MAINSTREAMOVÝ DETOX

13:25

SOBOTA 14.LISTOPADU14.LISTOPAD 2026

Michal Albert : TVOTV : AKO FUNGUJÚ MÉDIÁ? Pravda o slovenskej mediálnej scéne

TVOTV

Michal Albert : TVOTV : AKO FUNGUJÚ MÉDIÁ? Pravda o slovenskej mediálnej scéne

Přepis videa

Zobrazit / skrýt přepis

Krásny pondelkový večer všetkým sledovateľom a sledovateľkám televízie OTV. Vitajte pri našom dnešnom živom vysielaní. Som rád, že môžeme takto začať opäť týždeň pracovne. Eh, dnes je mojím hosťom pán Michal Albert, novinár. Michal, vitaj u nás. >> Ahoj, dobrý večer všetkým divákom. >> Som rád, že si prijal pozvanie a som veľmi rád teda, že si aj dorazil a že konečne môžeme začať aj na čas relatívne. >> Aj ja ďakujem za pozvanie. >> Dneska neboli zápchy ani nič. Dobre. >> No boli, boli, >> boli. Len si si s tým počítal a išiel si skôr. Eh, máme dnes takú takú aj pre mňa pre mňa eh osobnú tému a pre teba takisto novinár, novinárska mafia a eh veci okolo toho, že kto nás ňom, kto nám to tu riadi celé a kto sa akým spôsobom vyjadruje. Možno by sme začali tak všeobecne takým konštatovaním, že v podstate v dnešnej dobe, keď zapneš televízor alebo prečítaš si nejaké médiá alebo vypočuješ si nejaký podcast alebo zapneš rádio, tak eh sa okrem tých informácií, ktoré sa dostávajú von, už aj formuje formuje svojím spôsobom názor názor toho moderátora, názor akože novinára, názor eh toho média. Eh čo si myslíš, čím to je spôsobené, že sa tá žurnalistika dala na takú úroveň už ani nie informovania, ale formovania verejnej mienky? Možno je to práve tým, že skutočne tí eh tí, ktorí chcú nejakú moc mať, tí, ktorí chcú niečo realizovať reálne v tom štáte, tak vedia, že cez tie médiá to môžu urobiť takou mäkkou silou postupne na tých ľudí pôsobiť a oni potom ani nepotrebujú nejaké možno drahé kampane na to, aby potom presviedčali ľudí. Takto to vedia pekne podprahovo robiť podprahovými metódami. Však aj samotné reklamy ako také sú postavené aj na tej podprahovosti. Eh, sú tie mikrosekundy, kde sa dá dať eh ja neviem, ja som počul o tej reklame na jeden nápoj, kde sa vie dať mikrosekunda púšte a potom to v tom človeku podvedomo nejakým spôsobom evokuje, že je smedný a potrebuje práve ten nápoj. Takže žiaľ, je to takto dnes nastavené a ja mám pocit, že niektorí novinári ako keby chceli robiť nejakú tú nadprácu, ale potom sa pýtam, že prečo priamo nejdú potom do tej politiky. Je jasné, že eh novinári zvyknú, lebo sú vyhorení po dvoch rokoch práce, je to náročné, tak zvyknú mať tendenciu, že chcú ísť do tej politiky, či už priamo alebo robiť nejakých mediálnych hovorcov, poradcov a tak ďalej. Ale potom by bolo féovejšie, keby rovno išli do toho, eh rovno si založili nejakú stranu a s tou stranou potom prezentovali nejaké svoje názory, lebo takto je to vyslovene také podprahové a žiaľ dnes eh a budeme o tom aj dnes hovoriť, je to často o tom, že tie médiá sa správajú takým vydieračským spôsobom. Niektoré česť výnimkam, samozrejme. To znamená, že niekto nepohodlný sa napríklad dostane na kandidátku nejakej strany. No tak bum, ideme vyskúšať eh zastrašiť tých daných ľudí, ktorí rozhodujú o tej kandidátke a uvidíme, čo sa stane. Mne sa to tak napríklad stalo, keď ma dali eh na kandidátnu listinu jednej nemenovanej strany, zatiaľ ju nebudem menovať. A eh novinári rozohrali svoju hru a prinútili nepriamo tých ľudí, aby ma stiahli z tej kandidátky. >> Myslím, že ak ak dobre počítam, v dnešnej vláde máme troch ministrov, ktorí boli kedysi novinári. Eh v podstate ono akým nejakým spôsobom takým, ako si povedal, sa tam aj dostali, eh, že si svoje názory možno pretláčali na verejnosť. Kde sa podľa teba končí tá redakčná politika alebo redakčná práca a začína už tá manipulácia verejnosti? Tak eh končí sa to asi pri tom danom nastavení toho daného novinára, ktorý si možno myslí, že on už má tú moc, že on ide už priamo rozhodovať, čo si ten politik môže myslieť, čo si nemôže myslieť. Dokonca som počul taký názor jednej bývalej poslankyne, nebudem ju menovať, eh ktorá otvorene hovorila o tom, že keď bola poslankyňou, tak často chodili za nimi tí politici a eh, pardon, tí novinári a snažili sa lobovať za to, že počúvajte, takýto zákon predložte, lebo by to bolo preto a preto dôležité a potrebné. A potom tí eh tí politici pod tou túžbou možno, že budú vykresľovaní v tých médiách pozitívnejšie alebo že budú mať možno do nich otvorenejšie dvere, tak prichádzajú s tými návrhmi. A tu sa to asi začína a končí, že proste ten novinár začne mať pocit, že on je ten, ktorý určuje, ktorý má reálne tú moc. Lebo žiaľ, dnes je situácia taká a mne sa to aj stalo, že prijali ma do jedného média. Veľmi dôležité to bolo pre nich vtedy, pretože potrebovali človeka, ktorý má nápady. Eh, nebudem menovať to médium, lebo to nie je podstatné. A jednoducho oni chceli odo mňa, aby som im dal tri témy. To znamená, aby videli, že či mám tú kreativitu, či vie mi vôbec napadnúť nejaká téma, ktorá by bola možno zaujímavá, možno neotrepaná ešte pre to médium. A sadol som si na kávu a spísal som im 41 tém. Tie som poslal a jednoducho oni urýchlene ma potrebovali a chceli prijať, pretože novinári bežne sú vyhorení a už len recyklujú tie staré témy, však keď idú Vianoce, tak zvyknú písať o tom, že koľko je vianočných stromčekov, či je dosah na ne, či majú radšej ľudia tie eh klasické alebo tie umelé a proste tieto recyklované staré témy, lebo ako keby im chýbala tá kreativita. Ale to je normálne, lebo eh novinár jednoducho vyhorí počas. Preto každé dva roky zvyknú tí novinári meniť aj tú prácu, lebo potrebujú nejaký nový impulz. A prijali ma tam v urýchlenom čase a jednoducho po troch dňoch, čo som tam riadne pracoval, bol som na troch služobných cestách, prišla za mnou eh šéfredaktorka a povedala mi, že ona už dve noci nespala, že ona nevie, čo má robiť a ona ma bude musieť vyhodiť po troch dňoch. Hej. Ja som neurobil nič zlé. Urobil som všetko tak, ako sa čakalo odo mňa. Išiel som na tie služobné cesty, snažil som sa tam urobiť proste nejaké výstupy, ktoré požadovali a po troch dňoch, že musia ma vyhodiť, pretože jej podriadení ju vydierajú, že ak to neurobí, ak nevyhodí mňa, tak oni všetci odídu. Tým pádom by ona musela hľadať plus mínus 100 redaktorov a jednoduchšie pre ňu bolo vyhodiť jedného človeka ako 100, nahrádzať. A ja som sa aj teda pýtal, že prečo je prečo vás teda takto vydierajú? No, že je to preto, že som fašista. A ja hovorím, a máte nejaký papier z pečiatkov súdu, rozhodnutie súdu, že som fašista? Lebo však platí prezumpcia neviny a toto nemôže nikto ani oficiálne, ani neoficiálne niekomu o niekom povedať, že toto je fašista. Keď nie je rozhodnutie súdu, je to porušenie prezumpcie neviny. To je základné ústavné právo. No tak samozrejme povedala, že samozrejme taký papier nemajú, lebo však taký papier neexistuje, ale že ich to proste nezaujíma. Tak toto vidím ako problém, že oni už majú niektorí novinári, česť výnimkám, pocit, že oni sú už na úrovni možno nejakého boha mediálneho, ktorý rozhoduje, kto môže robiť, kto nemôže robiť. A potom to žiaľ prináša aj tú situáciu do spoločnosti, že niektorí eh niektoré firmy napríklad sa môžu báť eh prijať nejakú osobu, napríklad menom Jožko Mrkvička si vymyslíme, pretože Jožko Mrkvička sa niekedy odfotil alebo stretol alebo rozprával alebo bol s ním, stretol ho na nákupe v obchode s Michalom Albertom a vďaka tomu sa tá firma potom bojí, že my radšej nezamestnajme toho Jožka Mrkvičku, lebo čo ak potom o nás budú potom o tom písať takéto články negatívne, že my dávame priestor niekomu, kto sa stretáva s Michalom Albertom, ktorý je podľa nich fašista. Hej? A už to ide salamovou metódou. Už sa proste ľudia boja boja, už sa boja potom s niekým aj stretnúť, s niekým rozprávať, firmy sa boja zamestnávať a jednoducho vytvorili niektoré médiá taký strach v spoločnosti. >> Uhm. Eh, ďalšou témou bude aj novinárska mafia, financovanie, vplyv, cenzúra. A ak vás táto téma a tieto témy zaujímajú, tak kľudne píšte divácke otázky pre Michala Alberta. Budú zodpovedané opäť na konci relácie. Ehm, čo ťa teda Povedal si nám osobnú skúsenosť. Eh, ty si sa vyjadril predtým niekoľkokrát, že na Slovensku pôsobí taká novinárska mafia. Eh, ako si vyslel tento výraz alebo čo ťa primelo k tomu pomenovať eh určitých pravdepodobne teda určitú skupinu novinárov eh týmto pomenovaním? Eh, pretože mafia vydierala, ona dosahovala reálne tú svoju moc tým, že niekoho vydierala. Buď, že vám vypáli podnik alebo že proste použije nejakú hrubú silu, ak nedostane nejaké benefity, ktorá ktoré chcela dostať. A teraz ja som to preto nazval, že novinárska mafia a samozrejme je to trošku také pejoratívne pomenovanie a také obrázne, metaforické, aby to niekto nemyslel doslovne, že oni chodia s nejakými bejbolkami a zbraňami, ale jednoducho oni majú tú pomyselnú bejbolku a zbraň v podobe toho článku a toho článku alebo výstupu v médiách sa tí daní ľudia, ktorí môžu, na ktorých sa môže tlačiť cez tento strach, boja práve týchto článkov a a týchto novinárskych výstupov. Uhm. Tak ono ono [odkašľanie] je sa aj hovorí aj všeobecne známe, že médiá sú najväčšou zbraňou momentálne, lebo tak práve cez to formovanie verejnej mienky a a útokov a aj neoprávnených, veď tu sa nálepkuje x xy rokov teraz v poslednej dobe, že eh označí niekto niekoho za veď mali sme tu aj žiarové príklady dezinfo scénu nás označil vlastne túto stranu, pričom dezinformačné médiá sú práve tie mainstreamové podľa ich teda naratívu. kde si človek musí overovať, čo vlastne je pravda, nie je pravda, pretože týmito takýmito eh pomenovaniami hodnotia prácu niekoho iného bez dôkazov. Eh máš ty vo svojom portfóliu aj konkrétne mená eh a dôkazy, že takíto ľudia fungujú v mediálnom priestore? >> Ja samozrejme som si nenahrával ten rozhovor s tou šéfredaktorkou, lebo ja to nezvyknem si nahrávať. Eh a jednoducho takýto dôkaz nemám, ale bežný človek, bežný konzument tých médií, ktorý vidí trošku za roh, hej, ktorý vidí, že prečo asi sa toto robí, prečo sa asi táto téma vyťahuje, prečo sa robí práve takým spôsobom, prečo sa určití ľudia dostávajú do popredia a nie iní. Tak práve tuto môže ten človek vidieť, že pod prahovou metódou sa snažia proste takto ovplyvňovať tú verejnú mienku a jednoducho eh týmto spôsobom to oni robia. >> Čiže dajme si príklad, nejaké médium [odkašľanie] dezinformačné, mainstreamové eh o tebe povie, že si fašista. Eh podľa legislatívy v podstate ty môžeš dať jedine jediné trestné oznámenie. ktoré podľa ktoré podľa nášho našich skúseností bude zamietnuté pod koberec. Respektíve možno tam príde nejaká poriadková pokuta maximálne. Eh, aký nástroj by sa mal vytvoriť, aby eh si nemohli dovoliť novinári a médiá označovať ľudí takto, ako označujú? Mala by tam byť nejaká sprísnená legislatíva a kto by to mal nejako, lebo kontrol eh novinári sú všeobecne považovaní za kontrolórov nejakého verejného priestoru. A kto kontroluje ich? Lebo ja som si nevšimol, že máme tu nejaké rady pre mediálne služby a podobné podobné organizácie, ale ja teda nejak som nezachytil, že by boli tí novinári, ktorí tu roky rokúce eh označujú ľudí euratívnymi názvami. Eh sankcionovaní stále robia na tých istých pozíciách. Tí nevyhoreli zhodou okolnosti, niektorí si postavili honosné vily v niekoľko stotisícových hodnotách. Čím to teda je, že tí novinári sú chránení? Môže to byť, môže to byť nejakými hm finančnými skupinami, ktoré kryjú niektoré médiá. >> Môže to byť, ale teraz aby som sa možno aj ich zastal alebo teraz povedal názor, ktorý by oni určite teraz povedali, keby tu sedeli, že však aj nejakí politici si nahanobili nejaké majetky, takže to nie je len tak o tom, že iba oni ako novinári. No ale k tej tvojej otázke, tak samozrejme mal by to niekto poriadne kontrolovať, regulovať. Eh, médiá nemôžu byť nad všetkým. Oni si nemôžu myslieť, že oni sú tými bohmi, ktorí všetko určujú. Hocikoho môžu onálepkovať. Ja dnes eh počujem často tie názory, tie slová, že dezolé, dezolé scéna, proste dezoláti a a tieto ďalšie pejoratívne pomenovania. A inak to často vidieť aj pri tých komentároch, keď sa rieši nejaká téma, ktorá je kontroverzná, tak už tam riešia dezoláti, eh už tam urážajú toho človeka, že má ísť do nejakého na nejaké liečenie a a podobne. A je to inak v rozpore s tým, čo oni hlásajú, takzvaní tí slniečkári, ja ich tak nazývam, že slniečkári, že má to byť slušnosť, však bolo aj za slušné Slovensko. Má to byť inklúzia. A ja už keď počujem to slovo inklúzia, ktoré síce tak krásne honosne znie, že človek si povie, vau, no tak toto je niečo, čo prirodzene by malo existovať. No tak oni robia aj v tých komentároch napríklad, ale aj v tom vyčleňovaní ľudí alebo médií z toho verejného života presný opak. Lebo inklúzia je o prijatí každého jedného človeka, aj toho dezoláta. Hoci si o ňom myslia, že je dezolát, oni ho majú prijať. To nie len tak, že iba určitá skupina ľudí má mať výhodu prijatie a druhá nie. Tá má byť zastrašovaná, obmedzovaná, označovaná za neviem aký eh odpad spoločnosti. Poviem len taký príklad, hej, malý príklad, že teraz som sa zastal v jednej diskusii a tak morálne som sa chcel zastať, lebo som chcel dať aj takú verejnú výzvu pre spoločnosť, ktorá je rozhádaná aj vďaka tomu jednému politikovi, ktorý chodí po tých námestiach a hovorí tam tým babkám, dedkom, že sa nechali kúpiť za ružičku. Však budeme sa možno aj o tom baviť. Tak eh práve teraz je priestor na takú výzvu aj pre všetku verejnosť, že utižme sa, upokojme sa, proste eh snažme sa radšej si možno zahryznúť do toho jazyka predtým, ako ideme niečo povedať. A takisto na jednej strane aj na druhej strane, pretože žiaľ tu hrozí, že jedného dňa začnú už sa medzi sebou aj susedia, ktorí sú rôzneho politického presvedčenia stavať na vyslovene tie barikády, že začnú sa útočiť na seba, lebo od slovného útoku nie je ďaleko už k tomu fyzickému, čo sa nakoniec ukazuje aj na tých na tých námestiach, kde chodí ten jeden politik. >> Eh, máš na mysli, predpokladám, Igora Matoviča. K tomu sa k tomu sa dostaneme o chvíľku. Ja by som sa ešte vrátil k tým k tým finančným vplyvom. Eh, na začiatku som mal takú som chcel dať takú úvahu, ale možno teraz je vhodnejší priestor, že to podľa teba ovplyvňuje viac tú ten život na na Slovensku, respektíve v Európe, lebo ono ten opus moderandy je pod modus operandy, >> modus operandy je podobný na západnej hemisfére. >> Eh, sú to politici, oligarchovia alebo médiá. Kto z nich má väčší podľa teba vplyv na to, čo ľudia, ako ľudia žijú, ako to vnímajú celé? Eh, určite oligarchovia, ktorí majú tú moc tých peňazí, oni si vedia zabezpečiť potom médiá, všetko si vedia zabezpečiť vďaka tým peniazom a vlastne tí oligarchovia o všetkom rozhodujú a vedia si aj nakoniec aj tých politikov kúpiť, hej, keď to sa ťažko dokazuje. A možno, možno by si ten volič mal povedať, že ja idem radšej vyskúšať, idem voliť niekoho nového, napríklad takého, ktorý nemá žiadne billboardy. Lebo veď práve za tými billboardami sú tí oligarchovia evidentne, lebo to si bežný človek nemôže dovoliť jeden billboard koľko stojí, 500 € alebo koľko môže stáť a a niekto tam má tisíce billboardov. No tak áno, urobil sa síce zákon, že za výsledok v parlamentných voľbách dostane tvoja strana proste nejaké podľa toho, koľko dostala percent od 3% hore >> dostane nejaké peniaze, čo v zásade môže byť dobrý nástroj na to, aby potom práve oligarchovia eh si nekupovali tých politikov. Ale reálne vidíme, že to tak nie je, lebo tá tá kampaň často presahuje aj tú volebnú kampaň a často stojí ďaleko väčšie peniaze, než by si možno tá strana vedela dovoliť na základe výsledku volieb. Ale aby som sa ešte vrátil k tomu, čo som nedokončil, že keď som dával túto verejnú výzvu v jednej relácii, eh chcel som zároveň povedať, že my musíme byť v prvom rade ľuďmi a nech máme taký názor alebo iný názor, tak eh, máme napríklad sa vedieť zastať človeka, ktorý napríklad kandiduje a mal infarkt. Hej? To bol reálny jeden kandidát. Kandidát na primátora Bratislavy Miro Heredoš. Ja som sa ho tam zastal v tej televízii a potom tento kandidát si to všimol. Eh, zastal som sa ho v tom duchu, že jednoducho myslíme na neho, pošlime mu pozitívnu energiu, že proste ukážme, že aj keď môže byť niekoho politický oponent, tak v prvom rade sme teraz ľuďmi a dokážeme pochopiť, že tento človek má nejaké starosti. Eh, dajme mu nejaký možno aj mediálny pokoj, pošlime mu tú energiu na diaľku. Možno, kto sa vie modliť, nech sa zaňho pomodlí. Kto sa nevie modliť, nech aspoň tú energiu pošle. Nech mu drží palce, ako sa to zvykne hovoriť. A tento politik si to všimol, vystrihol to, túto pasáž, dal to na sociálnu sieť a také prišli hneď útoky napríklad na moju osobu, že aha, to je ten proruský tri bodky, to je ten prokomunistický tri bodky. proste absolútne neriešili tú podstatu, čo som tam chcel povedať, že som sa chcel zastať niekoho a dať možno ten signál tej rozhádanej spoločnosti, že počúvajte, nebláznime, v prvom rade buďme ľuďmi, hej? Eh, proste darmo sa my tu budeme o všetkom možnom hádať. Nakoniec aj tak, keď príde obrovská nejaká obrovská kríza, tak všetci, každý jeden, aj smerák, aj progresívec, budeme musieť nejakým spôsobom spolupracovať, lebo ak nebudeme spolupracovať, tak možno nedokážeme otvoriť dvere dole, lebo budú nejako zaplavené a práve spoločnými silami ich budeme musieť vedieť vytlačiť a tak ďalej. hovorím obrazne a namiesto toho, aby tam prišlo aspoň neutrálne alebo aspoň aby si zahryzli zahryzli zahryzli do jazyka, tak útoky, hneď útoky. A niekto mi inak vravel, že to sú nejakí chatboti, že to majú nejako naplánované a že to sú proste >> troll farmy. >> Trollie farmy. Tuto po Bratislave ich máš veľa. >> To vidno niekedy na tých profiloch, že žiadni priatelia tam nie sú. nejaký kvietok je alebo nejaké zvieratko je ako >> ako vtáčik. To je inak zaujímavé, že aj cez toto dokážu ovplyvňovať tú politiku. intatami alebo int sutane a potom ti píše, že v ženskom rode ako chlapa, takéto. To sú boty. Áno. To proste niekto si to vie zaplatiť a posiela ti komenty pozití väčšinou negatívne. Eh, obaja sme v podstate v podstate hovorím žurnalisti, lebo tá žurnalistika je teraz eh taká už profanovaná, že už normálne sa človek, aby sa to hanbil. Ale eh vieme teda asi obaja eh aké sú tie manipulatívne metódy, aby si to divák nevšimol, ako mu to podsúvaš. Ja keďže to nejdem tu presadzovať svoj názor, ale možno ty by si nám mohol povedať, aké sú to podľa teba. >> Tak eh tých manipulatívnych metód je viacej. Napríklad metóda červeného sleďa. Hej? To je metóda, kde má niekto nejakú kauzu, tak rýchlo vytiahne nejakú volavku alebo teda toho červeného sleďa, ktorý to celé prekryje. Proste vytvorí sa iná kauza, protikauza a zrazu tá spoločnosť má tendenciu už sa baviť o tej novej kauze a zabudnúť na tú starú. Tých manipulatívnych metód je viacero. A ja som napríklad veľmi rád, že moja Alma Mater, to znamená katolícka univerzita v Ružomberku, kde som vyštudoval žurnalistiku, často to zvyknú niektorí zosmiešňovať, že žurnalistiku v Ružomberku, že tam má doktorát. No veď ale a kde inde som mohol mať doktorát, keď iba v Ružomberku sa dal doktorát spraviť, keď ani Univerzita Komenského nemala vtedy eh akreditáciu na doktorát, tak jasné, že iba tam, kde sa dalo, tak asi to niečo svedčí o kvalite tej školy, keď mala eh tú akreditáciu. Ale učili nás tam otvorene o tom, >> napríklad aj o tom, aké sú tie manipulatívne techniky. To boli bol normálny predmet manipulácia a propaganda v médiách. Napríklad nás tam učili o tom, že prieskumy verejnej mienky, keď sa zverejňujú v médiách, by sa mali prezentovať veľmi, veľmi citlivo. Mali by sa dať presné všetky údaje o tom, ako sa to robilo, na akej vzorke, kedy, v akom regióne napríklad. Lebo toto často dnes nepočujeme. Len tam počujeme, že nejaká vzorka a nepočujeme metódu, akou to robili. či telefonovali, či telefonovali iba konkrétne regióny, alebo išli presne do celého Slovenska alebo či použili nejaký konkrétny typ vzorky, lebo žiaľ dneska je to tak, že aj tie prieskumy verejnej mienky si nejaká strana vie kúpiť a tým, že si kúpi, zadá si vypracovať tento prieskum verejnej mienky, tak už je aj ten vykonávateľ toho prieskumu motivovaný, aby tam tá strana dobre obstála, lebo tak potom asi ďalší prieskum si už možno neobjedná. Proste keď je niečo motivované ziskom, tak ako možno sa budeme rozprávať o tom, že zdravotníctvo nesmie byť motivované ziskom, lebo potom žiaľ to končí tak, že kto na to nemá peniaze, tak nebude zdravotne mu pomohnuté, eh vyriešený nebude. A takisto je to aj v tomto, keď je niekto motivovaný ziskom, tak potom sa bude snažiť pre tú stranu Jožka Mrkvičku urobiť čo najväčšie percentá a on to možno urobí legálne tak, aby to naozaj tak vyšlo, ale použije to. Ja si teraz myslím, že to tak robí, lebo on môže mať viacero vzoriek. Tak ako call centrá majú rôzne vzorky tých čísel, na ktoré volajú a predávajú nejaké produkty a keď sa im napríklad nedarí v jednej vzorke, lebo zistia, že tam majú veľa starých ľudí a predávajú nejaký produkt pre mladých, tak rýchlo prepnú do eh do vzorky, ktorá je mladšia a už im sa darí lepšie. A takto to predpokladám, že môžu robiť aj v týchto prieskumných agentúrach. Oni si povedia, aha, toto je konzervatívna strana, ktorá si objednala prieskum, tak ideme loviť a dáme si práve tú vzorku, tú databázu, kde máme tých konzervatívnejších voličov a tam logicky vyjduom lepšie čísla. >> Napríklad na katolícku univerzitu zavolajú napríklad. >> Tak ale inak >> konzervatívne. Však je konzervatívne. Konzervatívne, či to bol príklad. >> Áno. Áno. Ale inak treba povedať, že napríklad tam úplne otvorene nás učili o problémoch, ktoré spôsobila cirkev. Hej, tam sme sa učili o dejinách cirkvi a oni nezamlčovali španielsku inkvizíciu. Oni nás otvorene o tom učili, aké to bolo. >> Hej. To znamená, že niekto by si mohol povedať, že oni to manipulujú, oni tam povedia všetko, že všetko bolo krásne, sväté, ale nie, oni nás otvorene učili eh v tom takom, aby mal ten žurnalista ten taký základ, aby aby vedel nejaké tie veci potom aj aplikovať v tých článkoch, aby jednoducho vedel o týchto veciach, že čo to bola španielska inkvizícia a nesnažili sa to zatajiť. To je veľká vec a to málokto vie. >> Však tým prieskumom som si dovolil, chcel dovoliť si poznámku. Oni nie, že sú motivovaní, tie agentúry sú zaplatené, že toto majú urobiť ten ten výsledok a potom zrazu máš skoro 3% a už si skoro na tej hranici, že dostaneš ten štátny príspev, vieš. A plus mínus alebo päť. >> Ja som si všimol jednu >> a druhá agentúra ťa dá na na nulu, vieš. Ja som si všimol jednu pikošku, keď som si porovnával čísla zo župných volieb spred štyroch rokov, >> no >> tak eh oni tam nemám presné teraz tie čísla úplne v hlave, ale aspoň tak zhruba. Napríklad Huliakovi dávali nejakých 5%, reálne mal 11, hej? Eh mne dávali napríklad konkrétne 0,7%, reálne som mal 3,5. A takto boli aj ďalší ďalší, ktorým každému ubrali 3 až 5%. Tri až 6. Dokonca Polóny mu zobrali 6% oproti tomu, čo reálne on mal. A teraz sa pýtam, že to bola náhoda alebo možno zámer. Ja neviem, ako je to možné, že väčšina mala úplne iný iný výsledok >> v tých prieskumoch. >> Ty hovoríš o župných voľbách preto, lebo kandiduješ mimochodom teda na doá >> na župana v druhom najzadĺženejšom kraji na Slovensku v Banskej Bystrici. Aj za poslanca. Dobre hovorím? >> Áno. No pán Lunter by tvrdil, že to tak nie je, lebo že to proste je podľa určitej metodiky, však? Eh, jasné. Povieme aj ten jeho názor, ktorý by tu odznel, keby tu bol, že to tak nie je a že to je skreslené. >> No tak ja to preto teraz poviem, aby >> povedz, keď tu nie je, to povedz ty. >> Veď už som povedal. Áno. >> Dobre. Takže druhá najzaloženejšia. sme to tu počuli viackrát, takže máš sa na čo tešiť, keď eh vyhráš akože to upratať. >> Dôležité je, že som tam už bol. >> Ja ty si tam už bol? >> Bol som tam ako >> potom to tak vyzerá. Vidíš? No tak vtedy ale boli lepšie tie výsledky, ako hovoríš aj o tej zadĺženosti, lebo vtedy, keď tam bol Marián Kotleba, tak všetci vedia, že on jednoducho nebral nové úvery >> a práve ušetrením rôznych položiek, možno zrušením nejakých eh projektov, ktoré boli nevýhodné, tak dokázal ušetriť a potom splácať tie staré dlhy. >> Rozumiem. Takže to bol vtip, samozrejme. Ty si tam bol oveľa oveľa eh v minulejšom období. >> Ale ja som tam bol zástupca riaditeľa úradu BBSK a predtým vedúci oddelenia styku s verejnosťou a protokolu. Takže ja som zase nebol až tak úplne vtiahnutý do toho. Ja som skôr mal potom mediálne opisovať a prezentovať tie možno úspechy, ktoré sa podarili. Ale keď sa tam dostanem, ak by sa to podarilo, tak už nebudem musieť prvý týždeň hľadať, kde je aké oddelenie, kde je aká kľučka, kde sa ako dostanem, ako fungujú tie procesy, lebo už predsa len som to tam musel zažiť. Ak som chcel napísať nejaké články, čo bola moja aj úloha, tak ja som si to tam musel všetko obehať, tých vedúcich úradníkov sa proste na tieto veci podrobnosti popýtať. No a takto inak funguje aj žúpan, lebo ja si ja som prekvapený z toho alebo možno ani nie som prekvapený vzhľadom k tomu, čo sme sa rozprávali predchádzajúce minúty, lebo tie médiá žiaľ robia tú takú nadprácu a v tých rôznych diskusiách, čo bývajú, tak mne to pripadá niekedy akože sme tam nejakej kvízovej anketovej takej takej kvízovej súťaži, kde sa ten novinár alebo moderátor snaží nachytať toho kandidáta, že aha, vy to neviete. Aha, vy by ste to mali vedieť. Veď ale logicky, veď ten župan nemôže všetko vedieť. Ja keby som sa tam niekoho opýtal napríklad, že alebo aktuálneho župana, ktoréhokoľvek, keby som sa opýtal, že povedzte mi aký je momentálne skladový zásob vašich propagačných predmetov, koľko máte pier, koľko máte zápisníkov, tak logicky, že by to nevedel. uh by to riešil vtedy, keby dostalne takú otázku na úrade alebo riešil by možno nejakú objednávku ďších prededmetov, tak by si zavolal vedúceho tlačového a ten by mu to musel zase tiež dohľadať a zistiť. Takže to nie je tak, že ten župan takto ako všetko dostane hneď z hlavy a on všetko vie, všade bol. To nie je Matej Belhistor, ktorý má tých vedomostí možno ako profesor Stanek, že všetko o polnoci, keď sa zobudí, tak zrazu všetko vie. Ale to ani nie je úloha župana, aby memoroval, respektíve, aby všetko vedel na spamäť. Tie procesy sú procesy sú tam tak nastavené, že tí vedúci úradníci majú na starosti nejaké portfólium a keď ten župan potrebuje nejaké informácie k tomu, tak si to ide zistiť. >> Progresívne je nememorovať. Eh pokiaľ eh ešte k tej takej k tej téme tých tej objektivity v úvodzovkách, eh ako ako je možné, že napríklad keď máš nejaké médium, má politik dá vyjadrenie k jednému médiu a chce ísť do druhého a toho odignoruje. A báme sa teraz akože právne o tej o tej dezinformačnej scéne mainstreamovej, hej? Eh, je to je to podľa teba selekcia toho redakčného redaktora vedenia toho média alebo skôr tej oligarchie za za tými médiami, že sú nepohodlní tí politici pre niekoho? Eh, ja si myslím, že žiaľ často alebo niekedy to môže byť spojené práve s tým, že to médium potrebuje mať peniaze, lebo je taká zlá kapitalistická doba a bez tých peňazí by neprežil nikto. A potrebuje mať preto reklamu to médium. A niekedy je to motivované aj tým, že počúvajte, my radšej túto tému nedávajme alebo o tomto človeku nerozprávajme, lebo ten sa niekedy minulosti vyjadril proti tej XY firme, ktorá by potom mohla mať s tým problém a už by si nemusela u nás objednať reklamu. Môže to byť aj tým s tým súvisiace. No ale tak samozrejme priamo to súvisí potom aj s oligarchiou, lebo tí často tiež majú firmy a a tiež potom aj inzerujú v tých rôznych médiách, lebo možno eh si aj tým nejakým spôsobom nie, že optimalizujú, ale tak dajú si to proste do nákladov a >> a zároveň aj vedia, že potrebujú reklamu, takže >> alebo vlastnia médiá napríklad. Ale ale eh je to potom objektívna žurnalistika ešte? No žiaľ, nie je, keď keď hrá príjm, reklama, keď často aj tie rôzne filmy, ktoré sú, tak mi to pripadá v tých televíziách, že skôr je to reklama prerušovaná filmom a nie naopak, ako keby to najdôležitejšie bola práve tá reklama. No je >> a už už len to, že oni zvýšia automatický hlas pri tej reklame. Jednak je to nepríjemné. >> Áno, to je veľmi >> a človek si to nemôže ani nijako ten užívateľ toho televízora zmeniť, len priamo chytiť a a stíšiť si to a rôzne sú tam žiaľ takéto podprahové veci a a žiaľ toto tam bude dovtedy, kým sa ľudia neozvú. A to je tak vo všetkom, aj v politike ako takej, aj v médiách, keď ten divák si len m

Zobrazena první část přepisu (28 000 z 89 418 znaků).