7 dní v kocke: Silu nakoniec neukázal Fico, ale Danko

Sedem dní v kocke. Silu nakoniec neukázal Fico, ale Danko. V rubrike Sedem dní v kocke zo dňa 2. októbra 2026 komentujeme hlavné témy týždňa. Ficova hra sa rozpadla. Malá koaličná kríza sa skončila tým najtubším spôsobom, sosadením ministra Tarabu v parlamente. Amatérizmus tohto druhu sme nevideli 30 rokov v nijakej vláde. Konflikty s ministrami riešili ich strany alebo v krajnom prípade premiér. Vykopnúť ministra z vlády natvrdo cez parlament. To chcel riskovať málokto. Taraba do toho rizika išiel. Asi v nádeji, že niektorí poslanci SNS cúvnu. A pohorel. Vina sa hádže na Danka a SNS neprávom. Danko skúsil všetky dostupné možnosti. Poriadok a pravidlá boli na jeho strane. Za ministerstvo životného prostredia zodpovedá SNS. Také sú dohody, na ktorých stojí vládna väčšina. Keď Taraba stratil podporu strany, ktorá ho posielala do vlády, mal skončiť buď z vlastného rozhodnutia alebo pod tlakom premiéra. Držať sa za každú cenu stoličky bola jedna z možností, no veľmi labilná. Tarabové predpoklady, že poslanci SNS budú nerozhodní, sa nenaplnili. A aj keby sa naplnili, nič by to nemenilo na fakte, že Taraba je vo vláde na čierno bez politických dokladov. Čo chcel vlastne dosiahnuť? Útočiť z vlády na SNS ako minister za SNS a smiať sa z toho, že Danko na jeho odvolanie nemá karty. Nakoniec ich Danko mal. Prestrelka v koalícii má ešte jedného porazeného, premiéra Fica. Dokonca bol porazený trikrát po sebe. Najskôr sa ukázalo, že Fico už nie je veľký šéf s pevnou autoritou v koalícii. Nevedel si vynútiť poriadok prirodzenou cestou, tichým uprataním Tarabu a SNS. Aj Taraba, aj Danko predsedu vlády ignorovali. Dokonca mu hrozili konfliktmi a vzburou. Potom sa Fico rozhýbal k návrhu na odvolanie Tarabu. Ukázal pritom svoju typickú dvojtvárnosť. Verejne pokarhal SNS. verejne podržal Tarabu a prezidentovi priniesol návrh na odvolanie ministra. Hovorí sa tomu guľatý postoj. Mal zariadiť, že Taraba, odvolaný na návrh premiéra ostane lojálny. Neostal. Taraba Ficovi odkázal, že sa spojí s Migalom a jeho ľuďmi a že na jeseň koalícia stratí parlamentnú väčšinu. To bola druhá porážka Fica v tomto spore. Tretia prišla hneď na to. Fico po silných rečiach Tarabu o koaličnej vzbure otočil kormidlo. Oznámil, že návrh na odvolanie ministra berie späť. Vraj v záujme politickej stability koalície. Dankovi a Tarabovi pohrozil predčasnými voľbami, ak si to sami neurovnajú. Fico sa snažil pôsobiť rozhodne a tvrdo. Nové voľby by vraj mohli byť už v januári. Nevyšlo mu to. Danko bol rozhodnutý ísť na doraz. Taraba takisto. Hru o tesné počty pri hlasovaní vyhral Danko. SNS ukázala silu. Smer ukázal opak. Reči o predčasných voľbách vychladli. Vedenie Smeru po bojovej porade krko oznámilo, že rešpektuje nárok SNS na ministerstvo životného prostredia a žiada partnerov, aby udržali parlamentnú väčšinu. Hoci len tesnú, treba schváliť rozpočet a treba ísť do volebného roka 2027 bez otravných konfliktov. Ak sa to podarí, po troch malých Ficových prehrách by prišlo malé víťazstvo v podobe prežitia koalície a záchrany parlamentnej väčšiny. Nie je to málo. Matovičova zostava pohorela na tom, že nevedela prekonať vnútorné konflikty. Zožrali ju. Fico sa trápeniu a rozkladu snaží vyhnúť. V tomto je Fico pragmatik. Občas pritlačí, občas ustúpi. Že napínal svaly a hrozil predčasnými voľbami? Iste, lenže to bolo včera. Stále však platí, že v koalícii, ktorá rešpektuje lídra, by sa tieto spory vyriešili v kroku číslo jedna. Tichou výmenou Tarabu. Hnať to do deložovania ministra cez parlament bola školácka chyba, po ktorej má každý z hráčov pod okom monokel. >> Toto video pozeráte vďaka čitateľom, ktorí finančne podporujú marker.sk. Ak sa vám páči obsah, ktorý pre vás tvoríme, pomôžte nám pokračovať. Choďte na marker.sk, kliknite na tlačidlo podporte nás a vyberte sumu, ktorou chcete prispieť. Pridajte sa k podporovateľom marker.sk. Ďakujeme vám. Kultúra konfliktov a násilia. V utorok Slovenskom otriasla správa o zabíjaní na základnej škole. 13ročný chlapec dobodal spolužiačky aj učiteľky. Dve obete neprežili. Ak by išlo ojedinelý prípad, mohli by sme to pripísať ťažko pochopiteľnému zlyhaniu jednotlivca alebo zlyhaniu rodiny s drogovo závislou matkou. Treba si však priznať pravdu. Krvavé útoky na školách sú čoraz častejšie a hlavne v krajinách, ktoré si nahovárajú, že sú slobodné, liberálne, usporiadané, vyspelé. Slovom západné. Platí to už aj o Slovensku. Krvavé konflikty na škole tu boli v januári 2025 aj v septembri 2026. Hranice sa posunuli k horšiemu, k rozširovaniu násilia. Na slovenských školách bolo dve generácie dozadu celkom nepredstaviteľné, aby sa dieťa pokúšalo zabíjať spolužiakov a učiteľov. Dnes je to krutá realita, s ktorou majú rátať učitelia, psychológovia, experti, ministri. Prijímame, že to patrí k modernému svetu, tak ako k nemu patria drogy, úchylnosti, online závislosti. Je to šialené, choré, zvrátené. Odmietame to prijať, lenže musíme. Vyzerá to ako jeden zo syndrómov doby a úpadku západného sveta. Pôvodne to bolo rozšírené na školách v Spojených štátoch. Dnes to postihuje aj Európu. Keďže sa to opakuje a stupňuje, treba hľadať hlbšie spoločenské príčiny tohto chorého stavu. Jednotlivci alebo rodiny zlyhávajú odjakživa. No keď je tých zlyhaní priveľa, tak si už s prípadovými štúdiami nevystačíme. Asi dozrel čas priznať, že žijeme v chorej. úpadkovej ére, ktorá je poznačená krízou morálky. Pravidlá, poriadok, autorita starších, pokora mladších, výchova k morálnym hodnotám a posvätnosti života. To všetko je na ústupe. Hlavné slovo má individualizmus, egoizmus, osobný úspech. Zodpovednosť za spoločenstvo, za širšiu rodinu, za národ je mimo módy. Kultúra, v ktorej žijeme a vychovávame deti, je kultúra konfliktov a násilia. bez vyvažovania v podobe morálky desatora vzorov. Rodiny, školy či vlády s tým môžu bojovať, no nevedia to zvrátiť. Nedokážu to zastaviť a otočiť. Tá kultúra konfliktov a násilia nie je národná, slovenská, je západná. Jej pohon je dnes v digitálnej ére, prevažne mediálny. Mediálny v tom najširšom zmysle. od Hollywoodu, filmov a televízie cez videá, sociálne siete, hudbu, online zábavu až po bežnú publicistiku a spravodajstvo. Takmer všade dominujú konflikty a násilie. Televízna ponuka, vraždy, zabíjanie, prestrelky, bitky, občasne príbeh o hrdinovi, ktorý za dve minúty vystrieľa polovicu sídliska. videá na platformách, konflikty a násilie v rôznych podobách, sociálne siete, hádky alebo silácke bojové pózy, mediálne spravodajstvo, konflikty, vojny, nenávisť, honna nepriateľa, politické výstupy z médií, reči psychopatov o mafii, zločinoch, vrahoch a fašistoch. Mentálny svet, v ktorom žijeme, je nabitý šírením strachu, konfliktov, táborovej nenávisti, bojov. Ak v mediálnom prúde ostáva priestor na morálku, tak na tú bojovú, na morálku vojny. Oxyoron iste. Národ a spoločnosť sú programovo rozoštvávané. Sú vytrhávané z koreňov tradície, starého osvedčeného poriadku, aby mohli byť manipulované a vrhané do konfliktov, ktoré im nie sú vlastné. Ako to dopadá na deti, nevieme. Nevidíme im do hláv. Vieme len to, že súčasťou sveta, ktorý je dnes chorý a agresívny. Na rozdiel od dospelých sa predtým deti nevedia účinne brániť. Výchova k poriadku a morálke sa vždy diala na dvoch úrovniach. Obe sú komunitné. Prvou a hlavnou je výchova v rodine. Druhou je výchova v spoločnosti na úrovni školy, cirkvi, štátu, spoločenstva. Dnes do toho vstupuje aj tretia sila a často dominantná, mediálna. Najlepšie to funguje, ak má rodinná výchova spojenca v spoločenskej výchove a vo vyššej moci. Naopak, ak sa vyšší duchovný poriadok národa rozpadáva a presadzuje sa drsný individualizmus a materializmus, výchova kríva. Individualistická morálka je ďalší oxyorón. Staré poučky hovoria, že spoločenský systém je dobrý vtedy, ak dokáže predchádzať vnútorným konfliktom alebo ak ich dokáže spoľahlivo urovnávať. v záujme základnej národnej súdržnosti, hierarchie, poriadku. Súčasný spoločenský systém konflikty neurovnáva, ale prehlbuje. Vychováva nás k agresivite. Takto nastavený spoločenský systém je chorý s chorými následkami na mentálne zdravie detí aj dospelých. Treba to opraviť z vojnového nastavenia spoločenskej mentality na mierové. Možno to nebude dostatočná podmienka riešenia, no určite je nutná. Konfliktne nastavená spoločnosť nemôže očakávať, že deťom a školám sa agresivita vyhne. Červená čiara. Niečo podobné platí aj v geopolitike. Kontinent, ktorý desiatky rokov požiera hybridná vojna, nemôže byť pokojný a zdravý. Z tohto frontu žiaľ prichádzajú zlé správy. Rusko varovalo štáty na to, aby sa neopovážili blokovať alebo vojensky ohroziť Kaliningrad, ruské územie medzi Litvou a Poľskom. V opačnom prípade je Rusko pripravené použiť všetky sily vrátane jadrových zbraní. Za prvé terče odvetných útokov označilo rozhodovacie centrá v členských štátoch aliancie, čiže ciele v hlavných mestách. Ide o najtvrdšiu hrozbu, aká zatiaľ zaznela v zástupnej vojne NATO Rusko. Aliancia ju obdržala neverejnou cestou. Časť dokumentu zverejnila agentúra Reuters. Neskôr Rusko zverejnilo podobné varovania na stránkach ruských veľvyslanectiev v Európe. Či majú byť terčom prípadných úderov pobaltské štáty s Poľskom alebo Londýn s Berlínom nie je známe. V každom prípade však platí, že bezpečnostné napätie sa blíži ku kritickej hranici. Rusko zopakovalo, že v jeho záujme nie je priamy konflikt s NATO. Jadrová hrozba sa má aktivovať v prípade ohrozenia ruského územia v Kaliningrade. Žiaľ, obavy Ruska v tomto prípade nie sú vymyslené alebo prehnané. V niektorých štátoch NATO sa uvažuje, že zraniteľný Kaliningrad by mohol byť použitý ako páka západu na Rusko. Hlavný odkaz na to by mal znieť, ak niečo skúsite, prídete o Kaliningrad. Takto zhrnul stratégiu NATO analytik Edward Lucas. Slabo chránený Kaliningrad na jednej strane alebo slabo chránené pobaltské štáty na druhej strane tvoria horúcu zónu už niekoľko mesiacov. Aj NATO, aj Rusko na túto oblasť zameriavajú svoje núdzové plány a bojenské cvičenia. Bezpečnostné napätie na severovýchode Európy malo byť aj jedným z dôvodov, prečo šéf CIA Redcliffeff vycestoval do Moskvy. S návrhmi na rýchle prímerie. Rusov údajne varoval, že ak nevycúvajú z vojny na Ukrajine, čaká ich osud Sovietskeho zväzu. Rozklad. Zlomová línia trochu pripomína jar 1941, keď sa Nemecko a Sovietsky zväz vzájomne obviňovali z útočných plánov a otvorenia Východného frontu. Dobrou správou je, že ani Rusko, ani NATO nemajú záujem na priamej zrážke. Zlou správou je, že tento krajný scenár by nebolo ťažké vyprovokovať. napríklad Ukrajinou spolu s niektorými z jej najhorlivejších spojencov okolo Británie, Poľska a Litvy. Dúfajme, že politika varovaní a červených čiar bude fungovať a o niečo lepšie ako po roku 2014, keď Rusko dôrazne žiadal o bezpečnostné záruky a zastavenie rozširovania NATO o Ukrajinu. >> Marker spustil newsletter. Získajte bezplatný prístup k prémiovému obsahu len pre odberateľov newslettera. Stačia tri kliky a získate možnosť sledovať obsah, ktorý na našej webstránke nenájdete. Potichu podaná ruka. Prehľad uzavrieme správou z kategórie kurióznych. Nemecký minister zahraničných vecí Vádeful rokoval s ruským ministrom Lavrovom. Nemecko, ktoré roky dodržiavalo zákaz rokovaní s Ruskom a tlačilo na vojenské riešenie a víťazstvo Ukrajiny, si zrazu podalo ruku s Ruskom. Dôvodom mohol byť rast AfD, kolaps vládnej CDU a chabé výsledky Nemecka v jeho politike tlaku na Rusko. Tak sa hovorí bombardovaní Ruska ukrajinskými dronmi za nemecké peniaze. Vyzeralo to sľubne. Úlohou diplomatov je predsa rokovať aj počas vojny, no dopadlo to ako vždy. Nemecko bolo od začiatku vylakané. Trvalo na neverejnom formáte rokovania na pôde OSN. nenápadne, potichu. Aj to však vytočilo ukrajinských a európskych partnerov. S Ruskom sa nerokuje, s Ruskom sa bojuje. Tak boli naučení Borisom Johnsonom. Nemecko sa muselo z rokovaní s Ruskom vyviniť. Urobilo to v dvoch krokoch. Najskôr agentúry zverejnili interpretačný rámec. Váfu sa vraj stretol s Lavrovom preto, aby mu tlmočil neochvejné odhodlanie Nemecka podporovať Ukrajinu. Fráza ako z rudého práva. Potom sa zahral na gladiátora San Vádeful. Napínal rúčky ako zatlačil na Lavrova a ako ho vyzval, aby Rusko zišlo z cesty eskalácie. Pôsobilo to smiešne a zároveň smutne. Trápny pokus Nemecka rokovať s Ruskom ukázal, že Európa na to stále nie je pripravená. Občas možno zaznie realistický hlas, ako treba obnoviť rokovania s Ruskom a hľadať cestu k mierovej dohode. No skutočné stretnutia potom okamžite vyvolávajú politickú a mediálnu paniku a ubezpečenia, že sa to nebude opakovať. Vádeful si okamžite po rokovaní musel navliecť vojenské dupačky. Znie to kruto, ale ak by chceli Rusi reálne rokovať o ukončení vojny, nemajú s kým. Trump pôsobí zmätene. Británia dohody nechce. Nemecko by rokovať chcelo, ale nemôže. Ukrajina zháňa ďalších 20 miliárd € na zbrane, lebo tých 90 miliárd z leta 2026 nemôže stačiť. Ukrajina aj Európa stále odmietajú pomenovať svoje omyly a priznať, že bez dohôd to nepôjde. Namiesto záveru jedna bočná poznámka. Umelá inteligencia je zatiaľ, ako sme písali minule, nemehlo. V jednej podstatnej veci však prekonáva väčšinu ľudí už teraz. Vie si rýchlo priznať a opraviť chyby. Ak ste dopočúvali až sem, ďakujeme. Podporte tento projekt ľubovoľnou čiastkou na číslo uvedené v popise videa. Ďakujeme.