Môže byť disciplinárne trestanie sudcov protiústavné? | Katarína Javorčíková, emeritná sudkyňa

Tento program vám prináša Play TV, domáca zába celú rodinu.

Budú disciplinárne trestať sudcov? Nesudcovia, ako sa prijaté zákonné normy pretavia v praxi, napríklad do zloženia disciplinárneho senátu, ktorý by mal riešiť aj disciplinárne konanie voči sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleské.

Zatiahne nakoniec na poslednú chvíľu ručnú brzdu, takpovediac, Ústavný súd?

O všetkých dôležitých zmenách sa budem rozprávať v Krimi online s emeritnou sudkyňou Katarinou Javorčíkovou.

Vitajte.

Pani Javorčíková, ešte raz vitajte v našom vysielaní Krimi online.

>> Dobrý deň a ďakujem za pozvanie.

Aby sme ešte dopovedali alebo uviedli tú tému, ktorú budeme rozoberať pre budúcnosť súdov, súdnictva, hlavne sudcov, je dôležité, akým spôsobom sú tí sudcovia disciplinárne stíhaní. To znamená, ak urobia nejaký prehrešok, ak sa nejaké rozhodnutie prieči nejakým normám, môžu byť sudcovia, ak to tak zjednoduším, postihnutí v disciplinárnom konaní.

No a o týchto disciplinárnych konaniach rozhodujú správne súdy, ktoré sú v našej štruktúre pomerne nové. Avšak prišlo nedávno k zmenám. Na základe ministerstva spravodlivosti prešli zmeny a tie zloženia disciplinárnych senátov sa výrazne zmenili a o tomto budeme hovoriť.

Poďme na úvod. Ako som načrtol, disciplinárne konanie čaká aj sudkyňu Pamelu Záleskú a tam už vlastne Správny súd zložil senát, ktorý by mal rozhodovať o jej disciplinárnom stíhaní. V čom vy vidíte problém? Akým spôsobom vlastne bol z tej databázy ten trojčlenný senát zložený?

Disciplinárne konanie je pre bežného diváka taká nezáživná téma a ani neviem celkom dobre, prečo by sa o tom malo hovoriť napríklad v tejto televízii, ale je to veľmi dôležitá téma pre občanov. Aj preto, že sudca, pokiaľ nebude mať pocit, že môže nezávisle rozhodovať a v kauzách, kde sú účastníci konania napríklad vysokí politici, vysokí funkcionári štátnej moci, tak potom nemá tento občan zaručenú spravodlivosť. Že v jeho veciach, pokiaľ sa budú dať ovplyvňovať, súd rozhodne skutočne podľa zákona a nestrane.

Práve disciplinárne konania môžu veľmi ovplyvniť tento pocit sudcov rozhodovať nezávisle a mohli sme to vidieť v nedávnej minulosti na mnohých tlačových konferenciách napríklad premiéra alebo niektorých ministrov, kedy vyzývali priamo ministra spravodlivosti alebo predsedov súdov, aby podali disciplinárne konania alebo aj trestné oznámenia na sudcov v súvislosti s konkrétnymi kauzami, ktorých oni nerozhodli tak, ako si napríklad títo vysokí štátni funkcionári predstavovali.

Ja sa vrátim na úvod len pár slovami do minulosti, prečo vlastne disciplinárne konania prešli pod súdnu radu a prečo sa to muselo v priebehu tých rokov zmeniť.

V 90. rokoch, ak si dobre pamätáte, tak súdnej moci sa podarilo vyrovnať sa výkonnej a zákonodarnej moci a boli sme ako sudcovský stav zakotvení do ústavy ako ústavní činitelia. Disciplinárne konania v tom čase, v roku 2002, keď sa vytvorila súdna rada, sa realizovali tak, že súdna rada volila kompletne disciplinárne senáty. Volila ich tak, že časť tvorili profesionálni sudcovia zo všeobecných súdov a časť to boli takzvaní ten laický prvok – to boli bežní občania, právnici, ktorí boli volení do týchto senátov. Ale obsadzovala ich kompletne súdna rada.

Súdna rada, ak si pamätáte, zo začiatku bola tvorená tak, že na jej čele stál predseda súdnej rady a ktorý bol súčasne aj predsedom Najvyššieho súdu. A to bolo práve v 90. rokoch spojené s osobou Štefana Harabina. V tom čase prenikali veľké autoritárske takéto signály z prostredia súdnictva, ktoré evokovali, že sú ovplyvňované konkrétne kauzy a zdvihla sa veľká vlna kritiky zo strany časti sudcov.

A vznikali také situácie, že napríklad sudca Najvyššieho súdu, o ktorom som aj písala v jednom článku, podal trestné oznámenie priamo na predsedu súdnej rady, že si myslí, že ovplyvňuje rozhodovanie sudcov Najvyššieho súdu a nezákonne ovplyvňuje aj rozvoj práce. Výsledok bol, že súdna rada ako orgán podala na tohto sudcu trestné oznámenie, že vlastne porušuje povinnosti sudcu a súčasne mu pozastavila výkon funkcie sudcu.

A keďže táto súdna rada aj kreovala tie disciplinárne senáty, ktoré o tomto sudcovi rozhodovali, stalo sa to, že sudca mal pozastavené dva roky výkon funkcie a disciplinárny senát nerozhodol, pretože to nevyhovovalo súdnej rade, aby sa týmto prípadom zaoberala. A keďže vlastne celé to stálo na vode.

>> A ja, keď to celé premostím, tak vy vidíte nejakú paralelu s tým predchádzajúcim obdobím čo sa týka tej koncentrácie moci súdnej rady? Že na jednej strane môže podávať tie disciplinárne návrhy na jednotlivých sudcov a súčasne kreuje tie databázy tých sudcov, ktorí budú na tom disciplinárnom senáte, na tých správnych súdoch rozhodovať o tých sudcoch? Že vidíte v tom nejakú paralelu s tými 90. rokmi?

>> No to bolo presne aj príčina, prečo sa to muselo zmeniť. Pretože ten systém už bol tak prerastený tými škandálóznymi disciplinárnymi konaniami, o ktorých sa písalo aj v zahraničí. Kritizovali to aj sudcovské organizácie v zahraničí. My sme sa bránili na úrovni prezidenta, predsedu vlády a tak ďalej.

Takže potom, ako sa zmenilo nastavenie v politickej moci, tak ako prvé došlo k tomu, že sa zmenilo kreovanie disciplinárnych senátov takým spôsobom – podľa českého vzoru – že sa z týchto senátov, ktoré kreovala súdna rada, táto kompetencia preniesla kompletne na novozriadený Najvyšší správny súd. Kde rozhodujú o tom profesionálne senáty v rámci riadneho rozvrhu práce. A súdna rada tam volila len ten laický prvok tých jedného alebo dvoch členov z takzvaných nesudcov a mali tam majoritu práve profesionálni sudcovia správneho súdu, ktorí sú skutočne nezávislí v vzťahu k súdnej rade.

>> A poďme si ešte teda rozobrať tie správne súdy. Ako som uviedol, v našej štruktúre sú pomerne nové. Myslím si, že vznikali aj so súdnou mapou, že sa dokreovali a podstate pôsobili tam sudcovia, ktorí rozhodovali či už v trojčlenom alebo päťčlennom senáte, ak sa nemýlim. V čom je rozdiel? Čo sa teraz zmenilo tými novo prijaté zmenami na konci minulého roka? Ako sa to zmenilo v tých pomeroch?

V tom prvom stupni budú rozhodovať traja členovia senátu alebo rozhodujú v tom odvolacom konaní päťčlenný senát. A koľko z nich je tam sudcov a koľko je nesudcov? A ak by sme si to mohli pozrieť na tom zložení toho senátu, ktorý by mal rozhodovať o Pamele Záleské, lebo nejakým spôsobom je ten senát trojčlenný vykreovaný podľa týchto nových pravidiel. Tak kto bude rozhodovať, či sa bude alebo nebude stíhať Pamela Záleska za rozhodovanie vo veci Dušana Kováčika?

Na ňu disciplinárny podnet podal predseda Špecializovaného trestného súdu pán Truman pred niekoľkými týždňami.

Tak skúsme to na tom konkrétnom prípade rozobrať, že ako sa to teda zmenilo a budú naozaj rozhodovať o Pamele Zalezkej nesudcovia alebo sudcovia z nižších úrovní.

Aby som to uviedla na pravú mieru, to porovnanie vyzerá tak, že tá úprava po zriadení Najvyššieho správneho súdu v roku 2021 bola taká, že bol vytvorený päťčlenný senát, ktorý tvorili traja sudcovia Správneho súdu a dvaja nesudcovia. Čiže nie sudcovia z iných súdov, ale dvaja právnici mimo súdov, čiže advokáti, niekto, kto bol v tej databáze, prokurátori alebo aj právnici mimo týchto profesií. Rozhodovalo sa väčšinovo. Bolo to jedno konanie v bežných disciplinárnych konaniach, ale v prípade, že sa navrhoval trest odňatia funkcie sudcu, tak vtedy rozhodoval odvolací senát, ktorí tvorili profesionálni piati sudcovia Najvyššieho správneho súdu.

Čiže tam už nebol ani ten laický prvok.

Po tej zmene, ktorá nastala teraz tento rok od februára 2026, sa to zmenilo tak, že pre všetky disciplinárne konania platí už dvojstupňový systém, čiže bez ohľadu na to, aký trest sa tam navrhuje.

Prvostupňový senát je trojčlenný a tvorí ho jeden sudca Najvyššieho správneho súdu a dvoch volí súdna rada. Súdna rada volí jedného zo sudcov všeobecných súdov mimo Najvyššieho správneho súdu a jedného nesudcu. Čiže môže to byť presne ako ste povedali, že notár, advokát, prokurátor alebo iní právnici.

Čiže sudca Najvyššieho správneho súdu tam má minoritu. Môže nastať situácia, že v trojčlennom senáte bude jeden sudca z nižšieho stupňa zo všeobecného súdu, napríklad z okresného súdu, bude tam jeden advokát z tej databázy a prehlasujú napríklad 2:1 toho sudcu správneho súdu a rozhodnú napríklad o vine sudcu alebo sudkyne dvaja členovia, ktorí sú nesudcovia správneho súdu.

>> Presne, dobre ste to pochopili.

Je to tak, že aj to ste naznačili, že keďže sa ten jeden člen disciplinárneho senátu boli so sudcou všeobecných súdov, môže to byť samozrejme sudca okresného súdu. A pokiaľ je disciplinárne stíhaným sudca Najvyššieho súdu alebo odvolacieho súdu, tak bude sudca nižšieho stupňa súdu súdiť sudcu vyššieho stupňa.

Čiže napríklad sudca z okresného súdu plus advokát z databázy môžu napríklad teoreticky odsúdiť sudcu špecializovaného trestného súdu.

>> Špecializovaný trestný súd je taký špecifický, lebo má postavenie ani nie okresného, ani nie krajského, pretože rozhodujú o odvolaniach Najvyšší súd. Ale je to určitým spôsobom taký špecifický súd, ale môže to byť napríklad sudca Najvyššieho súdu. Napríklad bol stíhaný Kliment, tak teoreticky podľa nového, pokiaľ by ho súdil takýto senát, tak sudcu Najvyššieho súdu by súdil sudca okresného súdu, ako je to v prípade doktorky Záleskej.

>> A toto vy ste napadli aj na Ústavnom súde tieto zmeny. Čo ste čo vykáte alebo načo upriamujete v tom svojom podaní?

A v akých častiach Ústavný súd vyhovel na ďalšie konanie, že prijal tieto vaše podnety?

>> No nepodali sme to my, ako pokiaľ myslíte združenie za otvorenú justíciu. Podala to skupina poslancov z Progresívneho Slovenska, ktorí presne poukazujú na text ústavy, ktorý zakotvuje a určuje, že disciplinárnu kompetenciu voči sudcom má Najvyšší správny súd.

A táto zmena, ktorá je platná tento rok, že väčšinu v súdnych senátoch Najvyššieho správneho súdu volí súdna rada, obchádza text ústavy. Pretože vlastne odníma túto kompetenciu sudcom Správneho súdu, ktorí tvoria Najvyšší správny súd, a prenáša ho späť do väčšinovej kompetencie rozhodovacej súdnej rady, pretože tá volí väčšinu členov senátov disciplinárneho súdu.

>> Ešte doplňme ten druhý stupeň. Ak teda rozhodne trojčlenný senát na prvom stupni, že odsúdi a disciplinárne napríklad potrestá sudcu znížením platu alebo nejakým iným spôsobom, či sa s ním vysporiada preložením na nižší stupeň. Sú tam rôzne možnosti.

Sudca sa odvolá, potom je to odvolacie druhostupňové konanie na tom správnom súde. Tam je päťčlenný senát. My sme to doplnili a v tom päťčlennom senáte, ako sú momentálne podľa tých zmien, tie pomery sudcovia verzus nesudcovia majú znova členovia senátu odvolaci, o ktorých volí súdna rada. Pretože súdna rada volí dvoch členov zo sudcov všeobecných súdov a jedného takzvaného prisediaceho sudcu, a len dvaja sudcovia Najvyššieho správneho súdu sú v odvolacom senáte. Čiže opätovne majú minoritu.

>> A vidíte v tom možno až nejaké zrušenie alebo znefunkčnenie alebo istým spôsobom zmarenie toho pôvodného zámeru, na čo mali vzniknúť správne súdy a ako mali fungovať. Je to až tak, že im tým správnym súdom bola odňatá taká kompetenicia, respektíve to, prečo vlastne v štruktúre súdov vznikli?

A to je aj to, čo by mal ten Ústavný súd nejakým spôsobom sa na to pozrieť a nejako vyhodnotiť. Či toto je príliš tvrdé tvrdenie? Všetko to, čo malo odstrániť zmena disciplinárneho konania v novele Ústavy v roku 2021 prenesením na Najvyšší správny súd, sa to popierlo tým, ako sa to zmenilo týmto zákonom, ktorý účinný tento rok. Pretože opätovne väčšinu disciplinárnych senátov kreuje súdna rada a súdna rada súčasne môže podávať na sudcov aj disciplinárne návrhy, teda žaloby. A je to paradoxná situácia, keď žalobca súčasne tvorí orgán, ktorý rozhoduje o tejto žalobe.

Čiže je tam jednoznačne aj konflikt záujmov. To je jeden problém.

>> A keby ste mali prejudikovať, očakávate, že eh tento návrh má šancu na Ústavnom súde. Ja viem, že sudcovia to neradi robia, ale možno percentuálne tie šance. Ako vidíte?

Mňa tá ústavná sťažnosť presvedčila, ale je to len môj názor. Samozrejme, musíme rešpektovať, ako to vyhodnotí Ústavný súd. V každom prípade prijal celé to podanie na ďalšie konanie a nevyhovelo to len v časti, v ktorej poslanci navrhovali pozastaviť účinnosť tohto zákona práve preto, aby sa zabránilo vytvoreniu možno neústavných senátov. Ak teda sa tomuto podnetu vyhovie a aby sa nezačali podľa týchto pravidiel súdiť sudcovia, pokiaľ nerozhodne ústavný súd. A to je aj problém vlastne doktorky Pamely Záleskej, ktorej bol určený senát, ktorý je zložený z jednej predsedníčky senátu, ktorá je sudkyňou Najvyššieho správneho súdu. Potom je tam jeden sudca z mestského bratislavského súdu a tretí prisediaci sudca je advokátka.

Mám informácie, že doktorka Záleská namietla dvoch členov senátu z rôznych dôvodov. Ja som písala o tom článok a naznačila som, že pokiaľ by som ja bola súdený sudca a mal by v senáte, ktorý ma má súdiť, byť advokát, ktorý zastupuje napríklad ministra Šutaja Eštoka, ktorý sa vyhráža sudcom a disciplinárkami aj trestným oznámením, pokiaľ nerozhodujú tak, ako si on predstavuje, tak ja by som osobne nemala dôveru z takýchto senátov.

Eh, viem, že doktor, čiže tam ste naznačovali, eh, že má možnosť sudca namietať zloženie senátu, čo sa zrejme aj v tejto chvíli, eh, k zloženiu senátu, eh, v disciplinárnom konaní Pamely Zaleskej stalo, čo ste už, eh, teda povedali.

Nie je to vlastne to dostatočná ochrana, že ak ten senát bude vykreovaný a sú tam nejaké zaujatosti, veď ten sudca disciplinárne je stíhaný a môže namietnuť či už člena alebo predsedu toho senátu?

A tu je systémový problém, že ústava zverila kompetenciu Najvyššiemu správnemu súdu, ale o disciplinárnych prehreštkoch sudcov nerozhodujú sudcovia tohto súdu vo väčšine, ale rozhodujú sudcovia iných súdov. Oni sú vlastne ako keby jeden sudca je pridelený na dva súdy, kde na jednom teda má svoju bežnú agendu a na druhom rozhoduje v disciplinárnych konaniach.

Ale zákon o sudcoch, eh, pripúšťa, aby bol sudca na dvoch súdoch len keď je dočasne pridelený, eh, z nejakých dôvodov, ale nie takýmto spôsobom, že je ako keby stabilne pridelený na to, aby rozhodoval disciplinárne veci. Hej?

Áno. Myslím, že ste to už vysvetlili, že teda, eh, aj tá ústavná sťažnosť, eh, smeruje k tomu, že ako keby bola odňatá tá základná kompetencia Správnemu súdu, aby sudcovia Správneho súdu rozhodovali vo väčšine o tých disciplinárnych, eh, sťažnostiach.

Vy si viete predstaviť, eh, prečo došlo k tejto zmene? Prečo ministerstvo spravodlivosti zmenilo tie zákonné normy, eh, ktoré následne sa z nich odvodili — tieto zmeny, že teda tie databázy aj, eh, voľba tých členov, eh, tých senátov disciplinárnych prešla na súdnu radu? Vy, eh, si viete vysvetliť, eh, ten dôvod, prečo, eh, to bolo nutné upraviť a zmeniť, alebo vidíte v tom nejaký zámer?

Ja zámer vidím jednoznačne, pretože, eh, samotný predkladateľ zákona, minister spravodlivosti, nevysvetlil, eh, pri návrhu zmeny zákona o disciplinárnych konaniach voči sudcom, prečo pristupuje k tejto zmene. Eh, pretože Najvyšší správny súd zvládal túto kompetenciu. Neboli žiadne výhrady voči tomu, že by rozhodoval s prieťahmi, že by rozhodoval pomaly. On sa zhostil, eh, úplne perfektne svoje kompetencie.

Eh, v dôvodovej správe k tomu zákonu je napísané len, že sa posilňuje odvolací systém, odvolací mechanizmus, ale nemá to logiku, pretože, eh, stačilo potom, eh, zaviesť dvojstupňové disciplinárne konanie z tých sudcov, ako to bolo doteraz — zo väčšiny sudcov Najvyššieho správneho súdu a z tých laických, eh, nesudcov v týchto senátoch.

Ale tu sa to vlastne nastavilo tak, že opätovne, eh, kreuje vo väčšine, eh, tieto senáty súdna rada, ktorá je ešte aj v konflikte záujmov, pretože sama môže podávať žaloby.

Eh, áno, to už sme spomínali, ale tú motiváciu, že viete si to predstaviť — čo je za tým nejaká možná obava, eh, alebo cieľ ovplyvniť disciplinárne konania a vysporiadať sa s nepohodlnými sudcami? Alebo aká je tá z vášho pohľadu tá motivácia?

Tá motivácia ma vracia do minulosti, kedy súdna rada vlastne ovládala disciplinárne konania. A práve vtedy, keď nebola spokojná s kritickými sudcami, tak sa to prejavovalo práve v tých šikanóznych disciplinárnych konaniach, kedy sudcom boli pozastavovávané výkony za neuveriteľné veci — ako napísaní listu prezidentovi alebo za to, že sa sudca nevzdeláva a bol im navrhovaný trest, eh, zbavenia funkcie sudcu.

Táto minulosť sa takto skryto vracia bez reálneho základu, že by to bola nejakou potrebne meniť. Takže samozrejme podsúva sa každému práve to, čo ste naznačili — že ten zámer je ovládnuť disciplinárne konania.

A keďže súdna rada je z polovice kreovaná z politických mocí, tak cez práve túto časť súdnej rady je veľmi dobre ovplyvniteľné aj zloženie disciplinárnych senátov. A samozrejme je tam tá možnosť, že keď budú tieto senáty zložené z ľudí, ktorí sú blízko tejto politickej časti, eh, súdnej rady, tak potom budú ovplyvniteľné aj v konkrétnych disciplinárnych konaniach.

Eh, my sme to naznačili aj v úvode. Aj keď táto téma je, eh, zložitá — možno pre bežného diváka na vysvetlenie alebo uchopenie — ale, eh, ten pocit sudcu súdiť slobodne na ktoromkoľvek súde na Slovensku je asi to najdôležitejšie. Aby sa cítil, že nebude za svoje rozhodovanie, eh, postihnutý a stíhaný. Napríklad aj, eh, keď rozhodne nejak nepriaznivo voči nejakej politickej skupine, či už z jedného alebo druhého tábora.

A k tomu pohodliu asi je aj tá istota, že, eh, sa môžete oprieť na to, že nebudete disciplinárne stíhaní z nejakého iného motívu — napríklad politického. A ak som to správne pochopil, tak tieto obavy, eh, účasti sudcov momentálne teraz pretrvávajú.

Ak by som to zúžil aj možno na disciplinárne konanie Pamely Záleskej — aj z toho, čo ste povedali, že namieta hneď dvoch členov — značí to, že namieta to, že nejaká tá obava v pozadí asi je o tú...

Samozrejme, že je, pretože sudca je pod veľkým tlakom a je úplne bežné, že na sudcu sa útočí aj na tlačových konferenciách, eh, najvyšších ústavných činiteľov. Čiže sudcovia sa cítia ohrození a pokiaľ nemajú istotu, že sú nastavené nestranné a nezávislé disciplinárne senáty, tak každý sudca si uvedomuje riziko, do akého ide, keď napríklad v rozpore s tými, eh, zámermi, ktoré sú verejne komunikované — že akoby niektoré kauzy mali byť rozhodnuté — a rozhodne ináč. Tak musí, eh, jednoducho cítiť to ohrozenie: Aha, ja som teraz rozhodol, ako som si myslel, ale toto nevyhovuje vládnucej moci. A môžem očakávať, že cez ministra spravodlivosti alebo aj predsedu súdu, ktorého menuje minister spravodlivosti, tak budem šikanózne disciplinárne postihovaný.

A to to môže viesť k tomu, že ten sudca podvedome tú kauzu nemusí rozhodnúť úplne nestranne.

A eh, nie je to tak trošku aj krátkozraké? Predsa len, eh, s voľbami vždy príde k výmenám, eh, na všetkých, eh, vrstvách aj špičkách v štáte. Koniec koncov vidíme aj výmeny v súdnej rade, keď sa nominanti vlády a parlamentu menia. Aj toto síce by sa malo zmeniť — tie funkčné obdobia — ale teraz to vidíme, že je to veľmi krehké.

Zmení sa politika, zmení sa moc, zmenia sa členovia súdnej rady, a eh, môže tá druhá strana ako keby ovládnuť, eh, to disciplinárne stíhanie, lebo si znovu navolí, eh, možno nominantov a členov do tých, eh, databáz, eh, priaznivejšie naklonených. Čiže asi je problém, aby sa tá nejaká politika nepretaľavovala — možno aj do tých disciplinárnych senátov.

Tak aj toto asi zrejme bude musieť zvažovať Ústavný súd, eh, že či, eh, tie disciplinárne súdy neprišli o svoju základnú kompetenciu a nezávislosť.

Určite je to základná idea alebo základný princíp právneho štátu, že tie disciplinárne senáty musia fungovať nestranné a nezávislé. A keď sa zasiahne do nich takýmto spôsobom, že dokonca aj sudcovia Najvyššieho správneho súdu sa rozdelili na dve kategórie — že v disciplinárnych senátoch môžu byť len sudcovia tohto súdu, ktorí sú, eh, vo funkcii sudcu dlhšie ako 10 rokov — už to je podľa mňa neústavné, pretože pokiaľ ten sudca prejde testom výberového konania a je vymenovaný na Najvyšší správny súd, tak je aj oprávnený rozhodovať všetky veci, o ktorých je tento súd kompetentný rozhodovať. Čiže aj o všetkých disciplinárnych, eh, veciach.

A táto novela ako podústavný zákon to mení toto nastavenie a rozdeľuje ešte aj sudcov Najvyššieho správneho súdu na dve kategórie.

To nastavenie, ktoré bolo pred rokom 2021, bolo práve výborné v tom, že rozhodovali vo väčšine majorite sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ktorí sú profesionálni v rámci riadneho rozvrhu práce.

A súdna rada volila len tých laikov, tých prísediacich sudcov, ktorí ani predtým nemohli ani písať rozhodnutia a ani byť takzvanými sudcami spravodajcami, že mohli referovať tú vec.

Ešte aj to sa zmenilo po tejto novele, že dokonca aj takýto laický člen senátu môže byť sudca spravodajca a môže aj písať samotné to rozhodnutie disciplinárneho senátu.

Uvidíme, ako nakoniec rozhodne Ústavný súd o tej prijatej sťažnosti smerom k tej prijatej novele o disciplinárnych senátoch.

Uvidíme, ako aj sa vykreuje nakoniec senát, ktorý bude rozhodovať v citlivej kauze disciplinárneho stíhania Pamely Záleské, lebo to bude taký prvý mediálny, veľmi sledovaný prípad, kde nové zloženie nových senátov bude rozhodovať a tam sa to možno všetko ukáže a otestuje, o čom sme tu my teraz v teoretickej rovine rozprávali v tejto relácii.

Ďakujem veľmi pekne.

Náš čas sme vyčerpali, že ste si našli na divákov televízie kanál 1 čas a priestor.

Hosťom bola Katarína Javorčíková, emeritná sudkyňa.

Ďakujem pekne.

>> Ďakujem všetkým za pozornosť taktiež.

>> No a s vami, diváci sa teším pri ďalších témach z oblasti kriminality, justície a bezpečnosti.

Dovidenia.