MARIÁN ĎURIŠ: NATO SA ROZDEĽUJE? Prečo Británia, Francúzsko a Pobaltie zostali mimo? | TVOTV

Hosťom televízie OTV je pán Marián Ďuriš, expert na zahraničnú politiku. Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie. Dobrý deň. >> Dobrý deň. Pozdravujem vás aj všetkých divákov. Ďakujem za pozvanie. >> Eh, pán Ďuriš, podľa portálu politikov majú byť na neformálne stretnutie skupiny spojencov v Poľsku. Eh, plánované stretnutie je na november 2026 a je zamerané na budúcnosť NATO. A na práve na toto stretnutie bolo boli pozvané krajiny, ako je Nórsko, Švédsko, eh Fínsko, Poľsko, Nemecko a Holandsko. Čo je však prekvapujúce pre mnohých, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, ale aj Pobaltské štáty medzi pozvanými údajne nie sú. Eh, prečo boli podľa vášho názoru z diskusie o budúcnosti aliancie vynechané práve tieto krajiny? Eh, naznačuje sa tým možno formovanie nového neformálneho eh mocenského jadra vo vnútri NATO. >> Tu už môžeme pokojne hovoriť o NATO 3:0, nie 2:0, lebo je to nový prístup. Áno, môže to signalizovať vznik eh určitého neformálneho vnútorného kruhu v aliancii. Samotný výber krajín má ale pomerne čitateľnú logiku. Za výberom stojí Pentagon, za výberom stojí námestník ministra obrany Elbridge Kolby, ktorý už vlastne v júni tento formát vytvoril a neformálne ho nazval eh Bergen Group alebo Bergenská skupina. Eh tam sedeli zástupcovia presne týchto šiestich štátov a Kolby po prvom stretnutí opísal účastníkov ako spojencov, ktorí rýchlo plnia takzvané záväzky z Hágu. Čiže nejde o geografiu ani o formálnu váhu v aliancii. Skôr sa deklarujú tri parametre, teda tempo zvyšovania výdavkov, eh kapacity, priemyselná základňa a ochota spolupracovať v takých tých menších účelných alebo účelnejších koalíciách. Podľa kolb predstáv ísť o model menších zoskupení, ktoré majú byť schopné vraj rýchlejšie zvyšovať pripravenosť a ťahať vlastne celé na to dopredu. Eh, prečo Británia, Francúzsko a po balte vypadlo, tu treba byť trošku opatrnejší, lebo tie zákulisné informácie uvádzajú, že ani samotné nepozvané štáty nedostali vysvetlenie. Eh, jeden diplomat eh uviedol, že jeho vláda eh robí všetko, čo sa od nej žiada. napriek tomu pozvánku nedostal, takže nevie, podľa čoho sa účastníci vyberali. Pentagon eh na otázky bruselských médií neodpovedal, ani sa nepotrebuje s nimi extra nejako zdržiavať. Eh, z tej trojice sú Briti asi najťažšie vysvetliteľní. Spojené kráľovstvo je jadrová mocnosť. má jednu z najväčších armád v Európe, kľúčový aktér v severnom Atlantiku, v severnej Európe. Eh, preto neúčasť Londýna naznačuje, že Bergen Group nemusí byť nakoniec zoznam krajín s najväčšími schopnosťami. Skôr tam bude ten politický faktor, že Andy Barnham je v očiach Američanov, v očiach Trumpa eh skrátka nespoľahlivý progresívec. Podobný dôvod nakoniec by mohol byť aj pri eh prezidentovi Macronovi. Pobalské štáty, tam už je rozdiel. Estónsko, Lotysko, Litva sú vojensky menšie, takže Kolbyho kritérium scale to contribute môže byť relevantné. Zároveň však patria medzi krajiny, ktoré už v polovici roka 26 míňali na obranu veľmi veľmi vysoký podiel HDP. Čo má pozvaná šestka spoločné? Tak v prípade trojice Nórsko, Švédsko, Fínsko, ten severný priestor, Arktída, Baltské more, Rusko, tam je ten presah do týchto tém. Poľsko, východné krídlo, rýchle budovanie pozemných síl. No a nakoniec Nemecko, teda možné jadro takzvanej európskej konvenčnej obrany, kde Merc chce zdvojnásobiť obranné výdavky. Holandsko to už je menšia krajina, ale je veľmi integrovaná do štruktúr s významnými námornými, leteckými aj logistickými kapacitami. Takže či to znamená vznik NATO v NATO, eh potenciálne môže byť, ale zatiaľ je eh presnejšie hovoriť eh o nejakom zárodku neformálneho vnútorného kruhu eh skôr než o novom nejakom mocenskom formáte. Z pohľadu Američanov je to určité laboratórium, či sa neosvedčia skôr menšie skupinky na rýchlejšiu dohodu konkrétnych konceptov, než predkladanie všetkým eh desiatkam členov. Odráža to aj ten prístup Trumpovej administratívy k článku Pen, lebo jeho vágnosť skrátka umožňuje pristupovať k nemu úplne iným, nie tak striktným spôsobom, ako si myslia u nás progresívci, ako všetci budú jeden za všetkých, všetci za jedného nasadzovať krk na druhej strane planéty a za nás a tak ďalej. Eh a vlastne ešte potom je tu Dánsko, ktoré môže byť ďalší potenciálny kandidát na vstup do tejto bergenskej malej skupinky, pričom jedným z uvádzaných dôvodov je dohoda z USA o rozšírení americkej vojenskej prítomnosti v Gronsku. Samozrejme, je veľká otázka, ako to vlastne celé celé vypáli v úvodzovkách a ako to bude fungovať. To je to je zásadná otázka najbližších rokov. Eh, pán Ďuriš, ak sa o budúcnosti NATO začína diskutovať v takom užšom okruhu vybraných členských štátov, o akom sme pred chvíľočkou rozprávali, aký vplyv to môže mať na súdržnosť aliancie, ale aj na možno na spôsob prijímania strategických rozhodnutí? Tak je to ako aj v klasických ľudských kolektívoch, skupinách, tímoch, keď sa začnú separovať, odčleňovať určité časti daného tímu, robiť si a dohadovať svoje vlastné veci, tak to prirodzene vytvára nedôveru alebo určité napätie. Takže ak sa o budúcnosti začne pravidelne diskutovať v menších skupinách a vybraných štátov, môže to postupne ovplyvniť aj súdržnosť, aj vlastne spôsob tvorby tých eh strategických rozhodnutí, hoci formálne pravidlá by vlastne zostali nezmenené. Takže oficiálne aliancia naďalej prijíma rozhodnutia konsenzom všetkých členov, čo je základný princíp, ale menšie formáty takto môžu získať pomerne významný nepriamy vplyv, ak budú ešte vlastne pred rokovaniami, veľkými rokovaniami eh celej aliancie určovať agendu, formulovať návrhy alebo koordinovať svoje postoje. Eh to môže byť síce efektívnejšie pri praktických otázkach a zapadá to do aj do súčasného nejakého dôrazu na takzvaný silnejší európsky pilier aliancie. Rizikom by bolo, keby sa z takýchto skupín stal stabilný vnútorný kruh, ktorý by spolu s Američanmi, ktorí vždy boli v aliancii hlavný hráč, eh vopred určoval nejaký strategický smer a ostatní spojenci by sa už pripraveným návrhom pripájali až následne. Zatiaľ teda nemožno hovoriť o, ako sme už hovorili, NATO v NATO, ale skôr o možnom vývoji, ktorý bude závisieť od toho, teda, že či tieto menšie formáty zostanú eh pracovnými skupinami alebo formátmi alebo sa stanú nejakým regulérnym pravidelným centrom akejsi koordinácie. Čiže môžu byť vlastne dva scenáre. Buď to Američanom s tak s takouto skúškou na to vyjde, ako si predstavujú. A to, že tieto malé skupiny kvázi budú ťahať celé na to k tomu, aby sa im prispôsobovalo, k ich záujmom, k ich cieľom, ale tiež nie je vylúčené, že sa im to vymkne celé spod kontroly a začnú hlavne nezúčastnené, hlavne tie väčšie štáty eh hľadať skrátka iné cesty, čo by čo by už vlastne mohlo viesť eh k roskolu, k hátkam, k stavu, kedy by tie kvázi záruky, o ktorých si myslíme, že sú záruky, boli ešte viac spochybnené. >> Prejdeme na ďalšiu tému, ale v podstate aj v téme ostaneme. Hovorkyňa ruského ministerstva eh zahraničných vecí pani Mária Zacharovová vyhlásila, že európske závody vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu predstavujú potenciálne vojenské ciele Ruska. Ako vážne, pán Ďuriš, treba brať takéto eh vyjadrenia eh z pohľadu bezpečnosti európskych štátov? >> Toto vyjadrenie nie je ojedinelé. Prišlo ich už viac podobných vyhlásení a podobných eh výziev. Nezdá sa, že by sa osoby ako Margarute, Ursula von derlinová či Kaja Kalasová nejak prebudili do reality ohľadne eh toho, aké politiky a kroky robia smerom ku konfliktu, ktorý práve prebieha na Ukrajine. Eh myslím, že v rámci Európskej komisie, ktorá je akýmsi exekutívnym orgánom Európskej únie, tak akákoľvek diskusia je v súčasnosti pri týchto osobách vlastne márna, lebo aj aj naposledy opäť sa diskutovalo napríklad o úlohe eh Európskej únie na Blízkom východe, ale reálne Európa nehrá tam žiadnu rolu. Nikoho ani vo Washingtone, ani v Teherane rady či lekcie pani Lenovej alebo Kalovej nikoho nezaujímajú. Eh, preto by bolo lepšie eh, keby konečne obrátili svoju pozornosť na úlohy, ktoré skutočne eh patria do ich sféry vplyvu. Napríklad prečo sa im za dva roky vo funkcii nepodarilo predložiť nejaký európsky mierový plán pre Ukrajinu. Prečo 5 000 diplomatov Kalosovej úradu nedokáže nájsť diplomatické riešenie vojny? Prečo ju nikto ani ich neberie vážne? Takže vlastne ako ju nazval jeden nemecký europoslanec, že ona je len taká taká úbohá figúrka, ktorá je navyše veľmi drahá, lebo európska služba pre vonkajšiu činnosť nás stojí alebo nás ako Európsku úniu stojí viac ako 1 miliardu € ročne, takmer bez akéhokoľvek úžitku, akéhokoľvek osobu. Preto eh názorom názor francúzskej vlády, že táto agentúra je vlastne zbytočná, tak ten je plne legitímny. Európa, myslím, že nepotrebuje nejakého spoločného ministra zahraničných vecí, ani ministerstvo zahraničných vecí. Ak občania v celej Európe sú na každom kroku vlastne vyzývaní, aby všade znižovali výdavky, aby znižovali spotrebu. No tak eh pani Kalasová by mohla ísť príkladom predsa odstúpiť a zobrať so sebou aj všetkých kvázi diplomatov, ktorí za to jej obdobie vlastne ničím neprispeli. Ale aby som sa vrátil teda k téme, tak tu si treba naliať čistého vína. Nakoniec aj Slovensko síce už nie zo štátnych skladov, ale na súkromnej báze ďalej dodáva zbrane. Áno, tým prispieva výrazne aj do svojho rozpočtu a je to je to výborné, je to benefit. Slovenskí zbrojári sú veľmi šikovní, zaslúžia si podporu a aby išlo meno, ich meno a obraty našich značiek hore. No ale hlavná hlavná otázka znie, či posielať zbrane do živých prebiehajúcich konfliktov. A potom už sa nedá hovoriť, že aha, my sme tí čistí, my sme za mier, keď neposielame veci zo štátnych skladov. Predpokladám, že každý pozorovateľ eh si to dobre všíma. Myslím externý pozorovateľ. A tu by som rád zvýraznil eh maďarský prístup, ktorý bol ešte za premiéra Viktora Orbána, ktorý povedal, že nie, žiadne zbranie nepošleme a nie len to. Neumožníme ani tranzit týchto zbraní cez naše územie. Čiže to bolo veľmi jasné a zreteľné stanovisko, ktoré ktoré išlo skrátka do sveta. >> Americký minister vojny Pit Hexet oznámil, že Elon Musk by mal prevziať eh vedúcu úlohu v novom projekte Pentagonu. Eh tento projekt by mal byť zameraný na skúmanie budúcnosti vedenia vojny. Eh, čo môže znamenať zapojenie predstaviteľa technologického sektora s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti umelej inteligencie, satelitnej komunikácie, vesmírnych technológií? Ako vy to vnímate, že tento človek z prostredia, ako som povedala, technologického sektora bol zapojený do tohto projektu Pentagonu? >> Na začiatok trochu odbočím a potom sa zase vrátim. Eh, musím upozorniť na jeden zaujímavý rozhovor Elona Maska pre The Economist, kde sa ho moderátorka pýtala na jeho náklon, a vzťahy so stranami, ako je nemecká AfD, ktorá teraz eh valcovala niektoré krajinské voľby, lebo aj robil vlastne pred nemeckými voľbami, riadnymi voľbami rozhovor s Alis Weidal. Moderátorka eh sa ho samozrejme snaží zatlačiť do toho, aké sú to hrozné strany podobné AfD, aká to je nedôveryhodná, radikálna, extrémna, neprijateľná a tak ďalej a tak ďalej. Krajná pravica. eh všetky tieto nálepky a slogany použila, tak Elon Musk zareagoval spôsobom, že viete, podľa mňa sú to len ľudia so zdravým pohľadom na svet a voliek takisto ľudia, ktorí pozerajú na svet so zdravým rozumom, lebo nechcú ekonomicky stagnovať, lebo nechcú vojnu, nechcú nebezpečné ulice kvôli masovej nelegálnej migrácii. No a zaklincoval to tým, že z jeho pohľadu sú pre ľudí nedôveryhodné skôr tie médiá, ktoré tieto strany takto označujú. Ale samozrejme zaznelo tam aj množstvo iného, takže rozhovor, ktorý stojí za to pozrieť si, vypočuť si. Ak ide o zapojenie Elona Muska do projektu Meridian, ktorý spomíname, ktorý má pod vedením Pentagon eh skúmať budúce bojiská, navrhovať technológie pre ďalšiu generáciu konfliktov, technologickú generáciu konfliktov, takto signalizuje posun v chápaní vojenskej inovácie ako takej. Pentagon chce viac využívať vedomosti zo súkromného sektora. Musk spolu s Palmerom Luckym a Newtonom Gingrichom má pripraviť odporúčania pre vývoj a zavádzanie pokročilých systémov. Význam je iste, že širší než samotná osoba maska, ale tak eh jeho meno je skrátka najzvučnejšie. Keď sa pozrieme na technickú, praktickú stránku vecí, tak kombinácia umelej inteligencie, satelitnej komunikácie, autonómnych systémov a vesmírnych technológií môže zásadne zásadne meniť eh spôsob vedenia konfliktov. Hej? A môže zrýchľovať spracovanie dát, rozhodovanie. Satelitné siete umožňujú odolnejšie spojenia. Napríklad tie autonómne drony môžu presúvať aj časť bojových úloh od ľudí smerom k strojom. Pentagon súčasne vytvára aj nové autonomous warfare command, teda veliteľstvo pre autonómne vedenie boja, čo ukazuje, že nejde iba o nejakú teoretickú štúdiu, ale o snahu urýchliť praktické zavádzanie technológií. No a s Maskom vlastne ide o rozšírenie spolupráce, lebo jeho SpaceX už poskytuje ozbrojeným silám eh vesmírne komunikačné kapacity a Pentagón zároveň rokuje o využití jeho výpočtovej tej infraštruktúry pre AI. Takže budúcnosť vojny, tak môže byť menej o počtoch vojakov, môže to byť viac o rýchlosti zisku informácií, o kvalite algoritmov, odolnosti si a schopnosti vlastne prepájať eh rôzne typy operácií. Eh, zároveň platí, že technologická prevaha sama o sebe nezaručuje úspech, prináša nové zraniteľnosti a takisto otázky zodpovednosti za rozhodnutia umelej inteligencie, lebo podľa všetkého eh ten technologický vývoj je rapídny, je neskutočne rýchly, no a svet či už medzinárodného práva, ale aj samotnej etiky, morálky, ľudskosti, tak eh tým sa v tomto zmysle akosi akosi si nezaoberáme. >> Na záver ešte jedna otázka. Ukrajinský premiér Sery Korecký oznámil, že krajine chýba približne eh 27 miliárd $ na financovanie tohtoročných vojnových výdavkov, ktoré majú byť podľa Kyjeva eh alebo ktoré mali podľa Kyjeva dosiahnuť celkovo 155 miliárd $ov. To sú tie výdavky celoročné. Eh aké možnosti má Ukrajina na získanie chýbajúcej financií? Ako to vnímate vy a možno aké dôsledky to bude mať pre európske štáty? >> Tak myslím, že dosť bolo ob Jankošekov. Európa potrebuje situáciu zmierňovať a smerovať veci mierovým spôsobom. Nie platiť nekonečné účty za Zelenského. Ten teda dnes hovorí, že koľkoho vojna stojí a že mu chýbajú ďalšie miliardy. Ale to sú gigantické sumy. Už dostal desiatky miliárd z Európy, ktoré mali byť eh na tento aj budúci rok. už prednedávnom hovorili jeho nejakí zástupcovia alebo predstavitelia, že no ale my už v polovici roka sme už takmer všetko na rok 2026 minuli, tak potrebujeme ďalšie ďalšie peniaze. teraz zase to isté potrebujú ďalšie peniaze, tvrdia. Eh, to všetko sú sumy, to všetko sú také cifry, pri ktorých eh skrátka sa musíme pýtať, že kam až má tento model pokračovať a dokedy dokedy eh majú občania európskych štátov vznášať rastúce náklady konfliktu, ktorý potrebuje predovšetkým reálne eh mierové riešenie. Zo strany ľudí, pracujúcich ľudí u nás v Európe všeobecne je ten náhľadná vec myslím, že jednoduchý. Áno, chápu tej náročnej situácii, v ktorej sa mnohí ľudia tam nachádzajú, že majú ťažký osud, ťažkú situáciu, že tam na niektorých miestach vybuchujú bomby, vybuchujú rakety, čo je čo je hrozné. Ale nemožno potopiť celú Európu tým, že sa všetko pošle Zelenskému. Samozrejme, ani Slovensko, ani Nemecko, ani Česko, ani Maďarsko skrátka nie sú bankomat, kde príde šéfka komisia, vyberie si, príde Volodimír a vyberie si. Takže áno, dá sa pomáhať. Eh myslím, že sa pomáhalo už intenzívne hneď na začiatku konfliktu mnohým rodinám, ktoré prišli a pracujú a prispievajú vôbec spoločnosti, ktorá ich nejakým spôsobom prijala, ale zároveň musíme trvať na tom, aby každé euro, ktoré je tam posielané, tak aby bolo kontrolované, aby aby nekončilo v nejakej čiernej diere či korupčnom bahne. No a myslia si to do veľkej miery Nemci, veď dávajú to najavo aj v tých krajinských voľbách. Myslia si to dokonca už aj Poliaci, čo je teda naozaj prekvapivé. Tie prieskumy sú veľavravné. Myslí si to aj vlastne Európa ako celok. Veď 70% Európanov podľa nedávneho prieskumu si myslí, že Európa nejde dobrým smerom. Takže to je vizitka Lenovej aj národných lídrov, ktorí v posledných obdobiach, volebných obdobiach eh boli na svojich postoch. No a bruselský postoj k Ukrajine je súčasť tejto tejto nespokojnosti. To je treba alebo je to dobré brať na zreteľ. Takže v prvom rade povinnosť lídrov štátov alebo tých takzvaných lídrov Európy, ako ich nazývajú, eh na ktorých dnes sa nedá absolútne spoľahnúť, by mala byť v prvom rade, v ideálnom prípade by mala byť v prvom rade voči svojim občanom v riešení každodenných problémov, ich životného štandardu, ich záujmov. Tu môžeme dať rovná sa národných záujmov, respektíve záujmov občanov, chrániť svoje eh chrániť svoje peniaze a robiť všetko pre ukončenie bojov eh diplomatickou cestou. Čiže mier, suverenita, zodpovednosť voči ľuďom, ktorí dali svojim politikom dôveru, by mali byť viac než eh nejaká slepá nenávisť alebo bezbrhé hádzanie hádzanie miliárd do čiernej diery. >> Pán Ďuriš, to už bola pre dnešok posledná otázka. Ja vám veľmi pekne ďakujem za eh tento prehľad aktuálnych tém, informácií, ktoré ste priniesli našim divákom televízie OTV. Teším sa na ďalšie takéto zhrnutie. Dovidenia. >> Ďakujem pekne za zaujímavé otázky, zaujímavý rozhovor. Želám vám aj všetkým, ktorí si nás pozreli alebo vypočuli ešte oddychový víkend.