BÝVALÝ ŠÉF SIS MICHAL ALAČ o hrozbách pre Slovensko: spravodajské služby, voľby a AI| TVOTV

Hosťom televízie OTV je Dr. Michal Aláč, bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie. Dobrý deň. >> Dobrý deň. Ja ďakujem za pozvanie. >> Nech sa páči. Kedykoľvek. Eh, pán Aláč, nachádzame sa v predvolebnom období. Riadne parlamentné voľby nás čakajú v podstate na jeseň budúceho roka, ale čoraz viac sa hovorí o predčasných voľbách. Dokonca slovenský premiér Róbert Fico eh sa vyjadril, že by tieto voľby mohli byť už v januári budúceho roka. Eh, v súvislosti s tým moja otázka zvyšuje sa práve v období volieb. eh taká eh zvýšená aktivita zahraničných spravodajských eh služieb a také vplyvové operácie, ktoré sa môžu udiať eh na v našom prostredí. Tak určite to predvolebné obdobie eh je obdobím, kedy sa spravodajské služby zo zahraničia viacej zaujímajú o to, čo sa deje. Eh kalkulujú s tým, že asi ako dopadnú voľby, eh asi aká bude orientácia krajiny, ako to bude mať dopad na nejakú spoluprácu medzi tými krajinami. Takže je to taký prirodzený záujem. aj slovenské služby nejakým spôsobom eh pozajú, čo sa deje v iných štátoch pred voľbami. Čiže cudzie služby automaticky monitorujú aj ten predvolebný boj u nás. To do akej miery sa ho snažia ovplyvniť, to už je zase iná kapitola. bezpečnostné služby viacerých krajín, aspoň na základe tých vyjadrení, ktoré vieme z toho mediálneho prostredia, sú také názory, že v podstate tou najväčšou hrozbou nie sú ani špióni v teréne, ale sú to informačné operácie. Eh, ktoré také typy vplyvových operácií sú v strednej Európe najbežnejšie? Ťažko to povedať, eh, zaškatulľkovať nejakým spôsobom, ale akonáhle pustíte nejakú informáciu, ktorá získa viralitu, pretože dnes eh to mediálne bojisko je úplne iné, eh že eh tie informácie sa šíria už cez sociálne siete, nemusíte eh získavať čas v prime, ale tí tí influenceri vedia úplne tematicky fungovať, majú obrovské dosahy, takže to sa dá veľmi ľahko zneužiť. Oni častokrát si ani nemusia uvedomiť, že sú zneužívaní. Tak eh to je taký to môže byť taký veľmi efektívny nástroj, ako dostanem nejaký naratív medzi ľudí. A momentálne spoločnosť je nastavená tak, že už nepátra po pôvode informácií, neverifikuje si, prečítajú si článok, prvé tri vety alebo si vypočujú prvých pár sekúnd a berú to ako buď to za škatuľku, že to je absolútna pravda, alebo je to absolútna konšpirácia. je len málo jedincov, ktorí nejakým spôsobom pátrajú po tej pravde a robia si nejaký taký v úvodzovkách vlastný výskum a verifikáciu. A preto je týmto spôsobom ľahké nejakým spôsobom manipulovať verejnú mienku a nie je to ani nejako finančne náročné, ani časovo. Stačí len trafiť tú správnu náladu, správnu tému a ono sa to šíri samo. Ale nielen tie sociálne siete možno sú tým takým zdrojom alebo šíriteľom takýchto informácií, ale aj mainstreamové médiá môžu byť eh často takýmto eh pôvodcom takýchto informácií alebo dezinformácií. Veď to vidíme aj v zahraničí, že sú niektoré médiá, ktoré sú na to ako úplne eh stavané a aj v našom prostredí môžu môže byť aj pardon ten mainstream eh distribuovať takéto informácie, ktoré môžu na na toho eh sledovateľa eh pôsobiť ovplyvňujúco. Eh moja otázka na vás, či je cieľom alebo ako to vy vnímate z praxe, či je cieľom takých vplyvových operácií eh iba ovplyvniť eh toho sledovateľa eh čo sa týka možno eh voľby nejakej eh strany alebo aj spochybniť toho voliča, že už eh je znechutený a nechce k tým voľbám ísť. Narušiť tú dôveru vôbec v politiku ako takú. Eh, ja osobne sa domnievam, že skôr výsledkom alebo skôr snahou je dosiahnuť určitý politický status určitým spôsobom ovplyvniť to, ako tie voľby dopadnú, pretože to potom na najbližšie roky ovplyvní daný ten región. A keď zoberieme len V4, tak v posledných eh za posledné 10 ročne sa tam turbulentne menili tie vzťahy, tie tie spôsoby fungovania. Takže z tohto pohľadu vždy je prioritným eh cieľom alebo malo byť prioritným cieľom dosiahnuť nejaký nejaký status kô nejaký ten volebný výsledok, aby tá strana alebo tie strany to ten myšlienkový prút, ktorý sú v mojej krajine blízky, ktorí budú presadzovať moje záujmy, aby tí mali dosah na to, ako bude vyzerať tá vnútropolitická situácia a zároveň aj zahraničná politika. Eh, nemáte pocit, že už na Slovensku akoby sme eh rezignovali, nevravím, že my dvaja, ale eh celkovo aj tí politici, že už rezignovali eh na to zasahovanie do volebného procesu? V minulosti sa tu eh spomínal zákon Fara. Aký je váš postoj k tomuto zákonu, ktorý by mohol čiastočne túto situáciu vyriešiť? Keď to vo všeobecnosti zhodnotíme takúto legislatívu, ona môže byť prínosom, len sa to musí nastaviť eh jednoznačne čitateľné, aby boli jasne stanovené pravidlá. Keď je tam nejaká lehota, má tam byť tá lehota jasne stanovená. keď je tam nejaká suma, nejaký proces musí byť jasne zadefinovaný, aby eh potom po voľbách nevznikali otázky, či niekto bol diskriminovaný, nebol diskriminovaný, či nejakým spôsobom došlo k manipulácii. Jednoducho, ak na základe tejto legislatívy dôjde k nejakému ovplyvňovaniu alebo ovplyvňovaniu nejakej mediálnej kampane, eh alebo budú nejaké otázne tie finančné toky, tak aby tam bol jasne definovaný proces, kto a z akých podmienok tu môže rozhodnúť, môže vyšetriť. Eh a myslím si, že diskusia na túto tému by mohla byť, ale musí to byť naozaj otvorená diskusia, aby sme si tu raz nastavili nejaký nejaký level tej kontroly, aby sme mohli osekať nejaké zahraničné vplyvy a aby to bolo aj tými občanmi akceptované, aby to nebol nejaký strašak, že a teraz tu ideme robiť toto alebo hento. Eh problém eh s niektorou legislatívou aj citlivou je to, že sa to zle odkomunikuje tým ľuďom, keď keď im to normálne vysvetlíte, vysvetlí im, čo sa tým chce a nastavia sa tie procesy a nepôjde to do skráteného legislatívneho, ale bude k tomu normálne odborná diskusia, tak ten občan to pochopí, lebo mu to treba treba vysvetliť. Lenže väčšinou sa uchopí nejaká téma a úplne tendenčne sa odkomunikuje buď z jednej strany alebo z druhej strany. vznikne z toho mediálny bordel, s prepáčením a tí ľudia pozerajú iba mávnú rukou a a prejde nejaký legislatívny paškvil, ktorý aj tak nefunguje. >> Áno, presne ako ste povedali, eh tie zákony sú veľakrát zle odkomunikované a sú aj hneď tá druhá strana eh sa ozýva, ktorá by mohla byť dotknutá. Tento zákon spomínaný eh, takzvaný fara zákon bol odkomunikovaný, že je to takzvaný ruský zákon. Eh, čo v podstate takýto podobný zákon je aj v Amerike, je v Izraeli, aj v iných eh krajinách na Slovensku, je už zmiernenej podobe, je už v nejakom forme lobingu, ako ste povedali. Do akej miery, eh, prejdeme na inú tému, do akej miery už dnes umelá inteligencia vplýva na prácu spravodajských služieb. Táto téma je veľmi často v poslednom období pretraktovaná. Eh, aj Donald Trump eh včera, paradoxne včera, eh túto tému eh spomínal. Aký je váš názor? Do akej miery to môže ovplývať? >> Tak eh sú tam negatívne aj pozitívne dopady. Eh pozitívne sú tie, že minimálne tá umelá inteligencia dokáže skrátiť proces nejakej tej prvotnej analýzy, dokáže rýchlejšie vyhľadávať niektoré veci. Eh najmä keď služby fungujú s umelou inteligenciou, ktorá je offline, nie je napojená na nejaký nejaký externý server, ale jednoducho spracúva ich dáta, analyzuje ich dáta. eh kde v priebehu pár sekúnd viete mať nejaké prvotné výstupy, ktoré by analytikovi len dohľad trvali oveľa dlhšie, ale na druhej strane nemôžu nahradiť prácu samotnej analytiky. Na druhej strane eh AI je zároveň aj hrozbou, pretože sami vidíme, ako veľmi rýchlo dokážu chrliť rôzne rôzne videá, rôzne fotografie, rôzne zvuky. Každý z nás má v rodine niekoho, kto už mu poslal nejaké video a bola tam otázka, myslíš, že je to AI? A tomuto budeme čeliť. eh budeme musieť eh služby najmä alebo celkovo bezpečnostný aparatovať vysporiadať s tým, že čo je čo je video vytvorené AI, pretože niektoré tie tie fikcie sú veľmi kvalitné, vedia vedia sa veľmi rýchlo začať šíriť do prostredia a bude ťažké to nejakým spôsobom vyvracať. Čiže ja hodnotím AI aj ako veľmi dobrý nástroj, ktorý nám urahšti prácu, ale zároveň aj ako veľmi veľkú hrozbu, pretože vás zahodí kvantom dát, ktoré môžu byť úplne vymyslené. A keď tie prompty do tej AI budú zadávané korektne, keď tá ten tá umelá inteligencia, ten chatbot bude naozaj kvalitný, tak bude chvíľu trvať aj tým znalcom, kým sa to naučia nejakým spôsobom odhaliť. eh dokáže umelá inteligencia eh identifikovať aj možno nejakého potenciálneho zdroja alebo nejakého potenciálneho spravodajského eh agenta, akým spôsobom možno eh funguj funguje tá umelá inteligencia eh v súčasnosti eh na podklade čoho, aby si to možno aj diváci vedeli eh predstaviť, že áno, máme tu umelú inteligenciu, ktorá môže aj spravodajským službám v určitých momentoch eh napomôcť. Ktoré sú tie momenty? Je to ten moment, že máte nejakú databázu ľudí, ktorí boli niekde v nejakej tej krajine vyhodnotení ako nejaký potenciál, nejaké potenciálne ohrozenie alebo ako som spomínala eh naverbovaný človek a viete tú informáciu už máte spätne. Eh sme partnerskou krajinou toho štátu a máte tie informácie eh v databáze? Nechcem sa vyjadrovať, čo v databách je a čo nie, ale keď to zjednoduším, tak to umelá inteligencia eh bude vedieť len tak efektívne plniť eh úlohy, ako aký presný pokyn jej dáte a akými dátami ju nakŕmite, čo jej sprístupnite. A v podstate nie je to nič iné, len nejaký filter, ako keď eh si zadávate vo vyhľadávači a si zakliknete nejaké rozšírené vyhľadávanie, tak to umelá inteligencia vie takto veľmi efektívne fungovať. Eh ale všetko to závisí od toho, ako sa ten model nastaví. Nemôžem to generalizovať, že teraz eh ja si sadnem za počítač tam, že nájdi špióna, ťuknem a ono mi to ono mi to vyhodí rizikové osoby. Eh alebo dokonca, že si to tam rovno vytlačíte a poviem, že hej, aj mi vyhodil tento zoznam, tak takto to je. Ono to bude vždy na nejaký pomocník, ktorý vám uľahčí to prvotné triedenie, ale na konci si vždy bude musieť sadnúť konkrétny spravodajský dôstojník, konkrétny analytik a ten si bude musieť zhodnotiť eh či daná osoba je riziková, nie je riziková, či sa bude verbovať na spoluprácu alebo či ju mohol niekto iný zverbovať na spoluprácu. Eh lebo je kopa faktorov, ktoré ešte umelá inteligencia nevie vyhodnotiť alebo ich vyhodnocuje nejakým špecifickým spôsobom. Preto tam vždy musí byť ten ten ľudský zdroj, ľudský faktor, ktorý ktorý tú prácu dokončí. Ako som povedala, eh aj Donald Trump umelú inteligenciu spomínal. 29. septembra prezident Donald Trump podpísal v Bielom Dome eh dobrovoľnú dohodu o samoregulácii vývoja umelej inteligencie s predstaviteľmi popredných technologických spoločností. Eh táto spomínaná dohoda nie je legislatívne eh podporená, záväzná, je založená na dobrovoľnom dodržiavaní bezpečnostných štandardov. Eh, preto aj spomínam, že aké sú výhody, nevýhody eh tej umelej inteligencie v v prostredí bezpečnostných eh zložiek. Eh, akú úlohu alebo aké funkcie tej umelej inteligencie by ste považovali za prínosné pre spravodajské služby, aj keď ste to už čiastočne naznačili, ale povedzme si eh to konkrétnejšie. Áno, toto by bolo výhodné a prospešné pre naše služby, pre našu prácu? Tak určite minimálne, keď bude umelá inteligencia analyzovať niektoré aj staršie dáta alebo nejaké informácie, ktoré už služba má, tak vie tam lepšie identifikovať tie časové súvislosti, vie tam vie tam tie prepojenia, ktoré možnože eh štandardnému analytikovi nejakým spôsobom nevšimne si v tom prvom kole alebo by vyžadoval naozaj podrobnejšie skúmanie, než tá umenná inteligencia eh keď ste skúšali, tak ona naozaj tie dokumenty vie porovnať, eh vyhodnotiť veľmi veľmi rýchlo, ale áno, vždy ich musíte verifikovať. Eh, ja sa skôr vrátim ešte k predchádzajúcej otázke, kde sme sa bavili o tých hrozbách. To tou veľkou hrozbou pre služby môže byť to, že aj závadové skupiny, či už teroristické, extrémistické, zločinecké, ktoré nedisponovali taký takou výpočtovou kapacitou, že mali svojich vývojárov, svojich svojich technológov, tak teraz im stačí jeden šikovný informatik, ktorý im dokáže napríklad upraviť eh nejaký zdrojový kód. eh boli zaznamenané prvé prvé prípady, kedy eh teroristi sa pokúšali nejakým spôsobom si spraviť navádzací systém pomocou AI. Bolo to verejne komunikované, dá sa to dohľadať. Čiže toto sú spôsobilosti, ktoré môžu eh pomôcť tým eh tým zlým skupinám, tým teroristom. A pre služby je to veľká hrozba. Áno, aj pre služby je eh veľmi výhodné to, že teraz im stačí jeden ITčkár zjednodušenie, keď to tak poviem, ktorý vie napromptovať eh nejaký nejaký výsledok, ktorý chce dosiahnuť. nepotrebujú ich šiestich, ale takisto je to prostriedok, kedy eh tie skupiny, ktoré nejakým spôsobom fungovali v obmedzenom IT režime, majú zrazu zrazu obrovské možnosti, ako si vedia uľahčovať veci, pretože si kúpia nejaké komponenty, poskladajú ich a umelá inteligencia im už k tomu vytvorí softvér a je iba otázkou času, že oni ten softvér budú testovať, testovať, testovať a zrazu bude funkčný. Nebude to na prvú, nebude to na druhú, ale inak eh by potrebovali možno 10 rokov vývoja, tak toto majú za dva. >> Poďme ešte otázkou na kybernetické útoky, kybernetické eh hrozby. Ako je Slovenská republika podľa vášho názoru eh pripravená na kybernetické útoky? Videli sme to aj v minulosti, ako reagovala. bol ten útok na rôzne inštitúcie, rôzne ministerstvá, ale eh najčastejšie eh vo svete sú útoky aj na Slovenskú informačnú službu, na ich softvare, ktorý spomínate, možno na ich webovú stránku, možno na ich databázy. Aj takéto niečo sa eh deje aj na iné rôzne inštitúcie, ktoré sú eh z hľadiska geopolitického postavenia tiež dôležité, extrémne dôležité. Aký je váš postoj, sme alebo nie sme pripravení na to? Eh, ja si myslím, že najhoršie je falošný pocit bezpečia, že konštatovať, že sme úplne pripravení, tak to by sme zaspali na Mavrinoch. Eh, poznám eh tie kapacity, ktoré majú naše služby. Viem, že tí chalani, frážne sú to muži, eh, sú odhodlaní to robiť a eh sú to takí srdciari, takže minimálne z toho ľudského hľadiska sme pripravení. A či sme pripravení technicky, to ukáže až to. keď eh sa znova nejaký útok podarí a my bohužiaľ budeme musieť niesť následky, lebo o tom, akým útokom sa podarilo zabrániť, o tom verejnosť nevie. Verjemme sa vždy dozviaže o tom, keď nejaký kybernetický útok bude nad nejaké naše možnosti. A to dopredu nikto nevie, pretože to nie je len problém Slovenskej republiky. Eh, každá jedna štátna inštitúcia na celom svete eh môže byť terčom kybernetického útoku. Často aj sú a je to len o šikovnosti tých útočníkov, akú formu zvolia. Presne ako hovoríte, tých informácií je veľmi málo aj od tých kybernetických útokov, ktoré sme videli aj v minulosti. Iba odznie taká informácia niekde v médiách, že za tým je ruská stopa a to je to to na tom aj sa to zastaví. nemali by možno aj tie zložky eh viac eh komunikovať s tou verejnosťou, možno aj viac informácií poskytnúť. Samozrejme, eh tie informácie sú niektoré v tom utajení, ale nie je možné, aby nebolo na verejnosť eh zverejnené eh žiadne informácie. Aký je váš postoj? Čo by malo, čo by nemalo byť odkomunikované s tou eh verejnosťou, pretože veľa potom eh nastáva dezinformácií aj v tom mediálnom prostredí, aj eh na tej možno eh scéne, na tých sociálnych eh sieťach medzi ľuďmi. Aký je váš postoj? >> Eh problém je v tom eh v tejto oblasti, že keď ten útok prebieha alebo keď sa stane nejakýkoľvek bezpečnostný incident, tak zložky väčšinou nemôžu otvorene komunikovať, pretože ešte prebiehajú útoky eh alebo prebiehajú nejaké úkony, pardon. eh musia pracovať a nemôžu si zmáriť tú cestu, nemôžu do nemôžu informovať pravdivo alebo v dostatočnom rozsahu. A v čase, keď už útok skončí alebo keď sú skončené všetky úkony, ktoré smerujú k odvráteniu toho útoku alebo z jeho vyšetreniu, tak už to nie je téma. Lebo ja zbytočne mesiac po útoku prídem s tým, že aha, toto sme zistili, to už nikoho nezaujíma. O 8:00 ráno sa stane kybernetický útok alebo sa stane nejaký nejaká nejaký násilný trestný čin a doobeda to musíte mať vonku v médiách, aby to ľudí zaujímalo. Keď s tým prídete o dva týždne, to už nikoho netrápi. Čiže preto je ťažké pre tie služby komunikovať, lebo oni vedia, čo by povedali, ale nemôžu, pretože by si zmarili svoju ďalšiu činnosť. A keď už keď už to naozaj nebude riziko pre nich, tak predstavte si, že teraz by sme sa vrátili k útoku na kataster. No koho to teraz trápi? Nikto by si ten článok ani nerozklikol. Nikto by sa nezaoberal tým, čo by služby povedali, pokiaľ by tam nepovedali niečo niečo také, čo by vyvolal vášne. >> Uhm. A to potom sa vytvára ten priestor pre médiá, kde môžu si svoje hypotézy eh zverejňovať a následne možno nejakým spôsobom ovplyvňovať, čo bola v podstate aj naša téma na začiatok. Ešte taká záverečná otázka, pretože nemám bežne človeka z praxe. Akým spôsobom sa v súčasnosti a to nemusíme sa baviť o Slovensku, ale všeobecne akým spôsobom sa verbujú eh ľudia do zahraničných spravodajských eh služieb alebo do ich v podstate práce. Eh väčšinou sú ľudia eh nasmerovaní tak alebo si to predstavujú, že je to tak ako keď vidíme vo filme, stretnú sa v kaviarni, porozprávajú sa a následne sa dohodnú. Ako je to v podstate v skutočnosti? V skutočnosti je to väčšinou tak, že vy si to ani neuvedomíte. Nemusí to byť, môže to byť kaviareň, ale nemusí to byť kaviareň. Môže to byť eh eh fitness centrum, môže to byť eh môže to byť eh nechtové štúdium, môže to byť človek, ktorého vy stretávate stretávate v autobuse, ktorý sa ku vám postupne priblíži. Ono to nefunguje. Takže ja prídem, že dobrý deň, ja som Michal, ale som zo Slovenskej informačnej služby a chcem, aby ste pre nás pracovali. Vy si vytipujete toho spolupracovníka a pomaličky si nejakým spôsobom verifikujete, či tie poznatky o ňom sú také, ako ste mali predstavu, že či dokáže fungovať ako spolupracovník. spolupracovať môže vedome a nevedome. Ja môžem s niekým chodiť rok na kávu, na futbal niekam a on ani nevie, že tie jeho informácie končia v nejakej nejakej databáze. Čiže preto napríklad činnosť cudzích spravských eh služieb na našom území alebo všeobecne eh tá rozviedna činnosť je nebezpečná v tom, že často ten človek si neuvedomí, že sa baví s nejakým, keď to tak ľudovo nazvem, špiónom, lebo ono to nie je o tom, že musí mať eh slnečné okuliare oblek a na tom hodený dlhý plášť. To sú tie manipulatívne techniky, ako čo ste naznačili. Eh, čo by mal možno urobiť človek, ak má takéto podozrenie, že je tu nejaké také ovplyvňovanie alebo nejaká taká snaha získať od toho daného človeka informácie? Pretože eh ako sme sa aj pred reláciou eh rozprávali, na Slovensku je pocit, že každý druhý je nejaký agent nejakej zahraničnej eh služby a v konečnom dôsledku možno aj tí, ktorí o tom nevedia, iba si myslia alebo tušia, že by mohli byť eh tým zdrojom informácií nechtiac, eh tak sú v podstate už naverbovaní a ani o tom nevedia. Sú to tie manipulatívne techniky. Čo v takomto eh prípade robiť? Kontaktoval by som slovenskú informačnú službu a oni potom vedia, aké spravodajské úkony majú robiť, aké spravodajské opatrenia majú prijať, aby aby nejakým spôsobom zamedzili tejto činnosti, pretože niekedy naozaj človek má zbytočnú paranoju, ale niekedy to nie je paranoja, niekedy je to naozaj a každý si povie, že a prečo prečo mňa by mali nejakým spôsobom verbovať? Veď ja robím len toto a toto. To nikdy neviete, čo tá služba potrebuje. Lebo niekedy niekedy stačí pre cudzu službu mať prístup k sekretariátu, aby vedeli, aká pošta prichádza, odchádza. Niekedy im stačí vrátnik, ktorý má kľúče od každej miestnosti v budove. Niekedy potrebujú spolupracovať so šoférom, pretože ten pozná program ministra. Takže každý nejakým spôsobom môže byť eh terčom tej cudzej služby. Len závisí od toho eh v tom danom čase, či je to reálne či nie. Pretože to, že ja niekde pracujem dnes, neznamená, že o päť rokov nebudem pracovať niekde inde. A keď využije služba, príležitosť, že tak dnes si ma naverbuje, aby so mnou vedeli neskôr pracovať. Lebo spravodajské spravodajská činnosť nie je beh, to nie je šprint, to je beh na dlhé trate. Ja si podchytím nejaký možný zdroj, ktorý je niekde v strednej úrovni manažmentu nejakého ministerstva, niekde na v štátnej správe alebo je možnože referent a začnem ním s ním pracovať, začnem mu pomáhať a pomaličky si ho nejakým spôsobom viem vytiahnuť vyššie a vyššie až jedného dňa bude vysoko postavený v nejakom rezorte a bude to pre mňa veľmi efektívny zdroj. Už som zachytil aj takú informáciu spred pár dní, keďže pozerám aj to, čo sa momentálne deje na politickej scéne. Je tu tá krízou. Som aj počula takú informáciu, že za politikmi sú spravodajské eh služby. Takže je to tiež eh téma možno na dlhšiu diskusiu, ako to vlastne funguje a či vôbec eh takéto niečo je na Slovensku trestné. či môžu politici spolupracou so spravodajskými zahraničnými spravodajskými eh službami alebo nie? Či môžu médiá eh spolupracovať, či môžu bežní občania, respektíve nemôžu, ale do akej miery je to na Slovensku legislatívne podchytené a či nie je možno priestor eh legislatívu eh upraviť, či nie je čas možno diskutovať o zmene eh legislatívy ohľadne bezpečnostných zložiek a bezpečnostných službách. eh z pohľadu legislatívy slovenskej eh alebo úpravy, ktorá sa týka na slovenskú informačnú službu alebo vojenského spravodajstva taktiež, tak eh slovenské služby nemôžu spolupracovať s novinármi. Eh nemôžu ich verbovať, nemôžu používať ich preukazy ako krycie doklady. Taktiež nemôžu používať ako krycie doklady poslanecké preukazy, sudcovské a prokurátorské. Eh čo sa týka zahraničných služieb, tam ťažko povedať, pretože každý štát si tú službu nastaví podľa toho, čo chce robiť. Väčšinou je to, väčšinou je to upravené tak, že tú vnútornú službu, tú kontrarozviedku alebo tú kontrarozviednú činnosť máte, máte veľmi podrobne upravenú v zákone. A tú rozviednu, že čo robíte v cudzine, to máte iba napísané, že niečo robíte. Sú krajiny, kde kde legislatíva týkajúce sa rozviedných služieb, teda tých, čo fungujú v zahraničí, je napísané len, že majú rozviedku alebo tá alebo podrobné oprávnenia sú utajované. Keď si pozriete českú legislatívu, majú zákon o spravckých službách. Majú zákon o bezpečnostnej informačnej službe, majú zákon o vojenskom spravodajstve, ale o úrade zážitných stykov a informácií nemajú nič. Len sa spomína, že majú nejakú rozvedku, že je tam existuje tá uzina. >> Ešte a napriek tomu ešte jednu otázočku by som si dovolila. Eh čo s bývalými príslušníkmi slovenskej informačnej služby? Veľakrát eh je taká téza, že raz siskar, navždy siskar, že ten siskar bude do konca života. Ako to vlastne funguje v praxi? eh alebo sú nejakým spôsobom eh držať tú mlčanlivosť, lebo predsa prichádza do kontaktu s rôznymi informáciami a keď preruší tú prácu eh v slovenskej informačnej službe, že či to pokračuje, akým spôsobom je viazané a tak ďalej a tak ďalej. Tak to, že rasiskár navždy siskar, to ani nie je o tom, že neviete skončiť v službe, ale neviete sa neviete tú situáciu už vnímať ako nesiskár, keď to tak zjednodušene poviem, že eh to, že už nie som v súnom pomere, neznamená, že eh teraz som sedím niekde a nevnímam, neanalyzujem to z pohľadu toho siska. To máte ako keď máte fitness tréner. On nemusí byť bezprostredne eh vo fitku a trénovať niekoho, ale ešte stále má ten eh mindset taký, že zdravo sa zdravo sa stravuje a nejako zdravo funguje, lebo je tomu prirodzené. Čiže aj ten siska, tak prirodzene si funguje, len už nemá zamestnávateľa. Eh, čiže ja tiež, keď niečo analyzujem, tak to analyzujem tak možno viac s pochybnosťami, že nedávam do toho tak emócie ako možno bežný človek. A čo sa týka tej mlčanlivosti, áno, do konca života ste viazaný mlčanlivosťou. Eh a zbaviť vás môže iba riaditeľ služby v určitom rozsahu a sú tam legislatívne nejaké eh reštrikcie, že kedy môže, kedy nie a vlastne by ste si to mali zobrať so sebou na druhý svet to, čo ste sa dozvedeli v službe. >> Pán doktor, ja vám veľmi pekne ďakujem za všetky informácie, ktoré ste poskytli našim divákom televízie OTV. Boli to, myslím, že veľmi eh zaujímavé informácie, zaujímavé témy, keďže to je to, čo sa deje eh v našom prostredí momentálne máme predvolebné obdobie. Takéto operácie sa eh dosť zaista budú diať, pretože sa to nede len na Slovensku, ale vidíme to aj v zahraničí. Je to už eh žiaľ bežná eh prax a treba len sledovať a ak je takéto podozrenie, treba sa ozvať. >> Samozrejme, treba sa ozvať. >> Dovidenia. >> Dovidenia.