Dá sa odísť oknom? | Marián Kéry (Smer-SD) a Peter Stachura (KDH), poslanci NR SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Miroslav Radačovský vyslovil v parlamente priamstickú otázku. Dá sa odísť oknom? Do veľmi nepríjemnej pozície tak vystavil prezidenta Petra Pellegriniho. Ten má rozhodnúť, či bývalý sudca má všetky predpoklady na výkon práce veľvyslanca.

V oveľa trápnejšom postavení je nepopulárny nemecký kancelár Friedrich Merz. Nemecko, ktoré neprijali do bezpečnostnej rady organizácie Spojených národov. Je už čas rokovať s Ruskom.

O týchto otázkach sa budem rozprávať s Mariánom Kérim a Petrom Stachurom. Vitajte pri sledovaní témy s Petrom Bielikom na kanáli 1.

Dámy a páni, som veľmi rád, že v štúdiu televízie Kanál 1 môžem privítať netradičnú dvojicu. Páni ešte takto spolu nediskutovali. Mariána Kérya a Petra Stachu. Dobrý deň.

>> Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

>> Dobrý deň. Aj ja ďakujem za pozvanie.

>> Tak som zvedavý, čo nám táto nová kombinácia prinesie. Páni, zahraničnopolitických tém je naozaj veľmi veľa. Ich je aj s presahom na Slovensko. No už som to načal s tou mystickou otázkou a s tou, no dá sa to nazvať kandidačnou prezentáciou pána Miroslava Radačovského. Ak to tak bolo, tak ja som horšiu ešte teda nevidel. Plus tam prichádza ešte do debaty Peter Kmec, ktorý takisto najprv vstúpil do diplomacie, odišiel do politiky a teraz sa chce vrátiť do diplomacie. Sú to dobrí kandidáti na veľvyslancov?

>> Pán Kéry, ja by som rozdelil tieto dve mená do dvoch košíkov, by som to tak nazval, pretože tak ako ste správne poznamenali, Peter Kmec je kariérny diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec napríklad vo švédskom kráľovstve alebo Spojených štátoch amerických. Určite mi dáte za pravdu, že za veľvyslanca do Spojených štátov amerických nechodí nejaká druhá liga. Práve naopak. Takže tým, že v roku 2020 sa dostal do politického života ako poslanec národnej rady, to znamená na určitú dobu odišiel z pozície kariérneho diplomata a teraz sa opäť má ambíciu vrátiť. Takže tam ja problém nevidím, ale ani sa neobávam, lebo ide o kariérneho diplomata.

Čo sa týka Miroslava Radačovského, ja by som nepovedal, že mal zlú prezentáciu. Problém bol ten, že sa prezentácií veľmi málo venoval a odbočil do mnohých vecí, ktoré nemusel. Napríklad k pánovi podpredsedovi zahraničného výboru Valáškovi. Ale viete, politických nominácií sme mali už viacero. Ja spomeniem Magdu Vášariovú, Petra Vajsa, Martina Bútoru a myslím si, že aj Ratislava Káčera. Takže toto nie je nejaký ojedinelý prípad ani na Slovensku, ani v zahraničí. A či bude dobrý diplomat, to ukáže čas. Nevystavujme dopredu nejaké vysvedčenie, ale na základe jeho kurikulum, viete, bol bývalým sudcom, bol bývalým poslancom Európskeho parlamentu, teraz je poslancom národnej rady, takže životopis, ktorý mu môžu závidieť viacerí.

>> Pán Stachura, váš názor?

>> Tak je to samozrejme diametrálne odlišný, pretože áno, boli tu aj politické nominácie, ale myslím si, že za nikoho z týchto mien, ktoré ste tu spomínali, sme sa nemuseli hanbiť. Pri týchto nových menách, týchto nových kandidátoch mám veľkú obavu, že minimálne u pána Radačovského toto bude naozaj medzinárodná hanba.

Ja by som ešte rád pripomenul, že post na Cipre nie je jednoduchá úloha, pretože súčasťou toho je aj kontingent našich vojakov, súčasťou toho je aj predsedanie skupiny, kde ide o spoluprácu a nejaké porozumenie medzi Turkami a Ciperčanmi. Čiže toto je veľmi závažná úloha a ja mám obavu, že 72-ročný pán Radačovský jednoducho už na túto pozíciu nemá a mal by jednoducho zvážiť, či vôbec takýto post prijať. Respektíve myslím si, že by ste mali aj vy ako zástupcovia, ktorých ho tam vysielate, zahnúť záchrannú brzdu a jednoducho takéhoto človeka tam neposielať.

No a čo sa týka pána Kmeca, ja rešpektujem, že je to kariérny diplomat, že má za sebou skutočne kariéru diplomata. Na druhej strane, ale zase ako sa hovorí, viete, vtáka spoznáte perami a tá situácia alebo kauza slejada, ktorá tu prebehla médiami, je niečo, čo sa jednoducho nedá prehliadnuť, napriek tomu, že má kvality ako diplomat. Čiže z môjho pohľadu takisto je to nešťastná nominácia a myslím si, že takisto nie je to človek, ktorého by som ja chcel poslať na tak významný post, ako je post veľvyslanca v Taliansku.

>> Ale nespochybňujete, že vládna koalícia na toto nárok má, že tie politické nominácie tu boli aj v minulosti a že teda aj pán Miroslav Radačovský, ak dostane súhlas od protistrany a ak bude vymenovaný aj prezidentom, tak jednoducho tú pozíciu dostane. Tam nevidíte nejaké porušenia pravidiel alebo niečo?

>> Nie, veď my sme, my samozrejme, čo nám iné ostáva? Jedine môžeme to rešpektovať. Bol výbor. Myslím si, že u pána Radačovského tuším ešte nie je celkovo záver. Ste sa povedali, že sa k tomu vrátite. Minister, už ste to uzatvorili? Ste ho odhlasovali?

>> Na starších výboroch bolo hlasovanie a na výbore pre iné záležitosti hlasovanie prebehlo.

>> Tak sa mi zdalo, že to tak nie je a u pána Kmeca dokonca nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Takže to je možnosť legitímna. Opozícia samozrejme, vieme, kolegov len upozorňovať pred tým, čo môže prísť. No a to je naša úloha.

>> A ako by mal zareagovať? Chceli ste niečo dodať?

>> Ja veľmi krátka poznámka. Opäť sa vrátim k tomu, že pán Radačovský ešte nešiel na tú dráhu diplomata, takže dopredu nehovorme o tom, či zvládne alebo nezvládne. Ja budem takisto sledovať jeho kroky, ale v minulosti napríklad vy ste sa nehanbili za výroky Rastislava Kačera, ktorý sa vyjadruje ako bývalý diplomat ako na úrovni štvrtej cenovej skupiny, alebo to, čo predvádzala Magda Vášariová ďalšia. A toto myslím, že neboli vaše nominácie. Samozrejme, v KDH sa vyjadrujeme trochu inak, ako asi máte možnosť sledovať, že sa snažíme nerobiť nejaký bulvár alebo niečím expresívnym spôsobom. Ani, no tak som rád, možno máme to šťastie v dnešnej relácii, že...

>> Dobre, ale aby sme sa vrátili k tej mystickej otázke, teda "Dá sa odísť oknom?" [smiech] Čo to malo znamenať a ako by mal zareagovať pán prezident?

>> Pán, ale vy ste chápali ten kontext toho, že prečo to povedal pán Radačovský smerom k pánovi?

>> No práveže nie. Tak to ako... Bol by som rád, keď mi to niekto vysvetlí.

>> Ešte pred dvoma týždňami som bol v diskusnej relácii s pánom Baláškom, ktorá bola pomerne ostrá. V jednom momente mi povedal, že ak sa mi nepáči, tak tam sú dvere. Takže na to reagoval pán Miroslav Radačovský.

>> Takže malo by mi to imponovať, že nejakým spôsobom ma chcel brániť a upozornil na to, ale myslím si, že tomuto sme sa mohli vyhnúť.

>> A ako by mal zareagovať pán prezident? Mal by ho vymenovať podľa vás?

>> Tak je to kompetencia prezidenta Slovenskej republiky. Nemienim, prečo by som mal k tomu nejak viac komentovať.

>> Nie je to príliš prísne pozerať sa na kauzu, kariéru diplomatickú Petra Kmeca naozaj len cez prizmu tej jednej kauzy slejada?

On naozaj pôsobil na viacerých zahraničných misiách, mal veľmi dobré hodnotenia. Očakáva sa, že aj v Ríme bude svoju úlohu plniť dobre.

My sme spomínali aj druhú vec, ktorá nás zaujala — je tá nekonzistentnosť jeho vyjadrení, keď bol veľvyslancom v USA a potom neskôr nehlasoval za obrannú dohodu z USA. To sa dá povedať, že nie je to veľmi konzistentné takéto rozhodnutie.

A naozaj tá Slajada nie je drobnosť, viete? To skutočne tu ešte doteraz nie je nejakým spôsobom vyšetrené.

Áno. Nie je ani obvinenie. Nie je ani obvinený, ani obžalovaný. Áno, rešpektujem.

Na druhej strane vieme všetci veľmi dobre, o čo tu išlo — že tu sa chcelo predať alebo kúpiť, aby štát kúpil za 17 miliónov objekt, ktorý oficiálne na bežnom trhu možno stál 5 miliónov. Toto sú naozaj podozrenia z toho, že pán Kmec v týchto veciach zlyhal a nemyslím si, že by to malo byť ako keby teraz taký významný post odkladisko pre politikov vládnej koalície.

To hovorím ešte raz — ja to rešpektujem, samozrejme, do toho jeho kariérnej cesty vôbec nechcem zasahovať. Samozrejme, to rešpektujem.

Čo sa týka kauzy voderady, pán poslanec? Bola tu vyvodená politická zodpovednosť. Podpredseda vlády odstúpil zo svojej pozície a ako ste správne uviedli, on absolútne nefiguruje medzi ľuďmi, ktorí by mali byť obvinení a už vôbec nie obžalovaní.

Tak potom prečo sa robila politická zodpovednosť, keď teda je nevinný? To tam nebolo v poriadku a tí čo ak tam niečo bolo, tak samozrejme na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby konali. Ja nemám nič proti tomu.

Pri trestnoprávnej zodpovednosti vyšetrujú policajti. Pri politickej zodpovednosti sa odstupuje z funkcie. Áno, ale je to asi potvrdenie, že to nemôže byť. Malo by to byť slušnej spoločnosti.

Páni, minister Kaliňák a exminister Nať si prehadzujú zodpovednosť za to, že za odovzdanie našej protivzdušnej obrany Ukrajine nedostaneme ani cent. Videl som výstupy, respektíve vyjadrenia oboch pánov. Začína to už byť naozaj veľmi ostré medzi nimi a už sa tam ide aj do osobnej roviny. Kto je za to zodpovedný podľa vás, že teda tie peniaze vôbec žiadne nedostaneme? Vraj máme dokonca doplatiť?

Podľa môjho názoru v čase, keď bol Jaroslav Nať ministrom obrany, tak nikdy sme nemali urobiť to, čo sme urobili — že sme odovzdali bojové lietadlá typu MIG 29 alebo systém protivzdušnej obrany S300 na Ukrajine a nemali sme žiadnu adekvátnu náhradu.

A toto netvrdíme len my. Zoberme si vyjadrenia Richarda Sulíka, bývalého ministra hospodárstva, ktorý povedal, že Jaroslav Nať klamal. Vyjadrenia Borisa Kollára, takisto vtedajšieho koaličného partnera a predsedu parlamentu, a v neposlednom rade aj Igora Matoviča, bývalého predsedu vlády, ktorý vlastne bol v jednom politickom košiari s Jaroslavom Naďom. Povedali všetci títo traja páni, že Jaroslav Nať klamal, klamal, klamal.

To znamená — dobre, ale tu neklamal, pretože naozaj sme mali dostať nejaké peniaze. Mali sme dostať a výsledok je aký? Pán Bielžinko, sme nedostali a ja sa teraz pýtam — koho je to zodpovednosť?

Takže je to asi zodpovednosť pána Naďa, ktorý to spôsobil. Veď každý, kto by bol zo strany Smer Slovenská sociálna demokracia na miestko Jaroslava Naďa, by sa nesprával tak nezodpovedne, že by sme tu nemali žiadny systém protivzdušnej obrany a že naše nebo museli strážiť naši partneri a naši susedia z Česka, Maďarska a Poľska.

To znamená, nikdy nemalo dôjsť k odovzdaniu S300 a MIG 29. A keď to už k tomu došlo, tak to mala byť adekvátna náhrada. A nie my sme potom, ako minister Kaliňák sa stal ministrom obrany, musel v prvom rade riešiť systém protivzdušnej obrany. A viete dobre, že to nie je jednoduché za nejakých pár mesiacov urobiť výberové konanie a vôbec získať nejakú kvalitnú náhradu v podobe izraelskej techniky.

No našťastie sa nič vážne nestalo. Zo vzduchu na nás nikto nezaútočil. Váš názor?

Tak bola to súčasť nejakých medzinárodných dohôd a treba si povedať, že my sme neboli jediná krajina, ktorá odovzdávala nejakú vojenskú techniku na Ukrajine. A okrem toho tá konštelácia bola naozaj taká, že Ukrajina sa bránila ruskej agresii. Čiže nejakým spôsobom ako zodpovedný sused by sme Ukrajine mali pomôcť.

Mali sme tu techniku, ktorá bola čiastočne bojaschopná, čiastočne nebojaschopná. Bola to technika ruskej výroby a sami viete, že stále viac sme potrebovali nejaké ruské náhradné diely a tak ďalej, aby bola udržaná v stave bojschopnosti. Čiže ja si nemyslím, ako spomínate vy, že toto bolo nejaká vlastizrada — že sme krajine, ktorá sa bráni proti agresorovi, poskytli prostriedky na obranu.

A samozrejme, ale z druhej strany neviem, aké boli presné dohody. Určite si aj ja pamätám, že bola dohoda, že určité finančné prostriedky ako kompenzáciu dostane Slovensko späť a tu by sme sa mali samozrejme o to zasadiť, aby sme tieto prostriedky dostali.

Pán poslanec, mrzí ma, že idete brániť vlastným telom exministra obrany Naďa, pretože jedna vec je pomoc, ktorú poskytovali viaceré štáty Ukrajine, ale podľa mňa sa nestalo to, že by odovzdali všetku vojenskú techniku a oni sami ostali bez a dá sa povedať, že nahí. Napríklad spomeniem Grékov. Gréci takisto majú systém protivzdušnej obrany S300 a nenapadlo im, že by sa jej mali zbaviť a odovzdať ju na Ukrajinu. Takže pomoc Ukrajine je jedna vec, ale druhá vec — nesmiete spôsobiť problémy vlastným občanom.

To znamená, Jaroslav Nať sa správal tak, že pre neho bolo dôležitejšie, že ho potlapkali — generálny tajomník Severoatlantickej aliancie, že ho potlapkal Brusel a s prepáčením sa vykašľal na záujmy Košičanov, Nitrančanov a Bratislavčanov.

Ja to nie som od toho, aby som teda obhajoval pána Naďa. Samozrejme, tú zodpovednosť bude niesť on sám. Ale ja len chcem povedať, že aj keď odovzdal na Ukrajinu — ešte raz opakujem — krajine, ktorá sa bránila agresii, určitú techniku, na druhej strane bolo tu zabezpečenie patriotmi, ďalšou krajinou, ktoré nám sprostredkovali nejakú dočasnú ochranu. Takže zase nerobte to tak.

No, logicky nakupovali, boli tu talianske, ďalej len krátku dobu nemecký systém, zase objednali F16. Máme tu už zakontrahované od Izraelcov našu obranu. Takže viete, toto nie je niečo, že on to odovzdal a nič neurobil. To tak nie je. S tým nesúhlasím.

A čo sa týka tých peňazí, ktoré sme mali dostať — hovoríte, že mali by sme sa zasadiť. Čo to znamená? Nejaká nóta Európskej komisii. Haló. No tak tu nám niečo dlhujete — ako by to malo byť?

No ja nepoznám presne znenie zmluvy. Akým spôsobom vlastne došlo k tomuto odovzdaniu a čo vlastne aká kompenzácia bola sľúbená.

Ja mám informáciu o tom, že to malo byť nejakých 327 miliónov, ktoré malo Slovensko dostať ako kompenzáciu späť.

Samozrejme, nie je to celá hodnota toho, čo sme na Ukrajinu odovzdali, ale mala to byť kompenzácia za túto chybu.

Krátka poznámka, ak môžem.

Vy sa pamätáte, keď nejakí naši členovia a funkcionári podávali trestné oznámenie na Jaroslava Naďa, tak jeho hlavná obrana spočívala v tom, že to nebolo zadarmo, že sme tu mali na určitý čas ďalšie systémy protivzdušnej obrany a že dostaneme výraznú kompenzáciu finančnú z Európskej únie.

To znamená, že je to postavené na hlinených nohách a táto jeho obhajoba sa absolútne rozsypala.

No ale už tu vládnete tri roky, takže keď hovoríte, že sme nič nedostali, tak je to aj spôsobené vašou zahraničnou politikou, lebo viete, dobre blokoval to Viktor Orbán, to treba povedať.

Že tie peniaze už mohli dávno odísť, ale neodišli, pretože Viktor Orbán tam blokoval práve ich prevod, myslím, alebo celkovo realizáciu toho fondu, ktorý v ktorom tie peniaze boli uložené.

Treba aj povedať to, že pán Načelnil trestným oznámeniam a že teda nebolo proti nemu vznesené ani obvinenie, ani nič.

Jednoducho bola zamietnutá tá kauza a videli sme aj výstup prokurátora, ktorý tvrdil, že sa správal ako zodpovedný hospodár v tejto záležitosti.

No a neviem, či toto môže nejaký príčetný prokurátor povedať, že sa správal ako zodpovedný. Otázkou.

Dobre.

Otázkou teraz je, že čo robiť s tým, že sme nedostali tie peniaze.

Už je to teda definitívne odčiarknuté?

Môžeme ich odpísať alebo ešte je tam nejaká možnosť obrátiť sa na tú Európsku komisiu a žiadať.

Tak minister obrany a podpredseda vlády Róbert Kaliňák povedal, že určite bude sa snažiť získať nejakú finančnú kompenzáciu, ale nateraz tie vyhliadky sú veľmi zlé.

V Európe sa už veľmi živo rokuje o tom, či by si Európa mala sadnúť za jeden stôl s Vladimírom Putinom.

Rokuje sa aj o tom, kto vlastne by si s ním za ten stôl mal sadnúť — či by to mal byť napríklad Gerhard Schröder alebo Kaja Kalas.

Aký je váš postoj, pán Stachura?

Vidím, že sa vyjadrujete často aj k zahraničnej politike a že ju sledujete.

Je už ten čas sadnúť si za jeden rokovací stôl aj s prezidentom Ruskej federácie?

Tak samozrejme, že nedá sa žiaden konflikt ukončiť inak ako rokovaním.

Veď to je úplne samozrejmé.

Čiže my by sme privítali, ak by konečne prišlo k takémuto stretnutiu na najvyššej úrovni.

Nakoniec sa obrátil listom na pána Putina aj sám pán Zelenský, ktorý teda avizoval, že ten konflikt trvá extrémne dlho a je vyčerpávajúci pre obe strany.

A pripomenú Vladimírovi Putinovi, o koľko je starší?

No, na pánovi Putinovi to veľmi nevidieť.

Vraj investuje veľmi veľké zdroje na to, aby bol nesmrteľný.

Takže uvidíme, ako to bude ďalej prebiehať.

Ale každopádne my by sme veľmi privítali, aby sa tento konflikt nejakým spôsobom podarilo urovnať.

A vy ste tu spomínali dve mená.

Viete, mne to neprislúcha hovoriť, že kto by mal byť ten, kto bude rešpektovaným partnerom alebo spolupartnerom Ruska.

Dovete, ja som si tie mená spomenul preto, lebo na jednej strane je teda Kaja Kalas, ktorá vyhlasuje, že nemôže byť neutrálna v tejto veci.

Na druhej strane je Gerhard Schröder, ktorý dokonca bol platený z peňazí Gazpromu.

Tak Gerhard Schröder — tým, že som aj dlhšie žil v Nemecku — viem, že je to rozporuplná osoba, je to blízky osobný priateľ pána Putina.

Tak samozrejme, že možno pre pána Putina by to bola prijateľná nominácia, ale na druhej strane samotní Nemci ho nevnímajú veľmi pozitívne práve preto a pre jeho zväzky s Ruskom a že bol platený, že bol na výplatných páskach ako súčasť dozorných rád, či už Rosneftu alebo Nordstreamu.

A nemyslím si, že toto by bol partner, ktorého by napríklad vedela rešpektovať Európska únia alebo iní partneri.

Takže no a pani Kalas — viete, asi by to mali byť nominanti, respektíve oficiálni predstavitelia tých strán, tých mocností, ktoré by pri tom stole mali byť.

Ja neviem, či si môžeme vyberať, že teda Kalas, ktorá je šéfkou európskej diplomacie, tam byť nemôže a zoberme tam niekoho iného.

Viete ako, mali by sa rešpektovať tak, ako sa rešpektuje, že asi pri tom finálnom stole bude aj pán Putin, aj pán Zelenský, tak asi by sa malo rešpektovať aj to oficiálne postavenie jednotlivých členov, či už Európskej únie alebo Ameriky a tak ďalej.

To je zaujímavá myšlienka alebo zaujímavá otázka — či tam má sedieť zástupca Európskej únie alebo niektorého z najsilnejších štátov Európskej únie, alebo niekto, kto je trošku neutrálny a vie vypočuť jedných aj druhých.

Na vašu priamu otázku, že či by mali prebiehať rokovania s Ruskou federáciou — odpovedám veľmi konzistentne, že už včera bolo neskoro.

Mali sme tak urobiť veľmi dávno.

Čo sa týka tých konkrétnych mien, tak pani Kalas je absolútne rusofóbna.

To znamená, že ju to diskvalifikuje a sama hovorí o tom, že ona nie je nezaujatá.

Čo sa týka Gerharda Šredera, súhlasím s tým, že tu by bol skôr problém na strane Európskej únie kvôli tým vzťahom medzi Vladimírom Putinom a Gerhardom Šrederom.

Inak, keď hovoríte o neobľúbenosti Gerharda Šredera, tak si dovolím povedať, že v čase, keď bol on predsedom, keď bol kancelárom, tak jeho popularita bola určite rádovo vyššia ako súčasného nemeckého kancelára Merca.

To znamená, ja som za to, aby to bol človek, ktorý má aj nejakú politickú moc.

Sama Angela Merkelová povedala, že v časoch, keď rokovala s Vladimírom Putinom, tak Putin ju bral relatívne za rovnocenného partnera len kvôli tomu, že bola nemeckou kancelárkou.

Nie, pretože bola Angela Merkelová.

Tak preto si myslím, že Gerhard Schröder a Angela Merkelová asi nie sú dobré typy.

Myslím si skôr, že by to mal byť nejaký aktuálny politik typu možno francúzskeho prezidenta Macrona alebo talianskej premiérky Melónyovej.

Niečo v takomto.

Ale je dôležité, aby vôbec začali tie mierové rokovania s Ruskou federáciou.

Pamätáte si, že prvé rokovania už boli v apríli 2022, pár týždňov po začaní konfliktu na Ukrajine, a ako to neslávne dopadlo vďaka angažovanosti vtedajšieho britského ministerského predsedu Johnsona.

To znamená, dlho sme boli v záväze Spojených štátov amerických, keď tu bol Joe Biden.

A teraz zase miesto toho, aby sme boli nápomocní americkému prezidentovi Trumpovi, tak sa mi zdá, že nemecký kancelár Merc, francúzsky prezident Macron a ďalší britský ministerský predseda Starmer akoby hádzali tomu Trumpovi polená pod nohy jednoducho, aby nedošlo k dohode medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.

A to, keď sa stretnú za jedným stolom Putin a Zelenský, ešte veľa vody dolu Dunajom utečie, pretože najskôr musia prebehnúť tie rokovania na najnižšej úrovni.

No, do hry vstupuje Poľsko veľmi výrazne.

Treba povedať, že na strane Ukrajiny, že jej z našich susedov asi pomáha najviac, keď tam zarátame Maďarsko, prípadne Českú republiku.

Oni zvýšili svoj rozpočet na obranu už dávno na päť percent. Naozaj to berú veľmi vážne.

No ale teraz prišiel moment, keď sa tak trochu zastavili a s prekvapením sledujú, že na Ukrajine odovzdali čestný názov jednej z bojových jednotiek po ukrajinskej postaleckej armáde, ktorá teda narobila obrovské represie a obrovské masakry — hrdinovia UPA doslova — na Volinskom území. Boli tam samozrejme Ukrajinci, boli tam Židia, boli tam dokonca Česi, volnští Česi, ktorí v tom čase tam žili.

No a teraz po takejto jednotke je pomenovaná nejaká bojová jednotka ukrajinská. Samozrejme, Poliakom sa to nepáči. Môže im to nejako Ukrajincom skomplikovať tie súčasné rozhovory a tie postoje, priateľstvo, ktoré zatiaľ mali od Poliakov?

Tak viete, samozrejme, že takéto citlivé otázky — to je tak ako sú otázky citlivé aj medzi Slovenskom a napríklad Maďarskom — tak úplne prirodzene sú tu citlivé témy aj medzi Poliakmi a Ukrajincami, keď vidíme, ako sa posunula hranica vlastne Poľska po druhej svetovej vojne a sú tam samozrejme veci, na ktoré sa nedá zabudnúť.

Mne neprislúcha veľmi teraz hovoriť, ako aký to bude mať dopad na nejaké ukrajinsko-poľské vzťahy. Každopádne si myslím, že aj v záujme Ukrajiny je, aby mala dobré vzťahy s Poľskom, pretože je to partner, ktorý investuje veľké zdroje a prijal veľké množstvo Ukrajincov na svoje územie.

Pán Kry, vy ste si tiež určite všimli túto tému, čo na to hovoríte. Má to presah aj na Slovensko. Koniec koncov si spomíname, že aj v slovenskej histórii po druhej svetovej vojne alebo počas nej sme tu takisto mali jednotky Benderovcov, ktorí takisto k nám prichádzali z toho smeru.

Tak čo sa týka Poliakov, ako ste správne poznamenali, pán kolega, ten volnský masaker vnímajú veľmi citlivo, pretože v rokoch 1943 a 1944 tá ukrajinská postalecká armáda povraždila 80 až 100 000 Poliakov. Boli to etnické čistky, pretože Stepan Bander a Roman Šuchevič sa snažili o etnicky čistú Ukrajinu.

No a vidieť, ako prezident Zelenský sa zúčastňuje ceremónii aj s bývalým ukrajinským prezidentom Juščenkom, keď boli pochovávané ostatky Andreja Melníka, tak vyvolalo samozrejme veľkú vlnu odporu v radoch Poliakov. Dokonca poľský prezident Duda povedal, že navrhne, aby Zelenskému bolo odniaté najvyššie štátne vyznamenanie Poľska.

Čo sa týka Banderovcov, je to citlivá téma aj pre slovenské reálie, pretože aj počas druhej svetovej vojny sa niektoré jednotky SS, ktorých bojovali Ukrajinci, zúčastnili napríklad potlačenia Slovenského národného povstania — tak ako ste správne poznamenali — aj po skončení druhej svetovej vojny operovali v niektorých obciach tieto jednotky, ktoré sa snažili prebiť na západ a naozaj povraždili viacerých ľudí — a nielen Židov a komunistov.

Takže to je smutná kapitola našich dejín.

Najväčší problém, čo vidím ja, je, že sa na Ukrajine uctievajú kolaboranti a prisluhovači nacizmu a toto je súčasťou ukrajinskej štátnej politiky. A takúto Ukrajinu si ja v Európskej únii neviem predstaviť.

No, tá kritika je samozrejme oprávnená, len teda či je aj rovnomerne rozložená. Ja viem napríklad aké sú reakcie, keď v akejkoľvek diskusii spomeniem, že aj Slováci sa napríklad zúčastnili na rozpútaní druhej svetovej vojny tým, že sme spolu s nacistickým Nemeckom prepadli Poľsko. Sú to veľmi citlivé témy.

Na druhej strane ešte je tu argument zo strany Ukrajincov, že teda oni sú bojujúcim národom. Tak koho si majú pripomínať, keď nie tých bojovníkov? Akokoľvek je to citlivé? Môže to ovplyvniť nejako tú snahu Ukrajiny — napríklad o plné členstvo, o ktorom teraz hovorí Volodimír Zelenský — a nie nejaké asociované členstvo, ako to navrhuje napríklad Friedrich Merz?

Nech sa páči.

Európska únia je samozrejme spoločenstvo demokratických krajín a myslím si, že aj v rámci nejakých dobrých vzťahov by sa jednoducho niektoré témy mali — aj Ukrajina, ktorá má záujem vstúpiť do Európskej únie — tak by mala rešpektovať, aké tam platia pravidlá.

To znamená, že ja očakávam, že nejakou adorácia týchto vojenských polovojenských skupín, ktoré prakticky sú veľmi rozporuplné aj z hľadiska histórie, tu nebude nejakou súčasťou ukrajinskej politiky, pretože toto samozrejme v Európskej únii nemá miesto. To znamená, keď sa bude diskutovať o asociovanom alebo plnom členstve Ukrajiny, tak sa im to bude pripomínať a bude sa aj — neviem, či to bude súčasť prístupových rokovaní. Viete, to zase neviem.

Tuná pán Kry je určite v tomto oveľa skúsenejší ako ja. Ja sa zase nechcem pasovať tu do experta na zahraničnú politiku.

Tak ako ja nie som skúsený v téme zdravotníctva.

No tak vidíte. Tak nabudúce dáme kedysi hlavného vyjednávača o vstupe Slovenska do Európskej únie — pán Ján Cigľa — takže v tomto istú tradíciu máte. Myslíte, že to bude komplikovať vzťahy Ukrajiny a Európskej únie?

Ak môžem ja povedať, pán BK, ja som sa už viackrát vyjadril a to bez ohľadu na to, čo sa udialo teraz s tým adorovaním Melníka alebo adorovaním Banderu a Šucheviča — jednoducho dneska nevidím ja priestor na to, aby na základe nejakých politických dôvodov mal byť nejaký štát preferovaný. Ako by k tomu prišli štáty západného Balkánu, ktorí, čo sa týka integrácie do Európskej únie, urobili oveľa viac ako Ukrajina?

A zoberme si takú Čiernú horu, potom veľmi dobre pripravenú Albánsko a dokonca Srbsko. Tieto tri štáty — ja nevidím dôvod, prečo by Ukrajina ich mala predbehnúť.

Jednoducho aj čo sa týka obrazu Ukrajiny — napriek tomu, že niektoré kritériá sa im podarilo splniť — ale takový Index for Democracy hovorí o tom, že na Ukrajine je hybridný režim a jednoducho tam je obrovská korupcia. Bohužiaľ niektorí opoziční politici, najmä v radoch Progresívneho Slovenska a SaSKY si pred týmto zatvárajú oči.

Je tam ešte niečo, pán poslanec?

Toto je biznis. Je tam naozaj obrovská perspektíva pri rekonštrukcii tej krajiny — investovať, robiť stavebné práce, robiť inžinierske siete, robiť líniové stavby, rekonštruovať celú energetiku. To sú naozaj obrovské možnosti, ktoré sa týkajú aj nás ako susednej krajiny.

Máme ambíciu byť takým nejakým predpolím alebo nejakým logistickým centrom smerom na Ukrajinu, odkiaľ by práve tieto investície mohli prichádzať. Ale samozrejme to si vyžaduje nejakú formu právnu, nejakú formu medzinárodnú tej spolupráce s tou Ukrajinou.

Friedrich Merz, o ktorom chcem teraz hovoriť, ponúka Ukrajine asociované členstvo. Niečo ako privilegované členstvo — nečlenský štát. To znamená, že budú môcť spolu rozhodovať v niektorých veciach, budú sa môcť zúčastňovať, ale nebudú môcť mať to zásadné hlasovacie právo — nebudú plnou členskou krajinou.

Bola by to cesta rozvoja východného Slovenska a rozvoja obchodných vzťahov s Ukrajinou?

Ja súhlasím s kolegom, že si myslím, že niektoré skratky, čo sa týka vstupu do Európskej únie, by tu nemali byť. Mali by byť férovo nastavené pravidlá a každý by tieto pravidlá mal dodržať. Tak ako Slovensko muselo prejsť procesom ratifikácie jednotlivých zmlúv a tak ďalej, tak aj ostatné krajiny — presne ako tu bolo spomenuté — Balkán sú krajiny, ktoré už dlhodobo sa pripravujú na členstvo Európskej únie.

Čiže ani pre Ukrajinu si myslím, že nie je šťastné, aby sme si teraz akože urobili nejakú výnimku. Čo sa týka toho financovania, tak ja rozumiem, že nepôjde niekto investovať na veľmi rizikové prostredie, kde môžu ešte dopadnúť bomby alebo kde proste neplatia základné pravidlá ekonomického obchodu.

Čiže ja si myslím, že ak by sa niečo také podarilo ako asociované členstvo, kde by parciálne museli spĺňať nejaké normy a boli by určité záruky, tak mohlo by to byť niečím alebo takým stimulom pre investovanie na Ukrajine, lebo predpokladám, že žiaden investor nepôjde do nejakého veľkého rizika.