Milan Uhrík: Slovensko musí konať. Migrácia, V4 a geopolitika bez cenzúry |TVOTV| Lenka Zlatev

Hosťom televízie OTV je pán Milan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň.

Ďakujem pekne.

>> Nech sa páči, pán poslanec. 12. júna vstúpil do platnosti pakt o migrácii a azyle. Čo to bude znamenať v praxi?

>> No, to je otázka najmä na slovenskú vládu, pretože tento pakt naozaj v júni do platnosti vstúpil. To znamená, že už je účinný. Bol schválený niekedy dávnejšie, asi minulý rok. My sme samozrejme hlasovali permanentne proti nemu, ale väčšina v europarlamente, vrátane progresívcov, kresťanských demokratov, to pretlačila a je to platné.

Teraz je samozrejme otázka, čo s tým bude ďalej. Totižto okolité štáty, napríklad Poľsko, Maďarsko, Česká republika, požiadali o výnimku z tohto paktu na základe toho, že pomáhali počas uplynulých rokov desiatkam, stovkám tisíc Ukrajincov, ktorí mali alebo majú štatút utečencov. A tieto štáty požiadali Európsku komisiu, aby boli započítaní títo utečenci do tej kvóty, v rámci ktorej sa počítajú pokuty v rámci migračného paktu.

Slovenská republika bohužiaľ, ako sme sa informovali, o túto výnimku nepožiadala. Keď sme sa pýtali koaličných vládnych poslancov, prečo Slovensko nepožiadalo o výnimku, prečo nepožiadalo o to, aby nám boli započítaní Ukrajinci v rámci toho migračného paktu, tak odpoveď bola veľmi čudná. Začali krčiť plecami: nevieme, pracujeme na tom, zistíme, podáme, spýtame sa. Jednoducho mám pocit, že fyzicky zabudli. Zabudli alebo sa na to vykašľali alebo riešili niečo iné.

V každom prípade som ich v niekoľkých televíznych diskusiách vyzval, aby Slovenská republika – či už ministerstvo zahraničných vecí alebo ministerstvo vnútra, ktorýkoľvek orgán, ktorý s tým príde do styku – okamžite požiadal o uplatnenie tejto výnimky. Lebo inak, keď nám Európska komisia neuzná túto výnimku, reálne nám hrozí, že buď budeme musieť imigrantov v rámci realokácie a pomoci tým južným krajinám, kde je najväčší nápor imigrantov, pomôcť im tým, že imigrantov k sebe na Slovensko zoberieme, alebo keď nie, budeme musieť za nich zaplatiť pokutu. To znamená preplatiť im de facto pobyt niekde v Taliansku, na Sicílii, v Grécku, Španielsku, kdekoľvek.

Čiže posledné stanovisko, ktoré som postrhol k tejto téme, bolo asi pred pár dňami, kde premiér Róbert Fico povedal, že Slovensko radšej bude platiť pokutu, ako by malo prijímať imigrantov. Tá pokuta, ktorú nám vypočíta Evropská komisia, mala by sa pohybovať rádov v možno desiatkach miliónov € ročne, ale aj tak my nechceme platiť 10 miliónov € ročne za to, že nechceme prijímať imigrantov.

Takže vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby samozrejme konala, aby sa postavila proti tomuto nezmyselnému pokutovému systému v rámci migračného paktu, aby požiadala o tú výnimku, aby nám boli započítaní tí Ukrajinci, ktorým Slováci masovo pomáhali počas uplynulého konfliktu, a aby Slovensko neplatilo za to, že nechceme imigrantov.

>> Aký status majú teda tí Ukrajinci na Slovensku?

>> No, Ukrajinci – ako ktorí, samozrejme ťažko povedať. Neviem, či ešte niekto sleduje aktuálne, koľko ich vlastne je. Malo status normálnych utečencov, to znamená legitimne utekali pred vojnou, boli im poskytnuté útočiská, ubytovacie kapacity, či už v nejakých táboroch alebo v rámci zariadení ubytovacích, ktoré boli prenajaté, alebo dokonca aj civili pomáhali ich ubytovávať vo svojich vlastných bytoch alebo domoch.

Teraz väčšina tých Ukrajincov pravdepodobne je tu iba tak ako na nejaké víza alebo na nejaký pobyt. Niektorí samozrejme aj nelegálne, nepriznane, aby sa nemuseli vrácať domov na front alebo čokoľvek.

V každom prípade si myslím, že tá situácia dospela do stavu, kedy Slovenská republika, ale celková Európska únia nemá vôbec dôvod ani nejakú povinnosť tým Ukrajincom pomáhať, pretože nedávno bolo v médiách, že Ukrajinci, ktorí boli na Slovensku alebo ktorí prišli na Slovensko, boli pozitívnym prínosom pre slovenskú ekonomiku, že platia dane a boli nejakým prínosom.

A ja som sa tak zamyslel, sám som sa na to pozeral a hovorím si: veď samozrejme, že by mali byť prínosom. Hádam ich to nebudeme štyri roky bez urážky živiť a oni budú sedieť a čakať, čo sa s nimi stane. Veď dobre, je tam konflikt najmä v tej Doneckej, Luhanskej oblasti. Chápem, že odtiaľ ľudia odišli. Týmto ľuďom sa pomohlo, ale je logické a správne, že po istom čase si nájdu nejakú brigádu alebo robotu a niečo budú robiť a deti budú chodiť do školy. Ale hovorím na rovinu, že taká bezplatná pomoc už dávno mala skončiť.

V čom vidíte najväčšie riziká pre Slovensko, nielen čo sa týka migrácie, ale aj tohto spomínaného migračného paktu?

>> Najväčšie riziká vidím v tom, že naozaj my tých imigrantov buď budeme musieť prijímať, alebo budeme musieť za nich platiť. A celkovo filozofia toho migračného paktu, tak ako je postavený, je nezmyselná, pretože sa snažia tú imigráciu lepšie regulovať alebo ako to oni hovoria – už nehovoria o tých imigrantoch, že sú nelegálni, ale iba neregulérni. To znamená, že akísi mimoriadni imigranti.

Keď sa na to pozrieme čisto z právneho hľadiska, pretože my sme si dali aj v rámci frakcie spraviť k tomuto právnu analýzu – tak ako objektívne poviem teraz, ako to je: v skutočnosti tých nelegálnych de jure imigrantov je relatívne málo. Väčšinou sú to imigranti, ktorí sú v azylovom konaní alebo nejakým spôsobom majú víza a sú v Európe.

Nelegálny migrant je ten, ktorý buď prekročil hranice nelegálne, preliezol plot alebo nejak prešiel cez zelenú hranicu a nikomu nič nepovedal. Alebo ten imigrant, ktorý prišiel, požiadal o víza, tie mu boli zamietnuté, a on tu zostal napriek tomu, že už mal byť dávno preč, mal byť vyhostený. Toto sú nelegálni migranti.

Tí všetci ostatní, ktorí tu sú z pohľadu štátov – hovorím tak, ako to je de jure – nelegálni nie sú. Oni sú takzvaní neregulérni. To znamená, že nejakým spôsobom sa tu ocitli – sú buď v štádiu vybavovania azylu a čakajú, či dostanú alebo nedostanú azyl a či to môžu alebo nemôžu zostať, alebo ten azyl už dostali a sú to akože kvázi legitímne.

Lenže my v rámci nášho politického programu a celá naša frakcia hovoríme, že nám je v zásade jedno, či sú tu legálne alebo nelegálne – ako znie, znie to čudne – ale chceme, aby všetci imigranti, ktorí sú tu nelegálne, boli okamžite deportovaní preč, aby sa vrátili domov. Teraz sme schválili aj návratovú procedúru.

A takí, ktorí si tu legálne a páchajú kriminálnu trestnú činnosť, to by mala byť nejaká zámienka alebo dôvod, pre ktorý by im tie víza mali byť odobraté a takisto by mali byť poslaní domov.

A nie, že niekto vytiahne nôž, začne tam piechať niekoho do krku, ako sa stalo v nedávnom v Belfaste a povie sa, že veď dobre, ale on už je tu kvázi legálne, má udelené víza a budeme sa o neho starať. Ešte ho živiť teraz niekde vo väzení alebo niečo podobné.

Takže my nie sme proti takej tei pracovnej migrácii, keď príde naozaj slušný človek, vzdelaný, v rámci nejakých pracovných pozícií. Samozrejme, keď to nie je masové, keď je to ako individuálne, tak je to v poriadku.

Ale zase táto masová imigrácia, či už ju nazveme nelegálnou migráciou alebo neregulérnou migráciou, pokiaľ je to o tom, že to slúži na náhradu toho obyvateľstva, na čo to v skutočnosti aj teraz je, tak sme zásadne proti tomu, aby to bolo.

>> Bude podľa vášho názoru migračná politika jednou z takých hlavných tém nadchádzajúcich parlamentných volieb na Slovensku? Asi úprimne si myslím, že asi nie.

Z jedného dôvodu, pretože neviem o žiadnej politickej strane, okrem samozrejme progresívcov, ktorí by otvorene hovorili, že navozme sem imigrantov.

Čo ale bude podľa mňa témou nasledujúcich kampaní všeobecne v Európe, bude to témou politických diskusií, debát a politických otázok: bude to, že do akej miery má pokračovať po prvé v Európe tá masová migrácia, a to je jedno, či bude legálna alebo nelegálna. A po druhé aj na Slovensku tá pracovná migrácia v tých rozmeroch, ako to je v súčasnosti, pretože povedzme si na rovinu, ono je fajn a je správne a je dobré a svojím spôsobom aj logické, aby slovenská vláda odmietla tých nelegálnych imigrantov. To aj spravila. Povedala, že nelegálnych imigrantov to nechce. To je správne.

Ale na druhej strane, keď potom vám povie, že sem donesieme 150 000 uzbekov z moslimskej kultúry, civilizácie, ktorí si tu začnú robiť nejaké neoficiálne mešity a začnú sa tu niekde schádzať a rozprestierajú tie koberčeky a podobné veci, tak to už nie je správne. To je základ alebo začiatok takej islamizácie, ktorú vidíme v západných štátoch, lebo aj tam to začalo, že najprv ich bolo len zopár, najprv len jedna ulica, najprv len jedna škola a postupne celé štvrte, celé mestá.

Takže my sme aj proti tomuto, lebo po prvé je tam ten civilizačný rozmer, že navozíme teraz desiatky, stovky tisíc indov alebo uzbekov. Je to jednoducho civilizačne nesprávne. My to tu nechceme.

A po druhé je tam ten ekonomický rozmer, že keď vláda prinesie 100, 150 000 uzbekov na Slovensko, tak de facto povie 150 000 Slovákom, že vy v tých fabrikách nebudete pracovať za nejaké slušné mzdy. Vás posleme preč alebo vás ani nezamestnáme a zamestnáme tam niekoho, kto tam bude robiť za nižšie mzdy. A keď chcete sa zamestnať, robte za tie isté mzdy, čo robí ten Uzbek.

A to je ten hlavný odkaz, ktorý vláda dáva touto masovou pracovnou migráciou, že vlastne stovky tisíc ľudí na Slovensku hovorí, že jednoducho vás tu nechceme v tých pracovných pozíciách a radšej vás nahradíme nejakými Ázijcami alebo nejakými Arabmi alebo kýmkoľvek. Ako by sme vám mali zvýšiť platy, a to je zase nesprávne.

>> Prejdeme na ďalšiu tému.

Od júla bude Slovenská republika predsedajúcou krajinou V4. Aký je váš názor na Vyšegrádsku štvorku? Niektorí hovoria, že v podstate V4 je takou protiváhou Berlínu, Paríža a Bruselu. Aký je váš postoj k tomu?

>> Jednoznačne ja som veľký fanúšik V4. Škoda, že za posledných niekoľko rokov ten formát V4 nefungoval. Ale bolo to dané aj tým, že jednak na Slovensku bola chvíľu nepríjemná vláda – myslím Igora Matoviča, potom Hegra, potom Odora – a v Poľsku kvôli konfliktu na Ukrajine. Tí sa nejakým spôsobom dištancovali.

Teraz sa to konečne dalo dokopy. Ja sa z toho teším úprimne a veľmi fandím tomu formátu V4, lebo si myslím, že stredoeurópske štáty by mali držať spolu. Brusel je mimo. Brusel to je odtrhnuté od reality. Tam sú tí úradníci úplne, že často až šialení a nepríčetne, úplne mimo, žijúci v bubline.

Ale som presvedčený, že tie stredoeurópske krajiny – a to nielen tá V4, že Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, ale možno aj Rakúsko, Chorvátsko, ďalšie krajiny – do toho nejakým spôsobom možno v nejakých rozšírenejších formátoch zainteresovať. To je cesta do budúcna, ako vyvážiť tie nezmysly z Bruselu a ako sa im zoprieť. Lebo samostatne my, malé štáty, keď to tak poviem na rovinu, ako Slovenská republika alebo Maďarsko, Česko – my sme Slovensko. Pozrite, Slovenská republika je 1 % obyvateľov únie. K tomu zodpovedá aj náš politický tlak. Ako reálne, buďme realisti, tak to je.

Česká republika je 2 % z Európskej únie. To znamená, že keď sa slovenskí a českí europoslanci postavia, keby aj nedržali spolu, čo sa nestane nikdy, lebo vždy sú tam nejakí slniečkári progresívci – tak aj tak je to 3 % z toho Európskeho parlamentu. Skrátka, nič.

Máličko musíme my naozaj držať spolu a musíme držať spolu aj na úrovni Európskej rady. To znamená tí premiéri – traja, štyria, piati, prípadne keď sa spoja a dohodnú – tak dokážu oveľa viac toho zablokovať alebo oveľa viac prospešných vecí presadiť, ako keď by boli rozhádaní a nekomunikovali.

A veľmi schvaľujem ten prístup, čo bol teraz na tej V4 v podstate schválený a oznámený, že sa nebudú sústrediť tí predsedovia vlád na veci, ktoré ich rozdeľujú, lebo sú aj také. Konflikt na Ukrajine konkrétne je jedna z vecí, ktoré ich rozdeľujú, lebo Poliaci majú výrazne protiruské nálady. Hoci aj teraz, keď sú v konflikte s Ukrajinou kvôli tým vyznamenaniam z histórie a tak ďalej – Banderovci – ale stále Poliaci sú relatívne agresívne naladení proti Rusku, čiže tam zhoda nie je.

Ale dobre, dajme bokom túto tému a sústredíme sa na to, kde vieme spolupracovať, kde vieme byť spolu, kde vieme si pomáhať a tam tú spoluprácu treba rozvíjať. Čiže toto je konštruktívny prístup, ktorý je podľa mňa správny a presne takto by som to robil aj ja.

>> Pred chvíľou sa konala tlačová konferencia slovenského a španielskeho ministra zahraničných vecí. Len na margo toho, čo ste hovorili, že sa nejedná iba o tieto štyri krajiny, ale aj o iné. Španielsko bolo pozvané k účasti, k debate na tomto formáte.

Ak by ste mali poradiť tejto vláde, čo sa týka priorít ich predsedníctva, aké by to boli? Energetika, bezpečnosť, migrácia, Ukrajina?

>> No, Ukrajina by to nebola, pretože na V4 sa na Ukrajine nedohodnete. Tam Poliaci sa hneď postavia od stola. Ja poznám tie rokovania na úrovni Európskeho parlamentu a viem, že presne takto to funguje všade s tými Poliakmi a jednoducho musíme s tým pracovať tak, ako to je.

Eh, treba sa sústrediť na to, kde sa dohodnúť s týmito partnermi vieme.

A to znamená presne energetická, ekonomická politika, to je úplný základ, lebo bez toho, keď sa nám nebude dariť hospodársky a budeme krachovať, tak eh potom prídu konflikty, prídu občianske nepokoje, príde chudoba, prídu rozkoly, hádky, možno aj občianske vojny a tak ďalej, a tak ďalej. A to my nechceme.

Takže jednoznačne ekonomická hospodárska spolupráca, obnovenie toho hospodárskeho rastu.

Chcelo by to aj zrušenie protiruských sankcií. Len tam to Poliaci samozrejme nikdy eh s tým súhlasiť nebudú, ale treba na to tlačiť eh zase na iných fórach.

A čo sa týka migračnej politiky, tak eh tá tam treba tlačiť na to, aby sa ten migračný pakt zrušil, aby sa prehodnotil a aby sa namiesto toho, že teraz sa tá únia Brusel sa sústredí na prerozdeľovanie a eh vytváranie bezpečných ciest pre tých imigrantov a rýchlejšie spracovávanie žiadostí, by sa mal viacej sústrediť na zastavenie prílevu tých imigrantov.

To znamená, že nie sústrediť sa na to, ako ich čo najviac, čo najrýchlejšie spracovať, rozumej buď prijať alebo nejakým spôsobom poslať preč, ale ako čo najviac tú migráciu na hraniciach zastaviť, aby to spracovávanie ani nemuselo zaťažovať jednotlivé členské štáty, naše rozpočty, našu bezpečnosť a podobné veci.

To znamená snažiť sa to zastaviť tú nelegálnu migráciu priamo na hraniciach v Stredozemnom mori, eh na území alebo na tých eh prieplavoch a prielivoch, ktoré sú pri Španielsku a tak ďalej a tak ďalej.

Čiže na to sa treba sústrediť.

A ešte jedna veľká téma, ktorá by podľa mňa mohla spájať V4 náš región, ale inak aj mimochodom mnohé západné krajiny, je nešťastný Green Deal.

To treba výrazne, ale veľmi rýchlo prehodnotiť, lebo aj teraz v Nemecku fabrika alebo teda koncern Volkswagen oznámil, že ide prepustiť eh viac ako 100 000 zamestnancov. Niekoľko fabrík tam ide zatvoriť a príčiny sú jasné.

Green Deal, nesplniteľné emisné kvóty, vysoké ceny energie, čo súvisí samozrejme so sankciami, a potom slabý odbyt automobilov, čo súvisí s tým, že ľudia sú chudobní.

To je sekundárny dopad sankcií, že ľudia sú chudobní, nemajú peniaze na nové autá.

Čínsky trh eh ten je už prakticky mimo pre Európu, lebo Číňania si vymysleli a vyrobili vlastné autá, často lepšie ako európske, a do Ameriky sa nedá vyvážať, lebo na nás uvalili 15% clo.

Čiže tie európske automobilky stratili odbyt a majú problémy.

A to je všetko ale dané politikou. To nie je dané tým, že by oni nevedeli vyrábať dobré autá alebo zabudli alebo mali krivé ruky v tých továrňách. Nie.

To je dané politikou, politickými rozhodnutiami, a toto všetko sú politické dôsledky. Čiže politici by to mali začať riešiť.

>> Aj Srbsko sa spomínalo v súvislosti s V4, že by mohlo Srbsko spolupracovať s členskými eh krajinami Vyšehradskej štvorky.

Eh v Srbsku je však momentálne taká napätá situácia. V podstate tá napätá situácia je už eh určité obdobie.

Eh 27. júna srbský prezident oznámil, že v priebehu niekoľkých týždňov oznámi svoju rezignáciu. Eh tie protesty neutíchajú.

Eh vnímate tieto protesty ako taký autentický občiansky protest alebo to vnímate za geopolitický zápas eh Srbska?

>> Ja som obrovský priateľ Srbska, keď to tak poviem, a aj fanúšik.

Ehm, pretože niekoľkokrát som bol v Srbsku. Aj som tam študoval dokonca chvíľu ako študent na vysokej škole. Mám veľmi rád srbský národ.

Sú to veľmi priateľskí, milí ľudia a som za to, aby sme ako Slovenská republika aj V4 udržiavali s nimi čo najlepší vzťah a budovali čo najlepšie partnerstvo.

Sú to veľmi hrdí a šikovní ľudia.

Na druhej strane ale sú tam nepokoje. To je pravda.

Eh, tie nepokoje, áno, do jednej miery sú vyvolané eh nejakou opodstatnenou nespokojnosťou, pretože vždy je časť ľudí, ktorá je nespokojná so súčasnou vládou. Vždy môže byť lepšie. Aj tam sú ekonomické problémy, samozrejme, v Srbsku.

Nie je to krajina bez problémov, taká na svete neexistuje.

Ale treba povedať aj B, že na druhej strane veľká časť tých protestov je jednoducho vyvolávaná umelo.

To znamená tá istá schéma, to je ten istý modus operandi, ako to bolo napríklad v Maďarsku, keď proti Orbánovi protestovali, keď tam bol najväčší ten duhový pochod, ako to bolo v Bielorusku, ako to bolo na Ukrajine ešte 10 rokov dozadu, keď začali prvé tie Majdany, a ako to bolo aj v Rusku, kde boli nejaké pokusy.

Teraz v Iráne eh boli tiež nedávno masové protesty, v podstate pred tým, ako vypukol ten vojenský konflikt, a tiež to bolo všetko osnované, financované zo zahraničia, a po vypuknutí vojenského konfliktu zrazu to zrazu zmizlo.

Nie sú tam žiadne protesty, pretože tí zahraniční aktéri, ktorí ich vyvolávali, rozdúchávali, kŕmili tie protesty, jednoducho sa sústredili už nie na rozklad tej krajiny zvnútra, ale na priamy vojenský zásah zvonka.

A tam sa ukázalo, že tie spontánne protesty, že tá spontánnosť tých protestov tam de facto ani nebola alebo bola veľmi eh minimálna alebo nebola taká veľká, ako sa to prezentovalo.

Takže áno, ja si myslím, že aj v Srbsku tie protesty do veľkej miery sú eh osnované zo zahraničia, či už peniazmi alebo nejakým politickým tlakom, motiváciou, eh kampaňami, propagandou a tak ďalej.

A chápem aj srbského prezidenta, že možno ponukou svojej rezignácie chce nejakým spôsobom upokojiť tú spoločnosť a nejak utlmiť vášne.

Eh, ale na druhej strane stále som zástanca toho, že tá politika by sa nemala robiť v uliciach.

To znamená, že nie ten, kto zmobilizuje najviac študentov alebo nejakých aktivistov do ulíc, by mal určovať, ako má krajina vyzerať.

Ale ľudia vo voľbách, kde prídu vyjadriť svoj názor, aj tí, ktorí na tie protesty nechodia, ktorých je pravdepodobne väčšina.

To znamená, že ideálnym receptom na takéto situácie, keď tie protesty už sú naozaj veľmi silné a niekto zo zahraničia to veľmi rozdúcháva, sú často voľby, ale nie nejaké zmanipulované voľby, ale naozaj férové, transparentné, nech si tá spoločnosť vyberie, akým smerom sa chce ďalej uberať.

A držím palce v tomto aj srbskej vláde, aj srbskému prezidentovi, ale celkovo srbskému národu, aby našli eh nejakú poviem to tak, že mierovú pokojnú cestu do budúcna a eh aby to neišlo tak, že tých protestov tam bude pribúdať a nebodaj začnú ešte viacej gradovať, že sa začne strieľať alebo to vypukne do nejakej vojny občianskej alebo do nejakých konfliktov, lebo to by som veľmi nerad videl.

Naozaj.

>> Spomínali sme Vučiča, spomínali ste eh Orbana, to sú všetko spojenci eh Róberta Fica.

Eh, aký je váš názor na to, máme očakávať takéto podobné protesty aj na Slovensku alebo už tie voľby máme eh tak blízko, že takéto niečo nehrozí?

A nemyslím si, že na Slovensku rozvinutí také protesty, aj keď samozrejme tá opozícia vždy eh využije hocjakú zámienku, často až bizarnú, na to, aby protestovala proti vláde.

A to zase my odmietame.

My vládu kritizujeme.

Ja ju nemám problém skritizovať napríklad za to, že je podľa mňa nezmysel nosiť na Slovensko, ako som spomínal v tejto relácii, 150 000 uzbekov alebo Indov, aby nahradzali Slovákov v továrňach a tlačili na nižšie platy.

To je podľa mňa zlé. To je podľa mňa nezmysel, to kritizujeme.

Ale na druhej strane zase nebudeme tu robiť to, čo tu robí tá Šimečkovská alebo Hlinovská opozícia, že za každú cenu na tú vládu niečo nadávať, kydať nekonštruktívne, len aby bolo, len aby boli nepokoje, len aby boli ľudia naštvaní a nejak tak matovičovsky proste štvať ľudí proti sebe, lebo to mi je po prvé ľudsky nesympatické.

Po druhé je to nebezpečné pre tú spoločnosť a po tretie je to nekonštruktívne. To nerieši problémy. To len ešte viac vyvoláva nejak vášne spoločnosti, polarizáciu, hádky medzi ľuďmi a celkovo potom sa tu zle žije v takej krajine.

Takže my sme za konštruktívnu kritiku. Určite. Vládu treba kontrolovať, treba na ňu tlačiť zmysluplne, treba byť alternatívou, ponúkať program, riešenia a keď robí vláda niečo zlé, tak ju skritizovať.

Ale na druhej strane my v rámci nášho politického hnutia sa určite neplánujeme pridať na námestia spolu s Matovičom a spolu s Hlinom alebo Galkom alebo s Jarom Naďom alebo Šimečkom a tam spolu s nimi štrnkať alebo čo to tam vymýšľajú na tých námestiach, lebo nemyslíme si, že oni sú alternatíva, ktorá by zabezpečila Slovensku lepšie, svetlejšie časy. Určite nie.

>> Nemecká strana AFD je dnes takou najsledovanejšou stranou v Európe aj vzhľadom k tomu, že tie preferencie rastú smerom hore. Cez víkend ste sa stretli s predstaviteľmi tejto strany. Čo vám stretnutie ukázalo o tom, kde smeruje tá nemecká politika?

>> Áno, je pravda, že my sme boli cez víkend delegácia 10 ľudí z hnutia Republika v Berlíne na sumite Suverených národov. Veľké podujatie, ktoré sme organizovali spoločne. Boli tam predstavitelia zo strán z 10 krajín Európskej únie, dokonca aj zo zahraničia mimo Európskej únie a posolstvá boli v podstate jasné.

Ja poviem na rovinu, že hlavným cieľom toho podujatia bolo zadefinovať naše európske hodnoty, čo sú podľa nás evropské hodnoty, lebo únia stále hovorí, že evropské hodnoty, že to je napríklad práva menšín, LGBTI, akýchkoľvek sexuálnych menšín, viacej pohlaví a neviem čo. Potom, že evropské hodnoty, to je pomoc imigrantom, pomoc ľuďom v núdzi, rozumej stále teda imigrantom, prípadne záchranné operácie na mori, pašovanie migrantov cez nejaké mimovládne organizácie alebo dokonca aj cez Frontex a tak ďalej, že to sú evropské hodnoty. To hovoria progresívci.

Tak my sme si povedali, že kto im dal právo definovať, čo sú to evropské hodnoty? Veď podľa nás a podľa historického vývoja a zdravého rozumu v Európe, evropské hodnoty vždy boli nie tieto nezmysly. Evropská hodnota boli nie otvorené hranice. Evropská hodnota bola ochrana hraníc.

Napríklad evropská hodnota nie je podpora dlhodobej LGBT agendy a ponúkanie viacerých pohlavíť deťom na školách. Evropská hodnota našej civilizácie europskej aj slovenskej bola vždy ochrana a podpora tradičnej rodiny. To znamená mamička, otecko, keď sa podarí aj nejaké deti dokopy a aby to aby žili spolu šťastné a aby sa im darilo. To sú podľa nás evropské hodnoty.

Prosperita, samozrejme, priemysel, výskum, vývoj, napredovanie a byť príkladom pre svet. To sú evropské hodnoty, ktoré aj na Slovensku, aj v bývalom Československu boli a mali by sme sa ich stále držať.

Čiže my sme boli v Nemecku, spoločne sme tam zadefinovali, že toto sú naše nejaké programové priority, toto sú naše hodnoty. Nechcem ich nazývať, že evropské, lebo to evokuje tak ten Brusel troška, ale sú to naše hodnoty na našich európskych národov. Preto sa ten summit aj volal summit suverénnych národov.

A okrem toho, že sme zadefinovali tieto naše spoločné hodnoty, ktoré nás spájajú, tak sme si samozrejme podali ruku. Podpísali sme memorandum o spolupráci, čo bolo len ďalším potvrdením toho, že áno, spolupracujeme.

Ja som veľmi hrdý, že Hnutie Republika má túto skvelú spoluprácu aj v Nemecku, konkrétne so stranou AFD, keď sa teda pýtate, ale boli tam napríklad aj pán Okamura a z Poľska a tak ďalej a že môžeme byť súčasťou tohto skvelého tímu.

Je to jasný dôkaz toho, že hnutie Republika, čo sa týka straníckej spolupráce na medzinárodnej europskej úrovni, má najlepšiu spoluprácu. Jednak máme europoslancov, jednak sme vo frakcii, jednak sme aj v Európskej strane. Máme tieto korektné vzťahy, ktoré iné strany na Slovensku nemajú, lebo v týchto štruktúrach zaradené nie sú.

A konkrétne so stranou AFD máme veľmi dobrú spoluprácu. Teším sa z toho, že podľa všetkých prieskumov už dokonca strana AFD dosahuje 30% - rekordy v podstate v prieskumoch. A teraz budú zaujímavé voľby v septembri v jednom spolkovom štáte, kde im predikujú možno až 38%. A keby získali 40%, teda ešte 2%, tak je šanca, že by mali dokonca jednu farebnostnú vládu.

A je to komické sledovať teraz Merca, kancelára Merca, toho neskopáka, miestneho Hegera, ktorý vymýšľa, ako zabrániť potom tomu AFD v nejakom úspechu. Tak teraz vymýšľa napríklad také veci, že chce tým spolkovým krajinám odoberať kompetencie pre istotu, preventívne, aby AFD, keď sa dostane k nejakej moci alebo k nejakej vláde, aby nemohlo nič spraviť.

Napríklad chcú odobrať kompetencie týmto spolkovým štátom voliť si zastupiteľov do súdnych rád, čo je kompetencia tých spolkových štátov, ale samozrejme to vyvoláva u tých ostatných spolkových štátov, že čo nám beriete kompetencie len preto, aby AFD nemalo nejaké kompetencie.

Takže je to smiešne, bizarne sledovať ten mainstream a tých neschopných politikov, tých takzvaných kresťanských demokratov a takzvaných sociálnych demokratov z Západu, že ako sa zubami nehť-ržia tej moci a nechcú za žiadnu cenu pripustiť nejakú zmenu alebo nejaké riešenie tých problémov, ktoré vznikli. Ale ja som presvedčený, že svojmu osudu sa proste nevyhnú.

Tá zmena príde skôr či neskôr. Tá zmena príde buď v Nemecku alebo vo Francúzsku, alebo v Taliansku alebo v nejakom veľkom štáte. A keď príde zmena v nejakom veľkom štáte, tak som presvedčený, že ono sa preklopí do celej Európy a všetky tieto vlády, ktoré dnes držia s tým bruselským mainstreamom, sa otočia.

Použijem jeden príklad, aj keď už dnes asi nie je celkom správny. Spojené štáty americké. Nesúhlasím s tou politikou Trumpa, čo robí, čo vymýšľa za bláznovstvá po svete, to určite nie. Ale na začiatku, keď šiestili úrady od tej progresívnej úderky alebo od tej LGBT alebo tých transvestitov, ako armádu očisťovali a tak ďalej, to boli správne veci a ukázali, že sa to dá, že sa to dá. Nehovorím, ako to dopadlo.

Hovorím so Spojenými štátmi. Teraz to sa nedá súhlasiť, ale oni sú dôkazom, že tá progresívna spoločnosť, keď to tak poviem vulgárne, sa dá vymiesť z tých úradov a z tých inštitúcií aj v Bruseli. A tá Európa ešte má šancu na záchranu.

>> Vráťme sa na krátko k AfD. Aká je situácia teraz, čo sa týka označenia, že sú extrémistická strana? Zablokoval to už súd?

>> Áno, áno. Toto bolo nejakým spôsobom zvrátené. Nemecká tajná služba, mimochodom, tiež pod kontrolou samozrejme CDU miestnych kresťanských demokratov, miestneho KDH v podstate nemeckého, dostala príkaz, že súdny príkaz, že nemôže AfDčko označovať ako extrémistickú organizáciu, že na to nie je dôvod.

Ale bizarne na tom podaní bola jedna vec, taká pikoška. To mi hovorili kolegovia europoslanci z AfDčka, že napríklad v jeden z takých tých argumentov alebo podnetov, že prečo AfD načovaná za extrémistickú stranu alebo že mala by byť teda označovaná za extrémistickú stranu a mala by byť rozpustená podľa úradov, je to, že vo svojom vystupovaní používajú slovné spojenie nemecký národ.

Že používajú spojenie nemecký národ a že tým — a toto je zaujímavé. Že tým, že používajú spojenie nemecký národ, de facto priznávajú, že okrem nemeckého národu existujú aj nejaké iné národy a teda priznávajú, že medzi týmito národmi sú nejaké vzťahy, je nejaká hierarchia a teda priznávajú, že medzi nimi je nejaký národ nadradený a podradený.

Čiže sú to akože extrémisti, nacisti len za to, že hovoria o tom, že je nejaký nemecký národ, ktorý má v Nemecku mať nejaké práva a je nejaký štátotvorný a tak ďalej. Absolútne chorá, šialená, bizarná konštrukcia.