Prečo je dôležitý spor o Vojtaššáka #shorts

Päť poznámok ku sporu o biskupa Vojtašáka.

Po prvé, bol biskup a mnohí ho dodnes považujú za sympatizanta radikálnej ideológie. Vatikán bol k tomu po celý čas kritický. Veď táto ideológia krvavo poznačila 20. storočie. A predstavte si, katolícka cirkev tohto muža vyhlásila za svätého. Nie, to nie je prípad biskupa Jána Vojtašáka, ale arcibiskupa Oskara Romera, sympatizanta a podporovateľa teológie oslobodenia, ktorá pestovala marxistické myslenie aspoň čiastočne. Arcibiskup Romero bol zavraždený v roku 1980 počas omše. Hoci mal podľa mnohých sporné politické myslenie, odsudzoval kapitalizmus, spájal ho so sociálnym hriechom, predsa bol blahorečený a napokon kanonizovaný. Bol totiž martírom. Biskup Vojtašák je v niečom podobný prípad.

Jeho pôsobenie v štátnej rade počas slovenského štátu či otázka arizácie baldovských kúpeľov. O tom všetkom treba otvorene hovoriť a vypočuť si obidve strany. Je na to čas a nikomu to dnes už neuškodí. To je druhá poznámka. Vojtašák sa totiž stal symbolom niečoho, čo úplne nezodpovedá historickej realite. Veľa vecí treba dať na správnu mieru. Verejne sa doteraz angažovala najmä strana jeho kritikov.

Ale pozor, návrh na blahorečenie sa odvodzuje od niečoho úplne iného. To je tretia poznámka. Od vykonštruovaného procesu, v ktorom bol Vojtašák odsúdený na 24 rokov, čo napokon viedlo k jeho smrti. Bol to náš domáci stalinizmus. Biskup Vojtašák bol jeho obeťou. Odsúdili pritom spolu s ním aj biskupov Gojdiča a Buzalku. Biskup Gojdič, ako vieme, je nositeľom titulu spravodlivý medzi národmi.

Po štvrté, pápež Ján Pavol II., ktorý navrhol blahorečenie biskupa Vojtašáka, nám pripomína, že katolíci boli len nedávno podstatne slobodnejší a sebavedomejší, keď hovorili o svojich dejinách či o svojich svedcoch. Ján Pavol II. dobre poznal nacizmus aj komunizmus. Vedel sa im postaviť, zápasil s nimi a opád komunizmu sa priamo zaslúžil. A predsa, keď napríklad navrhol prítomnosť reholného rádu v klauzúrnych sestričiek v tábore Auschvíc, čelil kritike Židov aj Izraela. Zažil si svoje vlastné spory a vedel v nich obstáť, pretože keď už niečo navrhoval, mal to pokojne premyslené. Treba si to pripomenúť.

A napokon piata poznámka. Všimnite si, kto je dnes na Slovensku najväčším kritikom diskusie, pretože o nič iné stále nejde, o blahorečení biskupa Vojtašáka. Všetko sú to ľudia, ktorí na Ukrajine podporujú politiku a politikov, ktorí tam rehabilitujú naozajstných nacistických zločincov. Čo z toho vyplýva? Nuž jediné, že meter je a má byť pre všetkých rovnaký a cirkev si nemá vnútiť cudzí meter. Je čas všetky veci otvoriť a pokojne preskúmať, porozprávať sa o nich a potom sa rozhod.