Erik Kaliňák: Stretnutie Fico Zelenskyj potvrdené! Rokovať budú v Ľvove |TVOTV| Lenka Zlatev

Hosťom televízie OTV je pán Erik Kaliňák, poslanec Európskeho parlamentu.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Ďakujem pekne za pozvanie.

Nech sa páči.

Pán poslanec, Spojené štáty americké varovali Európsku úniu, že americké LNG môže byť presmerované inde, ak Európska únia, ak Brusel nezmierni pravidlá čo sa týka emisií metánu. Aké sú najnovšie informácie?

Áno. Tak najnovšie Brusel obdržal list podpísaný ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ale aj ďalších štátov, ktorí sú hlavnými dodávateľmi skvapalneného plynu. Tí upozorňujú na to, že tá zelená politika, tie zelené ciele a povinnosti dodávateľov, ktoré si Brusel nastavil, nie sú pre nich udržateľné, nie sú pre nich reálne a popravde sa vôbec nemajú záujem prispôsobiť. Radšej ten svoj skvapalnený plyn presmerujú niekam úplne inam.

To znamená, že tie ideologické rozhodnutia, ktoré robí Brusel, viedli k tomu, že sme sa odstrihli od lacných v tej dobe lacných ruských zdrojov s prísľubom, že Spojené štáty doručia všetko. Lenže ti povedali, že štýlom, ktorým si to Brusel predstavuje – tým úžasným zeleným, zem zachraňujúcim – to proste nie je pre nich reálne.

A tým pádom tlačia na nás, aby sme vlastne zmenili náš prístup k planéte, náš Green Deal.

A je to také trošku úsmevné, že vyzerá to tak, že ak by sme išli tou politikou, ktorou oni razia, tak nebudeme mať ani skvapálnený plyn, ani plyn cez rúru, ktorý nám tiekol zo strany Ruska. To je proste tá naivita, na ktorú upozorňujeme dlhodobo, že predsedníčka Európskej komisie aj komisár pre energetiku robia absolútne nestrategické rozhodnutia.

Varovali sme ich, keď ich robili, keď sa prijímal takzvaný Repower EU, že idete nahradiť jednu závislosť druhou a ešte aj tá druhá závislosť v podstate nie je úplne realizovateľná v kontexte tej zelenej ideológie, ktorú sme si v Bruseli nastavili.

Presne na to sa opýtam. Povedali ste, že tlačia na nás, Spojené štáty americké tlačia na Európsku úniu. Európa chcela byť nezávislá od ruského plynu. Diskutovalo sa, stále sa rozprávalo o diverzifikácii zdrojov. V podstate ste to aj vy načrtli – či nevymenila jedna závislosť druhú? V podstate chceli sme byť nezávislí čo sa týka tej situácie, chceli sme byť sebestační a teraz to vyzerá, že musíme vyjednávať so Spojenými štátmi americkými. Aký je váš postoj?

Pozrite sa, na teoretickej úrovni, ideologickej úrovni je samozrejme dobré byť sebestačný, byť samostatný a byť čo najviac nezávislý. Určite áno, pretože vtedy sa nie ste závislí od niekoho iného, ideálne nie ste závislí od veľmocí – či sa pozrieme na Rusko, Čínu alebo Spojené štáty americké v teórii.

Ale potom, ako keby, mala nastúpiť normálne triezva prax, tvrda realita, kde proste vidíte, kde sú úložiská, odkiaľ teoreticky viete čerpať a čo je možné. A ak sa odstrihneme od Ruska, pretože ho považujeme za nejaký diktátorský režim, ale v realite proste vieme odoberať ropu alebo plyn iba od ďalších diktátorských režimov, tak ako trošku mi uniká pointa takejto logiky.

A v tomto ohľade to bolo akože naozaj bizarné sledovať komisára pre energetiku, ktorý najprv rozprával o tom, ako je dôležité sa odpojiť od Ruska, ako je dôležité diverzifikovať a len čo sa to stalo, tak začal na ďalšom výbore upozorňovať, že no moment, ono sa zdá, že my sme nahradili ruskú závislosť americkou a to asi tiež nie je úplne ideálne v situácii, kedy sa Spojené štáty rozhodli, že nám chcú zobrať Grónsko, pretože ho považujú za svoju nejakú strategickú miesto, ktoré potrebujú mať zabraté pre potenciálny konflikt s Čínou cez proste sever planéty.

Ale normálne, že oni nevidia ten krok dva a tri už vôbec nie. Takže áno, ako to, čo sme upozorňovali, sa naplnilo do bodky.

Však vidíte tie čísla – že takmer 60% aktuálne plynu, ktorý sa dováža do Európskej únie, ide zo Spojených štátov amerických. V kontexte toho, že máme ich operačné systémy na počítačoch, na mobiloch, platíme ich bankovými prevodovými systémami, či Mastercard alebo VISA, využívame primárne ich satelity. My sme absolútne závislí od Spojených štátov amerických, od ich dobrej vôle, čo je v kontexte toho, ako sa Brusel hrdí a búcha do prs, že aké je dôležité byť sebestačný a nezávislý od Ruska. Tak akože od Spojených štátov amerických teda nie sme, vôbec nie.

Hrozí Európe plynová kríza aj vzhľadom na takéto vyjadrenie Spojených štátov amerických, aj vzhľadom možno na tú situáciu s Hormúzom?

Tak tá situácia s Hormúzom vyhnala tie ceny hore. Už ani tá ruská lacná ropa nie je lacná, pretože v kontexte globálneho nedostatku aj India musela Rusku začať platiť proste výrazne väčšie sumy.

A práve ako keby tá cena, ktorú si vedelo Rusko dohodnúť s Indiou, bola tá smerodatná pre zvyšné krajiny, že ju nakupovali iba o niečo drahšiu, ako bola predávaná Indii. Tým, že táto cena stúpla, aj po tom spustení ropovodu Družba, to nemá nejaký markantný dosah na ceny pre spotrebiteľov, pretože v aktuálnej globálnej situácii v kontexte toho hormúzkeho prielivu naozaj tá cena proste išla hore a je nedostatok.

Ako keby tá pridaná hodnota toho, že aktuálne nám funguje tá Družba, je, že má tú stabilnú dodávku. Už nie niečoho lacného, ale aspoň stabilného, pretože čo sa dialo pred spustením Družby, bolo, že oni museli nakupovať od siedmich štátov 11 druhov ropy – myslím, že nakupovali – aby nejaký z tých tankerov reálne došiel. Pretože čo sa stávalo: štandardne tanker vypláva na more alebo do oceánu a môže byť kedykoľvek v ľubovoľnom momente preplatený zo strany Japonska alebo Číny a zrazu nemáte tú dodávku, ktorú ste si zarezervovali.

V tom je ako keby tá hodnota toho, že tá Družba bola obnovená po tých maďarských voľbách. Myslíme si o tom, čo asi chceme, ale ako keby toto nám garantuje aspoň tú stabilnú dodávku niečoho, čoho aktuálne tá cena je naozaj vysoká.

A áno, odpoveď na vašu otázku v skrátke je, že áno, hrozí v teórii a v praxi očakávam, že Európska komisia pristúpi k tomu, že zmení tie opatrenia tak, aby sme vedeli dodávať, aby nám Spojené štáty vedeli dodávať tú skvapenú ropu. Pretože bez nej – viete, my sme bojovali o v celkovej spotrebe o 2% v prípade Ruska, v prípade tých našich výnimiek, čo si Slovensko vyrokovali – to boli ako keby 2% spotreby plynu a ropy v rámci Európskej únie. Amerika nám dodáva cez 60%.

Neexistuje realita, v ktorej nezmeníme našu zelenú politiku, aby sme vyšli im v ústrety, pretože bez 60% ropy a plynu to klakne celé. To nie je reálne. To znamená, nemyslím si, že nám hrozí kríza, ale musíme urýchlene prijať rozhodnutie.

Rozhodnutie, ktoré bude absolútne v rozpore s tou zelenou ideológiou, ktorú už všetci kritizujú a vidia, že proste nefunguje a nie je realistická. Ale proste Brusel nie a nie si to proste uznať. A namiesto toho, aby sme robili rozhodnutia, ktoré by to začali meniť, tak iba tak odsúvame platenie pokút o rok, priemerizujeme nejaké hodnoty, odpúšťame trošku byrokracie na pol roka, tu niečo znižujeme, tu proste odkladáme účinnosť o rok ako pri ETS2 a tak ďalej. Ale iba ten problém pred sebou tlačíme.

A potom to vyzerá takto, že nám chodia otvorené listy, že od roku 2024 reálne, čo od nás žiadate?

Možno tá bruselská administratíva si to neuvedomuje, ale čoraz viac krajín sa v podstate začína ozývať a v podstate rozprávajú to, čo vy. Táto téma a nielen táto téma polarizuje jednoducho tú Európsku úniu, ten Brusel.

Ďalšia téma, ktorá polarizuje, je to, že predseda Európskej rady Antonio Costa sa mal kontaktovať s Ruskom. Táto téma vyvolala také burlivé reakcie. Niektorí ho za to kritizovali, niektorí vyjadrili v podstate pochvalu, že je potrebné komunikovať s Ruskom, je potrebné otvárať tie diplomatické kanály.

Aký je váš názor? Ide o nejakú tú dvojitú hru Bruselu? Ako to vy vnímate? Alebo je tá Európska únia rozpoltená aj v tejto otázke?

Európska únia je mierový projekt a diplomacia spočíva na tom, že rokujete a komunikujete aj za studenej vojny. Čo sa často spomína, komunikácia medzi Ruskou federáciou alebo teda vtedy Sovietskym svetom a Spojenými štátmi americkými bola na vyššej úrovni, než je to aktuálne medzi Európskou úniou a Ruskom.

Proste Európska únia absolútne zanevrela na akúkoľvek snahu o diplomaciu, aspoň o elementárnu komunikáciu, aby sa niektoré veci vysvetľovali. A namiesto toho sadila proste iba na hysterizovanie všemožných dielčích momentov v rámci toho konfliktu. Že bol teda údajne zbombardovaný nejaký najstarší kostol, potom sa ukáže, že to bola ale raketa Patriotu zo strany Ukrajiny. Že tie drony niekedy uletia zo zásady sa potom odhalí, že to sú ukrajinské drony, ale teda vraj boli nejak pokazené ruskou technikou alebo niečím podobným.

A namiesto toho, aby tu proste prebehla rýchla komunikácia na úrovni čelných predstaviteľov, aby sa vysvetlila situácia, aby sa zbytočne neeskalovalo napätie, nepribližovali sme sa króčik po króčiku k tej tretej svetovej vojne, tak dávame prednosť proste radikálnym vyjadreniam, strašeniu, odsúdeniu Ruska, že bombarduje už teraz kostoly po novom a podobne. Čo je úplne cestné, úplne mimo reality toho, čo sa tam deje. A nerozumiem, komu to môže pomáhať.

Naozaj ja som vyrušený z toho, ako aktuálne pristupujú európski lídri k tomuto konfliktu. Pôsobia na mňa extrémne vojnovo. Mám pocit, že naozaj čakajú na moment, na nejaký ideálny moment, kedy by sa do toho konfliktu mohli otvorene zapojiť.

A čo treba naozaj povedať divákom, je, že oni tam aj tak už sú. Všetky tie systémy, ktoré boli darované na Ukrajinu, to nevedia prevádzkovať Ukrajinci. To prevádzkujú západní vojaci alebo teda vojaci zo západnej Európy — a či už zo Spojených štátov amerických, Veľkej Británie alebo Francúzska a Nemecka.

To znamená, tam ako keby naozaj provokujeme a provokujeme Ruskú federáciu, aby niečo spravila. Pretože aktuálne tá frontová línia je vo veľkej miere zamrznutá v kontexte toho, že tam nevstúpi proste noha vojaka, pretože je okamžite atakovaný dronom.

Čo teraz teda vidíme na tej bojovej línii, je proste nejaký taký zamrznutý konflikt. Nikto si neodváži proste poriadne ísť za nejakú líniu, pretože vie, že ho tam čaká istá smrť z jednej aj z druhej strany. Pretože drony sú aktuálne tým najväčším, najdôležitejším aspektom tohto konfliktu.

A tým pádom čo tak zažívame, sú iba také až teroristické útoky, či už z jednej alebo z druhej strany do hĺbky toho druhého štátu. Ktorá síce spôsobuje škody aj ekonomické, aj na životoch, ale reálne tú líniu konfliktu proste žiadnym spôsobom neposúva.

To znamená, že podľa mňa teraz naozaj je dobrý priestor. Keď vidí aj jedna aj druhá strana, že síce dobre vieme ubližovať tomu druhému, ale nedobíjame to územie alebo nezískavame ho späť, pretože to nie je možné silou vojakov. Tak je ideálna situácia na to, aby proste nejaká komunikácia bežala.

Róbert Fico Antónia Koštu pochválil za toto rozhodnutie. Rovnako ako v minulosti aj Emmanuela Macrona, ktorý si pred pár mesiacmi zavolal novinárov do Eliseho paláca a povedal, že teda ide spustiť nejakú komunikáciu, lebo tá komunikácia je naozaj kľúčová. Na čo máme celú diplomaciu, keď vám tí diplomati povedia, že netreba komunikovať? To je úplne scestné, čo aktuálne vidíme.

A ešte do toho je tam ešte jeden aspekt, že sa určila Von der Leyenová ako predsedníčka komisie začala kompetenčne naťahovať Kaja Kallasovú ako najvyššou predstaviteľkou pre zahraničné záležitosti. Vraj teda berú ľudí, snažia sa ich proste vyšachovať čo najviac mimo hry. Pôsobíme trápne miestami.

Vladimír Zelenský má prícestovať do Bratislavy. Je to pragmatizmus vlády alebo riskantný krok, ktorý v podstate vás môže stáť ako Smer voličov?

Viete čo? Neviem. Nemyslím si, že má prísť cestovať do Bratislavy. Bola debata, že kde sa stretnúť, či Bratislava alebo Kyjev. Ale podľa mojich informácií nakoniec padla dohoda, že asi ďalšie zasadnutie vlády bude v Ľvove. Správne to je a dúfam.

Je to už rozhodnuté? Áno, že malo by to byť takto. Malo by to byť už potvrdené z obidvoch strán. Presný dátum ešte neviem, ale ako keby — ale uvažovalo sa o tom aj o Bratislave.

Bola pozvánka do Bratislavy a do Kyjevu — obidve strany ponúkli svoje hlavné mesto. S tým, že nakoniec dohoda je na Ľvove ako najbližšom mieste stretnutia.

Róbert Fico robí politiku na všetky štyri svetové strany a v tomto ohľade je aj aktuálne v rámci Európskej únie jediný politik, ktorý má otvorený komunikačný kanál tak s Vladimírom Putinom, ako aj s prezidentom Zelenským. S tým, že ja viem, že niektorí ľudia to vnímajú ako nejakú dvojtvárnosť alebo niečo nebezpečné, alebo ja neviem, pokrytecké, alebo zbytočné. Ale z pohľadu nejakej zodpovednosti politika, toto je niečo, čo rešpektuje aj Vladimír Putin a aj prezident Zelenský. Že je tu Róbert Fico, ktorý komunikuje tak s jedným, tak s druhým. Obidvom hovorí suverénne, čo si o tom celom myslí. Ako to považuje za nezmyselný konflikt.

Ale takisto nikto z nás netvrdí, že to je nevyprovokované. Pretože to je naozaj úplne scestná predstava, že tu z ničoho nič sa Vladimír Putin jedného dňa zobudil a že idem zaútočiť na Ukrajinu. To má celý svoj vývoj. Napriek tomu, čo sa to mainstreamové médiá a opozícia snažia silou mocí poprieť, tak samozrejme, že nie.

Ale osobne to nevnímam ako niečo, čo je nebezpečné. Alebo ak by to aj stálo našich voličov — čo môžem prijať ako možnosť — tak si myslím, že z pohľadu politika to považujem za niečo, čo je zodpovedné.

Je dobré mať eh proste funkčné vzťahy hlavne so svojím susedom, hlavne s krajinou, cez ktoré proste eh tečie róbovo družba.

A Róbert Fico je presvedčený, že po ukončení tohto konfliktu nielen Slovensko, ale celá Európska únia ako keby nanovo obnoví eh svoje vzťahy ekonomické s Ruskou federáciou a tak ako v minulosti to bude extrémne prospešné tak pre Ruskú federáciu ako aj Európsku úniu.

Pretože netvárme sa, že nemecký rozvoj a tá to zlaté obdobie nebolo postavené na lacných ruských energonosičoch. Presne kvôli tomu budovali Nordstream 2, aby si ešte ušetrili pár 100 miliónov na tranzitných poplatkoch cez Nordstream 1, ktorý tiekol eh cez iné štáty až do Nemecka a chcel mať proste priame prepojenie s Ruskou federáciou.

A teraz aktuálne na to Nemecko extrémne dopláca. Vidíme, akú má katastrofálnu ekonomickú situáciu, ako sa tam prepúšťa a ako sťahuje z jednotlivých eh členských štátov, ale aj iných štátov eh mimo Európskej únie rôzne svoje fabriky, aby udržal aspoň tie v rámci Nemecka.

>> Po čom sa má rokovať eh v Nôleve, v ukrajinskom vlove?

>> Eh štandardne o tom, čo aj na predchádzajúcich vládach, to znamená o nejakých projektoch, ktoré sú výhodné pre pohraničnú oblasť. Viete, že sa dlhodobo eh rozpráva o diaľničnom prepojení, o dobudovaní diaľničného prepojenia.

Eh takisto treba otvorene povedať, že Ukrajina v kontexte toho, že je v rámci európskeho kontinentu je asi jediný štát, ktorý má nejaké skúsenosti s vojenským konfliktom, tak eh celá tá dronová obrana, čo je celoeurópska téma, kedy sa tu chceli teda tie pobalské štáty vybudovať nejakú dronovú stenu, eh čo teda samozrejme, že nebude, lebo na to financie Francúzsko a Nemecko nikdy neuvoľní. Ale z pozície Slovenska je dobré načerpať čo najviac skúseností.

To znamená nejaká obranná spolupráca alebo teda v zmysle výmeny nejakej techniky eh nejaký best practices eh v kontexte toho konfliktu, ktorému čelia a nejaké ďalšie hospodárske projekty.

Podľa mňa určite to už je otázka asi viac na Denisu Sakovú. Viem, že tá bola veľmi aktívna v rámci rokovaní.

>> Parlamentné eh voľby nás čakajú na budúci rok. Sme pripravení na to, či už možno na nejaké čo, vy ste pripravení niečím. My sme pripravení, či vy ste pripravení, či už na nejaký ten zahraničný vplyv na nejaké mediálne eh kauzy, operácie, eh informačné operácie, eh financovanie zo zahraničia. Ako ste na to pripravení?

>> Sme na to najlepšie pripravení, ako nám to táto vládna koalícia umožnila. To znamená to, čo sme zažili v minulosti, ten Zinc network eh a celé vlastne financovanie influencerov, aby teda vopred prezistenú skupinu, pri ktorej videli najväčšiu pravdepodobnosť, že pôjde voliť progresívne, aby ju čo najviac mobilizovali. Toto z tohto sme spravili trestný čin.

To sa nám v parlamente podarilo presadiť.

Eh takisto vítame zmeny v rámci Spojených štátov amerických, ktoré ukončili fungovanie USAID a na to napojený aj National Endowment for Democracy, čo bola, by som povedal, taká mimovládna maska eh pôsobenia vplyvových operácií a pôsobenia eh CIA a v rámci rôznych štátov aj v rámci Slovenska. Presne jedna zo štyroch zložiek National Endowment for Democracy bola tá, čo robila pre Globsek a pre slovenské mimovládky prieskumy, z ktorých vyšlo, ktorú presne konkrétnu skupinu treba mobilizovať a akým spôsobom.

To znamená, toto je niečo, čo verím, že sa nezopakuje.

Eh myslím si, že Veľká Británia bude mať dosť svojich problémov na to, aby sa tentokrát zapojila do slovenskej kampane pred parlamentnými voľbami, nakoľko tam eh ich čakajú samotných voľby a teda naozaj sa boria s tou otázkou migrácie a toho všetkého, čo im to tam spôsobuje.

Takže toto je plus mínus.

Eh ako ste videli, čo sa týka vyvodenia nejakej zodpovednosti aj v kontexte tej toho Zing Network a tak ďalej, to sa nie úplne podarilo. Ja som počúval o absurdných financiách, ktoré tu tiekli z západných štátov, či z holandského kráľovstva, ktoré je, by som povedal, že proxy pre Veľkú Britániu a jej financovanie.

Ale >> prečo ešte >> poviem to asi jednou jedinou vetou, že napriek tomu, že celé Slovensko dnes vidí a priamo aktorka sa k tomu doznala, že spáchala rôzne podvody — teraz hovorím o Marte Šimečkovej a jej projekte Fórum — tak dodnes nie je ani len obvinená.

A to, keď už vám povie opozičný politik pán Hamran, že za jeho obdobia ako policajného prezidenta by bola nielen obvinená, ale obžalovaná, tak vám to asi hovorí o tom, ako tu aktuálne vyzerá právny štát a schopnosť eh aktuálne policajného zboru alebo jeho šéfov sa vyrovnať s takýmto nezákonným konaním, keď je to napojené na opozíciu.

>> Šimečkovej sa môžeme o chvíľočku venovať, ale opýtam sa ešte na tie zoznamy. Prečo verejnosť ešte nemá eh ten zoznam tých influencerov? Ja som tu mala možno pol roka, možno aj viacej dozadu eh pána Blahu, pýtala som sa tú istú otázku. Eh povedal, že mi eh že v rozpätí jedného týždňa by ten zoznam už by mala verejnosť mať. Uplynuli mesiace, ten zoznam nie.

>> Áno. Veľká Británia nám ho nedoručila. Doručila nám iba stanovisko, že Ľudovít Ótor ako vtedajší premiér bol o všetkom informovaný a všetko vedel.

Eh my sme si teda v rámci našich zákonných kompetencií pozreli komunikáciu medzi inštitucionálnu, teda medzi úradom vlády a eh britským veľvyslanectvom, respektíve britským ministerstvom zahraničných záležitostí, ale konkrétny zoznam sme tam nenašli. Iba také veľmi dielčité informácie o tom, že teda chcú podporiť našu demokraciu tým, že mobilizujú čo najviac ľudí, aby došlo k voľbám mladých ľudí.

Čo v kontexte toho, aké majú u nich percento voličov, ktorí reálne volia, mi príde úsmevné, pretože asi oni by potrebovali podporiť svoju vlastnú demokraciu najprv.

Spomínali ste, že ste z tej eh podpory, finančnej podpory zo zahraničia, čo sa týka možno nejakých tých influencerov médií alebo aj nejakých organizácií, urobili trestný čin. Moja otázka eh na vás eh či je ten zákon dostatočne, či je konkrétne definovaný, možno nejaké časové obdobie — je to pol roka, rok, deň, dva, moratórium — že kedy je to vnímané, že je to zásah zo zahraničia alebo platí to pre celú dobu. Alebo ako to máme brať.

>> Platí to pre dobu počas volebnej kampane, to znamená pol rok pred voľbami, od momentu, kedy je oficiálne vyhlásená volebná kampaň. Odvtedy je vlastne zákaz, aby robil kampaň ktokoľvek eh mimo politických strán. A teda konkrétne porušenie tohto v súbehu s nejakým zahraničným financovaním alebo zahraničnou podporou sme spravili trestným činom, kde hrozí pokuta, respektíve až odňatie slobody.

>> Takže myslím si, že na ten polrok je to adekvátne. Je to naozaj naviazané na tú volebnú kampaň a či je to dostatočné. Myslím si, že to má odstrašujúci charakter.

Myslím si, že je to ako keby zdvihnutý prst pre ľudí, ktorí možno si v minulosti neuvedomovali, že to, čo robia alebo to, že prijali takéto peniaze a venujú sa niečomu, čo je de facto podporou nejakého politického spektra, mobilizácie voličov tohto spektra, že vlastne je porušovanie volebného zákona, ale tam hrozila úsmevná pokuta, by som povedal.

A aj tak celý ten proces, aby sme sa k nej dostali, je dosť náročný.

Takže preto sa z toho spravil trestný čin.

Vedeli sme byť prísnejší.

Odpoveď prakticky nie, pretože koaliční partneri.

>> Mňa zaujíma, ako to chcete odsledovať, že či tie peniaze zo zahraničia nemôžu byť nejakým iným spôsobom presmerované k tým influencerom napríklad cez politické strany či hnutia.

Budete sledovať aj tie politické strany a hnutia, myslím finančnú stranu?

Tie majú transparentný účet, takže tam by im to vyskočilo jednoznačne a nie je možné úplne všetko odsledovať.

Ak proste budú bežať nejaké cashové transakcie, no tak proste bohužiaľ.

Ale je spravené ako za mňa — spravili sme maximum a zvyšok je už v rukách, by som povedal, aj spravodajských služieb, ktoré počas volebnej kampane budú musieť sledovať aj aktivitu a myslím si, že štandardne aj sledujú aktivitu tak veľvyslanectiev, či nejak nezasahujú alebo sa nestretávajú s politickými stranami alebo im proste nejak neovplyvňujú ich volebnú kampaň alebo ich nepodporujú.

A to už ale nechám na tieto zložky.

To ako keby nevnímam, že je moja úloha.

>> Do kampane už nie je tak ďaleko, tak budeme to spoločne sledovať, ako sa situácia bude vyvíjať a v podstate akú uplatniteľnosť bude mať tento zákon.

Prejdime k ďalšej téme.

Orbán, Vučič.

Fico — kedysi politickí spojenci. Orbán v Maďarsku skončil v podstate voľbami.

Vučič prednedávnom oznámil 27. júna, že v najbližších týždňoch rezignuje.

Pardon.

Aký je váš názor?

Bude snaha politicky odstrániť teraz aj slovenského premiéra Róberta Fica?

>> Ja si myslím, že tá snaha je tu dlhodobo a teraz bude rovnako silná.

Ja poviem tak trošku inak, že v prípade, že vyhráme voľby a podarí sa nám zložiť vládu, čo vôbec nie je vylúčené aktuálne — ja nie úplne tuším — keď po tejto úplne férovej výhre a úplne normálnom vládnutí došiel atentát, že čo by sa stalo s psychikou voličov Progresívneho Slovenska, keby zistili, že ešte ďalšie štyri roky vlastne ich miláčikovia nebudú vládnuť. Takže tam vnímam normálne, že už aj ja nejaké existenčné riziko, pretože si pamätám, čo ako to psychicky nedali, keď vyhral Peter Pellegrini prezidentské voľby.

A to boli od proste nejakých liekov až cez výlevy extrémnej agresivy, pokazené kamarátstvá, pretrhané rodinné väzby.

Len kvôli tomu, že nevyhral pán Korčok, ktorého osobne teda nepovažujem za hodnotného človeka absolútne ničom — proste menil kabát vždy, keď mohol.

A to znamená, určite je tu ambícia.

Ambícia, ktorá už nie úplne korešponduje s realitou vládnutia Róberta Fica.

Tá kritika sa znáša naňho už naozaj za úplne všetko.

Naposledy včera na mňa vyskočilo teda, že sa sťažuje jeden nemenovaný politik na to, že klesá spotreba alkoholu na Slovensku — či piva, vína alebo destilátov — a že teda Slovákom už pri Róbertovi Ficovi ani nechutí piť a že teda to je ako keby jeho chyba, čo už já na to nie úplne viem reagovať nejak adekvátne.

Musím povedať.

Pri Vučičovi vnímam, že on má ambíciu viesť tú politickú stranu, z ktorej zišiel, a má ambíciu byť premiérom.

Áno.

>> Byť premiérom, čo teda nemám pocit, že z politiky neodchádzal.

>> Áno, že z politiky neodchádza.

Je to také nejaké jeho strategické rozhodnutie, ktoré si vyhodnotil, že toto je najlepší spôsob, ako sa tomu postaviť celému.

Úprimne, mu nezávidím.

Ten tlak, ktorý voči nemu vyvíja Európska únia a lídri Európskej komisie, je absolútne zahranou demokracie alebo zahranou toho rešpektovania suverenity iného štátu.

Ale bohužiaľ to sa deje väčšine kandidátskym krajinám v rámci toho prístupového konania, že sa na nich vyvíja tlak, ktorý nemá nič spoločné s tým, ako by to malo fungovať.

Veľa som počul o Gruzinsku, o tom, ako im Európska komisia chce diktovať, ktorí sudcovia môžu ostať súdiť, akí sudcovia sa v budúcnosti môžu stať.

Chceli, aby otvorili druhý front voči Ruskej federácii, keď vypukol konflikt na Ukrajine a podobné absurdné žiadosti, ktoré naozaj nemajú nič spoločné s delením moci alebo s prístupovými rokovaniami do Európskej únie.

Napriek tomu ten tlak nezákonný alebo proste nekorešponduje.

Takže držím palce Vučičovi.

Ako naozaj, že s tým tlakom on bojuje asi najviac.

De facto ani proti Orbanovi si podľa mňa nedovoľovali až toľko, čo voči Vučičovi.

A áno, v prípade Orbana sa iba ukázalo to, že je jedno, ako máte dobrú kampaň, či máte pod rukami médiá alebo nie, či je proste ten mediálny priestor normálny alebo by som povedal, že to, čo žijeme na Slovensku po 16 rokoch — ten proste prirodzene tí ľudia chcú vymeniť lídra, pretože veria, že dôjde niekto lepší.

Osobne si nemyslím, že Maďar naplní tieto ich predstavy a pre mňa je kľúčové a veľmi výstražné sledovať, aké zmeny bude robiť, akým spôsobom, či to bude demokratické alebo to bude absolútne zahradou demokracie alebo ústavnosti a ako na to celé bude reagovať Európska komisia, pretože aj tá zmena toho, že vlastne Viktor Orban sa po novom nemôže už stať znova premiér, mi príde, že nie je úplne v súlade s demokratickými pravidlami.

A žiaľ mám pocit, že ten Ústavný súd v Maďarsku mlčí — lebo respektíve sa boja, že ak by nešli Maďarovi po ruke, tak zmení ústavu a zmení aj ich.

Tak ako sa to teda chystá spraviť aj s prezidentom.

>> Ako ste povedali, v Srbsku tie protesty neutíchajú.

Už v podstate mesiace a mesiace sú Srbi v uliciach.

Ten tlak je vyvíjaný na srbského prezidenta.

Moja otázka na vás — či niečo také podobné môžeme očakávať aj na Slovensku od opozície, keďže vidia, ako to funguje v zahraničí, že nejaké zmeny sa udiali, aj keď ako ste povedali, Vučič politiky neodchádza, ale bude tam v podstate nejaká politická rozšada vykonávaná.

Anna Brnabič — z premiérky na prezidentku.

Tam je obdobie troch mesiacov.

Môže ostať na tej funkcii.

Potom musia byť voľby.

Ako to vy vnímate z pohľadu nás Slovenska?

>> Na Slovensku nemáme suverénnu opozíciu.

To nie sú reálni politici.

To sú ľudia, ktorí sú v podmanivosti médií, ktorí si prečítajú ich články a podľa ich články robia svoju politiku.

A toto sa im extrémne vypomstilo v zmysle, že už po prvom polroku vládnutia ich médiá kritizovali, že nie sú dostatočne aktívni a aby teda sa vyhli tejto kritike — namiesto toho, aby si obhájili svoj spôsob robenia politiky a vysvetlili novinárom, že nedá sa viesť kontrarevolúcia pol roka po voľbách, že to je úplne mimo — tak pristúpili na ich hru a začali mobilizovať voličov už v tom momente.

To znamená, keď sledujete vývoj tých protestov, oni už na Slovensku de facto boli súbežne s tým, čo sa teda dialo v Srbsku, ktoré aj oni označovali ako za svoju inšpiráciu.

Ale vy neviete proste protestovať každý týždeň a tí ľudia aj ich vlastní prívrženci stratili záujem o tie protesty.

To znamená, aktuálne na Slovensku nevidíte ani protesty občianske, ani protesty politické. Čo nehovorím, že majú na to právo a kedykoľvek, keď sa tak rozhodnú, že chcú, tak môžu ísť.

Ale myslím si, že na Slovensku došlo k vytriezveniu z protestov oveľa, oveľa skôr, než by sa im politicky hodilo.

Takže ten posledný rok predvolebný — ja mám ako silnú skepsu voči tomu, či oni dokážu nejaký z takýchto protestov vyprodukovať.

Faktom je, že im v tom náramne pomáhala mimovládny sektor, voči ktorému sme teda chceli zakročiť zákonom, ktorý Ústavný súd bezprecedentne zrušil a teda povedal nám, že štát má na to kontrolné páky už teraz a že ich teda má využiť.

To znamená, prijalo sa uznesenie na vláde, aby sa začali kontrolovať mimovládny sektor, hlavne ten vypuklý, ktorý sme začali proste ho obšírnejšie vnímať aj po tej kauze Marty Šimečkovej a mimovládnej organizácie, ktorá dvoj-, troj-, štvortúrovala. A myslím si, že to nie je jediná mimovládka, ktorá takto fungovala.