Koniec vojny v Iráne?! | Tomáš Alner, bezpečnostný analytik

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zábava celú rodinu.

V siedmom nebi sa možno cítia herci a herečky z tohto amerického seriálu. Možno aj vy, vážení diváci, keď tento seriál sledujete, no asi to neplatí. Ale ľudia na Blízkom východe sa rozhodne ako v siedmom nebi cítiť nemôžu.

Prebieha tam vážny konflikt.

Ja som veľmi rád, že naším hosťom v relácii Bielik online v priamom spojení je bezpečnostný analytik Tomáš Alner.

Dobrý večer.

>> Dobrý večer prajem.

>> Pán Alner, vyzerá to tak, že by sa tá vojna, aspoň tá horúca fáza, mohla skončiť, prerušiť. Vyzerá to tak, že by Spojené štáty americké a Irán mohli podpísať spolu nejakú formu dohody už v piatok? Akú tomu dávate šancu?

>> Tak podpísaniu tej dohody v piatok dávam veľkú šancu. Tá asi bude podpísaná. Nie je dôvod, prečo by nebola podpísaná. Predovšetkým preto, že zatiaľ to memorandum – nedá sa ani hovoriť celkom o dohode. Je to nejaké memorandum o tom, že sa na 60 dní vyhlási prímerie.

To si treba uvedomiť, že nebaviume sa teraz o nejaká trvalej mierovej dohode, ale v podstate o 60-dňovom prímerí. I keď svetové trhy a médiá sa tvária, ako keby išlo o naozaj nejaký trvalý mier – burzy prudko vzrástli včera a tak ďalej – ide o 60-dňové prímerie, ktoré má určité podmienky, ktoré si každá strana vysvetľuje po svojom.

Čiže tomu prímeriu dávam veľkú šancu, ale to, že na konci tých 60 dní budú obe strany spokojné a dôjdu naozaj k nejakému riešeniu, tam som dosť skeptický.

>> Uhm.

Takže nejaké siedme nebo naozaj Blízky východ nečaká. Irán navyše trvá na tom, že svoje vojenské operácie v Gaze a najmä v Libanone musí zastaviť aj Izrael. Je to jedna z tých štyroch zásadných podmienok, o ktorých hovoril aj minister zahraničných vecí Iránu.

Je to vo vláde Benjamína Netanyahua priechodné? Je na to ochota?

>> Nielen vo vláde, ale v celej израelskej spoločnosti absolútne nie je nálada nechať sa ostreľovať a potom neodpovedať a nevyriešiť ten problém. Tam naopak vládne v celej spoločnosti veľká rozhodnosť definitívne poraziť, najmä Hizbalách v Libanone.

Aby ste to pochopili, tu sa to možno podáva tak, že Izrael je pravicová vláda, kde sú nejakí vojnoví štváči, ale v skutočnosti ľudia v severnom Izraeli tlačia na vládu, aby bola rozhodnejšia. Hovoria: my vydržíme tento konflikt, ale mal by to byť posledný konflikt a mal by sa ten problém s Libanonom, s Hizbaláhom, definitívne vyriešiť.

Čiže ak aj opozícia kritizuje vládu za niečo, tak ju kritizuje za to, že nie je schopná nejakej definitívnej vojenskej porážky Hizbaláhu a to, čo trvalo tak dlho s Hamasom v Gaze.

>> Uhm.

Takže z tohto pohľadu musí byť návrh toho memoranda sklamaním pre Izrael, keď sa teda hovorí aj o zastavení bojov, respektíve ak o to žiada Irán ako o zásadnú podmienku podpísania takéhoto memoranda.

>> Absolútne, absolútne. V Izraeli, vo všetkých kruhoch – koaličných, opozičných – je to považované za veľmi zle vyzerajúci návrh na prímerie, ktorý nič nevyriešil. Z izraelského pohľadu nevyriešil predovšetkým zatiaľ aspoň iránsky obohatený urán. To je prvá vec.

Nevyriešil problém s Hizbaláhom na izraelských hraniciach, ktorý útočil v posledných dňoch na Izrael a predtým niekoľkokrát a opakovane.

Čiže v Izraeli je rozhodne vládna nálada, že ak by takto mal dopadnúť ten mier, ako zatiaľ vyzerá, že by to bolo veľmi zlá alternatíva pre Blízky východ.

>> Uhm.

Pre západný svet, keď som počúval aj predstaviteľov krajín, ako je Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, je dôležité, aby Irán nemal jadrovú zbraň. Z tohto pohľadu je teda tá misia splnená. Ten obohatený urán sa má zničiť. Boli sme tu alternatívy, že by ho prevzalo Rusko, že by sa vyviezol z Iránu.

Teraz sa hovorí o zničení za účasti svetovej atómovej agentúry, ktorá by mala na ten proces dohliadať. Z tohto pohľadu je teda tá misia naplnená?

>> Keby k tomu došlo, bol by to obrovský krok vpred pre svetovú bezpečnosť. Ani sa nejedná len o Blízky východ, pretože viete, je to niečo, čo sa nepodarilo v Kórei. Bill Clinton, ktorý sa prejavil vtedy ako slabý prezident, jednal tak dlho so severokoreójskou vládou o presne o tomto probléme, až Severná Kórea všetko podpísala, všetko odsúhlasila a nakoniec mala jadrové zbrane.

Lenže v tej južnej Ázii, juhovýchodnej Ázii by sa jednalo o nejaký pravdepodobne obmedzený konflikt, keby aj došlo k nejakému jadrovému konfliktu, čo samozrejme všetci dúfame, že nedôjde. Na Blízkom východe by to malo ďalekosiahle dôsledky minimálne pre Európu aj pre celý svet, ale predovšetkým pre Európu.

Čiže bol by to obrovský krok dopredu. Ale ja len upozorňujem, že to rozhodne zatiaľ iránský režim nepotvrdzuje a číta tú dohodu úplne ináč.

My samozrejme máme tu nejaké návrhy zo strany rôznych amerických predstaviteľov a nápady o tom, že ten urán má byť rozpustený, nejako zriedený na nejaké nižšie percento obohatenia, že má byť odovzdaný Amerike, že má byť odovzdaný Rusku, že má byť zriadený na mieste, ale nič také zatiaľ iránski predstavitelia nepotvrdili.

>> Uhm.

No budeme sa musieť teda obniť trpezlivosťou aspoň do piatku, keď sa majú vo Švajčiarsku stretnúť predstavitelia oboch strán. Spojené štáty americké má zastupovať pán Vens. Uvidíme, ako to bude zo strany Iránu.

Vy hovoríte teda, že táto dohoda je alebo nie je riešením problémov na Blízkom východe?

>> Ja najmä nevidím zatiaľ dohodu. Ja vidím zatiaľ návrh primeria na 60 dní a počas tých 60 dní sa majú vyriešiť tieto spory, čo by bolo v poriadku, hej? Čo je vždy v poriadku? Veď nemusíme bojovať, môžeme sa rozprávať a môžeme tie veci riešiť.

Ja samozrejme mám veľké podozrenie, že z pohľadu iránskeho režimu ide len o zdržovaciu taktiku. Oni už dávno sa aj verejne vyjadrovali v Iráne, že jednoducho počkajú, budú sa to snažiť naťahovať, kým Trump nebude prezidentom. Potom dúfajú, že príde nejaký slabší prezident alebo niekto, kto im bude viacej naklonený alebo kto nebude mať chuť do nejakého konfliktu.

A ja by som to skôr videl tak, že toto prímerie sa skončí nejakými nejasným sľubmi a potom sa budú mesiace a mesiace naťahovať o to, že kedy to odovzdajú, komu to odovzdajú, ako to odovzdajú, až kým Donald Trump nebude prezidentom a vtedy povedia, že to neodovzdajú. To je moje čítanie tejto dohody.

>> Uhm.

No čo sa týka vývoja na Blízkom východe, opravte ma, ak sa mýlim, ale blížia sa voľby v Izraeli, ktoré môžu byť pomerne zásadne ovplyvnené práve týmito otázkami.

To znamená, eh, aký typ tej dohody, ak vôbec eh príde k jej pretaveniu, z memoranda na dohodu, eh to bude ako aký bude osud toho uránu?

Eh myslíte si, že napríklad Benjamin Netanjahu, ktorý sa rozhodol opäť kandidovať so svojou stranou eh Likud, aj keď už o tom boli pochybnosti vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a tak ďalej, sa bude môcť prezentovať s takýmto výsledkom ako víťaz, ako pomstiteľ za to, eh čo sa stalo na začiatku eh týchto udalostí, keď eh z pásma Gazy prenikli ozbrojenci na izraelské územie a zabíjali tam civilistov.

Eh takto predovšetkým Benjamin Netanjahu za posledných niekoľko rokov podľa všetkých prieskumov nemal žiadnu šancu stať sa znovu predsedom vlády. Eh to hovoria prieskumy a hovoria to aj teraz. V žiadnom modeli, ani keď bol na vrchole svojich vojenských úspechov, ktoré určite aj prišli po tej takej potupnej eh nejakej forme porážky do 7. októbra.

Eh keď prenikli teda tí bojovníci Hamasu hlboko do Izraela, do pohraničia eh čo bolo považované za veľké zlyhanie aj jeho osobné zlyhanie, ale on nikdy odvtedy eh nemal dostatočnú silu. Tá jeho koalícia nemala v prieskumoch dostatočnú silu na to, aby zostavila vládu. Naopak, eh podľa všetkých prieskumov zostaví vládu opozícia.

Eh otázka je, či tá opozícia bude potrebovať eh arabské strany na svojej strane alebo nebude. Bolo by pre ňu jednoduchšie, keby ich nepotrebovala. To je vždy také kontroverzné. Tie arabské strany z časti sú takéh dosť eh proti izraelské. Eh a eh je to vždy taký problém.

Ale ináč eh je nepravdepodobné, že sa Benjamin Netanjahu pri akomkoľvek výsledku, aj pri tom najlepšom výsledku stane znovu predsedom vlády v Izraeli, i keď je to zase politik, ktorý vie prekvapiť. To je druhá vec.

>> Uhm.

To znamená, že sa mu môže pripisovať takýto výsledok eh eh tohto konfliktu eh na Blízkom východe. To znamená, že sa o to sám pričinil, lebo eh zatiaľ to vyzerá tak, že on nemal možnosť zasahovať nejako do znenia či už toho memoranda alebo eh tej dohody, ktorá sa pripravuje. Benjamin Netanjahu nemal možnosť zasahovať.

On už tak dlhodobo eh sa veľmi miešal do americkej politiky, viac než by to bolo milé eh aj Izraelčanom, aj Američanom. Ehm a teraz má ako partnera prezidenta, ktorý je veľmi citlivý na takéto veci. Eh napriek tomu, že je to priateľská administratíva, eh on asi nemohol viac urobiť, ale to neznamená, že mu to nebude eh opozícia vyčítať a ona mu to vyčíta aj teraz. Vyhadzuje mu to na oči, že je neschopný, že sa mu proste nedarí presadiť zájmy Izraela a tak ďalej.

Eh, ale myslím, že to veľmi nehýbe s tým eh eh s tým pomerom tých voličov eh v Izraeli, ktorí ho budú voliť a ktorí ho nebudú voliť. Zatiaľ nič k tomu nenasviedč.

>> Uhm.

Chcem sa ešte opýtať na ruskú menšinu v Izraeli. Eh ako je to s ňou? Ona je organizovaná eh tiež tak, ako sú povedzme arabské strany, ktoré ste spomínali, alebo sa už ruská menšina normálne rozplynula eh v bežnom obyvateľstve Izraela a v podstate hlasuje podľa eh vlastných preferencií jednotlivci tak, ako chcú.

Eh ruskú menšinou myslíte teda tých asi milión židovských občanov eh

>> ktorí utiekli kedysi práve cez Československo zo Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne a podobne.

>> Nie, nie.

Taká veľká väčšina z nich odišla úplne otvorene a legálne v 90. rokoch alebo na konci 90. rokov okolo roku 2000, tam bola obrovská vlna. To bola veľká väčšina z týchto ľudí. Taká malá menšina išla cez Viedeň, hlavne eh skôr eh no, eh oni tvorili takú svojbytnú skupinu vtedy, keď ich tam bolo tak strašne veľa. Naraz tam bolo proste strašne veľa ľudí, ktorí hovorili po rusky a boli tam všade ruské obchody s ruskými potravinami a tak ďalej.

Eh a teraz už tam vyrástla v podstate druhá generácia, ľudia, ktorí no, síce možno doma v rodinách hovoria po rusky, ale už majú izraelské školy a tak ďalej, a oni mali pôvodne takéh zaujímavé volebné preferencie, pretože to spektrum eh v Izraeli je teda od ľavice po pravicu a od eh sekulárnych eh voličov až takých veľmi ortodoxne náboženských, a oni to bola taká zaujímavá kombinácia. Títo ľudia zo bývalého Sovietskeho zväzu boli väčšinou pravicoví a sekulárni, eh nenáboženský. Eh a to boli ich volebné preferencie, ale dnes už eh sa v podstate zaradili do tej väčšinovej spoločnosti a nedá sa až tak veľmi hovoriť o nejakej svojbytnej menšine.

>> Pýtam sa preto, lebo eh je tam ešte jedna veľmi zaujímavá veta v návrhu toho memoranda, respektíve ako jeden bod na diskusiu, a to, že viackrát to povedal aj americký prezident Donald Trump, že Spojené štáty nebudú investovať v Iráne. Ako si vy vysvetľujete túto vetu? Kto tam teda bude investovať? Eh Rusko, Čína, eh prípadne okolité krajiny, možno ľudia, ktorí eh sa budú vedieť skôr dohodnúť s Iráncami. Eh ako si to vy vysvetľujete tento výrok?

Tie naozajstné problémy pre Irán začnú na konci vojny. A teraz hovorím o ekonomických problémoch. Nikto nebude investovať v Iráne. Donald Trump to zdôrazňoval preto, pretože eh iránsky režim kreslí túto dohodu svojim občanom ako veľký úspech a sľubuje im, že nastane teraz prosperita, že sa tam bude investovať, že oni budú vyberať poplatky eh za prie eh prieplavu ľudí Hormuzským teda prielivom a tak ďalej.

A na toto si myslím, že Trump reagoval a hovoril: nie, nie, nie, nikto, my určite nebudeme v Iráne investovať. Eh Rusko rozhodne nie je v stave, aby kdekoľvek teraz investovalo. Čína rozhodne je, ale Čína mala takýchto dohôd s Iránom už množstvo a nikdy to neurobili, pretože je to jednoducho pri dnešnom stave byrokracie a iránskej ekonomiky mimoriadne nevýhodné. Čiže veľmi nepravdepodobné, že ktokoľvek bude v Iráne teraz investovať a už vôbec nie tie arabské krajiny, ktoré Irán počas vojny odstreľoval. Hej, to tie už vôbec nie.

>> No budú sa s tým musieť nejako vysporiadať. Predpokladám, že ten režim bude ešte tvrdší, ako bol doteraz. Jednoducho sa bude musieť nejako udržať pri moci aj vzhľadom na ekonomické problémy, na možno problémy so zásobovaním, eh ktoré určite po takomto rozsiahlom konflikte v tej krajine eh nastanú.

Eh je Irán dnes eh po tom všetkom, čo sa udialo v posledných mesiacoch, pre svet menej nebezpečný? Dá sa to aspoň z tohto hľadiska považovať za isté pozitívum toho, čo sa udialo?

Eh dočasne je menej nebezpečný. Dlhodobo pokiaľ sa tento konflikt a toto prímerie alebo tento mier neskončí tak, že bude Iránu odobratá možnosť eh produkovať nukleárne zbrane, eh tak sa ten problém len oddiali. Eh a v tom prípade áno, svet a Blízky východ získa niekoľko rokov a to je všetko.

>> Uhm.

Eh ako to vnímate z hľadiska eh imageu, ktorý eh má v tejto chvíli Izrael vo svete? Videli sme pokusy prijať rezolúciu aj na pôde eh európskej. Eh čo sa nepodarilo. Vidíme eh pomerne rozdielne postoje. Ja som spomínal eh už tradíciu eh bývalého Československa.

Veľmi pevné spojenectvo, práve s Izraelom, čo vyplýva ešte z histórie po druhej svetovej vojne.

Potom zase vidíme rôzne prejavy niektorých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí prišli práve z bývalých krajín, z arabských krajín, v súčasnosti už sú občanmi Európskej únie, ktorí zase veľmi kritizujú postoje Iránu.

Myslím si, že v hádke medzi Donaldom Trumpom a Benjaminom Netaniaahuom dokonca zaznelo to, že Benjamina Netanyahua už nikto nemá rád.

Aký je teraz imidž Izraela a je to vôbec pre Izrael dôležité, ako sa naňho pozerá okolitý svet?

Myslím si, že dôležité to je a dá sa povedať, že Izrael prehral informačnú vojnu. Prehral tú imidžovú vojnu. To sa nedá poprieť a všetci si to uvedomujú.

Keď si porovnáte, koľko je na svete Izraelčanov alebo aj Židov celkovo a koľko je na svete moslimov, ktorí veľmi sú kritickí a berú to ako taký konflikt toho islamského sveta s tým židovským svetom, tak máte hneď vysvetlenie po ruke. Ale áno, je to nepopierateľný fakt, že tú informačnú vojnu rozhodne Izrael prehral.

Čo sa teda bude diať teraz ďalej v Gaze a v Libanone? Myslíte si, že Izrael bude akceptovať tie podmienky, kde iránsky minister zahraničných vecí jednoznačne povedal, že na jednej strane stoja Spojené štáty americké a Izrael, ale na druhej strane stojí Irán a Hizbalách.

To znamená, že Hizbalách by mal byť zahrnutý do tejto dohody ako dočasne – teraz nechcem to preháňať – nedotknuteľný alebo niečo podobné. Jednoducho tie útoky v Libanone a v Gaze sa budú musieť nejako obmedziť a zastaviť. Aspoň to je teda tá požiadavka.

Bude toto Izrael akceptovať podľa vás?

Myslím, že nie. Musel by byť veľmi tlačený Spojenými štátmi, naozaj veľmi vehementne. Inak rozhodne tam na toto apetít absolútne nie je.

Irán, ak ste sa pýtali, či je menej nebezpečný: Irán je menej nebezpečný než pred touto vojnou, alebo pred týmito všetkými udalosťami, ktoré už trvajú nejaké minimálne dva roky. Je menej nebezpečný v tom, že prišiel predovšetkým o sýrsky režim, ktorý plne ovládal a tam došlo k výmene režimu, takže to bola jedna vec.

A bol veľmi oslabený Hamas v Gaze a bol veľmi oslabený Hizbalách v Libanone. A to boli dve obrovské straty.

Iránský režim má pocit, že už si nemôže dovoliť – a predovšetkým Hizbalách, čo sú jeho najbližší spojenci, alebo je to vlastne jeho predsunutá armáda – má pocit iránský režim, že ich nemôže stratiť a že musí robiť všetko preto, aby sa Hizbalách zachoval, aby si zachoval svoje dominantné postavenie v Libanone.

Ale rovnako dôležité je pre Izrael, aby Hizbalách bol porazený, čiže alebo nejako neutralizovaný. A toto môže byť ešte veľmi silný tretí bod ďalšieho vývoja na Blízkom východe.

No tak hlavne ak sa Donald Trump s Iránom na niečom dohodne a Izrael to nebude rešpektovať, v podstate by mohol potom torpédovať akékoľvek ďalšie dohody. Je tam veľmi napätá situácia. Videli sme tie veľmi emotívne prejavy, keď tam došlo k nejakému drobnému útoku a už bola odhrozená celá dohoda. No tak naozaj to stojí asi na vratkých nohách.

Vy sa zaoberáte prioritne bezpečnosťou. Keď si otočíte tú šachovnicu: čo pomohlo vlastne Iránu dosiahnuť takýto stav? Že sa napriek všetkému ten režim nezosypal, že si udržal tú moc a že v podstate až do poslednej chvíle si udržal aj schopnosť odpovedať na útoky? Keďže bol schopný odpovedať na útoky na svoje ropné zariadenia práve balistickými strelami smerom či už k spriazneným krajinám Spojených štátov amerických alebo priamo na americké základne.

Áno. Bola to príklad asymetrickej vojny, hej? Došlo tam k asymetrickej vojne.

To je vojna, ktorá sa veľmi ťažko bojuje a ktorá bola v podstate postavená na to, že kto dlhšie vydrží byť bitý, kto dlhšie vydrží straty. Irán veľmi tvrdo zakročil iránský režim. Ja nerád používam to slovo Irán, pretože iránski občania vo svojej obrovskej väčšine sú proti režimu a nepodporujú ho. Ale iránsky režim sa rozhodol jednoducho najprv veľmi brutálne umlčať svojich vlastných občanov.

Nevie sa, koľko ich tam v januári tohto roka presne zomrelo, ale tie vyššie odhady sú nad 42 000 ľudí zabitých režimom pri tých demonštráciách. Oni si vtedy pozvali milície, ktoré do tých ľudí proste strieľali a tak ďalej.

A takže spacifikovali vlastne ten domáci front, aby nedochádzalo k nejakým sociálnym nepokojom. A potom jednoducho čakali, že áno, síce oni prišli o celú protileteckú obranu, protiraketovú obranu, čiže sa nevedeli tým útokom brániť, ale vedeli na ne stále odpovedať, čo je oveľa jednoduchšie.

Mali v tuneloch – videli sme záber v civilných tuneloch, v mestách boli poskrývané alebo v podstate tam boli zaparkované tie odpaľovacie zariadenia. Vždy s nimi vyšli, odpálili nejakú raketu, zacúvali tam späť a tak ďalej.

Takže na tento scenár sa dlho pripravovali a vlastne celá tá ich armáda nebola príliš funkčná, ale tieto raketové sily zostali funkčné. A plus teda použitie dronov sa im podarilo. A to im stále dáva možnosť dlhodobo odpovedať alebo aktívne sa zúčastňovať akéhokoľvek konfliktu ďalšieho.

To znamená, tá vojna bola asymetrická z toho dôvodu, že vlastne Američania a Izrael mali kontrolu vzdušnú, tam nemali akúkoľvek alternatívu, to znamená, tam ich nemal kto ohroziť. Ale napriek tomu množstvom tých obrancov alebo tých jednotiek, ktoré boli schopní takýchto odpovedí, ten Irán vytrval. To znamená, mal pripravené také množstvo jednotiek, ktoré týmito leteckými alebo tou leteckou nadvládou nebolo možné poraziť. Rozumiem tomu správne?

No ja by som nepoužil slovo jednotiek. Mali pripravené toľko rakiet a dronov, že jednoducho ani Američania, ani arabské štáty, na ktoré predovšetkým Spojené Arabské emiráty boli teda obete tých útokov, ani Izrael neboli schopné tak zasiahnuť, aby dokonale túto hrozbu eliminovali, hej?

Vždy proste nejaké balistické rakety prešli tou obranou, či už izraelskou, či už americkou. Tie základne boli jednoznačne poškodené americké. Alebo sa jednalo teda o tie Spojené Arabské emiráty, Bahrajin, iné krajiny, zo začiatku aj Saudská Arábia. Čiže boli schopní neustále útočiť a pomerne efektívne útočiť, hej? Nielen útočiť. Tie rakety jednoducho neboli všetky zostrelé a na toto treba obrovsky silné nervy na tej druhej strane, aby teda boli tie štáty ochotné v takejto vojne pokračovať.

A vtedy majú výhodu práve autoritatívne režimy, ktoré nemusia hľadieť na verejnú mienku alebo nehľadia na verejnú mienku, ktorá tam bola veľmi samozrejme naladená proti režimu, proti vojne, ale oni jednoducho každý odpor potlačili.

Uhm.

Aj čo sa týka týchto striel, keď si spomeniem na Železnú kupolu, ktorú má nad sebou Izrael, tam sa tiež hovorilo, že tým množstvom v podstate sa podarilo prekonávať aj túto Železnú kupolu.

To znamená, že systém obranný nestíhal zasahovať také veľké množstvo cieľov, ktoré prichádzali jeho smerom.

No, ono to má svoje nuansy, pretože ten názov Železná kupola alebo hebrejsky Železná čiapka doslova, on je používaný na rakety stredného doletu, ktoré predovšetkým boli odpaľované na Izrael dlhodobo z Gázy a z Libanonu.

On nerieši rakety dlhého doletu.

Tieto balistické strely, ktoré tam narobili tú veľkú škodu, to boli rakety, ktoré sú riešené iným systémom a je to veľmi drahé.

Je to mimoriadne drahé, nákladné zlikvidovať takúto balistickú strelu.

A jednoducho tých interceptorov je to taká súťaž, že kto vyrobí viacej rakiet a kto vyrobí viacej interceptorov. To znamená tých rakiet, ktoré kineticky tie útočné rakety zastavia.

Nepochybne tá izraelská obrana bola veľmi efektívna a nepochybne nebola dokonale efektívna.

Čiže ak tá Železná kupola zastaví cez 90, možno cez 95 percent dokonca rakiet, tak čo sa týka tých rakiet dlhého doletu, tak to bolo oveľa menšie percento.

Hm.

Možno tri z desiatich preleteli a narobili veľkú škodu.

Kam sa nám vlastne posúva celkovo vojenská stratégia po tom, čo sme videli rôzne inovácie na bojisku ukrajinskom, na bojisku blízkovýchodnom, hovoríme najmä o dronoch, hovoríme o hypersonických zbraniach?

Je toto ešte v ľudských dimenziách alebo sa už dostávame naozaj niekde, kde sme to vydávali v filmoch, ako bol Terminátor, ako boli tie rôzne science fiction filmy, kde už naozaj vraždiace roboty neboli výnimkou?

Sme generácia, ktorá zažíva veľkú revolúciu v oblasti umelej inteligencie. V priamom prenose to vidíme. Táto umelá inteligencia sa teraz začína používať na bojisku.

Ja by som povedal, že dve také rozhodujúce veci. Jednak pozorujeme aj na Ukrajine, aj na Blízkom Východe používanie takých lacných zbraní, predovšetkým dronov, FPV dronov a podobných technológií, kde vie jeden človek s dronom narobiť veľké problémy sofistikovanej armáde.

Môže zničiť tank, môže zničiť radar za desiatky miliónov, za niekedy stovky miliónov.

To je jedna vec. Takže je to taká demokratizácia technológií.

A potom máme asi opačný trend, kde tí najsofistikovanejší hráči, ako sú napríklad Spojené štáty, ako je Izrael, ako možno sú ešte pár iných krajín na svete, predpokladám, že Čína, predpokladám, že možno Británia má niečo podobné, tak sú schopní ovládať celé vlnové spektrum na bojisku a to je obrovská neskutočná výhoda, ale má svoje limity a už sa na niečo takéto nasadzuje umelá inteligencia a my sa dočkáme o pár rokov robotických zbraní, ktoré už budú plne autonómne.

A tam zatiaľ sa to je naozaj v oblasti science fiction, že ako budú teraz navzájom bojovať možno roboti na jednej strane s robotmi na druhej strane.

Tí roboti samozrejme to asi nebudú humanoidní roboti. Sú to presne nejaké dróny, ktoré vydržia lietať dlhodobo nad nejakým cieľom, vyčkávať, rozhodovať sa sami a tak ďalej.

No, nevyzerá to veľmi pozitívne, čo sa týka bezpečnosti a slobody jednotlivcov do budúcnosti.

Naozaj sa asi budeme musieť viac spolčovať, viac organizovať, viac zamerávať na obranu, keďže takéto technológie žiaľ údajne sa už dostali aj do rúk organizovaného zločinu a do budúcnosti určite už budeme zaznamenávať aj trestné činy, ktoré sa budú páchať dronmi stále viac a viac.

Myslím si, že vy momentálne ste v Prahe, ak sa nemýlim.

Áno.

Tak ak stretnete pána Jiího Macháčka, toho vynikajúceho herca a speváka z kapely MIG 21, tak mu povedzte, že mal obrovskú pravdu niekedy pred desiatimi rokmi, keď skladal pesničku, ktorá má taký zaujímavý text: V dnešnom svete počítačov pravdu mám, bouchačka.

Určite mu odkážem, keď ho stretnem. A je to pravda aj podľa vás?

Je to zložitejšie pravdepodobne, ale rozhodne nové technológie prinášajú obrovské výzvy aj v civilnom, aj vo vojenskej oblasti, a súhlasím s vami, že budeme čeliť výzvám, na ktoré nie sme pripravení.

Oba tieto konflikty, aj Blízky východ, ale aj konflikt na Ukrajine, myslím, sú takým budičkom pre Európu a odráža sa to naozaj na to, že sa o tom možno toľko nehovorí, ale európske štáty vo veľkom nakupujú zbrane.

Čiže každý, kto dnes vyrába zbrane, tak zarába veľmi dobre a vo veľkom Európa nakupuje zbrane, najmä obranné zbrane práve proti dronom, proti raketám a tak ďalej.

Darí sa aj slovenským zbrojárom. Už sme niekde na troch percentách hrubého domáceho produktu, čo sa týka príspevku našich zbrojárov k nášmu celkovému hrubému domácemu produktu.

Veľmi pekne vám ďakujem za vašu odbornú analýzu, pán Alner. Budem rád, keď sa budeme môcť spojiť v niektorej z ďalších relácií. Želám príjemný večer.

Tešilo ma. Prajem pekný večer.

Dámy a páni, my budeme pokračovať v našom vysielaní ďalšou reláciou, v ktorej budem moderovať. Tentokrát to bude zo záznamu relácia téma s Petrom Bielikom s veľmi zaujímavými hosťami, súčasným ministrom školstva Tomášom Drukerom a bývalým ministrom školstva Jánom Horeckým.

Zostaňte a sledujte kanál.