Práva obetí vs. práva páchateľov | Eva Mišíková, advokátka, bývalá prokurátorka

Vražda 47-ročnej učiteľky v Gelnici otvorila zásadnú otázku.

Zaujímajú nás práva obvinených a páchateľov viac ako ochrana obetí trestných činov?

O tejto otázke, ako aj ďalších súvislostiach zaujímavého a mimoriadneho prípadu sa budeme rozprávať v Krimi online naživo.

Hosťom je advokátka, dlhoročná prokurátorka a odborníčka na trestné právo Eva Mišíková. Vitajte.

Pani Mišíková, ešte raz vitajte naživo v televízii Kanál 1.

>> Ďakujem pekne za pozvanie.

>> Začnime tým najaktuálnejším. Dnes generálny prokurátor vydal správu, že uvoľnil z funkcie okresného prokurátora nielen jeho, ale aj jeho námestníčku, konkrétne okresného prokurátora Spišská Nová Ves. A to v súvislosti s brutálnou vraždou 47-ročnej učiteľky Zuzany z Gelnice.

Vy ako dlhoročná prokurátorka aj na generálnej prokuratúre — ako vnímate toto rozhodnutie? Stotožňujete sa s ním a je to logický postup?

>> Ja sa určite s týmto postupom a odvolaním vedenia okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi stotožňujem. V danej veci došlo k pochybeniu a tak závažnému pochybeniu, ktoré nie je možné bagatelizovať.

A jedným z takých veľmi dôležitých momentov v tejto kauze je, že nevykonával dozor nad vyšetrovaním prokurátor, ktorý je špecializovaný na túto agendu, ktorá na prokuratúre je rozdelená konkrétnym prokurátorom na jednotlivých okresných prokuratúrach. V takomto prípade považujem toto rozhodnutie generálneho prokurátora za správne.

>> Poďme si ešte rozobrať vlastne tie výhrady, ktoré minulý týždeň generálny prokurátor tlmočil prostredníctvom statusu. Jedna z tých vecí, ktorú namietal, bol aj nesprávne právne kvalifikovaný čin — nebezpečné vyhrážanie. Hoci podľa generálneho prokurátora malo to byť posúdené ako závažný zločin — týranie blízkej a zverej osoby. Takže nesprávna právna kvalifikácia.

V tomto slova zmysle ja som mala informácie len tie, ktoré boli uvedené v médiách o tomto skutku, ktorý ja musím nazvať veľmi ohavným skutkom práve preto, že pri tomto násilnom trestnom čine boli prítomné deti, ktoré naozaj na takúto udalosť môžu v svojom ďalšom živote doplatiť.

Ja už vtedy, keď som sa oboznámila s tými medializovanými informáciami ohľadne tohto skutku, som zapochybovala o tom, že by to bolo nebezpečné vyhrážanie. A ja sa stotožňujem s tým, že so zreteľom na to, ako bolo podané trestné oznámenie a v akom časovom predstihu od toho, kedy ku skutku prišlo, že vlastne už prvý výsluch tej poškodenej nasvedčoval tomu, že ide o zločin týrania blízkej a zverej osoby. A tá právna kvalifikácia pôvodná na mieste nebola a malo byť vznesené obvinenie pre tento trestný čin.

Ďalší z tých argumentov, ktoré uvádzal generálny prokurátor, boli, že tiež boli nesprávne vyhodnocované dôkazy. Poškodená uviedla vážne skutočnosti o dlhodobých útokoch obvineného, označovala ich za psychický teror, nátlak, že mala spálené, zničené veci, útoky aj voči maloletej dcére.

To sa dá považovať, že generálny prokurátor ako keby naznačil pochybenie najmä postupov polície a vyšetrovateľa.

V prvom rade je to pochybenie vyšetrovateľa a samozrejme ten prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad vyšetrovaním tejto trestnej veci, má zavinenie v tom slova zmysle, že tie skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre kvalifikáciu, rozhodujúce pre celý ten priebeh vyšetrovania, neboli v poriadku.

Ten dozor prokurátora nad vyšetrovaním v takejto trestnej veci musí naozaj byť veľmi dôsledný.

A v tejto súvislosti by som si dovolila uviesť, že ja nemala som prístup samozrejme k tому trestnému spisu, ale z toho, čo bolo uverejnené aj na základe vyjadrenia generálneho prokurátora, podľa všetkého nebola venovaná dostatočná pozornosť výsluchu poškodenej. To bolo skritizované v tom slova zmysle, že nebola tomu venovaná náležitá pozornosť aj s ohľadom na všetky tie skutočnosti, ktoré ona uvádzala ako poškodená.

Ako sa vyjadril generálny prokurátor, ten výsluch bol viktimizujúci a jednoducho tam došlo k pochybeniu. Podľa môjho názoru pri dôslednom výsluchu tejto poškodenej — pretože tie útoky vo vzťahu k nej, na základe tých dôkazov, ktoré boli zistené a ktoré ona vlastne predložila, nasvedčovali tomu, že to trvá dlhšie obdobie, že sa zvyšuje intenzita toho násilia a nakoniec to skončilo vraždou.

Ja len doplním — teda vy ste to už uviedli — že generálny prokurátor namietal, že prvotný výsluch poškodenej policajtkou bol vykonaný nesprávne. Nebolo jej umožnené spontánne vypovedať. Otázky jej boli kladené nevhodným až viktimizujúcim spôsobom.

Na druhej strane, dva týždne predtým policajná prezidentka k tejto veci informovala o záveroch internej kontroly. A v tom zhrnutí bolo uvedené, že kontrola sa zamerala najmä na to obdobie od 9. júna 2026, kedy bol jej manžel prepustený z väzby. No a taký záver tej kontroly je, že zo strany príslušníkov polície nedošlo k porušeniu služobných povinností ani právnych predpisov. Kontrola nepreukázala nič z toho, čo by porušovalo zákon, ani podľa interných metodík.

Môžeme si aj to rozhodnutie — respektíve tú policajnú kontrolu — ešte detailnejšie rozobrať. Len možno v globále — ako je to možné, že polícia vydá diametrálne odlišný priebeh toho, čo sa malo udiať zo strany polície, ako následne generálny prokurátor? Lebo vidíme akoby jeden príbeh a popisujú ho obe strany absolútne rozdielne, až hranične, by som povedal.

Viete, ťažko na túto otázku odpovedať a to z toho dôvodu, lebo pokiaľ bolo vyjadrené nejaké stanovisko zo strany polície, neviem, čo tomu predchádzalo a či bola oboznámená alebo kto pripravoval tento podklad.

Ja môžem len konštatovať, že k tým pochybeniam tam jednoznačne prišlo a pokiaľ ide o to, že generálny prokurátor tieto zo spisového materiálu po preskúmaní celého vyšetrovacieho spisu dospel k tomuto záveru, niet dôvodu toto neakceptovať.

Takže ja nemám vedomosť o tom, ako pani prezidentka policajného zboru v tomto slova zmysle preskúmavala materiál alebo kto dával nejaké podklady. Ale v tomto prípade, tak ako sa skončil touto tragédiou, tak došlo k zlyhaniu. V prvom rade polície, samozrejme v nadväznosti na to aj pri výkone dozoru konkrétneho prokurátora.

>> Poďme si ešte to detailnejšie rozobrať. Z tej policajnej správy, z toho výstupu z kontroly sa uvádza, že kontrola ukázala, že polícia nemala z terénu žiadne indície o hroziacom nebezpečenstve. Po prepustení obvineného z väzby poškodená nepožiadala policajný zbor o zabezpečenie ochrany svojho života a zdravia. Policajný zbor rovnako neeviduje žiadne oznámenie, podnet ani žiadosť od inej osoby, aby sa zabezpečila jej ochrana.

Tak ako pri prepustení takéhoto páchateľa z väzby je teda zodpovedná sama tá poškodená, že teda nepožiadala o tú ochranu, alebo je logickejší možno výklad tej prokuratúry a generálny postoj generálneho prokurátora, ktorý vidí pochybenia, že tie orgány to mali sami z vlastnej iniciatívy nejakým spôsobom zabezpečiť a nečakať, kým sa také niečo stane.

V tejto súvislosti treba uviesť, že poškodená podala návrh na príslušný súd na zákaz priblíženia sa a zákaz akéhokoľvek styku. Toto bolo odmietnuté, pretože to bolo v čase, kedy ten páchateľ sa nachádzal vo výkone väzby.

Môj názor je ten, že ak teda otázka prepustenia za krátke časové obdobie bolo potrebné, aby vzhľadom na celkový ten skutok, na ten charakter toho násilia a podobne, nielen teda na tej manželke, ale aj na tej dcérke, bolo potrebné, keď bol prepúšťaný páchateľ z výkonu väzby za obdobný trestný čin.

Tak osobne si myslím a som presvedčená o tom, že takúto skutočnosť mal jednoducho riešiť príslušník policajného zboru. Akonáhle vedel, že páchateľ bol prepustený z väzby a bolo potrebné, aby bola na to poškodená upozornená a aby prípadne boli vykonané opatrenia alebo oznámiť tému súdu, ktorý pôvodne zamietol takúto jej žiadosť.

Ukazuje sa to, že opäť je tu možno nejaká systémová chyba alebo priestor na zlepšenie legislatívy.

Smutné je, že vždy sa začne o týchto veciach diskutovať až keď dôjde k obrovskej tragédii. Podobnú tragédiu, aj keď s inými okolnosťami, sme tu mali aj v roku 2023 – známa vražda v Dubnici nad Váhom.

Vtedy tiež sa začalo diskutovať, ako sa páchateľ mohol dostať zo systému. Keďže bol nepríčetný, tak nebol trestne stíhateľný. Nakoniec sa vyšmykol tým predbežným opatreniam súdov a tak ďalej.

Vtedy sa veľmi diskutovalo a začalo sa diskutovať o ochrane obete trestných činov. A teraz premostím.

Vidíme tu posledné roky legislatívne zmeny, najmä čo sa týka postavenia možno kajúcnikov, ľudí, ktorí spolupracujú s políciou. Sú to ľudia často, ktorí majú kriminálnu minulosť, sú to časti obvinení ľudia, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie. Čiže sú na tom spektre tých páchateľov, by som to povedala.

Nevenujeme si nejako veľa ako spoločnosť pozornosť právam páchateľov obvinených, odsúdených, respektíve ľudí na tej druhej strane a málo sa zaoberáme právami a postavením poškodených, ich príbuzných a rodín.

Osobne si myslím, že pokiaľ ide o poškodených, tam je treba v každom prípade venovať tomu zvýšenú pozornosť a to z toho dôvodu, že to násilie mnohokrát sa opakuje a pretrváva.

Takže ja osobne som presvedčená o tom, že akékoľvek zmeny, pokiaľ ide o zvýšenie tej intenzity ochrany tých poškodených a ich postavenia, tak toto je nevyhnutné.

A ja to hodnotím aj v kontexte takého násilia, ktoré vôbec v spoločnosti rezonuje, že je tu strašne veľa násilia, ktoré potom motivuje nejaké ďalšie osoby.

Takže pokiaľ ide o legislatívnu úpravu, zrejme bude treba prejsť tieto ustanovenia, ktoré zabezpečujú z hľadiska legislatívneho, samozrejme, a čo sa dá ešte vylepšiť na ochranu obetí trestných činov po legislatívnej stránke, tak aby sa takéto prípady ako tento naozaj alebo tak ako ste spomínali pred dvomi rokmi sa neopakovali.

**>> Poďme aj k tým legislatívnym návrhom.**

Na to zvýšenie ochrany obetí odznievalo v diskusii aj možnosť monitorovacej náramky. To znamená takýto páchateľ, ktorý sa dostane či už z väzby alebo z väzenia a mal v minulosti takýto čin za sebou, že by mohol dostať monitorovací náramok, ktorý by upozorňoval políciu a orgány o tom, či sa nijakým spôsobom nepohybuje v okolí tej obete.

Z vašej praxe by toto mohlo pomôcť? Je to dobrý nápad?

Ja si myslím, že áno. Každý takýto krok v legislatíve môže prispieť k tomu, aby takéto trestné činy takto závažného charakteru nemohli títo páchateľi páchať naďalej. A ja osobne si myslím, že každé takéto vylepšenie, takáto legislatívna úprava prispeje k tomu, aby tie poškodené osoby sa cítili bezpečnejšie a aby to polícia a samozrejme prokuratúra mali pod kontrolou.

**>> Jedna z tých vecí je aj zákaz priblíženia sa.**

Aj o tom sa diskutovalo, že či súd mal, nemal, mohol vydať takéto opatrenie, keďže sme už spomínali, že muž, manžel sa dostal z väzby. Otázka je, ak by súd aj vydal, je to formálne na papieri. Asi sa ťažko dá očakávať, že by to predišlo možno tejto tragédii, ak bol rozhodnutý vykonať tento čin.

Čiže samotné nejaké rozhodnutie vo forme papierového uznesenia asi nezabráni takýmto násilným činom.

Ja by som na tú vašu otázku, alebo teda to, čo ste uviedli, sa vyjadrila v tom slova zmysle, že poškodená s najväčšou pravdepodobnosťou uvádzala, že podala návrh na príslušný súd, aby vydal rozhodnutie o zákaze priblíženia sa, zákaze akéhokoľvek styku, ale práve ten súd to odmietol z toho dôvodu, že páchateľ bol vo väzbe.

Logicky, ak už mali výpoveď tej poškodenej o tom dlhotrvajúcom násilí fyzickom a psychickom, bolo potrebné, keď on, keď bolo rozhodnuté o jeho prepustení z väzby, aby toto orgány činné v trestnom konaní okamžite ju na to upozornili alebo teda súd, ktorý vo veci pôvodne konal a neuložil to z dôvodu, že bol vo väzbe a ten civilný súd nemohol vedieť, že tohoto prepustili z väzby, lebo takéto rozhodnutie na stole nemal a nedostal ho.

Čiže v každom prípade bolo potrebné, aby ak z výpovede tej poškodenej bolo zrejmé, že takýto návrh jej bol odmietnutý, tak osobne si myslím, že pre bezpečnosť tej poškodenej bolo potrebné, aby aj po dohode s prokurátorom zabezpečili, aby nemohlo dôjsť k priblíženiu sa a nakoniec k takémuto dokonaniu skutku.

**>> A to sa opýtam – to priblíženie, ak by to teoreticky súd vydal takéto rozhodnutie.**

Má to nejaké praktické následky na ten pohyb toho páchateľa, respektíve ochranu tej poškodenej? Čo by teoreticky nasledovalo, ak by to súd vydal?

Akonáhle by to ona spozorovala, že sa priblíži, má kontakt na políciu a okamžite by to oznámila, že porušuje povinnosť, ktorá mu bola uložená, a polícia by musela okamžite zasiahnuť. Polícia by musela okamžite konať.

**Ešte sa vráťme k tej ochrane obetí,** pretože generálny prokurátor v tom stanovisku tiež uvádzal, že u poškodenej sa mal nájsť list, respektíve vydala obhorený list, kde spomínala ten jeden z tých útokov, nosila ho v kabelke, ako uviedla pre prípad, že by sa jej niečo stalo.

Tak už sme dospeli tak ďaleko v spoločnosti, že ľudia, obete, ženy, ktoré sa boja svojich manželov, partnerov alebo druhov, nevedia sa dovolať tej spravodlivosti, tak si pre prípad smrti nosia, ja neviem ako to nazvať, či nejaký rozlúčkový list alebo nejakú informáciu o tom, prečo a čo sa mi stalo.

To je to, toto. Keď človek počúva, to znie až absurdne.

>> Presne tak.

Absurdne to znie a nasvedčuje aj tomu, že obsahu tej výpovedi tej poškodenej nebola venovaná náležitá pozornosť, lebo ona všetky tieto skutočnosti a stupňovanie toho násilia, ona to pri tej výpovedi musela uviesť, pretože ak mala takýto list, tak to znamená, že ona mala tú obavu, že jej môže takýmto spôsobom ublížiť, pretože on gradoval to násilie vo vzťahu k nej.

Takže hovorím, bez toho spisu je to veľmi ťažko tie detaily, ktoré boli v jej výpovedi popísať, ale myslím si, že tá pozornosť tomu prebiehajúcemu niekoľko období násilia a za obdobnú trestnú činnosť bol trestaný, mal postaviť do pozoru orgány činné v trestnom konaní a poskytnúť tej poškodenej istotu v tom slova zmysle, že akonáhle bude prepustený na slobodu, bude o tom informovaná a polícia bude monitorovať, aby sa neopakovalo toto konanie zo strany páchateľa.

Môže to vyzerať teraz, ak to divák pozerá aj z vyjadrení polície a prokuratúry, že prokuratúra uznáva chyby. Je tam teda aj postih, odvolanie okresného prokurátora aj námestníčky, čiže vyvodenie nejakej zodpovednosti.

A na strane tej polície to vyzerá, že žiadnemu pochybenu nedošlo.

Je to vôbec technicky možné, ak polícia vyšetruje a prokurátor dozerá, že len pochybil prokurátor a z vašej praxe je aj takáto alternatíva možná?

>> Nie, to určite nie. To určite nie, lebo to, čo konštatoval generálny prokurátor, nie je len pochybením príslušných prokurátorov alebo príslušného prokurátora, ale je to v prvom rade pochybenie vyšetrovacích, vyšetrovateľa a toho postupu vo vyšetrovaní, nevelení dostatočnej pozornosti tej výpovedi a obsahu výpovede poškodenej o stupňujúcom sa násilí dokonca k malej dcérke.

Takže treba povedať, že ide ruka v ruke tak pochybenie vyšetrovateľa vo vyšetrovaní, a tak aj pokiaľ ide o výkon dozoru prokurátora.

V tejto súvislosti by som si dovolila ešte uviesť, že vyjadroval sa k veci, pokiaľ som to z médií zistila, že aj minister spravodlivosti sa k tomuto vyjadril a priklonil sa k stanovisku generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

>> Áno.

Ministerstvo ale odmietlo tvrdenia o zlyhaní celého systému a označilo skôr celý incident za zlyhanie konkrétnych jednotlivcov. Pripustilo zmenu v diskusii, alebo diskusiu o zmenách, ktoré by viedli k lepšej kontrole rizikových páchateľov.

Na záver, posledná otázka, čo sa týka aj vyšetrovania polície. Zovšeobecním to.

Asi polícia nemá jednoduchú úlohu, keď príde obeť a popisuje konanie páchateľa. Má to sprostredkované, ústne podané. Poznáme rozličné prípady, kedy musí polícia pracne preverovať aj tvrdenie toho oznamovateľa. Čiže nie je to úplne jednoduchá úloha vyfiltrovať napríklad, kedy si oznamovateľka vymyslí skutok, lebo aj také prípady máme. A kedy je to reálne to násilie. To zdokumentovanie asi nie je úplne jednoduché.

A asi tu budeme aj narážať na nejaké možno ústavné limity, lebo veľa sa diskutovalo aj o vykázaní z obydlia toho páchateľa, zákaz vstupu do nehnuteľnosti. Naráža to zrejme aj na inú legislatívu, na nejaké ľudské práva, ústavné práva, ktoré máme my všetci.

A pokým ten páchateľ niečo neurobí alebo sa nejak neprejaví, tak aj pre políciu je veľmi ťažké a zložité nejakým spôsobom identifikovať tú vážnosť tej hrozby.

A moja otázka: dá sa to vôbec na sto percent?

>> V prvom rade treba vychádzať z obsahu výpovede poškodenej, ktorá naozaj uvádzala dlhšie časové obdobie, počas ktorého došlo k násiliu nielen voči nej, ale voči aj maloletej dcérke.

Takže tam bolo treba podľa môjho názoru veľmi precízne sa venovať obsahu tej výpovede tej poškodenej a venovať všetkým okolnostiam, ktoré ona uvádzala. A tých podľa môjho názoru nebolo málo.

A hrá tam rolu aj ten fakt, že on v podstate bol za obdobný skutok odsúdený, respektíve bol už vo väzbe riešený.

>> Áno, a riešený.

To znamená, že toto tú výpoveď tej poškodenej a jej obsah vlastne potvrdzoval aj fakt o tom, že on už za rovnaký skutok bol jednoducho vyšetrovaný a postihnutý.

Takže ja osobne som presvedčená o tom, že naozaj tá zodpovednosť pri tej možnosti pokračovania zo strany toho páchateľa v tých násilnostiach bola veľmi vysoká a tam bolo treba absolútne byť aj v kontakte s tou poškodenou v tom slova zmysle, aby mala istotu, že ak ona nemala odkiaľ vedieť, že bol prepustený. Ona nemala odkiaľ vedieť. Jej takéto rozhodnutie nebolo doručené.

Takže toto si myslím, že je taký kameň úrazu v tom, že napriek opakovaniu tej trestnej činnosti neboli vykonané také opatrenia, aby tá poškodená aj s tými deťmi bola v bezpečí.

Hovorí na záver dnešného živého vysielania televízie Kanál 1 odborníčka na trestné právo, advokátka a dlhoročná prokurátorka Eva Mišíková.

Ďakujem, že sme mohli byť dnes spolu a porozprávať sa na túto aktuálnu tému.

>> Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

>> Dovidenia a s vami, diváci sa teším opäť vo štvrtok v Krimi online naživo.

Dovidenia.

[hudba]