Filip Kuffa: Veterné parky, Gabčíkovo a Vrakuňa. Slováci chcú jasné odpovede | TVOTV

Vážení diváci televízie OTV, vítam vás pri dnešnom rozhovore.

Ako hosťa dnes vítam pána Filipa Kufu, štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. Zdôrazňujem, že prvého štátneho tajomníka, nominanta Slovenskej národnej strany.

Filip, vitajte u nás.

>> Ďakujem. Dobrý deň.

Ja by som len tak na úvod poznamenal, že v podstate teraz tak rezonuje taký spor, ktorý diváci aj verejnosť vnímajú medzi vami ako štátnym tajomníkom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Možno na úvod by ste nám mohli pomenovať nejako tie faktory, aké ich vidíte vy. Z čoho ten konflikt vznikol a k čomu vlastne smeruje?

>> Konflikt má v podstate politické pozadie. Vzniklo to, keď si dobre pamätám, niekedy v apríli, kedy Slovenská národná strana verejne v podstate odhlasovala, že ministra životného prostredia nezoberie za člena Slovenskej národnej strany. Od tej doby minister s nami v podstate nekomunikuje. Ja som to aj hovoril, že sa v podstate zablokoval si telefón, sociálne siete a tak ďalej. Komentovali sa nejaké veci a aj teraz sa komentujú. Samozrejme, to všetko akože má svoju podstatu, ale keď bola tá otázka, že prečo to vzniklo, ako to vzniklo, tak tam je čisto ten politický základ. Tomáš Tarába v podstate dá sa to tak povedať, on sa rozhodol, že nepôjde ďalej so Slovenskou národnou stranou napriek tomu, že tam bola tá prihláška toho hlasovania a toto všetko a je to v podstate logické vyústenie potom do takého konfliktu. Ja musím povedať, nie je to dobré, že je vnútri takýto spor, ale na druhej strane nastala vec, ktorej sme sa nevedeli vyhnúť. Ono sa to riešilo, riešilo, ale v podstate to až takto verejne prepuklo.

>> O tomto, o tejto téme budeme viac hovoriť v živom rozhovore, ktorý za chvíľočku začne, ktorý budete vidieť o 19 h dnes v utorok. Ale teraz by som prešiel k téme, ktorá ľudí zaujíma a zaujíma preto, pretože životné prostredie, ako vieme, je veľmi dôležité pre kvalitu života obyvateľstva a kvalitu života na Slovensku. Skúste nám pomenovať, aké sú podľa vás najväčšie problémy Slovenska v oblasti životného prostredia.

>> To je hlavne dedičstvo minulosti, z čias ešte totality. Máme tu veľa ekologických záťaží alebo teda environmentálnych záťaží. S tým sa bojuje už niekoľko rokov. To nie je akože nová téma, lebo ona tu trvá už niekoľko rokov. Ja si pamätám ešte za ministra Budaja, keď ja som s ním bol osobne vtedy v teréne si obzrieť niektoré enviro záťaže. Mali sme ako členovia výboru vtedy ponuku a si pamätám ešte jeho slová, že urobím výnimku, neurobím to tak ako Smerákom, ale dám ponuku aj opozícii, že môžete niekto so mnou ísť. Ja som myslel, že tam bude pretlak a nikto sa neprihlásil. Zostal som sám. Ja som s ním vtedy reálne bol. Boli sme obzrieť odkalisko v poši a boli sme pozrieť ešte Nižnú Slanu a ja som sa s ním vtedy rozprával o tom, aká je situácia a on povedal, že na Slovensku to boli jeho slová, že približne 2 000 takýchto nelegálnych skládok alebo tých envir záťaží. Oni samozrejme tiež mali v pláne odstraňovať nejaké aj tie veľké, ak je v Rakuňa a tak ďalej. A on spomínal vtedy taký rozhovor, neviem, či s jeho kamarátom, známym alebo politickým kolegom, to si nepamätám, ale základ bol. On sa ho pýta, že no ako minister si, na koľko tých envir zaťaží trúfaš? A on hovorí, že tak dve. A on, že čo dve? Že dve ročne. A on vraví: „Ale to máš na 1 000." On že čo na 1 000? Že na 1 000 rokov. Keď dve enviro zaťažia ročne chceš odstrániť, tak to máš 1 000 rokov odstraňovania.

Ja som si potom problematiku trocha pozrel tých enviro záťaží. No nie každá tá enviro záťaž je taká komplexná a zložitá. Niektoré sú poviem tak v úvodzovkách jednoduché, že máte nejaké železničné depo, kde sa robili napríklad opravy lokomotív a vytiekli vám tam nejaké ropné látky. Teraz máte neviem nejaký kruh, alebo teda územie s nejakým polomerom, v ktorom sú napustené ropné látky. No tak to nie je taká zložitá možno asanácia ani taká drahá. A potom máte vrakunskú skládku alebo gudronové jamy, kde sa pohybujeme radovo v desiatkach miliónov a nie je to tak, že to ja neviem v priebehu jedného roka vôbec odstránite.

>> Tak vrúska skládka je dlhodobý problém, dlhoročný aj hlavne to, že je tam máme tu Žitný ostrov podzemné vody, čiže tam je to ohrozené. Eventuálne možno už aj je nejak postihnutá tá spodná voda.

>> Reálne sa to vie, pretože dobre vedia, že tie škodlivé toxické látky unikajú a oni to volajú v podstate, že ten znečistený taký mrak, on putuje tými podzemnými vodami.

>> Mrakunská skládka je tu hore pri Bratislave, však Dunaj tečie smerom dole do Rumunska. Čiže ten mrak sa nejak tými spodnými vodami posúva.

>> Tam boli rôzne tie veci teraz alebo teda tie návrhy tých riešení. Zatiaľ do dnešného dňa sa nezrealizovalo žiadne. Momentálne to je v súťaži, že sa to súťaží.

>> A ktoré z tých problémov, ktoré ste pomenovali, sú podľa vás reálne environmentálne problémy Slovenska, ktoré sú len možno zbytočne medializované a vytvárajú politický tlak? Lebo vravia ste, že sú tam niekoľko tisíc tých problémov.

>> Tieto skládky, to je určite problém, ale však to je len možno jedna taká kvapka. V súvislosti s týmto my tiež máme taký ešte ten pozostatok, že sa skládkuje. To znamená, my sypeme smetiky, keď to tak poviem laicky, na jednu kopu. Aj keď síce máme separovanie, budiž, ale v budúcnosti nás určite čaká aj budovanie spaľovní. Jasné, je to negatívna téma, veľa sa o tom hovorí, ale bude to potrebné do budúcna. Potom v oblasti ochrany prírody tam je to skôr z pohľadu toho, že veľa sa o tom hovorí aj mediálne, skôr sa vytvára taký negatívny obraz. My na Slovensku, čo sa týka ochrany prírody, čo sa týka chránených území, patríme medzi špičku v rámci Európskej únie. Dovolím si tvrdiť, že možno aj medzi svetovú. To, že nekopírujeme všetko, ako je na západe, to neznamená, že sme zlí. Lenže my sme tiež takí špecialisti, že niektoré veci zo západu kričíme, mali by sme byť, lebo západ to má, ale tak selektívne si vyberáme, čo komu pasuje. A tak, ale západ má aj tieto. Na to už nechceme, lebo to sa nám nepáči.

>> A z pohľadu vôd napríklad, keby som si zobral, tiež sa zaspala doba. Vidíme aj teraz, ako ona stále suchá a to sucho nie tak dávno bolo tiež v roku 2022. Ja si to pamätám. Však my chováme dobytok chováme, robíme takisto krmoviny. Ja to vidím aj tento rok to vidím. Som včera som mal debatu s bratom, mi povedal, že budeme mať tak na tesno.

>> Tak mu vravím, že treba ešte sená akože dorobiť a v tých vodách, no sme takí, nebudujeme nič. Tie vodozádržné alebo vodozachytné opatrenia, proste rozprávame o nich všetci. Nemyslím teraz za tejto vlády, ale všeobecne, však to každý povie, chceme robiť a nejak sa pritom akože spí.

Neevidujem, akože sú také nejaké dielčie veci, že sa urobí niečo, ale podľa mňa slabo.

Slovensko má na druhej strane aj vysoký hydroenergetický potenciál, ale to je tiež sa to vníma do istej miery negatívne, že keby som teda zadržal vodu, že spravím nejakú priehradu a spojil by som to s výrobou elektrickej energie, tak tiež sa to tak vníma, ako keby sme neviem čo išli robiť.

A som tak dávno som dával jedno video, som letel do Švajčiarska a teraz keď letíte ponad tie Alpy, tam vidíte, ak oni zadržiavajú vodu. To sú proste obrovské priehrady, obrovské nádrže. To sú milióny kubických metrov vody, ktoré oni zadržiavajú hore v kopcoch, hej? A majú to samozrejme spojitosti aj s výrobou elektrickej energie. A takisto ja to viem regulovať, hej?

No tak dneska hovorím, že mám vyschnuté potoky, ale keď mám naakumulovanú vodu, tak viem si to regulovať. Čiže aj to je zmysel v budovaní týchto vecí.

Mňa zaujalo, čo ste vravieli o tom separátnom odpade, lebo dlhé roky sa hovorí aj samotní, nazvem to svedkovia alebo tí zamestnanci tých skládok, hej, správne povedané, v podstate potvrdzovali to. Neviem ako to je, či to je aby sa v tom negeneralizujem na celé Slovensko, ale dialo sa to, že vlastne ľudia separujú. Máte teda takzv. nádoby, plasty, papier, eh ja neviem, bioodpad a ten miešaný odpad a na konci vlastne sa to vyseparuje v štyroch rôznych smetiarskych autách a vysypa sa to na kopu, hej? To, že sa dialo na niektorých skládkach.

Čiže potom ľudia sa pýtajú, načo vlastne toto robíme, na čo sa separuje, načo sa vlastne zalojú fľaše, ktoré aj tak skončia možno zmiešané s tým odpadom bežným. Eh, máte, má Slovensko nejak nastavené pravidlá, respektíve hrozia tam pokuty tým spracovateľom, ktorí takto ten odpad neseparujú a zmiešajú to všetko a dajú to možno v tom momente? Eh, je zase pravda, že tá spaľovňa by to vyriešila, ale tam tiež to treba nejak separovať, lebo to spaľovanie plastov a bioodpadu je samozrejme rozdielne. Čiže ako toto je na Slovensku nastavené, či je tam nejaká forma sankcií, pokiaľ toto nebude dodržiavané?

Eh, však my máme nastavenú separáciu tak, že bioodpad musí byť zvlášť a potom tie plasty, sklokový papier a komunálny zmesový odpad.

Eh, ja toto poznám, hej, toto, že jasné, že triedime, potom prídu, to nasypujú všetko do jedného auta, vezú to preč, nie? Tak celkom to je, že sa to potom vysype na kopu. Ono sa to skôr možno sype na nejakú triediacu linku.

Uhm. A ono už aj v rámci vôbec tých samotných plastov, keď už by mi aj prišlo iba auto, ktoré mi zozbiera tie žlté kontajnery alebo žlté vrecia, nie každý plast je rovnako kvalitný. To znamená tie fľašky, ktoré sme síce teraz máme zalohované, čiže ich už úplne extra triedime, ale dajme tomu eh takú istú kvalitu môže mať nejaká nádoba z aviváže, hej, tiež plastová, proste silný plast. Ten je kvalitnejší, čiže ten vedia zrecyklovať a vedia ho uviesť kvázi druhýkrát do života, ale potom tam máte kadejaké sáčky, viečka z jogurtov alebo kelimky. Z toho sa robí tuhé alternatívne palivo, čiže ono sa to ešte preseparuje a v konečnom dôsledku, ja neviem, napríklad v cementárňach sa to potom aj tak spáli, eh ten plastový vyseparovaný odpad.

Eh, myslíte si, že Slovensko má nastavené správne priority v ochrane životného prostredia?

Máme ich dosť prísne, hej? Aj preto tu je taká nevôľa a taký boj, eh v podstate občanov vo vzťahoch ku štátu. Ten dialóg bol zanedbaný, už vyúsťoval proste do extrému za čias Budaja. Hej, však to poviem otvorene v tých časoch. A oni strašne až takým, by som povedal, totalitným režimom išli direktívne, a toto bude, toto bude, toto bude. A takto aj vyhlasovali, aj pridávali, lebo chceli byť pekní pred kým? Pred Európskou komisiou, pred Európskou úniou.

Čo som povedal, my máme prvenstvo v rámci Európskej únie, tie ostatné štáty. No nikto sa nemôže pochváliť takými percentami. Len na druhej strane, na čo je dobrý taký záber, hej, že sa chcem len matematicky pred niečím ukázať? My sme boli odporcovia tých vecí. Ja som bol zástanca dialógu, mali sme aj nejaké predvolebné témy naše aj z pohľadu Natúy 2000, územie európskeho významuz pohľadu zonácie národných parkov. Eh, je pravda, že trochu inú víziu sme mali, ale plán obnovy nás zaviazal k nejakým veciam, ktoré sme museli procesovať v podstate v rozpore s nejakou našou víziou alebo našou predstavou.

Ja som bol vždy zástanca toho, že to územie by sa malo kreovať tak, že mám dohodnúť eh teda nejaký prienik a konsenzus s tými, čo tam sú a hlavne s vlastníkmi pozemkov, hej? A na to sú už naviazané tie skupiny, ja neviem, poľovníci, turisti, horolezci, eh sektor, títo, hej, hotelieri, lanovkári, teda cestovný ruch a mal by sa nájsť. No my sme niektoré veci dostali direktívne nariadené, čiže to bolo akože veľmi ťažké to kreovať.

Ak dovolíte, prejdeme na ďalšiu tému. Eh, práve ste spomínali Dunaj. Na Dunaji máme vodné dielo Gabčíkovo, o ktorom sa začalo hovoriť v súvislosti s modernizáciou eh jeho turbín za niekoľko 100 miliónov €. Ehm, čo by mohla tá modernizácia, respektíve či s ňou súhlasíte, či vidíte tam prínos a čo by mohla priniesť z hľadiska výroby elektriny a energetickej sebestačnosti?

Tá modernizácia je potrebná. V roku 2023, možno to bol už 24 rok, keď sme nastúpili na Z Resort, vtedy minister povedal, že tie turbíny sú po životnosti. To je pravda. Neviem, či vtedy nepovedal dokonca, že 16 rokov. Neviem teraz, či si dobre pamätám, ale viem, že to je už niekoľko rokov po životnosti. Vtedy bežalo verejné obstarávanie, zrušil to, potom zrušil druhé. Teraz vlastne konečne sa to dostalo do finále, že je to vysúťažené. Je tam v podstate úspešný výherca.

Čo vzbudzuje tie otázky, ktoré vlastne kritizovala aj Slovenská národná strana, je výška toho, za koľko sa to vysúťažilo, pretože v roku 2019 bola tá cena na úrovni 130 miliónov, 160 miliónov. Eh, potom za Budaja, keď sa to súťažilo, eh, tak to bolo 200 dačo, ale tá posledná, čo bola, bola nejakých 370, keď si dobre pamätám.

Áno. Do 400 miliónov.

Dobre, jasné. Však od roku 2019 po tadiaľ, hej? Však je inflácia, tie materiály zdraželi, všetko išlo hore. Však to všetci veľmi dobre. Áno, zatiaľ ja som nezažil v žiadnom volebnom období za žiadnej vlády, že by došlo k zlacňovaniu. To treba povedať. Na druhej strane ten skok o 100 miliónov, ktorý sa kritizuje, je taký veľmi otázny, lebo keď raz som mal za 370 a teraz to eh je vysúťažené za 465, tak potom je logická otázka občanov, aj nás, aj koaličného partnera, ktorým je SNS. Tak ukáž mi tých 100 miliónov vlastne, čo také tam je rozšírené, aká činnosť alebo čo idem dať naviac turbínu? Neviem, nejdem dať naviac turbínu. Hej? A to sú otázky, ktoré zatiaľ si myslím, že vodohospodárska výstavba nijak nezodpovedala.

Som videl reportáž, myslím, že slovenskej televízie, kde sa pýtali riaditeľa. On to tak povedal: jasné, že keď sa podpíše zmluva a my ju zverejníme v CRZ, budeme transparentne komunikovať. A potom asi Markíza.

Nie, ja ich tak nesledujem, ale čo tak v tom útržke. Zytím tak dávali CRZ, že sú tam vlastne čierne A4 komplet, celá strana čierna. Takže v podstate sme sa nedozvedeli nič.

>> Takže ďakujeme za zverejnenie tých zmlúv.

Eh, veľa sme sa z toho dozvedeli z tých čiernych listín. Ale ono práve toto je ten problém, že práve pri takýchto nezrovnalostiach v hodnote nejakých vysúťažených sumácii na projekty, v čase práve konsolidácie, ľudia sú na toto veľmi citliví. Vidia, že vláda, respektíve vláda v prvom rade, chce od ľudí, aby si nejako uťahovali tie opasky.

Však to vlastne počúvame už od nejakej revolúcie, že si ich máme uťahovať. Eh, šetrí sa, kde sa dá.

Áno.

A práve zrazu vám vyskočí nejakých 100 miliónov, ktoré nikto nevie pomenovať, kde sú.

Tak jasné, že ľudia sa na to pýtajú. Ale možnože sa budú dať pomenovať. Len momentálne do tohto oka nie.

To je stále veľký otáznik.

>> No.

No veď práve to, že ak sa zverejnia čierne listiny, možnože vieme, prečo sú zatiaľ čierne. Ale ako nepomáha to teda tej verejnej mienke a ľudia budú mať tie otázky dovtedy. A potom, viete, keď sa tá zmluva podpíše na druhej strane, no tak už čo sa s ňou dá spraviť?

Oni nám pomenujú, že bolo to z nejakého dôvodu. Len či ten dôvod bol aj skutočný, to sa už nedozvieme.

V každom prípade, eh, ako ste vraveli, treba, to je, sú tie turbíny po životnosti. A napriek tomu vidíte pri výmene tých turbín nejaké environmentálne riziká, alebo malo by sa to ešte nejako prediskutovať, či je to naozaj potrebné?

Bavím sa teraz z hľadiska odpadu spôsobeného tou výmenou.

Treba to vymeniť >> jednoznačne.

>> Tam si myslím, že tie otázky sú štandardné. Že áno, vznikne tam nejaký odpad. Ale to nie je tak, že sa to robí niekde na lúke alebo že to robia nejakí amatéri, hej?

Jednak vodohospodárska výstavba má svoju históriu. >> Sú tam odborníci, tí zamestnanci. A jednak aj ten subjekt, ktorý to vyhral.

Však ja som si pozeral, to zas nie sú nejakí, že vznikli včera, alebo že nejakí pofiderný. To je naozaj firma alebo firmy spojené, ktorí majú históriu svoju, ktorí s tým robia, hej?

Čiže ja zase z pohľadu odborného u tej firmy nevidím tam problém, že by nejaký mal byť. A nevidím tam nejaké riziko, že by tým, že to majú ísť oni robiť – nehovorím teraz o sume – že by tam mal byť nejaký predpoklad nejakej havárie, katastrofy alebo takto. >> Že ďalšou témou sú práve veterné parky a akceleračné zóny na Slovensku.

Bolo to teda komunikované na verejnosť. Teraz hovorím z hľadiska občana, ako to vníma. Že v podstate po nejakom verejnom tlaku, ktorý vyvíjali určití aktivisti, určité skupiny, sa zastavila výstavba veterných parkov na Slovensku. A napriek tomu vieme, že ostala akceleračná zóna na východe, čiže ten zrýchlený proces.

Eh, skúsia nám toto nejako pomenovať. Ako to majú ľudia vnímať, či stále tu hrozí to riziko tej výstavby tých veterných turbín, veterných parkov? I keď vieme, že tie zmluvy boli podpísané ešte za bývalej vlády Igora Matoviča, myslím. Alebo Eduarda Hegera. Ten rok si presne ani nepamätám. Ale bolo to v každom prípade za minulej vlády, ale myslím, že to bol Igor Matovič.

>> Áno.

>> Eh, a napriek tomu tie zmluvy platia. Čiže respektíve bežia ďalej tam aj kvôli tým dotáciám z Európskej únie.

No, či sa s týmto dá niečo robiť, proste seknúť to úplne, či sa k tomu vláda niekedy vie takto postaviť? Alebo respektíve stále to ostáva v tej rovine tej nejasnosti, že ešte stále sa nevie, čo s tým bude?

>> Nedá sa to seknúť úplne, lebo to boli presne nadiktované míľniky v pláne obnovy.

A keď vznikla nová vláda, tak vláda povedala jednohlasne, všetci povedali, že plán obnovy chceme dotiahnuť do konca a chceme tie peniaze z plánu obnovy.

Prišlo v istom momente k revízii. Ale pri tej revízii sa tieto veci nevyhodili. A zas na druhej strane nie je také ľahké si tam mať veci vyhadzovať, lebo komisia to raz mala už nadefinované.

>> Je to v podstate agenda, ktorú oni tlačia, hej? Veternu energiu alebo veterné parky.

A zas musím povedať, že za Slovenskú národnú stranu neviem nikoho, kto by bol zástanca výstavby veterných parkov. Ale to neviem ani u nás vo vedení ministerstva životného prostredia.

Bola to vec, ktorá bola nadefinovaná. A my sme to potom tiež eh zobrali, pozrelo sa presne na ten text, že či sa má reálne ten veterný park postaviť, alebo len treba pripraviť veci.

Uhm.

>> A z textu v pláne obnovy je tak, pokiaľ viem, pokiaľ som ten rozbor dobre pochopil, že mali by byť pripravené.

Preto aj ten posledný dokument, ktorý sa mal schvaľovať na vláde, tam bolo asi 10 tých. Ináč, tú mapu, keby ste videli to celé Slovensko!

Ja som sám zostal z toho šokovaný, lebo ja som stále registroval. Plán obnovy má dve lokality, západ a východ. Východ je kvôli Wolve, kvôli zelenej elektrickej energii, aby mali.

Preto ja som aj ľuďom vravel, že viete, na tom východe pri Wolve to na 99,9% sa reálne ten park akože postaví. A to hovorím aj teraz, hej? Aj keď to možnože nie je populárne, že by sme sa mali postaviť teraz, že urobíme všetko proti tomu.

No, ja som v tomto smere realista. A na vláde eh to bol tiež jedna z vecí, ktorá sa mala prijať, ten dokument. A naozaj ho potom ja neviem, deväť či osem lokalít sa seklo dole, proste nevyšli.

Ostala jedna tá na východe s tým, že tá východniarska stiahla pod seba ako keby tento západ. Že oni to berú, že áno, mali ste dve miesta, ale s tým výkonom sa to sústredí na východe.

>> Uhm.

Čiže áno, ako ste vraveli, takže vlastne tá akceleračná zóna je na východe. A tam by vlastne mala ostať, tam by sa teda mohol ten výkon, pravdepodobne ten veterný park postaviť.

Eh, dobre. Báme sa o tom, že ten plán obnovy vychádzal z tej nejakých z toho Green Dealu, pravdepodobne rozšírenia tej kvázy zelenej energie. Ale nebola nejaká možnosť? Už som sa tu pýtal niekoho pred vami, s kým som sa rozprával.

Eh, nebola možnosť nejako, viem, že tam je nejaká klauzula v tej zmluve, že pokiaľ nevyhovuje lokácii, umiestneniu, alebo nejakému charakteru krajiny, práve takýto model tej pomoci, že sa môže vláda požiadať o to, aby bola tá ten účel tých financií z Európskej únie zmenený na nejaký iný.

Eh, pokúšala sa o toto vláda, alebo máte nejaké informácie, že by niekto vyslovil takýto návrh?

>> Priznám sa, že v tomto segmente to neregistrujem tak presne.

Zas tu treba povedať, že tam značnú časť agendy z toho malo práve ministerstvo hospodárstva pod sebou, hej? Však energetiku majú oni, nie my.

>> My to máme z pohľadu posudzovania vplyvov, napríklad alebo potom z pohľadu ochrany prírody.

Ak bola tam nejaká možnosť.

V rámci tej revízie som neregistroval, že by sa tam iniciovalo to, akože vyhodiť úplne preč.

>> Uhm.

A keď teda už sa bavíme o tom, že teda môžu byť tie veterné parky, respektíve na tom východe, kto vlastne má tú moc alebo kto rozhoduje o tom, kde budú presne umiestnené, kde budú tie lokácie tých parkov?

>> Lokácie sú nakreslené. To bolo povinnosť ministerstva vytipovať zóny, kde by potenciálne bolo vhodné umiestnať turbíny alebo veterné parky.

Hovoríme, keď som videl tú mapu Slovenska, ja som zostal šokovaný. Hej, ale to je celé Slovensko.

Oni, že no hej. >> Ale je tam potom posúdzovanie vplyvov, je tam ochrana prírody.

Zas v tomto smere my musíme správne využiť presne to naše prvenstvo v Natura 2000, v územiach európskeho významu, v chránených vtačích územiach.

Máme 30% Slovenska v týchto územiach. To znamená na tretine Slovenska musíme veľmi striktne posúdzovať, či ten veterný park alebo tá samotná turbína nemá negatívny vplyv práve na predmet ochrany, napríklad vtákov.

>> V podstate ten celý, nazvem to alebo posledný krok alebo posledné slovo, by podľa toho, ako som to ja vnímal aj z istých rozhovorov, ktoré boli aj verejne prezentované, je vlastne na samospráve.

Čiže v podstate obec by mala mať posledné slovo pri tom schválení.

Teraz otočím to. Pokiaľ by sa samospráva, respektíve starosta pod tlakom občanov vyjadril, že alebo teda viacero starostov, lebo tam tá vlastne ten rádius tých veterných parkov je obrovský, tam bude posihnutý niekoľko obcí aj možno aj okresov v prípade toho, ako to tam bude, kde budú presne tie turbíny umiestnené.

Pokiaľ by vznikol ten verejný tlak odspodu, teda od ľudí, odkiaľ teda vlastne tá politika by mala začínať, pokiaľ sa starostovia vyjadria, že to tam nechcú, že prídu oficiálne nejaké petície, jednoducho, že to zamietnu občania, čo vie vláda ponúknuť na to, aby ich presvedčila, respektíve či ste pripravení na to akceptovať takúto výzvu verejnosti, že proste odmietajú tam postaviť tie párky, a respektíve či nás zaväzuje naozaj tá zmluva aj napriek nesúhlasu občanov to realizovať?

>> To som mal na mysli. To mi vlastne vypadlo v tom rozhovore, čo sme viedli, že prijal sa zákon. Uhm, teme v podstate takí jedinečný, nemá ho nikto iný, kde sa povedalo, že občania majú právo v referende odmietnuť takúto výstavbu. Uhm.

>> Čiže v podstate tam aj keby starosta súhlasil, mu to veľmi nepomôže, keď to odmietnu občania v referende. Je to taká otázka o tom, čo sa s tým dá spraviť.

Nie som zas až taký právnik špičkový, že by som vedel povedať, že áno, že máme platné referendum, ktoré prešlo. Vyjadrili sa občania, že sú proti. Podľa mňa by sa ani občan, ktorý by bol za, veľmi nenašiel.

Asi >> je pravda, že to nie je len na jednej obci, lebo tam, kde sa stavia, sa vyjadruje potom aj susedná obec. Lebo viete, čo robili? Mali ste kataster obce, ktorý má nejaký tvar a teraz ja neviem, v rámci kruhu obec je niekde dole situovaná, tak dali veterný park na druhú stranu katastra, aby to teda nemalo vplyv na ich obec, ale na druhej strane katastra už bola susedná obec, ktorá sa nevie proti tomu brániť, hej, keď to bolo, čo platilo.

Čiže >> preto sa dalo tá klauzula, je taká, že nielen obec, kataster, v ktorej sa to má staviať, ale aj susedná obec, ktorá je vlastne priľahla k tejto výstavbe. Kataster obec nie je, tak ide ďalší kataster.

>> Kataster patrí vždy. Kataster vždy patrí pod nejakú obec.

Čiže na Slovensku nemáme. Áno. Sú obce, ktoré majú jedno katastrálne územie, sú obce, ktoré ich majú šesť, ale vždy to patrí pod nejakú obec.

>> Ja len pre ľudí sa pýtam, lebo niekto môže vnímať, že vlastne máte tam 20 km pole. Príklad hovorím teraz preháňam, že to vlastne ako keby a potom je obec 20 km a je to najbližší kataster obce, hej?

Čiže týka sa to aj tej najbližšej obce, keby tam bolo pole 20 km, hej? Dobre. Aby teda ľudia chápali, ako to je.

Čiže v podstate je tu tá vôľa z vašej strany, teda nemyslím vaše osobne, ale zo strany vlády a ministerstva, počúvať teda ľudí, pokiaľ sa vyjadrí negatívne a riešiť ten problém.

>> Ja pozitívne to u ľudí nevnímam nikde.

>> My na Slovensku nie sme odkázaní na veterú energiu. Ja si to viem predstaviť nejako v malom, lebo my nepotrebujeme tu mať stožiare a vrtule vyššie, ako sú chladiace veže jadrových elektrární.

Ale veterná turbína môže byť aj nejaké malé zariadenie, ktoré si dáte na strechu domu alebo továrne. A je to tiež veterná turbína, hej?

Preto sa nedá tak povedať, že veterná, ale momentálne, keď sa dneska bavíme o tom, každý si vždy predstaví ten vysoký stožiar a tú obrovskú niekoľko desiatok metrovú vrtuľu.

A hovorím, ja toto nikde neregistrujem, že by to niekto chcel.

Zopár ekoaktivistov. Eh áno, časť politického spektra, ktorým je napríklad Progresívne Slovensko. Oni sa k tomu hlásia, lebo to komentujú, že potrebujeme byť variabilní a potrebujeme mať energetický mix.

Na druhej strane my máme silnú jadrovú energetiku, dobudovávame, teraz spúšťame blok, má sa stavať ďalší blok. Sme silní vo vodnej energetike a my tam takúto doplnku nám nechýbajú tie vrtule nijak raz.

Máme potom tiež alternatívy, ak sú slnečné, ak sú bioplinky, to nie je síce celkom šťastné, ale tak je to ten doplnok, v čom sme my tiež jednotka v Európe. To si treba povedať.

My už nemáme žiadnu uhlenú elektráreň, hej? Všetko sa v podstate zrušilo.

Čiže v tomto smere my sme naozaj v oblasti výroby elektrickej energie taký zelený, že zelení v Európe, to možno nejaký Island, hej? No, Island s tým nemá až taký problém, aby bolo zelený v podstate.

Eh, vy ste mi vlastne odpovedali aj na moju poslednú otázku, ktorú som chcel položiť, vlastne na tú diverzifikáciu tých zdrojov energie u nás. Ale teda máme to dosť rozšírené, rozdiverzifikované, že nepotrebujeme naozaj tie vysoké veterné turbíny.

V podstate myslím, že sa jednalo o 230 m vysoké, tieto najnovšie, čo mali byť u nás stavané.

A viem si ja osobne predstaviť, napríklad na tej fabrike, ktorú ste menovali na východe, že teda kľudne nech si tam postavia dva tri stožiare, dve tri vrtule niekde v areáli a kľudne im to možno pokryje nejaký alebo pomôže im s tou spotrebou elektriny.

Ale naozaj, toto si myslím, že u nás potrebné nie.

No a vidíme to hlavne však v susedstve. Rakúsko je toho posiate tými veternými turbínami a aj tam už teda ľudia vyjadrujú nespokojnosť, že majú problémy zdravotné a aj problémy s vtáctvom, zverou a tak ďalej.

Ja som teda osobne zo skúseností som v takých páár kosách istú dobu pracovne sa pohyboval, takže na mňa to vplývalo dosť negatívne. Keď som tam bol celý deň, tak viem si to predstaviť tých ľudí, ktorí naozaj v blízkosti, myslím, že na východe sú obce, kde to máte kvázi ako keby v záhrade, hej, postavené >> a tí ľudia to cítia.

Čiže možno nie je to ten správny krok a to znova za každú cenu byť zelenší ako zelený.

Eh, nemyslím si, že v tejto situácii, keď už aj v Nemecku sa otvárajú uhlné elektrárne, hej?

Aj oni – Nemci si – si uholné bane nechali otvorené.

My sme ich zatvorili, ale ich máme zatvorené tak, že obnoviť ťažbu by už bolo veľmi finančne náročné.

Nemci to neurobili.

Oni síce – oni síce vykrikovali „pozatváraj" – alebo teda oni, aby Európska únia, aby sme boli teda konkrétni – Ale Nemecko si to tak stále v zálohe nechálo aj bane, aj elektrárne. My sme zavrali baňu tak, však geológiu, sekciu geológie my máme, hej?

Tak, eh, zas viem o tom niečo, že akože obnovenie dobývania, no, môžeme zabudnúť, alebo je také finančne nákladné, že by to potom nemalo tú rentabilitu.

Ono to je tak, že my chceme – mne to tak prišlo ako odkedy sme vstúpili do únie – tak my chceme byť proste naj vo všetkom, aj v nezmysloch.

Ono to asi nejaký nejako tak zotrvačník funguje od toho nášho vstupu.

Ale ako hovoríte, tí veľkí hráči si nechajú tie dvere otvorené.

Rozdiel medzi nami a Nemeckom je ten, že my dneska nie sme odkázaní na energiu z uhlia, hej?

Čiže my nemáme dôvod nejako znova sa tam akože usilovať, hej?

Nemajú problémy.

Oni si aj jadrové elektrárne odstavili.