Keď zmešká rozsudok minister | Martin Bezák, advokát, člen Súdnej rady SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Aké argumenty použil Krajský súd v rozhodnutí, keď zrušil kontumačný rozsudok a vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v civilnom spore s takzvanými Čurilovcami.

O tomto rozsudku ako aj aspektoch celého prípadu sa budem rozprávať s advokátom Martinom Bezákom, ktorý je súčasne aj členom súdnej rady.

Vitajte v relácii Krimy online naživo.

Pán Bezák, ešte raz vitajte v našom vysielaní televízie Kanál 1.

>> Dobrý deň prajem a ďakujem za pozvanie.

Ešte v krátkosti uvediem tú tému. Matúš Eštok čelil žalobe, kedy takzvaní Čurilovci si žiadali nemajotkovú újmu, každý po 15 000 €, od mestského súdu Bratislava 1. Spolu to bola suma 90 000 €. V roku 2025 mestský súd rozsudkom kontumačným pre zmeškanie bez účasti ministra rozhodol a vydal rozhodnutie, že Matúš Eštok, minister, sa má ospravedlniť a že má aj zaplatiť tieto sumy jednotlivým policajtom.

No a nastala v podstate taká právna rozprava. Nasledovalo odvolanie ministra a s tým súvisiace veci. Takže o tomto sa dnes budeme rozprávať, pretože ten najčerstvejší rozsudok Krajského súdu, ako som už uviedol, v hodine 12 už bola takmer exekúcia na spadnutie. Deň pred vykonaním exekúcie zrušil tento kontumačný rozsudok a povedal, že vôbec v takomto prípade takejto žaloby ani kontumačný rozsudok nepripadá do úvahy.

>> Áno, v podstate Krajský súd iba reflektoval ustalenú judikátúru Ústavného súdu v takýchto okolnostiach. Treba teda asi tú tému rozčleniť na nejaké dve roviny.

Tá prvá rovina je, že vo všeobecnosti judikátúra Ústavného súdu je taká, že kontumačný rozsudok je potrebné používať veľmi opatrne. A to napriek tomu, že v podstate aj samotný civilný sporový poriadok, čiže zákon, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných sporoch, hovorí, že v prípadoch, keď sa žalovaný nevyjadrí k žalobe napriek tomu, že k tomu bol súdom vyzvaný, že takáto výzva bola doručená do vlastných rúk a bol poučený o následkoch nevyjadrenia, čiže aj vydania kontumačného rozsudku, tak súd rozhodnutý musí týmto kontumačným rozsudkom.

Na toto reagovala judikátúra Ústavného súdu, že napriek tomu, že tá dikcia zákona je gramaticky taká striktná, že zákon vlastne ukladá priamo povinnosť súdu rozhodnúť, nemožno vlastne vzhľadom na právo na spravodlivý súdny proces a základné právo na súdnu ochranu vždy za každých okolností rozhodovať takýmito typmi rozsudkov.

To je prvá rovina, ktorá hovorí o tom, kde sa generálne nachádzame.

Tá druhá rovina, ku ktorej zaujal názor aj Krajský súd v Bratislave, je taká, že čo sa týka sporov o ochranu osobnosti, v ktorých je uplatňovaná aj náhrada nemajotkovej újmy, že vôbec takýmito typmi súdneho rozhodnutia, čiže rozsudkom pre zmeškanie, rozhodovať nie je možné.

My sme videli, že predchádzalo tomu rozhodnutiu Krajského súdu, ako som už naznačil, už takmer vykonateľnosť tej exekúcie. To znamená, že mestský súd v 2025 vydal to rozhodnutie. Je to tá známa kauza, kde minister si nepozeral svoju elektronickú schránku, nevidel, že sa má vyjadriť k nejakej žalobe od Čurilovcov. Argumentoval istou pracovnou zaneprázdnenosťou aj tým, že by očakával, že súdy budú ho kontaktovať aj inou cestou.

Avšak podľa vtedajších platných nejakých pravidiel ten súd postupoval podľa toho, čo mu civilný sporový poriadok umožňoval. No a ten Krajský súd opiera sa, ako ste aj vy povedali, o nejaké rozhodnutie a judikátúru Ústavného súdu.

>> Advokát Čurilovcov, pán Kubí, zasa argumentoval ôsmimi podobnými, obdobnými prípadmi v jednotlivých krajských mestách, kde v takýchto žalobách identických, veľmi podobných, súdy, ale aj tie krajské a možno aj Najvyšší súd, potvrdzovali tieto kontumačné rozsudky. Ak sa niekto nezúčastňuje alebo si neprevezme zásielku, jednoducho súd vydá rozhodnutie a uplatňuje sa ten kontumačný rozsudok.

Tak ako to je s Krajským súdom? O čo sa teda opieral? Je pravda, že nevyhodnocoval akoby podobné rozhodnutia, na ktoré argumentovali Čurilovci a ich právny zástupca, a oprel sa teda o rozhodnutie Ústavného súdu a aká je ich váha?

>> Stručná odpoveď na vašu otázku je nie, nie je to pravda. My sme na túto tému viedli odbornú diskusiu aj s kolegom Petrom Kubinom na sociálnych sieťach, ale aby som aj zdôvodnil ten svoj záver, prečo vlastne Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako mu to vlastne ustanovuje Ústavná judikátúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, začnem trošku zo širšia.

Slovenská republika je ústavovo definovaná ako demokratický a právny štát. Ten právny štát je ďalej judikátúrou Ústavného súdu interpretovaný ako takzvaný materiálny právny štát. To znamená, že neexistuje v Slovenskej republike, aby vlastne bolo deklarované nejaké základné právo, ktoré ale je v objektívnej rovine, v realite, vlastne používané čisto formálne. To znamená, že neexistuje, aby nastala situácia, kedy vám vlastne ústava garantuje právo na súdnu ochranu, ale to má čisto iluzórnu povahu, pretože v prípade, ak sa ho domáhate, tak vlastne vám nie je reálne materiálne poskytnuté.

To je aj to, čo Ústavný súd hovorí vo svojej ústavnej judikátúre o rozsudkoch pre zmeškanie. Že súdy všeobecné, čiže okresné súdy, mestské súdy v mestách Košice, Bratislava, alebo potom krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky, musia dôsledne dbať na to, aby ten rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že napríklad v prípadoch nereagovaní na výzvu súdu, ako to bolo v prípade ministra vnútra, civilný sporový poriadok ukladá priamo povinnosť súdu rozhodnutý rozsudkom pre zmeškanie, aby tak nerobil v prípadoch, keď je zjavné, že vlastne jednoducho ten účastník konania alebo strana toho sporu by bolo o to právo na súdnu ochranu ukrátené.

Ten konkrétny prípad pána Šutaja Eštoka bol taký, že on si síce nekontroloval svoju elektronickú schránku, čo by malo ísť aj k jeho tiaži, ale zároveň platí, že súdu muselo byť zrejmé z toho, že mu doručuje viaceré rozhodnutia do jeho elektronickej schránky. Tam bola výzva, potom bol rozsudok. To znamená, že viaceré úkony mu adresovala rozhodnutia na do jeho elektronickej schránky a minister, alebo teda pán Eštok, na to vôbec nereagoval. Neodpovedal ani na tú výzvu, potom následne nepodal odvolanie ani vo vzťahu k tomu rozsudku pre zmeškanie. Čiže bolo úplne evidentné, že viac-menej si tú schránku nesleduje.

Eh, čo by za bežných okolností teda samozrejme eh bolo k jeho tiaži, ale súd mal z tohto z môjho pohľadu a v zmysle judikatúry Ústavného súdu usúdiť, že vlastne to nie je obštrukcia na strane eh Matúša Šuta Eštoka, ale že naozaj reálne vlastne si tú elektronickú schránku neskontroloval a z tohto dôvodu, aby mu bola poskytnutá súdna ochrana, mu nič nebránilo v tom, aby v zmysle už opakovane zmienenej teda judikátúry Ústavného súdu mu doručil eh takúto výzvu na vyjadrenie eh aj do vlastných rúk klasickým spôsobom poštou.

To v civilnom sporovom poriadku nijakým spôsobom nebráni a vlastne až keby napríklad nereagoval na túto výzvu, eh tak by vlastne zvažoval, čo s tou vecou ďalej. Či v tej veci nariadiť pojednávanie alebo teda vydať kontumačný rozsudok.

Najviac, ako sme už spomínali, tak vo veciach o ochranu osobnosti, čo si môžeme ďalej aj potom rozviesť, eh kontumačným rozsudkom ani rozhodnúť možné nie je.

Čo sa týka teda eh argumentácie kolegom Petra Kubinu, že jednoducho eh existuje nejaká ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov v obdobných prípadoch, eh ktorá má hovoriť eh o tom, že je to úplne bežné rozhodovať v takýchto veciach ochrany osobnosti, kde sa uplatňujú aj náhradné nemovité újmy eh rozsudkom pre zmeškanie.

Tak v prvom rade eh v generálnej rovine treba eh povedať, že označovať rozhodnutia osem rozhodnutí okresných súdov za ustálenú eh rozhodovaciu prax eh je podľa mňa úplne neadekvátne, pretože ustálnou rozhodovaciou praxou sú rozhodnutia eh ustálené teda Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky, eh ktorými bola ustálená nejaká právne významná otázka.

Eh odhliadnime aj od toho, že by teda sme to nazvali ako keby ustálenou rozhodovacou praxou týchto osem rozhodnutí okresných súdov po celom Slovensku.

Eh je potrebné povedať, že pokiaľ si pozriete tie rozhodnutia, na ktoré odkazuje kolega Kubina, eh pretože on ich zverejnil na svoje sociálne siete, tak v piatich prípadoch v podstate ide o rozhodnutia, ktoré sa vôbec nedotýkajú vlastne eh obdobnej procesnej situácie, v akej sa nachádzal Matúš.

To znamená, že v týchto prípadoch tých piatich teda eh rozsudkov pre zmeškanie bolo rozsudkom pre zmeškanie rozhodnuté vo veci, kedy eh vlastne eh žalovaní sa nedostavili na pojednávanie napriek výzve, hej?

To znamená, že neišlo o prípad, kedy súd vyzýval žalovaného k vyjadreniu a kedy aj podľa CSPČ má povinnosť tak rozhodnúť, ale išlo o prípady, kedy rozhodol o veci nedostavenia sa žalovaného na pojednávanie.

A to dokonca v niektorých z tých prípadov bol ten procesný priebeh taký, že žalovaný bol opakovane predvolávaný a opakovane teda sa konalo to pojednávanie bez jeho účasti a až potom, ako sa viackrát nedostavil, ten súd napríklad rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Čiže to vôbec nesedí procesne eh na tú situáciu Matúša Šuta Eštoka.

To je prvá vec.

Eh, druhá vec je, že eh kolega tam odkazoval eh aj na dve z tých rozhodnutí, teda boli vydané eh v niektorých prípadoch vôbec nebola uplatňovaná náhradná majetková újma.

To si je eh potrebné povedať.

V tých, v ktorých bola, tak to boli viac-menej v pomere tým, čo si uplatňovali klienti pána Kubinu. Úplne banálne čiastky.

Tam bolo nejakých 500 €, 1500 € a tak ďalej.

A v dvoch z tých prípadov teda kolega odkázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu, eh, ktorými vlastne bolo odmietnuté dovolanie eh daného žalovaného.

A je potrebné povedať, že obidva tie prípady, o ktorých sa tu bavíme, v ktorých rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, eh sa týkali toho istého žalovaného, ktorý vlastne si eh neprevzal výzvu, nereagoval a predmetom jeho dovolacích námietok bolo iba to, že vlastne eh zdôvodňoval, prečo zmeškal lehotu na podanie odvolania.

Nie to, prečo vlastne nemali tie súdy rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Aj výslovne Najvyšší súd Slovenskej republiky v tých svojich rozhodnutiach konštatuje, že eh zdôrazňuje, že predmetom dovolacieho konania bola iba otázka, či teda eh výroku, ktorým vlastne bolo odmietnuté to dovolanie toho žalovaného z titulu, že zmeškal lehotu na odvolanie.

Nie otázka toho, že či eh súd postupoval správne, ak za nevedomosti žalovaného o rozsudku pre zmeškanie a o výzve na eh vyjadrenie sa eh mohol alebo nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Čiže rozhodne z tých všetkých okolností, ktoré som tu uviedol, je nevyhnutné uzavrieť, že eh tieto rozhodnutia sa vôbec, ale vôbec nedotýkajú teda eh prípadu, akým eh je prípad pána Matúša Šutaja Eštoka alebo obdobných prípadov a rozhodne ich z tých dôvodov nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax eh všeobecných súdov.

>> Rozumiem.

Eh, veľa sa diskutovalo v tej verejnej diskusii, že ak by nešlo o ministra vnútra, že si teda nepozeral elektronickú schránku a že by išlo o bežného človeka, tak jednoducho ten rozsudok by mu tam pristal a nemal by šancu ho nejako zvrátiť.

Veľa sa diskutovalo o tom, že keďže je to minister, tak eh sa ako keby hľadali nejaké možno eh špeciálne prístupy.

Koniec koncov zmenil sa aj po tomto po tejto skúsenosti civilný sporový eh poriadok.

Ak sa nemýlim, tak 15. júla by mal eh začať platiť aj teda eh zmeny v tomto civilnom sporovom poriadku, kde sa hovorí o tom, že nebude povinnosť súdu hneď vydať a jediná možnosť, že bude mať tú vôľu ten súd rozhodnúť, či nebude postupovať eh inak.

Takže eh tá kritika sa znášala, že eh pri ministrovi ako keby eh sme hľadali možno cesty, akým spôsobom ospravedlniť to neprevzatie eh tej zásielky, že pri bežnom človeku, ktorému príde nejaká exekúcia alebo niečo, eh dozvie sa možno len z exekuovaného účtu, že mu boli stiahnuté peniaze a že orgány by s ním eh o týchto veciach eh nediskutovali.

To je možná tá politická rovina, že niekedy tie precedensy sa tvoria aj tá legislatíva až keď sa to dotkne eh tých najvyšších.

Ešte k tomu doplním, že pán Kubina uvádzal, že aj vzhľadom na ten rozsudok krajského súdu, že zrušil teda ten kontumačný rozsudok, ako keby eh považoval, že uplatňovanie inštitútu rozsudku pre zmeškanie je po dnešku, ak nie mŕtvy, tak v hlbokej kóme.

Asi mal na mysli to, že jednoducho aj rozhodnutie krajského súdu sa môže tým pádom stať nejakým precedensom do budúcnosti, keď sa budú vydávať takéto rozsudky pre zmeškanie.

Ešte rozšírim tú otázku.

V čom je podľa vás najväčší problém samotného toho vydania toho rozsudku v tom jadre eh toho, čo ukladal ministrovi?

A to je podľa mňa ešte najzásadnejšia vec celej veci.

Ak by žalovaní napríklad žiadali eh určiť v tom petite, že každý chce milión €, tak eh mohol by sudca eh pri takomto zmeškání napríklad upraviť eh tú žalobu a zmierniť, že nie, milión je veľa.

Ja rozhodnem eh kontumačne tým rozsudkom pre zmeškanie, ale zmením, že tá suma nebude žiadaných milión € alebo to, eh, striktne zákon ukladal, že ak idem podľa tohto postupu, tak musím musím uznať eh celý ten žalobný petit.

Eh ja sa ospravedlňujem, ak by som eh na niektorú z tých podotázok, ktorú ste položili, nezodpovedal, lebo ste ich položili viacero. Prosím o pripomenutie potom, ale skúsim od začiatku.

Eh rozhodne nejde o nejakú zmenu v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ako sme si už vysvetlili, eh jednoducho Krajský súd v Bratislave iba eh reflektoval ustálenú judikatúru Ústavného súdu pri kontumačných rozsudkoch.

To znamená, že nejde vôbec o to, že by sa z dôsledku rozhodnutia, teda eh Krajského súdu v Bratislave, stal aplikácia eh inštitútu kontumačného rozsudku alebo, teda, rozsudku pre zmeškanie obsoletnou. Eh, týmto dôsledkom samozrejme je možné rozhodovať, ale iba v prípade, tak ako to hovorí aj Ústavný súd, kedy, teda eh, je zachované právo žalovaného na spravodlivý súdnený proces, na súdnu ochranu, kedy je úplne zjavné, že ten žalobca eh, pardon, žalovaný vlastne obštrukuje, lebo to je potrebné aj povedať, čo aj Ústavný súd zdôrazňuje, že jednoducho ten eh rozsudok eh pre zmeškanie inštitút eh ktorý má vlastne zabrániť žalovaným, aby obštruovali.

Eh, to znamená, že ak nie je takáto situácia daná a nie je to evidentné z procesného postupu žalovaného, tak súd by takýmto rozsudkom v žiadnom prípade rozhodovať nemal.

A čo sa týka teda eh osobitostí eh, teda, toho prípadu, že išlo o konanie o ochranu osobnosti, tak tam ešte sme zabudli doplniť, že eh že jednoducho prečo tam nie je možné rozhodnúť, to sme ešte nedovysvetlili rozsudkom pre zmeškanie vôbec. A to je z toho dôvodu, že eh súdy sú pri eh rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie vždy viazané eh petitom žaloby žalobcu.

To znamená, že ja keď si uplatním eh vlastne náhradu nemajetkovej újmy pri ochrane osobnosti ako žalobca 350 miliónov €, tak súd, ak chce rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, tak mi musí takúto sumu proste jednoducho priznať. Inak nemôže rozhodnúť.

A to to je zo svojej povahy absurdné, pretože to je aj rozdiel medzi inými klasickými civilnoprávnymi nárokmi, ako je napríklad náhrada škody. Eh, dám, aby diváci tomu porozumeli. Dajme si to na príklade toho, že by som vám nabúral auto. Eh vy by ste žalovali o náhradu škody, tak priložíte k tej žalobe eh vlastne jednak eh dokumentáciu alebo dôkazy, ktoré preukazujú, že reálne, teda, došlo k poškodeniu toho vozidla, a znalecký posudok, ktorý hovorí, teda, v akej výške bola znížená hodnota toho vozidla, čiže aká je reálna škoda, ktorá bola spôsobená, a aj napríklad eh dôkazy, ktoré preukazujú, že ste ma eh vlastne eh na hrade takejto škody vyzývali a ja som nereagoval.

Za takýchto okolností súd vie ustáliť zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom, aký je nárok, lebo vidí, že tam je nejaké poškodené vozidlo, ktoré eh svedčí o tom, dôkazy, vidí, v akej výške je tá škoda, svedčí o tom dôkazy, a proste keď žalovaný nereaguje a nereaguje tak, že je z jeho konania zjavné, že obštrukuje, že sa chce vyhnúť tomu konaniu, lebo ho chce odsunúť od vydania meritórneho rozsudku, tak môže vydať, teda, rozsudok pre zmeškanie.

Pri ochrane osobnosti je právna úprava taká, že občiansky zákonník hovorí, že náhradu nemajetkovej újmy určí súd na základe svojej odôvodnenej úvahy. To znamená, že výška tej náhrady závisí výlučne od eh úvahy súdu, ktorú zaujme podľa konkrétnych skutkových okolností eh v danom eh konaní.

To znamená, že nie je možné, aby súd pri tom, ako ja podám takúto žalobu o ochranu osobnosti, napríklad na rozdiel od tej skutočnej náhrady škody, vedelo, že áno, eh Bezák preukázal, že jednoducho mu patrí tých 350 miliónov, pretože to záleží vyslovene iba od toho, ako súd eh zaujme postoj napríklad k eh tým výrokom eh ktoré eh mal ten žalovaný na adresu žalobcu uviesť, aká bola ich intenzita, trvanie a tak ďalej, čo čo nie je čo nie je možné.

A eh tam je tam došlo z môjho pohľadu aj na eh legislatívnej alebo na zákonnej eh úrovni pri rekodifikácii, teda, občianskych kódexov, občianskych eh vlastne eh kódexov týkajúcich sa, teda, eh úpravy civilného procesu, čí z občianskeho súdneho poriadku na civilný sporový poriadok, eh k takej chybe eh kedy bolo, kedy vlastne neprešlo také ustanovenie z OSSP, z občianskeho súdneho poriadku, do civilného sporovného poriadku, ktoré hovorí, že súd môže eh rozhodnúť, teda, eh na eh na základe, teda, rozsudkom pre zmeškanie iba v prípadoch, ak eh má, teda, skutkový stav za preukázaný.

Napriek tomu, že takáto úprava explicitne nie je v civilnom sporovnom poriadku, vlastne judikatúra aj právna prax hovorí, že iba v takýchto prípadoch je možné rozhodnúť rozsudkom eh pre zmeškanie. A eh je úplne evidentné z toho, čo som povedal, že takýto prípad, eh o takýto prípad nejde v prípade toho, keď si žalobca uplatní náhradu nemajetkovej újmy, lebo on tam môže vyčísliť v podstate čokoľvek.

Ja môžem podať žalobu, v ktorej si voči vám uplatním náhradu nemajetkovej újmy za nejaký váš výrok, ktorý ja považujem za zásah do mojej osobnosti a vo výške eh vlastne eh miliárd €. Hej, aby bolo asi absurdné, pokiaľ by súd povedal, že dobre, eh, pán Boliek sa ako žalovaný nevyjadril, a napriek tomu, že sme ho vyzvali, tak my, teda, bez zákoby prisúdime takúto sumu.

>> Ja len ešte pripomením, že eh Čurilovci žalovali ministra za prirovnanie k mafiánovi Černákovi eh za to, že ich v statuse z roku 2025 označil za zločincov.

Eh, zaujímavou vecou pri tom rozhodnutí Krajského súdu, ktorú sme sa tam mohli dočítať, boli aj tie eh lehoty na odvolanie, že pôvodný kontumačný rozsudok ako keby v odôvodnení nedával eh v poučení eh toto odôvodnenie. Poučenie >> a tým pádom ako keby sa nafúkla tá lehota zo zákona, že eh minister si myslel, že už zmeškal lehotu na odvolanie. Krajský súd povedal, že vzhľadom na to odôvodnenie, tá lehota mu ešte bežala, keď v novembri podával odvolanie.

Vy ste to aj tak eh zaujímavo komentovali na sociálnych sieťach. Hovorili ste tam niečo o strelení sa do vlastnej nohy. Skúsite to nejako vysvetliť?

To bolo, to bolo samozrejme ako eh také eh zveličenie, ale áno, vlastne ten postup bol taký, že Mestský súd Bratislava 4 v tom eh rozsudku pre zmeškanie opomenul eh vlastne jednu z z povinných obsahových náležitostí a to je poučenie o opravnom prostriedku. To znamená v danom prípade, teda, o možnosti podať odvolanie a návrh na zrušenie kontumačného rozsudku.

Eh to má taký eh zákonný následok podľa civilného sporového poriadku, že eh, teda, eh žalovanému neplynie iba 15-dňová základná lehota na podanie odvolania, ale predlžuje sa mu na tri mesiace od eh doby, kedy mu mal byť, teda, doručený eh vlastne kontumačný rozsudok.

Eh, z tohto dôvodu vlastne eh sa tak stalo aj v prípade pána Eštoka a vlastne ešte počas plynutia tejto lehoty kolega Peter Kobina na eh sociálnej sieti upozornil vlastne verejnosť na to, že bol takýto kontumačný rozsudok vydaný, a to eh vlastne ako keby eh bolo aj informáciou eh zrejme, z ktorej sa eh, s ktorou sa oboznámil aj sám žalovaný Matúšak Ještok, a v dôsledku, ktorej potom eh podával, teda, teda, opravný prostriedok, odvolanie, ktorým bol úspešný.

Možnože ešte jednu vec, ktorú je k tomu potrebné dodať, že aj v prípade, ak by pán Eštok nepodal v tejto veci odvolanie a tým pádom by mu ho Krajský súd odmietol ako oneskorené alebo podal, ale oneskorene a teda bolo mu odmietnuté ako oneskorene podané odvolanie, tak by sa mohol obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Je veľmi otázne, akým spôsobom by sa Ústavný súd Slovenskej republiky v takejto situácii k tej jeho ústavnej sťažnosti postavil, pretože aby ste mohli, aby vaša ústavná sťažnosť bola prípustná, tak musíte vyčerpať takzvané účelné prostriedky nápravy pred napríklad v tomto prípade všeobecnými súdmi, medzi ktoré patria odvolanie a dovolanie.

Ale Ústavný súd môže vo výnimočných prípadoch vlastne rozhodnúť aj vtedy, ak sťažovateľ takéto účelné prostriedky napríklad z osobitných dôvodov nevyužil.

A to by bolo potom aj na argumentácii vlastne pána Eštoka ako potenciálneho sťažovateľa, že či by argumentoval, či by teda jeho argumentáciu Ústavný súd uznal a či by sa vlastne potom aj meritom tej veci, ktorým sa teraz zaoberal vlastne krajský súd Bratislava alebo v dôsledku tej trojmesačnej odvolacej lehoty stihol podať odvolanie a teda zaoberal Ústavný súd teraz si myslím Slovenskej republiky.

Poďme si povedať asi na záver teda ten skutkový stav po odvolaní krajského súdu. To znamená, ten kontumačný rozsudok je zrušený. Exekúcia tým pádom je nateraz zastavená a bude to znamenať, že súd mestský bude musieť vytyčiť pojednávanie a jednoducho bude sa môcť dostaviť aj minister, aj protistrana a predložiť ústne pred súdom svoje protiargumenty.

Presne k tomuto procesnému stavu to mieri.

Potom ako došlo k zrušeniu kontumačného rozsudku, vec sa celá vráti mestskému súdu Bratislava 4 na ďalšie konanie. Ten bude musieť vo veci nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá obidve strany sporu, to znamená žalobcov aj žalovaného.

A tam už sa podľa teda dôkazného stavu bude ustalovať, že či ten výrok bol povedaný, kým bol povedaný a ak sa ustáli, že pôvodcom toho výroku bol pán Eštok, tak sa bude riešiť otázka, či tento výrok je pravdivý, nepravdivý, či je teda hodnotiacim úsudkom, skutkovým tvrdením. Ak je hodnotiacim, či má dostatočne daný skutkový základ a či má nejakú difamačnú povahu. Ste spomínali, že mal pán Eštok označiť Čurilovcov za zločincov.

Ja pokiaľ si dobre pamätám ten status pána Eštoka, tak v podstate on mal nejaký generálny nadpis, ktorý hovoril o tom, že Slovinci sa stávajú hrdinami a potom ho rozdelil na dve časti. V jednej časti sa venoval vlastne samotnému Mikulášovi Černákovi a v druhej časti sa venoval vlastne takzvaným Čurilovcom, ktorých označil za krivých policajtov a tam uvedol nejaké dôvody, prečo takýto z môjho pohľadu hodnotiaci úsudok zaujal a vlastne generálne povedal, že v oboch týchto prípadoch tie osoby získavajú neoprávnenú mediálnu pozornosť.

Je naozaj na úvahu a ja som veľmi rád, že sa to dostáva aj do štádia meritorného prejednania obsahového tej veci materiálneho, pretože aj samotní takzvaní Čúriovci sa neustále domáhajú toho, aby im bola poskytnutá spravodlivosť, aby sa k tomu mohli vyjadriť, či už v tých trestných veciach alebo v civilných sporoch.

Tak teraz budú mať tú možnosť a budú môcť si túto vec konzultovať s pánom Eštekom na súde.

Z môjho pohľadu to rozhodne, ale to je môj osobný názor, ktorý na túto problematiku mám ako advokát, ktorý sa zaoberá a zastupuje spory o ochranu osobnosti.

Rozhodne tá procesná ani hmotnoprávna situácia nie je taká, ako ju prezentujú Čúriovci verejne, taká jednoznačná, že ide o zásah do ich osobnostných práv, pretože jednoducho, pokiaľ vychádzame z toho, že pán minister Šute Eštok ich označil za krivých policajtov a uviedol nejaké dôvody, tak z tohto pohľadu to nie je skutkové tvrdenie, ale je to nejaký jeho hodnotiaci úsudok, ktorý teda súd bude musieť ustáliť, že či tie dôvody, na základe ktorých prijal pán Šutej Eštok záver o tom, že sú kriví policajti, je dostatočne opodstatnený alebo nie je.

To znamená, že tam nejde ani o nejakú prezumpciu neviny, pretože tam sa pán Eštok nevyjadroval k tomu, či majú byť či sú páchatelia nejakej trestnej činnosti alebo nie sú. Proste ich sám považoval za krivých policajtov z nejakých dôvodov, ktoré uviedol a toto bude vlastne aj podstatou toho sporu, ktorý sa prebehne na mestskom súde Bratislava 4, pokiaľ nedôjde k nejakým iným nepredvídateľným procesným okolnostiam.

Vy ste ešte mali tú otázku k tej legislatíve. Neviem, či na to ešte máme dostatočný časový priestor.

Bohužiaľ vyčerpali sme čas v tejto chvíli, takže niekedy nabudúce uvidíme.

Každopádne to bude zaujímavý súdny proces. Necháme to na rozhodnutie súdu, ako zvážiť tie argumenty.

Ja len na záver poviem slová ministra, ktorý sa vyjadril, aby aj odznelo v našej relácii po rozhodnutí krajského súdu: Spravodlivosť musí byť slepá, ale zároveň pozorne váž všetky argumenty za aj proti. Preto je dobré, keď vyhráva v poctivom súboji a nie kontumačne.

Takže dovolil som si citovať na záver s víziou, že sa tieto strany stretnú na súdnom pojednávaní.

Hosťom relácii Krim online naživo bol Martin Bezák, advokát, člen súdnej rady. Ďakujem vám veľmi pekne, že sme sa mohli porozprávať.

Aj ja vám ďakujem ešte raz za pozvanie a prajem vám aj vašim divákom ešte príjemný zvyšok dňa.

Dovidenia.

No a s vami diváci sa teším opäť na stretnutie pri ďalších Krim témach v Krim online naživo v televízii Kanál 1.

Dovidenia.