DRAXLER VARUJE: Slovensku HROZÍ ROZVRAT! Situácia je KRÍZOVÁ!

[hudba] Dobrý deň. Začína sa ďalšie vydaní relácie Bez cenzúry. [hudba] Dnešné pozvanie do štúdia prijal exminister školstva pán Juraj Draxler. Dobrý deň, ďakujem pekne za váš čas. Dobrý deň. Dlho sme sa nevideli, ale predpokladám, že ostalo toľko toho nedopovedaného, že pred niekoľkými týždňami ste tu boli, ale to sme sa rozprávali skôr Rusko, Blízky východ, Izrael. Dnes sa zameriame na domáce témy. Začal by som možno tak trošku zo širšia. Máme rok do parlamentných volieb. Ako hodnotíte situáciu jednak v spoločnosti jednak na politickej scéne? No čo sa týka toho vývoja k parlamentným voľbám, myslím si, že smerujeme k veľmi nešťastnej situácii. Tam reálne hrozí, že po nasledujúcich parlamentných voľbách nastane pravdepodobne aj dlhodobý politický pad, ak sa nič vážne dovtedy neudeje a že ho môže sprevádzať aj určitý spoločenský rozvrat. Predsa len tá spoločnosť je nastavená tak, že je značne jednak rozdelená a jednak ako keby nemala v tejto chvíli tú schopnosť pomenovať alebo začať vážne diskutovať o reálnych problémoch krajiny. A na druhej strane tá politická sféra je jednoducho zaseknutá v takých tých drobnučkých bojoch, ktoré sú neustále. Dokonca nielen eh medzi tými hlavnými politickými tábormi, ale aj vnútri tých politických táboroch. Vo vládnej koalícii to veľmi eh vidno, pretože sa hádajú úplne otvorene pred kamerami. V skutočnosti aj v tom opozičnom tábore eh sú jednoducho nálady častokrát také nevraživé až hysterické navzájom k sebe. Takže toto myslím si, že nie je vôbec dobrý signál pre krajinu a pokiaľ sa niečo vážne neudeje do tých volieb, hrozí, že situácia povedie až k akémusi rozvratu. Tie percentá sú naozaj vyrovnané. PS Smer v podstate sa doťahujú o nejaké desatinky. Čo by sa podľa vás muselo stať, aby sa tie misky váh priklonili na jednu alebo na druhú stranu? To je veľmi nepravdepodobné. Takže skôr by sa muselo stať niečo také, aby sa podarilo voličov, ktorí sú kdesi medzi týmito dvoma tábormi, osloviť, aby eh sa podarilo naštartovať ako keby nanovo eh diskusie o tom, kam má krajina smerovať. Ja teraz hovorím diskusie o tom, ale myslím to pomerne zjednodušeným spôsobom. Ono, keď sa aj hovorí, že problém je polarizácia spoločnosti, eh tým problémom je ani nie tak samotná polarizácia alebo existencia týchto dvoch táborov, ale skôr to, že ako keby nikto nevedel osloviť to, čo je medzi nimi. Pretože keď sa bežne rozprávate s ľuďmi, to je jedno, na ulici, v nejakých inštitúciách a tak ďalej, tak vidíte, že je veľmi veľa ľudí, ktorí v skutočnosti ani nechcú toto rozdelenie, ani sa nejako extra neprikláňajú k jednému z týchto dvoch táborov. Len v spoločnosti ako keby sme nevedeli vyvolať diskusiu o iných veciach okrem tých úprimne povedané žabomyších vojien, ktoré existujú medzi týmito dvoma dvoma tábormi. Tie tie boje sú samozrejme častokrát s takým extrémnym emotívnym nábojom. Je to veľmi, ako som povedal, hysterické, ale nemyslím si, že to sú diskusie, ktoré by sa týkali reálnych problémov tejto krajiny. Samozrejme, bežný človek je strašne unavený politikou aj tými desiatkami rokov od zmeny režimu. Takže bežný človek ani nemá kapacitu na to vnímať, čo sú vlastne tie reálne problémy krajiny, akým spôsobom to uchopiť a a diskutovať o nich. Len bohužiaľ vo v mediálnej sfére jednoducho nemáme to nastavenia, nemáme aké sú akúsi elitu, inteligenciu, ktorá by dokázala povedať, dobre, eh toto už naozaj toto stačilo a začína to byť zničujúce. Poďme sa baviť o reálnych problémoch krajiny a poďme sa snažiť nastoliť nejakú cestu vpred. A myslím si, že naozaj to môže vyúctiť až do určitého do takej kakofónie eh názorov, kde už bežný človek ani nebude vedieť v tých voľbách, čo si má vlastne vybrať, k tomu hovorí pravdu. Ak ak to nie a neskôr teda až do akéhosi spoločenského rozvratu a úprimne povedané naozaj sa toho aj proste osobne bojím. Áno. Podľa vás najväčšie problémy Slovenska momentálne? No najväčšie problémy. Slovensko potrebuje svojím spôsobom reštartovať štát, pretože je pravda a to ja nemôžem vyčítať nikomu, kto diskutuje alebo sa snaží aspoň diskutovať o tom, akým spôsobom má fungovať verejná správa, verejná sféra, že nie všetky veci sú dobre nastavené. To sa týka samozrejme potom aj tých výsledkov. No človek ide, ja neviem, do nejakého zdravotníckeho zariadenia, mnoho z nich stále vyzerá pomerne zle. Eh, mali sme akúsi diskusiu, však k tomu sa možno ešte vrátime o testoch PISA. Ten školský systém stále nie je až taký výkonný, ako by sme boli radi, aby bol. Takže to je skutočne niečo, na čo aby sa mali, ako hovorím, občan nemá kapacitu to sledovať, ale politici by sa mali zamerať na to, akým spôsobom nanovo uchopiť štát. vrátane toho, že sme stále mladá republika, dobre s nejakou predošlou históriou, ale mladá republika, ktorá potrebuje trochu aj svoje symboly, dať ľuďom nejaké oduševnenie, eh vrátane ceremónií, verejných budov a podobne. Ale to, čo je naozaj podstatné, je jednoducho, aby fungovalo zdravotníctvo, aby fungovalo školstvo, aby fungovalo eh územné plánovanie. Máme tu okolo Bratislavy jednoducho zastavané polia takou neriadenou výstavbou. Na druhej strane ľudia sa stále sťažujú na to, že majú nedostupné bývanie. To sú všetko veci, ktoré sú reálne problémy tejto krajiny a bolo by ich dobré konečne uchopiť. Aj vzhľadom na to, že vzhľadom na demografický vývoj smerujeme k tomu, že jednoducho máme čoraz menej mladých ľudí a bolo by dobré, keby sa nám podarilo niektorých z tých mladých ľudí, ktorí odišli za hranice, privolať naspäť, aby sa im zdalo, že smerujú do krajiny, kde to všetko funguje, do krajiny, ktorá kde cítiť určitý optimizmus ohľadom budúcnosti a kde si vedia predstaviť, že budú vychovávať svoje deti a svoje rodiny. Uhm. Treba povedať, že po letnej prestávke, ak teda tento rok vôbec nejaká letná prestávka bola, pretože stály boli nejaké témy, sa to v septembri začalo vo veľkom štýle. Mnoho nových tém, mnoho nových konfliktov, aj teda v rámci vládnej koalície. Vy ste to spomenuli. Pán Dime, keď tu bol pred niekoľkými týždňami, povedal, že rozpočet na budúci rok je posledná vec, ktorú túto vládnu koalíciu ešte drží nejak pokope. Akonáhle ho schvália, tak to bude voľná jazda každý sám za seba. To je pravda. S tým môžem súhlasiť. Očakávate nejaké veľké trenice, Smer, Hlas, SNS. No ohľadom ohľadom rozpočtu celkom určite budú pomerne veľké boje. Každá každá z tých strán sa snaží vybojovať si teda niečo aj preto, aby mohli potom voličom deklarovať o rok vo voľbách. Takže kvôli tomu, no a tak úprimne povedané, ľudia sa budú snažiť aj svojím spôsobom zarobiť, keď to teda poviem tak kulantne. Takže tam bude budú naozaj veľmi veľmi veľké boje a čiastočne aj kvôli tomu už budú potom takí vyčerpaní, že nebudú mať jednoducho nastavenie na to, aby sa venovali eh bežnej legislatívnej činnosti. Jednou z veľkých tém ostatných dní je prejav pána Fica pred študentmi medicíny, kde teda spomínal strach z dronov. médiá si vytrhli nejaké tie vety z kontextu, spravili bombastické titulky, že spochybňuje článok päť a podobne. Myslíte si, že je to fajn prístup aj teda zo strany médií? Tak veľmi sa hovorilo tom článku päť, teda ja vám pripomeniem, hej, zmluvy o NATO, ktorý hovorí o tom, že kolektívna obrana napadnutie jedného z tých členov je napadnutie eh všetkých, teda o kolektívnej obrane. Eh ja si myslím, že premiér má pravdu v tom, že varuje, že tá situácia je v tejto chvíli veľmi napätá a môže prípadne dôjsť k nejakému nešťastnému incidentu, eh, ktorý by časť členov NATO eh brala ako taký poput na to, aby sa teda aktivoval ten článok päť bez toho, aby to bola reálna vojna a bez toho, aby sme vlastne vedeli, kam to v tých ďalších eskalačných krokoch môže potom poviesť. A ja si myslím, že toto je reálne nebezpečie a je asi dobré na to upozorniť, že my sa len tak ľahko nenecháme zatiahnuť do situácie, keď by sme, lebo akonáhle tam už potom to prevezme, hej, to velenie na to a tak ďalej, tam už pomerne je ťažko z toho vlaku vystúpiť. Čiže je pomerne dobré povedať, že budeme veľmi opatrní v tom, eh, ako budeme smerovať k nejakým možným krokom, ktoré sa týkajú kolektívnej obrany. Ja len pripomeniem tú situáciu po útokoch na dvojičky v Spojených štátoch, kde vtedy z akejsi solidarity členské štáty na to aktivovali ten článok päť a pritom to nebola klasická vojenská akcia, ale vyústilo to do toho, že sa bombardoval Afganistan mimochodom eh extrémne intenzívne. To za posledné desaťročia len málo konfliktov bolo takých, kde bolo použité toľko bomb ako na tú polopúšť v Afganistane. Eh, takže takže je to nebezpečná situácia. Môže sa naozaj stať, že to nebude nejaký klasický konflikt, kde áno, ako členovia určitého celku kolektívnej obrany máme svoje záväzky. S tým to myslím si, že by nebolo dobré spochybňovať a premiér to ani nespochybnil, ale varoval predtým, aby došlo na nejakú takú nejasnú situáciu, kde sa potom dostaneme, ešte raz zopakujem, do toho vlaku, ktorý už potom čiastočne nebudeme kontrolovať, len zrazu zistíme, že naši vojaci, naša technika je v nejakom priestore, kde zrazu lietajú rakety a bomby. Na to si treba dať veľký pozor, pretože tá situácia na Ukrajine ohľadom Ruska, okolo Ruska je teraz veľmi veľmi napätá. Eh to, čo ešte pred pár rokmi nikto nepredpokladal, že západné alebo teda nikto mimo eh západných vlád, že západné vlády nakoniec podporia eh to, aby sa používala aj západná technika na útoky na ruské územie z ukrajinského územia, že sa budú dodávať priamo dróny útočné Ukrajine, tak to je dneska skutočnosťou a je to je to veľmi nebezpečná situácia. Áno, v podstate to bolo hlavné posolstvo v premiéra, že aj jeden zablúd zblúdilý dron môže spôsobiť veľkú katastrofu a v podstate nás stiahnu do otvorenej vojny s Ruskom. Len teda tie médiá to spracovali tak, že v titulkoch hlásali Fico spochybňujem solidaritu a teda článok päť zapojenie sa a tak ďalej a tak ďalej. Chytili sa toho opoziční politici a teraz v diskusiách je to o tom. A teda povedzte, poslali by ste vojakov alebo neposlali? Bola to taká historická reakcia. Eh, v médiách mimoriadne rezonovala. Ja som sa do tej kvázi diskusie potom pustil tiež, pretože mi mimoriadne prekážalo, keď šéfredaktor denníka N eh Matúš Kostolný eh použil očividnú lož. On povedal, že Putin predsa vyhlasuje už roky, že on sa on chce napadnúť západ. Čo čo nie je pravda. Proste Kremel si dáva veľmi, veľmi, veľmi veľký pozor na to, aby nikto nemal tento dojem. A sám prezident Putin pravidelne opakuje: "V žiadnom prípade nechceme konflikt so západom. Sme proti tomu. Keď má oproti sebe západných novinárov, tak ich tak im povie," ja vás žiadam, ja vás prosím, aby ste nešírili zvesti, že ja nebodaj tvrdím, že by bola dobrá vojna so západom. Dokonca Putin išiel až tak ďaleko, že povedal celkom otvorene, prinajmenšom pri dvoch príležitostiach. Veď si preboha pozrite len eh tie konvenčné sily, aké sú na jednej a na druhej strane. Rusko jednoducho v tomto ťahá za kratší koniec. Takže by sme boli blázni, keby sme sa pokúsili napadnúť eh niektoré z krajín z krajín NATO. A tá diskusia u nás bola bola hysterická a bola neuveriteľne miestami vulgárna. To je napríklad aj eh záležitosť toho úvodníka eh v denníku N, kde sa na adresu predsedu vlády a dobre, ja však predsa šéfredaktor nemusí s ním súhlasiť, s premiérom, ale aby používal všetky tieto výrazy ako grázel a tak ďalej, to je jednoducho za čiaru. A potom akú tu máme nejakú kultivovanú a konštruktívnu diskusiu v tejto krajine mať, keď sa používajú takéto výrazy? Áno. Teda už nielen od politickej opozície, ale teda aj zo strany médií padajú rôzne výrazy. Neprispieva to asi k pokoju v spoločnosti. Bude sa to ešte stupňovať? Celkom určite. A je to pritom častokrát v situáciách, keď jednoducho sa niekto odchýli toho od toho ako keby jediného správneho názoru. Len keď spomíname denník N. Ja som ho tvrdo kritizoval už pred rokmi, keď s tým začínali a jeden z našich špičkových vedcov, jeden z našich najlepších fyzikov, eh sa pripojil k nejakej petícii, ktorá sa týkala opatrnosti ohľadom povoľovania imigrácie do Európy a tí ľudia ho nazvali v článkoch, že sa zbláznil a a podobne. Proste pustili sa do takejto váženej osobnosti. Už len už len kvôli jeho veku a kvôli kvôli jeho osobnosti by bolo dobré trošku držať jazyk za zubami, ale jednoducho tieto mláďatá akonáhle dostanú nejaký impulz na to, aby ventilovali svoje neurózy a hystérie, tak sa do toho tak sa do toho pustia. No ja neviem, čo s tým, ale jednoducho treba tomu treba treba im niekedy ostro povedať, že že to naozaj preháňajú. Áno. Otázka, čo s tým? Povedali ste, že neviete, kedy sa to vlastne stalo, že v podstate najmä teda tá mladšia generácia začala pristupovať až k takému To bolo to bolo už to bolo už dávno. To to sme mali už v 90. rokoch, keď sme videli napríklad čo sa týka médií, keď sa dostali dostala časť tých mladších novinárov do médií, tak eh nastolili tam taký iný tón. Ja len pripomeniem ešte v druhej druhej polovici 90 v prvej polovici 90. rokov. Slovensko malo pomerne aj investigatívne médiá, aj médiá, ktoré dokázali byť kritické. Eh, rozkrývali mnohé kauzy, ktoré sa týkali, ja neviem, Vexlákov, snahy predať Tatry a tak ďalej. Takže Takže tie médiá fungovali ako taký strážny pes demokracie. To tam bolo. No ale ako vznikol práve denník SME? To bolo to bola taká prvá lastovička, eh, keď sa odčlenila tá časť redakcie, vytvorili denník SME a oni vniesli taký taký tón vyslovene aktivistický. Bolo to strašne ironické, pretože človek si myslel, že tie časy pionierov a zvezákov sú už za nami a teraz ako keby takíto zväzáci a pionieri s takým tým oduševneným tónom tam boli. Samozrejme na inej strane politickej barikády, ale ten tón bol veľmi veľmi podobný. A potom si človek mohol všímať, že to začalo prechádzať aj do do iných médií a a bolo to bolo to pomerne nešťastné. No keď hovoríte, čo s tým, jednoducho treba postupovať eh niekde aj pomerne ostro. h niekedy rétoricky proste im povedať eh čo čo sa patrí. Samozrejme do budúcna bude treba pracovať napríklad jednak s legislatívou a jednak s usmerňovaním súdnictva, pretože ja trvám na tom, že v západných krajinách pri napríklad eh príkladoch nadihu utrhania sa viete pomerne rýchlo dobiť cez súd eh nejakého zadosťúčinenia. Kdežto tu na Slovensku, keď o vás niekto šíri eh veci, ktoré nemá podložené a o ktorých vy tvrdíte, že sú lží, tak to môže trvať aj roky, eh kým vám súd jednoducho dá eh nejaké zadosťúčinenie. A to je podľa mňa tiež nešťastné, pretože v rámci týchto bojov sa to veľmi veľmi využíva. Eh, jednoducho v tomto prípade tá takzvaná kaviareň médiá úplne bezostyšne si eh šíria často veci, ktoré sú jednoducho lžami a neviete to zastaviť, lebo to nemáte tie tie tie právne právne nástroje a vôbec tie postupy, na ktoré by boli súdy zvyknuté, aby sme teda boli, keď už má niekto rád ten eh ten výraz, aby sme sa priblížili vyspelým západným demokraciám, kde to kde to funguje. Áno. Pred časom tu bola kauza, že bola zverejnená adresa nového domu pána Blahu, poslanca k europoslanca, ktorý si kúpil teda teda nový dom s presným popisným číslom a podobne. Vtedy sa objavili názory, že teda prečo iba politici, ktorí pôsobia vo verejnom priestore, by mali byť takto odhalení do NA podávať majetkové priznanie a podobne, keď novinári tiež majú veľký vplyv na formovanie názoru vo eh vo verejnosti a podobne a mnohí z nich tiež si žijú teda celkom slušne, že možno aj týmto smerom by sa mohla legislatíva zamerať. Čo si o tom myslíte? Do určitej miery hej. Eh, v tom zmysle teda, že stojí to stojí to za nejakú úvahu, aby prípadne eh sa trošku tie hranice posunuli a bol tam určite tlak aj na ľudí, ktorí pracujú pre médiá a používajú určitú právnu ochranu, hej, majú nejaký prístup k informáciám a tak ďalej, tak jednoducho, aby to nebolo tak, že si môžu robiť beztrestne, čo čo chcú. Ja si myslím, že toto ale sa dá vyriešiť do veľkej miery naozaj cez eh prácu súdov, pokiaľ by tie súdy teda pracovali tak, ak aby to naozaj naozaj fungovalo. Druhá vec je eh a to ako pokojne mňa niekedy ľudia berú ako nejakého takého prívrženca vládnej koalície. To, že to, že mám rovnaké názory ako na niektoré veci ako dajme tomu premiér a niektorí ľudia z vládnej koalície neznamená, že eh sa chystám byť propagandistom vládnej koalície. Takže pokojne môžeme kriticky sa vyjadriť aj na adresu toho, že vládna koalícia urobila pomerne málo eh preto, aby tu vznikalo napríklad aj nejaké neutrálne občianske zázemie tejto krajiny práve preto, aby nebolo počuť v médiách len také tie typické politické mimovládky. Dalo sa tomu pomôcť. eh vláda a vládna koalícia nijaká nepomohla tomu, aby tu fungovali eh aj silnejšie nezávislé médiá, aj aby tu fungovala nejaká normálnejšia občianska spoločnosť, ktorá sa bude venovať problémom, ktoré táto krajina má a treba to riešiť a niekedy naozaj je najjednoduchšie, ako to riešia občania napríklad v danom regióne, ktorí poznajú tie problémy, ak majú nástroje na to, aby si vedeli získať na to nejaké financie a pomerne jednoducho sa pustiť do riešenia problém. problému. Takže, takže to je asi ten hlavný problém. Jednoducho musí tu existovať eh nejaká pomerne aktívna časť spoločnosti, ktorá nebude tou kaviarňou, bude dostatočne nastavená na proste na to, aby konštruktívne túto krajinu chcela niekam eh posunúť. A takým spôsobom potom môžete dospieť k tomu, že tá kaviareň bude okrajovejš, nikdy nevymizne, ale bude okrajovejšia a nebude mať taký vplyv na to, čo sa deje v politike, ako má teraz vízia Slovensko 2040 2040. Vieme, že ju pripravil tým vedcov odborníkov. Boli tam ľudia zo Sávky, bola prezentovaná, vláda sa k tomu prihlásila. Podobných vízií už sme mali za tie tri dekády niekoľko a teda neviem, či boli dostatočne naplnené. Myslíte si, že tentokrát to bude iné a z 2040 sa niečo uvedie aj do praxe? Neboli naplnené vôbec. Ja teda môžem v krátkosti pripomenúť tie predošlé vízie. Eh, boli nejaké čiastkové, ktoré sa týkali napríklad školstva. To bol určitý program, ktorý sa volal Minerva. Ten sa prakticky vôbec potom nenapĺňal. To už by sme išli nejakých 20 rokov dozadu. Ale čo sa týka tých vízií vlády ako takej, tam boli dva predošlé pokusy. Jeden pokus bol za prvej vlády Róberta Fica, keď sa to podobne urobilo takým spôsobom, že to dalo eh ľuďom zo Slovenskej akadémie vied. A k tomu sa dal nejaký taký všeobecný, ani nie politický, zavolali si takého akademika, aktivistu z Českej republiky, ktorý vtedy bol pomerne mediálne známy, aby tomu dal taký úvod a vlastne tú takú už naozaj, že víziu. Eh, tá tá tento dokument sa zavrel do šuflíka okamžite a nikto si naňho už neskôr ani nespomenul. napriek tomu, že niektoré časti, ktoré sa týkali eh ja neviem ekonomického vývoja a podobne, že tam boli nejaké zaujímavé dáta, ale na vládnej úrovni sa s tým už potom nejak nepracovalo. Za eh tretej Ficovej vlády bol bol taký pokus pre zmenu eh požiadať jednotlivé ministerstvá, aby oni vypracovali také čiastkové stratégie a potom to združiť do takej jednej celostnej stratégie. eh, ktorú prikrýval najprv eh úrad podpredsedu vlády Pellegriniho a dokončilo sa to potom, keď bol Pellegrini premiérom. Nejak sa to odprezentovalo a tým to skončilo. Takže [smiech] potom už o tom nikto nikto nepočul. Táto vízia je trošku iná v tom, že akadémia sa k tomu postavila tak, že čo najviac eh rôznych záujmových skupín sa snažila do toho procesu vôbec vtiahnuť, aby si jednoducho povedali eh to svoje. Snažili sa tam vtiahnuť aj také širšie skupiny nejakých eh akademických spolupracovníkov. Takže v tomto to bolo eh šťastnejšie poňaté a ona bola aj napísaná takým jednoduchším, prehľadnejším štýlom. Nemyslím si, že to naozaj funguje ako reálna vízia. Oni samozrejme ešte chcú odprezentovať aj nejakú druhú časť, ale nemyslím si, že to bude dokument, ktorý by bol buď súborov, alebo že by to bol dokument, ktorý by akýmsi spôsobom čitateľa nadchol, že teraz už si viem predstaviť tú slovenskú budúcnosť. Ale zase ťažko vyčítať akadémii, že to poňali takýmto spôsobom nejaké veci, aby som tam vedel kritické, čo sa týka práce s dátami a podobne síce vytiahnuť, ale ako celok by som povedal, že vzhľadom na to, aké mali zadanie sa k tomu postavili vcelku s cťou, ale skutočne toto nemožno nechať na na plecia akademikov, pretože tvoriť politickú víziu je práca politikov. Čiže vy si u akademikov môžete objednať samozrejme nejaké dátové analýzy, ale to, akým spôsobom vy sa snažíte vidieť hodnoty spoločnosti, ako sa ich snažíte presadzovať a ako sa snažíte vidieť, že by mala spoločnosť v budúcnosti vyzerať, to už je aj v skutočnosti práca pre nejakých buď verejných intelektuálov alebo pre politikov a toho sa nemožno zbavovať. Keď sme počúvali tú prezentáciu vízie 2040, tak to neznelo zle. Otázka je, či by na tie veci, aby boli naplnené, bola aj politická vôľa a bol dostatok peňazí. Skončí sa to teda tak, že opäť to niekde dostatok peňazí, viete, to to je najľahšie povedať, že dostatok peňazí. Veľa vecí v štáte nie je nastavených tak, aby reálne fungovali. A toto môžeme ísť, dobre, hovorí sa, zoberme si jednu oblasť, hej? Inovatívna ekonomika, lebo to je také cool, aby som použil tento anglický výraz. Eh, veľa sa o tom rozpráva, keď si keď sa pozriete na dáta, eh, ktoré bohužiaľ v tej vízii neboli, ale ja vám ich môžem povedať. Napríklad susednej Českej republike máte dnes asi 60 univerzitných spinofov. To znamená firiem, ktoré vznikli na základe konkrétneho výskumu na univerzite. Spravila sa z toho nejaká firma, ktorá používa výsledky toho výskumu a má nejaký produkt alebo službu, s ktorou už ide na trh a tá tej firme zarába a prípadne teda v prípade, že univerzita alebo nejaké pracovisko akadémie vlastní patent, tak zarába na tomto akademické pracovisko. V Čechách toto funguje. Na Slovensku by ste nenašli ani jeden jediný príklad reálneho spinofu. Boli nejaké pokusy, ale takéhoto reálneho by ste by ste nenašli. Ale prečo? No lebo sa nepracuje aj z tej politickej úrovne s tým, že vytvárate právne nástroje na to, že vytvárate usmernenia akademickým pracoviskám, ako vôbec majú túto problematiku uchopiť, lebo právne to tiež nie je jednoduché, že im nevytvárate priestor pre to, aby ľahko používali dajme tomu technológie, ktoré sa nakúpia z eurofondov práve na to, aby mali takýto špičkový výskum, ktorý potom môžu pretaviť do niečoho zaujímavého, čo môžu rovno hodiť eh hodiť na trh. Takže to si žiada skutočne súčinnosť eh z tej politickej úrovne eh s akademickou úrovňou a tá dlhé dlhé roky chýba. Eh je veľa príkladov, keď sa tu vynárajú niektoré konkrétne zaujímavé riešenia. Eh teraz sa veľa hovorí o kvantových počítačoch, o o kryptografických problémoch, pretože pri dnešnom posune v počítačovej technológii hrozí, že naozaj o pár rokov nebudú žiadne šifry tie existujúce, ktoré by nevie by ste nevedeli eh rýchlo rozšifrovať. Áno. Eh, existuje na to, existuje na to spôsob, ako sa týmto problémom vyhnúť. A to tým, že používate reálne náhodné reťazce čísel, ktoré je ťažké generovať. Znie to pomerne technicky, ale eh takto to zhrniem. V susednom Rakúsku vzniklo pred pár rokmi niekoľko startupov, ktoré sa tomuto venujú. Je to vec, ktorá je absolútne proste na hranici toho, eh, čo dneska potrebujete tvoriť pre budúcnosť našich hospodárstiev. To to ovplyvní všetko, hej? Čiže v Rakúsku vedia eh zakladať startupy, lebo na to majú tých ľudí s tými mozgami, aby eh išli na trh s takýmito riešeniami. Aj my tu na Slovensku máme síce menšie, ale predsa len tímy, ktoré vedia pracovať s takýmito vecami, ale nikto im nedá tú podporu. Nikto nedá podobne podporu vedcom na niektoré zaujímavé druhy výskumov, na ktoré by sme mali, keď už spomínam Rakúšanov, eh z ich strany eh snahu, aby sme aby sme robili niektoré naozaj eh typy výskumu na hranici ľudského poznania, ale chýba tam proste v politickej sfére chýbajú ľudia, ktorí by vôbec rozumeli tomu, čo sa dnes deje eh v takýchto kľúčových oblastiach a ktorí by vedeli do tých procesov vstupovať a podporiť to. A keď už ste nastolili tú tému, nechcem tomu dlho hovoriť, ale použijem iný príklad a to je príklad turistiky. O turistike sa dlhodobo hovorí aj v prípade Slovenska, že by to mohol byť taký eh štart alebo nejaký motor eh ďalšieho rastu, lebo turistika je príjemná v tom, že ak sa vám to dobre rozbehne, tak tam viete zamestnať pomerne veľa ľudí v tých v tých službách. Eh napriek tomu a opäť sa odvolám na dáta. Keď sa pozriete na dáta, tak vidíte, že Slováci nie sme práve dobrí v turistike. Keď sa pozriete na Juhomoravský kraj, len samotný juhomoravský kraj, ten má za rok eh 5 300 000 prenocovaní. A keď si pozriete dajme tomu, na Trenčiansky kraj, tak tam je to nejak cez milión iba. Pritom má veľmi podobné aj prírodné podmienky, aj pamiatky a je to podobne blízko nejakých veľkých metropol. Eh, tu sa to nedarí robiť alebo môžem to povedať inak. Dokonca ten juhomoravský kraj má viac eh prenocovaní za rok ako celý Bratislavský kraj vrátane Bratislavy. Jednoducho majú lepšie pripravenú infraštruktúru, majú tam drobnú turistickú infraštruktúru usmernenia, kam môžete ísť, čo zaujímavé, tam môžete vidieť. Majú veľmi pekne zrekonštruované pamiatky a samozrejme majú tam aj niečo, čo už nie je celkom v gescii štátu. To sú tie služby, kvôli ktorým aj kopa Bratislavčanov cez víkend chodí práve napríklad do Mikulova, do Lednickovaltického areálu a podobne. Eh, ale štát to môže pomáhať usmerňovať, aby sme jednoducho tu mali eh kurzy, tréningy, školenia, usmernenia smerom k podnikateľom, aby si sami uvedomili, akým spôsobom sa to dá robiť efektívnejšie, lepšie pristupovať k hosťovi, aby sme napríklad tú turistiku už konečne roztočili. A takýchto príkladov by som vedel vyťahovať. To by sme pokojne tu mohli stráviť od rána do večera niekoľko hodín. Veľmi veľa úplne konkrétnych príkladov, hej? Ja nemám rád všeobecné frázy, kvalita života a tak ďalej. Ja mám rád, keď sa to pretaví do konkrétnych príkladov, eh, aby sme si vedeli plasticky predstaviť, čo nefunguje a čo by sme mohli dodať do toho hospodárstva, do akademickej sféry, do zdravotníctva a podobne, aby tie kolieska sa roztočili, aby to naozaj fungovalo ako dobré súkolia. Takže bohužiaľ tieto veci nám chýbajú. Chýba nám dostatok energie na strane ľudí, ktorí sú vo verejnej sfére. Chýba nám plastická predstava toho, ako čo vlastne funguje, aby sme vedeli tie veci opravovať. Lebo politika, ktorý používa nejaké frázy, ktorý robí dobré tlačovky, eh možnože ľudia na chvíľku eh majú radi a dávajú mu svoje hlasy, ale keď ten nevie, čo konkrétne ohľadom tej podpory akademických eh výkonov, ohľadom toho, ako funguje vnútro zdravotníctva, ak ak sa tomu nerozumie, no tak sú tie frázy na nič. Vízia 240 teda skončí niekde na poličke zapadnutá prachom tak ako jej predchodkyne? nemusí. Ako to, čo akadémia ešte raz zdôrazním, robila dobre je, že vtiahla do toho procesu pomerne veľké skupiny ľudí, profesijnych skupín, zamestnávateľských zväzov a podobne, čo môže byť eh vcelku vcelku zaujímavé pre budúcnosť, pretože akadémia a opäť zdôrazním, ak sa to dobre potom neskôr politicky uchopí, má dostatok ľudí, ktorí by pri vhodnom politickom kontexte vedeli dodávať nejaké zaujímavé riešenia, analýzy a tak ďalej. Len eh musí tam byť vždy dobré zadanie. Čiže akadémia má ľudí, ktorí sa venujú, ja neviem ekonomickým veciam, eh sociologickým a tak ďalej, eh ktorí vám vedia pri dobrom zadaní zanalyzovať vnútro spoločnosti, čo sa deje v hospodárstve, kde vlastne v hospodárstve nám niečo chýba a akadémia by sa mala na tieto účely viac používať. Takisto ako jednoducho treba využiť ľudí, ktorí sú špičkoví vo svojich oboroch, aby vám povedali, čo sa teda deje v tej technologickej oblasti, čo sa deje v prírodných vedách, čo teraz bude ovplyvňovať spoločnosť. Takže v tomto je dobré, že tá akadémia aj ako keby to svetlo nechala zasvietiť na seba a povedala, že sme tu, sme k dispozícii, máme tu mnohých šikovných ľudí a musíme byť vťahovaní do ďalších procesov na úrovni štátu. A samozrejme akadémia bude len rada, pokiaľ ju budú oslovovať intenzívnejšie aj firmy, zamestnávatelia, tak ako to býva proste v iných normálnych krajinách, kde si tie firmy vedia s akademickým eh s akademickou sférou vytvoriť spoločné projekty, využívať ju na výskum a vývoj a ktorý sa potom použije na to, aby mali konkurencieschopné produk