Školy pod tlakom, hrozieb pribúda | Martin Královič, odborník na bezpečnosť

Pomôžu prísnejšie bezpečnostné opatrenia alebo prevencia? Téma pre Krymy online naživo. Vitajte. Naživo sa budeme rozprávať v televízii Kanál 1 s bezpečnostným odborníkom Martinom Kráľovičom. Vitajte. >> Ďakujem pekne. Dobrý deň, >> pán Kráľovič. Už v úvode som povedal, že tých hrozie za posledných dní, za posledné dni skrátka pribúda. nie je takmer deň, kedy by sme nepočuli buď zo strany polície, školy alebo prokuratúry o nejakej hrozbe, o tom, že žiak priniesol eh nebezpečný predmet, nôž alebo iný predmet a ohrozoval buď eh spolužiakov alebo učiteľov. Eh, pomaly to vyzerá, že aj eh väzby sa nám budú zapĺňať možno mladistvými. Eh, akceleruje táto téma a bezpečnosť na školách aj s tým, že eh sa medializoval ten posledný prípad útoku 13ročného žiaka v škole v Staškove a eh môžeme očakávať nejaké kopírovanie na základe možno aj tej prílišnej medializácie tých útokov. Myslím si, že to, čo spomínate, vychádza z takých dvoch vecí. Eh, tá prvá nejaký copy eh syndróm, to znamená napodobňovanie eh po veľkých útokoch, medializovaných útokoch, ktoré nejakým spôsobom otriasli spoločnosťou, svetom, tak jednoducho sa stáva, že ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom radikalizovaní alebo premýšľajú nad podobným typom útoku alebo vytvorenia nejakého incidentu, môžu byť práve týmto motivovaní alebo akcelerovaní a a niečo takéto vykona. tonať. Ten druhý dôvod, ktorý si myslím, že je ešte pravdepodobnejší v našich slovenských alebo stredoeurópskych eh pomeroch je ten, že aj tá spoločnosť, aj tí učitelia, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, polícia, prokuratúra, zriaďovatelia sú po tej tragédii v Staškove oveľa citlivejší na tieto veci a sú tým pádom oveľa vnímavejší, oveľa viac pripravení ako keby aj nejakú menšiu vec alebo nejakú vec, ktorá predtým možno nebola tak tvrdo riešená, medializovaná, jednoducho riešiť a aby sa vyhli tomu, čo sa stalo napríklad v Staškove. Takže toto budú také, myslím, že dva hlavné dôvody. >> Áno. Čiže možnože školy pristupujú hm oveľa opatrnejšie k tým jednotlivým hrozbám. Potom Staškove asi také najmedializovanejšie prípady boli z 110. Okres Nitra Čeladice. 18 ročný mladík sa mal v blízkosti základnej školy vyhrážať žiakom, pričom mal v ruke sekeru. Prípad rieši polícia i prokuratúra. Bol tam alebo bola tam priama hrozba útoku. 5. októbra základná škola v Trnave pri konflikte jeden zo žiakov sa mal pokúšať bodnúť iného spolužiaka tužkou do krku. Učiteľka útoku zabránila. Eh ministerstvo uviedlo, že žiak sa vyhrážal aj učiteľke, nikto sa však nezranil. O štyri dni na to polícia v reakcii na tieto eh incidenty posilnila aj vzhľadom na eh hrozbu z Poľska, kde bol podobný útok, eh posilnila eh bezpečnosť, urobila akciu. 2800 policajtov sa zúčastnilo tej preventívnej akcii. No ani to nepomohlo. 14.10 10 o päť dní na to 18 ročný žiak sa mal počas vyučovania s nožom v ruke vyhrážať zabitím učiteľovi aj spolužiakovi. To je prípad zo Spojenej školy vo Veľkých Kapušánoch. Takže aj tieto incidenty eh dokazujú, že táto téma akceleruje. Eh druhá rovina toho celého je možno na diskusiu, že či sa nám aj opticky neskracuje ten interval medzi tými jednotlivými útokmi a tá sinusoida. Videli sme napríklad pred štyrmi rokmi útok na Zámocke, tam tiež eh to bolo spojení so školou, problémy útočníka a tak ďalej, aj keď incident sa neodohral priamo v škole, tie hrozby nejaké nepriame súviseli aj so školským prostredím. Potom bolo nejaké obdobie kľud a potom prišli tie niektoré prípady akcia so sekerou niekde myslím eh okolí Prievidze. No a teraz vidíme, že ako keby sa nám po tej Spišskej Starej Vsi spredroka zase stlačil ten interval. Tak eh je to len optické zdanie alebo alebo skracujú sa nám tie intervaly od tých útokov? A čo môžeme očakávať? Môžeme očakávať niečo, ako sa stalo napríklad v Prahe na Vianoce pred eh myslím dvoma alebo troma rokmi. Útok na filozofickej fakulte. Eh otázka, či nespejeme k niečomu horšiemu. >> Veľmi zložitá otázka, ale samozrejme na mieste. Eh ja pevne verím, že nespejeme k niečomu horšiemu, že že tak obrovská tragédia s toľka obeťami na životoch, ako sa stala na filozofickej fakulte v Prahe. Pevne verím, že bude Slovensko čím dlhšie obchádzať, ale samozrejme sa to nedá vylúčiť. Všetky tieto situácie, tieto incidenty, ktoré ste teraz pomenovávali aj z toho posledného obdobia, nie sú nejakým spôsobom koordinované skupinové útoky, ktoré by napĺňali alebo z ktorých väčšina by napĺňala nejaké znaky nejakého teroristického činu. Niektoré môžu, samozrejme, ale všetko sa tu bavíme o nejakých takzvaných Lone Wolfes alebo osamelých vlkoch alebo izolovaných, radikalizovaných útočníkoch, kde by sme mohli asi prípad od prípadu rozoberať, či to bola viac téma radikalizácie, možno fandenia príslušnosti k nejakým k nejakým ako keby organizáciám, ktoré vyzývajú na na potláčanie slobôd, na na násilie a podobne, alebo či to naozaj boli veci súvisiace so šikanou, s duševným zdravím, eh s rodinnou situáciou a podobne. Čiže tak ako hovoríte, deje sa to v tom našom priestore. Možno tak ako som povedal v tej predchádzajúcej odpovedi, o tom viac počujeme a sme na to aj viac vnímaví ako spoločnosť, keďže sme stále ešte zasiahnutí tou medializovanou veľkou tragédiou zo Staškova. A myslím si, že teraz ani nám nikomu nepomôže ani ani samotným zriaďovateľom, zamestnancom škôl a podobne teraz polemizovať o tom, že či je nejaká pravdepodobnosť a nie je. Stále si myslím, že Slovensko je bezpečná krajina. Aj keď hovoríme o bezpečnosti celej tej skupiny takzvaných mäkkých cieľov alebo ochrane mäkkých cieľov, do ktorých školy jednoznačne patria, tak si myslím, že stále sme na tom lepšie v porovnaní s ostatnými krajinami. To aj dáta ukazujú. To, čo nás učili na škole napríklad eh vo Veľkej Británii, keď som študoval, bolo reasonable and forceable, zmysluplné eh prípravy alebo zmysluplné opatrenia na predvídateľné veci. A ja si myslím, že je najvyšší čas sa ešte intenzívnejšie baviť a nielen baviť, ale reálne vykonávať tie zmysluplné prípravy na predvídateľné riziká. a predvídateľné riziko. Naozaj môže byť radikalizovaný mladý človek na základnej, strednej alebo vysokej škole na Slovensku, ktorý či už plánovane alebo v nejakom amoku nejakým spôsobom bude chcieť zaútočiť na nejakú skupinu osôb. A predpokladám, že o tom sa aj teda budeme baviť v dnešnom rozhovore. >> Určite. Eh, tých kriminogénnych faktorov je eh viacero. Eh, nedá sa to zúžiť, že sa nám radikalizujú eh mladí. Jeden z tých názorov hovorí o tom, že mladí a mladiství, maloletí a deti sú len odrazom tých dospelých. Čiže musíme sa zamyslieť eh čo robia dospelí zlé a prečo deti to potom tak negatívne eh kopírujú, že toto je jedna z tých ciest. Ďalšie tie kriminogénne faktory, to je skôr možno na eh nejakého policajného analytika, tak to tu nemusíme eh nejakým spôsobom rozoberať, ale eh súvisia čiže psychologické, filozofické, eh sociálne siete, eh ekonomická situácia, hm nedostatok eh možno pozornosti deťom, naopak možno veľká pozornosť a veľké slobody. Čiže toto sú všetky tie veci, ktoré nakoniec vytvárajú nejaké podhubie. Eh, poďme ale k bezpečnosti tých eh škôl. Eh, veľa sa diskutuje o zabezpečení škôl, o, ja neviem, možno kamerách, o uzamykaní učební po v pozore napríklad Spojených štátov, kde sa počas hodiny zamkne eh eh škola a zamkne sa učebňa. Eh, nie je to tak trošku dvojsečná zbraň, ne? urobíme eh týmto prístupom alebo neurobili by sme eh v podstate eh školu ako nebezpečné uzamknuté väzenie v prípade incidentu, zase nedobytnú pevnosť, ktorej by desiatky stovky študentov mali problém napríklad uniknúť, ak všetko eh poviem tak eh jednoducho uzamkneme a zavrieme a urobíme z toho eh taký až detenčný ústav, kde aj tie deti by sa necítili veľmi dobre. Čiže kde je tá hranica? Musíme stále pracovať s tým, že sa bavíme o akademickom prostredí a to akademické prostredie prirodzene má mať nejakým spôsobom svoju otvorenosť a svoju slobodu. Veď nakoniec to vychádza aj z tej definície tých mäkkých cieľov. Na opačnej strane toho spektra od tých mäkkých cieľov sú takzvané zodolnené ciele alebo tvrdé ciele, čo sú práve väznice, policajné budovy, budovy úradu vlády, prezidentský palác, parlamentu, jednoducho budovy, ktoré sú banky, napríklad budovy, ktoré sú dobre strážené, zabezpečené všetkými tými aj systémami, ktoré ste spomínali, ozbrojenou odstrahou alebo teda políciou, ochrankou a tak ďalej. A školy nie sú tvrdé ciele ani pri tom množstve, pri tých stovkách a tisíckách budov nedáva zmysel na Slovensku, aby sme z nich takéto tvrdé ciele robili. Na druhej strane si myslím, že sú aj technologické, aj režimové opatrenia, ktoré vedia pomôcť tomu, aby boli školy viac pripravené na takýto útok alebo boli pripravené na to, že v prípade, že by taký k takémuto útoku prišlo, aby vedeli minimalizovať tie škody na životoch a na zdraví. Vy ste na začiatku spomenuli >> ktoré sú, pardon, ktoré sú teda tie základné opatrenia, ktoré by sme mali teda aplikovať? Vy ste na začiatku spomenuli tie kamery a takže dovolím si odpovedať trošku, že ktoré opatrenia podľa mňa to nie sú, pretože o tých kamerách s umelou inteligenciou sa veľmi veľa hovorilo. Opakovane veľmi rád o tom hovorí minister vnútra napríklad. Počuli sme asi všetci o tom projekte za 60 miliónov € ktorý sa odkladá, kde stále ešte >> 10 myslím, že 10 škôl aktuálne je v testovaní. Eh, ja som a myslím, že sa viacerí na tom zhodneme. Kamerové systémy za 60 miliónov € nezvýšia bezpečnosť škôl takým spôsobom, aby sme si mohli byť istí alebo aby zásadne eh sa znížila pravdepodobnosť takého útoku a takého dopadu eh na životoch a na zdraví, ako sme toho boli svedkami v Staškove. Keby zrovna škola v Staškove bola pilotným projektom, jedným z tých 10iatich, ktoré teda ministerstvo vnútra testuje, tak prítomnosť tých kamierzabráni a nepredíde tomu útoku. a na to, ako mám naštudovaný ten systém, ako mám informácie o tom, aj ako sa to testuje, ako to funguje, aké aké reakčné časy sú tam v tom ideálnom až by som povedal, že laboratórnom svete, v tých laboratórnych podmienkach by možno tá informácia o útoku zdetekovaná, vyhodnotená tým systémom umulnej inteligencie v ideálnom svete priniesla o niekoľko málo sekúnd skôr tú informáciu napríklad operačnému stredisku policajného zboru. A to sa naozaj bavíme o ideálnych podmienkach o pár sekundách. Čiže tá predstava, že tá kamera alebo celý ten systém zabráni zabráni takémuto útoku je veľmi utopistická. Tá predstava, že tá kamera spozoruje tú zbraň a vyhlási ten poplach a privolá políciu predtým, než príde k tomu útoku, je takisto veľmi špecifická a veľmi utopistická. Ja som to kedysi v inom rozhovore hovoril, že riešenie na na kamery za 60 miliónov € je obyčajná igelitka z nejakého supermarketu za 20 cent, pretože keď jednoducho pôjdete po tom exteriéri, ak mám dobrú informáciu, tie kamery sa pilotne testujú prioritne v exteriéri, tak jednoducho nebudete tým nožom alebo tou strelnou zbraňou mávať popred tú kameru a mávať niekoľko sekúnd, aby si to všimla, aby to zdetekovala, aby to vyhlásila ten poplach a privolala policajnú hliadku. Ale jednoducho ju schováte do nejakej iglitky. To teraz prosím nech nikto neberie ako dávanie nejakého návodu. Ale jednoducho je to veľmi nereálna predstava si myslieť, že takto tie kamery fungujú a takto môžu pomôcť. Ja som veľký fanúšik kamerových systémov. Ja som sám bol súčasťou budovania najväčšieho kamerového systému na Slovensku a myslím si, že prináša veľa benefitov. Ale to konkrétne uplatnenie zdetekovania, včasného zdetekovania nejakého útoku na mäkký cieľ, útoku na škole a včasného privolania polície je veľmi veľmi nerealistické a musíme sa baviť o tých realistických scenároch aj ako keby coast effectí, ako keby efektívnych nákladovo, efektívnych finančne aj o tom, čo reálne môže pomôcť tým samotným študentom a zamestnancom škôl. Dobre, tak rozobrali ste kamery a dostaňme sa teda v skratkovitosti ešte k ďalším opatreniam, ktoré by sme teda mohli aplikovať. Ja len poviem, že aj u nás vo vysielaní váš kolega bezpečnostný analytik Juraj Zábodník hovoril, že kamery považuje za zbytočnosť a radšej by presmeroval tých eh 60 miliónov € do prevencie, do vzdelávania, do edukácie, do eh diskusných nejakých eh fór eh respektíve školských psychológov skutočnej prevencie práce s tými deťmi, že to by bolo zmysluplnejšie. eh to len na doplnenie. Tak povedzte, ale ktoré z tých opatrení by sme mohli aplikovať a napríklad ich ešte nemáme a v tých školách by boli žiaduce. Úplne s nadsázaszkou, ale v dobrom teda poviem, že výnimočne sa v tomto s pánom zábojníkom eh zhodneme a a sám som milo prekvapený, že sa že naozaj úplne podpisujem to, čo hovorí. z týchto eh kamerových systémov tie desiatky miliónov naozaj treba prioritne presunúť do prevencie radikalizácie a do nástrojov, ktoré ministerstvo školstva aj organizácie spolupracujúce s ministerstvom školstva ako napríklad eh IPčko a podobne už dlhodobo robia a dlhodobo sú stále personálne poddimenzovaní a mali by mať väčšie kapacity a väčšie financie, aby sa tomuto venovali. Ak hovoríme ale o tých praktickejších bezpečnostných veciach, tak v prvom rade musia prioritne pedagogickí a nepedagogický zamestnanci škôl vedieť, ako rozpoznávať znaky radikalizácie a ako rozpoznávať znaky toho, že sa tá bezpečnostná situácia na škole alebo v konkrétnej triede, v konkrétnom kolektíve s konkrétnym študentom alebo študentkou zhoršuje. musia mať vytvorenú nejakú záchrannú sieť alebo intervenčnú skupinu, kde veľmi úzko budú spolupracovať pedagógovia, CPPčky, školský psychológ, polícia, prípadne v tých vážnejších situáciách, protiteroristická centrála ako špecifická zložka policajného zboru a podobne. Čiže to sú všetko tie preventívne kroky. A už ak sa bavíme o tom, že sa teda prevenciou nepodarilo zabrániť takému útoku a že k nemu prišlo, tak potrebujeme oveľa viac ako nejaké kamery s umelou inteligenciou alebo nedajbože detektory kovov a ozbrojenú SBS na vstupoch. K tomu sa tiež ešte môžeme dostať, že to je naozaj veľmi zlý nápad. Eh, potrebujeme úplne to klasické, čo našťastie aj policajný zbor a ministerstvo vnútra veľmi dobre opakujú a to je to USB. Uteeč, skry sa a bojuj. To znamená, my musíme pripravovať prioritne zamestnancov a v nejakom leveli, o tom si môžeme povedať viac aj samotných študentov alebo detí, žiakov, žiačky na to, ako sa správať eh v prípade v prípade útoku. Čiže >> čiže kedysi sme videli, pardon, že vám vstupujem, kedysi eh sme zažívali tie cvičenia CO, ako sa chrániť pred chemickým eh útokom, eh cvičili sa úteky v maskách a tak ďalej. Teraz je asi tá doba zmenená. Asi sa deti, učitelia, aj žiaci, aj rodičia musia pripraviť to, čo vy ste na nazvali na to USB. >> Áno, presne tak. Žiaľ, dlhé roky, asi je to ešte z nejakých tých období 90. rokov alebo aj predtým, máme zafixované, že evakuácia a útek je všeliek na všetko, hej? Čiže akékoľvek, aspoň ja teda na základnej strednej škole, keď sme začína zažívali nejaké bezpečnostné cvičenie, no tak to bola evakuácia, požiar evakuácia, útok, evakuácia, únik chemickej látky, evakuácia, ale to nie je všeliek na všetko. Práve práve tá invakuácia alebo ten lockdown, to uzamknutie sa môže byť jeden z vhodných spôsobov, ako reagovať na toho útočníka. veľmi v skratke v tej skratke teda USB to uteč je naozaj také, ak sú k dispozícii únikové trasy, ak viem ísť dostatočne ďaleko od toho útočníka, tak jednoducho vzďaľujem sa z toho miesta činu, z toho miesta útoku, utekám. V momente, ako to nie je možné, že by som napríklad išiel oproti tomu útočníkovi, alebo už tá vzdialenosť je príliš krátka a toho času nezostáva veľa, tak jednoducho je potrebné sa skryť alebo zamknúť, zabarikádovať. A to je aj reakcia na to, čo vy ste spomínali, že či teda máme robiť nejaké odolné pevnosti z tých škôl alebo alebo ako s tým narábať. eh samotné zamykanie tried, ako to vidíme možno aj v iných krajinách, by úplne nepomohlo napríklad pri tragédii v Staškove, pretože ak si dobre spomínam, ten útok nastal počas prestávky, kedy tie triedy sú otvorené, kedy asi väčšina žiakov je na chodbách, nie je v samotných triedach a podobne. Ja som teda počul nejaké situácie z toho Staškova, že naozaj niektoré triedy a niektoré celé kolektívy v tých triedach aj počas tej prestávky ako počuli nejaký krik a počuli, že sa niečo deje, sami od seba, dokonca niektorí aj bez prítomnosti pedagógov tej triede urobili to, čo sa buď niekde učili alebo niekde počuli alebo videli to inštruktážne video ministerstva vnútra policajného zboru. Jednoducho sa zabarikádovali, jednoducho zavreli tie dvere, nahádzali nejaké predmety eh k tým dverám, aby urobili všetko preto, aby zdržali toho útočníka alebo aby minimalizovali tú šancu, že keby sa vybral do ich konkrétnej miestnosti, do ich konkrétnej triedy, aby si zvýšili šancu na prežitie, aby znížili tú šancu, že im ublíži. Čiže už to samozrejme veľa ľudí na školách vie. Žiaľ, nie všetky školy, žiaľ, aj ten poddimenzovaný policajný zbor hovoria nejaké štatistiky, myslím, že o nejakých 900 školách, ak si dobre pamätám, viac ako 1000 školeniach a tak ďalej. Ja som toho všetkého veľký fanúšik, len si myslím, že na to, aká je situácia, potrebujeme ísť oveľa rýchlejšie a potrebujeme ísť oveľa hlbšie ako nejaké dvoj alebo neviem 2 a pol hodinové školenie od nejakého policajného preventistu alebo preventistky. Ja nehovorím, že tu máme simulovať útoky, že tu máme volať celé nejaké zásahové skupiny, aby aby tu simulovali útoky streľbou po chodbách školy a podobne. To si myslím, že by ma aj psychológovia a pedagógovia veľmi rýchlo opravili, že to teda hlavne pre mladších žiakov a žiačky nie je úplne úplne vhodné a dobré. Ale myslím si, že kopec vecí, ako sa aj štát, prípadne aj neziskové organizácie alebo súkromný sektor, ktorý sa tejto téme venuje, vedia zapojiť do tohoto procesu a riešiť to oveľa intenzívnejšie. V ideálnom prípade skôr ako príde k ďalšej veľkej tragédii, ako aká bola v Staškove alebo v Spišskej Starej Vsi ešte predtým? Áno. Eh, žiaci, eh, malí alebo deti alebo mladiství, maloletí asi ste povedali, že trénovať eh ostrý ostrý test na takýto útok v škole asi je na tú psychiku veľmi náročné a nie vhodné, ale máme zložky, ktoré trénujú. Ja z vlastnej tiež skúsenosti viem, že integrovaný systém často robí spoločné stretnutia, kde záchranári, hasiči, eh policajti a špeciálne jednotky v objektoch simulovaných eh na školu aj s uväznenými eh simulovanými eh teda eh ľuďmi eh ktorí sú uväznení s nejakým páchateľom, tak toto trénujú. Myslím si, že je dobré, že to strujú tie zložky. Eh a je dobré, že to netrénujú priamo so eh žiakmi. Eh čo sa týka ešte eh by som odbočil k zbraniam, eh eh mi napadá eh ako je to s toleranciou, pretože aj v tých prípadoch, ktoré som spomínal na tých školách za posledné obdobie, vidíme sekera, nôž, eh obyčajná tužka a s ňou dokáže žiak hroziť, že eh prebodne alebo jednoducho zraní eh zraní eh študenta, spolužiaka. Eh, nemali by sme možno pracovať aj v tej prevencii a nejak sprísniť možno monitoring zbraní. Nie je predsa možné, aby malé deti, maloletí chodili ozbrojení so zbraňami, s nožmi. Nebolo by tuto tiež na mieste nejak eh trošku prísnejšie pristúpiť. Nepoviem, ak v Amerike, že keď vidíme útoky so strelnou zbraňou, tak sa sprísun tie podmienky, ale naozaj ako tých tých maloletých a detí, ktoré narábajú so zbraňami, nie je čas nejakým spôsobom sa zamyslieť preventivisticky aj v tejto oblasti a nejak možno prísnejšie už trestať to, ak na ak chytím eh maloletého alebo dieťa so zbraňou? >> Eh, zaujímavá otázka. A obávam sa, že tá aplikačná prax by bola celkom náročná. Eh, neviem, možno pána ministra vnútra napadne, že nasadí nové kamery s umelou inteligenciou, ktoré budú detekovať v školách, ja neviem, perá a ceruzky, ktoré by mohli byť použité ako zbrane. Len to sa obávam, že to potom tie kamery budú pípať úplne úplne stále a trošku sa to minie tomu efektu. >> Ale rozhodne si myslím, že zbrane typu sekera alebo alebo nôž nepatria nepatria do škôl. Eh, nemyslím si, že tam je cesta nejakej regulácie, pretože neviem, ako by sme riešili tú linku, že v bežnej domácnosti má ten žiak alebo žiačka prístup k veľkému množstvu potenciálnych zbraní, skrutkovačov, nožov a podobne. A a túto vec jednoducho nezaregulujeme takým spôsobom, ako by sme vedeli zaregulovať. Ja som to skôr myslel, či spoločnosť nie je príliš taká benevolentná, tolerantná eh k násiliu a aj teda k noseniu takýchto chladných zbraní, že eh ak mladiství má pri sebe nôž alebo má pri sebe proste nejaký prostriedok pre vlastnú ochranu, tak sa to považuje za také celkom bežné, celkom normálne. Ukazujú sa tie prípady, že naozaj maloletí nám nosia sekery a nože eh do škôl. Čiže čiže nejaká možno diskusia o tom, ako pristupovať proste k zbraniam by tiež možno bola na mieste. To len taká odbočka. >> Eh súhlasím. Asi k tomu nemám čo viac dodať. Ka každý nebezpečný predmet menej v škole je samozrejme je samozrejme >> Máme posledné štyri minúty. Eh ak by ste mali eh v nasledujúcich šiestich mesiacoch alebo v krátkom období presadiť tri opatrenia s najväčším asi preventívnym efektom v školách, ktoré by to za vás boli? Určite by som veľmi silno podporoval tú líniu, ktorú rieši ministerstvo školstva, čo sa týka prevencie radikalizácie, čo sa týka krajských tímov na úrovni krajov, ale aj nižšie ako keby na úrovni škôl, takých tých akčných eh intervenčných tímov, do ktorých sa zapája IPčko, psychológovia, odborníci na radikaliz radikalizáciu CPPČ. Toto by bol určite prvý krok. Druhý krok, všetky školy, ale že každá jedna a každý jeden pedagogický a nepedagogický zamestnanec eh tej školy preškolený na spotovanie alebo detekovanie, všímanie si znakov radikalizácie a následne na základe vytvoreného špecifického plánu pre tú danú školu aj ich preškoliť z toho, čo s tým majú robiť alebo ako majú ako keby pokračovať. S tým sa žiaľ stretávame na viacerých školách, keď chodíme po tých školách, keď robíme tie bezpečnostné audity alebo školenia, tak jednoducho sa spýtame tých zamestnancov, že dobre, tak už ste si všimli takého žiaka, už vám prišiel niekto povedať, že on sa vyhráža, viete, čo máte robiť, viete, ako máte koho máte kontaktovať. Niektorí povedia, budem volať na 158. Eh, tam sa dostávame k celej samostatnej téme. To je na samostatnú reláciu tí školskí policajti napríklad, kde ktorí niekde fungujú veľmi dobre, niekde skôr tak na papieri, niekde veľmi ani nefungujú. Takže to je celá tá téma komunikácie polície, policajného zboru so školami. Toto určite posilniť a potom aj tie praktické nácviky minimálne pre tých zamestnancov, aby vedeli, čo znamená sa zabarikádovať, čo znamená pracovať pod stresom v tej danej situácii, keď mi takýto incident na škole vznikne. Ale to má byť naozaj až to tretie na konci po tých všetkých preventívnych alebo nejakých záchytných opatreniach, ktoré by mali urobiť všetko preto, aby k takémuto incidentu už nedošlo. >> Uhm. Čiže eh môžeme to zovšeobecniť. Eh kľúč je asi v tej eh prevencii. Eh jednotlivým útokom asi sa nebude dať eh vždy zabrániť, ak sa niekto rozhodne zaútočiť. A to je možno aj eh na ďalšiu diskusiu o tých o tej bezpečnosti škôl, ktorú sme snažili sa načrtnúť, že môžeme mať zabezpečenú školu, môžem mať kamery, môžem mať detektory kovov, môžu mať kamery na rozpoznávanie, teda teda AI, ktorá rozpozná eh predmety nebezpečné chladné zbrane. Eh útok sa môže stať eh pred školou. A čo potom? Budeme mať dobre zabezpečenú školu. Žiak si počká a spácha to skrátka po vyučovaní alebo po skončení vyučovania pred školou. Mali sme aj také prípady, nesúviseli s deťmi, ale manžel si počkal eh svoju družku, pani učiteľku a jednoducho ju eh pripravil o život. Eh potom, čo vyšla zo školy. V škole si to netrúfol vzhľadom na to, že škola bola dobre zabezpečená, nedostal sa eh dovnútra. Takže, takže eh tých tém tých opatrení je mnoho, nie? Všetky by asi eh fungovali. Ďakujem veľmi pekne, že sme mohli aspoň takto eh poviem to z rýchlika načrtnúť možno tú bezpečnostnú situáciu po tom útoku v Staškove aj eh poukázať na opatrenia, ktoré eh by možno fungovali lepšie, ktoré horšie. Hosťom bol bezpečnostný analytik, odborník na bezpečnosť Martin Kráľovič. Ďakujem veľmi pekne, že ste boli s nami aj za divákov televízie Kanál 1. >> Ďakujem pekne za pozvanie a ďakujem, že riešite túto dôležitú tému. Vďaka. >> Teším sa niekedy nabudúce pri ďalších dôležitých spoločenských témach. Dovidenia. [hudba]