PČOLINSKÝ VS. SYSÉM: Prúserár Kysel. Lipšic ide po peniazoch . Kde je stratený záznam!

Vítam vás [hudba] pri sledovaní ďalšieho vydania relácie bez cenzúry.

Dnešné pozvanie do štúdia prijal bývalý šéf slovenskej informačnej služby pán Vladimír Pčolinský.

Dobrý deň, ďakujem pekne za váš čas.

Pekný deň prajem.

Ďakujem za pozvanie. Som veľmi rád, že som mohol prvýkrát prísť do E-reportu.

Aj my si veľmi vážime, že ste si na nás našli čas a priestor.

Pán Pčolinský, vaše meno sa opäť po nejakom čase ocitlo v médiách. Jedna z našich kauí bola takým pomyselným, takou pomyselnou poslednou kvapkou v poháriku, ktorý pretiekol a odštartovala to najnovšiu slovnú prestrelku medzi premiérom Ficom a generálnym prokurátorom pánom Žilinkom.

Týka sa to kauzy údajného prijímania úplatku od pána Zoroslava Kollára. Figuruje tam bývalý námestník Sisky pán Beňa.

Poďme sa o tom trošičku porozprávať.

Vo všetkom je teda hlavnou postavou – vzhľadom z pohľadu premiéra Fica – prokurátor pán Kysel, ktorý údajne vedel o tom, že sa tam dejú nie úplne košer veci, nič s tým nerobil a pán Fico tvrdí, že napriek tomu, že pán Kysel takto fungoval, stále je zamestnancom Generálnej prokuratúry a pán Žilinka to nerieši.

Súhlasíte s týmto?

Tak faktom je, že Peter Kysel bol hnacím motorom všetkých nezákonností, ktoré sa diali. V niektorých prípadoch to konštatoval aj súd.

Či už pri tom, keď dramatickým spôsobom prešvihol lehotu väzby – kedy som ja požiadal o prepustenie a on mal teda postúpiť túto vec na súd, čo urobil až po 21 dňoch.

S argumentom, že bola medzitým Veľká noc. Ale Veľká noc predsa netrvá 21 dní.

To je po prvé.

Po druhé, moje ústavné právo na osobnú slobodu má prednosť pred jeho právom na veľkonočný majonézový šalát. Takže mňa počas Veľkej noci nepustili z väzby, aby som si doma oddýchol a potom sa vrátil, keď on tiež skončí oslavu veľkonočných sviatkov.

Takže tam bolo aj nejaké disciplinárne konanie, lebo on takisto asi dva mesiace predtým presne to isté, ale ešte v oveľa väčšom rozsahu sa podarilo pri Jozefovi Rehákovi, kde tiež prešvihol lehotu a tam to rovnako ako v mojom prípade konštatoval aj Najvyšší súd a dokonca Jozefa Reháka rovno prepustil z väzby.

Takže tých postupov, ktoré boli nezákonné zo strany Petra Kysela, tam bolo veľa.

Počas súdneho konania som zažil postupy, ktoré boli absolútne mimo logiky. Ale k tomu sa možno dostaneme potom, ako prebehne Najvyšší súd a bude čas a záujem sa pobaviť o tom, čo vlastne on robil.

Ja neviem úplne presne, do akej miery má generálny prokurátor kompetenciu vyhodiť podriadeného prokurátora. Skôr si myslím, že tú kompetenciu nemá, že to musí ísť cez disciplinárne senáty Najvyššieho správneho súdu.

Ale vo všeobecnosti môžem povedať, že sú rozhodnutia prokuratúry a nie Maroša Žilinku, lebo on priamo v mojej veci je vylúčený z konaní, ktoré sa mi páčia a sú rozhodnutia prokuratúry, ktoré sa mi naozaj nepáčia.

Považujem ich za vecne nesprávne, alibistické, niekedy až zlomyselné.

Ale namiesto nejakej politickej kritiky mňa zaujímajú odpovede. Mňa zaujímajú odpovede na konkrétne otázky.

Ja som pred pár dňami dal podnet na Generálnu prokuratúru, aby v súvislosti s náhodou sa objaveným úradným záznamom, ktorý sa týkal najmä mojej veci, ktorý proste sa na šesť rokov niekde stratil, preskúmal konanie Petra Kysela, lebo ten záznam už zmizol niekde v jeho prokurátorskom spise. Predpokladám, že momentálne sa preveruje podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa zo strany Petra Kysela.

Neviem, ako to dopadne, pretože zatiaľ nemám absolútne žiadne vyrozumenie, kto konkrétne vo veci koná, či môžem ísť nazrieť do spisového materiálu. Takže to zatiaľ neviem, ale budem sa o to intenzívne zaujímať.

Toto je celkom zaujímavá vec, pretože ide o to, že pán Beňa prijal úplatok od pána Zoroslava Kollára.

Vo výpovedi, ktorá bola pôvodná, sa priznáva, že bol to iba on. Išlo o 40 000 €.

Ale po nejakom mesiaci, respektíve aj piatich týždňoch si tú výpoveď rozmyslel a označil, že už si tých 40 000 rozdelnili spolu so mnou na polovicu – 20 a 20.

Tá prvá výpoveď sa na šesť rokov niekde zápatrošila a stratila, nedostala sa do spisu. A to je práve vyčítané pánovi Kyselovi, že je to ďalšie z jeho pochybení. Niektoré ste spomínali už aj vy, že nedodržiaval lehoty a podobne.

Je ako je možné, že sa takáto vec vôbec stane?

No, v prvom rade to vyplýva pravdepodobne z toho, že on tú výpoveď, ktorá mala naozaj charakter výpovede – tú dal Beňa pred súdom, ale nie v mojej veci, ale v úplne nesúvisiacej – a tak sme sa my dozvedeli, že niečo také vôbec existuje. Úradný záznam hovorí, že bol poučený podľa trestného poriadku, že nesmie vypovedať krivo, nesmie nikoho krivo obviniť a tak ďalej.

Čo sa ale stalo?

Tú výpoveď – lebo to reálne bola výpoveď a ten dokument je zápisnica z výpovede – označili ako úradný záznam a tým pádom sa tvárili, že ako keby nič nebolo a preto to zašili niekde na neznáme miesto a zjavilo sa to až v podstate po šiestich rokoch.

Takže záznamy mali byť zanesené v spise, výpoveď mala byť v spise, najmä keď má charakter zápisnice, kde sú podpísaní všetci zúčastnení a je priamo pôvodca tej informácie, ktorým bol Boris Beňa.

Je niečo úplne iné, keď policajt píše alebo prokurátor úradný záznam, že od informátora získali informáciu, že napríklad Vladimír Pčolinský kradne gél na vlasy v drogérii. Tak to je vec, ktorá nie je dôkazom.

Ale keby tam mali moje priznanie, že ja sa priznávam, že som kradol gél na vlasy v drogérii, tak to má úplne iný charakter.

A oni iba procesne postupovali nesprávne napriek tomu, že to celé malo tie náležitosti, ktoré zápisnica o výpovedi má mať. Vrátane zákonného poučenia.

Minimálne takto by povedal Beňa pod prísahom na súde, ale nie v mojej veci, ale v inej nesúvisiaci.

Treba povedať, že výpovede pána Beňa a pána Makoa, ktorý je druhým, povedzme, svedkom kajúcnikom v týchto kauzách, sa od začiatku dosť rozchádzali.

Dovoľte otázku: aký bol váš vzťah s pánom Beňom? Lebo tak ako sme sa teraz dozvedeli aj na základe listu pána Lipčica, tú prvú výpoveď, ktorá nebola teda súčasťou spisu, formuloval tak, že on prijal celý úplatok kvôli tomu, lebo vás chcel z kamarátstva, aj teda kvôli tomu, že ste mu ako Siskovi boli jeho nadriadením nejak chrániť.

Preto sa pýtam, či ste mali nejaký blízky priateľský vzťah, lebo toto človek pre bežné oznámenie asi nie je ochotný spraviť.

Tak po prvé, dlho mu to nevydržalo, pretože zhruba po piatich týždňoch tú výpoveď zmenil.

Po druhé, my sme sa samozrejme poznali asi 10 rokov v tom čase. Aj sme nejaký čas spolupracovali na ministerstve vnútra, neskôr potom zhruba tri roky v Slovenskej informačnej službe.

Ten vzťah bol kolegiálny.

Navonok bol priateľský, s tým, že ja som ale nemal nejaké informácie ešte z minulosti, ktoré dneska už mám. Napríklad v roku 2016 dal pokyn na moje nelegálne sledovanie, keď som bol mimo SIS a on tam teda bol.

To sa momentálne teda vyšetruje na úrade boja proti organizovanej kriminalite. Plus sú nejaké ďalšie veci, ktoré neskôr vyšli najavo.

Faktom je, že z listu Daniela Lipšica, ktorý sa on teda rozhodol zaslať na Najvyšší súd, že teda chce ozrejmiť tie okolnosti spolupráce, vyplýva teda niekoľko vecí.

Po prvé, on vlastne okolností vzniku toho úradného záznamu nijakým spôsobom tam nezachytáva. Po druhé, on v tom liste vôbec nič nehovorí k skutku samotnému. Ten skutok je, že 40 000 úplatok od Zoroslava Kollára až cez sprostredkovateľa až po vedenie si zvrátane utovania spravodajského rozpracovania. Čiže to tá jeho ponúkaná výpoveď sa tohto netýka.

On len hovorí, že Bene od začiatku chcel teda vypovedať ako keby proti mne, ale že to teda nerobil. Ten dôvod v skutočnosti nie je to, že by mňa chcel kryť. Ten reálny dôvod, a to tiež vyplýva z toho listu, je ten, že keď Borisa Beňu zadržali, tak ja som ho v ten deň postavil mimo výkon štátnej služby, tak ako zákon káže.

Potom za mnou prišiel jeho advokát Daniel Lipšic a hovorí, že jeho klient by chcel skončiť služobný pomer v slovenskej informačnej službe. Načo ja som mu dal tlačivo, že nech teda ho vypíše a proste sa to sprocesuje potom. A vtedy mi on odkázal od Borisa Beňu, že Boris ťa pozdravuje a že čo sa týka služby, všetko je OK.

A ja som teda sa pýtal, že čo ty myslíš, že všetko je OK? Lebo všetko je OK, len že čo, čo tým chce povedať. Vtedy mi Lipšic povedal, že on vlastne nevie a že však sa opýta Borisa.

Potom prebehol ten úradný záznam, ktorý v závere zachytáva, že Lipšic dal Beňovi podpísať žiadosť o skončenie služobného pomeru v SIS, že to tam je presne oné. A prišiel potom za mnou a zase mi odkázal to isté. Doniesol mi tie papiere a ja som sa ho zase pýtal, že a čo ty myslíš, že všetko je OK? A že neviem, že to Boris len tak teda ti odkazuje, že potom Boris Beňa počkal, kým to moje rozhodnutie o uvoľnení zo služobného pomeru nadobudlo právoplatnosť, čo preňho znamenalo vtedy 2700 € dôchodok. Dneska to môže byť okolo 4 000 po tých valorizáciách za tie roky. Plus odchodné radovo asi v desiatkach tisíc €.

A potom začal proti mne vypovedať. To znamená, že keď si Beňa s Lipšicom mali vybrať medzi údajnou pravdou, že ja s tým niečo mám, a peniazmi, tak si vybrali peniaze. To nie je o tom, že by ma chcel kryť. On v skutočnosti len chcel, aby som mu podpísal skončenie služobného pomeru, aby mu začal nabiehať výsluhový dôchodok v oveľa väčšej výške ako bežnej populácii. Plus odchodné.

Jasné. Hej, ale to to je pointa toho, nie, že mňa niekto chcel kryť. Áno, lebo keby aj to nie je žiaden charakterný a čestný čin, a faktom je aj ďalšia vec: že ja, ak by som dostal informácie od OČTK alebo od advokáta Lipšica, že jeho klient spolupracuje s OČTK a priznáva sa k akejkoľvek trestnej činnosti, či už k tej, z ktorej bol obvinený, alebo z nejakej inej akejkoľvek, tak v tom momente ja by som mal plné právo ho prepustiť zo služobného pomeru a nemá nárok a nemal nárok na ten vysoký výsluhový dôchodok.

Čiže celé to bolo o peniazoch a o tom, ako Beňa s Lipšicom išli oklamať OČTK, čiže prokurátora Kysela a vyšetrovateľa Chudého, ohľadom okolností skutku, ktorý sa volá úplatok Zoroslava Kollára pre vedenie SIS.

Je tam ešte toto. To je realita. Áno, viacero zaujímavých vecí. Napríklad ten úplatok bol 40 000. Mali ste rozdeliť pol na pol. Ale pán Beňa povedal, že tieto peniaze je samozrejme ochotný vrátiť v plnej výške. To znamená aj tých vašich 20 000, toto tiež sa asi úplne bežne nedeje. A potom ďalšia vec, ktorá nesedí, je časová OS, pretože pán Beňa vypovedal a zmenil výpoveď už v januári. Ono sa prezentuje, že tak urobil pod tlakom výpovede pána Maka, ktorý ale vypovedal až vo februári 21.

A opäť je to ešte horšie. Ak to znie na prvýkrát, hej, že túto verziu sme dostali v tom liste Daniela Lipšica a ja som sa, pravdupavediac, strašne čudoval z toho, čo on tam píše, lebo to, že Beňa od začiatku mal chcieť vypovedať ako proti mne, to on hovoril aj v médiách, ale len vo verzii, že zvažoval, že my sme nevedeli, že on to niekde dal aj na papier. Uhm. Hej. Čiže to to je tá prvá vec a tým pádom nikto ho nemohol konfrontovať s týmito vecami.

Ale to, že vlastne Beňa zmenil svoj postoj kvôli tomu, že mu niekto ukázal alebo ho konfrontoval s výpoveďou Ľudovíta Maka, to je lož, pretože žiadna výpoveď Ľudovíta Maka neexistovala. On vypovedal až dva týždne po Beňovi. Neexistuje, čiže žiadna zápisnica z akéhokoľvek úkonu, či už by bola v forme úradného záznamu alebo čohokoľvek, proste neexistovala v spise, nenachádzala sa.

Po druhé, neexistuje ani žiadna zápisnica, podľa ktorej by vyplývalo to, čo hovoril Lipšic, že Beňa bol konfrontovaný s výpoveďou Maka. Tam nie je ani bodka. Na súde Boris Beňa vypovedal, že jemu nikdy pred tým 22. januárom nikto žiadnu zápisnicu iného človeka neukazoval. Nikto mu nič nevysvetľoval. Nikto ho do ničoho nenútil. On bol prvý. To on hovorí. On je prvý, kto vypovedal v tejto veci. Čiže Lipšicova verzia neplatí.

A čo je ešte absurdnejšie, on dokonca hovorí, že on sa s vyšetrovateľom Chudým predtým, ako vypovedal prvýkrát 22. januára, nikdy nerozprával. Čiže ako ja som si mal, keď toto povie svedok, ako si ja mám z toho odvodiť, že on 14.12. s Chudým a s Kyselom niečo spisoval, keď on tvrdí, že on sa s ním nikdy nerozprával. A my sme sa ho veľakrát v rámci pojednávania a jeho výsluchu pýtali, že ale ako ste sa dostali k tomu Chudému vtedy a to nejako advokát vybavil, ale ani náznak toho, že on už niekedy niekde uviedol nejakú inú verziu skutočnosti alebo akúkoľvek verziu, nie že inú, akúkoľvek.

To znamená, že on doslova poprel. Takže to, čo tvrdí Lipšic v liste, popiera jeho klient Boris Beňa priamo vo výpovedi. A samozrejme nepotvrdzujú to ani žiadne dôkazy, lebo neexistujú v spise. Možno ich majú zase niekde poskrývané v nejakých iných spisoch, to ja netuším, ale v našom spise neexistujú a nikdy s nimi nebol nikto konfrontovaný. Uhm.

Viacerí ľudia sa zamýšľali aj nad tým, že pán Lipšic pomerne rýchlo reagoval poslaním toho listu na Najvyšší súd a že čo tým vlastne sledoval, či sa chcel nejak vyviniť, pretože sa teda vraví, že asi išlo vedome nejaké zatajovanie dôkazov. Súhlasíte s týmto?

Eh, takto: že ja si myslím, že on sa nemá prečo vyviňovať, lebo on v tom čase pôsobil ako advokát. On takouto výpoveďou, keby urobil, ja by som bol strašne rád, aby takáto výpoveď prebehla, lebo vtedy by bolo možno predložiť výpoveď jeho bývalého klienta Beňu a nech ukáže, že kde teda hovorí to, čo hovorí, alebo nech predloží dôkaz o tom, že existujú také zápisnice, o ktorých hovorí, lebo my ich nemáme.

Navyše Lipšic nebol pri výsluchu Beňu na pojednávaní a on ani nemal žiadnu zákonných možnosť sa dostať k tej zápisnici, lebo ona je utajovaná.

Takže ja by som ho strašne rád skonfrontoval s tým, čo on píše v liste a s tým, čo porozprával jeho klient.

A podľa mňa by sa veľmi krútil, lebo by zistil, že jeho klient doslova popiera jeho tvrdenia každej jednej veci s výnimkou toho, že ja som nejakým spôsobom riešil jeho výsluhový dôchodok.

To je pravda, lebo on za mnou prišiel so žiadosťou, že Boris Beňa chce skončiť služobný pomer. Keby neprišiel, ja som to nemal dôvod riešiť.

Takže toto je veľmi veľmi zaujímavé a tam v skutočnosti nejde ani o Beňu. Tam ide podľa mňa o krytie Petra Kysela.

A to nie v súvislosti s touto vecou, lebo tam sú aj ďalšie skutky, ktoré sú popísané a ktoré neboli buď vôbec alebo neboli dôsledne riešené.

A tam si myslím, že existuje trestnoprávna zodpovednosť Petra Kysela, ale skôr je Peter Kysel veľmi slabý článok tej reťaze, ktorá bola na USP z rôznych objektívnych dôvodov. Lebo tomu sa naozaj hovorí takému človeku pruserár.

Takže ja si myslím, že budú robiť všetko preto, aby ho zachránili pred nejakými trestnoprávnymi dôsledkami jeho skutkov.

Ku konaniu pána Kysela by som sa chcel dostať, ale ešte predtým jedna otázka.

V tejto kauze už padol Verding, tuším v júni tohto roka smerom k vám oslovujúci. Prokuratúra sa odvolala, teraz je to na Najvyššom súde. Stále sa čaká.

Áno, je to na Najvyššom súde. Prokurátor to odvolanie napísal, my sme naňho urobili nejaké reakcie, lebo naozaj ja som veľa tých odvolaní nevidel, ale že by prokurátor spochybňoval vlastných svedkov.

On v tom odvolaní spochybnil Zoroslava Kollára. To bol jeho svedok Kajucný. On spochybnil Ľudovíta Maková. To bol jeho svedok. On v zásade mal problém aj s niektorými časťami výpovede Borisa Beňu. On napríklad mne vyčítal, že k svedkom, ktorí vypovedajú v môj prospech, pristupujem ako keby ústretovo. A svedkovia, ktorí vypovedajú ako keby v môj neprospech, čím sa myslel Beňa najmä, že pristupujem k nim kriticky.

A teda ja som bol pravdepodobne prekvapený, lebo dovtedy som si myslel, že každá príčetná obhajoba na svete pristupuje kriticky k tým, ktorí vypovedajú proti vám a pristupuje pozitívnym spôsobom k tým, ktorí vypovedajú vo váš prospech.

Akurát Petrovi Kyselovi to bolo divné, takže to trošku svedčí o tom, čo je to za mentálneho atleča.

Ak vás mám citovať, povedali ste, že je to pruserár. Už ste naznačili niektoré z jeho prešľapov, môžeme to tak povedať. To znamená nedodržianie lehoty, ktorú mal v istých veciach. Takisto, ak to teda môžeme nazvať utajovaním dôkazu, aké ešte ďalšie pochybenia pán Kysel spáchal alebo sa ich dopustil v týchto vašich veciach?

No, ja si myslím, že tam je podstatná aj tá časť úradného záznamu z decembra 2020, ktorá nebola riešená. To znamená, že buď je to krytie, úmyselné krytie trestnej činnosti nejakých osôb, alebo potom to je neschopnosť.

A neviem, ktoré z toho je horšie pre prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, z ktorého si hneď po zvolení Daniel Lipšic urobil svojho zastupiteča.

Lebo objavili sa aj také názory, že v podstate to bolo účelovo naschvál utajené kvôli tomu, aby sa nerozsypala tá obžaloba Bačivanom.

To je možné. Jedna z verzií možných, to je možné. To ja pripúšťam, ale niekto to konkrétny urobil.

Takže to je to, na čo ja čakám z Generálnej prokuratúry odpovede v rámci vyšetrovania.

No, to chvíľu potrvá. Spomínali ste, že minulý týždeň ste to tam zaniesli.

Tak možno dva týždne. Budú tento týždeň, takže zhruba dva týždne to tam je, ale viem, že tam začala aj na základe medializovaných články konať aj krajská prokuratúra v Bratislave.

Takže ja neviem, kto to dneska preveruje, či GPčka alebo KPČ v skutočnosti, ale niekto by to mohol preveriť a dať odpovede na otázky.

Na základe tých informácií, ktoré sa teda verejnosť dozvedela, sa ale dá povedať, že s veľkou pravdepodobnosťou sa pán prokurátor Kysel dopustil nejakých prešľapov. Vy ste v úvode spomínali, že si nie ste istý tým, či generálny prokurátor môže len tak z fleku vyhodiť.

Pravdepodobne nie, ale nejaké disciplinárne konanie by asi na mieste bolo.

Kto by ho mal iniciovať?

Je to práve GP, generálna prokuratúra. Pretože Peter Kysel je zaradený na tom medzinárodnom odbore generálnej prokuratúry, čiže predpokladám, že generálny prokurátor. Ak teda to preverovanie povie, že nie je tu trestnoprávna zodpovednosť, ale disciplinárna by mohla byť, lebo ak povie, že je trestnoprávna, no tak v zásade disciplinárna môže počkať, lebo to už potom samo o sebe implikuje nejaké výsledky.

Dostávame sa k tej veci, ktorá v podstate rezonuje už dva týždne vo verejnom priestore, a to či generálna prokuratúra funguje pod Marošom Žilinkom tak, ako by fungovať mala. Premiér Fico tvrdí, že absolútne nie. Pán Žilinka reaguje, že sú to v podstate nejaké snahy o zasahovanie do činnosti a nezávislosti generálnej prokuratúry. Vy to všetko samozrejme sledujete. Kde je podľa vás pravda? Ako sa majú ľudia v tom zorientovať?

Ja mám iný pohľad na vec, ako má Róbert Fico, ale ako má Maro Žilinka.

A ten pohľad je taký, že generálna prokuratúra alebo prokuratúra ako taká by mala poskytovať odpovede odôvodniteľné na otázky, ktoré vyplývajú z činnosti prokurátorov generálnej prokuratúry. A tým nemyslím, že musí kvôli tomu tlačovky robiť, ale malo by to byť v odôvodneniach ich rozhodnutí, ktoré robia. A tie odôvodnenia by nemali byť frázovité, ale mali by byť konkrétne a mali by vychádzať aj z nejakej logiky elementárnej a niektoré veci by sa nemali lamať cez koleno.

Hovorím, že ja som spokojný s viacerými rozhodnutiami prokuratúry, až veľmi spokojný a s niektorými nie som absolútne spokojný, ale z tohto dôvodu ja nevidím význam, aby odstupoval generálny prokurátor, lebo aj tak nemáme žiadny krok B.

V danom momente ja môžem povedať, že mám rovnaký pohľad aj na fungovanie ministerstva spravodlivosti pod vedením Borisa Suska, pretože vo veciach, ktoré sa týkali mňa, to ministerstvo vygenerovalo také listy napríklad na Európsky súd pre ľudské práva, že ho by ich odpornejšie nenapísala.

Ale tiež si nemyslím, že by kvôli tomu práve mal odstupovať Boriso.

Verejnosť istá, ale zmätená, lebo v podstate dvaja z významných predstaviteľov štátu a najvýznamnejší majú medzi sebou takéto prestrelky.

Vy ste povedali, že tie rozhodnutia prokuratúry, respektíve činnosť prokuratúry by mala byť nejak odôvodnená. Pán Žilinka robieva tlačovky, ale väčšinou sa na nich nedozvieme nič okrem toho, že teda prokuratúra funguje v rámci zákona a v rámci povinností, ktoré má nejak.

Preto hovorím, že by tie stanoviská nemali byť frázovité. Čiže chýba vám tam nejaké zásadné odôvodnenie?

No, chýba mi tam vecné odôvodnenie.

A teraz nemám na mysli žiadnu konkrétnu kauzu.

Lebo naozaj, že tlačovky a reakcia na vyjadrenie neviem koho, to je to, čo mňa nezaujíma.

Mňa zaujímajú tie ich meritórne alebo procesné rozhodnutia, ktoré robia, a ich odôvodnenie.

Ale to sa zase týka nielen prokuratúry, aj polície, hej?

Čiže videl som viacero policajných rozhodnutí vo vyšetrovaní, ktoré boli zmysluplné, aj keď povedzme boli nie také, ako sa mi páči, ale si poviem: dobre, logiku to má, OK. Ale videl som aj také, ktoré boli absolútne svojvoľné, arbitrárne, čiže nepreskúmateľné, a proste, alebo to rovno odflakli.

A mne vadí ten alibizmus, aj keď to robia prokurátori alebo keď to robia sudcovia alebo keď to robia policajti.

Aké je vlastne postavenie generálneho prokurátora?

Je naozaj v podstate nedotknuteľný?

Lebo takto vyzerá.

Aj pán Žilinka to v podstate nepovie, ale vyznieva to tak, že on ako keby sa nikomu nemusel zodpovedať.

Vieme, že bol svojho času aj na výbore v národnej rade.

Tak to však on sa musí zodpovedať národnej rade, hej, lebo dáva správu o činnosti, predniesol nejaké stanovisko, postavili sa, odišli.

Viete, ale to by bolo zaujímavé dať iný mechanizmus tých správ, a to taký, že povedzme, že ak správa neprejde povedzme 90 hlasmi, tak by to znamenalo koniec generálneho prokurátora.

Hej, že aby to nebolo možné, že to proste neprejde.

Ale keď proti tomu zahlasuje 90, tak to by znamenalo, že generálny prokurátor končí, hej? Že nejaká miera kontroly by tam mohla byť, pretože máme viacero pozícií v štáte, keď v zásade tí funkcionári pôsobia úplne mimo.

A tým, že naozaj ja som demokrat, tak ja absolútne rešpektujem vždy výsledky volieb.

Ja neverím na žiadne vlády odborníkov údajných, nikým nevolených, bez akejkoľvek zodpovednosti a bez mandátu.

Ja verím len na výsledky demokratických volieb a na to, čo z toho vzíde, pretože to je obraz slovenského národa a to je obraz toho, čo voliči v skutočnosti v danom momente chcú.

Čo neznamená, že to pre Slovensko musí byť vždy dobré, ale lepší systém ako demokraciju nemáme.

Aj keď niektorí si možno myslia, že keby tu všade vládli údajní odborníci, tak by to bolo lepšie.

No nebolo, ale tam by nebola žiadna kontrola, nič.

Tam by bola čistá svojvôľa.

Čiže parlament je tým orgánom, tou ustanovňou pre mňa.

Áno, rozhodne.

Zatiaľ to ale vyzerá tak, že nejak s pánom Želinkom nevie toho veľa spraviť.

Však ani nemusí, hej? Že také pravidlo, keby malo byť nejaké nové, ktoré by umožňovalo aj zmenu generálneho prokurátora, by sa malo týkať až nejakého ďalšieho, ktorý príde po voľbách, isté, neexistujúceho v danom momente.

To nie.

Myslel som to skôr tak, že ohľadom na komunikáciu pána Žilinku voči teda národnej rade a aj niektorým výborom, tak treba si aj povedať: hej, že poslanci národnej rady tiež bohvie, ako vo vzťahu k nemu nekomunikujú ani slušne, ani vecne.

Hej?

A ja si viem predstaviť, že aj parlamentná kontrola by mohla prebiehať vecne a kultúrne, nie pokrikmi a rôznymi politickými deklaráciami, ktoré nemajú žiadny obsah.

Čiže tá kultúra absentuje z vášho pohľadu?

Absolútne.

Nie.

Vieme, že funkčné obdobie generálneho prokurátora sa bude končiť krátko po budúcich budúcoročných parlamentných voľbách.

Objavili sa úvahy o tom, kedy by mal byť nový generálny prokurátor navolený.

Čo by to mal byť ešte tento parlament, aby to teda plynulo, prešlo, alebo už by sa to malo nechať na novú národnú radu, novú zloženú?

Vy to vidíte ako?

Ja si myslím, že ak by Maroš Žilinka zostal úplne do konca volebného obdobia, tak by ho mal voliť nový parlament, toho jeho nástupcu.

Ak by z nejakých dôvodov, lebo však mal aj vážny zdravotný problém, odišiel skôr, tak samozrejme mal by ho voliť tento parlament.

To je úplne logické pre mňa.

On vyhlásil, že sa nikam nechystá, chce zotrvať do konca svojho funkčného obdobia, takže asi tá druhá alternatíva neprichádza do úvahy momentálne.

No, tak sa nejako hovorí: povedz Pánu Bohu o svojich plánoch a vysvet ťa.

Takže tiež, no, môžeme uvažovať, ale veci sa môžu z nejakých dôvodov vyvíjať inak.

A ja samozrejme nikomu neprajem žiadne ani zdravotný problém, ani nič iné.

Len by som opatrný pri príliš silných vyhláseniach.

Bude zaujímavé sledovať ten ďalší vývoj, najmä to, čo sa bude diať s pánom Kyselom, ak sa teda bude diať, a či naozaj došlo z jeho strany k nejakým závažným pochybeniam.

Možnože sa o tom ešte niekedy porozprávame.

Teraz by som s vami rád prebral ešte jednu tému.

Ste bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby.

Niekoľko mesiacov dozadu sa v jednom – opakujem, jednom – francúzskom magazíne objavil článok, aký si rebríček tajných služieb v rámci Európskej únie.

Ak teda si správne pamätám, Slovensko skončilo posledné.

Naše červené denníčky a teda aj opoziční politici s tým odvtedy vytrvalo pracujú a de facto dehonestujú SISKA, že nestojí za nič, nevie nič.

Trošičku v kontraste sú s tým veci, ktoré sú spolu ostatných týždňov.

Vieme, že teda aj tajným službám, bezpečnostným službám sa podarilo zmariť útok na dronovú továreň na východe Slovenska.

Ako je na tom SISKA?

Je to dobrá tajná služba?

Má vo svete nejaké renomé?

Funguje tak, ako má, plní si tie služby.

Slovenská informačná služba je dobrá, rešpektovaná spravodajská služba.

Spolupracuje s približne sto partnermi.

Teraz neviem, či je so sto partnermi zo sto krajín, ale proste približne sto partnerov je členom všetkých relevantných multilaterálnych zoskupení.

Akcia, ktorá sa týkala tej dronovej továrne v Prešove, bola dôkazom toho, že tá medzinárodná spolupráca je naozaj dobrá.

To, že keď sa náhodne stretnem s niektorými príslušníkmi SISKA, tak keď sa iba tak spýtam, že či majú veľa roboty, tak povedia, že strašne veľa, a že tie kontakty a komunikácia, najmä so zahraničnými partnermi, je rovnako intenzívna, keď nie viac, ako bola v minulosti, z dôvodu samozrejme vojny na Ukrajine.

Takže tam nedochádza minimálne, čo sa týka intenzity tej spravodajskej výmeny, k žiadnemu poklesu.

Po druhé, no, rebríčky sú fajn, hej, že je to spravidla bulvár.

Musím povedať, že niektorí hodnotitelia nemali žiadnu skúsenosť so spravodajskými službami civilnými, tak ako by mali mať.

Teraz ich ako nepotrebujem menovať, ale minimálne hodnotiteľ zo Slovenska proste bol profesionálne úplne z iného fachu. Ale teda vieme, kto bol, vyjadroval sa, vieme, kto to bol, ale nepotrebujeme.

Proste išlo o policajta, a to je to, to je ďalšia vec.

Potom treba povedať, že taký rebríček nie je anketa, že ktorá krajina má najlepších športovcov, lebo jedna môže mať najlepších futbalistov, jedna môže mať hokejistov, ďalšia lyžiarov, ďalšia môže mať bežcov na maratónských tratiach, takže nedá sa to úplne porovnávať.

Je jasné, že veľké služby, ktoré majú veľa peňazí, majú viac ako storočnú históriu. Samozrejme majú rozsiahlu agenúrnu sieť, najmä keď ide o krajiny, ktoré boli v minulosti koloniálnymi veľmocami.

Takže to sa naozaj nedá porovnávať s nejakou malou krajinou.

Ďalej, oni porovnávali služby, ktoré majú úplne iné kompetencie navzájom. Porovnávali niektoré, ktoré sú vyslovene zahraniční rozviedkou, čiže pôsobia v zahraničí, nie v svojej domácej krajine.

Vo vzťahu k tomu je Slovenská informačná služba integrovaná služba, čiže ona v rámci jednej inštitúcie má aj zahraničnú časť, aj tú domácu.

Ďalej, tá metodika, ktorá tam bola zvolená, ona vlastne priraďovala tým službám nejaký počet bodov. No lenže ten počet bodov nula dosiahlo asi šesť alebo osem služieb.

Tak ak majú rovnaký počet nula, ako môže niekto z toho vytvoriť záver, že Slovenská informačná služba je najhoršia? Ona nemala mínus 1, mínus 2, mínus 3. Ona mala taký istý počet, ako mali maďarské služby, bulharska, srbské a ďalšie.

A ja viem o oblastiach, v ktorých historicky máme brutálne dobré informácie, ktoré od nás zahraniční partneri chcú, vymieňajú ju za nejaké iné veci, také, ktoré oni tie spôsobilosti nemajú.