Erik Tomáš: Som rád, že dlhodobá diskriminácia žien sa definitívne odstraňuje

10 sekúnd zacov.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej konferencii ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša na tému pravidlá rovnakých platov pre mužov a ženy začínajú fungovať v praxi.

Informovať vás bude aj Veronika Čáy z oddelenia rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a do slovenského posunkového jazyka tlmočí Pavol Roman.

Pán minister, nech sa páči.

>> Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, dnes je významný deň predovšetkým pre pracujúce ženy, ale samozrejme aj pre pracujúcich mužov.

Dnes začína naplno fungovať v praxi zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu.

Dobre viete, že ten zákon bol prijatý v národnej rade a účinný je od 7. júna, ale do 31. júla ešte zamestnávatelia mali časový priestor na to, aby nastavili nové štruktúry odmeňovania svojich zamestnancov, tak aby od dnešného dňa už naplno sme mohli realizovať spomínaný zákon v praxi a kontrolovať jeho dodržiavanie.

Prečo hovorím, že je predovšetkým významný pre pracujúce ženy?

Máme určitú štatistiku, podľa ktorej dlhodobo pracujúce ženy zarábajú v priemere o 16% menej ako muži na Slovensku.

A preto som veľmi rád, že táto dlhoročná diskriminácia sa týmto zákonom definitívne odstraňuje.

Ako som už povedal, do 31. júla mali podľa zákona zamestnávatelia si stanoviť nové štruktúry odmeňovania a od dnešného dňa to už bude národný inšpektorát práce ako aj ministerstvo práce kontrolovať dodržiavanie zákona.

Spomínaná štruktúra odmeňovania je postavená na štyroch kritériách: zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť a pracovné podmienky vzťahujúce sa ku tej konkrétnej pracovnej kategórii, čo už ale vy dobre viete. Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je sprístupniť kritériá, podľa ktorých určuje odmenu, jej úroveň, ale aj jej zvyšovanie.

A teraz asi úplne najdôležitejšia vec pre zamestnancov: po novom už budú môcť žiadať informáciu nielen o výške svojej odmeny, svojho platu, ale aj o priemernej výške mzdy v ich pracovnej kategórii, aby si to mohli jednoducho porovnať.

Toto musí zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca zamestnancovi vydať.

Zamestnanec si môže porovnať svoju mzdu s výškou priemernej mzdy v ich pracovnej kategórii a potom prípadne ďalej konať.

Pokiaľ jeho mzda je nižšia o viac ako 5% oproti tejto priemernej mzde v jeho kategórii, môže žiadať u zamestnávateľa nápravu, to znamená dorovnanie tejto mzdy.

Samozrejme, zamestnávateľ musí tento rozdiel buď objektívne zdôvodniť alebo odstrániť.

V prípade, že sa tak nestane, zamestnanec sa môže obrátiť na inšpektorát práce a požadovať nápravu.

V prípade, že zamestnávateľ neodstráni alebo objektívne nezdôvodní tento rozdiel viac ako percentný v mzdách, tak v takom prípade mu hrozí sankcia až do výšky 100 000 €.

Čo je tiež dôležité povedať, je, že po novom zamestnávatelia budú musieť predkladať o tomto odmeňovaní pravidelné správy.

Pokiaľ ide o zamestnávateľa s počtom zamestnancov 250 a viac, tak to bude musieť robiť každý rok.

Pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva od 100 do 250 zamestnancov, tak to bude povinný robiť každé tri roky.

Zamestnávateľ so zamestnancami pod 100 má to iba ako odporúčané, takže nebude to pre neho povinnosť.

Ak som hovoril o tých sankciách, tak musím povedať, že jedna sankcia hrozí od národného inšpektorátu práce za nedodržiavanie tohto zákona. To je sankcia až do výšky 100 000 €.

A druhá sankcia hrozí zamestnávateľovi, pokiaľ nebude predkladať tie správy a nebude si teda plniť svoju povinnosť. V takom prípade hrozí od ministerstva práce sankcia od 4 000 do 8 000 €.

Samozrejme, ak hovoríme o tej 5% hranici, treba aj povedať ďalšiu vec: pokiaľ v tej správe objavíme, že sú viac ako 5% rozdiely medzi platmi mužov a žien, aby som to zjednodušil, tak aj v takom prípade musí nasledovať tento proces, o ktorom som už hovoril. Zamestnávateľ musí najprv buď objektívne zdôvodniť alebo odstrániť tento nepomer.

Následne to musí prerokovať so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi.

V prípade, ak na pracovisku odbory nie sú, tak si zamestnanci môžu určiť svojho zástupcu. A pokiaľ ani vtedy nedôjde k odstráneniu alebo logickému zdôvodneniu tohto rozdielu viac ako 5%, tak v takom prípade prichádzajú a nastupujú sankcie od inšpektorátu práce.

Tento zákon však prináša aj ďalšie dôležité zmeny.

Po novom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť nediskriminačné podmienky pred vznikom zamestnania, čo vlastne znamená, že v inzerátoch a pracovných ponukách zamestnateľské subjekty budú povinné zverejňovať názov pracovného miesta a pozícií tak, aby sa nezakladali na jednom pohlaví.

Takže teraz, keď budete vidieť inzerát, tak tam musí byť napísané napríklad „žeriavnik" alebo „žeriavnička", aby ste tomu samozrejme rozumeli.

Ale ešte dôležitejšie je to, že musí byť zabezpečená transparentnosť ešte pred vznikom zamestnania.

Fyzická osoba má pred vznikom zamestnania právo na informácie o nástupnej odmene aj o jej rozpätí a samozrejme má právo aj na informácie o kolektívnej zmluve už pred nástupom do povolania, už v čase, keď rokuje so zamestnávateľom o novej pracovnej pozícii a o nástupe do zamestnania.

Dámy a páni, tento zákon bol prijatý aj preto, pretože si to od nás vyžadovala európska smernica, konkrétna európska smernica Európskeho parlamentu.

A je to povinnosť štátov niečo také samozrejme prijať a implementovať do nášho národného systému. Ale samozrejme musím mať aj niekoľko politických poznámok.

Chcem po prvé pripomenúť, že rovnaké odmeňovanie mužov a žien bolo principiálnou podmienkou strany Hlas sociálna demokracia pri podpore novely ústavy.

Určite si na to spomínate.

Rovnaké odmeňovanie mužov a žien bola dlhodobá agenda strany Hlas sociálna demokracia, ktorej som podpredsedom, a som veľmi rád, že aj preto je toto rovnaké odmeňovanie mužov a žien v našej legislatíve.

Ale ako samozrejme dodávam, vyžadovala si to aj európska smernica.

Tento zákon bol podporený, ako som povedal, ústavnou väčšinou.

Podporilo ho 123 poslancov, ale čo je veľmi smutné, nepodporili ho strany SAS a KDH.

Áno, počujete dobre.

Ja som to už komentoval aj v čase, keď sa to v parlamente schvaľovalo.

Musím to opäť ukázať.

Toto je podľa mňa taký zoznam hanby.

Tu je hlasovanie o tomto zákone podľa klubov.

Tu máte zvýraznené, že strany, ktoré to nepodporili, SAS a KDH. Mne je ľúto, že nepodporili tento zákon aj poslankyne, ženy v týchto kluboch.

Ja neviem, či tieto strany nemajú rady ženy alebo dokonca sú pripravené kvôli tomu aj nerešpektovať smernicu Európskej únie.

Viete dobre, že je povinnosťou členských štátov Európskej únie preniesť európsku legislatívu do tej našej.

V prípade, že by sme to neschválili, tak v takom prípade by Slovensku hrozili procesy, ktoré z toho vyplývajú, a sankcie na konci dňa.

Takže nechápem, prečo tieto dve politické strany nepodporili tento zákon, ktorý má pomáhať pracujúcim ženám predovšetkým, a zároveň sú to strany, ktoré tvrdia o sebe, že sú proeurópske, a nehlasovali za implementáciu európskej smernice.

Mne toto hlava neberie a naozaj SaS a KDH sa vysmiali pracujúcim ženám doslova do tváre, čo je veľmi veľmi smutné, ale to je ich hanba.

Ja chcem vyzvať pracujúce ženy, ale aj mužov, pretože aj muž môže zarábať menej ako žena na rovnakej pozícii.

Uplatňujte si od dnešného dňa svoje práva.

Máte právo, ak robíte tú istú prácu na rovnakej pracovnej pozícii, máte právo na rovnaký plat ako váš kolega alebo vaša kolegyňa na rovnakej pracovnej pozícii, alebo ak chcete v rovnakej pracovnej kategórii.

Čo je ešte možno také – a to nie je ani vtipné, je to skôr smutné – na postoji týchto politických strán je, že tento zákon bol plne podporený aj na samotnej tripartite.

Teda podporili ho nielen vláda, ale aj odbory a zamestnávatelia, ktorých sa to najviac týka.

Čiže ak aj je tam argumentácia, že je to vyššia byrokratická záťaž pre zamestnávateľov alebo niečo podobné, tak zamestnávatelia to akceptovali na tripartite, pretože si tiež uvedomujú, že je to európska smernica, ktorú bolo potrebné samozrejme naplniť.

A tento zákon teda získal podporu celej tripartity.

Takže od 7. [júna] naplatí zákon. Od dnešného dňa ho už uplatňujeme naplno v praxi. Môžu si zamestnanci uplatňovať svoje práva v tomto smere.

My sme si aj naplnili ako ministerstvo práce, a preto je so mnou tu aj vedúca oddelenia príslušného pani Čáby.

A to tak, že sme samozrejme pripravili metodiku do 30. júna pre zamestnávateľov. To bola tiež naša povinnosť, aby vedeli, ako majú v takýchto prípadoch postupovať. Metodika bola dodaná do 30. júna.

Zákon nadobudol účinnosť 7. júna, a od dnešného dňa už naplno funguje v praxi.

Ďakujem pekne.

Kolegovia, je tu priestor pre vaše otázky?

Pani vedúca je pripravená na otázky v prípade, ak máte nejaké podrobnejšie.

Dobrý deň. Jakub Krajeňák, 360. Vy ste spomínali, že tie dve opozičné strany nepodporili ten zákon.

To je fakt.

Áno, ja to je fakt. Ale predtým sme ešte aj spomenuli, že v priemere 16 percent bol ten rozdiel v plate.

Áno.

Tak tá kritika z tých dvoch táborov opozičných bola, že zamestnávatelia, ak by to nechceli zdvíhať a ešte im sa to hrozí aj pokuta teraz, takže či to nemôže ešte odradiť od toho zamestnávať ženy?

Hej, to som myslím počul od pani Byto Cigánikovej takýto názor. Nič nikoho neodradí.

My len chceme, aby ak muž a žena pracuje na rovnakej pracovnej pozícii a vykonávajú svoju rovnakú prácu, tak majú mať aj rovnaké mzdy. Myslím si, že každý normálny človek tomu rozumie.

Ak som hovoril, že ženy zarábajú v priemere o 16 percent menej ako muži, samozrejme sú tam aj objektívne kritériá v tých 16 percentách, ale sú tam aj práve tieto diskriminačné dôvody, o ktorých hovoríme.

A my už teraz vieme a pevne v to dúfame, že práve to predkladanie správ o odmeňovaní – nové správy o odmeňovaní, ktoré zaviedol tento zákon – nám aj jasne ukáže, aký presne bol rozdiel v platoch na základe týchto diskriminačných dôvodov.

Áno, ale to, že je tu dlhodobý problém v tom, že ženy zarábajú menej ako muži na rovnakej pracovnej pozícii, pritom pracujú rovnako, ten tu je.

A pokiaľ by to nebol problém, pán kolega, tak Európska únia by nevyžadovala od svojich členských krajín, aby urobili v tomto smere nápravu.

Čiže smutné na postoji SaS a KDH nielen to, že sa vysmiali pracujúcim ženám do tváre, ale že oni ako proeurópske strany nehlasovali za transpozíciu Európskej smernice do národnej legislatívy.

Pritom dobre vedia, že pokiaľ by to neprešlo, tak by Slovensku hrozili na konci dňa veľké sankcie a oni si hovoria proeurópske strany SaS, KDH.

Takže keby boli vo vláde, tak by nepresadili túto smernicu do národnej legislatívy. No to fakt človeku hlava neberie.

Takže ešte raz, žiadne argumenty neobstoja.

Navyše my sme sa napokon dohodli, lebo v tom legislatívnom procese sme chceli možno dať aj nejaké veci nad rámec spomínanej smernice, ale napokon sme sa dohodli, že úplne budeme implementovať túto smernicu len v takom rozsahu, v akom je.

Takže nič navyše sme do našej legislatívy nepresadili a tieto opozičné strany to vedia.

Napriek tomu to nepodporili.

Ja si myslím, že za tým je niečo iné, niečo viac.

A je to určité aj určité vyjadrenie vzťahu k ženám, čo mi je teda veľmi ľúto.

Ešte sa chcem spýtať, vy ste to aj spomenuli, že hovorí sa aj o tej novej administratíve alebo byrokracii, ktorú to môže preniesť. Tak budete sa aj tomu nejako venovať, aby ste toto nejako odľahčili tých zamestnávateľov?

Za nás sme urobili – možno pani vedúca možno doplní – že sme si naplnili povinnosť s tou metodikou.

My sme pripravili metodiku, jasnú metodiku, bola komunikovaná priamo so zamestnávateľmi, aby to mali čo najjednoduchšie, na základe ktorej majú teda zamestnávatelia postupovať.

Ale opakujem ešte raz, toto od nás požaduje Európska únia.

Okrem toho, že je to aj agenda moja ako ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a strany Hlas, sociálna demokracia, čo absolútne priznávam, tak toto od nás požaduje Európska únia.

Ale čo sa týka byrokracie, nastavili sme metodiku, jasnú metodiku. Možno vám môže doplniť pani vedúca, nech sa páči.

Áno. A zároveň poskytujeme aj podporu prostredníctvom elektronických služieb. Takže ak sa na nás niekto obráti napríklad s infožiadosťou, tak snažíme sa v čo najkratšej lehote odpovedať všetkým zamestnávateľským subjektom.

Dobrý deň, Grznarova, TA3. Ja sa chcem opýtať, či máte možno nejaké informácie, že už nejaké firmy aj na základe tohto zákona zvyšovali platy ženám. To je ešte skoro mať asi takúto informáciu, ale musím povedať, že od dnešného dňa už inšpektoráty práce a aj ministerstvo práce to môžu kontrolovať, respektíve najmä inšpektoráty práce, pretože oni už môžu kontrolovať vzťah k jednotlivým zamestnancom.

Tie správy – alebo tá správa, ktorú kontroluje ministerstvo práce – budú prvýkrát podané logicky až v roku 27, za vlastne druhý polrok roku 26 a prvý polrok roku 27.

Takže v júni bude v roku 27 prvýkrát povinnosť podávať tieto správy, ale inšpektoráty práce už môžu od dnešného dňa prísť a kontrolovať tieto veci.

A navyše zamestnancom hovorím, že môžu sa na inšpektorát práce od dnešného dňa obracať so svojimi podnetmi, pokiaľ cítia veľký rozdiel medzi ich mzdou a priemernou mzdou v ich pracovnej kategórii.

Môžu to už od dnešného dňa robiť a inšpektoráty práce budú konať.

Ešte sa chcem opýtať, týka sa to teda ľudí, ktorí sú zamestnaní na TPP – živnostníkov sa to teda vlastne netýka?

Pán jednoosobových právnických subjektov sa to v podstate netýka, a inak sa to týka všetkých zamestnávateľských subjektov a taktiež sa to vzťahuje aj na dohodárov.

Dobrý deň, Richard Juriš, televízia JOJ.

Pani Čaby, možno tak ľudsky opísať, ako to urobiť, keď máte ten pocit, že je tam nejaká nespravodlivosť, za kým prísť.

No aj tak ľudsky to opísať, keď si to nejaká diváčka.

Pozri napríklad.

Ďakujem pekne.

Je určite dôležité najprv sa obrátiť na svojho zamestnávateľa. Ten sa im bude snažiť teda odpovedať. Ak nie sú spokojní teda s odpoveďou a potrebujú nejaké odôvodnenie, tak zamestnávateľ je povinný im dodatočne na to odpovedať, vysvetliť im to, odôvodniť.

No a potom je na nich, či si zvolia cestu, že budú konať sami a obrátia sa tak, ako spomínal pán minister, na inšpektorát práce alebo teda prípadne môžu osloviť aj zástupcov zamestnancov alebo nejakého dôverníka a konať prostredníctvom nich.

Možno nejaký odkaz, aby sa nebáli? Na Slovensku často je také, že radšej sú potichu. To je dosť problém. Nejaký takýto odkaz, aký nejaký apel možno.

Áno, tak určite by nemali byť za to nijakým spôsobom postihnuté. Je dôležité povedať, že vyplýva im to zo zákona a taktiež vyplýva zo zákona, že zamestnávateľ je povinný sa zdržať takého diskriminačného konania, ak si nejaký zamestnanec alebo zamestnankyňa uplatní toto právo.

Dobrý deň, Mariana Kováčová, Slovenská televízia. Ja by som sa chcela opýtať, za ako dlho očakávate také zníženie rozdielu v týchto platoch zavedením tohto zákona?

No by sme boli najradšej, aby to platilo okamžite, pretože zamestnávateľovi sa môže stať, že nabehnú, keď to tak poviem, pracovníci inšpektorátu práce a môžu zistiť, že je teda problém a tie sankcie sú nekompromisné. Ako som povedal, za nedodržanie zákona hrozí sankcia až do výšky 100 000 €. Tak to už zabolí zamestnávateľa, nech je akýkoľvek veľký.

Takže ja pevne verím, že už si to dali do poriadku, kým začal naplno od dnešného dňa fungovať zákon v praxi, alebo že to v komunikácii so zamestnancami a so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi, čo najskôr budú odstraňovať, aby tieto problémy teda nenastali. Zamestnávatelia tvrdia, že všeobecne, keď sme ten názor naznímali, že u nich už tento problém nie je. No tak dobre, pokiaľ nie, tak nie je žiadny problém.

Ale je dobré, že tento zákon je na svete a že platí, práve najmä kvôli pracujúcim ženám. To chcem povedať, lebo väčšinou majú problém s tým ženy. Môže sa to stať aj mužom, samozrejme, a je to potom rovnocenné, rovnaké, ale toto je zákon v prospech predovšetkým pracujúcich žien.

A preto ma mrzí, že sa našli aj strany v opozícii, ktoré ho nepodporili. To chcem poďakovať tým ďalším opozičným stranám, ktorí tento zákon podporili, dostal ústavnú väčšinu. Ale nepodporí takýto zákon v prospech žien navyše, keď si to od nás žiada Európska únia. To sa komentuje samo.

Možno ešte, ako zákon zohľadňuje prípady, keď majú ľudia rovnakú pozíciu, ale možno ako zohľadňuje, keď má niekto skúsenosti a ten výkon a ten druhý napríklad nemá také skúsenosti a ten výkon?

Nech sa páči.

To sú presne tie dôvody, objektívne dôvody, ktoré oprávňujú toho zamestnávateľa, aby odmeňoval rôzne a tam sa zohľadňuje napríklad aj taká výška praxe alebo iné komunikačné sociálne zručnosti.

No a preto je aj nastavená tá nová štruktúra odmeňovania, ktorá má jasné štyri kritériá, na základe ktorého sa to hodnotí. My stále tvrdíme, že ten zamestnávateľ má aj šancu samozrejme objektívne zdôvodniť ten rozdiel v odmenách a toto všetko sa bude zohľadňovať.

Ďakujem pekne. Ešte, ak by som mohla jednu otázočku, ale mimo témy mám. Opatrovateľky a opatrovatelia sú v domovoch sociálnych služieb, najmä v seniorskych domovoch sú alebo patria medzi najslabšie ohodnotených zamestnancov. No ešte vlani ste avizovali, že vďaka reforme financovania sociálnych služieb sa táto práca finančne zatraktívni. No podľa asociácie poskytovateľov sa zatiaľ tak nedeje. Ako možno meniť z pozície ministra riešiť situáciu okolo nízkych platov opatrovateľov a možno zatraktívni toto povolanie, lebo opatrovateľov stále bude treba čím viac, keďže tá demografia tiež nejak trošku nepustí.

V prvom rade chcem povedať, že ja som strašne otvorený minister. V každej otázke, v každej téme sa radíme s tými, ktorých sa to týka. Ale musíme teda povedať jednu vec. Ak to teda hovorí asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, štát nie je poskytovateľom ani len jednej sociálnej služby, ani tej pobytovej. Zriaďovateľmi zariadení sociálnych služieb sú buď obce, mestá, vybrané neverejní poskytovatelia. A oni ako zriaďovatelia sú zodpovední za výšku platov v ich zariadeniach, lebo oni sú tí zriaďovatelia.

Ale my neodťahujeme ako štát ruky a robíme niektoré veci. Prvá, každý rok nalievame viac a viac peňazí ako štátny príspevok do týchto zariadení. Napríklad na budúci rok stúpne tento štátny príspevok do pobytových zariadení o 49 miliónov € a bude už presahovať hranicu 300 miliónov €. Čiže opäť tam naleje štát nejaké peniaze napriek tomu, že nie je poskytovateľom tej služby a nie je zriaďovateľom tej služby.

Po druhé, veľa zamestnancov sociálnych služieb pracuje za minimálnu mzdu. Štát, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako dobre viete, v posledných rokoch významne navýšil minimálnu mzdu. Veď v tomto roku stúpla minimálna mzda oproti minulému roku o 99 € a na budúci rok bude 972 €. Teda už bude dosávať hranicu takmer 1000 €. A v roku 27, na budúci rok, keď budeme oznámať minimálnu mzdu na rok 28, tak tá minimálna mzda už bude vďaka nášmu zákonu presahovať 1000 €.

Takže toto môže urobiť štát. A čo sa týka reformy financovania sociálnych služieb, tak tá začala platiť v praxi jej prvá časť teraz 1. júla. Tam si myslím, že všetci poskytovatelia ocenili, že sme zmenili spôsob financovania, že časť spolufinancovania prešla na vzbyt, ale to platí teraz od 1. júla.

Tak keď tu asociácia niečo vyhlasuje, že sa to ešte neprejavilo v praxi, no tak od 1. júla začala reforma financovania sociálnych služieb platiť v praxi jej prvá časť a tá druhá, tá podstatnejšia, od 1. januára 27. Takže aj s asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb sme o tom diskutovali, rozprávali. Tu máte konkrétne kroky zo strany štátu. Ešte raz to poviem. Na budúci rok plus 49 miliónov €. Viac ako 300 miliónov € zo strany štátu do pobytu, do pobytových zariadení sociálnych služieb.

Pri tomto financovaní je trojzložkové samosprávy, samozrejme klienti a podobne, ale štát takto prispieva. No a ešte raz opakujem, za platy sú plne zodpovední zriaďovatelia, teda práve tí poskytovatelia sociálnych služieb, práve tá asociácia poskytovateľov sociálnych služieb.

Ale ako som povedal, u nás je otvorený sociálny dialóg aj pri tejto téme a dúfam, že to organizácie aj oceňujú. Máme v parlamente novelu zákona o sociálnych službách, v rámci ktorej ešte chceme upraviť niektoré veci, ktoré z oboch reforiem proste prišli a ktoré si vyžadujú a ideme ďalej.

Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb ešte, že majú takú požiadavku, že aby sa zvyšovali platy od roku 2020 do roku 2030 o 200 €.

>> A veď nech ich zvyšujú. Veď sú to zriaďovatelia, sú zamestnanci zo štátneho rozpočtu.

>> No ešte raz. Za platy sú zodpovední.

Pani kolegyňa, hádam si rozumieme. Štát nie je poskytovateľom sociálnych služieb.

Štát nie je poskytovateľom sociálnych služieb. Môže byť aj komplexná reforma, kde štát prevezme sociálne služby, ale neviem, či by do toho išli verejní alebo neverejní poskytovatelia.

Aj toto je riešenie. Ale za mzdy v sociálnych službách sú zodpovední logickí zriaďovatelia. To znamená obce, mestá, VúC a neverejní poskytovatelia.

Ale opäť dodám, neodťahujeme sa od toho problému, že štát s tým teda nič nemá, ale povedal som, koľko peňazí posiela štát aj do pobytových zariadení, čo sme urobili s minimálnou mzdou.

Reforma financovania sociálnych služieb začala platiť len jej prvá fáza teraz 1. júla. 2. 1. januára. Tak si myslím, že treba v trpezlivom sociálnom dialógu ďalej pokračovať v tomto zlepšovaní podmienok pre opatrovateľov.

A potom máme ešte opatrovateľov takzvanej domácej opatrovateľskej služby. To sú terénni pracovníci, ktorí chodia priamo do domáceho prirodzeného prostredia opatrovať odkázané osoby. A tam štát opäť pomáha napriek tomu, že nie je zriaďovateľom ani tejto služby. A to tým, že z eurofondov sme vybavili každý rok 50 miliónov € na podporu tejto domácej opatrovateľskej služby.

Čiže my nesedíme so založenými rukami a nepozeráme sa na tento stav. A treba povedať, že stav s opatrovateľmi na Slovensku je nepriaznivý dlhodobo.

Ale ja pevne verím, že vidíte podľa toho, čo hovorím, že nesedíme so založenými rukami, ale snažíme sa zo strany štátu pomáhať tak, ako je to len možné, aj v čase ťažkej konsolidácie.

>> Eh, mi ešte napadla jedna otázka, keď som prepočul, tak sa ospravedlňujem. Tá pokuta do tých 100 000 € je jedno, či to je veľká automobilka, poviem príklad, alebo nejaká malinká firma. Sú tam nejaké kritériá, či tá pokuta, tá výška, či môže byť do 100 000 aj pre nejakú menšiu firmu?

>> To je maximálna hranica. Ale samozrejme tam je potom správne riadne správne konanie. A v tom správnom konaní sa posudzujú inšpektorátom práce všetky okolnosti vrátane toho, čo spomínate vy.

>> Ale tá hranica je rovnaká pre všetkých. Je jedno, či...

>> No, maximálna hranica. Áno. Hej, ale berte to, pán kolega, aby ste ma nechytali za slovo, že to je maximálna hranica. Ale samozrejme inšpektorát práce spustí takzvané správne konanie, ako vždy v takejto komunikácii. A potom sa určí tá výška tej pokuty. Ale tá maximálna hranica je podľa mňa hrozivá.

>> Dobrý deň, Peter Mandro, Slovenský rozhlas. Pán minister, mimo tému. Maďarská vláda vzhľadom na horúčavy a sucho pristúpila k opatreniam, že štátnych zamestnancov vlastne nechávajú doma. Eh, chcem sa spýtať, či ste uvažovali nad nejakými takýmito podobnými opatreniami, ak by bola situácia kritická. A či sa na napríklad úrovni vlády nad tým premýšľa?

>> Zákonník práce upravuje aj tieto pravidlá v prípade vysokých horúčav. Samozrejme, závisí od toho, či sú priestory klimatizované alebo nie.

Nebudem to teraz rozoberať, ale musím povedať dve veci. Už aj ja sa zamýšľam, keďže nás čaká naozaj horúci týždeň, nad tým, ako sa postavíme k tomu u nás na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Máme nejaké právomoci.

A druhá vec je, že už som zadal príslušnej sekcii pozrieť sa aj systémovo na túto tému. Eh, či nevieme, kolegá, pravidlá upraviť, aby sme sa tu nerozprávali, že nič tu nemáme, nič tu nie je nachystané. Takto komunikácia nebeží. Alebo by nemala prebiehať zvlášť s verejnoprávnou inštitúciou.

A to hovorím zo skúseností so Slovenským rozhlasom. Keď nepočúvam niektoré reportáže, ako ich spracovávate zo sociálnej oblasti, tak som prekvapený.

Ale dobre, máme zákonník práce, sú nastavené jasné pravidlá, ako postupovať v prípade horúčav. Sú tam jasné kritériá: klimatizovaná miestnosť, neklimatizovaná miestnosť.

Ale napriek tomu, ako vždy, som povedal, že zamyslime sa ešte nad niečím navyše, keďže zdá sa, že takýchto situácií pribúda. A povedal som, že sa zariadime aj na našom ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Eh, ostatným ministerstvom alebo štátnym orgánom musíte klásť otázky práve tým, ktorých sa to týka.

>> Ďakujem.

Dobrý deň, Pavlík z Hospodárskych novín. Chcem sa opýtať naspäť k odmeňovaniu. Padla tu otázka ohľadom živnostníkov a neviem, či to bolo úplne zodpovedané zrozumiteľne. Vieme, že menšie či väčšie firmy alebo korporáty často zamestnávajú živnostníkov, zamestnávajú v úvodzovkách fiktívnych. Majú povinnosť o nich zverejňovať platy, keď sú alebo teda informovať, keď sú takíto fiktívni živnostníci na rovnakej pozícii ako zamestnanci?

>> Áno. V podstate zákon hovorí o pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch. Čiže ak sú v takomto vzťahu, tak je povinné, aby boli zaradení do určitej štruktúry v rámci zamestnávateľského subjektu. A zamestnávateľ je následne povinný ich zahrnúť do toho.

>> Uhm. Čiže živnostník by mal postupovať obdobne ako zamestnanec v takomto prípade?

>> Áno.