R. FICO: ČO SA NEZMESTILO NA TLAČOVKU LXXI.

Vážení priatelia, pekne vás všetkých pozdravujem už z Večerného Prešova. Dobieham dva sľuby, ktoré som dal pred dvoma týždňami a ktoré mi zmarila choroba. Včera som sa po ceste na Slovensko zastavil v Srbsku, kde som okrem rokovania so srbským premiérom najaktuálnejších bilaterálnych a medzinárodných otázkach podporil Srbsko na jeho suverénnej a odvážnej ceste. Alexander Vučič je veľký a medzinárodne uznávaný štátnik. Je garanciou stability nielen v Srbsku, ale v celom regióne, ktorý zvykne byť často nervózny a nepokojný. Na obrovskom mítingu v Novom Sade vo Vogovine som mal možnosť pred desiatkami tisíc ľudí poďakovať srbským priateľom za starostlivosť o našich slovenských rodákov, ako aj za finančný dar na výstavbu Slovenského domu. Do Prešova som prišiel, aby som splnil aj druhý sľub a to, že opätovne navštívim Duklu a potichu súkromne si spomeniem na obete jednej z najkrvavejších vojenských operácií v druhej svetovej vojne. V októbri 1944 bolo viac-menej isté, že nemecké fašistické dobrodružstvo končí. Napriek tomu karpatsko-duklianska vojenská operácia bola naliehavá, pretože okrem mieru chceli Červená armáda a prvý Československý armádny zbor vedený Ľudvikom Svobodom pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Priznám sa, že vhodnejšie som si návštevu Dukly nevedel naplánovať, pretože včera sme mali v Bruseli veľmi zvláštnu diskusiu o vojne na Ukrajine. Ako keby som pri pohľade na pamätník na Dukle potreboval ubezpečenie, že nie som divný, nie som čudný, ak uprednostňujem mier a diplomatické rokovania pred zabíjaním. Nikdy nevynášam z bruselskej kuchyne, ale po včerajšku mi zostala v ústach poriadne trbká príchuť. Môžem však povedať, s čím som vystúpil. Ja namietal som, že v diskusii o Ukrajine nikto nehovoril o miery, že neexistuje žiadna európska mierová iniciatíva, že nehľadáme cesty, ako dostať ruského a ukrajinského prezidenta za rokovací stôl. Jediné, čo robíme, je to, že ako najatí platíme celý účet vojny a nevidíme ľudský rozmer vzájomného zabíjania sa Rusov a Ukrajincov. zabíjania úplne zbytočného a nezmyselného, pretože dnes je už úplne evidentné, že táto vojna nemá vojenské riešenie. Často sa v diskusiách s relevantnými partnermi snažím otvárať otázku počtu obetí tohto vojenského konfliktu. Prvý sa verejne ozval poľský premiér Donald Túsk a uviedol, že mesačne môže byť na ukrajinskej strane zabitých a zranených okolo 27 000 vojakov. Zdá sa, že môžeme skutočne pripustiť, že na obidvoch stranách dohromady sa počet zabitých a zranených vojakov môže blížiť k 2 miliónom. A my v Európskej únii krčíme plecami a ďalej podkurujeme. Veď netečie naša krv. Európska únia dala doteraz Ukrajine na vojnu už do 400 miliárd €. Prosím, nie miliónov, miliárd €. Naposledy to bola nedávno schválená vojenská pôžička pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd €. Avšak po včerajšku je zrejmé, že nestačí, pretože na rok 27 sa má pripraviť pre Ukrajinu ďalšia vojenská pôžička, tentokrát 70 miliárd €. Aby nedošlo k nedorozumeniam, včera som veľmi jasne vyhlásil a pridal sa ku mne aj maďarský premiér, že podobne ako sme sa nezúčastnili na 90 miliardovej pôžičke, rovnako mienime postupovať aj pri tej 70 miliardovej. Nebudem však brániť, ani nemôžem iným, ak sa rozhodnú pokračovať vo financovaní ukrajinskej armády a Ukrajiny ako štátu. U mňa osobne je hlavnou prekážkou samotné financovanie vojny, ktoré nevedie k mieru, ale len k nezmyselnému zabíjaniu. Tí, čo sú ochotní financovať ukrajinské vojenské potreby, nech už majú na to akékoľvek dôvody o nenávisti k Rusku až po podporu zbrojárskeho priemyslu. By si však mohli postaviť otázku, či všetky tie stovky miliárd € v podstate darovaných Ukrajine, pretože táto krajina nesplatí žiadny úver, končia tam. kde končiť majú alebo či značná časť týchto darov nekončí v ukrajinskej korupčnej sieti, o ktorej píšu už aj ukrajinské médiá. Čo je už čo povedať? To je ako keď denník SME píše, že finančné podvody rodiny Šimečkovej sú vážny problém. Pri ochrane, ktorú denník SME poskytuje Šimečkovcom, je to skoro ako ortieľ politickej smrti. V danom okamihu sa zdá, že korupcia na Ukrajine teraz príliš nikoho netrápi. Každý pokus hovoriť o nej je odbíjaný tvrdením, že je to politicky nekorektné hovoriť za z danej situácii o korupcii. Aj taká je realita v Európskej únii. V Srbsku sa vymýšľajú politické prekážky pri vstupe do únie. V Ukrajine sa odpúšťajú pre šľapy. Za iných okolností prakticky znemožňujúce prístupový proces do Európskej únie. Vážení priatelia, pozícia mojej vlády je jasná. Žiadnym spôsobom nemienime vojensky podporovať ani jednu z bojujúcich strán a nemienime im robiť ani žiadne ústupky. Na strane druhej si želáme mať s Ukrajinou a Ruskom otvorený dialóg. Preto pracujeme na spoločnom rokovaní našej a ukrajinskej vlády Ľubove a na zasadnutí Slovensko-ruskej komisie pre hospodársku spoluprácu a budeme stále pretláčať mier a potrebu mierových rokovaní a odmietame účasť slovenských vojakov na akomkoľvek nezodpovednom vojenskom dobrodružstve. Nikto nás z tejto rovnovahy nevyvedie. Nebudem počúvať lekcie o tom, ako nákupom ruskej ropy či plynu platíme ruskú vojnu na Ukrajine, keď mnohé západné krajiny Európskej únie vo veľkom nakupujú z Ruska skvapalnený plyn. A o morálke a úpadku v Európskej únii svedčí aj to a teraz dobre počúvajte, že zo sankčných zoznamov bola vyškrtnutá ruská luxusná kožušina zo Sobola. Kožuchy zo Sobola môžu stáť aj 100 000 € a luxusné kožušnictvá v Európskej únii si vybavili, že Sobolie Kožušiny sa môžu ďalej dovážať z Ruska, pretože iný zdroj neexistuje a mnohí Európania si život bez Sobolieho kožucha nevedia predstaviť. Zajtra v nedeľu bude opäť maratón politických relácií. Po tom, čo som sa jasne vyjadril, oprávneneočakávam, že moderátori postavia opozičným predstaviteľom otázku, či súhlasia s účasťou Slovenska na ďalšej 70 miliardovej vojnovej pôžičke Ukrajine. Nech verejnosť vidí, kto je na Slovensku za mier a kto za vojnu. Ľahko je vajatať bez zodpovednosti z opozičných lavíc. Nech sa ukážu pri odpovedi na relevantnú otázku. Takto isto dopadol aj schválený rozpočet na rok 27. Opozícia bez toho, aby predstavila akúkoľvek alternatívu, kričala a obviňovala dva týždne. Po schválení rozpočtu v stredu úplne sklapla a rozpočet ako téma pre nich už neexistuje. Nečudujem sa, pretože rozpočtom sme nikomu neublížili. Naopak, mnohí sme pomohli. Je to rozpočet pre Slovensko a ľudí v ťažkých časoch. rozpočet dávajúci vláde možnosti reagovať na mnohé krízy, ako napríklad vysoké ceny pohodných môd. Keby sme nemali rozpočet alebo by bol vyrovnaný, ako si to žela opozícia, nemali by sme napríklad ani na výrazné zníženie cestovného vo vlakoch a autobusoch, ktoré sa stretlo s veľkým úspechom. Je to rozpočet, ktorý cez podporu výstavby viacerých projektov a udržanie sociálneho štandardu motivuje domácu spotrebu ako hlavný motor hospodárskeho rastu. V Bruseli som hovoril súkromne s viacerými premiérmi a prezidentmi. Zdá sa, že sme prvá krajina v únii, ktorá dokázala v náročných krízových časoch schváliť rozpočet v parlamente. Ak by boli médiá v nedeľu objektívne, postavili by predstaviteľom opozície aj druhú vážnu otázku. Ako je možné, že po takej kritike vládneho návrhu rozpočtu, lepšie povedané po takom cirkuse, aký opozícia predviedla počas dvoch týždňov, predstavitelia opozície pri rozpočte vôbec nehlasovali? Ako má volič rozumieť, že dva týždne jadčia ako Viktorka na splave a potom proti rozpočtu nehlasujú? Pripomínam, že na hlasovaní sa zúčastnilo len 78 poslancov. Za to na druhý deň po schválení rozpočtu nám opozícia ukázala, kto sa to chce dostať k moci a ako sa k sebe správajú. Vážení priatelia, veľmi sa teším z fungovania V4 pod naším slovenským predsedníctvom. Stretli sme sa pred bruselským summitom a v spolupráci s talianskou premiérkou presadili do záverov vážne úlohy pre Európsku komisiu v súvislosti s vysokými cenami elektriny. V Európskej únii neexistuje žiadny jednotný trh s elektrinou. Sú obrovské rozdiely v cene za 1 MW. Cena elektriny pre Slovensko je určovaná parametrami, s ktorými nič nemáme a za ktoré nezodpovedáme. V Európskej únii je z tohto nášho spravodlivého boja veľká nervozita, pretože solidarita sa v únii nosí len vtedy, keď vyhovuje veľkým a silným. Na energetickú bezpečnosť Slovenska odpovedáme najsprávnejším spôsobom. V pondelok slávnosti privázeme štvrtý blok atómovej elektrárne Mochovcia k sieti a počnúť s januárom 27. Bude Slovensko schopné vyvážať od 400 do 500 MWh elektriny. Ešte potrebujeme dotlačiť komisiu, aby prijala rozhodnutia eh, ktoré odstránia obrovské nespravodlivé rozdiely v cene elektriny. Žiada sa mi povedať, tak sa to robí do pse Matere. V každom prípade ďakujem premiérom Českej republiky Poľska a Maďarska za vynikajúcu spoluprácu pri presadzovaní spoločných záujmov. Do konca roka mienime v Bratislave zorganizovať ešte minimálne jedno stretnutie premiérov V4 za účasti významného hosťa. Ten už je pripravený a dohodnutý. Už len hľadáme vhodný termín. Vážení priatelia, Smer Slovenská sociálna demokracia ako najväčšia a najstabilnejšia vládna strana urobil v spolupráci s koaličnými partnermi všetko nutné pre schopnosť parlamentu prijímať vážne zákony. Okrem rozpočtu to bude určite ešte zákon o zrušení voľby zo zahraničia poštou, pretože tento spôsob voľby sa dal ľahko zneužiť. cez sobotné voľby do samospráv, na ktoré vás všetkých pozývam, cez ďalšie výjazdové rokovanie vlády pri Turčianskych Tepliciach. Náš veľký novembrový snem, ktorý dá recept na víťazstvo Smeru Slovenská sociálna demokracia v parlamentných voľbách. Sa postupne prebojujeme až do Vianoc. Máme rozpočet. Môžeme sa plne sústrediť na plnenie zostávajúcich úloh z programového vyhlásenia vlády. S potešením dodávam, že ak sa pozrieme na plnenie vládneho programu a robíme to pravidelne, máme dobré tempo. V Smere, vo vláde a v parlamente sa musíme sústrediť na prácu. Na prácu. Nesmú nás vyrušovať pokusy zakladať nové strany. Takých sme od roku 99 prežili desiatky. A už vôbec nás nesmie vyrušovať to, čo predvádza opozícia. Obdivujem poslancov za vládnu koalíciu, ich trpezlivosť a statočnosť, ako musia znášať nekonečný prút urážok a nadávok z radou opozície. Nakoniec eh aj to je na niečo dobré. Máme jednu istotu, že urážky, nadávky, nenávisť, neschopnosť ponúknuť akúkoľvek zmysluplnú alternatívu a odpoveď nie na všetko je politickým programom súčasnej opozície. Vždy som rešpektoval rozhodnutie voliča, ale súčasnú opozíciu pustí k moci len ten, kto sa chce na slovenskej politike zabáať viac ako na farme alebo na iných podobných schvostoch slovenských televízií. Kto videl vo štvrtok poslanca Hlinu, ktorý sa preslávil tým, že zamuroval nejaký obchod a ukradol vlajku Slovenskej národnej strany zo sídla tejto strany, vie, o čom hovorí. Naposledy som na vlastnej koži pocítil opozičný program v úvodzovkách na európskom výbore v stredu po schválení rozpočtu a pred odchodom do Bruselu. Vždy som bol a budem gžentlmen k ženám. Ale to, čo predvádzali tie tety z opozície, bolo obrovskou previerkou, kam až siaha moja trpezlivosť pri prejavoch otvorenej nenávisti a neodbornosti. Na tieto opozičné trhovníčky sa výborne hodí vtip, že aký je rozdiel medzi opozičnou političkou a únoscom. Jednoduchý. S únoscom sa dá hovoriť a vyjednávať. Pekný večer, vážení priatelia. M.