Hýbu Očistec a krimi kauzy Slovenskom? | Silvia Porubänová, sociologička

Tento program vám prináša Play TV, domáca zábava pre celú rodinu.

Ako zareaguje volič na aktuálne Krymy kauzy – Očistec, Kajúcnik či kauzu fóra Marty Šimečkovej?

Bude to ako v roku 2023, keď kauza Čurilovci podstatne rozhodla priebeh volebnej kampane.

O týchto všetkých aspektoch sa porozprávam so sociologičkou Silviou Porubenovou.

Pani Porubenová, vitajte v našom vysielaní Krimy online televízie Kanál 1.

>> Ďakujem za pozvanie. Pekný deň.

V mediálnom prostredí posledné dni a týždne dominuje najmä kauza Očistec a jej štart na súde a súdne pojednávanie.

Skúsme si rozobrať postupne jednotlivé kauzy a ich potenciál.

Od kauzy Očistec, ktorá hovorí o prepojení polície s organizovaným zločinom a špičkami štátu.

Médiá hlavne očakávajú a blíži sa nám predvolebná kampaň, majú veľké očakávania smerom k tomu, ako ich bude volič vnímať a hlavne tie dôkazy, ktoré sa budú ukazovať na tých súdnych konaniach.

Je kauza Očistec zrozumiteľná pre voliča?

Myslím si, že kauza Očistec je zrozumiteľná pre voliča. Napokon informácie o nej nepresakujú len v posledných mesiacoch, ale otázka nesúvisí len priamo s obžalobou a teda so súdnym konaním, ale už aj s niekdajším obvinením tých zúčastnených aktérov.

Myslím si, že táto kauza je síce zrozumiteľná pre väčšinu voličskej základne a je samozrejme zrozumiteľná aj pre tú politickú stranu, ktorej voličstva sa týka. Ale je otázka, či naozaj bude aj pre tú stranu, ktorej sa špeciálne týka, aj pre ostatné strany, či už koaličné alebo opozičné, pre ich voličov, či bude zohrávať takú úlohu, aby mohla zvrátiť rozhodovanie sa ľudí v tom, ktorej strane dajú hlas.

Jednoducho ani táto kauza zrejme nepresvedčí presvedčených.

A skôr tie dopady a nejaký prípadný volebný úbytok môže zaznamenať naozaj práve strana Smer.

Hovorí sa celkom otvorene v médiách veľmi o tom, že pomerne veľká časť aj voličov, skalných voličov Smeru, jednoducho nie je vyrovnaná s touto kauzou.

Nie je vyrovnaná ani s ďalším účinkovaním aktérov tejto kauzy v politickom živote.

Takže ak niekoho zasiahne táto kauza, tak zasiahne len stranu Smer.

Ale nemyslím si, že by mala vplyv na volebné rozhodovanie sa voličov iných strán.

>> A bude dôležité aj to, ako sa bude tá kauza vyvíjať a otvárať postupne na tých súdnych pojednávaniach.

Vidíme to už aj pri prejednaní obžaloby, že jednotlivé tie čiastkové informácie z tých skutkov – čo kde ako sa malo diať, z akých okolností – sa filtrujú do tých médií.

Videli sme to aj vtedy, keď sa vznášalo to obvinenie roky dozadu.

Je tá téma už stará alebo naopak to znovuotváranie, znovu pripomínanie môže tým niektorým voličom, ktorí už tú kauzu považovali za zabudnutú a zabudli na ňu, tak môže sa im takýmto spôsobom v tom predvolebnom období znovu pripomenúť vďaka tým súdnym pojednávaniam?

Tak tá kauza nemala šancu zastarať práve preto, že ten proces trvá vlastne až teraz a graduje. Môžeme očakávať, aké finále. Je otázkou, ako dlho a koľko mesiacov bude trvať vlastne ten proces.

Opakujem, či to bude mať naozaj definitívny vplyv na voľbu voličov tej strany, ktorých sa najviac bezprostredne zasahuje.

Ale tie prekvapenia si myslím, samozrejme, že sa dotknu. Ďalšie informácie, ktoré budú presakovať, samozrejme sa dotknu vo veľkej miere širokej populácie.

Písali ste sa na to, či tá kauza je zrozumiteľná.

Práve tento typ kauzy, tento typ zodpovednosti za porušenie zákona, je veľmi zrozumiteľný pre voličov akejkoľvek strany.

Pokiaľ ide o zložitejšie prípady korupčné a podobne, často ľudia jednak ani nemajú záujem o tieto kauzy a jednak, ako ste spomenuli, nie sú pre nich zrozumiteľné.

Ale otázka moci, zneužívania moci, otázka policajných špičiek, takého privlastnenia si štátu policajnými špičkami a podobne – tá myslím je zrozumiteľná všetkým ľuďom.

>> Ak by sme mohli – ja viem, že je to veľmi ťažké – ale sú také tri možné scenáre.

Jedno je odsúdenie páchateľov v tejto kauze.

Druhá možnosť je nejaké oslobodenie a tretia možnosť, že sa ten proces na niektorých procesných veciach zastaví a jednoducho sa nerozhodne.

Ktorá z týchto verzií by mohla mať najväčší vplyv teda na voliča?

Ste spomínali, že asi na opozíciu nie. Tam tí voliči asi už majú čiastočne rozhodnuté. Ak som vás správne pochopil, ako ste to mysleli.

A len na voliča Smeru – prípadné odsúdenie mohlo by to nejakým spôsobom poškodiť ten elektorát Smeru a naopak oslobodenie, to by mohlo mať vplyv – nejaký posilňujúci efekt napríklad na voličov vládnej koalície a konkrétne možno strany Smer.

Áno, hovorím, je to živá kauza aj z trestného hľadiska je to živá kauza stále, takže je veľmi ťažké prejudikovať, čo sa stane.

Ale určite – domnievam sa teda, ale je to úplne osobný občiansky názor – že prípadné oslobodenie by malo vplyv, veľmi výrazný politický vplyv na posilnenie elektorátu Smeru.

Odsúdenie – ťažko ťažko tu sa dohadovať.

Zrejme by časť elektorátu ubudla, ale to jadro, ktoré je verné, lojálne, presvedčené, by mohlo ešte nejakým spôsobom zmilitantne, zradikalizovať sa, mať pocit, že sa stali obeťou, že sú istí mučenci, že títo zúčastnení aktéri sú istými mučencami súčasného politického režimu a podobne.

Takže v každom prípade oba – či odsúdenie alebo oslobodenie – budú mať výrazný vplyv, najmä teda na elektorát Smeru.

Pokiaľ by táto kauza z niektorých administratívno-organizačných legislatívnych úkonov išla do stratena, tak zrejme to bude mať zase veľmi posilňujúci vplyv práve pre opozíciu.

>> Jedna z ďalších kauz, ktoré sa znovu vracia, je kauza Dušana Kováčika, kde dovolací senát po rokoch zrušil právoplatný rozsudok, vrátil vec späť na Špecializovaný trestný súd.

No a sudca odmietol zatiaľ nepravoplatne obžalobu a vyzerá, že o niekoľko krokov a rokov sa vrátime späť, možno až do počiatkov vyšetrovania na polícii tohto prípadu.

Robili sme rozhovor aj s novinárom Adamom Valčekom a ten uzatvára ten rozhovor, čo sa týka vecí a súvislosti v tomto prípade Dušana Kováčika, že on si myslí, že na záver zostanú dve znepriateľené skupiny, tábory, bubliny ľudí, ktoré budú nespokojné.

Jedna s tým, že ako to dopadlo, či už bude pán Kováčik oslobodený alebo bude znovu odsúdený, a druhá skupina, ktorá bude veriť tomu, že sa tu manipulovali dôkazy. On vidí na konci toho tunela ešte väčšiu rozštiepenosť tej spoločnosti a teda aj možno rozštiepenosť, ktorá sa prejaví v tých voľbách, že akým spôsobom budú tie voľby vyzerať v roku 2027.

Dá sa toto aplikovať možno aj na pohľad na kauzu Očistec alebo sumárne na všetky Krimy kauzy, že nás čaká ešte väčšia spoločenská rozštiepenosť?

Áno, určite. Jednoznačne sa dá súhlasiť s týmto názorom. Ale práve tá relevancia spočíva v tom dosahu na štandardného občana.

Práveprípad Dušana Kováčika si myslím je už trochu prizabudnutý.

Takže hmm, či už je to elektorát Smeru alebo iných strán v súčasnosti koaličných a opozičných, nemyslím si, že práve na tejto by sa teda lámal chlieb na tejto kauze.

To je obrovský rozdiel s tou veľmi živou a veľmi rozsiahnutou a dá sa povedať všezasahujúcou kauzou známou pod názvom Očistec.

Takže nemyslím si, že by mimo mediálnych a vyslovene politických kruhov pre štandardného občana, občianku zaujímalo alebo polarizovalo práve rozhodnutie v prípade alebo budúcnosť v prípade pána Dušana Kováčika.

>> Vráťme sa o nejaké roky späť do roku 2022.

Vtedy bol Smer v opozícii. Videli sme tlačové besedy ohľadom Čurilovcov, zneužívania polície na politické prenasledovanie vtedajšej opozície. Aspoň takto to predstavoval Smer na tých svojich tlačových besedách aj s tými gestapáckymi kabátmi a podobne.

Čiže podarilo sa vtedy Smeru pomerne zložiť tú komplikovanú právno-policajnú kauzu — odposluchy, inšpekcia. Ľudia sa v tom veľmi neorientovali, kto na ktorej strane je. Ale podarilo sa to vtedy Smeru dostatočne predať, že to značne ovplyvnilo ten volebný výsledok v roku 2023, aj pomerne komplikovaná kauza.

Môže sa toto zopakovať s nejakou kauzou v roku 2027?

>> Nemyslím si, pretože áno, ako ste spomenuli, táto kauza je veľmi neprehľadná pre občana. Práve preto, že dovnútra vyšetrovacej práce málokto vidí, samozrejme počas populácie.

Áno, aj táto kauza mala do istej miery polarizujúci efekt, pretože pre časť populácie sú vyšetrovatelia, bývalí vyšetrovatelia doslova ako rytieri spravodlivosti. Pre iných ľudí sú nedôveryhodní a podobne.

Čiže tam veľmi výrazne závisí od vašej politickej profilácie. A nezostáva vám nič iné ako veriť interpretácii politickej strany, ku ktorej tendujete. Ale opäť si nemyslím, že tá kauza pre svoju odbornosť, zložitosť, neprehľadnosť pre bežného človeka a nedostupnosť tých kľúčových informácií, ktoré sú potrebné na utvorenie nejakého komplexného názoru, nemôže mať taký vplyv, aby sme mohli jednoznačne povedať, že rozhodla voľby. To si nemyslím.

Nemyslím si, že okrem Očistca je iná podobná kauza na spadnutie, ktorá by mohla o tých pár mesiacov takýmto podobným spôsobom rozhodnúť budúce parlamentné voľby.

Samozrejme, pokiaľ tu nebude nejaká veľká snaha takúto kauzu ešte vyrobiť, vyniesť ju na svetlo sveta, a musela by to byť doslova nejaká bomba, pretože ľudia sú aj pomerne dosť otrlí voči podobným typom kaúz. Toľko sklamaní, toľko nedovysvetlení, toľko nejasných výsledkov, nedoriešených súdnych sporov, že nedajú sa asi ľudia vždy znovu a znovu vtiahnuť od začiatku nejakej kauzy k slepej viere v to, že na jednej strane sú tí spravodliví, na druhej strane sú tí, ktorí sú obeťami.

Čiže v tomto prípade pre veľa ľudí nie je celkom jasné, kto je ten páchateľ, kto je obeť. Vidíme to, že striedajú sa tu kauzy aj podľa toho, kto je momentálne pri moci.

Keď tu bola predchádzajúca vláda, tak na záver svojho obdobia vyšla pomerne rozsiahla kauza. Rozuzlenie, čo malo byť rozuzlenie v bezpečnostných zložkách — vojne v polícii, obvinenie špičiek SIS, MBU a tak ďalej. Teraz táto kauza išla do zastavenia trestného stíhania a prichádza kauza Kajúcnik, kde sa odhaľujú, aspoň teda inšpekcia má tú ambíciu odhaľovať manipulácie s výsluchmi kajúcnikov, a to je zase kauza, ktorá je, povedzme to zjednodušene, proti policajtom Čurilovcom.

A moja otázka je: čiže už tá spoločnosť začína byť rezistentná na tento typ akcií a kontraakcií, akcií a protiakcií?

>> Áno. To ste presne vy stihli. Myslím si, že je tu istý stupeň rezistencie, ale zároveň je tu stále isté podozrenie pre mnohých ľudí, že tieto kauzy sú tiež súčasťou toľkokrát opakovaného zahlievania, zadymovania a podobne. Môžu byť a bývajú politicky zneužiteľné.

A tým najväčším dôvodom pre rezistenciu občanov je práve to, že zatiaľ sme sa v žiadnej z týchto kaúz aj v tých predchádzajúcich rokoch nedobrali k tomu jednoznačnému výsledku. Nedostala sa spravodlivosť na svoju chvíľu. Čiže ľudia sú veľmi nedôverčiví a zároveň neveria v spravodlivosť, neveria v nezávislé vyšetrovanie, neveria v nezávislé rozhodovanie súdov.

Takže toto všetko naozaj spôsobuje také zľahostajnenie populácie voči tomuto typu kaúz.

>> Vidíme aj tie sinusoidy, že máme tu právoplatné rozsudky. Ak si pomôžem kauzou Dušana Kováčika — niekoľko rokov odsedený trest, osemročný, štyri roky vo väzení. Príde dovolanie. Dušan Kováčik, zrušený rozsudok, všetko sa vracia späť.

Tá sinusoida nezostáva potom vlastne tomu voličovi a občanovi, aj keď je presvedčený o vine, dajme tomu, v tejto ktorej kauze tých páchateľov. Potom príde zase nejaký zvrat, kde sa to vráti na začiatok.

A vy ste to v tej predchádzajúcej odpovedi povedali, že voličovi a občanovi ako keby zostávalo nie rozhodovanie sa na základe faktov a toho, kto je odsúdený právoplatne alebo neprávoplatne, ale zostáva mu naozaj len emocionálne — ktorej strane uverí, lebo v tejto faktografii sa ťažko vyznať a orientovať pri tých zvratoch.

Takže bude to o tej viere — či uverím tej ľavej strane alebo tej pravej strane.

>> Áno, bude to o tej viere, ale zároveň je to trošku aj o únave z týchto kaúz. A možno ten stupeň atraktivity alebo toho, do akej miery si dovolíme byť vtiahnuní do sledovania týchto kaúz súvisí s tým, či títo aktéri sú politicky činní alebo majú ambíciu naďalej politicky činný.

Ak je niekto mimo, podobne ako teda pán Dušan Kováčik z pochopiteľných dôvodov aj tých trestných, ak je doslova mimo politickú hru už, tak nie je natoľko atraktívny pre voličov ako niekto, kto je aktívne vo funkcii, o kom sú pochyby, že naďalej má politickú ambíciu a že sa zúčastní práve s istou ambíciou politickou aj najbližších parlamentných volieb.

Takže aj to je to, čo ľudí atraktuje. Či sú to ľudia, ktorí majú tú ambíciu naďalej rozhodovať, naďalej sa podieľať na moci, alebo sú to ľudia, ktorí už sú mimo verejného života.

>> Takže je logické, že pre ľudí je momentálne atraktívna z tohto pohľadu — myslím nie iným spôsobom — Tibor Gašpar ako výrazná tvár Smeru a podpredseda parlamentu, čiže vysoká ústavná funkcia, ktorú zastáva ako podpredseda parlamentu a reprezentuje vlastne celý parlament, nielen Smer, ale aj všetky strany, aj nezávislých a aj opozičných predstaviteľov.

>> Určite. Tak, to je pomerne nevydaná situácia, neobvyklá situácia, ale netreba zabúdať na to, že aj priamo v elektoráte Smeru patril Tibor Gašpar alebo patril dosiaľ k ľuďom, ktorí na seba viazali veľkú popularitu.

Čiže o to je to atraktívnejšie.

Ale opakujem už niekoľkýkrát — toto je kauza, ktorá môže zatriasť doslova s tým elektorátom Smeru, ktorá môže zatriasť dôverou volstva Smeru, alebo naopak ju zdanlivo absurdným spôsobom — teraz sa nám to môže vidieť ako absurdné alebo paradoxné — posilniť túto dôveru.

Aj akékoľvek rozhodnutie súdu ešte neznamená, že sa zvráti práve tá spomínaná dôvera v istého človeka.

Takže tie tu sú takto často naozaj nepredvídateľné a nevysvetliteľné veci a nesúvisí to len s tým emočným rozhodovaním na Slovensku, politickým rozhodovaním. Súvisí to často aj s tým, že naše konanie, vrátane volebného správania, je často racionálnym kritickým myslením nevysvetliteľné.

Ak niekto viaže na seba istú sympatiu, ak vládne istou charizmou a dôveryhodnosťou pre svojich voličov, tak sa naozaj doslova musí zatriať zem, aby o túto popularitu prišiel.

Tak a posuňme sa na tú druhú stranu spektra. Povenujme sa aj teda prípadu fóra Marty Šimečkovej, pretože toto je vec a prípad, pre niekoho kauza, pre niekoho bežný prípad – to už nech si vyhodnotí každý sám – ktorý má alebo nemá potenciál na tom pravom spektre uberať voličov progresívneho Slovenska, preskupovať ich smerom k iným opozičným subjektom.

Vidíme, že v začiatkoch veľmi túto tému akcentovalo napríklad Hnutie Slovensko alebo demokrati, ktorých spolupracovníčka pani Šubová bola tiež aktívna v niektorých procesoch, podávala aj trestné oznámenie v tejto veci s argumentom, že to oznámenie mali podať predstavitelia Smeru, ktorí informovali o nejakých zisteniach.

Takže môže dôjsť k preskupeniu, ak sa táto kauza, prípad bude ďalej rozoberať a môže poškodzovať na tom pravom spektre. A podotázka: môže to pomáhať súčasnej vládnej koalícii alebo stranám zvyšovať si nejakú možno volebné čísla, volebné výsledky?

Tak určite áno, pretože pre väčšinu populácie – kým na začiatku táto kauza vyzerala ako proste také nehorázne obvinenie a snaha o pošpinenie dobrého mena tej strany – tak postupne sa z nej vyvinula naozaj záležitosť, ktorá veľmi výrazne rozdeľuje názor na to, čo kde sú hranice tej trestnej zodpovednosti, politickej zodpovednosti a podobne bez ohľadu na to, že predseda Progresívneho Slovenska zjavne ani politickú, ani trestnú zodpovednosť za konanie svojej matky nenesie.

A zdá sa samozrejme, že aj táto kauza je veľmi dobre načasovaná, pretože vidíme, že rozličné typy ďalších obvinení sa vyťahujú z rukáva. Takže si myslím, že to načasovanie môže byť síce dobré, ale ak príliš prepálime isté gradovanie takejto kauzy, tak výsledok môže byť naozaj kontraproduktívny.

A v tomto prípade je tá kontraproduktivnosť práve v tom, že veľa ľudí si položí otázku, či ide o triesku v cudzom oku, ktorú vidíme a nevidíme brvno vo vlastnom, hej? V porovnaní s rozličnými obrovskými korupčnými a mocenskými škandálmi.

Je to naozaj skôr záležitosť, ktorú by som nazvala tragédiou a nešťastím jednej ženy a možno aj jednej rodiny, ale neviem, či to môže a má nejaký politický potenciál na to, aby to pretrvalo až do parlamentných volieb.

A čo sa týka toho preskupovania, môže toto byť vec, na ktorej Progresívne Slovensko môže strácať a môžu rásť napríklad iné subjekty na tom pravom spektre, ak to teda už nepomôže súčasným vládnym stranám získať si na takejto veci nejakých voličov. Možno alebo opačná logika.

Môže táto kauza odradiť voličov pravicových strán a znechutiť ich, že k tým urnám radšej nepôjdem, lebo som tak znechutený z toho, čo sa deje naľavo, napravo, takže nepôjdem a toto bude pridávať subjektom, ktoré sú na tom krajnom spektre pravicovom. Áno, subjektom na krajnom spektre a radikálnym subjektom môže naozaj pomáhať to, ak sa voliči súčasnej opozície jednoducho nedostavia práve z dôvodu spomínaného znechutenia alebo únavy. Keď sa nedostia k volebným urnám, to bude najväčšie víťazstvo tých radikálnych strán.

Ale nemyslím si, že by tu bolo reálne možné to preskupovanie v neprospech Progresívneho Slovenska, pretože do volieb je ešte niekoľko mesiacov a táto kauza vyšumí, čo sa zdá, že aj vyšumí, pretože nedá sa donekonečna naťahovať spor o to, či sú tam ešte nejaké telefónne účty alebo nie, čo Európska prokuratúra, čo napokon projektové schémy na to hovoria, ktoré majú darcovia.

Takže toto nie je niečo, čo môže byť predmetom masívneho záujmu stotisícov ľudí. Bude treba túto kauzu prekryť inou kauzou a v prípade, že by niekto mal záujem na tejto strane spektra príliš prehlbovať práve túto stávajúcu kauzu, tak sa vystavuje obrovskému riziku, že podobné typy kauz alebo obvinení sa budú rojiť aj na tieto iné politické strany, pretože v tomto smere naozaj platí: nech si naozaj každý pozametá pred vlastným prahom a doslova – kto je bezviný, nech si hodí kameňom.

Ale myslím si, že tento typ kauz by sa dal nájsť na mnohých iných politikov, političky, na mnohé iné politické strany, takže mali by byť obozretní všetci, do čoho sa púšťajú.

Tá prepálenosť – máme bohatú skúsenosť na Slovensku. Ak sa na niekoho útočí v tom politickom predvolebnom období, videli sme rôzne útoky z 90. rokov na Vladimíra Mečiara, kde sa vyťahovali veci a z Vladimíra Mečiara sa stala akby obeť a tie fakty, ktoré naňho konkurencia, opozícia vyťahovala, nezabrali na voličov a naopak – Vladimír Mečiar sa vrátil triumfálne, myslím, že to bol rok 1994. Tá prepálenosť, čiže ak akákoľvek strana prepáli s tým prílišným tlakom na konkurenta, možno aj v tej osobnej rovine, riskuje, že urobí z konkurenta možno obeť, ktorému voliči dajú svoj hlas, lebo budú cítiť, že toto je poškodený a toto je obeť toho celého systému alebo toho, čo sa tu deje.

Áno, ale každá z tých kauz a každý z tých politikov je úplne svojbitný a originálny. To, čo platilo v prípade Vladimíra Mečiara, nebude platiť v prípade Michala Šimečku. A už len z toho dôvodu, že ide o úplne iný typ osobnosti, úplne iný typ charizmy a vyžarovania toho človeka.

Čiže možno jediné také odporúčanie pre politikov, političky, ktorí môžu čeliť takýmto kauzám – či už reálnym a investigatívne vyšetrovaným istými novinármi alebo politickými oponentami – je to, ako túto kauzu odkomunikovať, pretože to je tajomstvo úspechu tých úspešných a tých, ktorí pretrvávajú – práve v odkomunikovaní tej kauzy. Pokiaľ ste strnuli, pokiaľ vlastne iba reagujete, iba ste reaktívni, vyviňujete sa, tak je to malá šanca na to, že sa stanete práve tým hrdinom a tým, ktorí vás budú ľutovať a dajú vám hlas, pretože ste či už spravodlivo alebo nespravodlivo obviňovaní.

Ale ako dobrý politik, dobrý stratég jednoducho musí komunikačne odraziť takéto útoky hneď v začiatkoch a musí ich komunikačne predávať tak, aby naozaj získal túto popularitu vďaka tomu, že je obeťou útokov.

Ale tvrdí sa, že pravda sa neobhajuje. Pravda je pravdou.

Takže, ak sadnete na leb niekomu, tak čím viacej sa vyviňujete z takýchto obvinení, tým viacej sa samozrejme zamotávate a lepíte na tento med a je čoraz ťažšie sa nejakým spôsobom obhájiť.

Takže hneď pri začiatku takýchto obvinení treba veľmi, veľmi dobre si rozmyslieť, ako bude tá kauza odkomunikovaná a možno sa učiť aj od tých politických oponentov, dokonca aj politických nepriateľov v tom, ako byť nielen odolný, ale aj doslova neúnavný v tej obhajobe vlastnej pravdy, ak sa dá hovoriť o nejakej inej pravde ako vlastnej.

Možno záverečná otázka od tých kauz. Posuňme sa k tomu všeobecnému.

Aké percento podľa vás, ak sa to dá vôbec odhadnúť alebo aspoň primerať, môže mať vplyv na tých voličov, ak sme sa bavili o týchto kriminálnych kauzách, ak ich teraz dáme do jedného balíčka s tými ostatnými problémami, ktoré tu v spoločnosti máme – sú to tie finančné problémy, nejaká obava o ekonomický rast, o budúcnosť, smerovanie a tak ďalej, každodenný život, ktorý žijú Slováci. Ak by ste mali tie kauzy do toho života začleniť bežného voliča Slováka, tak sú to kriminálne kauzy na okraji záujmu, alebo kde by ste ich umiestnili?

Možno oni samozrejme nejakým spôsobom dokresľujú ten celkový obraz alebo tú celkovú nasrdenosť ľudí, ale my často zabúdame, že na tú celkovú atmosféru, na naše osobné vnímanie má nesmierny vplyv aj súčasná medzinárodná situácia a tá je tak zlá, neprajná a roztrieštená, opäť neprehľadná, že skľčujú sa ľudí, a to významným spôsobom aj podvedome – často si to ľudia neuvedomujú – vplýva na ich neistotu, na ich úzkosť, na ich agresivitu až v mnohých prípadoch.

A skutočne ľudia nemajú kapacitu vnímať aj tie lokálne alebo národné vnútroštátne kauzy a priprisovať im tú váhu, ktorú by si priali často aj tí, ktorí ich vyvolávajú alebo tí, ktorí s nimi argumentujú.

Takže to, že ľudia nie sú rezistentní voči tomu, je vcelku pochopiteľné aj z hľadiska individuálnej psychiky ľudí. Ľudia si musia udržať duševné zdravie a naozaj musia priorizovať aj sami za seba, čo je pre ich každodenný život dôležité a musia si sami pre seba mať nejakú víziu prežitia a projekt prežitia. A nemôžu sa už spoliehať – veru, už nie sú 90. roky – na nejakú slepú vieru v politikov, v političky ako na nejakých spasiteľov.

Čiže tie kriminálne kauzy, ak som to správne dekodoval, sú len takým možno umocnením všetkého, čo žijeme v tom slovenskom a medzinárodnom kontexte, že to tak dopĺňajú tú mozaiku.

>> Môžu byť dôvodom na preaké radikálne rozhodnutia aj v osobnom živote?

Môžu byť dôvodom, prečo tou poslednou pomyselnou kvapkou sa ľudia napríklad rozhodnú ísť pracovať alebo študovať do zahraničia, nevrátiť sa. Ale pre nejakú základnú politickú orientáciu, dlhodobú, kontinuálnu asi nebudú mať taký zásadný vplyv.

>> Hovorí na záver Silvia Porubenová, sociologička.

Ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas a priestor na divákov televízie Kanal 1.

>> Aj ja ďakujem pekne za pozvanie. Prajem vám všetkým všetko dobré. Dovidenia.

No a s vami, diváci, sa teším opäť na stretnutie pri ďalších kriminálnych témach v Krimi online televízie Kanál 1. Dovidenia.