Generálny prokurátor Žilinka sa zúčastnil Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť

Kybernetická bezpečnosť v európskom rámci certifikácie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT a o zrušení nariadenia Európskej únie číslo 881 a do kybernetickej bezpečnosti 2/26.

Vítam na výbore pána riaditeľa MBU Romana Konečného a spolu s ním je prítomná aj pani riaditeľka sekcie regulácia a dohľadu pani Alexandra Dianišková Kaavská.

Vitajte.

Nech sa páči, pán riaditeľ. Máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci.

Dovoľte mi, aby som vám predložil národnú pozíciu Slovenskej republiky k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a rady o agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť v európskom rámci certifikácie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávateľského reťazca a o zrušení nariadenia 881 spolu s národnou pozíciou k smernici európskeho programu, ktoré o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti, ktorou sa mení smernica.

Ide o materiály vedené v legislatívnom procese pod číslami LPU 2026/180 a LPU 2026/182.

Európska komisia tieto návrhy predstavila ako súčasť širšieho balíka opatrení, ktorého cieľom je posunúť kybernetickú bezpečnosť Európskej únie na vyššiu úroveň a zjednodušiť povinnosti zo strany regulovaných subjektov.

Predmet návrhu zmeny smernice a preto považujeme za dôležité, aby Európska únia vytvorila spoločný a predvídateľný rámec, ktorý posilní odolnosť verejného aj privátneho sektora v digitálnom priestore a efektívnu spoluprácu členských štátov pri riešení veľkých kybernetických útokov tak, aby vedeli rýchlejšie a koordinovanejšie reagovať.

V tejto súvislosti na riadenie kybernetickej bezpečnosti reaguje na potrebu zriadenia agentúry NSA a potrebu ďalšieho rozvoja európskeho rámca kybernetickej certifikácie a zvýšenia bezpečnosti reťazcov informačných a komunikačných technológií.

Predpokladaný návrh zmeny smernice 2 a v súvislosti s návrhom nariadenia CSA2 sleduje zabezpečenie v záujme konzistentnosti právnych predpisov Európskej únie.

Dokument reaguje na praktické problémy z praxe, ktoré sa objavili pri implementácii smernice z roku 2022 a zároveň reflektuje na nové technologické hrozby.

Členské štáty budú mať povinnosť pripraviť sa na prechod na postkvantulovú kryptografiu.

Implementácia nariadenia CSA2 ako aj celý návrh noviel smernice si vyžadujú zmeny v národnej legislatíve, najmä v zákone 69 bezpečnosti zmeniť a doplniť v neskorších predpisoch.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.

Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vaše úvodné slovo. Členovia výboru dostali v predžití stanovisko MBU. Máte ho aj rozdané pred sebou a spravodajcom k tomuto bodu je pán poslanec Skalivoda, ktorého poprosím, aby nám predniesol návrh uznesenia.

Ďakujem pekne, pán predseda.

Návrh uznesenia máte kolegyne a kolegovia, všetci pred sebou rozdaní, tak prosím otvorte a rozpravujte.

Pán predseda sa hlási.

Ďakujem.

Otváram rozpravu. Okrem pána poslanca Kalivodu sa hlási niekto do rozpravy?

Nie je tomu tak. Končím rozpravu, teda končím možnosť prihlásenia sa k rozprave a dávam slovo pánovi spravodajcovi.

Ďakujem pekne.

Pán predseda, ohľadne tohto predbežného stanoviska návrhov aktu Európskej únie mám pripravený pozmeňovací návrh. Bol ten pozmeňovací návrh trochu obsiahlejší, ale po dôslednom preštudovaní textu a konzultácii som dospel k presvedčeniu, že bude postačovať, ak sa tam zmení len jedna veta v rámci textu v bode deväť.

Ide len o takú možno ešte trochu lepšie vyprecizovanie dodržania zásady subsidiarity Slovenskej republiky v rámci Európskej únie. Takže je to vlastne len taká minimálna zmena.

Takže ak dovolíte, ja by som tú vetu prečítal a potom možno aj stručne spôsobom ešte k tomu povedal.

Čiže pôvodnú formuláciu textu v bode deväť navrhujem doplniť nasledovne:

„To však podľa názoru Slovenskej republiky neplatí pre hlavu štyri návrhu nariadenia CSA2."

Vo zvyšnom rozsahu už básne stanovisko vychádza z toho, že právomoc rozhodovať o rizikovosti dodávateľov má zostať u členských štátov. Tento záver priamo podporuje námietku porušenia zásady subsidiarity.

A to znamená, že stanovisko v tomto bode mohlo byť úplne rozporné. Na strane sa uvádza, že rozhodovanie má ostať členským štátom, na druhej strane ponecháva záver, že návrh CSA je v súlade. Je jednoducho dôležité, aby to tam bolo podľa mňa takto vyprecizované.

Čiže túto zmenu doplniť do bodu deväť. Teraz budem citovať:

„To však podľa názoru Slovenskej republiky neplatí pre hlavu štyri návrhu nariadenia CSA2."

Toto je môj návrh pozmeňujúci.

Ďakujem pekne.

Je to v poriadku s takýmto?

Áno, my to aj uvádzame v rámci stanoviska pripomienkou k článku 98 a 111. Slovenská republika vyjadrila obavu, že návrh nariadenia CSA2 v hlave štyri porušuje princíp subsidiarity, pričom potenciálne zvyšuje najmä pre menšie krajiny neprimerané národy na realizáciu rozhodovania o národnej bezpečnosti.

Ďakujem pekne.

Pristúpime teda po tom, čo bola rozprava ukončená, k hlasovaniu návrhu na zmenu uznesenia výboru.

Chcem sa spýtať, lebo tak predsa len nie som expert na kybernetickú bezpečnosť. V čom sa teda vykladá subsidiarita a kde nastupuje Slovensko a takýmto spôsobom obmedzujeme túto nariadenia Európskej komisie?

Čo sa týka odpovede na túto otázku, tak celá Európska únia má problém s hlavou štyri tým, že Európska únia chce zobrať právomoci suverénnym členským krajinám o rozhodovaní o dodávateľskych reťazcoch.

Čiže Európska únia chce v rozpore so stanoviskami členských krajín určiť, kto je a kto nie je problematický pre zakazovanie produktu.

My to máme vyriešené aj v národnej legislatíve už od roku 2020, keď to máme zahrnuté v tomto zákone. Niektoré krajiny to nemajú a tým pádom Evropská únia sa rozhodla, že nebude riešiť tieto veci po krajinách, ale prevezme tú povinnosť.

Tým pádom je to v rozpore aj so zmluvou Európskej únie, lebo táto zmluva je výhradne v otázkach obrany a bezpečnosti určená pre rozhodovanie členských štátov.

Čiže preto hovoríme, že toto je v rozpore a my to uvádzame už dlhodobo v stanovisku. Ale pán poslanec má pravdu, že v pôvodnom texte, kde hovoríme, že nariadenie ako celok je v súlade, tak je o všetkých bodoch s výnimkou tohto jedného. Tie hovoríme v texte.

Takže na to, aby sa to zvýraznilo, tak tá pripomienka sa dá do toho prvého bodu, aby to bolo viditeľné.

Takže zmysel by to malo aj tak, ako to máte vy, ale bolo by dobré to uvedené.

Dobre. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu.

Kto je za?

Sedem poslancov. Proti?

Zdržali sa štyria poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh na zmenu alebo doplnenie uznesenia, ktoré nám predniesol pán poslanec Kalivoda.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia v celku.

Kto je za?

Osem poslancov, proti nie je nikto.

Zdržali sa traja poslanci.

Konštatujem, že sme uznesenie výboru schválili.

Pristúpime k bodu štyri, ktorým je návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskej únie bod číslom 20225, pokiaľ ide o zjednodušujúce opatrenia a o zosúladenie s návrhom aktu kybernetickej bezpečnosti 2026.

Návrh materiálu nám opäť uviedze pán riaditeľ právneho a rozpočtného úradu.

Nech sa páči, pán riaditeľ.

Vážený pán predseda, vážení poslankyne, ako som spomínal, už som slovo uviedol, tieto materiály som predložil spoločne. Toto nariadenie vlastne len vzbudzuje zmeny z tých nariadení CSA, ktoré je potrebné vykonať, aby tieto darenia boli. Ďakujem pekne.

A v tomto prípade členovia výboru dostali predstih stanoviska národného bezpečnostného úradu, ktoré sú rozdané pred sebou.

Spravodajcom k tomuto bodu je opäť pán poslanec Skalodza, ktorému poprosím, aby nám predniesol návrh uznesenia.

>> Ďakujem pekne, pán predseda.

Návrh uznesenia výboru máte všetci pred sebou.

Poďte, prosím rozpravu.

>> Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu.

Končím rozpravu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia výboru, ktoré bolo prednesené spravodajcom.

Kto je za?

Osem poslancov, proti nebol nikto.

Zdržali sa traja.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie výboru.

Pán riaditeľ, veľmi pekne ďakujeme za účasť na výbore.

Prajeme pekný deň.

Do videnia.

Pristúpime k bodu päť, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplĺňa zákon číslo 301 z roku 2005 zbierky zákonov trestný poriadok znenie zločných predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 300 z roku 2005 zákon o zestých predpisoch pod tlačou 1314.

Pán minister spravodlivosti sa nám z rokovania ospravedlnil a preto vítam v výbore pána štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pána Milána Hodása.

Je všeobecne súhlas s jeho vystúpením.

>> Ďakujem.

Pán štátny tajomník.

Potom, čo si sa usadíte a urobíte si pohodlie, vám odovzdávam slovo, aby ste nám stručne priblížili dôvod a obsah materiálu.

Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie národnej rady predkladám hlavný návrh zákona, ktorým sa mení a doplnia trestný poriadok.

Účelom tohto návrhu je upraviť a doplniť právnu úpravu spolupracujúcich vedených benefitov a podmienok spolupráce s organmi činmi v trestnom konaní v nadväznosti na aplikačnú prax, ako aj iný pokyn či už Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona je výsledkom veľmi intenzívnej diskusie najmä so zástupcami súdnictva, ale aj odbornej verejnosti a je inšpirovaný zahraničnou právnou úpravou právnych poriadkov Českej republiky a Talianska.

Z koncepčného hľadiska sa navrhuje upustiť doterrajšej právnej úpravy postupovania benefitov v prípravnom konaní spolupracujúcim osobám v podobe odloženia vznesenia obvinenia, prerušenia trestného stíhania, podmienečného zastavenia trestného stíhania.

Návrh zákona predpokladá preberanie českej právnej úpravy benefity v podobe mimoriadneho zníženia trestu, resp. vypustenia potrestania spolupracujúcej osoby a teda vždy až v súdnej fáze trestného konania.

Dovolím si vás požiadať o prerokúvanie predloženého vládneho návrhu.

>> Ďakujem pekne.

Konštatujem, že gestorským výborom k tomuto bodu je ústavnoprávny výbor.

My ho máme iba na prerokovanie.

Spravodajcom k tomuto bodu je pán poslanec Demečko, ktorého poprosím, aby nám predniesol návrh uznesenia.

>> Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán štátny tajomník.

V stanovisku legislatívnej kancelárie národnej rady Slovenskej republiky sú preložených deväť pripomienok v časti C.

Pýtam sa predkladateľa, či s nimi súhlasí.

Ak áno...

>> Eh nie som so všetkými.

Eh súhlasíme s pripomienkami A a č s nimi rozumiem.

Tam akceptujeme všetky pripomienky.

>> Ak áno, tak si ich osvojujem.

Návrh uznesenia výboru máte pred sebou.

Otvorte prosím rozpravu.

>> Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu k tomuto bodu.

Hlási sa do rozpravy pani poslankyňa Bihariová.

A okrem pani poslankyne Biháriovej končí možnosť prihlásenia do rozpravy a odovzdám slovo pani poslankyni.

>> Ďakujem pekne.

Ja som sa chcela spýtať, ako sa staviate k tým pripomienkam bodov A a B, lebo mne to príde celkom validné.

>> No vôbec nie.

Eh to by vlastne znamenalo, že eh nie sú možné žiadne odklony ani odklady, ktoré sú úplným štandardom.

Pokiaľ ide o právo Európskej únie, to právo Európskej únie vždy vyžaduje, aby členský štát Európskej únie mal minimálnu hranicu, ktorou možno chváliť, ale nehovorí o konkrétnom rozpätí v konkrétnych prípadoch.

Hej, že akýkoľvek podklón v trestnom konaní by, ak by toto mala byť pravda, nebol možný.

To tak nie je.

Zoberme si, že ja neviem. Ochrana finančných záujmov Európskej únie skutkuje v Rakúsku paragraf 168F STGB a tam je v najprísnejšom odseku sadzba 1 až 10 pri škode nad 300 000.

Čiže rovnako aj tie odklony, to znamená odpustenie od potrestania, to by aj sadrela právna úprava a nebolo by sa neporozumeli, lebo to mne nevadí a myslím, že toto nie je ani tá meritórna výhrada, že by neboli prípustné odpustenia, však to známe aj dnes, ale sú tam rôzne veci.

Narážam napríklad najmä na tú časť a článok 16, kde v dôsledku takto nastavenej legislatívy prišlo k absolútne absurdným situáciám, kedy by sa výpoveď tej istej osoby v pozícii spolupracujúceho obvinenému voči jednému obžalovanému ďakujem úplne teda, hej, zmiatla zo stola, ale zároveň by ostávala táto osoba v pozícii vypovedajúceho spolupracujúceho svedka relevantná a prípadne viceverza.

A druhá vec, čo ma zaujala, že on vypovedá v rámci tej stanovenej lehoty o akejkoľvek trestnej činnosti, o ktorej vie alebo o ľuďoch, o ktorých vie.

Lenže on mohol byť v pozícii v podstate obvinenného alebo niekoho, kto má právo klamať.

To nemôže byť preňho akože znížené procesné postavenie.

>> Eh chápem, na čo sa pýtate. Pokiaľ ide o to vyhodnocovanie výpovede v jednom a druhom konaní, no jednoducho inak sa to nedá urobiť.

Eh Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva hovorí, že dobre, ten spolupracujúci obvinený je mimoriadne citlivý procesný dôkaz, ktorý znamená, že musíme skúmať, lebo tá osoba môže byť motivovaná celou škálou konaní.

Ona môže byť motivovaná tým, že sa chce pomstiť, chce sa čitiť, ona môže klamať.

To znamená, aj Európsky súd pre ľudské práva hovorí o nejakých osobitných procesných zárukách.

Tá osobitná procesná záruka je aj to, že na hlavnom pojednávaní je možné klásť otázky, ktoré tá osoba neklame, neuvádza vymyslenej skutočnosti.

Jednoducho nehovorí pravdu.

Čiže práve toto je ten moment.

Tam jednoducho máme právo na spravodlivý proces.

A autorkou toho práva na spravodlivý proces je to, že na hlavnom pojednávaní musí byť možné validovať z dôveryhodnosti výpoveď tej osoby.

A pokiaľ ide o to právo nevypovedať, áno, to máte pravdu, ale zase ako by to osoba sa dobrovoľne spoluprácou vzdáva túto vec. To znamená, nikto ju nehnúti. Ona buď nebude to povedať a potom nemôže získať status spolupracujúcej osoby alebo ak sa chce uchádzať o status spolupracujúcej osoby, musí vypovedať všetko, čo vie.

To znamená po svojej trestnej činnosti, po trestnej činnosti iných osôb, musí vydať majetkové výnosy z vlastnej trestnej činnosti alebo označiť, aby sa dali zaistiť.

Čiže takto je to nastavené a ona je aj poučovaná. To znamená, tá právna úprava duplikuje, že áno, poučujeme ťa, že ty môžeš spolupracovať, je to dobrovoľné, ale ak budeš mať status spolupracujúcej osoby, vzniká ti povinnosť vypovedať a zase on sa môže uchýliť späť k tomu ústavnému právu nevypovedať, ale je to moment, kedy končí spoluprác. To znamená, nebudem musieť mať tie... Áno.

Podľa teba preto jedno konanie, prípadne nejaké príbuzné, ale nie jednu vec, ktorá sa stala pred 14 rokmi, že obťažoval neviem koho. Hej? Prečo by sa mal k tomu priznávať, keď to spolu vôbec nesúvisí? On má vlastne benefity za pomoc s usvedčovaním, hej, v rámci nejakého konkrétneho.

Áno. To len vyskúša dôveryhodnosť tej osoby. To znamená, že musíme rešpektovať tú zásadu, že sa nemá sama obviňovať.

Otázka nie, nie, nie. To sú dve veci. Je zákaz sebaobviňovania, tože je jeden rozmer, ktorý má právu, je to ústavné právo a akonáhle on sa chce uchádzať o status spolupracujúcej osoby, si vypovedať majú to presne takisto ako majú v talianskej.

To znamená dokonca aj tá lehota, či 180 dní na to, aby vypovedal všetko, čo je.

Hej. Teda to som v tom, že v tej veci, o ktorej sa koná, prípadne spojené, ak je to nejaká rozvetlená mafiánska skupina, ale však dobre, však my to tu asi nezmeníme.

Ak môžem zareagovať, ono to nemôže byť v tej istej veci, ako by sme potom vedeli napríklad verifikovať tú motiváciu spolupracujúceho.

To znamená, on sa môže chcieť vykúpiť a my potrebujeme vedieť, že z čoho sa chce vykúpiť, aby sa nestalo, že sa vykúpi z trestnej činnosti, ktorá je oveľa vážnejšia a závažnejšia ako tá, z ktorej niekto niekohočil. Čiže mohlo by sa to inak urobiť.

OK.

Ďakujem pekne. Končím rozprávu.

Pristúpime k hlasovaniu o stanoviskách legislatívy 1 až deväť, s ktorými rezort súhlasil. Kto je za?

Sedem poslancov. Proti nebol nikto, zdržali sa štyria poslanci. Konštatujem, že sme schválili stanoviská legislatívy.

Pristúpime k hlasovaniu o uznesení výboru. Kto je za?

Sedem poslancov. Proti štyria poslanci. Nikto sa nezdržal.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie výboru.

Ďakujem pekne pánovi štátnemu za účasť na výbore. Prajem vám pekný deň. Vám ďakujem.

Pristúpime k bodu šesť, ktorým je správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2025. Bod tlačov 1421.

Vítam na výbore generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Spolu s ním sú prítomní aj pán Kandera, prvý námestník generálnej prokuratúry, a pán Jozef Sedlák, námestník rady prokuratúry.

Dobrý deň. Vítam na výbore pána generálneho prokurátora Žilinku. Spolu s ním sú prítomní aj pán Jozef Kandera, prvý námestník generálneho prokurátora, a pán Jozef Sedlák, námestník rady prokuratúry.

Nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci do národnej rady Slovenskej republiky som predložil správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a poznatkoch o stave zákonnosti z roku 2025 v zmysle zákonnej ústavy.

Eh správa o činnosti je prehľadne a jasne štrukturovaná tak, aby poskytovala poslancom, poslankyňam národnej rady, ako aj všetkým občanom dostatočnú informáciu o činnosti prokuratúry z hľadiska organizačného, personálneho, technického, ako aj z hľadiska výkonnosti prokuratúry v ostatnom roku. S tým, že nosná časť je časť z trestnej pôsobnosti prokuratúry a ďalšia časť je z netrestnej pôsobnosti prokuratúry.

Zároveň správa obsahuje aj tabelkovú štatistickú časť, ktorú samozrejme vždy je potrebné čítať v nadväznosti na telo správy, to znamená na časť textovú.

Ak dovolíte, základné štatistické dáta o činnosti prokuratúry, tak ako vyplývajú z jednotlivých kapitol správy.

Pokiaľ ide o trestnú oblasť, nápad v trestných registroch bol proti roku 2024 nižší o 3,2%. Ten trend je dlhodobý. V roku 2023 to bolo menej ako 13,2%. Rovnako bol zaznamenaný pokles vo vybavených veciach 15,1%. Ale pokiaľ ide o vzťah napádnutých nových trestných vecí k vybaveným veciam, tam je dlhodobý a každoročne vlastne zaznamenaný 2,9% prospech vybavených vecí.

Tento ukazovateľ má ako v konečnom dôsledku vplyv na takzvanú rozpracovanosť trestných vecí, ktorá z roka na rok sa darí znižovať takzvané zaostávajúce trestné veci.

Pokiaľ ide o ukončené trestné stíhania, tie boli ukončené voči 2343 osobám, čo bolo v poklesku 14% oproti predchádzajúcemu roku.

Podiel obžaloby na ukončených osobách bol 79,2%, čo je približne rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch.

Z hľadiska pohlavia tvorili muži 79,6% páchateľov, čo je mierne menej ako v roku 2024, kedy to bolo 83,1%. Mladiství páchatelia tvorili 4,5% stíhaných osôb. Pokiaľ ide o cudzincov, ten podiel na páchaní trestnej činnosti bol 4,9%.

Tu treba povedať, že celkovo medziročne nám klesá trestná činnosť cudzincov, by som povedal, že významným spôsobom. Pri počte stíhaných osôb, keď porovnávame rok 2025 s rokom 2024 a 2023, bol v roku 2025 pokles o 13,25% oproti roku 2024 a oproti roku 2023 bol pokles o 23,2%.

Pri obžalovaní bol ten pokles oproti predchádzajúcemu roku 15,39%, oproti roku 2023 až 29,5%.

A pokiaľ ide o odsúdených cudzincov, tam je rovnako zaznamenaný významný pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom o viac ako 20%, v porovnaní s rokom 2023 až 31,4%.

Z hľadiska štruktúry cudzincov podľa štátnej príslušnosti sú pravidla príslušníci krajín, ktoré sú v Slovenskou republikou cetkách. Četnosti: Ukrajina, Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Tá štruktúra je prakticky obdobná ako v predchádzajúcich rokoch.

Negatívnym ukazovateľom, na ktorý som aj upozorňoval v priebežne uverejňovaných štatistických údajoch na sociálnej sieti, kde som sa snažil jasne poukázať na niektoré štatické údaje, ktoré sú z hľadiska aj tejto správy o činnosti, aj z hľadiska celej spoločnosti zaujímavé alebo aj dôležité, je výrazný podiel návykových látok, či už alkoholu alebo iných návykových látok na páchaní trestnej činnosti, kedy tento podiel predstavuje viac ako štvrtinu.

Čo je horšie, nám nám výrazne, ale výrazne nára páchanie trestnej činnosti pod vplyvom drog. Vtedy to bol nárast proti roku 24 o 59,6% a dokonca oproti roku 23 to bolo 114,3%.

Rovnako nám stúpil z hľadiska jednotlivých druhov kriminality o 9,6% trestný čin páchania pod vplyvom návykovej látky.

Ono to ide ruka v ruke, ale samozrejme to ide aj ruka v ruke so zintenzívnením kontroly v cestnej doprave a predovšetkým nasadením skúmania a identifikovania iných látok, ako je alkohol.

Pokiaľ išlo o trestný čin krádeže, ten bol zaznamenaný pri tomto pokles oproti predchádzajúcemu roku o 44,3%, ktorý bol odôvodnený alebo ovplyvnený primárne zmenou legislatívy a vypustením tých morálnych krádeží, ktoré však boli od decembra 2024 do 27. decembra opätovne uvedené.

Treba ale zdôrazniť modifikovanej formy, nie v tej istej štatistike. Dáta, ktoré máme k dispozícii za čas zavedenia tejto skutkovej podstaty do dnes, nás odôvodňujú urobiť záver, že sa vracia na tú pôvodnú úroveň počet trestných činov ako pred zrušením.

Inak povedané, vieme odpovedať na tú otázku, na ktorú som nevedel odpovedať v správnosti z roku 2024, kde som tvrdil, že absolútne so skutočnosťou, že prokuratúra nevedie evidenciu priestupkov. Dnes už vieme povedať, že tie činy sa preklopili do priestupkov a teraz späť do trestných činov.

V správe je, tak ako som aj priebežne informoval aj verejnosť, jednou z priorít trestných činov v oblasti prokuratúry každoročne je daňová trestná činnosť.

Nebudem bližšie opakovať a rozoberať, ale ten počet stíhaných osôb, obžalovaných a osúdených v tom predchádzajúcom roku zásadným spôsobom išiel dole. Zaznamenaní boli pri stíhaných osobách 57,6%, na obžalovaných 61,4%, pri odsúdených 40,7%.

Pri daňových podvodoch, pri ktorých vlastne štát prichádza reálne o finančné prostriedky v podobe nevrátených vrátiek DPH, bol ten počet stíhaných osôb o 49% nižší a obžalovaných o 57% nižší.

My sme vykonali na Generálnej prokuratúre aj zhodnotenie stavu zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní pre trestné činy daňové v kontexte noviel trestných kódexov.

Z čoho rezultovali určité zistenia a závery krajskej a generálnej prokuratúry, na ktoré som sa snažil reagovať podaním legislatívneho podnetu predsedovi Národnej rady, v ktorom som navrhoval aspoň tie najzásadnejšie, najdôležitejšie momenty reparovať v smere zefektívnenia boja proti daňovej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o zaisťovanie majetku, čo je dlhodobo rovnako takou prioritou prokuratúry, pretože nás k tomu viazuje aj medzinahodné záväzky a síce povinnosť obnímať výnosy z trestnej činnosti a prostriedky, ktoré môžu slúžiť na ďalšie páchanie trestnej činnosti.

Tu treba povedať, že došlo k nárastu objemu majetku zaistného na takmer 29 miliónov €, čo je o 11,3 milióna € väčší rozsah ako v roku 24, ale nižší rozsah ako v roku 2023, kde bolo takmer 30,2 milióna € hodnoty majetku zaistené.

Pokiaľ ide o trestnú činnosť v mladiství, ktorá je rovnako jednou z dlhodobých priorít a je k tomu zriadená aj na prokuratúre špecializácia trestná činnosť v mladiství. Podiel kriminality, ktorý na celkovej kriminalite predstavuje 4,5%, pri tej špecifickej skupine s mladistvím.

U najmladsích 14–15-ročných je ten podiel 13,6%. Zvyknem hovoriť, ten doraz nám vyrastá v takomto rozsahu.

Pokiaľ ide o podiel alebo účasť dievčat na trestnej činnosti v mladiství, táto predstavovala 7%.

Bol zaznamenaný výrazný pokles majetkovej trestnej činnosti až o 39% všetkých druhov majetkovej trestnej činnosti.

Ja som sa k tomu aj vyjadroval opäť na ceste sociálnej siete, kde som poskytol štatistické dáta. Ten stav som pomenoval, že ide o takzvaný legislatívne podmienený pokles evidovanej trestnej činnosti.

Už teraz si to môžeme dovoliť povedať. Spoľahlivosť v porovnaní tých dvoch rokov, kde išlo predovšetkým o zrušenie morálnych krádeží a zmenu výšky škody a presun trestnej činnosti dlhej prieskovej roviny.

Čo je však veľmi zlým signálom, je výrazný nárast závažnej úmyselnej násilnej trestnej činnosti u mladých páchateľov, kedy nám útoky stúpli o 12% oproti roku 24, potom sa oproti roku 23 o 23% a o 47%.

Trestné činy vydierania nám vstúpli o 65%. Oproti roku 23 to bolo 32% a oproti roku 22 to bolo 44%.

Pri nebezpečných vyhrážaniach išlo o 100% nárast trestnej činnosti mladiství oproti roku 24 a oproti roku 2023 dokonca o 223% nárast.

Naopak, drogová trestná činnosť v mladiství poklesla o 58%, čo je spôsobené a je to aj vysvetlené v správe o činnosti legislatívnou zmenou, kedy boli zavedené privilegované prípady na tejto oblasti na tie prípady menej závažné držania a držby legálnych psychoaktívnych látok. Teda nám prešli z kategórie trestného činu do kategórie priestupkov.

Pokiaľ ide o závažnú problematiku domáceho násilia, násilia páchovaného na ženách, nebudem sa bližšie vyjadrovať, pretože bol v lete k tomu okrúhly stôl a pomerne podrobná časť tejto správy tomu venovaná. Ale týrania blízkej osoby nám vstúpli o 1 132%.

Podiel alkoholu na páchaní tejto trestnej činnosti, teda domáceho násilia, je viac ako 33%, čo je významný podiel.

Najväčší počet trestných činov evidovaných – zdôrazňujem, pretože je to pomerne stále latentná trestná činnosť, aj keď sa o tom stále viac a viac hovorí – je v kraji alebo vo vyšom územnom celku banskobystrickom.

Aby sme nerádobudli pocit, že len na Slovensku táto trestná činnosť nejakým spôsobom expanduje.

Boli sme štvrtok a piatok na zahraničnej služobnej ceste v Rakúsku na pozvanie pani generálnej prokurátorky Rakúskej. Práve nosnou časťou tej rokovacej časti, ale aj neformálnych debát bola otázka týrania žien a domáceho násilia. Zaznamenali aj v Rakúsku stúpajúci trend, narastajúci a zhoršovanie sa situácie v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o výkon dozoru prokurátorov a činnosť v prípravnom konaní, tie sú dosť podrobne popísané v ďalšej časti správy o činnosti, z ktorých je zrejmá aktivita prokurátorov pri výkone dozoru, pri výkone previerok, pri ukladaní záväzných pokynov, pri zrušovaní rozhodnutí.

Čo je zaujímavé a čo každoročne je asi taký najdôležitejší pre nás ukazovateľ, je počet vrátených vecí policajtom na došetrenie po vykonaní vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, kde nám tento počet stúpol o 5,1% o 100 vecí.

Počet zrušených rozhodnutí nám vstúpol do prokuratúry teda uplatňujúci svoju kompetenciu zrušiť nezákonné alebo nedôľné uznesenie o 6,9%, čo samozrejme má svoju výpovedaciu hodnotu.

Pokiaľ ide o výkon dozoru, tak ako som už povedal, napriek poklesu, niektoré ukazovatele sú vyššie, niektoré nižšie.

Napríklad pokyny boli o 7,6% viac pokynov napriek tomu, že sa znižuje počet trestných vecí v nápade a aj tých vybavených v absolútnych číslach, ale ten prístup k výkonu dozoru samozrejme má pozitívny dopad na celkovú rozpracovanosť trestných vecí. Kde pri trvalém rozčlenení vecí do jedného roku, do dvoch, do troch nám klesol pri jednoročných veciach o 3,8%, to je 106 vecí a oproti roku 23 to je pokles o 347 vecí.

Pri dvojročných je úplne rovnaký stav, aký bol, a pri trojročných mierne stúpol, ale mierne – aj keď to je 2,1%, to je 17 vecí. Ale oproti roku 23 pokleslo 51, takže sa darí znižovať aj v tejto oblasti de facto tú rozpracovanosť.

Pokiaľ ide o súdne konanie, podiel oslobodených páchateľov na obžalovaných osobách bol 3%. V predchádzajúcich rokoch prakticky 29, 26 – plus mínus to isté. V absolútnych číslach nám poklesol počet oslobodených osôb o 14,48%. Samozrejme pri reálnom poklese počtu obžalovaných osôb o 13,7 percent.

Samostatná časť je venovaná oprávneniu generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia policajtov a prokurátorov v prípravnom konaní, ak v takýchto rozhodnutiach alebo v postupe, ktoré im predchádzali, bol porušený zákon.

Som toho názoru, že je veľmi podrobná táto časť a poskytuje odpovede na celkový stav zákonnosti činnosti aj policajtov, ale aj prokurátorov, pretože niektoré chyby sa opakujú stále dookola a ktoré by sa nemuseli opakovať.