Demokrati a ich (politické) zbrane | Jaroslav Naď (Demokrati), predseda strany

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zába celú rodinu.

Dámy a páni, v americkom seriáli V siedmom nebi zbrane pravdepodobne neuvidíte. Tam je to všetko také pekné, harmonické a idylické. No teraz sa ale pozrieme na zbrane, aspoň tie politické, ktoré má k dispozícii strana Demokratia.

Ja som veľmi rád, že v živom spojení online sme s Jaroslavom Naďom, predsedom strany Demokrati.

>> Dobrý deň.

>> Dobrý deň prajem a ďakujem veľmi pekne za pozvanie do relácie.

>> My ďakujeme za vašu účasť, pretože máte veľa aktuálnych tém. Chcem sa s vami rozprávať o budúcnosti vašej strany, ale aj o aktuálnych záležitostiach, čo sa týka tých zbraní alebo politických zbraní.

Ja len na začiatok takú rekapituláciu, aby si ľudia trošku pospomínali, lebo politická pamäť u nás je pomerne krátka.

Strana Demokrati sa pôvodne nazývala strana Spolu. S Progresívnym Slovenskom zvíťazila v eurovoľbách, ale v parlamentných voľbách už nie. Po premenovaní na Demokrati neuspela ani v parlamentných voľbách. V roku 2023 získala 2,93 %.

To sú skúsenosti, ktoré ste mali doteraz. Predpokladám, že ste ich vzali v úvahu, keď ste si určovali novú stratégiu na republikovej rade v Košiciach. Tak aká tá stratégia bude?

>> Áno, v podstate ste to popísali správne, až teraz s tým rozdielom, že strana Demokrati vlastne vznikla na platforme strany Spolu. Ale potom, čo sa pridali ďalšie subjekty a ďalší ľudia, ktorí pôvodne spolu nepôsobili, do tejto strany. Áno, to bola situácia niekedy začiatkom roka 2023, po vyhlásení nedôvery vláde Eduarda Hegera, kedy sme stranu Demokrati založili. Odvtedy máme za sebou neúspešný príbeh parlamentných volieb.

Ja som sa stal predsedom v roku 2023 v decembri, po neúspešných voľbách. A vtedy som sľúbil našim členom, ktorých máme medzi tým 1200 a viac ako 70 okresov máme pokrytých našou stranou na Slovensku, čo málokterá strana môže povedať takéto čísla. Tak som sľúbil, že mojím cieľom je dostať stranu Demokrati do parlamentu a následne do vlády po ďalších parlamentných voľbách v roku 2025.

Verím, že to sa podarí. A preto sme mali aj republikovú radu, ktorá mimochodom je štandardný orgán, zasadá dvakrát do roka. Čiže nebolo to nejaká mimoriadna republiková rada. Ale áno, v tomto období, kedy sa blíži referendum, kedy sa blížia komunálne a regionálne voľby a následne je vlastne rok a tri mesiace od parlamentných volieb, tak sme sa bavili presne o týchto troch témach na republikovej rade.

Záver je – a to musím naozaj povedať – až na moje veľmi milé prekvapenie, že všetci delegáti zo všetkých okresov jednohlasne odsúhlasili to, že predsedníctvo strany dostáva rámec na rokovanie so všetkými opozičnými demokratickými stranami o možnom postupe smerom k parlamentným voľbám. To znamená, či už to bude postup strany Demokrati samostatne, alebo to bude v nejakých predvolebných koalíciách.

Určite ale sme vylúčili to, že by strana Demokrati zanikla a zlúčila sa s inou stranou, alebo že by sama nekandidovala a iba by niekoľko kandidátov za našu stranu išlo na kandidačnú listinu inej strany. Tieto veci sú vylúčené. Ale inak sme otvorení rokovaniam. Môžem povedať, že hneď viacero strán skontaktovalo a začíname spoločne debatovať.

>> Dobre. Teda nejdem sa pýtať na to, či pôjdete na kandidátku inej strany, lebo to ste práve vylúčili. Ale potom aké iné možnosti tu zostávajú?

Som preto spomínal tú históriu, pretože tam ste už boli v koalícii. A tá koalícia práve pohorela na tom, možno premršťenom predpoklade, že zhromáždi tých 7 %, ktoré je potrebné na koalíciu dvoch strán. Bolo to 6,90-niečo. Neviem, myslím, že tisícka hlasov možno chýbala. Čiže to je pomerne veľké riziko. S kým by ste do takejto koalície boli ochotní vstúpiť?

>> No, tak viete veľmi dobre, pán Bielik, že ja som teda nebol súčasťou tejto koalície. Čiže ja nechcem sa vyjadrovať nejako o minulosti a o tom, aké chyby sa urobili v rámci kampane a tak ďalej. Ale myslím si, že dejepis slúži na to, aby sa človek z neho poučil, aby nerobi rovnaké chyby aj v budúcnosti. Tak ja verím, že tie chyby, ktoré urobila vtedajšia koalícia PS a Spolu, my demokrati v budúcnosti neopakovať nebudeme a že sa skôr poučíme z toho, aby sa neopakovali.

No, tých alternatív je viacero. Hovorím ešte raz – jedna alternatíva je, že pôjdeme sami do parlamentných volieb. To by znamenalo, že v priebehu tohto roka sa nám zvýšia preferencie, povedzme o nejaké ďalšie 2-percentné body, lebo plus mínus takto vychádza každý rok, odkedy som predsedom, že asi o 2 % sme išli hore. Aktuálne sme niekde okolo 6 %. Včera bol prieskum, myslím, 6,1 %.

Čiže niekde tam sa hýbeme. A keď budeme mať niekde okolo 7,5 %, tak môžeme mať ambíciu, že by sme mohli zvažovať samostatný postup. Zároveň ale chcem, aby sme zodpovedne k tomu pristúpili, aby neprepadli hlasy demokratických voličov, demokratických opozičných strán. A preto zvažujeme rôzne alternatívy.

Jednou alternatívou je niečo, čo nazvalo Progresívne Slovensko ako ich archu. To znamená nejakú loď, ktorá by ponúkla priestor viacerým politickým stranám a spoločne, ako koalícia, aby sme kandidovali. Druhá alternatíva je povedzme alternatíva strán, ktoré sú zlúčené v európskej ľudovej strane na Slovensku. A tých alternatív prichádza teoreticky viacej do úvahy. Ja si myslím, že teraz je čas na to, aby sme sa spoločne rozprávali. Nie ako sa spájať, ale ako spájať sily a nájsť spoločnú cestu, ako poraziť vládu Róberta Fica.

>> Hmm. No, tú frakciu, ktorú ste spomínali, tam sú združené aj liberálne, aj konzervatívne pravicové strany. Teraz je otázka – mohli by sme o tom polemizovať, či je Progresívne Slovensko ľavicová alebo pravicová strana, nakoľko by sa u vás našlo konzervatívcov alebo u nich našlo konzervatívcov, tak aby to mohol byť povedzme prienik aj takýchto politík.

V zásade sa tu črtá ešte jedna alternatíva. Myslím si, že predvčerom bol naším hosťom Milan Krajniak, ktorý hovoril aj o inej možnosti, že by sa strany spájali práve na základe konzervatívnych hodnôt. Spomenul kresťanskodemokratické hnutie, Kresťanskú úniu, alianciu. Videli sme, čo vzbudila medzi voličmi maďarskej komunity tá možná spolupráca s Progresívnym Slovenskom. No a napokon tam vymenoval v tej množine aj Hnutie Slovensko. Tiež je tam pomerne veľa konzervatívnych politikov. Ako by to ovplyvnilo váš postoj na tú predvolebnej spolupráci s Progresívnym Slovenskom, keby sa vytvoril takýto blok strán?

>> Áno. Áno. Opakujem, že tých alternatív je viacero, ktoré prichádzajú do úvahy. Ale ja teda registrujem, že Hnutie Slovensko povedalo, že on nemá záujem postupovať s nikým v rámci predvolebnej koalície. A zase ani neevidujem žiadnu inú stranu, okrem vyjadrenia pána Krajňáka, ktorá by hovorila, že chce ísť s Hnutím Slovensko do koalície.

Čiže toto je skôr taká teória.

Tých teoretických možností je viacero, ale ešte raz my jednoducho sme vylúčili z akýchkoľvek debát iba strany Smer, Hlas, SNS a Republiku a teda ich deriváty typu Vidiek a neviem čo.

Ale inak sme pripravení sa rozprávať a počúvať názory a predebatovať tieto možnosti.

Ešte stále máme čas.

Pristupujeme k tomu zodpovedne.

Nechceme to nejakým spôsobom ani komentovať.

Čo môžem povedať, je to, že nás ako stranu trošku prekvapili nejaké vyjadrenia, ktoré som zachytil v médiách aj od pána Grelinga napríklad, ktorý úplne nepravdivo hovoril o tom, že my sa máme rozprávať o nejakých miestach na kandidátke s Progresívnym Slovenskom alebo že dokonca strana Demokrati je ľavicová.

To sú už také podľa mňa zbytočnosti, ktoré mi pripomínajú trošku obdobie Sulíka v SaS.

Tak dúfam, že sa to nebude nejako, že sa to nestane pravidlom, lebo až také zimomriavky z týchto spomienok prišli.

Ja si myslím, že opozícia by nemala nejakým spôsobom strácať čas a už vôbec nie mediálny čas na to, aby sa rozprávala alebo dokonca hovorila nepravdy o iných opozičných stranách.

Treba ten mediálny priestor, ktorý máme, sústrediť na to, aby sme nastavili zrkadlo Róbertovi Ficovi.

Dúfam, že toto bude cesta a zároveň verím, že v najbližších týždňoch a mesiacoch budeme debatovať s opozičnými stranami, ako nájsť spôsob, ako poraziť Róberta Fica, tak aby sme sa už nemuseli báť, že sa bude do Janukovyča vracať ako taký zlý bumerang.

>> Dobre, takže vy to vidíte na ten súboj na čele so Šimečkom na jednej strane a s Ficom na strane druhej. Toto podľa vás bude ten hlavný súboj, ktorý sa bude v parlamentných voľbách viesť?

>> Viete čo? V tomto momente je to skôr nepodstatné, lebo čo je podstatné, je to, aby sme spoločne ako opozičné strany dokázali získať 76 a ideálne 90 poslancov Národnej rady. To je podstatné na tom celom, nie? To kto bude lídrom? Lídra.

Viete, my môžeme politici o tom hovoriť, vy novinári o tom môžete hovoriť, ale na konci dňa si lídra vyberajú ľudia a ten predseda politickej strany, ktorý získa najviac hlasov v ​​voľbách, tak ten sa prirodzene stane lídrom celého tohto procesu.

A viete, aj mne to príde také až prekvapujúce, keď vidím, že niektorí predsedovia politických strán odkazujú iným členom iných politických strán, koho majú mať za predsedu. To je podľa mňa až také neslušné.

Keď je nejaký človek zvolený za predsedu tej ktorej strany členmi tej strany, tak je to prirodzené a hľadá teraz rôzne alternatívy k tomu, ako si vyberajú členovia nejakej strany. Tak to je podľa mňa také zvláštne a nie úplne tomu rozumiem.

Takže pre vás nie je podstatné, kto bude lídrom Progresívneho Slovenska v čase, keď budete s Progresívnym Slovenskom uvažovať o volebnej spolupráci, či to bude Michal Šimečka, prípadne Ivan Korčok, spomínajú sa ďalšie mená.

No pre nás je dôležité to, že my do tejto diskusie takisto ako s Progresívnym Slovenskom, tak aj s inými stranami pôjdeme ako suverénna politická strana s vlastným predsedom a s vlastným predsedníctvom a s vlastným programom a s vlastnými záujmami, ktoré máme a ktoré sú dlhodobé v budovaní strany.

A to aká delegácia príde na druhej strane – tak ako si nebudeme vyberať, či za Progresívne Slovensko to bude pán Šimečka alebo pán Korček, tak si nebudeme vyberať ani, neviem, za SaS, či to bude pán Grél alebo niekto iný, pani Kolíková, alebo či to bude za Hnutie Slovensko pán Jakab alebo pán Matovič.

Jednoducho myslím si, že je férové nechať na jednotlivé strany, aby si zvolili svoju nejakú reprezentáciu, a to je podstatné, aby sme sa bavili o programe a o tom, čo chceme spraviť, a nie, kto to bude robiť, lebo ľudia by mali byť vždy na poslednom mieste z hľadiska straníckych alebo osobných záujmov politických strán a nie, že teraz budeme sa baviť, že kto bude premiér a kto bude aký minister, lebo to nie je fér.

Fér je povedať ľuďom, aký program pre nich chceme priniesť.

Takže aj s Branislavom Grellingom si ešte sadnete za stôl, budete rokovať aj po tom, čo porozprával do médií.

>> Ale jasné, samozrejme, viete, už som v politike síce nie až tak dlho, iba osem rokov, ale už za tých osem rokov som veľakrát zistil, že polievka sa nikdy nie je taká horúca, ako sa uvarí.

A ja si myslím, že nejako by sme sa mali zavzdušňovať tu nad nejakými politickými, aj keď klamlivými, ale politickými vyhláseniami.

Treba si opäť uvedomiť to, že kto to hovorí, prečo to hovorí, aký má z toho záujem.

Naším záujmom strany Demokrati je to, aby sa opozícia spojila, aby išla spoločne v takom šíku s cieľom poraziť súčasnú vládnu koalíciu.

>> Mať spoločnú víziu, spoločné hodnoty je veľmi fajn. Ja sa len obávam, že takí spindoktori v pozadí vždy počítajú aj tie percentá, pozerajú sa na tých perspektívnych partnerov.

Momentálne určite podrobne sledujú aj ochotu, respektíve kauzu s protivzdušnými batériami, ktoré sú vami spochybnené, ehRóbertom Kaliňákom zase vám vrátené ako tenisová loptička na vašu stranu ihriska.

Ako to ovplyvní podľa vás tú spoluprácu, keď teda sa partneri pozerajú aj na takúto kauzu a na to, ako ju komunikujete, prípadne či to je naozaj kauza, ktorá vám pomôže alebo nepomôže.

No, ak by som to chcel odľahčiť, tak poviem, pán redaktor, že my chvalabohu nemáme peniaze na to, aby sme platili 10 000 € mesačne na nejakých spin doktorov alebo poradcov, a keďže takýchto ľudí nemáme, tak potom nemusíme počúvať ich dobre mienené rady.

A myslím si, že niekedy aj naši partneri v opozícii by mali menej počúvať spin doktorov a viacej počúvať zdravý rozum.

No čo sa týka samotnej kauzy Kubov, tak viete, ja som bol trošku aj prekvapený z reakcie ministra Kaliňáka, pretože ja som na svojej tlačovke jeho osobne z ničoho neobvinil a ja som povedal, že by som chcel vedieť odpovede od neho ako od ministra obrany, ako sa táto technika, ktorá bola ďalej predávaná ako bojaschopná technika tretej strane, ako sa dostala do rúk súkromnej spoločnosti, keď pán Kaliňák dlhodobo hovoril, aké sú tie kubánskej jednotky, keď sme ich dávali na Ukrajinu, tak hovorili, že tým oslabujeme obranychopnosť a tak ďalej, a zrazu za jeho pôsobenia vlastne odišli do súkromnej spoločnosti.

A na moje prekvapenie pán Kaliňák namiesto toho, aby úplne normálne pragmaticky prišiel s nejakými dokumentami a povedal, že viete čo, že áno, že táto technika sa tam dostala takým a takým spôsobom, tak rýchlo zvolal tlačovku po hodine a pol a začal tam na mňa útočiť osobne a povedal obrovské množstvo klamstiev.

Okrem iného to, že rozhodnutie o neupotrebiteľnosti bolo vydané za mňa, čo bolo klamstvo. To už to ani nespochybňuje, lebo jednoducho sa ukázalo, že ja som už dávno nebol na ministerstve obrany, keď on hovoril, že sa to malo za mňa vyhlásiť.

Potom hovoril, že pôvodné rozhodnutie o tých Kuboch bolo vydané za mňa.

Eh, to sa ukázalo, že bolo za tretej vlády eh Róberta Fica niekedy v roku 2017 eh urobené, keď bol mimochodom eh pán Kaliňák členom vlády.

Eh potom povedal, že za môjho pôsobenia boli premiestnené v rámci rezortu eh do základne neupotrebiteľného tovaru eh respektíve majetku eh v Nemeckej.

To sa ukázalo, že dokonca bolo urobené až za jeho pôsobenia.

Takže skúsil niekoľko urážok na mňa osobne a v každej jednej sa netrafil a v každej jednej vlastne si strelil do nohy.

No a ja som potom v tej reakcii na jeho tlačovku eh priniesol fotografie toho, v akom stave tá technika je.

A viete, ja si pod pojmom šrot eh predstavujem všetko iné, len nie to, čo som aj ľuďom ukázal eh na tej tlačovej konferencii, v akom stave tá technika je.

A nikto z nás si nemyslí, ani ja si nemyslím, že je to vo vynikajúcom stave nová technika.

Tá technika, tak ako som to hovoril, keď sme ju darovali Ukrajincom, tak to hovorím aj teraz.

Je to technika, ktorá má desať rokov, pochádza zo Sovietskeho zväzu, eh a je taká, aká je, ale určite to nie je šrot.

No a eh na to pán Kaliňák prišiel teda eh s tvrdením, že no ale viete, že eh tamto samotná firma vyrátala, že 1,5 milióna potrebuje zainvestovať, aby tá technika bola bojaschopná.

No to je v poriadku.

Takže 1,5 milióna potrebuje zainvestovať, aby tá technika bola bojaschopná, aby to následne mohla za 10 miliónov € predať do Rumunska a odtiaľ do Ugandy cez Macedónsko.

A to je problém, ktorý podľa mňa pán Kaliňák v tomto najviac má, že jednoducho za 60 000, to išlo súkromnej spoločnosti a za 10 miliónov sa to má predať ďalej.

Ale toto je aj ten pôvodný príbeh, ktorý ste povedali, že tu tá technika bola predaná ako šrot a má ísť za 10 miliónov eh kdesi do Ugandy.

No ale tu pán Kaliňák opäť argumentuje eh, že tu nie je žiadna vývozná licencia, eh že eh to proste nie je možné.

Eh pretože eh tá zmluva eh o predaji do Afriky jednoducho neexistuje.

Eh to znamená, že nie je tam ten eh konečný odberateľ a tak ďalej.

Ten príbeh je pravdivý teda, že niekto predal šrot a predal ho ďalej potom za 10 miliónov.

To už sa stalo?

No eh ja som na tej tlačovej konferencii pán Bielík zverejnil dva dokumenty, ktoré sú v tomto podstatné.

Jeden dokument a ten asi najpodstatnejší je eh ministerstvom zahraničných vecí Rumunska vydaný certifikát konečného užívateľa.

Eh to vydalo ministerstvo zahraničných vecí Rumunska na vývoz tohto materiálu do Ugandy.

A tento materiál by neboli vydaní tento dokument, keby nebol doložený zmluvou, eh, ktorú som zverejnil tiež zmluvou medzi rumunskou stranou a slovenskou spoločnosťou.

Čiže tieto dva dokumenty existujú a zároveň platí, že pri tých eh certifikátoch konečného užívateľa, tam je napísané, že krajina pôvodu, tam je napísané Slovenská republika a potom tam je, že vývozca z Rumunska bola rumunska firma, potom macedónska firma a potom konečný príjemca, ministerstvo obrany Ugandy.

A eh aby to Rumunsko vydalo takýto certifikát.

Nielen, že zmluvu museli vidieť od rumunskej spoločnosti, ale zároveň je štandardom, že štát, ktorý to vydáva, ak je tam krajina pôvodu iná, ako je tá krajina, kde eh odkiaľ sa to vydáva, tak sa preveruje cez diplomatické zdroje v tej krajine, odkiaľ to pochádza, v tomto prípade slovenskej.

Či Slovenská republika súhlasí s takýmto vývozom.

A tým pádom to znamená, že objektívne eh v priebehu tohto roka, lebo ten certifikát bol vydaný mimochodom v marci tohto roka eh rumunskou stranou, tak eh eh musela Slovenská strana súhlasiť s takýmto vývozom.

Predpokladáte, predpokladáte, že tá vývozná licencia existuje?

Nie, nie, nie.

To som práve chcel povedať, že druhý dokument, ktorý je potrebný, je vývozná licencia zo Slovenskej republiky, aby to do toho Rumunska mohlo ísť.

A tam teda hovorí pán Kaliňák, že firma nepožiadala zatiaľ eh spoločnosť Robus na túto vývoznú licenciu, čo môže byť pravda.

Ja to nespochybňujem, lebo ja tiež hovorím, že tie dve batérie toho systému KUP sú stále eh na sklade eh medzi Zvolenou a Krupinou.

Čiže eh v marci bol vydaný certifikát zo strany Rumunska a ja predpokladám, že ešte niečo je potrebné, aby sa dotiahlo eh v tom vzťahu medzi rumunskou spoločnosťou a Slovenskou.

A keď sa to dotiahne, tak eh následne bude žiadať slovenská firma o vývoznú licenciu.

Keby sme to neboli zverejnili, tak eh tie Kuby, tie dve batérie skončia eh v Ugande a už ani nie za 10 miliónov, ale za 11,21 milióna, lebo aj to je napísané v tom certifikáte konečného užívateľa, ktorý som zverejnil, eh čiže to je ľahko dohľadateľné.

No a zároveň eh macedónskí investigatívni žurnalisti sa do toho pustili, keďže tam bol macedónsky sprostredkovateľ.

No a tí jednoducho sú presvedčení o tom, že konečným príjemcom by mala byť Ruská federácia ako blízky spojenec Ugandy.

To znamená, že Rusi si vlastne ako keby kupujú tento systém eh prostredníctvom svojho afrického spojenca, lebo inak by to priamo nedostali.

A toto je tiež obrovský problém, aj keď pre mňa je to druhoradý problém, pán Bielík, lebo pre mňa prvoradý problém je to, ako mohli byť tieto dve batérie predané ako šrot do spoločnosti Robus.

A kto o tom rozhodol?

A zjavne to niekto rozhodol v lete 2024, to znamená tri roky, keď už bol pán Kaliňák ministrom obrany.

No eh myslím si, že tam ukazoval aj dokument, ktorý zase podpisoval váš nástupca pán Martin Sklenár, ktorý bol ministrom obrany za úradníckej vlády.

Plus ešte vám tam priťažil eh minister obrany eh výrokom, že ste údajne k tomu Kubu predávali aj strela, eh údajne za 500 € eh za jednu strelu.

Eh to je pravda.

No dve veci ste povedali k tomu dokumentu, ktorý mal vydať pán Sklenár.

Ja som taký dokument nevidel.

Ja som videl dokument, ktorý zverejnil pán Kaliňák, ktorý bol podpísaný 24. októbra 2023, to znamená jeden deň pred jeho nástupom na ministerstvo obrany, ale to bol dokument, kde vojak komunikuje s úradníkom a kde hovorí o tom, že do dvoch týždňov eh by malo by sa mali znova spojiť, keď dostanú tento spis a rozhodnúť o tom, čo s tým materiálom urobiť.

To znamená, že samotné nakladanie s tým materiálom už bolo realizované až za pána Kaliňáka, ani nie za pána Sklenára a definitívne dávno po mojom odchode z ministerstva obrany.

Čiže ja som s tým nemal nič spoločné.

Čiže to bol taký nejaký čudný dôkaz, ktorým pán Kaliňák vlastne iba dokázal to, že on eh bol ten, ktorý rozhodoval o nakladaní s tým materiálom.

Čo sa týka tých rakiet do systému KUP, tak tam opäť eh pán Kaliňák, tak ako to je jemu eh blízke, eh zavádzal eh a hovoril polopravdy a nepravdy.

Eh viete, eh tie rakety do systému Kubo, ktorý hovorí, ja som pôvodne nevedel, o čom hovorí, lebo on sa rozhodol s pani Cigánikovou debatovať na túto tému a nie so mnou ako bývalým ministrom obrany.

To tiež dokazuje, že má čo skrývať.

No ale on tam teda povedal niečo o tých raketách.

No a ja som si teda musel zistiť, že vlastne o čo sa jedná.

A keď som zistil, tak som sa pobavil, lebo tie rakety boli vyhlásené za neupotrebiteľné v roku 2019 za vlády Róberta Fica opäť.

Čiže pán Kaliňák si opäť strelil do nohy a aby som to ešte zdupľoval, tak nakoniec neboli prevedené ako šrot do spoločnosti Robus, tak ako bol systém KUP ako šrot prevedený Kaliňákovým rozhodnutím do spoločnosti Robus.

Ale v tomto prípade za môjho pôsobenia bola vyhlásená súťaž na tento neupotrebiteľný materiál verejná, kde sa prihlásili firmy a mohli cenu vlastne licitovať a najvyššiu ponuku dala spoločnosť Robus v súťaži a na základe toho odkúpili tie staré rakety, ktoré sa v roku 2019 za Ficovej vlády vyhlásili za neupotrebiteľné.

A to bolo samozrejme napísané aj v tej zmluve, ktorou mával pán Kaliňák. Len to zabudol ľuďom povedať a tí to samozrejme nevideli cez televíznu obrazovku, že to bolo na základe verejnej súťaže, kde spoločnosť Robus dala za tie súčasti rakiet najvyššiu ponúkanú cenu.

To bolo tých 500 € za jednu.

No viete, keď vyhlásite súťaž na neupotrebiteľný materiál, ktorý nám blokoval sklad, ktorý sme museli kvôli modernizácii F16, teda príchodu F16 modernizovať, tak sme vyhlásili súťaž, ak sa prihlási ktokoľvek, kto je za to ochotný zaplatiť čo najviac. Najviac sa prihlásila spoločnosť Robus a za tie rakety po technickom živote, ktoré mali ja neviem 30 rokov alebo viac, boli ochotní za kus zaplatiť asi 500 €.

Keď to hovorí pán Kaliňák, ja som ani tú sumu definitívnu nakoniec nevidel.

Dôležité je to, že to bola na základe súťaže, kde sa prihlásili firmy a tá, ktorá zaplatila najviac v tej ponuke, tak tá to dostala. Čiže nie ako šrot, ako to urobil pán Kaliňák priamo, že to niekomu povedal: "Tu si to odvezte", ale my sme vyhlásili súťaž a to je presne rozdiel medzi našou vládou a vládou Smeru. Išlo o to, aby sme za to dostali čo najviac peňazí. Keby to bolo na pána Kaliňáka, tak to nie je za 500 € alebo bolo by to možno za 10 € za kus.

Tak toto je ten rozdiel.

Dobre. Ja verím, že aj v záujme našich divákov raz budeme poznať celý ten príbeh, že si budeme môcť pozrieť zmluvy, že budeme môcť my ako novinári to sprostredkovať v kompletnom znení aj našim občanom.

Chcem sa ešte zamerať na peniaze, ktoré sme mali dostať za odovzdanie protivzdušnej obrany Ukrajine. Tam opäť máte spor s ministrom, opäť si prehadzujete tú zodpovednosť, kto za to môže, pretože výsledkom pre občanov je nula a občanovi je tak trošku jedno, kto vás za to môže.

Ak sme teda naozaj tam my ako spoločnosť niečo investovali, to znamená, darovali sme vlastný majetok cudziemu štátu. Vy stále tvrdíte a teraz sa nechcem zaoberať, kto je za to zodpovedný, lebo to pravdepodobne vy budete hovoriť, že on a pán Kaliňák zase, že vy. Ale stále tvrdíte tú základnú premisu, že to, že pomáhame Ukrajine, znamená, že pomáhame aj sebe. Aj keď teraz poznáme tento výsledok, že finančného hľadiska je tam nula.

Ďakujem pekne za tú otázku a rád na ňu odpoviem. Ešte jednou vetou sa vrátim k vašej predchádzajúcej pripomienke, že pevne veríte, že raz budeme vidieť všetky zmluvy a budeme to vedieť povedať. Nič nie je jednoduchšie ako to, aby pán Kaliňák všetky tie veci dal dokopy a verejne ich zverejnil, lebo on to môže urobiť. On ich má k dispozícii a nič z toho nie je utajené, pokiaľ viem. Čiže keby nemal čo skrývať, tak to celé zverejní a ukázala by sa realita, čo sa týka a môže to kedykoľvek spraviť.

Teraz dovoľte, ale vy mne tiež poznámku, lebo toto by sme chceli vedieť aj pri tej protivzdušnej obrane. Tam sa nevieme dopracovať k tej zmluve o medzinárodnej spolupráci, kde sú začiarnené texty a nevieme to vyhodnotiť. To je len moja poznámka.

To sme už spolu niekoľkokrát prebrali a ja vám ešte raz, že v tomto momente nie je už žiaden dôvod na to, aby to bolo utajované. V tom čase to bolo dôvod a pán Kaliňák môže jedným rozhodnutím bez problémov to zverejniť. Absolútne bez problémov. Čiže to je jeho rozhodnutie o ukončení utajovania tejto veci. V tom čase to bolo utajované, lebo to malo svoj dôvod. A teraz to už jednoducho dôvod nemá. Takže bez problémov to môže pán Kaliňák zverejniť a ja budem rád, keď to spraví. Aspoň zbytočne nebudú ďalšie otázky.

Čo sa týka otázky k európskemu mierovému nástroju, o ktorom hovoríte, viete, to je čarovné. Ja naozaj niekedy strácam až nejaké pochopenie, prečo pán Kaliňák má potrebu takýmto spôsobom ľudí zavádzať a klamať. Vy hovoríte, že výsledkom je, že Slovenská republika z toho už nič nedostane, respektíve, že ešte dokonca pán Kaliňák hovorí, že musíme doplatiť 3 milióny €.

Ja vám hovorím, že pán Kaliňák má svojho človeka, ktorý je v Bruseli zodpovedný za európsky mierový nástroj. On tam sedí a jeho úlohou je vyjednávať také podmienky a dohadovať také podmienky, aby to bolo pre Slovenskú republiku čo najvýhodnejšie.

Keď ja som v máji roku 23 končil, tak ľudia, ktorých sme tam mali my spoločne, ja s pánom ministrom Káčerom, lebo aj ministri zahraničných vecí, aj ministri obrany samozrejme toto riešia, sme dojednali to, že Slovenská republika už dostala 92 miliónov €. To je suma, ktorá už prišla na účet Slovenskej republiky z európskeho mierového nástroja.

A vtedy sme my dojednali, že takmer 50% účtovej hodnoty tej techniky nám bude preplatené, čo sa aj udialo. A ďalších 250 miliónov sme mali dostať. Taká bola dohoda, písomná dohoda, to bol záväzok, to schválili ministri. To jednoducho bolo nemenné.

No len potom, viete, sa rozhodol pán Orbán, blízky kamarát Fica a Kaliňáka z nejakého dôvodu zablokovať tú platbu ako jediná krajina. No a keď takýmto spôsobom pán Orbán konal, tak prestali sa vyplácať tie sumy. On jediný to blokoval tri roky. Takmer tri roky to jediný blokoval.

Pán Kaliňák teraz hovorí, že ja som zodpovedný za to, že za tie tri roky sa nevyplácali žiadne peniaze, ale naopak požiadavky na vypreplácanie narastali, pretože jednotlivé krajiny naďalej dávali ďalší a ďalší materiál na Ukrajinu a z toho istého mierového nástroja na základe dohodnutých podmienok si žiadali preplatiť sumy.

Ale keďže Orbán to zablokoval, tak nielen, že nebolo platené, ale jednotlivé členské štáty ani už ďalej neprispievali do toho európskeho mierového nástroja, ktorý bol určený. A tak vzniklo to za pôsobenia pána ministra Kaliňáka a pána ministra Blanára vo funkcii a za pôsobenia ich nominanta v tej komisii, v tom riadiacom výbore Európskeho nástroja, že dnes je tam viacej požiadaviek, ako je tam peňazí.

Čiže áno, môžeme povedať, že to je do veľkej miery zodpovednosti blokovania Orbána za tri roky a potom zodpovednosti tých ľudí, ktorí o tom rokujú. To znamená nikto iný ako Blanár a Kaliňák.

Nechápem, ako ja som toto mohol vedieť pred tromi rokmi v máji roku 2023, že Orbán začne koncom roka 23 blokovať ten systém a že ďalšie dva roky to bude blokovať a že nakoniec toho vznikne tak, že tam bude málo peňazí.

Ale je z toho jednoduché východisko.

Posledná veta, pán Bielík, z mojej strany, že je tam predsa človek, ktorého tam dal Kaliňák, je tam jeho rokovanie ministrov obrany, je tam rokovanie ministrov zahraničných vecí Európskej únie a stále je tam rokovanie predsedov vlád.

A tam jednoducho Slovenská republika, tak ako Orbán jediný blokoval vyplatenie tých peňazí, tak Slovenská republika môže blokovať rozhodnutie o tom, že sa nebudú vyplácať tak tie dohody, ako to bolo urobené predtým.

Podľa mňa to tak aj skončí nakoniec, pán Bielik.

Len teraz oni akože robia bu bu, klamú, zavádzajú a nakoniec aj tak sa budú vyplácať peniaze pre jednotlivé krajiny, lebo Európska únia zmení postoj pod tlakom krajín a oni budú hovoriť, ako fantasticky to vyjednali.

Ale v podstate majú to vo svojich rukách a musia viac konať a menej vyplakávať.