Minister spravodlivosti Boris Susko k novele Občianskeho zákonníka

Vyjadril by som sa najmä k tomu, že ja som predpokladal presne, že táto diskusia sa bude viesť skôr o tom, čo v tom občianskom zákonníku nie je, ako vo vzťahu k tomu, čo v tom občianskom zákonníku je.

Na toto vieme samozrejme, alebo viem jednoducho, zodpovedať.

Za účelom toho, aby občiansky zákonník mal širokú podporu – spoločenskú, odbornú, ale aj politickú tu v parlamente – tak sme sa rozhodli ísť tým spôsobom a tým modelom, že sme vypustili z občianskeho zákonníka všetky tie ustanovenia alebo inštitúty, ktoré by mohli byť predmetom kontroverzie, a ponechali sme v občianskom zákonníku znenie a ustanovenia inštitúty, na ktorých si myslíme, že by mohla byť celospoločenská zhoda aj naprieč politickým spektrom, nielen naprieč odbornou obcou.

A preto sme sa aj rozhodli – a nielen na základe pripomienok konferencie biskupov, respektíve cirkvi, ale na základe aj určitej politickej dohody v rámci koalície, pretože aj koalícia má nejaké nastavenie – ponechať teda právnu úpravu rodinného práva v súčasnom znení tak, ako je, pretože si myslíme, že občiansky zákonník obsahuje množstvo pozitívnych vecí, ktoré sú dôležitejšie ako samotná inkorporácia rodinného práva do občianskeho zákonníka.

A tak ako má tradíciu na Slovensku zákonník práce, takisto má tradíciu aj zákon o rodine. Aj keď v okolitých krajinách to nie je štandard, ale u nás to historicky má svoj zmysel a význam.

A preto sme sa rozhodli, že teda zákon o rodine necháme samostatne a upravíme len vzťahy, ktoré sa dotýkajú manželstiev v občianskom zákonníku ako takým z hľadiska spoločného ímania manželov a ďalších vecí.

To isté platí pre ďalšie veci, ktoré v občianskom zákonníku nie sú upravené, ako je napríklad – spomínala pani poslankyňa Kolíková – zverenecké fondy, respektíve niektoré ďalšie otázky, pretože to boli tie inštitúty, na ktorých nebola všeobecná ani odborná, ani politická zhoda.

Vieme dobre, že ako sa obchádzajú určité daňové súvislosti práve prostredníctvom zvereneckých fondov. Nebola zhoda na právnej úprave zvereneckých fondov a vyvolalo by to opätovne politickú kontroverziu už v rámci koalície a nehovorím už naprieč politickým spektrom.

Takže takisto sme sa rozhodli, že v záujme toho, aby občiansky zákonník bol priechodný širokou väčšinou aj v parlamente – pretože myslíme si, že to je zákon, ktorý by si zaslúžil podporu väčšiny v parlamente, nielen koaličnej, ale možno aj koalično-opozičnej – tak sme sa snažili všetky veci, ktoré ešte raz by mohli vyvolať akúkoľvek kontroverziu, z do zákona, teda nakoniec, nedať.

Pokiaľ ide o samotné korporátne právo alebo zákon o obchodných spoločnostiach, po dohode s podnikateľskými subjektmi sme sa dohodli na tom, že tým, že sa vypúšťa celá záväzková časť obchodného zákonníka, zostane obchodný zákonník okliešaný tak, ako je.

To znamená, v tejto fáze prijímania legislatívy civilného práva nebudeme riešiť zákon o obchodných spoločnostiach, nebude predmetom najbližšej legislatívnej činnosti ministerstva. Ak bude potrebné do budúcnosti v budúcom volebnom období a v ďalších upraviť podrobnejšie zákony o obchodných spoločnostiach, tak samozrejme je to možné.

A tá dohoda s podnikateľským sektorom bola, že zákon o obchodných spoločnostiach sa momentálne prijímať nebude.

Niektoré parciálne otázky, ako napríklad zodpovednosť štatutárnych orgánov a podobne, sa vyrieši prostredníctvom zberného zákona, kde sa tieto veci komunikujú s podnikateľmi, kde sa to rieši a budeme na to reagovať.

Uznesením vlády sme sa zaviazali, že ku koncu augusta – teda tak, aby v septembri pri druhom čítaní bol už návrh takéhoto zberného zákona pripravený – tak ja verím, že sa dovtedy stihne a že budete môcť to už pri druhom čítaní nejakým spôsobom vidieť.

Pokiaľ ide o niektoré parciálne otázky, ktoré tu boli načrtnuté, či už ide o napríklad obchodné podmienky pri malých podnikateľoch, nie je pravda, že na to nejakým spôsobom nereagujeme. Máme právne ustanovenie práve vo vzťahu k týmto všeobecným obchodným podmienkam z hľadiska slabšej strany, čo môže byť aj menší podnikateľ – inštitút prekvapivých podmienok, ktorý reaguje práve na tieto veci.

Čiže toto priamo riešime.

Pokiaľ ide o majetok a zodpovednosť jedného z manželov, takisto nie je pravda, že to je výlučne z majetku jedného manžela. Je to do výšky vyrovnávacieho podielu aj druhého z manželov zodpovednosť za dlhy, respektíve záväzky toho prvého z manželov. Čiže nie je to úplne tak, že ten druhý z manželov z toho je úplne vypustený.

On zodpovedá do výšky svojho vyrovnávacieho podielu, pokiaľ to nebude jednoznačne určené inak. To znamená, ak by sa preukázoval, že to urobil bez vedomia a tak ďalej, tak tam sú samozrejme určité výnimky.

To isté platí pri obchodných podieloch spoločnosti. Tam takisto je nová právna úprava, ktorá hovorí o tom, akým spôsobom, najmä pri dedení, sa postupuje v rámci obchodného podielu a v rámci výkonu svojich akcionárskych alebo podielových práv na spoločnosti.

Takže na toto všetko občiansky zákonník pamätá.

A takisto musím opraviť pani poslankyňu Bihariovú to, čo hovorila, že ak dedič odmietne dedičstvo, že jeho deti nebudú dediť – to nie je pravda. Ak dedič odmietne dedičstvo, hľadí sa naňho ako keby nebol, ako keby napríklad zomrel v čase smrti poručiteľa, a tým pádom automaticky dedia jeho deti. Len tam je v zákone vyslovene napísané, že strácajú nárok na povinný podiel, ale to neznamená, že strácajú nárok alebo právo na podiel na dedičstve ako dedičia, ale nie ako neopomenuteľní dedičia v tom prípade.

A pokiaľ ide o verejný poriadok – tú pripomienku pani poslankyne Biharijovej – tam sme jednoznačne povedali, alebo tam to ide o to, že to je skôr interpretačná pomôcka v princípe, ako konečný dôvod, ktorý je potom ďalej rozvedený v občianskom zákonníku.

Zatiaľ toľko. Ešte jedna dôležitá vec, čo som chcel povedať, to je doložka vplyvov.

Nie je úplne pravda, pani poslankyňa, to, čo hovoríte, pretože áno, pôvodne ministerstvo hospodárstva ako subjekt, ktorý posudzuje vplyvy na podnikateľské prostredie, k tomu dal pripomienky, ale my sme tie pripomienky rozpracovali v doložke vplyvov na základe práve pripomienok tejto komisie na posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Čiže dnes už tieto veci sú tam zapracované.

A keď si pozriete finálne stanovisko tejto komisie už, ktoré bolo vydané po MPK – teda po zapracovaní pripomienok aj tejto komisie – tak si môžete prečítať, že komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania a pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko, čiže vyjadrila súhlas s tým, ako boli zapracované, ako bola zapracovaná doložka vplyvov.

A tiež pokiaľ si pozriete závery z tripartity, tak všetky podnikateľské zväzy jednomyseľne vyjadrili súhlas s ďalším legislatívnym procesom tohto návrhu zákona, čiže súhlasili s tým, v akom je znení.

Takže túto kritiku neberiem, neberiem v tomto momente ako relevantnú.

Ďakujem pekne.