Miloš Svrček: AfD pred historickým víťazstvom v Nemecku: Čo to znamená pre Európu? | TVOTV

Hosťom televízie ODO OTV je docent Miloš Svrček z Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Ďakujem pekne za pozvanie a prajem pekný deň.

Pán Svrček, v nedeľu 6. septembra volí Sasko-Anhaltsko nový krajinský snem. Podľa prieskumov by ho suverénne vyhralo AfD. Podľa najnovších informácií a dát sú prieskumy nasledovné: viac ako 40 % má AfD a prvýkrát po vojnových dejinách Nemecka má reálnu šancu viesť krajinskú vládu. AfD chce dokonca vytvoriť aj vládu bez koaličného partnera. Aké sú vaše informácie? Prečo sú tieto voľby dôležité?

Celkovo teraz v Nemecku sú voľby veľmi dôležité, lebo v Bruseli sa riešia veľmi veľa strategických vecí, takže každá vláda z daného členského štátu má mať silný mandát na to, aby presadila veci. Ale čo sa týka Nemecka celkovo, vieme, že sa Nemecko, čo sa týka volebného systému alebo usporiadania politického a územného, delí na 16 spolkových krajín. Možno by sa na úvod zdalo, že sú to len nejaké krajinské voľby — ekvivalent našich celkovozámskych volieb — ale oni to nemajú v jeden deň. Majú to pravidelne každé štyri roky v každej spolkovej krajine.

Preto ani Sasko-Anhaltsko nebude v podstate jediné, v ktorých sa môže zmeniť vláda. Budú samozrejme aj ďalšie — Mecklenburg alebo Berlín, Durínsko a tak ďalšie. Ale čo sa týka týchto najbližších volieb, áno, sú aj prelomové z toho dôvodu, že AfD môže získať historický výsledok, pretože najlepší výsledok zatiaľ dosiahli, ak sa nemýlim, v Durínsku, kde mali okolo 30 %. Podľa prieskumov sa môžu vyšplhať až k 40 %. CDU môže získať maximálne 20-21 %. Rozdiel oproti štyrom alebo piatim rokom — oproti roku 2021 — je v tom, že práve vtedy CDU vyhrala a zostavila aj vládu. Mali okolo 37 % a AfD mala 20 %. Čiže v podstate sa im znásobili počty v prieskumoch.

Aj keď ja som skôr veľký pesimista v týchto prieskumoch. Prieskumy vôbec neberiem do úvahy, pretože aj v tých posledných voľbách aj v iných krajinách — aj v tých spolkových krajinách Nemecka — boli úplne iné prognózy a výsledky sa v podstate dosť odlišovali voči tomu. Čiže si myslím, že potom aj časom prejdeme v rámci diskusie, aký môže byť obrovský vplyv týchto volieb a týchto výsledkov celkovo na Nemecko aj Európsku úniu a de facto aj na Slovensko. Ale myslím si, že tieto voľby určite budú prelomové.

Momentálne, ako som povedala, prieskumy ukazujú, že by mali 40 %. Na to, aby zložili vládu bez koaličného partnera, potrebujú 45 %. Aké sú prognózy vývoja? Čo hovoria politológovia? Spomína sa akási nepísaná dohoda už etablovaných strán, že nebudú v podstate spolupracovať s AfD.

Presne tak. Posledné štyri roky v rámci aj tejto spolkovej krajiny fungovala takzvaná nemecká koalícia. To sú v podstate etablované strany — CDU, SPD a taktiež Slobodní demokrati — teda liberálna strana. S tým, že v podstate vytlačili AfD v posledných voľbách.

Celkovo ten volebný systém a následne, keď už máte rozohraté a rozdané karty — v tomto zhodou okolností v krajinskom sneme máte 97 kresiel. Súčasná koalícia premiéra, krajinského premiéra Šulca má 56 mandátov.

S tým, že celkovo potom, keď máte výsledky volieb, volíte premiéra v troch kolách. V prvom kole musí mať absolútnu väčšinu. Je to dosť v podstate rarita, ak by v prvom kole získal takto premiér alebo nominant tej víťaznej strany absolútnu väčšinu. Čiže v druhom kole je to to isté a v treťom kole vám stačí len väčšina odovzdaných hlasov. Niekedy dochádza dokonca k tomu, že niektoré strany sa vzdajú týchto hlasov a získajú nejakú silu na to, aby vôbec prešiel tou väčšinou. Čiže je to menšinová vláda.

Rozdiel oproti štyrom rokom je v tom, že presne tak, ako si spomínala, AfD môže získať absolútnu väčšinu. To znamená, že nebude potrebovať žiadneho koaličného partnera a taktiež je to prvýkrát od 1945, ak by došlo k takejto situácii.

Krajinský premiér Šulz opakovane hovorí, že odmieta akúkoľvek spoluprácu s AfD a s extrémnou ľavicou Die Linke a to isté aj ostatné politické strany. Čiže oni sa spoliehajú na to, že vytvoria širšiu koalíciu mimo Die Linke a mimo AfD.

Prognózy však hovoria o tom, že práve AfD môže prevalcovať všetkých a ja sa ani nečudujem tým vyjadreniam kancelára Merza alebo aj médií, ktoré v podstate dennodenne otvárajú túto tému, že ide o mimoriadne nebezpečnú situáciu a práve kandidát AfD, ku ktorému sa asi dostaneme, je najnebezpečnejší človek Nemecka.

To už — presne na tie médiá som sa chcela opýtať, pretože túto tému volieb nespomínajú iba politológovia a analytici, ktorí hodnotia a skúmajú túto tému, čo by to mohlo spôsobiť, ak by výsledok bol taký, ako je momentálne, alebo možno ešte vyšší. Ale aj médiá sa k tejto téme veľmi často vyjadrujú. Ako ste povedali, Financial Times a politici hovoria o obavách o stabilitu Nemecka. Prečo takýmto spôsobom to komentujú? Aké obavy?

No, majú v prvom rade obavu, kto je vlastne hlavný kandidát na premiéra za AfD. Ide o mladého politika Ulricha Solmanna, ktorý má 36 rokov. Je kvázi tiktokovou hviezdou. V minulosti pôsobil dokonca v CDU, bol aj hovorca AfD v rámci tejto krajiny alebo krajín spolku. Čiže je to dosť mienkotvorná osoba, má okolo 700 000 sledovateľov na TikToku a práveže on má veľmi svoju vlastnú argumentáciu, vyjadrenie, má dosť charizmatu, čiže vie ovplyvniť alebo osloviť — by som lepšie povedal — širokú masu ľudí.

A v Berlíne už nestačí len povedať, že AfD je krajne pravicová strana. Aj BND, tajná služba či spravodajská služba, ktorá vydáva svoje stanoviská, ju označuje za krajne pravicovú stranu a najlepšie zakázať. Na ľudí to už nefunguje, pretože ľudia alebo obyvatelia — ktorých zhodou okolností v tejto spolkovej krajine je 2 milióny — už cítia v podstate celkovo, že klíma aj v rámci Nemecka sa mení.

To nehovorím len o migrácii, nehovorím v podstate o podpore Ukrajiny, ale hlavne o tých ekonomických dopadoch, pretože tie ekonomické dopady celkovo a inflácia aj dlh narastajú a samozrejme má to dopad celkovo aj na postavenie ľudí.

Takže v prvom rade by som sa sústredil na to, kto vedie tú AfD a môže byť reálne — že tou absolútnou väčšinou — tento líder AfD Solmann môže byť budúcim krajinským premiérom?

Uhm, tu sa ešte na chvíľočku pristavím. Tá vysoká podpora AfD je taký fenomén napriechce celým územím, nielen v určitých oblastiach. Čím si to vysvetľujete?

Akými témami v podstate oslovuje AfD svojich voličov?

Áno, presne tak. Netýka sa to len tejto spolkovej krajiny.

Vysoká podpora AfD je aj v ďalších, napríklad v Mecklenbursku, Predpomoransku, v Dursku, v Sasku, taktiež v Berlíne. Aj keď Berlín je trošku osobitný, lebo je to hlavné mesto, je tam iná štruktúra obyvateľstva.

Paradoxne je tam vítazná skôr extrémna ľavica Die Linke. Aj keď už extrémom je to, že v podstate Die Linke má 21 % podporu v Berlíne a AfD je tiež okolo 19–20 %, CDU to isté.

Čo sa týka tých tém, tak najdôležitejšie témy, ako som povedal, sú tie ekonomické.

Musíme si v prvom rade uvedomiť, že práve táto spolková krajina je vo bývalom východnom Nemecku. To znamená, že je tam taká pachuť, by som povedal, aj celkovo voči západu tých obyvateľov. Pretože výsledok v roku 1990, keď došlo k vzniku 16 spolkových krajín a nemeckej spolkovej republiky, tak väčšinou v Anhalsku boli predstavitelia, čo sa týka justície, politických funkcií, akademickej sféry, väčšinou Nemci zo západného Nemecka.

Čiže väčšinou obyvatelia majú pocit, že boli odsunutí niekde bokom. A práve v niekedy došlo k spojeniu, ale odovzdaniu západu.

Je tam aj taká pozitívna nostalgia po fungovaní v rámci východného Nemecka. Je to podložené aj faktami, pretože neustále sa robia prieskumy, akým spôsobom sa nazerá časť obyvateľstva na západe Nemecka, na východe Nemecka napríklad na protiruské sankcie, na podporu Ukrajiny, celkovo na Moskvu, poprípade na Brusel. A sú tam tie rozdiely fakt obrovské.

Čo sa týka tých tém, tak samozrejme najdôležitejšie témy sú zdravotníctvo, imigrácia, taktiež podpora Ukrajiny.

Aj keď tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že tie kompetencie a funkcia krajinského premiéra je úplne niečo iné ako spolkového premiéra. Pretože krajinský premiér, aj keď dôjde ditu k zmene, že Šult skončí a príde Zigmund, ten nemá dopad napríklad na fiškálnu politiku, na federálne zákony alebo federálnu legislatívu spolkového snemu. Takže to je dosť veľký rozdiel.

Ale celkovo čo sa týka zdravotníctva, čo sa týka sociálnej podpory a taktiež celkovo podpory na Ukrajinu, tak určite to sú témy, ktoré budú mať veľký prijem aj v rámci výsledkov teraz v nedeľu 6. septembra.

>> Ako tieto voľby môžu ovplyvniť Európu? Možno smerovanie Európy? Spomínali ste, že mohlo by to mať vplyv aj na Slovensko. Akým spôsobom?

Eh, fakty sú jasné. To znamená, že Nemecko je jeden z najväčších podporovateľov, respektíve spolupracujúcich krajín so Slovenskom. Máme jeden z najväčších hospodárskych výmen v rámci Európy. Takže celkovo aj čo sa týka toho smeriovania Nemecka, tak bude to mať dopad.

No a taktiež samozrejme čo sa týka podpory Ukrajiny. Pretože aj nová kancelárka Merckelová v podstate teraz po prvýkrát by sa dalo povedať v histórii došla aj vyslovene do tejto spolkovej krajiny a začína podporovať kampaňou aj krajinského premiéra Šulca.

Samotní nemeckí komentátori povedali, že veľmi minimálne takto v minulosti dochádzalo k podpore zo strany federálneho kancelára napríklad takto a zapájaním sa do kampane v spolkových krajinách.

Merckelová vyslovene povedala, že si nevieme predstaviť, že dôjde napríklad k poklepávaniu nejakého základného kameňa fabriky a bude tam stáť krajinský premiér za AfD. Že je to mimoriadne nebezpečné a takto straší obyvateľstvo.

Ale na druhej strane čo sa týka aj tých výskumov alebo prieskumov, tak tie hovoria jasne, že paradoxne ešte narastá väčšia podpora alternatívy pre Nemecko.

Čo sa týka Slovenska, tak tým, že máme vysoko intenzívnu hospodársku a ekonomickú výmenu, tak celkovo samozrejme potom do budúcna – nehovorím, že tieto voľby, lebo tie v podstate sú jednou z tých 16 spolkových krajín – ale do budúcna tým, že sa môže meniť postavenie jednotlivých koalícií a nových premiérov, krajinských premiérov, tak môže to mať vplyv celkovo potom aj na tú federálnu úroveň a celkovo aj na európsku politiku, minimálne pri Ukrajine.

S akými povoľbovnými možnosťami pracuje aj AfD – ako sme spomínali – tie politické strany, ktoré sú už etablované na trhu, tak majú takú nepísanú dohodu, že by s touto stranou nespolupracovali, teda neprišli by do koalície s AfD. Takže AfD spolieha iba na tú 45 % úroveň úspešnosti vo voľbách, aby tú vládu zložila iba jednou stranou.

Celkovo aj čo sa týka minulých volieb, po minulé roky, tak práveže vznikali tie nemecké – v úvodzovkách nemecké – koalície, ktoré vytvárali kvázi ten múr voči extrémizmu a alternatíve, ako to oni nazývajú, takzvané Brandmaer.

A práve preto aj vznikla taká nemecká koalícia nielen v tomto krajinskom spolku, ale aj v ďalších.

A je taká tendencia aj čo sa týka vyjadrovania spolkového kancelára Merckelovej, aj taktiež krajinského premiéra, že s AfD v žiadnom prípade nebudú spolupracovať, ale ani s krajinou ľavicou Die Linke.

Niektorí však sa už ozývajú tí politici, že s Die Linke by už vedeli spolupracovať, práve pri zastavení AfD.

Lenže v prípade, ak by AfD získala túto absolútnu väčšinu, tak mali by veľmi málo možností na to, aby vedeli zastaviť takto hlasovanie o novom krajinskom kancelárovi v tejto spolkovej krajine.

Čiže sú viaceré alternatívy.

Buď dôjde k tomu, že AfD získa absolútnu väčšinu a vedia si zvoliť v krajinskom sneme nového krajinského premiéra Zigmunda.

Druhá alternatíva je široka koalícia. To znamená, že sa spojí CDU, SPD, FDP, ak vôbec prejdú, pretože podľa prieskumov sú pod 5 %. To znamená, ich percentá by sa potom rozpočítali medzi ďalšie strany, ktoré by prešli do krajinského snemu.

A sú dokonca niektorí presvedčení, že by mali prísť prilepiť k sebe a pozvať aj Die Linke, čo v podstate doteraz aj na federálnej úrovni, aj v iných spolkových štátoch bolo nepredstaviteľné, len aby zastavili AfD.

Čiže vidíte už na tom, aký je strach celkovo týchto politických elít, že by získali takýto silný mandát a možnosť ovplyvňovať minimálne v tejto krajine a v tomto spolku vyslovene politiku.

Ďalšia možnosť je, ako som ešte v úvode spomínal, že nový premiér by mal menšinovú vládu. To znamená, že v prípade, ak v prvých dvoch kolách voľby tohto krajinského premiéra by nezískal žiaden z týchto kandidátov väčšinu, tak potom sa môže napríklad niektorá zo strán rozhodnúť, že sa dohodnú, že nebudú hlasovať, nezúčastnia sa na tom hlasovaní a bude stačiť jednoduchá väčšina odovzdaných týchto hlasov.

Čiže môže vzniknúť aj vláda menšinová s menšinovým kancelárom.

Čiže tieto tri alternatívy môžu v podstate vzniknúť po voľbách v tejto krajine.

>> Pán docent, veľmi pekne vám ďakujem za všetky informácie.

Budeme teda sledovať, ktorá povolebná alternatíva bude reálna.

Jedno je však isté. Voliči v Európe vyjadrujú svoju nespokojnosť s politikami jednotlivých vlád nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách a dávajú to pocítiť v tých voľbách, že nastáva nejaká tá zmena, že sa to kormidlo nejako otáča iným smerom, ako to bolo doteraz.

Ešte raz ďakujem a prajem pekný deň.

>> Ďakujem pekne. Pekný deň.