Pochybnosti okolo dovolania v prípade D. Kováčika | Ján Mazák, býv. predseda Súdnej rady SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zába celú rodinu.

Rozhodoval o dovolaní bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika zákonný senát.

Aké to môže mať dôsledky a aký to bude mať možno dopad ďalšie kľúčové kauzy, ako aj úroveň právneho štátu?

Mimochodom, o správe o právnom štáte za rok 2026 sa budeme rozprávať v Krimi online naživo s bývalým predsedom súdnej rady Jánom Mazákom.

Vitajte v Krimi online.

Pán Mazák, ste v živom vysielaní televízie Kanál 1. Vitajte.

>> Ďakujem pekne za pozvanie. Dobrý deň prajem všetkým.

Ďakujem, že ste sa takto na diaľku, myslím, z Luxemburgu s nami spojili.

A začnime teda tou správou o právnom štáte. A teraz sa vás na úvod opýtam, to je správa 2026 alebo 25 alebo ako sa to interpretuje? Lebo našiel som rozličné zdroje.

>> Tá správa monitoruje obdobie od januára 25 do januára 26. Je to vždy takáto metodika, lebo to je také najviac objektívne. No a tie správy sa pravidelne teda pripravujú a bohužiaľ každým rokom sa tie správy pre nás oveľa oveľa, by som povedal, ťažšie čítajú, pretože obsahujú množstvo veľmi vážnych výhrad voči porušovaniu princípov právneho štátu.

Obvykle tie správy sú pomerne sofistikované, ale na úvod chcem povedať, že ak sa vytýka, že sú pripravované na základe nejakých pochybných metodík alebo správ z nejakých denníkov alebo médií, tak to možno hovoriť len tomu, kto to nepozná. Tie metodiky sú prepracované na vedeckom základe a ostatné zdroje, ktoré sú, tak vlastne sú zhromaždené takým spôsobom, že dá sa povedať, že pokrývajú celý priestor toho štátu, v ktorom sa táto správa čiastkovo pripravuje na viacerých úrovniach.

Čiže obviňovať v nízkej objektivity túto správu je veľmi lacné. Rovnako aj z toho, že by obsahovala fakty, ktoré sú pozbierané z nejakých nekorektných zdrojov.

>> Poďme, než sa dostaneme k jednotlivým bodom. Samozrejme tá správa vyvolala spektrum reakcií. Ja uvediem dve alebo tri zásadné reakcie.

Ministerstvo spravodlivosti vítalo túto správu a pokrok v jednotlivých oblastiach a že Slovensko vlastne v tej správe podľa ich videnia nedostalo žiadne nové odporúčania.

Reagoval aj premiér Fico. Povedal, že dokument ho skôr pobavil, než znepokojil, a odmietol závery Bruselu týkajúce sa ochrany médií a boja proti korupcii. Doslova budem citovať, prepáčte, asi sa takto nepatrí hovoriť na adresu komisie, ale včera ma jej správa o právnom štáte dobre pobavila. Vraj zaostávame pri ochrane médií. Skoro mi zabhlo.

Potom je to druhé spektrum. Opozícia a časť médií tie vnímajú túto správu o právnom štáte veľmi kriticky a že teda náš právny štát akoby ďalej kolaboval, respektíve sa zhoršovali podmienky.

Ako to vnímate vy, keď ste si tú správu prečítali a ako ju hodnotíte teda vy z vášho pohľadu?

>> Správa obsahuje veľmi vážne poznatky z viacerých oblastí, ktoré sa týkajú právneho štátu. Najzávažnejšia je korupcia. Ale korupcia nielen v tom, že sa hovorí o tom, že sa neodhaľuje korupcia na najvyšších miestach, ale korupcia ako všeobecný pojem. My sme klesli na 23. miesto v Európskej únii. 61. v celosvetovom rebríčku. Čiže tá korupcia je niečo, čo ja som nedávno vlastne dnes uverejnil komentár, kde spomínam knihu, vynikajúcu knihu francúzskeho advokáta, ktorá vyšla v máji tohto roku, kde napísal, že korumpovanie, korupcia, to je vlastne rozpad, rozklad právneho štátu. Je to kniha, ktorá je veľmi rozsiahla a popisuje korupciu na viacerých úrovniach. Je to proste rakovina spoločnosti.

Neviem, čo na tom premiéra pobavilo, lebo je asi jediný premiér v Európskej únii, ktorého pobaví čítanie toľkých prešľapov voči právnemu štátu, ktoré sú uvedené v tejto správe. A to je od korupcie, od trestnoprávnej legislatívy, ktorá zmenila podstatne trestnú politiku štátu a rezignovala na boj s kriminalitou, po politické vyhrážky sudkyňam a sudcom, po neuveriteľne nekorektné rušenie rozhodujúcich inštitúcií v boji proti kriminalite, ku ktorým patrí aj úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, samozrejme aj NAKA, aj úrad špeciálneho prokurátora.

Čiže čítanie je veľmi veľmi ťažké a veľmi zložité a ten záver je úplne jasný, aj keď nie je vyslovený. Ten záver znie, že ide o vážne varovania, aby sme z toho, čo sme zatiaľ nazhromaždili pri porušovaní princípov právneho štátu, niesli veľmi, by som povedal, vážne dôsledky, ktoré vlastne vyústia do určitých sankcií a do určitých rozhodnutí orgánov Európskej únie, ktoré nás teda budú aj mrzieť, aj bolieť, aj morálne, aj materiálne, pretože viete, Európska únia už začína na takej úrovni, že Európska komisia nám pošle správu o stave právneho štátu. Európsky parlament prijíma uznesenia proti nám. O chvíľočku bude Súdny dvor Európskej únie rozhodovať o tom, či naša ostatná zmena ústavy je alebo nie je korektná z hľadiska princípov právneho štátu. To sú veci, ktoré by nemali žiadneho premiéra v Európskej únii pobaviť, ale mali by ho nútiť sa zamyslieť nad tým, čo sa deje, pretože zľahčovanie týchto, by som povedal, preukázaných faktov nevedie nikam iba k tomu, že narastajú ďalšie obavy o to, kam smerujeme.

Keď sme pri tej korupcii, ja teda použijem ešte jeden citát, ktorý odznel v tej diskusii od premiéra tejto veci: čo mám postaviť do radu všetkých verejných činiteľov a každého tretieho odstíhať za korupciu bez dôvodov a dôkazov, aby bola Európska komisia spokojná. Čo je to za nezmysel?

Čiže vidno, že tá správa vyvolala minimálne búrku politických reakcií. Považujete tieto slová za znak nejakého zľahčovania toho, ako nás vidí Brusel a ako vidí Slovensko a úroveň právneho štátu?

>> Je to veľmi nenáležité, pretože komisia to je vlastne vláda Európskej únie, vláda, ktorá diriguje takmer pol miliardy ľudí a označiť tento supermocný orgán exekutívny, v ktorom napokon máme fenomenálneho člena, hej, Maroša Šefčoviča, vynikajúceho diplomata, vynikajúceho a platného člena Európskej komisie za inštitúciu Európskej únie, ktorá tlačí na nás, aby my sme z exekutívnej úrovne niekoho dávali stíhať nejakým spôsobom každého tretieho z určitých úrovní verejných ústavných činiteľov, politických predstaviteľov. To je veľmi nenáležité.

Ja myslím si, že na to by som ani ja nemal reagovať a myslím si, že nikto relevantný z Európskej komisie na to nezreaguje, lebo skutočne je to nenáležité a je to vlastne určené len takému, by som povedal, poslucháčovi alebo divákovi alebo vnímateľovi takýchto vyhlásení, ktorý nevie, o čo ide.

Ja ešte na doplnenie, celá opozícia reagovala viac-menej konzistentne a hodnotí tú správu smerom k Slovensku negatívne.

Mária Kolíková na tlačovej besede: Korupcia je jedným z najvýznamnejších výkričníkov tejto správy.

Rovnako Progresívne Slovensko: Komisia vystavila ďalšie vysvedčenie Ficovej vláde, ktorá pomenúva jeho najväčšie zlyhania v oblasti devastácie právneho štátu.

Rovnako Veronika Remišová. Toto nie je hodnotenie opozície.

Komisia konštatuje, že schopnosť Slovenska odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu sa naďalej zhoršila.

Pri tejto príležitosti ešte posledná poznámka, citát. Premiér pripomenul aj obdobie rokov 20 až 23, keď podľa neho dochádzalo k najväčšiemu zneužívaniu trestného práva, pričom podľa neho Európska komisia vtedy mlčala.

Posuňme tú debatu ďalej. To bolo prieťaž tých reakcií na tú samotnú správu.

Poďme sa dostať aj k bodom tej správy. Jeden z tých bodov je aj odvolávanie členov súdnej rady, kde komisia hodnotí určitý pokrok k vyriešeniu, k predčasnému odvolávaniu členov súdnej rady.

Rovnako aj pokrok k zrušeniu paragrafu ohýbanie práva.

A toto sú veci, ktoré priniesla vlastne tá predchádzajúca vláda, ktorá tu bola od roku 2020.

Tak nedá sa logicky trošku hodnotiť, že tá Európska komisia ako keby nás hodnotila pozitívne, že naprávame veci, ktoré sa tu napríklad diali od roku 2020. Konkrétne mám na mysli ten paragraf ohýbanie práva, ten priniesla myslím vláda, teda Mária Kolíková ako ministerka spravodlivosti.

>> Pozrite sa, každá taká správa obsahuje aj niektoré, by som povedal pochvalné slová, ktoré v tomto prípade ale treba brať ako určitú povinnú jazdu. Trestný čin ohýbania práva, súdna rada, v ktorej som bol členom a predsedom, okamžite tvrdo kritizovala zavedenie tejto skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva pre jeho nejasnosť, žiadnu vykonateľnosť a brojili sme proti tomu celý čas.

Čiže to nie je postoj terajšej vlády alebo terajších predstaviteľov justície alebo zákonodárneho zboru, ale to bolo u nás permanentne zdôrazňované, že ide o nekorektné ustanovenie, ktoré nemá čo hľadať v trestnom zákone.

To je prvá vec.

Druhá vec, keď sa chváli súčasná koalícia tým, že pripravila nejaké legislatívne návrhy, ešte to z toho zďaleka nebude asi veľmi nejaký reálny legislatívny projekt.

Tak treba povedať, pokiaľ hovorí o odvolávaní členov súdnej rady, tak je to značne farizejské, pretože na prvom zasadnutí Ficova vláda okamžite odvolala bezdôvodne troch členov súdnej rady a oni sa o tom dozvedeli z rádia, presne z rozhlasu, lebo ja som ako bol pri tom.

Nás za národnú radu dvoch odvolali na základe úplne vymyslených dôvodov.

Napriek tomu, že my sme kandidovali v čase, keď Ústavný súd povedal, že každý člen súdnej rady má právo na celé funkčné obdobie.

No a prezident republiky to skutočne zaklincoval tým, že vymenil všetkých členov súdnej rady za hlavu štátu a menoval tam troch advokátov.

To je tiež také, čo by som povedal, nemám nič proti advokátom. Sám som bol advokátom istý čas, ale troch advokátov do súdnej rady, keď už tam boli nejakí advokáti, nebolo to veľmi korektné.

Čiže tieto dve poznámky v tej správe o odvolávaní členov súdnej rady a o ohýbaní práva, to sú veci, ktoré absolútne nemenia nič na veľmi tvrdom a kritickom tóne tejto správy.

A pokiaľ ste spomínali koalíciu, vlastne opozíciu a aké jej stanoviská, tak v poriadku. Tie stanoviská sú úprimne myslené, ale ešte budem radšej, ak ďalšia správa, keď už oni budú vládnuť, terajšia opozícia bude vykazovať podstatné zmeny k lepšiemu a podstatné, by som povedal fakty, ktoré budú ukazovať, že sa situácia zlepšuje.

A to nebude jednoduché, pretože princíp právneho štátu je niečo, čo charakterizuje štát a napríklad veľmi výrazným spôsobom ovplyvňuje povedzme investície v republike alebo stav ekonomiky a tak ďalej a tak ďalej.

Tak som zvedavý, že keď opozícia teraz kritizuje tú správu alebo kritizuje vládov a prijíma tú správu ako kritický hlas voči vláde, ako sa bude správať v čase, keď už bude ona musieť naprávať tie pochybenia a tie prešľapy proti právnemu štátu, ktoré dnes sú v tejto správe.

Som rád, že ste spomenuli previazanosť, že tá ekonomika, investície a ten svet je tak previazaný a zdá sa, že naozaj bez slobôd, bez právneho štátu nebude ekonomický rozvoj.

Vždy to tak v dejinách bolo. Ak prišiel úpadok ľudských práv, slobôd, obmedzovanie práv jednotlivca, prichádzala náležite ako dôsledok úpadok ekonomický.

To by sme sa do histórie mohli pozrieť na mnohé, mnohé prípady a mnohé štáty, ktoré začali obmedzovať práva.

Preto táto debata je veľmi dôležitá aj pre ekonomickú úroveň Slovenska.

Poďme ešte k tým ďalším bodom veľmi rýchlo. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri zavádzaní legislatívnych zárúk v prostredí pracovného pre novinárov a žiadny pokrok, čo sa týka tvorby legislatívy a podiele inštitúcií na tvorbe legislatívy, skrátené legislatívne konania a tak ďalej.

Čiže toto sú tiež dosť závažné veci, ktoré v tej správe sa Slovensku vyčíta nedostatočný pokrok.

>> Venujem sa teórii legislatívy viac ako 30 rokov. Ja by som nebol veril, že je možné v normálnych časoch bez covidu a bez tých veľmi, by som povedal stresujúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú výkon zákona činnosti, vytvárať legislatívu spôsobom, ktorého sme teraz svedkami.

Po prvé, veľmi veľmi nízka kvalita. Legislatívne texty sú predkladané v takej kvalite, ktorá je pre mňa neuveriteľná.

Napriek tomu, že máme zákon z roku 2015, ktorý upravuje princípy tvorby práva. Kvalita je, a k tomu sú dôvodové správy, ktoré neznamenajú nič.

Napriek tomu, že dôvodové správy by mali byť interpretačnými vodidlami.

Ďalej všetky tieto úpravy sa buď viac ako v 13/3 prerokovávajú v skrátenom legislatívnom konaní a teda kopia sa chyby na chyby alebo sú schvaľované spôsobom, ktorý je urážkou parlamentnej demokracie.

Predsa nie je normálne, aby sme o veľmi zásadných zákonných úpravách rokovali takým spôsobom, že keď sa opozícia, menšina v parlamente ozve, kritizuje, tak v určitom bode kritiky sa vyhlási uznesenie, že sa končí rozpráva.

To je predsa úplne v rozpore s tým, že sme demokratický a právny štát.

Ale najhoršia vec je tá, že sa to robí toľko chýb a tak sa tými chybami zasahuje do života spoločnosti, regiónov, obyčajných ľudí, zamestnancov, podnikateľov, že to už presia každú mysliteľnú hranicu a toto bude treba veľmi veľmi ťažko, veľmi veľmi by som povedal dôsledne odstraňovať.

Bude to ťažký boj, pretože budú sa musieť niektoré veci vracať, ak budú možné, pretože jednoducho sa prijali právne úpravy, ktoré vzbudzujú rozpaky u ozajstných profesionálov.

A to je práve problém, ktorý je veľmi očividný.

No a samozrejme takáto legislatívna činnosť, už nehovorím o prijatí novely ústavy, ktorá bola úplne účelová, ohrozuje celý štát.

A znovu sa vrátim k tomu, že neohrozuje len právny štát, ale ohrozuje aj slobodu podnikania, ekonomiku, investície, korektný priebeh konsolidácie.

Však tie tri konsolidácie boli tak nekorektne z hľadiska legislatívneho vykonané, že denne som si robil čiarky, kde je chyba a čo by sa dalo buď napraviť alebo vypustiť alebo zmeniť.

A nič. Išlo to všetko ako valec, ako taký parný valec legislatívny.

Je to veľmi zlé.

A veľmi to ohrozuje nás všetkých a preto aj pre budúcnosť treba veľmi sa spoliehať na to, že sa legislatíva vlastne mala by stať nástrojom riadenia modernej spoločnosti postavenej na dajme tomu aj na umelej inteligencii, na všelijakých IT technikách, ale nie takým spôsobom, ako sme svedkami v parlamente, kde vlastne sa skutočne za ostatné obdobie narobilo toľko chýb, že to už je za hranicou únosnosti.

Poďme pred krátkosť času. Museli sme sa povenovať aj tejto aktuálnej téme.

Máme však aj druhú tému a tou je dovolací rozsudok vo veci Dušana Kováčika a medializované rôzne pochybnosti s týmto súvisiace. Poďme aj na túto druhú tému. Máme 10 minút, aby sme stihli niečo z toho prejsť.

Pre divákov, ktorí nie sú zorientovaní, tak v roku 2025 dovolací senát, päťčlenný Najvyššieho súdu, zrušil rozsudok Dušanovi Kováčikovi, bývalému špeciálnemu prokurátorovi.

No a v posledných týždňoch sa otvorila pomerne čulá debata medzi sudcom Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom. Do nej sa zapojil do tej debaty aj predseda súdu František Mozner rozličnými vyjadreniami.

A tá polemika, ak by som to mal tak zjednodušiť, sa točí o tom, či o dovolacom rozsudku a o tom dovolaní rozhodoval zákonný senát a či to zloženie, ktoré sa menilo v priebehu tých rokov 23 až 25, či bolo zákonné, či bolo ustanovené podľa pravidiel.

Vy ste túto debatu registrovali. Aký máte na to názor? Máte nejaké ucelené stanovisko k tejto veci?

Dovolací rozsudok, o ktorom ste hovorili, je realita. Ten sa nedá zvrátiť, ale okolo postupov a rozhodovania dovolacieho senátu Najvyššieho súdu vznikli veľmi vážne a veľmi rozpaky vzbudzujúce pochybnosti. Je vecou celej justície Slovenska, je vecou cti aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby tie pochybnosti, ktoré boli pomenované nielen z externého prostredia, ale aj z interného renomovaným sudcom, ktorý je tam na tom súde od roku 1999, patrí k najlepším trestným sudcom akých kedy Slovenská republika mala.

A hovorím to zodpovedne napriek tomu, že mám Gurovi Klimentovi veľmi dobrý ľudský vzťah. Čiže mne nejde o to, aby sa niečo kritizovalo pre kritiku, ale aby sa tie vážne pochybnosti dali na pravú mieru, aby sa dali objektívne odpovede, správne odpovede.

A začnem hneď tou najvážnejšou vecou. Dovolací senát, ktorý rozhodol po takmer troch rokoch, konštatoval na neverejnom zasadnutí, že sú tu procesné chyby, ktoré vedú k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu odvolacieho senátu a rozsudku Špecializovaného trestného súdu.

Pán redaktor, na neverejnom zasadnutí môžete rozhodovať o takejto veci len vtedy, keď sú dôvody dovolania zjavne preukázané. Zjavne. To znamená, že na prvý pohľad vidíte v spise, že kto podal dovolanie, má jasne pravdu.

Tak prvá pochybnosť je, ako je možné, že takmer tri roky sa vo veci rozhodovalo? Ako je možné, že dovolací senát v pôvodnom zložení, na čele ktorého bol predseda trestnoprávneho kolegia, terajší predseda Najvyššieho súdu, rok a pol nerozhodli vo veci, kde dôvody dovolania boli zjavne preukázané. Toto je veľká pochybnosť.

Čiže nech preukáže Najvyšší súd, čo v tejto veci za tri roky robil, keď si situácia bola úplne jasná.

Áno, Najvyšší súd len vás prerušil. Najvyšší súd sa dôrazne ohradil, odmietol akékoľvek spájanie postupov napríklad aj pri zmenách senátu akýmikoľvek politickými vplyvmi, aj ten spôsob rozhodovania, rozvrhu práce a tak ďalej, že je to garantované ústavou a absolútnou nestrannosťou konania. A k vylúčeniu sudcov hovoril, že uplatnili závery Ústavného súdu budú v otázke zaujatosti predchádzajúceho rozhodovania sudcov a bolo to nevyhnutné upraviť zloženie tohto senátu.

Sú tam ďalšie veci, ktoré vzbudzujú vo vás pochybnosti, napríklad to medializované stretnutie predsedníčky senátu a predsedu súdu, alebo sú to iné veci, ktoré sú vážnejšie z vášho pohľadu?

Pozrite sa, Richard, vy ste teraz hovorili o tom, že dovolací senát bol zložený podľa názoru z Najvyššieho súdu korektne. No nech sa to preukáže, nie všeobecnými frázami. Prečo po roku a pol? Prečo po roku a pol, keď boli dôvody dovolania zjavne preukázané, čo robil rok a pol tento senát pôvodný? Prečo to neurobili hneď? Prečo hneď sa nedali vylúčiť? Alebo prečo – a to je lepšia otázka – prečo hneď nerozhodli?

Však vlastne tým, že dovolací senát povedal, že dôvody dovolania sú zjavne preukázané, zrušil tie rozsudky. Vlastne ten prvý dovolací senát v pôvodnom zložení vlastne rok a pol držal Dušana Kováčika vo výkone trestu.

Poďme ešte, aby sme stihli ten samotný rozsudok aspoň z krátkosti, lebo máme posledných päť čo?

Áno, rozsudok nebudeme riešiť, lebo ja do rozsudku nechcem vstupovať. Ja chcem vstupovať do toho, čomu sa hovorí ústnosť a zákonnosť postupov a rozhodovania.

Ten rozsudok, ktorý ja som celý čítal, ten by mal byť predmetom odborného zájmu. By sa kritizovať na stránkach právnickej spisby, ale čo vy hovoríte, je vlastne trošku odklon, pretože my vieme formulovať na základe toho, čo povedal aj sudca Kliment, ale aj ostatné okolnosti okolo toho jasné otázky, na ktoré chceme jasné odpovede.

Čiže nech sa povie za rok a pol, ktoré konkrétne úkony urobili sudcovia v pôvodnom zložení dovolacieho senátu.

A je to veľmi dôležité, pretože rok a pol v takej veci nekonať už je na úrovni zbytočných prieťahov, za ktoré mimochodom trikrát Ústavný súd postihol práve predsedu senátu Františka Mozuera vo veci v trestnej veci tiež dovolacej. Myslím odsúdených Janovskú a z Prhov. To sú otázky, na ktoré treba odpovedať.

Potom ďalšie otázky, ktoré sú tam. Ako je možné rok a pol päť sudcov dovolacieho senátu, vysokých predstaviteľov justície nenašlo dôvod na prerušenie výkonu trestu od slobody a jeden úradník, aj keď na ministerskej stoličke bol schopný jeden deň podať dovolanie a hneď aj prerušiť výkon trestu. Tu nikoho nezaujíma, ako je možné, že piati sudcovia nemali takýto názor?

A to sú závažné otázky.

Len eh prekrátkosť času máme posledné tri minúty. Bude eh tento rozsudok a vy ste to naznačovali aj v tých vašich komentároch nejakým precedensom a môže sa stať, že ak sa začnú aplikovať rozhodnutia z tohto dovolacieho rozsudku na iné kauzy, že to môže mať dopad smerom aj na iné kauzy. Je tu riziko. Toto je to, čo nás čaká.

Vy dokonca ste aj spomínali a ste to prirovnávali, ak sa nemýlim, možno až k efektu Mečiarových amnestií.

Práve teraz by som chcel úplne sa odkloniť od právnickej reči a chcel by som povedať, že ten veľký záujem o dovolacie konanie a jeho výsledok vo veci Dušana Kováčika je práve daný tým, že je to neuveriteľne by som povedal nebezpečný precedens vikovaní Najvyššieho súdu a jeho dôsledky ešte ani nevieme odhadnúť, ale určite budú veľmi negatívne a budú vplývať na rozhodovanie takých a podobných prípadov.

A áno, to je ten problém.

Je to skutočne ohrozenie právneho štátu do takej miery, do akej sme vnímali to ohrozenie v prípade Mečiarových amnestií, a to sme prosím ešte neboli členský štát Európskej únie.

Čiže nemali sme, eh, by som povedal, eh, povinnosť dodržiavať prísne kritériá právneho štátu platné v celej Európskej únii.

Ale tento rozsudok, ktorý skutočne bude ojedinelý, je kombinovaný s činnosťou alebo aktivitami a rozhodovaním ministra spravodlivosti, ktorý vzbudzuje pri jeho prijímaní jeho postupy. Pred jeho vyhlásením eh vzbudzujú veľké pochybnosti a nemáme zatiaľ relevantné odpovedí, len všeobecné frázy.

To je niečo, čo skutočne vplýva na to, ako sa môžeme dívať na výkon takýchto rozsudkov aj v iných trestných veciach.

Eh, pán Mazák, mňa to veľmi mrzí. Vyčerpali sme pol hodinu neuveriteľne rýchlym spôsobom. Eh, mrzí ma, že sme sa nedostali viac k tomu rozbratiu dôsledkov dovolacieho rozsudku Dušana Kováčika. Avšak eh výročná správa Európskej komisie bola rovnako dôležitá pre fungovanie eh Slovenska ako právneho štátu.

Ja dúfam, že eh na tie ďalšie otázky, ktoré sme nestihli, si nájdete v budúcnosti v blízkom čase na nás opäť čas a že sa takto na diaľku spojíme s vami eh videom a zvukom až do Luxemburgu. Ja vám ďakujem veľmi pekne, že ste si našli na divákov televízie kanál jeden čas a priestor.

Ja by som bol najradšej, keby sme o takých veciach nemuseli hovoriť. Ďakujem za pozvanie a prajem všetko dobré.

Pekný podvečer zo Slovenska. No a s vami, diváci, sa teším na stretnutie pri ďalších témach z oblasti krízy a bezpečnosti. Dovidenia.