NEUVERÍTE, čo a KOĽKO TOHO až BOLO! JUDr. Pirošíková im to zrátala!

Dobrý deň, vážení diváci.

Milí priatelia, sledujete reláciu Bez cenzúry.

Naším dnešným hosťom je pani Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva a v súčasnosti aj externá poradkyňa ministra spravodlivosti.

>> Dobrý deň.

>> Vitajte.

>> Ďakujem.

Slovensko sa dodnes nevysporiadalo s porušovaním základných ľudských práv z rokov 2020 až 2023 počas takzvanej covidovej pandémie.

Podľa Benátskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva skúsenosti ukazujú, že k najvážnejším porušovaniam ľudských práv dochádza zvyčajne počas núdzových situácií.

No stav núdze musí byť výnimočný a dočasný a aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu.

Ako to bolo u nás?

>> Tak ďakujem za túto otázku, pretože práve na túto správu benátskej komisie som ja od počiatku toho vyhlásenia núdzového stavu poukazovala.

Je veľmi dobré, že Benátska komisia, ktorá je poradným orgánom Rady Európy pre otázky ústavného práva a hodnotí právne úpravy, aj radí im pri tvorbe právnych úprav, ktoré sa týkajú ústavy, volebných zákonov a ďalších významných predpisov, veľmi skoro zareagovala na túto zdravotnú krízu COVID-19 tým, že upozornila presne na to, čo ste tu citovali.

No a pokiaľ ide o Slovenskú republiku, najzávažnejším prešľapom proti garanciám právneho štátu je presne to, že výkonná moc tu získala oprávnenia takého rozsahu vo vzťahu k jednotlivcom, ktoré nepodliehali žiadnej súdnej kontrole, ku ktorej by mal jednotlivec prístup.

Čiže čo sa tu dialo? Jednotlivci sa sťažovali, že tieto opatrenia nie sú zákonné, nie sú primerané, nie sú nevyhnutné. Dokonca ten deklarovaný cieľ verejného zdravia porušujú a nepodporujú, a nebol žiadny nezávislý arbitér medzi výkonou moci a týmito jednotlivcami, ktorý by tieto spory rozsúdil.

Čiže v núdzovom stave sa zvyšovalo napätie medzi výkonou moci a jednotlivcami.

A keby tu bol ten súdny prieskum, bolo by to oveľa lepšie a zároveň by sme si splnili tie požiadavky právneho štátu, medzi ktoré patrí nielen požiadavka zákonnosti, predvídateľnosti, absencii svojvôle, ale aj toho, že musia byť jednotlivé moci navzájom kontrolované.

Benátska komisia presne na to upozornila, že v núdzových situáciách sa môže stať, že určité veci sú regulované zvýšenými právomocami výkonnej moci, ale potom musia mať jednotlivci právo, pokiaľ ide o zásahy do ich ľudských práv, na prístup k súdu na účinný prostriedok nápravy.

K tomu u nás nedošlo.

Potom môžem aj bližšie vysvetliť, ako sa to vyvíjalo.

>> No tak skúsme možno hneď teraz na začiatku, pretože vy ste tu spomenuli benátsku komisiu, ktorá pripomenula, že právny štát sa skladá z piatich základných princípov.

Tým prvým je zákonnosť, potom právna istota, predchádzanie zneužívania právomoci, to ste už povedali, rovnosť pred zákonom a nediskriminácia a prístup k spravodlivosti.

Toto všetko ale u nás zrejme absentovalo.

>> Vyvinulo sa to takýmto spôsobom. Pokiaľ sa začalo zasahovať do základných ľudských práv a slobôd a musím povedať, že aj v porovnaní s inými krajinami veľmi netradične prostredníctvom opatrení Úradu verejného zdravotníctva, jednotlivci voči týmto opatreniam podali ústavné sťažnosti.

Ústavný súd ich ale odmietol prerokovať s tým, že obsahujú individuálnu zložku a že by mali byť najskôr prerokované v správnom súdnictve.

Sudca Ústavného súdu pán doktor Straka už vtedy kritizoval, že Ústavný súd k takýmto záverom dospel už vtedy, keď nemali jednotlivci možnosť podania správnej žaloby.

A ešte ja k tomu poznamenávam, že pokiaľ odkazovali v tých svojich rozhodnutiach sudcovia Ústavného súdu na rozsudky prijaté v Českej republike, tak tam existovala právna úprava takzvaných hybridných správnych aktov, vo vzťahu ku ktorým existovali aj príslušné procesné predpisy.

Takže tam bola situácia pre jednotlivca jasná, čo nebol prípad Slovenskej republiky.

>> Čo to v praxi znamenalo?

Že keď niekto sa rozhodol podať nejakú takú sťažnosť, tak okamžite bola na to aj nejaká primeraná odozva v tej Českej republike, čo ste spomínali?

>> V Českej republike sa s tými hybridnými správnymi aktami mohli obrátiť na správny súd jednotlivci a on mal hneď možnosť pozastaviť aj účinnosť sporného opatrenia, čiže zabránil tomu ďalšiemu porušovaniu a neprimereným zásahom do ľudských práv.

No a neskôr na to reagoval aj zákonodarca v Českej republike. Pretože predtým bolo to konanie dvojstupňové, zaviedol rýchle konanie pred Najvyšším správnym súdom, v ktorom získal Najvyšší správny súd oprávnenia preskúmavať v uprednostnenom a urýchlenom konaní práve tie opatrenia, ktoré mali celoštátnu pôsobnosť a ktoré vydávali orgány verejnej moci, buď vláda alebo minister zdravotníctva.

No a mnohé tie opatrenia boli zrušené s tým, že Najvyšší správny súd im vytýkal, že nestačí odkaz všeobecný na pandemickú situáciu, že musí byť to podporené aj vedeckými dôkazmi, že musia sa zároveň napríklad pri nosení respirátorov zaoberať prípadnými negatívnymi dôsledkami ich dlhodobého nosenia, pri zatvorení prevádzok jednotlivé rozdiely medzi zatvorenými a otvorenými prevádzkami, že musia byť riadne vysvetlené a podobne.

Všetky tie zásahy som ja opisovala vo viacerých odborných článkoch.

Veľmi veľa rozhodnutí zrušil aj najvyšší orgán správneho súdnictva vo Francúzsku.

Na toto všetko sme upozorňovali a požadovali súdny prieskum.

No ale čo sa u nás stalo, bolo, že namiesto toho, aby sme sa posunuli týmto smerom, sa z opatrení zmenili vyhlášky, ktoré boli zadefinované ako všeobecne záväzné právne predpisy.

A keď už potom sa podali ústavné sťažnosti, Ústavný súd povedal, že už ich nemôže preskúmavať vzhľadom na túto definíciu ani správny súd, ani Ústavný súd v konaní o individuálnej sťažnosti.

Čiže jednotlivci tu ostali bez akejkoľvek súdnej ochrany.

>> Čiže súhlasíte s tým, čo vtedy vlastne aj povedal napríklad doktor Harabin, že také niečo má stanovovať zákon a nie vyhláška.

To znamená, že ľudia by mali tieto vyhlášky nejakým spôsobom ignorovať.

>> No máme to zadefinované aj v ústave, aj pri jednotlivých právach zaručeným dohovorom, že k zásahu do tých ľudských práv má dôjsť v súlade so zákonom.

Ďalej ešte v tom princípe zákonnosti je obsiahnuté, pokiaľ ide o judikatúru Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to, že ten zákon musí obsahovať záruky proti svojvôli orgánom verejnej moci.

To sú takzvané procesné záruky.

To tu tiež nebolo dodržané.

No a potom je tu ešte ďalšia vec, že my sme tu mali ústavný zákon o bezpečnosti štátu a núdzový stav a tam bolo uvedené, ktoré práva môže štát obmedzovať počas núdzového stavu.

Tam napríklad vôbec nebolo prekrytie dýchacích ciest.

>> Uhm.

>> A zároveň cez zákon obyčajný o ochrane verejného zdravia dochádzalo napríklad k takýmto vyhláškam, ktoré stanovali povinnosť prekrytia dýchacích ciest.

A tu vzniká ešte ďalšia ústavnoprávna otázka, že či možno na tom istom území uplatňovať zároveň núdzový stav a krízovú situáciu a či môžeme počas núdzového stavu cez krízovú situáciu, ktorá je zároveň aplikovaná na základe zákona o ochrane verejného zdravia zasahovať do základných práv a slobôd, ktoré nie sú vymedzené v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu.

No a toto napríklad aj generálny prokurátor adresoval Ústavnému súdu túto otázku, ale sa k nej ešte Ústavný súd doteraz nevyjadril.

No to je zaujímavé.

A keby ste to mohli ilustrovať, ktoré také tie práva boli najzávažnejším spôsobom porušované na Slovensku?

Tak v rámci tejto relácie my sme sa aj rozprávali, že by sme tu priblížili rôzne závažné žaloby, ktoré už boli podané proti spoločnosti Pfizer práve za to, že klamala o účinnosti bezpečnosti vakcíny a o tom, že založila svoju kampaň na tom, že zaočkovaný nešíri ochorenie COVID-19, na čo nemala žiadne podklady.

Takže teraz sa vráťme do Slovenskej republiky, kde dochádzalo k diskriminácii očkovaných a neočkovaných a kde tu bol naratív nielen výkonnej moci, ale aj všetkých tých podporovateľov očkovania.

Či to už boli športovci, či to boli moderátori, herci a rôzne ďalšie kategórie profesií, ktoré vôbec nemôžu teda bezpečnosť a účinnosť vakcíny v rámci svojho vzdelania posudzovať, ale to podporovali a stále tu bol ten falošný naratív o tej ochrane blízko.

>> A vakcína je sloboda.

>> A vakcína je sloboda,

>> pričom toto bol vedecký nezmysel.

No a čo mňa najviac trápi je a to je veľmi významné povedať, že teraz keď sa robí ten odpočet opatrení pandemických, tak sa znie aj také všelijaké názory, že no v tom čase bola veda niekde inde a potom sme niečo iné zistili a tak ďalej, ale toto nebol ten prípad.

Už v januári 2021 Svetová zdravotnícka organizácia upozornila, že nemožno podmieňovať medzinárodné cestovanie očkovaním proti ochoreniu COVID-19, pretože aj zaočkovaný a teraz zdôrazňujem, môže šíriť ochorenie COVID-19 v doteraz neznámom rozsahu a ochrana vakcín nemusí byť účinná na ďalšie varianty.

Na toto sme verejne upozorňovali.

Písali sme ako odborníci z oblasti práva aj medicíny spolu aj listy dotknutým orgánom aj verejne vyzývali napríklad na neočkovanie detí.

K tomu sme venovali aj s pani doktorou Jancovou u vás ešte v TVBA debatu.

>> Áno.

>> No a napriek tomu dochádzalo k diskriminácii očkovaných a neočkovaných.

A teraz sa pýtam, pokiaľ očkovaní s falošným pocitom bezpečnosti sa mohli slobodne pohybovať, pričom aj oni šírili ochorenie COVID-19?

Bolo toto v záujme ochrany verejného zdravia a spĺňalo to tento cieľ?

>> Áno, lebo vtedy veľká časť populácie podľahla tomu falošnému nejakému falošnej predstave, že áno, ja budem odcestovať iba keď sa dám zaočkovať.

A toto nikto nevyvrátil.

Nikde napríklad ani vo verejnoprávnych médiách také niečo nezaznelo, že je to nezmysel.

Teraz vlastne dochádza na vaše slová a potvrdzuje sa, že to bolo v podstate protikladné.

Čiže bude sa k tomu nejakým spôsobom dať vrátiť a lebo toto už sa nedá vrátiť, že keď sa tí ľudia raz dali zaočkovať, už to majú v tele.

>> No čo teraz sa deje?

To by som tak postupne vysvetlila.

Vrátime sa do roku 2021.

Lekári a vedci sa spájajú a na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadajú od úradu FDA, podobný úrad ako náš, pokiaľ ide o liečivá a ich schvaľovanie.

Žiadajú dokumentáciu, ktorú FDA v súvislosti s vývojom a s testovaním tých covid vakcín získala od Pfizeru.

Pôvodne chceli tieto dokumenty tajiť 50 rokov.

Federálny súd rozhodol, že toto nie je v súlade s právom verejnosti na prístup k informáciám a rozhodol, že musia v urýchlenom režime státisíce strán zverejňovať.

To hovoríme teraz o Federálnom súde Spojených štátov amerických.

>> Federálnom súde Spojených štátov amerických.

>> No a dôsledkom tohto sú tri významné veci.

Prvá z nich je žaloba Kansas proti Pfizeru, Texas proti Pfizeru, druhá a potom kniha Pfizer Papers.

>> A teraz si poďme porozprávať o týchto jednotlivých žalobách.

Budem sa snažiť byť zrozumiteľná a veľmi stručná.

Takže Kansas žaluje Pfizer za to, že deklaroval bezpečnosť a účinnosť vakcíny napriek tomu, že v podkladoch, ktorými disponoval, boli už informácie o tom, že spôsobuje myokartitídu, perikartitídu, ukončenie tehotenstva, smrť.

Napriek tomu, že tvrdil, že je bezpečná pre všetky kategórie, nebol ju testoval ani na chorých, ani na ľuďoch s oslabenou imunitou, ani na dojčiacich a tehotných ženách, čo je prirodzené, pretože tieto by ani nemali byť v takejto testovacej fáze ani testované, ale nemala by byť potom vakcína na nich ani používaná.

Zároveň už disponoval údajmi o klinických štúdiách na potkanoch, ktoré po požití vakcíny buď potratili, alebo mali deformované plody, alebo mali úbytok váhy a ďalšie problémy.

No a zároveň teda je žalovaný Pfizer aj za to, že šíril dezinterpretáciu, že zaočkovaný nešíri ochorenie COVID-19, len aby zvýšil predaj svojej vakcíny.

Čo je na tom ale zarážajúce, že napríklad aj taká FDA na to nezareagovala, keďže disponovala tými údajmi, ktorými disponoval aj Pfizer a že naďalej teda boli tieto vakcíny používané.

No a potom podobná žaloba bola podaná proti Texasu.

Tam zase Pfizer klamal.

Hovoril o tom, že účinnosť vakcíny je 95%.

Vychádzal z dvojmesačných klinických štúdií a pri absolútnom znížení rizika by tá účinnosť predstavovala len 0,85%.

Čiže pokiaľ Pfizer hovoril o tej 95% účinnosti a neuvádzal zároveň to absolútne zníženie rizika, opäť uvádzal do omylu tých ľudí, ktorí vakcínu použili.

Dal von nepravdivú informáciu.

>> Áno.

>> A zavádzajúcu.

>> No a teraz ďalšia vec, ktorá sa v tej žalobe proti Texasu vyskytuje, je že kampane proti tým, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo vakcíny.

A tiež je ešte tam uvedené, že napríklad vedel, že v určitých regiónoch po podaní vakcíny dochádzalo k vyššej úmrtnosti medzi očkovanými v porovnaní s neočkovanými.

Čiže padá aj ten naratív, ktorý potom už, ako sme stále opakovali to, že aj zaočkovaný môže šíriť ochorenie COVID-19.

Tak neviem, či si pamätáte, niektorí predstavitelia výkonnej moci potom začali rozprávať, že no ale chráni teda pred ťažkým priebehom ochorenia.

Potom ale tie údaje z najzaočkovanejších krajín, aj z týchto žalôb a z druhých voľby na ťažké prípady končiace v nemocnici, ale aj tie údaje, o ktorých hovoril splnomocnenie vlády, ktoré už spomenuli v televízii, že medzi očkovanými je vyšší podiel úmrtí na covid, svedčia o tom, že aj v tomto Pfizer klamal.

A toto mu vyčíta Texas.

V akom štádiu sú tieto žaloby?

>> Už len stručne poviem.

Kansas túto žalobu ešte nevyhral, pretože Pfizer sa ju pokúšal dostať na Federálny súd a chcel, aby konanie bolo zastavené na základe zákona o núdzovom použití liekov, ktorý v tomto prípade vylučuje takéto firmy vyvíjajúce vakcíny v núdzových situáciách zo zodpovednosti na škody na živote a zdraví.

Našťastie Federálny súd sa povedal, že o žalobe má naďalej rozhodovať Kansaský súd podľa zákona o ochrane spotrebiteľa Kansaského a že vôbec toto nie je ten prípad, na ktorý by sa vzťahoval ten federálny zákon. Teda ďalej to pokračuje na Kansaskomskom súde, ešte tam nie je konečné rozhodnutie.

A pokiaľ ide o Texas, tak tam odvolanie Pfizeru — zatiaľ eh, teda súd rozhodol, že sa na to vzťahuje ten zákon, ktorý má imunitu, voči ktorej, voči — na základe ktorého majú firmy imunitu voči tým žalobám na škodu a na zdraví. Čo samozrejme sa nepáčilo Texasu a odvolal sa. A myslím si, že spor by sa mal v súlade s právnym mojím názorom vyvíjať podobne ako ten Kansaský.

No a potom tu máme ešte vyšetrovanie, ktoré prebieha na úrovni európskej prokuratúry, ktoré sa týka korupcie pri nákupe vakcín.

>> To je zaujímavé.

>> To je tiež ešte zaujímavé.

Vieme, že boli eh miliardy dávok vakcín dohadované SMSami medzi Fonderlenovou, šéfkou Európskej komisie, súčasnou aj vtedajšou, a Burlom, ktorým eh teda sú prepojení osobným priateľstvom a ktorý je šéfom Pfizeru. Doteraz tie SMSky neboli zverejnené.

Už Európsky súdny dvor rozhodol, že teda to, akým spôsobom komisia odmietla túto komunikáciu zverejniť, neobstojí z hľadiska práva verejnosti na prístup k informáciám, a musí teda komisia prehodnotiť tú svoju odpoveď. Podobné rozhodnutie je už aj vo vzťahu k zmluvám medzi Pfizerom a Európskou komisiou.

>> A kedy sa toho dočkáme? Pretože vy ste právnička. Vy viete veľmi dobre, že keď také rozhodnutie padne, že to musia zverejniť, a oni to nerešpektujú, je to istým spôsobom svojvôľa a je to v podstate anarchia.

>> No ono to je najhoršie na tom, že to nie je také rozhodnutie, že by vám povedali, že toto musíte zverejniť, ale tie rozhodnutia sú o tom, že niektoré strany v zmluvách s Pfizerom boli začiernené a bol obmedzený prístup verejnosti k informáciám — nebolo dostatočne odôvodnené. A to isté sa týka tých SMSiek — že oni nepovedali, že zverejníte SMSky, ale to, akým spôsobom ste odmietli prístup k informáciám verejnosti vo vzťahu k týmto SMS, tak je nedostatočne odôvodnené.

Ale je dôležité ešte, že zároveň je tam podozrenie z korupcie a že prebieha to na belgickom súde v Liež, pokiaľ ide o toto obstarávanie vakcín. A keďže sa to týka aj poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, tak bol teda tento spor presunutý a vyšetrovanie aj na Európsku prokuratúru, ktorá stále vyšetruje. No uvidíme, kedy sa dočkáme nejakého výsledku a či sa vôbec dočkáme.

Ale poďme naspäť na Slovensko, pretože eh došlo v podstate k tomu, že Slovenská republika nechala v rozpore so svojimi medzinárodnými záväzkami a odporúčaniami BEAC komisie, ako ste tu spomínali, konať orgán výkonnej moci — v tomto prípade úrad verejného zdravotníctva bez akýchkoľvek obmedzení a bez akejkoľvek súdnej kontroly. Výsledkom bolo vyše 20 000 obetí.

Ponesie za toto niekto trestnoprávnu zodpovednosť?

>> No pokiaľ ide o tie trestnoprávne konania, tomu by sme mohli venovať osobitnú reláciu už len tomu konaniu, ktoré vyvolal na základe znaleckého posudku pani doktorky Pekovej. Pán doktor Kotlár — iba pripomínam, že to konanie bolo, že to trestné oznámenie bolo odmietnuté práve v súvislosti so znaleckým posudkom Slovenska. To ani nie, to nie je znalecký posudok v súvislosti s analýzou Slovenskej akadémie vied, ktorá na rozdiel od pani doktorky Pekovej teda nie je ústavom znaleckým v danej oblasti.

>> Ona má na to okrúhlu pečiatku a má na to spôsobilosť súdnej znalkyne.

>> Áno.

A my tu máme SAV a tá je tu často prezentovaná ako taký dôkaz o účinnosti a bezpečnosti vakcín. No ale už keď si pozrieme na obsah tých žalôb, pričom tie žaloby vychádzajú z dokumentov Pfizeru samotného, a keď sa pozrieme na to, čo napríklad hovorí Kevin McKern, ktorý spochybnil tie analýzy — s tým, že neboli dobre metodologicky riadené, že nebolo to tam dobre eh merané a že nepoužívali správne metódy na to, aby mohli teda povedať, eh, že nie je podstatné to eh reziduálna DNA, ktorá sa tam nachádza. Tak toto všetko orgány činné v trestnom konaní nepovažovali za podstatné.

Hoci viem od občianskeho združenia, ktoré sa pripojilo k tomu trestnému oznámeniu pána doktora Kotlára, že tieto informácie boli či už vyšetrovateľovi alebo krajskej prokuratúre, a potom generálnej prokuratúre sprostredkované, a zároveň im bol sprostredkovaný ten názor Helmuta Šterca, bývalého toxikológa Pfizeru, ktorý už ale — pripomínam — pre firmu Pfizer nepracoval v čase, keď sa schvaľovala vakcína COVID-19, a ktorý teda v Bundestágu v marci tohto roku predniesol tiež zásadné zistenia.

>> No a čo v týchto zisteniach on vlastne prezentoval, pretože on je uznávaný, neviem, myslím, že on je toxikológ alebo psychiater. Čo čo tam on prezentoval?

>> No čo tam on prezentoval, bolo, že pokiaľ ide o tie predklinické štúdie, ktoré tu sa prezentujú — že sa spoliehame na EMA, SAK sa spolieha na EMA, a určite sú presvedčení, že EMA urobila všetko, čo bolo potrebné. No ale tento Šterc upozorňuje na to, že všetky tie medzinárodné normy, ktoré sa týkajú týchto štúdií preklinických a klinických, a ktoré boli prijaté aj na medzinárodnej úrovni, aj na úrovni Európskej únie, aj na úrovni nemeckej — čiže napríklad nemecký zákon o lieku, podobný ako máme my zákon o lieku — neboli rešpektované a že neboli urobené ani potrebné testy. Karcinogény — dokonca povedal, že tie informácie všetky boli nepravdivé o bezpečnosti vakcín.

>> Áno, lebo neboli urobené tie testy, ktoré štandardne sa robia aj toxikologické štúdie na zvieratách. A povedal, že keby boli robené, tak by sa mnohým nežiadúcim účinkom zabránilo.

A ešte je veľmi zaujímavé — a to by som tu tiež rada povedala — že výnimky takéto zo štúdií by boli odôvodnené iba v prípade takého ochorenia, ako je napríklad ebola, pri ktorom je vysoká úmrtnosť. A teraz by som rada povedala, že aká je teda podľa Svetovej zdravotníckej organizácie úroveň úmrtnosti pri ebole.

>> Áno, teraz ju aktuálne máme v Afrike. Tam je to 50% a niekedy až 90.

A viete, aká je úmrtnosť pri koronavíruse podľa Svetovej zdravotníckej organizácie?

>> 0,2 až 1%.

Uhm.

>> A teraz si zoberte, že za takejto situácie ide do núdzového použitia vakcína riadne neotestovaná — podľa osoby, ktorá teda s tým má skúsenosti, ktorá sa tomu práve vo firme Pfizer v minulosti venovala, ktorá zároveň hovorí, že už pokiaľ boli známe — keď už sa toto všetko zanedbalo už na začiatkoch použitia — tie závažné nežiaduce účinky, tak malo byť jej používanie okamžite pozastavené. A tiež upozorňuje na tú žalobu Kansas proti Pfizeru, ako aj na zistenia lekárov, ktorí z tých zverejnených dokumentov napísali — vyše 3 000 lekárov — knihu The Pfizer Papers, kde upozorňujú na to, ako ten spike proteín poškodzuje orgány, a tiež na to, že by sa už nemalo pokračovať. Vás tu prezentoval profesor William Fisher túto publikáciu, a s tým, že on zdôraznil aj na tlačovej konferencii, aj na konferencii, ktorá bola začiatkom mája u nás, že on si to neprečítal.

On si to preštudoval a jednoducho sa stotožnil s tým, čo tam tých 3500 lekárov, odborníkov a vedcov vlastne povedal.

No a zarážajúce je to, že aj keď sa toto objaví v mediálnom priestore, reakcia mainstreamových médií je: „Však to nie je overená publikácia, tým sa nebudeme zaoberať."

A ja sa pýtam, keď všetko takto sme si zhrnuli – odobsúrania vakcín, podozrení z korupcie, nehospodárnosti – máme tu už správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí, v akých množstvách sme museli odoberať na základe tých zmlúv, ktoré vyjednala Európska komisia vakcíny, že tu o tom neboli náležité postupy na vnútroštátnej úrovni. Ani toho nebolo, kto by náležite s porozumením belgického práva vedel posúdiť obsah tých zmlúv a študovacích poom, že tam chýbali splnomocnenia na jednotlivé úkony v súvislosti s uzatváraním tých zmlúv.

No ale najmä na to, že keď porovnal situáciu s ostatnými štátmi, tak tiež nakupovali tie vakcíny, míňali na tom mnoho miliónov a tie vakcíny neboli v tej populácii vôbec použité.

No a ešte tu by som aj upozornila na to, že už v tej žalobe proti Texasu sa spomína aj to, že Pfizer klamal o tom, aj v kanadskej žalobe sa to spomína, že klamal o tom, že tá vakcína poskytuje dlhodobú účinnosť, hoci vedel, že tomu tak nie je. Aj to, že poskytuje účinnosť proti novým variantom, hoci tomu tak nie je.

Áno.

A teraz si to dajme pomer – prínos, riziko – a či naozaj je tu preukázané, lebo podľa mňa je preukázaný pravý opak, že tie prínosy prevyšujú riziká.

A my sme tu okrem produktu od Pfieru mali aj vakcíny iných spoločností. Tam je to takisto dosť podobné alebo identické s tým, že to boli neschválené vakcíny, že to bolo všetko na riziko pacienta v podstate, či si to dá aplikovať alebo nie.

No tak ešte k tomuto riziku pacienta by som sa vrátila a k tým iným vakcínam. Napríklad sa tu používala AstraZeneca, ktorá viete, že bola stiahnutá mnohými štátmi a bola potom prestala používať tiež pre závažné nežiadúce účinky vrátane smrti.

Ale poďme ešte, čo sme si tu zabudli rozobrať, ako to bolo s informovaným súhlasom pacienta v Slovenskej republike. Toto sme ešte zabudli rozobrať.

Podľa medzinárodných štandardov informovaný súhlas pacienta nie je to, čo tu tvrdia tí predstavitelia, ktorí boli zodpovední za celé tie očkovania v očkovacích centrách a prípadne v lekárňach – že však tí pacienti podpísali ten papier. No ale informovaný súhlas podľa medzinárodných štandardov neznamená podpísať papier.

Ten lekár, ktorý vás očkuje, by mal v súlade s medzinárodnými štandardami poznať vašu anamnézu, aktuálny zdravotný stav, oboznámiť vás s alternatívami liečby, oboznámiť vás s nežiadúcimi účinkami a rizikami.

A keď som ja v čase, keď už vo svete bolo známe, že vakcína spôsobuje perikarditis, myokarditis, smrť, pozrela, čo bolo na stránke Šukl pokiaľ ide o nežiaduce účinky, keď tí, čo prišli do očkovacích centier, boli vyzývaní: „Kliknite si na tento link a tu zistíte nežiaduce účinky." No tak to nie je poučenie v závislosti od anamnézy a aktuálneho zdravotného stavu.

Tak tam bolo, že ako najzávažnejší nežiaduci účinok uvedené niekoľkodňové ochrnutie tváre. Takže na toto by som upozornila, že bol tu zásadne porušované právo pacienta na riadny informovaný súhlas.

A aj na konferencii, ktorú sme mali a ku ktorej sa ešte vrátim na Bratislavskom hrade, chcem uviesť, že zaznelo zo strany všeobecných lekárov, že absolútne nemali byť očkovaní pacienti v očkovacích centrách, keby sme chceli dodržiavať práva pacienta, ale u všeobecných lekárov.

Napríklad to, čo dochádzalo u nás na štadióne na telnom poli, čo organizoval súčasný poslanec Salaj, pán doktor Salaj, ktorý ešte podporoval aj očkovanie detí a na toto upozorňuje a veľmi kritizuje pán profesor Fischer.

My sme aj ako právnici spolu s lekármi už v danom čase, keď sme u vás boli v TVB a organizovali petíciu, že absolútne nevhodné, aby boli takouto vakcínou vakcinované deti, ktoré vôbec nie sú rizikovou skupinou z hľadiska ochorenia COVID-19, ale môžu mať tieto závažné nežiadúce účinky.

No a nemal by niesť svoju zodpovednosť alebo diel zodpovednosti Štátny ústav na kontrolu liečiv, ten Šukl, o ktorom ste hovorili, a tiež Európska lieková agentúra EMA, pretože oni to prezentovali. To si pamätám ako dnes, ako pani Baťová ako bývalá šéfka Šuklu vystupovala a priam nabádala na to, že to je bezpečné a že treba sa dať očkovať.

No v prvom rade je ešte potrebné upozorniť na to, že už v tom čase existovala rezolúcia parlamentného zhromaždenia Rady Európy, čo je zase orgán, ktorý prijíma tieto rezolúcie, ktoré nie sú záväzného charakteru, ale sú odporúčacieho charakteru, a často ich zohľadňuje napríklad vo svojej rozhodovacej činnosti Európsky súd pre ľudské práva alebo sa o nich zmieni.

Napríklad keď som sa venovala téme odobratých detí neoprávnene v Anglicku či v Nórsku, tak boli tam prijímané tri významné rezolúcie parlamentného zhromaždenia, ktoré sa potom aj v tých rozsudkoch ESĽP proti Nórsku objavili a boli zmienené.

Pokiaľ ide o túto rezolúciu, tá vyzývala presne na to, že má štát komunikovať transparentne o účinnosti a bezpečnosti vakcín a že nikto nemôže byť pod žiadnym politickým, sociálnym alebo iným tlakom kvôli tomu, že sa nezaočkoval, buď zo zdravotných dôvodov alebo preto, že si to neželá, a že nesmie byť diskriminovaný.

Tak tu boli úplne iné tie opatrenia prijímané a vravím, že nikto ich nemohol napadnúť, pretože bol odmietnutý priestup u nás. Ale výkon vieme, že absolútne ignorovala túto rezolúciu parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Toto sa už nedá nejak spätne napadnúť?

Tak keď vidím vývoj tých konaní – trestných, či už to bolo vo vzťahu k celoplošnému testovaniu alebo vo vzťahu k tomuto trestnému oznámeniu pána doktora Kotlára – keď stačí analýza a to, že Šukl povie: „Veď EMA schvaľovala vakcínu, prosím vás," – však tam boli prezentované všetky príslušné ustanovenia zákona o liekoch, kde sú jasne stanovené povinnosti Šuklu, čo má robiť, keď riziko prevyšuje prínos a ako má zastaviť používanie vakcíny.

A práve preto som pomohla zorganizovať konferenciu, ktorá bude mať prijaté významné závery. Tieto už boli čiastočne medializované, bolo to začiatkom mája na hrade, ale teraz ich ešte dopĺňame o presne výzvy adresované Európskej liekovej agentúre a je tam aj výzva vláde okamžite zastaviť očkovanie touto vakcínou proti ochoreniu COVID-19, mRNA.

Zároveň, aby sa zverejňovali tie šarže podľa nežiadúcich účinkov, aby mali všeobecní lekári prístup k tým údajom, ktorou šaržou bol pacient vakcinovaný, aby vedeli pri tých najrizikovejších skúmať pacienta a zrobiť mu určité skriningy, keďže je tam zvýšená možnosť ochorenia.

No a tu by som ešte poukázala aj na to, to som zabudla.

Na to upozornil aj pán profesor Turánek na konferencii a na to upozornil aj ten Helmut Šterc v Bundestágu, že ešte navyše pri veľkovýrobe ten výrobný postup bol taký, že ani to zloženie vakcíny nezodpovedá tomu zloženiu, ktoré bolo schválené a že tam vidia látky, ktoré sú nebezpečné a nemajú tam čo robiť.

Čiže aj toto je v tej výzve adresované jednotlivým zodpovedným orgánom v Slovenskej republike.

A možno by som ešte doplnil, prepáčte, že vám do toho vstupujem, že vlastne ten kritický hlas vedcov a lekárov bol a stále je umlčiavaný, čoho dôkazom je vlastne aj tá nedávna konferencia, ktorá bola začiatkom mája na hrade bratislavskom, kde boli pozvaní aj propagátori alebo tí, ktorí sú za vakcináciu a prakticky tam neprišiel ani jeden to obhajovať. Bol tam niekto?