Daniel Máčovský 1. díl: Za projekty větrných elektráren stojí brutální peníze

Milí posluchači, vítejte v pořadu ku pedu do minulosti. Od mikrofonu vás [hudba] zdraví Martina Kociánová. Hluk, infrazburuk, soustavné vlikání světel, vliv na faunu a flóru, ovlivňování mikro a makroklimatu, změna charakteru krajiny. To jsou jen [hudba] nkteré zápory, které zmňují odpůrci výstavby větrných elektráren. Příznivci vzniku větrných parkú hovoí o nafouknutých problémech a o odpúrcích jako o dezinformátorech. A jak už to v minulosti bylo mnohokrát, ani [hudba] tentokrát nevznikla včasná a vcná veřejná diskuse. A ke slovu se opť nedostala [hudba] fakta. Teba ukazatelé, které by v pípad elektráren mly být klíčové. Jaký budou mít takzvané větrníky pínos pro energetický mix? Jaká je jejich rentabilita, na kolik [hudba] jsou stabilní? Na více než 30 000 připomínek občanů, starostú a spolkú na ochranu přírody nikdo v Česku nereagoval. Starostové se dozvdli, že jediný zpsob mohou hájit základní práva a zájmy svých obcí je soud. Soudit se se svým státem. Taková situace je v Česku. Jak jsou na tom naši sousedé na Slovensku? Hraje roli skutečnost, že Slováci už teď energii vyvážejí a jejich energetický mix je vpravd zelený a nebo se prostě budou vtrné elektrárny stavť, ať jsou potřeba nebo ne? [hudba] Odpovdi na tyto otázky, možná na všechny, možná na vtšinu z nich, ale také mnoho dalších otázek [hudba] penáší mj host Daniel Slobodan Máčovský. Kdysi profesionální sportovec, kdysi editel banky, kdysi farmář, komunální politik, dnes se vnuje především Józe, organizuje Poutě do Himalají. Človk s mnoha rozličnými zkušenostmi, [hudba] který se stal jedním z nejvýraznějších aktivistú proti výstavbě větrných parkú. Napsal také knihu Negativní účinky vtrných elektráren. To vše je Daniel Slobodan Máčovský. Som moc ráda, že vás t mám. Vítejte akjem veľmi za pozvanie. Pozdravujem všetkých poslucháčov. Pane Máčovský, vy jste v poslední dob [smrkanie] na sebe upozornil tím, čemu se říká občanská aktivita nebo aktivismus a to navzdory tomu, že vaše cesta poslední roky byla úplne jiná. Řeknete mi, č vás odstartovalo tuto občanskou aktivitu? >> Dôvodov na každú činnosť v živote človeka je určite viac. čo je spúšťačom tohto procesu konkrétne vo mne takým tým fyzickým, lebo o tom sú určité aj vnútorné. To sa z tých himalajských tradícii volá Dharma ako životné predurčenie. Bolo to, že tieto zámery prišli až k nášmu domu, kde zhruba v 900 m vdialnosti hrozilo hrozila výstavba 17 veterných turbín s výškou 250 m. A toto samotné ešte by možno stále nestačilo, ale keď som sa o tom záere dozvedel, prvé čo bolo, zavolal som naše pani starostke, ktorá je veľmi skúsenou komunálnou političkou. možno 30 rokov pracovala dohromady eh ako prednostka mestského úradu v neďalekom meste veľkom a následne asi tretie volebné obdobie v našej dedine. Čiže nie je to nejaký nováčik, ktorý by nemal nejaké skúsenosti. A keď som jej zavolal a opýtal sa na ten zámer, na ten projekt, ktorý už vtedy existoval a už bol nejako ďaleko, ona o ňom nevedela. A práve tento prvok určitého utajenia, tajnosti, totiž bol to projekt, ktorý susedil akoby vložený do susedného katastra, susednej obce a ten kataster končil 900 m od našich domov, takže vlastne áno, nebol podaný v našej obci, v susednej, ale to, že takáto významná politická komunálna osobnosť o ňom nevedela. >> Ona nevedela, že v blízkosti mesta Hlhovec sa bude stavieť 70 vetrných turbín. My bom také dedink Vinohrady nad Váhom. >> Áno, >> to nevedel nikto. To prišlo až eh neskôr. A dokonca on tento projekt, tých 70 veterných turbín, to je iba, že pilotný projekt. My sme získali mapu, kde je naplánovaných v tomto zámere 150 týchto veterných turbín z výskou 270 m. Takže tam sú zasypané celé obce smerom až po Nitru. To je čosi úplne katastrofické. Ale ten zámer, ktorý teda mňa do toho zapol, tých 17 turbín, to bol drobný zámer takého drobného investora. Ešte, aby poslucháči toto vnímali, neexistujú zámery iba akceleračných zón. To je iba jedna úroveň. Na Slovensku sú momentálne tri. Tá prvá je asi 35 drobných projektov. Drobných mám na mysli takých šesť až 21 turbín v tých veterných, akože oni to nazývajú, parkov. Tak to sú drobné projekty, ktoré sú úplne samostatné podané ako jedna úroveň drobnými investormi. Na Slovensku je ich asi sedem, ktorí sa zaujímajú o tieto projekty. Druhá úroveň sú dve obrovské akceleračné zóny. Jedna s tým zámerom 150 turbín, zatiaľ podaná s tými 69 na západnom Slovensku a druhá takáto akceleračná zóna na východnom Slovensku akoby kúsok odvýchod od Košíc ešte pri Michalovciach a Strážskom. A tretia úroveň je tá, ktorú vaša vláda zhruba pred dvoma týždňami schválila v počte 61 akceleračných zón na Slovensku. Tak naša vláda to schvaľuje takisto behom týždňa, dvoch na Slovensku. Bude posudzovať. Uvidíme, ako to dopadne. Všetko sme spravili preto, aby sme upozornili na závažnosť a dopady týchto fakt človeka, prírodu a život na vidieku likvidačných projektov. Takže ten výsledok teda naňho si ešte chvíľu u nás počkáme. Ale to sú projekty, kde hrozí 207 týchto obrovských gigantických veterných elektrární. >> Eh, pane Danieli Máčovský, u nás to vláda odsúhlasila, jak jste zmiňoval 277. To jenom pro upřesnění, [smrkanie] protože až budeme naše povídání vysílatť, tak už to bude víc než 14 dní. [smiech] >> Proto zmiňuji, proto zmiňuji přesné datum. Eh, Slovensko to teprve čeká. Eh, možná, že v době, kdy tedy půjde naše vysílání ven, tak už také budeme znát výsledek. Ale řeknte mi, eh, neruší eh slovenské politiky fakt, že Slovensko má energie dost. To, co jsem zmiňovala v úvodu. Eh, vy díky jádru a vodě máte velmi zelený mix energetický. Už energii vyvážíte v okamžiku, kdy dostavíte Mochovce čtyři, tak jste doslova za vodou. Řeknte mi, kde se vzal třeba konkrétne na Slovensku najednou tento politický, jak sa íká diskurz? Toto, pardon, že to vyjadrím ešte dvoma vetami navyše. Tým, že sa tak obrovsky intenzívne o túto problematiku zaujímam, vystúpili sme s ňou už aj na pôde europarlamentu v Bruseli, tak eh ono to nesúvisí len so Slovenskom a Čechmi. Nesúvisí to ani len s Európskou úniou. tieto projekty týchto obrovských veterných elektrární tými gigantickými, či obrovský, čo sa týka počtu a tých gigantických vrtúl až 270 niektorých projektoch ešte vyšších vrtúl sa tak intenzívne rozbehli po celom svete. od Brazílie cez USA, Kanadu komplet teda západnú Európu a teraz tú strednú a zčasti východnú cez Irán takisto ako tú strednú Áziu až teda po Indiu, Čínu, Japonsko, Nový Zéland a Austráliu. Čiže vnútorne sa zaoberám aj tou myšlienkou toho pozadia. Stretol som sa už s významnými ľuďmi, ktorí vnímajú pozadia určitých procesov, že o čo ide. Jedno by sme mohli sa zamerať na to ekonomické pozadie tohto celého, celosvetovo a potom aj európsky. A druhé je možno vnímať aj to duchovné pozadie, tú podstatu takú skutočne hlbšiu, takú tú príčinnú, prečo sa tieto procesy momentálne dejú v takejto intenzite. Osobne tomu hovorím, že ide o veterný mor, ktorý nás prišiel zamoriť. A každá morová epidémia mala svoju podstatu v niečom. Nielen v špinavých rukách, nielen akosi v nejakej chudobe, ale proste v určitom úpadku >> spoločnosti a podobne. Krysi roznášeli nejvíce mor, pretože žili na odpad nebo spíš potkanie ješte. Ale [smiech] >> to jenom se eh dostáváme do středovku. Eh, ja budu tady občas hrát advokáta diaboly, aby ta naše diskuze mla patřičné napětí. Rozhodne nezapomínám na dvě cesty, které jste teď nastínil, tu ekonomickou a tu duchovní. Eh, ještě se pro úplnost ujistím, že eh nesouhlasíte s výstavbou větrných elektráren nikde na světě, protože umím si představit, že v severním moři eh mohou mít jakési řeknme energetické opodstatnění a to, co víme o jejich škodlivosti v severním moři je pramalé. Takže bychom je třeba mohli tolerovat. Jste ochoten tolerovat větrné elektrárny někde, kde hodně fouká. Je to daleko od civilizace, byť ne daleko od pírody, což ani v tom severním moři nie daleko od pírody, že? >> Možno teraz klamem určité spektrum poslucháčov, ale keď som sa začal zaoberať touto problematikou, vždy súvisí eh každý náš postoj s mierou informácií a potom možno s určitou inteligenciou a stupňom vedomia. Čiže prvá informácia, keď ku mne prišla od vlastnej mamy, že hrozí šesť obrých veterných elektráreň v blízkosti jej dedinky, kde býva, tak hovorím: "Mami, plná západná Európa je týchto ekologických zelených projektov." No tak bude šesť turbínu, veď nič vážne sa nedeje. A moja mama na to reagovala: "Chudátko, tak vlastne trochu už mala tie informácie a hovorí: „Ale to je veľmi škodlivé." hovorím, mami, keby to bolo škodlivé, už by sa o tom vedelo a politici by to nedovolili. Takýto prispatý postoj vlastne akože k tomu. Až prišlo tých 17 vrtuľok naším domom, až prišiel ten moment, kedy starostka o tom nevedela, čo človek spozornie, počkaj, počkaj, toto nie je úplne v poriadku. No a následne vo mne prišlo štúdium. Takže spočiatku som len zistil, že my obrovsky chránime prírodu, chránime pamiatky UNESCO. Chránime všetky možné zložky nášho života, ale úplne minimálne chránime človeka. A začal som sa zaoberať zdravotnými dopadmi na človeka. Založili sme stránku zapravdu.sk. Začali sa ozývať ľudia, založili sme facebookovú skupinu Za pravdu o veterných parkoch a začali písať svoje skúsenosti zo sveta. A keď som zistil, aké to je deštrukčné na ľudské zdravie, tak som sa tomu začal venovať naplno a založili sme takú skupinu našich akoby aktivistov, ktorí začali oslovovať skupiny zo sveta, pretože Slovensko ani Česká republika nemáme také bohaté skúsenosti s týmito negatívnymi účinkami a podobne, ako majú vo Švédsku, v Nemecku, v Kanade, USA a podobne. a začali nás zaplavovať štúdiami, poznatkami, skúsenosťami ľudí, knihami, posudkami vlastne a všetkým takýmto. A potom ako sme spolu s Katarínou Ondrušovou dali dokopy tú knihu, tak keď som začal písať tú knihu, tak som mal pocit, že píšem ju pre ochranu človeka, aby bolo zrejmé, že človeku to ubližuje, že úplne životne. Môžeme sa k nemu dostať aj konkrétne. Ale keď som končil písanie tej knihy, ona má 450 strán, obsahuje asi 1800 slovom, nie obrazne 1800 štúdií, posudkov, vyjadrení a proste rôznych odborných právnych analýz a proste hm takýchto faktov. Tak som hovoril, ďalej sa tomu idem venovať práve pre tú prírodu, že ak niekto povie, že to niekde v mori môžeme stavať, tak len nemá dostatočné alebo v oceáne nemá dostatočné informácie o tom, čo to spôsobuje tomu morskému ekosystému, čo to spôsobuje teplote tej vody, čo to spôsobuje tomu vzduchu nad tým, čo to spôsobuje morským cicavcom. Tie infrazvukové vibrácie, oni sa vo vode obrovsky šíria a to nie sú len veľryby a ich ekolokátory a komunikačný systém, kde veľryby sa dorozumievajú na 200 km vzdialenosť a teraz, keď tam vrtule stále bzučia, eh kto sa potápa trošku niekde v mori alebo čo, len trošku so šnorklom a ide okolo motorový čln alebo skúter a vy potopíte hlavu pod vodu, tak cítite také veľmi jemné vysoké bzučanie, také relatívne nepríjemné. Tak si teraz predstavte, že takéto bzučany na vás sa valí z každej strany v jednom kuse, že to vlastne ako narúša tak intenzívne ten morský ekosystém. [smrkanie] V jednom článku na stránke zapravdu.sk sa to rozoberá. Je tam asi 243 linkov na každý jeden link je odborná štúdia o tom, čo to spôsobuje morskému ekosystému. Takže z pohľadu súčasných znalostí by som možno povedal, že niekde do nejakej púšte, keby sme to dali, ale to neviem o dopadoch na tú púšť. Vidím, že přes vás neprojdou ani takové ty vrtulníčky na poi ve střelnici. [smiech] Ale ja to ja to jen trošku odlehčuji, protože [odkašľanie] jsem si četla eh vaši knihu, četla som si eh váš server za pravdu.sk Mm. Zároveň som četla eh mnohá naše média, která vás označují za dezinformátory opět v búhčích službách. To to je rétorika, kterou už dobře známe. A tak si říkám, jestli vy sám někdy třeba nepochybujete, protože stejně tak jako jsou cinknuté některé vědecké eh studie na téma prospěšnosti a nulových rizik větrných elektráren, jak tady zmiňoval i pan inženýr Ivan Novký, tak mohou být ohnuté i ty studie, které větrné elektrárny haní. Ako sa v tom orientujete vy? >> To by nám nemohli písať stovky Slovákov a Čechov zo sveta, pretože dnes vlastne my nežijeme len tu, kde a teda na Slovensku nemáme skúsenosti s veternými elektrárňami, tak by sa mohlo povedať, že o tom nič nevieme, ale ľudia naši žijú aj v Holandsku, žijú aj v USA, žijú aj v Rakúsku, aj v Nemecku a podobne. A teda nezostávajú nejakí nečinní. Poviem k tomuto dva významné argumenty. Za týmito projektami nestoja prachy. Za týmito projektami stoja brutálne prachy. >> To je ten ekonomický smer. >> Ale tak brutálne, že oni dokáza dokážu platiť celé výskumné eh tímy odborníkov, ktorí potom chrlia štúdie, ktoré sú už len z logického pohľadu proste ako úplne absurdné. ako to zvyšuje poľnohospodársku produkciu. Predstavte si, že máte krajinu, ktorá je nejaká jednoliata a teraz tam, keď ten mechanizmus obrába tú pôdu, tak on vlastne chodí hore dole, nemusí zastavovať, cúvať, nemusí nič. A vy tam teraz naťaháte cesty ku každému tomu hm vrtuľníku eh vetrníku musí ísť cesta a on má obslužnú zónu. Čím je vyšší, tým je tá obslužná zóna väčšia. Tam keď sa dáva tá lopatka, keď sa servisuje alebo keď sa aj montuje, tam príde 40 kamiónov, ktoré postavia malížeria. Ten tí ten malý žeriav postaví veľký žeriav. Ten tam potom operuje s tými v tej 160 180 m výške, kde je tá strojovňa. Plus on musí byť ešte niečo vyšší. Potom to tam celé nainštaluje, potom sa to celé rozoberie. Takže tá obslužná zóna má trebárs, že 40 x 70 m. Čiže to zaberie určitú plochu, rozdrobí to celú tú poľnospúdu alebo prírodnú lesnú, prirodzenú nejakú a odoberie z nej vlastne a skomplikuje jej obrábanie ako čokoľvek. a oni vytvoria štúdiu, ako to zvyšuje poľnohospodárskú produkciu. A teraz tie dva údaje. Na stránke podpredsedu vlády Slovenskej republiky, to je oficiálna stránka, ktorá sa volá planobnovy.sk. tam vyvracajú tieto akože mýty a jedna z prvých informácií je, že 71% Slovákov víta veterné elektrárne v blízkosti svojho domova. Takže kolega napísal, keďže to je vlastne štátna inštitúcia, ten podpredseda vlády a teda aj tá jeho stránka napísal na Štatistický úrad Slovenskej republiky, máme taký zákon o informáciách a dožadoval sa >> taký 106 >> my [smiech] 211. Kto robil tento výskum? Kedy ho robil? na akej vzorke respondentov, v akých oblastiach, aké boli otázky, koľko ten výstum stá stál, kto ho platil a pár takýchto ďalších otázok. Zo zákona je vlastne štátna inštitúcia do ôsmich dní povinná odpovedať na tieto otázky. Oni to splnili. Viete, aká bola odpoveď? Že momentálne majú nejaké technické problémy a nemôžu odpovedať na tieto otázky. Lenže to sa stalo pred 2 a pol mesiacimi a odvtedy inú odpoveď neposlali. A to číslo je 71%. Včera sme sa s manželkou smiali po ceste, sem sme počúvali nejaké rádio a tam hovorili, že 71% ľudí a zase použili nejakú jaj si v Česká republika neumýva ruky po použití záchodu. Ľudia nám poposielali, máme asi 15 oblastí, čo všetko je 71% proste nesúhlasí s opatreniami, s digitalizáciou, s tamtým, s hentým, neviem čo. Proste akože >> takové magické číslo. >> To je nejaké magické číslo, ktoré sa nejak veľmi často používa a netreba naňho robiť ani prieskumy. To si človek len tak vycuá. A druhý dôvod, v Nemecku, v češtine, myslím sa, mesto Mindes nemecké hovorí, že Moháč alebo Mohuč ako Mohuč. Takže v tomto meste Mohuč je univerzita, kde univerzitný profesor univerzitný profesor doktor Christian Friedrich Vál vykonal asi najväčšiu štúdiu zdravotnú na svete. On skúmal 26 500 ľudí zo zdravotných záznamov, zdravotných poisťovní. Čiže nie, že by sa pýtal na subjektívny názor, ako sa cítite, vadí vám to, zaznamenali ste niečo? Nie, on skúmal ich zmenu zdravotného stavu v priebehu troch rokov od spustenia inštalácie vetených turbín v blízkost domova v okolí 1 km 26 500 zdravotných záznamov preskúmal. To bola skupina, ktorých sa to týka, že vžijú kilometer od veterných elektrární. A toto porovnal s kontrolnou skupinou. Samozrejme, mal na to aj tím ľudí, ako on stál na čele toho celého tímu. A tá kontrolná skupina mala 49 700 ľudí, ktorí žijú 15 km vetenných turbín. Čiže keď si spojíme tieto dve obrovské čísla, proste ako to sú také 10 000 zdravotných záznamov, tri roky toto vlastne akože vykonávali a záver tej štúdie je, oni skúmali len vplyv na kardiovaskulárne ochorenie, čiže srdcovocievne, tak [smrkanie] zistili zvýšenie kardiovaskulárnych ochorení. v blízko ľudí, ktorí žijú v blízkosti vetelných turbín z týchto zdravotných záznamov sa zvýšilo od 21 do 68%. informoval o tom na medzinárodnom kongrese veľmi vážnom. Toto už neviem z hlavy ktorom, kedy v tomto roku ako proste úplne doslova s obrovským apelom. A takýchto štúdií máme, že veľa. Nie, že jednu jedinú, ale veľa. Lenže títo veterní investori, oni disponujú takými peniazmi, že vám dokážu akoby spochybniť úplne urobiť tlak na univerzitu, urobiť tlak na čokoľvek. Vlastne majú marketérov, majú podchytené médiá, majú podchytené súdnictvo. Pardon. Ešte jednu vážnu informáciu z tohto, ktorú sme sa dozvedeli v Bruseli. Prišiel zástupca francúzskeho odboja. Bolo tam 17 krajín, kde riešia tieto veľmi vážne problémy. Francúzsky Najvyšší súd v minulom roku vydal moratórium na stavbu alebo na schvaľovanie ďalších vetených projektov s odôvodnením, že tých zdravotných dôsledkov už je tak moc, že už ich nie je možné ďalej prehliadať. Moratórium znamená, že pozastavil schvaľovanie až dokiaľ sa nestanovia nové limity, lebo napríklad rakúsky europoslanec minule upozorňoval, že tie limity sa stanovili pred 20 rokmi, kedy tie vrtule boli 60 m a výkon mali 0, niečo MW. Dneska sa stávajú 270 m s výkonom 7 MW a to všetko súvisí s tými deštruktívnymi negatívnymi účinkami. Takže my sme sa potešili, že konečne niečo francúzsky Najvyšší súd, moratórium vo Francúzsku. A on že: "Vážení, netešte sa, kľud. Viete koľko vydržalo to moratórium v platnosti?" A človek pozerá, nevie, on hovorí: "Tri dni." Čiže to, čo ten najvyšší francúzsky súd skúmal, neviem koľko, možno to skúmal pol roka, možno to skúmal dva roky, potreboval na to obrovské množstvo posudkov, znaleckých posudkov, štúdií, výskumov. To by len tak z ničoho nemohol prijať takto závažné rozhodnutie. Čiže on to niekoľko mesiacov pripravoval, potom nabral tú guráž, že to proste teda zastavil dočasne, kým sa to naozaj nepreskúma. A tí veterní lobisti u vás veterní energetici rozprávajú o veternej mafii. Tu sa s tým nekašlete. To úplne obdivujem. To je super. U nás žiaden odborník ešte takéto slovo nepoužil. To je mafia rozlozená v najvyšších štruktúrach celého sveta, ktorá dokáže zmeniť rozhodnutie Najvyššieho francúzskeho eh súdu za tri dni. Tak si teraz toto dajme na nejaké váhy toho všetkého, že vlastne, že o čo sa tu hrá, čo to spôsobuje, koľko svetových odborníkov my komunikujeme s Medzinárodnou výborouakustickou asociáciou, ktorá nám sme si zaplatili v nich štúdiu na konkrétny zámer na Slovensku. Komun komunikujeme so Švédskou univerzitou v Upsale, kde švédsky profesor Kenmson Absolútna svetová kapacita v posudzovaní negatívnych účinkov vetených elektrárň, 25 rokov skúseností. Máme závery austrálskeho federálneho vyšetrovania. Ehm, toto teda by sa mohol venovať fínska asociácia pre environmentálne zdravie a ďalšie a ďalšie a ďalšie takéto inštitúcie, že to už aj človek neznalý tejto problematiky alebo taký váhajúci, keď si trošku pozrie tieto fakty vlastne ako zo sveta, tak minimálne získa určitú pochybnosť. Nehovorím, že nás má teraz milovať alebo nám iba veriť alebo že to je takto. Vždy si treba zachovať určitý filter tej vlastnej mysle, ale minimálnu pochybnosť, že počkaj, počkaj, počkaj, toto nie je tu všetko úplne v poriadku s kostolným poriadkom, teda takýmto niečím. Eh, ta protistrana pichází také z mnoha renomovanými studiemi. Eh, když je postavíte proti sobě, eh, řeknte mi, reagoval někdo na vaši knihu, kromě tedy eh toho, že se pokoušejí napadnout výsledky, které prezentujete eh v knize? někdo z vědců na Slovensku, že by eklpme se nad tím zamyslet, pojďme to podrobit kritickému pístupu. Odborníci notabene politici, >> my v tej knihe máme aj dvoch slovenských významných vedcov. Jedným z nich je profesor inžin Stanislav Žiaran, profesor vibru akustiky, ktorý vydal, poved posudok potom pod vplyvom tlakov, ktorý títo lobisti robia na zase jeho zamestnávateľa. kto premenoval, že to bol článok, kde popísal, že pri týchto turbínach 250 m a teda podobné výšky tam menoval, dochádza k interferencii vibroakustických a zvukových vĺn v priestore, čiže ich k nejakému znásobeniu, ktoré súvisí závisí od priestorového rozloženia tých turbín, čiže čím je ich viac v priestore a potom teda závisí od toho, ako sú rozmiestnené, že zasahuje až do veľmi negatívne na ľudské zdravie. až do niekoľkých kilometrov. Druhý takýto významný človek je bývalý predseda komory slovenských všeobecných lekárov, Dr. Peter Lipták, že to nie je nejaký doktorko, ktorý včera doštudoval a teraz má nejaké predpojatie k niečomu pozitívne alebo negatívne, že to je predseda komory všeobecných lekárov Slovenska, ktorý nám vydal posudok jednému. Tak ten je tiež v tej knihe, keby ho niekto z čitateľov čítal, tak mu vlasy povstanú dubkom. Aké to má psychologické účinky na človeka, že človek žije na vidieku, má pred sebou nejaký kus lesa alebo nejakú krajinu a teraz mu kilometer od domu vznikne celý lesť kilomet vysokých veterných elektrární, ktorý ho ktorého vlastne začnú veľmi vyrušovať, zhoršia mu zdravotný stav a ten človek nebol pasívny. Nenechal to len tak, keď vedel o tých projektoch. začal proti tomu riešiť petície, stretnutia so starostom, s odborníkmi, so všetkým a napriek tomu vo vašej krajine bolo podaných 30 000 pripomienok, v našej 45 000. My sme podali 45 000 pripomienok voči tomuto procesu schvaľovania toho strategického dokumentu, ktorý otvára dvere týmto akceleračným zónam a príslušné ministerstvá ani jednu jedinú pripomienku nezakomponovali do toho procesu, že vlastne u vás vystúpi sebe lepší odborník, automaticky je vystavený ataku médií, zosmiešňovaniu, označovaniu nálepkami, ako ruský agent Charlatán radikal pomaly fašista proste akože a takéto podobné naratívy. Lenže takisto aj eh rakúsky europoslanec pán Hauser z Rakúska referuje o presne týchto istých skúsenostiach. Dokonca keď sme boli na prejednaní v tom europarlamente v Bruseli, tak na to prejednanie dokonca ešte aj vaši europoslanci ho označili ako nejakú ruskú agendu, že vlastne tam to vedie aj vymysleli si zase nejaké meno niekoho a jeho spojili s nejakými ruskými štruktúrami a podobne, že jedna z vecí, po čom voláme, je otvorený verejný dialóg odborný, ktorý sa ale v tejto sfére nedeje. vládni činitelia ako aj ministerstvá pracujú tri štyri roky veľmi intenzívne, čo vieme, na týchto projektoch a za tie tri štyri roky sa neuskutočnilo v tejto sfére nič. Všetko sa to držalo, ako sa v Čechách povie, pod pokličkou. Vlastne, aby sa to verejnosť nedozvedela, aby sa to tu moc nerozbúrovalo. Podobne a celé to nabralo silu viac-menej tento rok takú intenzívnu, keď vlastne vyšli s tými zámermi už na porod, keď sa už museli oficiálne oznámiť. Lenže tie projekty sú doslova len také povrchné. Oni sú čisto alibistické. To oni nie sú reálne, ako sa posudzujú, ako sa schvaľujú. To sa len tak formálne predložilo verejnosti, že môžete sa vyjadrovať, môžete do toho vstupovať. My sme podali vyše 300 žalúb žalúb, 300 sťažností na Generálnu prokuratúru za nedodržovanie vlastne jednotlivých zákonných možností vstupovania do toho verejnosti a podobne. Oni dajú 10dňové pripomienkové konanie. My v tom 10ňovom pripomienkovom konaní spripomienkujeme, čo sa dá odborne, vysoko odborne, ale hneď na 10. deň vyjde trebárs eh rozsah hodnotenia, ktorý stanovuje jednotlivé zložky, ktoré treba posudzovať [hudba] a v nich nie je zakomponovaná jediná pripomienka, ktorú sme tam pridali. Danieli Máčovský, ja vám dkuji za to, že se snažíte získat nové a nové argumenty, za to, že hedáte, za to, že pipouštíte, že se mžeme mýlit, ale přesto to všechno se nepřestáváte ptát. Je to nesmírne [hudba] cenné. Ďakujem. >> Cítim v tom určitý záväzok svojich schopností a svojej životnej cesty, ktorou som nabil, že vlastne mám povinnosť platiť niečo [hudba] priestoru. A ja som o to viac vďačný priestoru v takomto médium, médiu, ako je toto vaše rádio za tento prostor pro ľudí, že sa zase tieto informácie dostanú ľuďom, ktorí doteraz o tom ani netušili. Ďakujem veľmi >> milí posluchači, celý rozhovor si môžete poslechnúť v celku a v pedstihu na platform Hero všechny díly najdete postupně jak jste zvyklí také na našem webu rádio univerzum [hudba] na Facebooku i YouTube. Všem vám kteí nás podporujete na účtu 10 103496/2700. Upřímně dkujeme. I díky vám mžeme klást otázky, [hudba] na které se jiní neptají. lidem, které jinde nezvou. Martina Kociánová se na vás těší zase příště. [hudba] Zatím se mjte hezky a nieco pro to dlejte. Nikto iný to za nás neudelá. >> [hudba]