľká kritika bývalého ministra obrany. Okolo neho bola veľká kauza. Opäť sú tam nejaké korupčné škandály. Vždy je tam tá otázka, že či je do toho zaplatený aj prezident alebo nie. Aké riziká z toho plynú na ukrajinskej strane?

No je evidentné, že tak ako nepanuje dobrá nálada v Ruskej federácii a uvidíme, ako dopadnú voľby, keď tie voľby samozrejme sú do značnej miery dobre organizované, keď to poviem veľmi diplomaticky, a tým pádom zrejme dopadnú celkom solídne z hľadiska záujmov štátu Ruskej federácie.

Ale obdobne ani situácia na Ukrajine nie je zase až taká stabilná.

Hovoríte o prestrelke? Áno, tam dochádzalo aj predtým ku konfrontáciám rôznych silových zložiek, ale toto tiež hovoril, že tá situácia aj na Ukrajine nie je až taká dobrá a že zrejme aj tam panuje určitá únava z tohto konfliktu, ktorá môže prispievať k tomu odhodlaniu začať hľadať politické riešenia.

Pochopiteľne dochádza tam aj k politickému boju a bývalý minister obrany evidentne má záujem nestratiť sa nielen z vrchných ešalónov moci, ale v každom prípade aj z politického života. Do budúcnosti vyzýva k voľbám a podobne.

No to mi hovorí akurát to, že pomaly, ale iste dozrieva situácia objektívne aj na jednej aj na druhej strane, ktorá by mala viesť k nejakým rokovaniam.

No a pochopiteľne, keď hovorím o rokovaniach, tak by sme mali vidieť a vidíme aj určité hľadanie možností pre štáty Európskej únie a pre Európsku úniu, aby sa do takýchto procesov zapájali.

Lenže zatiaľ sa mi to zdá také sterilné. Zatiaľ to nevyzerá, že by sme mali my ako štáty Európskej únie alebo Európska únia veľkú šancu byť priamymi účastníkmi. Takže hľadáme tie kanály prostredníctvom koordinácie Spojených štátov.

No oni tie imperiálne veľmoci to jednoducho považujú alebo vnímajú tak, že kam vkročí noha ich vojaka, tak je to ich, a tam, kde investovali peniaze na druhej strane, tak je to ich. No tak uvidíme, či sa im to naozaj aj takto hovoria a tak konajú, hej? Hovoria to tak aj tak konajú.

No len veľakrát v histórii sa naozaj potom takto aj pomýlili a nevyšlo im to. Myslím teraz veľké impériá a veľké národy, ktoré nám tu kedysi vládli.

Odpustite mi, keď už teda sme sa dostali aj k úsmevu a trošku nadsázky, takú nediplomatickú otázku. Ono v poslednom čase vidíme snahy amerického prezidenta pri premenovaní geografických názvov zálivov, jazier, pohorí. Je to prejavom takého zdravého národného cítenia, alebo — a teraz mi odpustíte — mu naozaj už šibe?

Ja si dovolím nereagovať priamo na vašu otázku. Jednoducho akékoľvek motívy, akékoľvek pohnútky vedú pána prezidenta Trumpa k takémuto konaniu. Je to taký folklór, ktorý pominie po konci jeho prezidentského obdobia.

Takže áno, zaregistroval som, že jazero Ontário bolo v Google Maps, ale nevidel som to. Som registroval z médií, že bolo naozaj premenované na jazero Amerika. Áno, ale dobre, myslím si, že toto je len dočasný krok a že k tejto zmene respektíve že tento krok bude zmenený po ukončení prezidentského mandátu pána prezidenta Trumpa.

No tak snáď to ešte nie je to štádium, keby sme sa museli začať obávať o duševné zdravie amerického prezidenta, pretože stále je to človek, ktorý je považovaný za lídra slobodného sveta.

No áno, pochopiteľne Spojené štáty ako také sú lídrom a sú aj garanciou bezpečnosti slobodného sveta. Netreba zabúdať aj nášho sveta. A preto aj my máme záujem o čo najlepšie vzťahy so Spojenými štátmi, nielen ako Slovenská republika, ale pochopiteľne aj ako Európska únia, aj v rámci Severoatlantickej aliancie.

A áno, myslím si, že v zásade Spojené štáty túto úlohu plnia a budú plniť aj v budúcnosti, nezávislé od nejakých krokov, vyhlásení a podobne iniciatív, ktoré niekedy nás objektívne musia znepokojovať a znepokojujú a vyvolávajú aj našu negatívnu reakciu.

Opäť nezabúdajme na to, čo sa udialo okolo Grónska. A táto kapitola sa ešte podľa mňa neukončila. Teraz sa zaujímavo vyvíja diskusia okolo zmeny pozície Spojených štátov, to znamená súčasnej administratívy, pokiaľ ide o Falklandy, a postoj — či budú podporovať Veľkú Britániu v ich nároku na Falklandy, alebo či viacej priestoru dostane pozícia oponenta Argentíny, ktorá by rada tie ostrovy, ktoré nazývajú Malvíny, dostala pod svoju kontrolu.

No som zvedavý. V každom prípade je to veľmi rozháraná situácia vo svete a nemusíme si hovoriť ani takéto kroky ako — vrávim — premenovanie jednotlivých oblastí, zavádzanie rôznych obrovských cieľov na jednotlivé spojenecké a partnerské štáty. To tiež nepridáva k stabilite nielen vo vzájomných vzťahoch takýchto štátov, ale celosvetovo.

No uvidíme, kedy sa to upokojí a či vôbec. Ja budem veľmi rád, pán Kubiš, keď sa budeme môcť porozprávať o vývoji svetovej politiky aj v niektorej z našich ďalších relácií. Som vám veľmi vďačný za to, že ste sa dnes s nami spojili a odpovedali na moje otázky pre divákov televízie Kanál 1.

Samozrejme, veľmi rád. No a opäť je to síce eskalácia, ale nemyslím si, že ideme k nejakému veľkému konfliktu. Stále ešte budú prevládať rozumné hlasy a hlavy na všetkých stranách. Ja som o tomto pomerne pevne presvedčený.

Stále to máme diplomatov, ktorí snáď chápu, že veľké konflikty neprospievajú vôbec nikomu a že majú naozaj na pamäti blaho celého ľudstva a nielen svojich jednotlivých krajín. Veľmi pekne vám ešte raz ďakujem. Želám príjemný deň.

Vďaka. A nielen diplomatov, aj vojakov. Nezabúdajme, že vojaci tí vedia najlepšie, čo to je ísť do boja a strácať životy. Takže normálni vojaci a velitelia, aj najvyšší z jednej aj z druhej strany, si myslím, že dávajú určité rady svojmu politickému vedeniu, aby nestratili rozum.

Dúfajme. Veľmi pekne ďakujem ešte raz. Želám príjemný večer.

Vďaka. Príjemný deň.

Dámy a páni, my budeme v našom vysielaní televízie Kanál 1 pokračovať ďalej. Zostaňte s nami.