Letné počasie a ľudová múdrosť | Peter Jurčovič, meteorológ

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zába celú rodinu.

[hudba] [hudba] Dámy a páni, na kanál 1 sa skončil americký seriál V siedmom nebi.

Tam je to všetko také krásne, idylické.

U nás sa niektorí vplyvom počasia môžu cítiť ako v siedmom pekle.

Je tu naozaj horúco, najmä pre tých, ktorí nemajú dostupnú klimatizáciu alebo aspoň nejakú možnosť ovlaženia sa vodou v bazéne či v niektorom z našich jazier.

Ja som veľmi rád, že tieto otázky teraz budem môcť prebrať s meteorológom Petrom Jurčovičom.

Želám príjemné popoludnie, príjemný podvečer.

>> Ďakujem. Teším sa aj ja.

Peter, ja viem, že tá otázka, aké bude leto, tak to je jedna z najhorších, ktorá občas stretáva meteorológov.

Neradi na to odpovedajú, ale u vás sa snúbi tá znalosť a schopnosti čítať aktuálne technologické výdobytky meteorológie a nejakým spôsobom ich kombinovať s ľudovou múdrosťou, s ľudovými proslovia?

Tak budem veľmi rád, ak sa na to budeme pozrieť práve z obidvoch týchto brehov.

Na zajtra hlásia 40.

Bude už zajtra opäť Slovensko svedkom ďalšieho teplotného rekordu?

>> No tú 40 by som povedal budú mať akurát pacienti v nemocniciach 40°, keď budú mať horúčku.

Taká vysoká teplota by zajtra nemala byť.

Nenasvedčuje tomu vôbec vývoj, pretože síce sme už mali 36, 37°, ale medzitým prišiel trošku chladnejší vzduch.

A preto napríklad včera a dnes už bolo len tak 34, čiže sa to trošku zmiernilo.

No ale predpokladáme, že v priebehu pár dní znovu bude sa zosilňovať prílev teplého vzduchu.

Ten najteplejší je v Španielsku, tam je 45°.

Ide to do Francúzska, tam je 43, ale napríklad Nemci majú asi 37, viac asi nie.

Takže môžeme teda rátať s tým, že aspoň na takéto 37 by to malo ísť, to znamená štvrtok, piatok a každý deň budeme asi jeden stupeň pridávať.

Takže ja pripúšťam, že do konca týždňa by to mohlo byť ešte 38°.

S tou 40 zatiaľ veľmi sa ako nespájam, ale už sme mali 40 na Slovensku a nebola to zase nejaká mimoriadne ťažká situácia.

To bolo 20. júla roku 2007, keď v Hurbanove namerali 40,7, 40,3° a v Dudincoch ešte mali rovných 40.

Odvtedy sme nemali na Slovensku 40. Ak teda myslím tým meranie teploty, tak presne podľa predpisov Svetovej meteorologickej organizácie, lebo stačí, že je teplomer niekde pri okne alebo pri stene, alebo skrátka nezodpovedá to presným pravidlám.

>> Uhm. On samozrejme musí byť merané v tieni, nesmie to byť na slnku a tak ďalej. A na to sú meteorologické stanice samozrejme dobre vybavené, ale predsa len nie je toto trošku príliš skoro.

To leto sa len začína.

Čo bude na jeho konci, keď sa nám takto začína?

>> No tak to je zase otázka na typické, čo teraz tak najviac ľudí zaujíma, a to je globálne otepľovanie.

Hej. Takže naozaj môžeme povedať, že z roka na rok je stále teplejšie a teplejšie, že takto to už funguje asi od roku 2000, že väčšina týchto rokov do dneska sú naozaj výrazne teplé, ale to neznamená, že musí byť stále, že tento trend bude pokračovať ďalších 10, 20, 30 rokov.

Ono sa to ľahko môže zvrnúť, obrá sa to a príde zase perióda možno 10, 20 rokov úplne iného charakteru počasia.

Toto presne sme videli trebárs ešte keď som robil na meteorologickom ústave. Tam sa čo sa týka zrážok zistilo, že za 20. storočie pravidelne dochádzalo k zosilneniu zrážkovej činnosti v priebehu 20 rokov a potom prišlo 20 rokov takých slabších, že boli väčšinou suchšie.

A toto platilo skoro celé to storočie.

Takže možno aj pri tých teplotách v tomto duchu je tu nejaká pravidelnosť a len my trebárs nemusíme hneď o nej vedieť a nemusí sa to prejaviť priamo na Slovensku.

Ale skrátka tie teplé dni sú tu a tie roky takisto a budú asi aj naďalej.

>> V tomto období, keď je máj, jún, veľmi rád fotam blesky, búrky.

V Petržalke je to veľmi jednoduché, pretože ste v paneláku v istej výške a dá sa to celkom dobre odhadnúť, ak viete ako na to.

Videli sme teraz ale niečo nevídané nie len v Bratislave, ale najmä v Petržalke a potom pozdĺž Dunaja, kde došlo naozaj k pretrži Marčien, ktorá bola, ja som ešte takú nevidel.

Naozaj to bolo ako keby sa vylialo vedro vody v jednom kuse s pomerne silným vetrom.

Mali sme tam dramatické situácie pri Dunaji.

Niektoré tie kotviace lode museli poháňať motorom, aby sa neotrhli z kotvísk.

Boli tam porušené domy a rôzne.

Napriek tomu, ako to bola intenzívna, tak tie škody neboli veľké.

Ale čo to bol za jav?

Naozaj tej vody bolo obrovské množstvo?

>> Tak v prvom rade je to založené na množstve energie, ktoré je v atmosfére.

To znamená, že mali sme tu chladnejšie dni.

Teraz prišla etapa takých vysokých horúčav 36, 37° a do toho už sa zase približoval studený front.

Ten už prešiel, už včera, predvčerom to odišlo.

Ale práve tento veľký teplotný kontrast medzi prízemnou vrstvou a vyššou vrstvou vo vzduchu vyvoláva potom rôzne také výrazné efekty v počasí.

A samozrejme najlepšie je to vidieť pri vývoji búrok, lebo tie búrky, búrkové oblaky, to je monštrum.

To si musíte predstaviť, že jednoducho spodok oblaku môže byť vo výške, ja neviem, 300, 400, 500 m nad zemou, ale vrchol toho oblaku môže mať 15 až 20 km. A v tom oblaku cirkuluje voda a v tých väčších výškach, kde sú teploty pod nulou, tak samozrejme to je všetko ľad, všetko krúpi a v tomto duchu sa to po určitom čase samozrejme musí všetko zvrnúť a vypadne to z toho oblaku až na zem. A vyvoláva to extrémne silné vetry, extrémne zrážky.

No a niekedy je to spojené práve s tými krupami.

Takže toto je, dá sa povedať, úplne normálne.

Čím väčší teplotný kontrast, tým viac sa bojíme, že to pôjde do takých extrémov, čo sa týka počasia.

>> Uhm. A tento konkrétny príklad, dá sa to nejako predpovedať, očakávať?

Spomínam si, že festival Pohoda mal pred pár rokmi podobný problém.

Museli tiež čeliť podobnému fenoménu.

Jednoducho kvázi búrka, ktorá nevyznievala nejako nebezpečne, sa zrazu zmenila na takýto charakter.

>> Ono v počasí sú takí dva samostatné javy.

Prvým je ten búrkový oblak.

V tom oblaku cirkuluje voda hore, dole, hore, dole.

Čiže zo spodnej časti do tej hornej, vo výške tých 15, 18 km a takto to ide dokola.

Ale existuje ešte iný princíp.

My tomu odborne sa tomu hovorí, že je to downburst, prepad studeného vzduchu.

Čiže v atmosfére je veľké množstvo vody a výstupné prúdy bránia, aby tá voda padla nám na zem.

Ale tie výstupné prúdy po určitom čase môžu zoslabnúť a všetka tá masa vody — to nie je tak, že by to bolo, ja neviem, 100, 200 l.

To sú tóny vody, ktoré z takého oblaku padnú na zem.

A to je založené zase na tom, že je to ten takzvaný prepad studeného vzduchu, že to jednoducho zhora ide až na zem s rýchlosťami 100 až 200 km/h.

No a veda tomu, trebárs keď je to v blízkosti letiska, pristáva lietadlo, tak je schopný tento prút vody a toho vzduchu zraziť to lietadlo na zem.

Takéto prípady v minulosti boli.

Takže aj u nás teraz môžeme povedať, že sa takéto niečo vyskytlo, že tí vetríci boli dominantní.

Opakujem, že našťastie nedošlo k nejakým väčším škodám. Bola tam jedna smrteľná dopravná nehoda následkom popadaných stromov a podobne, ale aj to si vyžiadala dopravná situácia, ktorá nasledovala priamo pri tomto fenoméne počasia. Našťastie sa nestali nejaké väčšie škody.

No, to boli tie neobľúbené otázky.

Povedzme si ešte, aké sú tie pravdepodobnosti. Nakoľko vlastne vie meteorológ predpovedať v súčasnosti počasie, ako to bolo v minulosti, ako to je dnes?

Ja keď som začínal v meteorológii na meteorologickom ústave, tak samozrejme robili sme predpovede na jeden deň, na dva dni, na tri dni, ale na dlhšie sa nedalo robiť, lebo nebola technika ešte na takej úrovni, aby sa dalo robiť predpoveď na dlhšie obdobie, len na tri dni. A to sa považovalo za dostatočne zodpovedne povedané, aké bude počasie.

No ale samozrejme vývoj ide ďalej – výkonnejšie počítače, modely, všetko, čo s tým súvisí. No a Svetová meteorologická organizácia teraz oficiálne tvrdí, že úspešná predpoveď sa dá urobiť len na 10 dní dopredu. Takže väčšinou to samozrejme dodržiavame, ale ľudia chcú vedieť, ako bude aj o mesiac alebo o dva mesiace. Tam to sme schopní tiež ako tak povedať, ale to už je viac-menej založené na štatistike. Čiže štatistika, ako sa hovorí, že najväčšie klamstvo – keď to človek potrebuje, tak to nevyjde. Ale iná cesta nie je.

Ale zase aj v minulosti bol tento problém, a keď vznikali pranostiky a poznáme ich dodnes, tak mnohé pranostiky majú pravdu až doteraz, aj keď niektoré zase nie.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v zime bude zima, v lete bude teplo, a naozaj tie rozdiely sú už tými nuansami, ktorými sa zaoberá meteorológia.

Vy ste spomínali tie pranostiky a spomínali ste aj tie meteo modely alebo meteoprogramy, ktoré dnes počítačovo vedia predpovedať počasie. Majú oni zapracované v sebe aj tieto ľudové pranostiky a tieto múdrosti? Eh, je tá pravdepodobnosť presných predpovedí tým pádom lepšia?

Eh, ja myslím, že nie. Ten vývoj bol taký, že v minulosti, keď tu žili nejakí pračlovek, mal tam samozrejme veľký strach z toho, že príde búrka, a keď sa zahrmelo, zablískalo, tak boli z toho všetci úplne vystrašení. A potom prišla k slovu trebárs cirkev a začala tvrdiť, že treba sa pomodliť, že to pomôže. No a tak sa hľadali spôsoby, že ako to naväzuje jedno na druhé. No a takto postupne začali vznikať také – my tomu hovoríme teda pranostiky, ale v minulosti sa to tak nenazývalo, používali sa iné názvy. Ale môžeme povedať, že v tých pranostikách je naozaj veľa pravdy, ale zase to treba vedieť rozlišovať, pretože existuje pranostika, ktorá platí dajme tomu na západnom Slovensku, ale neplatí už v Tatrách.

Hovorí sa: "Na Marka uhorky, do Jarka." Marka je 25. marca. Uhorky do Jarka znamená, že to môžeme dať, a že sa to robí na juhu v nižinách, ale určite nie na severe Slovenska, na Orave alebo v Tatrách. Takže to je taký jeden príklad.

Zostaňme pri mesiaci jún. Ja som si napríklad zapísal jednu pranostiku: "Netreba v júni od dážď prosiť, príde, keď začneme kosiť." Čo to znamená konkrétne?

No, tak medardová kvapka. Jednoducho je to ten najväčší fenomén, ktorý ľudia poznajú, a či už sa riadia alebo neriadia, to záleží aj na tom, či toho dažďa je príliš alebo je ho málo, lebo každý rok to môže byť inak. Ja môžem povedať, že u nás v rámci Slovenska alebo Československa najdlhší rad pozorovaní má pražské klementínom od roku 1775. Každý deň sa tam všetko meria, a z týchto štatistík ani raz sa nestalo, aby naozaj 40 dní pršalo.

Čiže treba to chápať tak, že za to dlhé obdobie 40 dní – zase nemusí to byť presne 40, ale skrátka za to obdobie – väčšinou prevažuje taký charakter počasia, kde sa striedajú daždivé a nedáždivé obdobia, daždivé a slnečné.

Takže v tomto zmysle tá pranostika má pravdu. A ešte je tu jedna vec, že kedysi ľudia nevedeli rátať do veľkých čísel. Vedeli rátať 1, 2, 3, 4, 5, 10, 20, 30, ale 40 už nevedeli. To znamená, 40 u nich znamenalo veľa. Čiže medardová kvapka – veľa dní kvapka. To je oficiálne tak seriózne povedané.

My sme pred malou chvíľou videli aj jeden z obrázkov, ktoré ste nám priniesli. Tam je svätý Medard a prechádza to do Víta, tiež svätého Víta. Kde to dáva nejaký vývoj – na svätého Víta, to je 15. jún, sa vraj celú noc svitá. Eh, to sa prekrýva s nejakými astronomickými javmi alebo tak?

Tak no, toto je konkrétne astronomické. No, samozrejme, tá medardová kvapka, ako som povedal, je zložená z periód dažďa a z periód slnečného počasia. A tie daždivé periódy – to je medardová kvapka, to sú svetovické dažde, to sú prokopské dažde a ešte magdalénske dažde, to je v polovici júla. Takže ide o to, že k nám prúdi vzduch od Atlantiku, tak ako sa otáča Zemuľa, to je typický postup. A tak sa to potom vyprší a príde pár dní pekného počasia a potom zase príde daždivé. Ale ono to zase nemusí trebárs na Jána, aby malo teraz pršať. Nemusí to presne sadnúť. Môže to byť o týždeň skôr, o týždeň neskôr, ako ktorý rok, ako sa to vyvíja, pretože tu naväzuje vývoj počasia – dá sa povedať – od začiatku roka. Aká bola zima? Bola studená, bola mrazivá, bolo tam dosť zrážok, snehu? Ak nebolo snehu, dajme tomu ako tohto roku, to znamená, že rýchlejšie sa začína atmosféra zohrievať už v priebehu marca alebo apríla. To znamená, že v takomto prípade už bude to mať dopad aj na ďalšie dni, týždne a na ďalšie potom tie pranostiky, ako to naši ľudia mali zachytené.

No, takže tak. A oni to sledovali preto, aby vedeli, že keď teda naprší napríklad na toho Víta, tak zrejme sa bude úroda vyvíjať pozitívne. Respektíve, ak je ten jún aj trošku suchší, tak sa netreba ničoho obávať, lebo tá vlhkosť ešte príde. Rozumiem tomu správne?

Striedajú sa tie daždivé a nedáždivé periódy. Len sa nedá dopredu povedať, či tá daždivá perióda bude mať dva dni alebo bude mať týždeň. Ale budú sa striedať. Tohto roku je to také dosť biedne, lebo ani na toho Medarda veľa nepršalo, na svätého Víta. No, niekde bola búrka, ale väčšinou na Slovensku nebolo nič.

Čiže ja v podstate teraz čakám, že zaberie až tretia perióda. Tým, že sa to strieda, dochádza práve pri tom slnečnom počasí k rýchlemu vývoju kopovitej oblačnosti. Rýchlo sa zohrieva atmosféra a to potom dovedie k tomu, že začnú k nám prenikať studené fronty a prídu – príde to obdobie dažďov. Takže to všetko krásne jedno na druhé naväzuje a ide len o to, či to presne sadne na toho svätého Jána alebo či to príde až o nejaké štyri dni neskôr.

Tak ako meteorológia majú svoje periódy a také ročné obdobia aj gastroprevádzky, krčmy, reštaurácie, čo je samozrejme logické. Zajtra bude Jána, tak predpokladám, že budú praskať opäť vo švíkoch.

Poďme sa pozrieť na niektoré piesne, ktoré sa viažu práve s týmto menom.

Povedzte nám k nim, prosím, niečo trošku viac.

Tak cirkev spája svätého Jána so slnečným slnovrátom. Hej? To znamená, že slnovrat máme 21. júna, a najbližšie k tomu je svätý Ján. Preto ho cirkev dala dohromady.

A tak sa hovorí, že na svätého Jána otvára sa k letu brána, že to znamená práve ten letný slnovrat, že nastupuje aj z astronomického hľadiska leto. Práve leto. Doteraz to bola jeseň z meteorologického hľadiska od 1. júna, ale je to až teraz.

A na svätého Jána nie je noc žiadna. Hovorí zase to, že slnko dosiahlo, dosahuje v tento deň, alebo teda 21., najsevernejšiu polohu na oblohe. To znamená, že je najvyššie, najsevernejšie, najviac akože svieti, a potom sa začína vracať späť k rovníku, hej?

Keď to tak povieme, že kto je v pohybe a kto nie je v pohybe. V pohybe je Zem, ale slnko na oblohe je to, čo my vidíme. Takže z tohto hľadiska na severe Slovenska, keď je tam slnko, tak vlastne ešte stále môžeme povedať, že tam v noci nenastáva tma, ale len súmrak.

Uhm. A to platí práve preto sa hovorí, že nebýva noc žiadna.

No tak a pokiaľ je to daždivé počasie, tak sa hovorí, svätý Ján vyleje vždy vody plný džbán, hej, a dažďom krstí úrodu, lebo už sú na poliach. Aj tohto roku to vidíme, že už obilie je už zrelé, už je aj žatva začala, hej?

Takže každý rok, hovorím, každý rok je iný. Je dôležité, aby trebárs skôr než prídu tie jánske dažde alebo tie ďalšie prokopské, aby sa stihlo zobrať obilie z poľa, aby bolo dobre vysušené, vyzreté.

Tak no, takto videli naši predkovia. Platí to dodnes.

Tak to bola ich najväčšia starosť, samozrejme, aby mali obživu, aby mali potravu či pre seba alebo pre hospodárske zvieratá. Preto veľmi podrobne sledovali počasie a samozrejme najmä vodu. Tok vody bol pre nich maximálne dôležitý, či už sa teda usídľovali pri riekach alebo boli odkázaní naozaj na počasie, keď už si dokázali sadiť rastliny a mali rozšírené poľnohospodárstvo.

Takže s týmto všetkým sú pravdepodobne tie piesne spojené.

Vy ste spomínali, že to počasie sa mení. Vedecky je dokázané, že naňho vplýva človek svojou činnosťou. Vidieť to najmä v Severnej Amerike, v Strednej Amerike na základe tých tornád, ktoré tiež nevznikajú len tak. Samozrejme tých mikročastíc vo vzduchu je stále viac a viac. Ak sa roztočia, tak dosahujú väčšie rýchlosti. Tie tornáda alebo tie veľké hurikány, ktoré sa tam formujú, sú pomerne časté. Opäť nám začína aj takáto hurikánová sezóna. Dá sa očakávať, že to bude stále sa stupňovať a tie prudké zmeny počasia budú zasahovať americký kontinent takýmto spôsobom stále intenzívnejšie.

No treba si uvedomiť, ako vyzerá Severná Amerika. Studená Kanada, USA viac-menej rovinatý terén a Florida, a tam to už sú tropy, hej? Čiže tam je obrovský rozdiel v teplotách. Studená Kanada, veľmi teplá Florida, a čím väčší teplotný kontrast, tým divokejšie počasie potom z toho vyplýva.

A preto v Severnej Amerike sú desiatky tornád, niekedy za jeden deň aj 100 a možno aj viac. Ale u nás náhodou, keď sa pritrafí nejaké tornádo, aj to ja nerád používam ten výraz. My sme v minulosti používali výraz tromba ako veterná smršť.

No takže býva to aj tu. Naposledy, čo bolo niekde pri Hodonine, myslím, že bola takéto tornádo, že to tam bralo strechy a podobne.

No takže u nás menej. Ale pokiaľ sa tu menia cirkulačné pomery v atmosfére, to sa deje aj v Európe. Doteraz tu prevažovalo západné prúdenie a teraz akosi častejšie máme južné prúdenie. Čiže ten teplý vzduch sa dostáva až na sever Európy a zase ten teplotný kontrast sa môže zväčšovať a nakoniec to môže zase viesť k nejakej intenzívnejšej zrážkovej činnosti.

Takže uvidíme, čo to prinesie. V každom prípade je to divoké počasie.

Uhm. Poďme ešte k piesňam. Zostáva nám krásne meno Peter. Ako inak na záver sa chystá alebo prichádza sviatok Petra a Pavla 29. júna.

Aké pragnostiky sa viažu k týmto dvom menám?

Tak tým, že je to medzi svätým Jánom a svätým Prokopom dve dažďové obdobia, tak by tu malo byť väčšinou pekné počasie. Takže keď je pekné počasie na Petra a Jána, potom vraj bude dobrá úroda.

No ale tam sa môže posunúť, že nakoniec v tento deň bude aj dážď. Aj také roky sú.

Takže potom sa zase hovorí, že keď prší na Jána a na Petra Pavla, že potom bude slabá úroda.

No tak veriť tomu môžeme, nemusíme. V každom prípade je lepšie sa spoliehať na naše metódy numerické, naše veľké počítače.

A tie hovoria čo, teda? Lebo to už je v dosahu pár dní. Aké bude počasie v priebehu tohto týždňa? Myslím možno nasledujúcich dní?

No je tu tlaková výš, mohutný útvar väčšiu časť Európy pokrýva. To samé o sebe hovorí, že bude stabilné počasie, väčšinou slnečné a veľmi teplé. Ale od severu predsa len vo vyšších vrstvách atmosféry je trošku chladnejší vzduch. To sme videli včera, predvčerom, že tu boli sem-tam nejaké búrky, hlavne stredné východné Slovensko. Tam bolo 50 mm zrážok pri búrke, napršalo.

No takže toto jedno s druhým nám tu trošku teraz komplikuje život, že nejdeme do nejakých extrémov, ale že máme na návyšku tak 33, 34°. Lenže ten chladnejší vzduch sa začína prehrievať a to znamená, že bude stále teplejšie a teplejšie, a od štvrtka by každý deň sme mali pridávať aspoň jeden, možno aj dva stupne k tým maximám.

To znamená vo štvrtok už by sme mohli dať 36, 37, v piatok 38, v sobotu 38, 39, uvidíme.

No a potom už je len tá kritická otázka, či bude alebo nebude 40.

No stať sa to môže, to sa nedá vylúčiť, ale nejak špeciálne by som to netvrdil, že to musí byť. Nemusí byť.

A môže to byť zase v Hurbanove a nemusí to byť nikde inde na Slovensku alebo môže to byť v Bratislave. Tak a to sú už potom také samostatné zaujímavosti počasia.

V Hurbanove máme najviac slnka z celého Slovenska. Je tam naozaj veľmi dobré prostredie práve aj na to, aby sa tam vytváralo takéto extrémne teplo. Zase na druhej strane to tam má veľmi pozitívne vplyvy, čo sa týka toho slnka na poľnohospodársku výrobu a podobne.

No takže to počasie v súčasnosti nás asi veľmi neprekvapí. Ideme teda do už ozajstného prudkého leta.

Eh, ako ho bude tráviť meteorológ Peter Jurčovič. Vy, keď si plánujete dovolenku, tak sa pozeráte aj na predpovede počasia a vyberáte si najmä podľa toho.

Keď som mal malé deti, tak v takomto zmysle to aj bolo, že chodili do jasličiek a že ja som vždy ich zobral domov akože dovolenka a prázdniny a vždy vtedy bolo pekné počasie. Takže akože tam tie učiteľky hovoria, že vy si to viete zariadiť, že kedy bude pekne, preto si beriete vtedy voľno.

Ale ono to sa také jednoduché nie je.

V každom prípade sa môže stať, že aj mne to počasie nevyjde. Hlavne keď v práci sa striedame v službách denné, nočné, a aspoň dlhé roky som to takto robil, a to mám mesiac dopredu dané, že kedy ja budem robiť, hej?

A keď mi to vyjde na pekné počasie, dobre, a keď to vyjde na dážď, no tak čo? Nemôžem si pomôcť, zase kolegovi to vydá a – no, takže ja by som to tak ako nebral špeciálne na tento rok. Ale môžem teda upresniť, že ako to zatiaľ vidím, tak, ako som povedal, do začiatku budúceho týždňa by to mohlo byť na tej hranici nad 38°.

Takto by to mohlo skončiť do konca júna.

Keď príde júl, 5. júla máme v kalendári Prokopa a Prokopské dažde, to je tretia perióda medardovej kvapky. Takže očakávam, že bude tam pršať. Ale či to bude pršať len tri dni alebo bude pršať 10 dní, to teraz nikto nedokáže povedať. Oblačnosti tam bude veľa.

Tu pekne vidíme toho Prokopa. Bude tam oblačnosti naozaj dosť.

Pamätám si aj také roky, že vtedy nielenže pršalo, ale sa tak prudko ochladilo, že sa nedalo ani kúpať a najvyššie teploty boli v prvej polovici júla len okolo 15°.

No takže toto by malo prejsť, potom zase pár dní pekne a potom ešte príde tam Magdaléna. To znamená, že zase pár dní s dažďom a niekedy sa to dokáže takto natiahnuť až do začiatku augusta.

Ale na august každému, kto si berie dovolenku – ja hovorím, že dovolenku na konci augusta si neberte. Pretože typický vývoj počasia na august je taký, že po tých premenlivých dňoch medardovej kvapky dochádza k stabilizácii a to znamená, minimálne tri štyri týždne býva slnečné počasie a je tu tlaková výš. Tá by mala udržať pekné stabilné počasie. Zase na 100% to nebude, ale väčšinou to tak býva.

A až posledný týždeň – 24. augusta – bude Bartolomej a tam sa v přísloví hovorí, že Bartolomej svätému svätý všetkému hlavu zlomí klasom na poli, kúpaní aj letu. Takže na dovolenku každému odporúčam prvé tri augustové týždne.

No, máme s tým viaceré skúsenosti. V minulom roku – 21. augusta – nám riadne zapršalo a potom už vlastne prišiel ten zlom smerom k septembru, takže sme mali o to kratšie leto.

Uvidíme, ako to bude tento rok.

Ak by ste mali sa pozrieť na niektoré zahraničné destinácie – oplatí sa ísť vôbec z tepla do ešte väčšieho tepla? No tak do Španielska asi nie, lebo tam majú už naozaj veľké problémy. Už aj chodí služba po uliciach, dáva ľuďom piť alebo do chladných miestností idú najmä starší ľudia, tí majú s tým životný problém. Takisto malé detičky.

To platí v podstate aj u nás – aj my vystríhame, že toto hrozí tu aj na našom území. Takže to Španielsko je už teraz príliš teplé.

Ono v priebehu roka je to tak, že keď sa ide na dovolenky, tak sa ja opýtam, že idete na začiatku leta alebo na konci leta na dovolenku. To znamená, že na začiatku leta je lepšie ísť práve do toho Španielska, kde býva trošku chladnejšie vplyvom toho Atlantického oceánu.

Ale zase ten koniec leta alebo dovoleniek býva trebárs Turecko a Egypt a tam, lebo tam sa to vnútrozemie Európy rýchlo prehreje a tam sú tie teploty naozaj nad 40 bez problémov. Ja už len čakám, kedy tam padne aj prvá 50, lebo blízko k tomu majú a asi k tomu dôjde.

To znamená, Stredozemie asi veľmi nie. Ak by sme mali teda chcieť príjemné prostredie a teda nie nejaké extrémne teploty – čo potom tie ostatné destinácie, ktoré občas lákajú Slovákov?

Ono tak či tak sú tie dovolenky nasmerované na Chorvátsko, na to Stredozemie – kde ešte inde na svete by sme mohli zažiť príjemné prostredie a nie extrémne teploty?

No, tak keď to bude v Atlantickom oceáne – či to už budú Azorské ostrovy, Kapverdské ostrovy – tak tam ten oceán to schladuje. A keď je tam 25–28°C, to je vcelku dostatočné. Len je tam zase trošku chladnejšia voda, takže ten, kto nemá rád studenú vodu, tak asi nebude spokojný s týmto.

Ja, keby ste mi dali, tak mňa sa majú pýtať ľudia na dovolenku, keď chcú ísť – že kedy idem ja na dovolenku, podľa toho si oni zoberú tiež.

No a ja som dvakrát bol na dovolenke v Nórsku.

A to znamená, ja som tam išiel preto, že je tam letný slnovrat, aby som videl, ako sa to slnko na oblohe drží celú noc. A druhýkrát som zase chcel vidieť polárnu žiaru, tak sa mi to podarilo.

Ale ide o to, že keď som tam bol, tak na juhu Nórska boli 30° teploty. Čiže v podstate pre mňa to bolo akurát dobré, len tí samotní Nory boli z toho úplne paf.

A navyše tamto slnko je nízko nad horizontom. To znamená, v podstate vám stále svieti do očí.

Áno, celú noc. Aj o pol noci bolo slnko na oblohe. My sme sa prechádzali o pol noci po uliciach, nikde ani noha, ale nám sa spať nechcelo, lebo bolo slnko na oblohe.

No tak komu by sa chcelo spať? Koniec koncov, čaká nás krásne leto. Tak uvidíme, ako ho prežijeme – či to bude naozaj leto plné radosti, zábavy a vody, alebo či nám ho pokazia nejaké teplotné alebo iné extrémy, ktoré súvisia s počasím.

Ja dúfam, že nie, aj keď treba sa naozaj chrániť takých javov, ako sme videli práve v Petržalke, pretože tie krúpy, ktoré padali, boli pomerne veľké – niektoré dva a dva alebo až tie 3 cm.

To sa dá predpovedať – aby sme teda sa vyhli nejakým rizikám alebo problémom? No, keď už je ten búrkový oblak naozaj veľmi vyvinutý alebo vidíme, že sa vyvíja do tých extrémov – pritom čím väčší teplotný kontrast, tým mohutnejšie búrkové oblaky. Takže upozorňujeme na to, že áno, môžu sa vyskytnúť aj trebárs krupy, ale dopredu sa to jeden deň dopredu sa nedá povedať, že kde budú krupy.

My to dokážeme povedať, ale dajme tomu takú hodinu predtým, lebo ja na radare vidím, ako sa vyvíja v tom oblaku, že už sú tam krupy – dajú sa na radare krásne vidieť – a podľa toho teda už môžeme povedať, že kedy asi príde to krupobytie a ktorú časť Slovenska alebo Bratislavy zasiahne.

Viaceré poisťovne už majú svoje informačné systémy a samozrejme varovné systémy, takže snáď sa aspoň takto dá na to pripraviť.

Pán Jurčovič, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste dnes našli čas. Všetko najlepšie k meninám v istom predstihu. Možnože to oslávime spolu a budem rád, keď budete opäť našim hosťom. Želám príjemný deň.

Ďakujem. Dovidenia.

[hudba]