Šatan: Kapitán, strelec ... prezident | Miroslav Šatan, prezident SZĽH

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zádoba pre celú rodinu.

Miroslav Šatan získal v hokeji takmer všetko. Pred pár dňami obhájil aj pozíciu prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. Tak prečo neleží na pláži a neoddychuje? Odpovie on sám.

Vitajte pri téme s Petrom Bielikom. Sledujete kanál 1.

[hudba] Dámy a páni, som veľmi rád a je to pre mňa veľkou cťou, že v štúdiu televízie Kanál 1 môžem privítať prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja pána Miroslava Šatana. Vitajte u nás.

Dobrý deň.

>> Ďakujem. Dobrý deň.

>> Začnem netradične. Rozhovor s hokejistom. Pozeráte futbal na majstrovstvách sveta?

>> Pozerám futbal. Nie, nie úplne samozrejme všetky zápasy, ale večer si nejaký futbal jeden za deň zapnem. Eh, málokto asi vie, že ja som futbal hrával aj popri hokeji asi do 17 rokov, takže nejaké skúsenosti s ním mám na úrovni takej tej, eh, by som povedal okresnej súťaže na hrote útoku. Áno, na hrote útoku.

OK.

>> Takže futbal mi nie je cudzí. Môj otec hrával futbal, takže tie majstrovstvá sveta hraje za štyri roky, eh, samozrejme, že, eh, sú pre mňa mimoriadne dlhé, ale aspoň mi to dáva príležitosť vidieť viacej zápasov počas toho mesiaca, takže semtam nejaký futbal pozerám.

>> No už sa hrá na 4×4, takmer, eh, sú tam tie oddychové prestávky.

>> Eh, v Amerike patrí futbal či hokej do kategórie showbizniu.

>> Je to ešte stále šport, keď sa na to pozeráte v televízii?

>> Tak myslím, že na tom dlhodobo pracovali. Ja si pamätám, eh, majstrovstvá sveta posledné, čo boli v Spojených štátoch. Ja som asi v tej dobe prišiel do Spojených štátov. Ten futbal tam bol taký, by som povedal, ehm nie veľmi známy šport, alebo bol to šport nejakých tých, eh, juhoamerických imigrantov.

>> Začínali hlavne so ženským futbalom. Ten tam bol hlavne ženy hrali futbal. Takže, ale tie majstrovstvá spopularizovali ten futbal. Vznikla MLS vtedy a pomaličky to začali budovať. Dneska tie tímy majú úplne inú hodnotu a tá liga má úplne inú sledovanosť a takže myslím si, že ukazuje timeless, ukazuje taký úspešný biznis príbeh a tieto majstrovstvá, ktoré sú na troch, eh, vlastne v troch rôznych krajinách, tak si myslím, že, eh, sú úplne tou pozornosťou a tou mierou úplne inde. A vidíme to aj, eh, aj tým, že sa rozšírili tie majstrovstvá, aj tie, eh, ceny vstupeniek a vidíme, že ten záujem v Spojených štátoch teraz o futbal je veľký a, eh, myslím, že pre futbal sú tieto majstrovstvá sveta, myslím, že taká úspešná kapitola, ktorá ešte samozrejme bude vrcholiť tými najzaujímavejšími zápasmi.

>> No ale je to ešte šport alebo je to už len showbiznis?

>> Tak v Spojených štátoch je všetko, eh, myslím, že prepojené. Showbiznis a šport. Eh, to je niečo, čo bol pre mňa, keď som prišiel do NHL, najväčší taký šok, lebo u nás to bolo viacej športom ako nejakým biznisom a ten šport sa v podstate dotoval. A v Spojených štátoch, v Kanade samozrejme je to súkromný biznis. Eh, a veľa tých rozhodnutí aj športových niekedy, eh, čo mňa, si priznám, nikdy nepotešilo, keď nejaké rozhodnutia tím urobil a boli to rozhodnutia biznisové a nie športové.

>> Uhm. No, eh, zrejme sa tomu budem musieť podriadiť aj ten veľký šport. Keď sa teda pozeráme na majstrovstvá sveta, eh, vo futbale, tak to vyzerá. Čiastočne to naozaj vyzerá, že sa dáva dôraz na ten komerčný charakter viac ako na ten športový charakter. Čo hovoríte na systém VAR? Pomohol by aj v hokeji?

Tak my niečo podobné máme. Sú to len určité situácie, kedy vlastne rozhodca si môže vypomôcť, eh, tým, že si dá, eh, teda skontrolovať tú situáciu, alebo tréneri majú jedenkrát za zápas možnosť to, aby dali skontrolovať nejakú situáciu. Ale, eh, určite myslím si, že, eh, s umelou inteligenciou a s týmto, eh, rozvojom všetkých týchto technológií, si myslím, že bude aj v hokeji priestor na to, aby sa tá úloha toho nejakého, hm, videorozhodcu alebo toho varu, eh, nejak zvyšovala postupne do budúcna. Samozrejme, že bude to náročné na nejakú technológiu pomocnú, ale myslím si, že, ehm, v hokeji je strašne ten zápas veľmi rýchly a tie rozhodnutia, ktoré rozhodcovia musia urobiť, sú naozaj v priebehu možno štvrtiny sekundy, kedy sa musí rozhodnúť, či je faul alebo nie je faul. Eh, a niekedy tie situácie sú naozaj, eh, by som povedal, hraničné, sporné a vyvolávajú veľa emócií, takže je dosť možné, že, eh, že tá technológia príde aj viacej do hokeja a tie situácie budú viacej posudzované. Možno raz nejakou umelou inteligenciou.

>> Pomohol by nám VAR pri Červenkovej pätičke?

Tu neviem, lebo to je tak nahranie, že, eh, si myslím, že, eh, dalo sa to. Tá situácia sa dala odpískať obidvomi spôsobmi a nedalo by sa to tomu rozhodcovi v podstate vyčítať. Eh, záleží, samozrejme, ako sa na to pozeráme, ale myslím si, že keby sme hodnotili, či tam bol úmysel, tak ten úmysel tam bol, a keby sme hodnotili, či ten rozhodca hodnotil, či tam bolo kopnutie, tak kopnutie tam nebolo. Bolo tam také, by som povedal, posunutie nohy, ale ten úmysel, myslím, že, hm, je to myslím, že, eh, chytrý hráč, ktorý vedel, čo robí.

>> Musíme sa na to pozniesť, samozrejme. Ideme ďalej. Eh, faktom ale je, že, eh, mnohí tam poukazovali najmä ešte predtým na Červenkov faul na Radu Vojeviča. A tomuto ja celkom dobre nerozumiem. Včera som pozeral futbal, eh, keď bol útočník, eh, v šanci, ale mal ruku v tvári obrancu, tak gól neplatil.

>> Áno.

>> U nás, eh, teda keď v našom prípade, o ktorom hovoríme, eh, predchádzajúci faul sa nesmie posudzovať, ale keby tam bol napríklad predtým ofsajd, tak to by ten gól neplatil. No, tak tomu celkom dobre nerozumiem. Odpustite, som la. Hej, ako sa na to pozeráte vy?

>> Tak je to podľa súčasných pravidiel. Tie hokejové pravidlá sa práve na takýchto hraničných situáciách niekedy menia. Eh, sám som zažil ten, eh, no gól, ktorý dal Brad Hall vo finále Stanley Cupu a mal nohu v bránkovisku. Vtedy to pravidlo sa po sezóne okamžite zmenilo.

>> Uhm. Eh, tuto, čo sa týka tej situácie a hovorím, že samozrejme, že je to za nami a nechcem nejak napadať ten výsledok toho zápasu, ale tá situácia sa vlastne, ehm, môže ten tréner má právo iba challengeovať iba to, že či to bolo kopnuté alebo nebolo to kopnuté, ale rozhodca, ale už to, že ten rozhodca sekundu predtým zmeškal ten faul, tak to už, eh, právo challengeovať nemáme a teda to sa ani neposudzovalo. Takže.

>> Tam je otázka samozrejme zase, aby tieto kontrolné systémy nenarušili potom plynulosť tej hry, aby sme tu nemali potom skúmanie detailov ako pomaly v detektívnych kauzách, eh, ale aby sme naozaj sa venovali, eh, tomu športu. No, prichádza to samozrejme aj tá komercionalizácia, aj ten showbiznis. Vy ste tak trochu Ameriky priniesli aj do slovenského hokeja tým, že ste angažovali, eh, Craiga Remshyho. Eh, ako sa pán tréner má momentálne? Ste ešte v kontakte?

Tak áno, má sa dobre. Eh, myslím si, že užíva si zaslúžený, eh, hokejový odpočinok a z ktorého pred ôsmimi rokmi som ho vytiahol ešte.

Takže sme mu natiahli jeho, myslím, že produktívne obdobie, ale myslím si, že on je veľmi rád, že bol na Slovensku, že tu zanechal takúto stopu.

My samozrejme takisto myslím si, že to bolo veľmi pre nás veľké šťastie, že povedal áno a že prišiel. Urobil tu by som povedal zásah, úplne zmenil filozofiu našej hry.

Mali sme možnosť pri ňom – možno neviem, či to boli sedem, osem trénerov – chvíľu fungovať, získať nejaké skúsenosti.

Myslím, že dneska vidíme aj to, že Vlado Orsák a ďalší tréneri, ktorí trénujú či už v českej extralige, slovenskej extralige, pri ňom nejaké skúsenosti získali a čerpajú z tejto filozofie. Takže budeme ju rozvíjať ďalej a zlepšovať a samozrejme pracovať na tom, aby ten slovenský hokej išiel dopredu.

>> Uhm.

No tá stratégia je pomerne agresívna, dá sa povedať veľmi útočná. Napádame súpera už v jeho obrannej tretine, tak aby nemal šancu rozohrať. Keď zle rozohrá, získavame puk, prichádzame tam. Je to dosť na riziko, pretože potom nám vzadu môže chýbať nejaký hráč.

Toto je ten štýl, ktorý môžeme v súčasnosti označiť ako náš štýl, ktorým naozaj budeme hrávať a ktorý sa vštepuje hráčom od osemnásť alebo od tých nižších kategórií až do seniorskej reprezentácie.

>> Tak tento štýl by sme chceli hrať.

Samozrejme, Vlado Orsák v tom má nejaké svoje variácie, niektoré veci nie sú možno až tak agresívne, ale určite je to štýl, ktorý vyhovuje takomuto, myslím si, že slovenskému ofenzívnemu mysleniu. Vždycky sme boli krajina, ktorá mala veľa šikovných zakončovateľov. Takže takýto ofenzívny štýl, aktívny – myslím, že by nám mohol sedieť.

Ale samozrejme, že je to naviazané na to, aký typ hráčov potrebujete na to. Potrebujete na takýto aktívny štýl hráčov, ktorí majú dobrú fyzickú kondíciu, vedia rýchlo korčulovať, rýchlo pristupovať a sú to dobrí korčuliari. Takže celá tá zmena sa nedá urobiť veľmi rýchlo, ale my dnes už – a hlavne aj myslím, že v projekte osemnásť sa to ukázalo tento rok na majstrovstvách sveta. Doma sme po dvadsiatich troch rokoch získali medailu a poviem, že hráči hrali veľmi veľmi podobným štýlom, až by som povedal skoro identickým.

A keď v minulosti sme – myslím, že zaostávali alebo tí chlapci aj na tejto úrovni nemohli úplne držať krok, alebo aspoň možno nie všetci s tým vysokým tempom – napríklad Kanady alebo Spojených štátov alebo týchto lídrov v týchto kategóriách – tak sme videli tento rok, že naši chlapci úplne bez problémov ako ukorčuľovali Kanadu a vyhrali – vyhrali prvýkrát s Kanadou dva jeden.

Takže to sú povzbudivé veci a myslím si, že tá nová generácia hráčov, ktorá prichádza, bude oveľa oveľa lepšia korčuliarsky zdatná a myslím si, že tento aktívny štýl by nám mohol sedieť.

>> Uhm.

Spomínam si napríklad v žilinskom futbale, že je to tak, že od mladších žiakov až po seniorskú kategóriu sa učia jeden štýl, tak aby každý jeden tréner neprišiel s nejakou novou filozofiou a hráči sa nemuseli učiť stále niečo nové.

Tak uvidíme, či nám to vydrží, pretože aj ostatné tímy prechádzajú na takto agresívne korčuľovanie. Korčulovať už vie každý. Už tu nemáme výsledky ako sto jeden a podobne, ako sme mali v minulosti.

Čo sa týka tej našej osobitosti – pýtam sa na to, lebo cítim medzi staršími hráčmi, medzi staršími trénermi takú hrdosť na to, že tu bola nejaká československá alebo slovenská hokejová škola, že sme mali taký nejaký vlastný charakter, vlastný štýl. Často zahraniční novinári to obdivovali, ako veľmi dokážeme inak hrať ako iné tímy. Poznáme ten zámorský hokej – nahodiť puk dopredu niekde a potom si ho tam dokorčuľovať. My sme to sa snažili robiť nejako inak.

Tu sa práve tréneri niektorí sťažujú, že až príliš veľa tej Ameriky ste priniesli do toho nášho hokeja. Trošku frflu na tých zahraničných konkurentov, ktorí sem prichádzajú, že ich teda nenaučia nič iné, len ten cudzí jazyk.

Hovorí sa to teraz – myslím, že máme nejakú spoluprácu aj s fínskymi trénermi. Opäť, čo nás asi tak môžu naučiť? Ako sa na to pozeráte vy?

Tak pozerám sa na to tak, že hokej je globálny šport a stále viac – za posledných dvadsať, tridsať rokov, čo som ja mal možnosť v ňom aktívne pôsobiť, či ako hráč alebo funkcionár – vidím, že sa stále viac a viac globalizuje a tie jednotlivé školy, ktoré tu boli možno pred tridsiatimi rokmi, sa premiešavajú a v podstate zanikajú.

Keď som ja prišiel do Spojených štátov alebo do Kanady, do NHL, tak myslím si, že celá tá naša generácia hráčov, ktorí prichádzali v deväťdesiatych rokoch, boli nadpriemerne – zručnosťami vynikali nad kanadskými hráčmi alebo hráčmi zo Spojených štátov. A preto aj tá vlna hráčov – myslím, že v deväťdesiatych rokoch. Ja si myslím, že v priebehu nejakých desať rokov to išlo z päť percent možno na tridsaťpäť percent zastúpenie európskych hráčov. A vtedy to jednoducho tie hráči, tie tímy zistili, že proste tí Európania prinášajú kvalitu, prinášajú zručnosti.

A ja si pamätám roky, kedy v tej tabuľke najproduktívnejších hráčov boli dominantne európski hráči. Takže to boli deväťdesiate roky. Ale ako som povedal, sa to globalizuje. Kanaďania, Američania nespia na vavrinoch a zamysleli sa a rozmýšľali, že čo tí Európania robia, prečo taká kvalita prišla, prečo sú tí Európania lepší. A si myslím, že za posledných tridsať rokov urobili oni zmeny v mládeži, zaviedli svoj vlastný projekt do sedemnásť aj do osemnásť rokov. Začali viacej sa venovať fyzickej príprave, letnej príprave, ktorú predtým možno v osemdesiatych rokoch nerobili.

>> Uhm.

>> A dneska ten produkt, ktorý vlastne vedia dať von na úrovni nejakých osemnásť, dvadsať ročných hráčov – či Kanada alebo Amerika – tak je neuveriteľne, akože by som povedal európsky.

No ale nie sú už takí dobrí na druhej strane.

>> Čes. No to hovorím, že lebo nikto nestojí, každý sa učí. A tak ako my sme sa učili od Kanady nastreľovať puky, aj oni sa od nás učili iné veci – protismerné kľúčky a neviem čo. Hovorím vtedy nebolo úplne typické pre nejakých amerických hráčov.

Takže dneska po tridsiatich rokoch je ten hokej globalizovaný. Tie štýly sa previazali a už je len, by som povedal, taký jeden moderný hokej, ktorý možno niektorí tréneri, ktorí vyrástli v tom systéme osemdesiatych rokov, tak sa im to zdá cudzie a možno neradi pripúšťajú, že tá zmena je potrebná. Ale myslím si, že tie výsledky za posledné roky a tá transformácia, ktorou sme prešli, ukazuje – aj tie výsledky, aj tá transformácia – že to bolo potrebné a že na to, aby sme držali krok a držali sa niekde v top desiatich tímoch na svete, tak jednoducho sme potrebovali túto zmenu urobiť aj my.

Čo je skvelé, je že v seniorskej reprezentácii máme slovenského trénera. Po Kanaďanovi, Američanovi, Čechovi je tam Slovák.

Znamená to, že Craig Ramsey tu zanechal aj generáciu trénerov a že už nebudeme teda odkázaní na to, aby nám tu Česi zbavovali českého komplexu, aby sme sa vyrovnali s tvrdou hrou Kanady, aby sme dokázali čeliť rýchlemu korčuľovaniu Fínov a Švédov.

Jednoducho, že budeme mať svojich trénerov, ktorí nám určia tú správnu taktiku.

Tak my samozrejme chceme nanovo zadefinovať, čo je to tá slovenská cesta, čo je to, ako má vyzerať slovenský hráč, ako má vyzerať slovenský tréner.

A na týchto veciach pracujeme. Samozrejme pri vzdelávaní našich trénerov. Hovoríme, ako sa má pracovať s mládežou, ako by ten hráč v 18 rokoch mal vyzerať, čo by všetko mal vedieť, aby bol zaujímavý trebárs aj pre skautov z NHL.

A vidíme, že keď si pozrieme posledných päť rokov a porovnáme si to s nejakým obdobím predtým, tak vidíme, že aj tí skauti NHL si všimli, že tí slovenskí hráči ako keby pribudla kvalita a že pribudli aj výsledky na úrovni 18 ročných.

Nakoniec tam myslím, že traja alebo štyria hráči z toho mužstva boli draftovaní.

Takže toto sú veci, ktoré my si musíme nanovo zadefinovať, ale určite sme potrebovali nejaký ten, nazvem to, kanadský štep do toho stromu dať a myslím si, že teraz sme vo fáze, kedy máme slovenských trénerov a budeme hľadať slovenskú cestu a verím, že nájdeme si nejakú špecifikáciu, ktorá bude nás robiť výnimočným.

Kritici pomerov a to sa netýka len hokeja, ale napríklad aj lyžovania a tak ďalej pripomínajú, že naši súčasní najlepší športovci a teda aj hokejisti vyrástli najmä iniciatíve rodičov.

V tom lyžovaní poznáme príbehy Zuzulovej, poznáme príbehy Vlhovej a bratov Žampovcov a podobne, ktorí by bez rodičov sa nepohli ďalej.

Tu máme iniciatívu v hokeji rodičov HMS Select, ktorá bola mimo štruktúr Slovenského zväzu ľadového hokeja a kritici tvrdia, že práve tam vyrástli tie súčasné najväčšie talenty, Slavkovský a ďalší.

Mladí hráči sa nejakým spôsobom dostali v čase, keď tu necítili možnosť rozvoja alebo nejakú podporu, napriek tomu do takýchto vysokých kategórií alebo takýchto vynikajúcich líg.

Čo na to hovoríte, že toto všetko vzniklo niekde mimo štruktúry Slovenského zväzu ľadového hokeja?

No je to úplná hlúposť. Hlavne môžete sa na to opýtať niektorých starších trénerov a ako ich to rozčuľuje, ale myslím si, že od takýchto selektov a takýchto projektov hokejových ide tam hlavne o sebaprezentáciu a sebavychvaľovanie, lebo to nie sú projekty, ktoré existujú nejak dlhodobo a to sú projekty, do ktorých chlapci idú možno na jeden turnaj alebo na tri alebo aj štyri turnaje za rok, ale tie tri štyri turnaje si myslím, že dajú tomu chlapcovi nejakú skúsenosť, nejaký zážitok, ale to gro tej práce je v tom klube, lebo v tom klube je ten chlapec osem alebo 10 mesiacov podľa toho, aký majú program, ako seriózne trénujú.

Ale väčšina našich klubov teda trénuje šesťkrát za týždeň, takže majú maximálne možno jeden deň voľna a všetky tieto kluby trénujú veľmi intenzívne. Na úrovni žiakov možno päťkrát, na úrovni dorastu alebo juniorky aj šesťkrát.

Takže tí chlapci idú v kuse a sú hlavne v klube a si myslím, že keď niekto potom zoberie nejaký zážitok z nejakého turnaja zahraničného alebo nejakého select projektu, kde sa vyberajú hrozienka a na týždeň si idú niekde zahrať, tak to si myslím, že nie je to kľúčové, za čo ten chlapec vďača tomu nejakému pokroku alebo nejakej tej budúcej úspešnej kariére.

Je to dennodenná práca v klube a si myslím, že treba dať kredit našim klubom a našim trénerom, ktorí dennodenne pracujú.

A tieto projekty, takéto selektové, hovorím, že nie je to úplne na zahodenie a je to dobrý zážitok pre chlapcov a iná skúsenosť byť v inom tíme a byť na inom turnaji a hrať v inom drese, ale privlastniť si potom všetku tú smotanu si myslím, že tiež nie je pekné od týchto sebaprezentačných nejakých projektov.

Ja si spomínam, že kedysi v lige pôsobil tím našich 20 ročných. Pre nich to bolo pre tých hráčov síce tvrdé, pretože tam stretávali s hráčmi, ktorí boli fyzicky aj psychicky na tom už úplne inak, na nejakej inej úrovni, ale predsa len zase dostali viac času, hracieho času priamo na ľade.

Mohli vytvoriť tím, mohli sa lepšie nejakým spôsobom spoznať. Neuvažujete nad niečím podobným aj v súčasnosti? Prečo to vlastne zaniklo?

No my sme nahradili projekt do 20 rokov projektom do 18 rokov, takže sme to len posunuli o dva roky nižšie a tie vlastne tie zdroje idú do toho.

Takže jednak z hľadiska nejakého hráckeho developmentu a jeho vývoja si myslím, že začať sa mu venovať na úrovni 19 rokov a hodiť ho do extraligy proti profesionálnym hráčom, kde dostávali, by som povedal, laty alebo prehrávali vysokým rozdielom, to im dalo myslím, že hlavne trénovali obranu a nerozvíjali sa komplexne.

A si myslím, že jednak bolo už pre ten tréningový proces niekedy aj trochu neskoro s tými 19 ročnými chlapcami pracovať. Preto sme ten projekt posunuli vlastne o dva roky nižšie.

Dneska do toho projektu idú vlastne 17 ročných chlapci, ktorí sú ešte oveľa viac tvarovateľní a ešte sú, by som povedal, v nejakom fyzickom vývoji.

Takže ten projekt odkedy funguje, tak si myslím, že tie výsledky jasne ukazujú, že to bol dobrý krok. My sme vlastne ten projekt zaviedli myslím, že okolo roku 2020, keď sa vypadlo z kategórie A na úrovni 18 ročných a potom sme myslím, že dva roky sa nehralo kvôli covidu.

Zaviedli sme ten projekt a hneď ďalší rok sa postúpilo a tie ďalšie posledné nejaké štyri roky sme vždycky boli v top štvorke a zakončili sme to samozrejme tento rok s tou medailou.

Takže tie výsledky jednoznačne ukazujú, že to bol dobrý krok.

A títo chlapci nehrajú na úrovni najvyššej súťaže, ale hrajú o súťaž nižšie v našej slovenskej hokejovej lige proti prvoligovým vlastne tímom a sem tam dokážu nejaké body ukradnúť. Aj keď hovorím, sú to o dva roky mladší chalani.

Veľakrát sa stane, že tí chlapci odohrajú nejakú časť v projekte, potom sa vrátia do klubu, niektorí odohrajú v projekte polsezónu, na druhú polsezónu idú niekde do zahraničnej kanadskej juniorky, potom sú draftovaní, takže je veľmi ťažko presne vyhodnotiť ten zmysel projektu, ale veľa tých hráčov, ktorí prešli cez projekt, boli v posledných rokoch aj draftovaní, takže vnímame to ako poskytnutie možno nejakej kvalitnej tréningovej prípravy.

Jednak pre tých hráčov, ktorí sú v reprezentácii a potom aj pre hráčov, ktorí sú tie najvyššie kvality, možno môžu ísť na draft alebo v budúcnosti sú potom súčasťou nejakej našej dvacítky alebo aj dokonca možno aj áčka. Tak ako v poslednej dobe možno hráči ako Mešár alebo Radivojevič hrali teraz na majstrovstvách sveta, takže veľa tých hráčov sa aspoň na nejaký krátky čas ukázalo v projekte.

Dôležitý je ten playtime, aby ho dostali, aby boli naozaj na ľade a aby neskončili niekde na striedačke sedieť v nejakých seniorských tímoch, kde sa tak či tak nedostanú ani k puku. Tam majú potom možnosť, samozrejme, sa nejakým spôsobom zlepšovať.

Dajme si aj trochu politiky. Ja by som sa s vami najradšej rozprával len o športe a mám to rád ako bývalý športovec, ale predsa len sme tu aj v relácii, kde sa bavíme o tom, aké dôsledky môže mať, aké presahy môže mať šport na politiku.

Veľa sa tu rozprávalo o hráčoch z KHL. Vy ste sám pôsobili krátky čas v KHL. Dokázali títo hráči svojimi športovými výsledkami opodstatnenosť tej nominácie?

No, tak bola o tom, myslím si, že taká veľká polemika aj spoločenská a nejaký, by som povedal, aj trochu tlak možno na nás pred tou kvalifikáciou, ktorú sme hrali v auguste. Myslím, že v roku to bolo 23... Ak si dobre pamätám, nie? Hmm, myslím, že 25 to bolo, nie 23, ale nie som si istý už teraz.

A vtedy samozrejme prišla pre nás ťažká situácia, kedy niektorí tvrdili, že tí hráči nemajú byť súčasťou tímu, pretože pracujú v nejakej krajine, ale myslím si, že tí hráči neriešia žiadnu politiku. Ich tá politika vôbec nezaujíma. Samozrejme, že by chceli, aby žiadna vojna tu nebola ani v hociktorej časti sveta.

A my sme to vnímali tak, že tí hráči majú kvalitu, neurobili nič, že by porušili nejaký zákon, takže nie je dôvod, aby sme ich nejak diskriminovali a vymedzovali oproti ostatným. Takže sme ich urobili súčasťou tímu. Myslím, že traja, ktorí kvalitatívne – my sme povedali, že u nás nezaujíma samozrejme politika alebo niektoré iné dôvody, ktoré si iné krajiny teda uviedli ako dôvod, aby vyradili týchto hráčov. Tak my sme povedali, že riešime len kvalitatívne nejaké stanovisko a či ten hráč spĺňa kvalitu, či niečo porušil, neporušil. A v tomto prípade prišli traja hráči do reprezentácie.

Myslím si, že hrali sme tri kvalifikačné zápasy vtedy v tej kvalifikácii a v každom tom zápase dal jeden z tých hráčov KHL gól. Myslím, že všetky boli tesné o gól. Takže jednoznačne si myslím, že ukázali, že nám pomohli kvalitatívne a možno bez nich by sme tú kvalifikáciu ani neboli zvládli a možno by sme ani nehrali na olympijských hrách, ktoré si myslím, že urobili kopec radosti.

Tam sme mali tiež si myslím, že zástupcu alebo zástupcov z KHL, alebo len myslím neviem, či jedného alebo dvoch, si ja nepamätám, ale myslím, že pre nás to už nie je myslím, že také niečo, čo by sme museli nad tým rozmýšľať. To stanovisko je jednoznačné. Vnímame len športovú kvalitu a snažíme sa, aby tá politika ostala za hranicami mantinelov. To je logické a myslím si, že aj opodstatnené vysvetlenie.

Športové výsledky hovoria sami za seba.

A teraz ešte je tá druhá otázka. Naznačili ste niečo aj po týchto majstrovstvách sveta, ktoré sme videli teda pred pár týždňami, ako toto naše tieto naše postoje ovplyvnili náš vzťah k iným krajinám, k tým, ktoré napríklad ústami Dominika Hašeka hovoria o nutnosti vylúčiť niektoré tímy z akejkoľvek spolupráce, že šport je súčasťou politiky a niečo podobné.

Fíni takisto myslím si, že mali jednoznačné stanoviská, nepozývali hráčov z KHL do reprezentačného výberu. Nemyslíte si, že nám to mohlo poškodiť tie medzinárodné vzťahy na úrovni športovej diplomacie? Tak ako to tvrdia aj politickí komentátori celkovo, čo sa týka našej politickej scény?

Nezaregistroval som, že by nám to nejak poškodilo vzťahy. Práve naopak, keď sme tu mali majstra sveta do 18 rokov, boli tu všetci, by som povedal, významní predstavitelia IHF. Boli veľmi spokojní, vôbec žiadne výčitky voči takýmto veciam neboli. Práve naopak, všímam si, že aj Medzinárodný olympijský výbor, aj IHF momentálne je vo fáze, kedy hľadá, by som povedal, cestu späť, ako zaradiť napríklad Bielorusko, ktoré bolo takisto postihnuté, ako zaradiť naspäť do tej kategórie majstrovstiev sveta skupiny A.

Samozrejme, že v budúcnosti aj Rusko je to momentálne problém, pretože ak sa raz rozhodnú, či to bude teraz alebo o dva roky alebo hocikedy, tak niekto môže ako keby na to doplatiť tým, že buď sa niekto nemôže postúpiť alebo musia niekoho vyradiť navyše. Čiže je to momentálne si myslím, že IHF vytvorila komplikovaný problém. Nevie, ako z neho von.

A okrem nás, myslím si, že ešte Francúzi takisto mali hráča, ktorý hrá v KHL. Dneska sú hráči, ktorí aj napriek zákazu sú z krajín, ktoré neberú hráčov z KHL, ale idú tam napriek tomu hrať teraz, by som povedal, po štyroch rokoch a vedia, že proste ten zákaz bude asi aplikovaný.

Takže je to každého hráča osobné rozhodnutie, či sa tam rozhodne ísť alebo nerozhodne. Hovorím, neboli sme v tom sami a dneska tá situácia je taká, že aj IHF, aj MUV hľadajú ako keby z tej situácie von, pretože sú tam určite krajiny, ktoré sú ostro vymedzené proti účasti hráčov, ktorí hrajú v KHL a budú proti tomu bojovať a vyhlasujú teraz bojkoty, že nebudú hrať, čo si myslím, že je nešťastné, pretože šport má spájať, nie rozdeľovať.

A momentálne tá mentálne nastavenie niektorých aj športových funkcionárov nie je na to, aby to prostredie sa spájalo. Takže sám som zvedavý, ako sa to bude vyvíjať, ale myslím si, že zhoršenie tých vzťahov nenastalo. Práve naopak, sú tam rôzne názory a momentálne hovorím, že hľadá sa nejaké riešenie ako z tej situácie von.

Uhm. Ja len vychádzam z toho, čo ste naznačovali v rozhovore po tých posledných majstrovstvách sveta, že teda keď ste sa sťažovali, tak potom ste dostali dvakrát českého rozhodcu.

To bolo, to bolo niečo, čo som komentoval po zápase, ale myslím, že je zbytočné sa k tomu vracať, lebo bolo by len z toho príliš veľa klikbajtov, takže myslím, že to treba nechať tam, kde to bolo.

OK. Rešpektujem.

Ste opäť prezidentom Slovenskej federácie ľadového hokeja. Výkonný výbor sa takmer nezmenil. Neviem, či vôbec. Eh, keby som vás roky nepoznal, nesledoval vaše výroky, tak by som si povedal, že ste na tom Slovenskej federácii ľadového hokeja so sebou nejaký príliš spokojný. Je to tak?

Nemyslím si, že sme spokojní. My neustále myslím, že máme ďalšie ciele, ďalšie úlohy, ktoré napĺňame. Samozrejme, že takéto voľby, keď prídu takto raz za štyri roky, tak je to aj nejaký taký test dôvery.

Ja by som povedal, že vždycky si musíte vlastne obhájiť jednak výsledky svojej práce a jednak, ehm, asi tie kluby, ktoré hlasujú.

Je to, ehm, je to samozrejme demokratický proces, kde neviete, ako to môže dopadnúť.

Na začiatku sme tam bol protikandidát, potom odstúpil, ale ehm, stalo sa vlastne to, že ehm, aj keď prezident bol v podstate už potom jasný, ale išlo o to, že či aj ten výkonný výbor alebo tie rozhodnutia, ktoré sme spoločne robili ako tím, či budú ako keby odmenené tou dôverou alebo nebudú.

A nakoniec ehm, ja to vnímam tak, že tým, že Kongres hlasoval, tak ehm, výrazne v prospech nielen mojej, ale aj v prospech tých členov výkonného výboru, ktorí tam doteraz boli, tak si myslím, že ehm, vyjadrili určitú spokojnosť s tým, čo sa urobilo, a teda aj s tým, akú víziu sme ponúkli ďalej a čo chceme robiť.

Takže, hm, je to záväzné pre nás a ideme pracovať ďalej.

Myslím si, že budeme spať na Vavrinoch. Čakajú nás ehm nejaké tri roky majstrovstvá domáce, ktoré budú určite treba organizačne pripraviť. Takže ehm, myslím, že práce bude dosť.

Okrem toho samozrejme všetky tie bežné turnaje reprezentácií, ktoré sa dejú, školenia trénerov a samozrejme ehm, partnerstvá, čo sa týka extraligy. Takže všetko toto sa súbežne rieši.